Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoE/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201465
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323201465.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci oprávneného, otca: A. B. C.,
nar. XX. XXXXX XXXX, trvale pobytom D. C. E. XXX, proti povinnej, matke: F. C., nar. X. XXXXXXXX
XXXX, trvale pobytom D. C. E. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eva
Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové č. 249, IČO: 53 598 806, o návrhu oprávneného na výkon

rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi: B. C., nar. XX. XXXXX XXXX a G. C., nar. XX. XXXX
XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduGalantač.k.28Em/1/2023-69z19.septembra2023,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením
§ 376 ods. 1 a 2, § 377 ods. 1 a 2, § 378 ods. 1, § 379 ods. 1, § 384 ods. 1, § 390 z.č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že
rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 12P/74/2018-257 z 24. januára 2023 bolo manželstvo rodičov

maloletých detí rozvedené, maloletí G. a B. boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého B. sumou 230,- Eur mesačne a na výživu
maloletého G. sumou 210,- Eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletými tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý párny
kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod.
s tým, že otec si maloleté deti v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku

maloleté deti matke v určený čas na tom istom mieste vráti, pričom matka je povinná maloleté deti
na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. Zo zisteného skutkového stavu dospel
súd prvej inštancie k záveru, že návrh oprávneného otca na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave
jeho styku s maloletými nie je dôvodný a je potrebné vykonávacie konanie podľa § 390 písm. e)
Civilného mimosporového poriadku zastaviť. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je posúdiť, či
konanímpovinnéhorodičadošlokporušeniuprávapovinnostíoprávnenéhorodiča,ktorémuvyplývajúz

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd zisťuje, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje
a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie
dieťaťa. Výkon rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavu vôle
maloletých detí, najmä ak takéto konanie môže mať negatívny dopad na zdravý vývin maloletých.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že problém realizácie styku je
zapríčinený odmietavým postojom maloletých k oprávnenému, ktorý je dôsledkom dlhodobo narušených

vzťahov rodičov, medzi ktorými pretrvávajú konflikty. Príčinou odmietavého postoja maloletých voči
oprávnenému je skutočnosť, že maloletí sú vystavení rodičovskému konfliktu aj konfliktu lojality vočipovinnej matke, v ktorej osobnej starostlivosti sa maloletí nachádzajú. Vzájomné vzťahy rodičov
maloletých sú dlhodobo a vážne narušené, a nie je možné ich zhojiť núteným výkonom rozhodnutia,
ale predovšetkým aktívnym pričinením rodičov a ich snahou o zmenu postoja jeden k druhému. Rodičia

sa musia vyvarovať akýchkoľvek negatívnych prejavov v prítomnosti maloletých detí a mali by sa
vo vzájomných interakciách k sebe správať s rešpektom a úctou, tak aby nevyvolávali v maloletých
deťoch obavy o ich bezpečie, o stabilitu ich výchovného prostredia a nevystavovali deti konfliktu
lojality a následnému pocitu viny. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V súvislosti

s návrhom povinnej na priznanie náhrady trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci
nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé zaviazať oprávneného k náhrade trov konania.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený konal účelovo a bezdôvodne podával návrh na výkon
rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil,

že jeho styk s maloletými sa riadne nerealizuje. Povinná i maloletí potvrdili, že styk prebieha tak, že
maloletí prídu pred bránu rodinného domu, kde s povinnou bývajú, a po rozhovore s ním odchádzajú.
Odmietanie realizácie styku maloletými je dôsledkom dlhodobého negatívneho vplyvu povinnej, ktorá
maloletých manipuluje proti jeho osobe. Výchovné opatrenia realizované v období od októbra 2018
do marca 2023 za účelom zmeny postoja povinnej a za účelom obnovenia jeho vzťahu s maloletými

boli zmarené povinnou. Nie je pravdou, že by sa o povinnej vyjadroval vulgárne. Namietal, že súd
prvej inštancie odmietol oboznámiť sa s nahrávkou, ktorú vyhotovil oprávnený počas stretnutí so
zamestnancami kolízneho opatrovníka, v rámci ktorých zistil, že títo uvádzajú iné skutočnosti ako tie,
ktoré sú obsahom správ adresovaných súdu. Podľa oprávneného súd prvej inštancie rezignoval na
ochranuzáujmumaloletých,keďuzavrel,žemaloletínechcúsoprávnenýmrealizovaťstyk.Maloletívšak

prevzali vzorec správania sa povinnej k jeho osobe. Súd prvej inštancie mal konať tak, aby bol vytvorený
priestor pre oprávneného a maloletých na obnovenie ich vzťahu, avšak bez prítomnosti povinnej.
Mal nariadiť výkon rozhodnutia a následne nariadiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti
iba oprávneného a maloletých podrobiť sa po dobu minimálne šiestich mesiacov psychologickému
poradenstvu. Záverom odvolania otec navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník maloletých v reakcii na odvolanie oprávneného uviedol, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia prezentovanom na pojednávaní z 19. septembra 2023.

4. K odvolaniu oprávneného podala vyjadrenie i povinná, ktorá označila napadnuté uznesenie za
správne, spravodlivé, zákonné a vydané v najlepšom záujme maloletých, pričom navrhla uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že na Okresnom súde Galanta prebiehalo konanie
sp. zn. 21Em/1/2018, ktoré bolo zastavené. Zastavujúce uznesenie z 7. júla 2022 bolo potvrdené
Krajským súdom v Trnave 29. marca 2023, pričom obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 19. apríla

2023. Oprávnený sa domáha výkonu súdneho rozhodnutia a uvádza, že povinná marila jeho styk s
maloletými v období od 24. mája 2022 do 9. apríla 2023. Nakoľko toto obdobie už bolo predmetom
skúmania Okresného súdu Galanta i Krajského súdu v Trnave, je daná prekážka res iudicata. Povinná
ďalej uviedla, že vzhľadom na vek maloletých nie je prítomná pri ich odovzdávaní ani preberaní.
Maloletí nie sú pod jej vplyvom ani dohľadom. Maloletých motivuje k stretávaniu sa s oprávneným.

Stretnutia prebiehajú pravidelne a v prípade ak sa stretnutie nezrealizuje (veľmi výnimočne a ojedinele)
vždy sama navrhne oprávnenému náhradný termín. Povinná poprela, že by maloletých manipulovala.
V konaní bolo preukázané a oprávneným potvrdené, že styk prebieha. Oprávnený namieta iba dĺžku a
spôsob styku, na čo však ona nemá žiaden dosah. V dôsledku necitlivého a ponižujúceho vyjadrovania
a konania oprávneného (o. i. aj nahrávanie maloletých počas styku oprávneným) maloletí odmietajú

pokračovať v stretnutí a odchádzajú domov. Nie je pravdou, že by zmarila výchovné opatrenia, práve
oprávnený nesúhlasil s ďalším výchovným opatrením. Výchovné opatrenia v TENENETE a v CDR
Seredi absolvoval oprávnený s maloletými bez jej prítomnosti, avšak nebol spokojný so záverečnými
správami. Povinná ďalej nesúhlasila, aby sa oboznamovali oprávneným predložené nahrávky, nakoľko
je to v rozpore so zákonom a etickým kódexom. Zamestnanec kolízneho opatrovníka sa vyjadril, že

nesúhlasí s nahrávaním psychologického sedenia. V prípade rozhovoru so zamestnankyňou kolízneho
opatrovníka mohlo ísť o subjektívne hodnotenia a rozhovor pod vplyvom oprávneného.5. Oprávnený vo vyjadrení z 26. januára 2024 uviedol, že povinná v konaní sp. zn. 1T/62/2021 sama
priznala, že bráni jeho styku s maloletými. Navyše v konaní sp. zn. 31T/90/2020 bola uznaná za
vinnú, že ho 9. októbra 2018 v čase preberania maloletých na styk napadla. V rámci výroku o vine jej

bola rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/90/2020 z 20. júla 2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/165/2022 z 26. októbra 2023 uložená povinnosť rešpektovať a plniť
všetky vykonateľné súdne rozhodnutia. Podľa oprávneného je z priebehu výchovných opatrení zrejmé,
že povinná sa snažila, aby s ním maloletí vôbec nekomunikovali. Zvukové nahrávky z výchovného
opatrenia sú pre rozhodnutie podstatné, pričom v žiadnom prípade nejde o nahrávky súkromných

rozhovorov. Vyhotovenie nahrávok písomne oznámil kolíznemu opatrovníkovi. Podľa Ústavného súdu
SR výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa nie je možné považovať za prejav jeho osobnej povahy
a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, a preto verejný činiteľ nedisponuje zákonným
oprávnením podľa § 12 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, t.j. nemôže vyžadovať svoje
privolenie na zhotovenie zvukového záznamu. Zamestnanci kolízneho opatrovníka svojimi vyjadreniami
jednoznačne potvrdili manipuláciu maloletých zo strany povinnej i to, že marila výchovné opatrenia.

Povinná nepredložila žiaden dôkaz, že by sa pred maloletými správal vulgárne a nadával im. Potom
čo bola povinná právoplatne odsúdená, prikázala maloletým, aby začali tvrdiť, že nechcú, aby za nimi
chodil. Oprávnený poukázal na zmenu právnej úpravy – novelu vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška č. 207/2016
Z.z.“) účinnú od 1. novembra 2023, kedy už súd neskúma existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre

nerealizovanie styku, ale je povinný nariadiť výkon rozhodnutia vždy, ak zistí, že povinný sa dobrovoľne
nepodrobujesúdnemurozhodnutiuamaloletédetinastyknepripravíaneodovzdátak,akotozodpovedá
exekučnému titulu.

6. Vo vyjadrení z 4. marca 2024 povinná opätovne uviedla, že si povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím

plní, maloletých na styk nabáda a títo na oprávneného riadne čakajú. Oprávnený žiadnym spôsobom
nepreukázaljejúdajnúmanipuláciu.Smaloletýmisinedokáževybudovaťvzťah.Vsúvislostispoukazom
oprávneného na nález Ústavného súdu povinná uviedla, že nejde o citáciu a rozhodnutie sa týka
zamestnancov Polície SR. Podľa povinnej vyhotovovanie audiovizuálneho záznamu o činnosti štátneho
zamestnanca je možné len v prípade, ak disponuje konkrétnou právomocou a túto právomoc priamo

aj uplatňuje. Tzn. pokiaľ rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, prípadne
vykonáva rozhodnutie štátneho orgánu. Čo sa týka výkonu inej pracovnej, resp. služobnej činnosti
štátneho zamestnanca nie je namieste, aby si ktokoľvek túto činnosť zaznamenával. Novela Vyhlášky
č. 207/2016 Z.z. nemá v danom prípade žiadnu relevanciu, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že
sa styk realizuje.

7. Oprávnený v podaní z 7. augusta 2024 poukázal na to, že povinná bola rozsudkom Okresného súd
Galanta sp. zn. 1T/62/2021 z 6. mája 2024 právoplatne uznaná za vinnú z marenia výkonu súdneho
rozhodnutia, ktorého sa dopustila v čase od 26. júna 2018 do 18. októbra 2020, kedy úmyselne
a dlhodobo marila styk oprávneného s maloletými.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku a
§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom, účastníkom konania (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a) Civilného sporového
poriadku a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie ako
aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku)
a dôvody podaného odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku) bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo nariadenie výkonu rozhodnutia – rozsudku

Okresného súdu Galanta č. k. 12P/74/2018-257 z 24. januára 2023, ktorým bol okrem iného upravený
styk oprávneného s maloletými po rozvode manželstva rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu
od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vurčený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti matke v určený čas na
tom istom mieste vráti, pričom matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a
otcovi styk umožniť. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť

realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným
začiatkom styku.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý konanie o výkon rozhodnutia podľa § 390 písm. e) Civilného mimosporového poriadku

zastavil.

11. Podstatou odvolacích námietok oprávneného je, že v danej veci treba nariadiť výkon rozhodnutia,
pretože jeho styk s maloletými neprebieha riadne, pokiaľ ide o čas a spôsob realizácie tohto styku. Mal
za to, že odmietanie styku maloletými je dôsledkom dlhoročného vplyvu povinnej, ktoré ich manipuluje
proti jeho osobe.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa § 390 ods. 1 písm. e) Civilného mimosporového poriadku, súd aj bez návrhu konanie o výkon
rozhodnutia zastaví, ak došlo k splneniu povinnosti.

15. Podľa čl. 4 základných princípov Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje
právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa,
koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných
otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným
postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi

konania.

16. Podľa čl. 24 ods. 1 až 3 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a
starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa
berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (1). Pri všetkých

opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa
musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom (3).

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené

v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. v platnom znení, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia
vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho
konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve

sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto
konania (Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009).

19. V preskúmavanej veci bolo zistené, že na Okresnom súde Galanta bolo vedené konanie pod sp.

zn. 21Em/1/2018, predmetom ktorého bol výkon rozhodnutia - uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k.
24CoP/49/2018-136 z 31. júla 2018 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený
styk oprávneného s maloletými deťmi. Uvedené rozhodnutie bolo následne nahradené rozsudkom
Okresného súdu Galanta č. k. 12P/76/2018-1207 z 18. januára 2022, ktorým bol okrem iného upravenýstyk oprávneného s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletými deťmi každý utorok od 16.00 do 18.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu
od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v

určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti matke v určený čas na
tom istom mieste vráti, pričom matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a
otcovi styk umožniť. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť
realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným
začiatkom styku. Okresný súd Galanta uznesením č. k. 21Em/1/2018-1016 z 7. júla 2022 konanie

vedené pod sp. zn. 21Em/1/2018 v zmysle ustanovenia § 390 písm. e) Civilného mimosporového
poriadku zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
Okresný súd Galanta tým, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že matka maloleté deti na
styk s otcom pripraví, pričom tieto v stanovenom čase čakajú na otca v mieste bydliska matky. Styk
sa však spravidla realizuje v kratších intervaloch pre odmietanie styku maloletými deťmi. Maloleté deti
napriek absolvovaným výchovným opatreniam otca stále odmietajú, pričom dôvodom ich odmietavého

prístupu je konfliktná situácia medzi rodičmi, ktorú maloleté deti intenzívne vnímajú a ktorá neprispieva
k pozitívnemu vnímaniu otca a tiež k motivácii maloletých detí k styku s otcom. Na základe odvolania
oprávneného Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26CoE/64/2022-1083 z 29. marca
2023 napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 21Em/1/2018-1016 potvrdil. V potvrdzujúcom
uznesení Krajský súd v Trnave konštatoval, že je nesporné, že styk otca s deťmi sa realizuje, avšak

tým spôsobom, že maloleté deti vyjdú pred bránku rodinného domu, tam s otcom zotrvajú zopár minút
a potom maloleté deti ukončia stretnutie s tým, že nechcú byť ďalej s otcom a chcú ísť domov. Podľa
Krajského súdu v Trnave nebolo v danej veci preukázané, že by matka nesplnila povinnosť maloleté
deti na styk s otcom riadne pripraviť, ale ani to, že by k realizácii styku v kratšom rozsahu dochádzalo
negatívnym pôsobením matky. Maloletí v stanovenom čase na styk s otcom riadne čakajú. Matka ich

nabáda na styk s otcom. Krajský súd v Trnave zohľadňoval aj názor maloletých detí vzhľadom na ich
vtedajší vek (10 a 7 rokov). Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoE/64/2022-1083 nadobudlo
právoplatnosť 19. apríla 2023. Oprávnený sa následne 21. apríla 2023 svojim návrhom domáhal
nariadeniavýkonurozhodnutiapoukazujúcnato,žejehostyksmaloletýmdeťmiupravenýprávoplatným
rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/76/2018-1207 z 18. januára 2022 (vydanom v konaní

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva – pozn.
odvolacieho súdu) a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/74/2018-257 z 24.
januára 2023 (vydanom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva – pozn. odvolacieho súdu) sa riadne nerealizuje.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie podľa § 390 písm. e) Civilného mimosporového

poriadku zastavil.

20. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že konanie o výkon rozhodnutia je potrebné zastaviť. V predloženej veci je zrejmé,
že povinná umožňuje styk oprávneného s maloletými a tento sa uskutočňuje, i keď spôsobom, že

maloleté deti vyjdú pred bránu rodinného domu, v ktorom maloletí s povinnou žijú, tam s oprávneným
chvíľu zotrvajú a následne vzhľadom na správanie oprávneného stretnutie ukončia s tým, že s ním
nikam nechcú ísť. To, že sa styk s maloletými realizuje oprávnený nijako nespochybňuje. Maloletí
v konaní potvrdili, že s oprávneným sa stretávajú pred bránou rodinného domu na ulici, pričom maloletý
G. sa s otcom aj rozpráva. Oprávnený na pojednávaní konanom 19. septembra 2023 na otázku

súdu prvej inštancie uviedol, že od skončenia predchádzajúceho konania o výkon rozhodnutia sa
situácia ohľadom stretávania sa s maloletými nijako nezmenila. Maloletí v rámci pohovoru s kolíznym
opatrovníkom zároveň opísali nevhodné správanie oprávneného počas stretnutí, kedy im oprávnený
nadáva a hanlivo sa vyjadruje o povinnej. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že rovnako ako
v predchádzajúcom konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod sp. zn. 21Em/1/2018, ani v tomto konaní

nebolo preukázané, že podoba realizácie styku oprávneného s maloletými, ktorý je upravený rozsudkom
Okresného súdu Galanta č. k. 12P/74/2018-257 z 24. januára 2023, je ovplyvnená správaním povinnej,
ktorá by maloleté deti manipulovala, vedome ich odhovára od styku s oprávneným alebo im v styku
s oprávneným bránila. Na vyjadrenia zamestnancov kolízneho opatrovníka ohľadom zmanipulovania
maloletých detí a ich prípravy na styk zo strany povinnej, ktoré boli oprávneným zachytené na

zvukovej nahrávke, odvolací súd neprihliadal, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by vyjadrenia
zamestnancov boli súčasťou úradnej správy vydanej kolíznym opatrovníkom. To, že by si povinná riadne
neplnila povinnosť uloženú rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/74/2018-257 z 24. januára
2023 spočívajúcu v príprave maloletých na styk s oprávneným, nepreukazujú ani rozhodnutia vydanév trestných konaniach vedených voči povinnej, na ktoré oprávnený poukazuje. Právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/90/2020 z 20. júla 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 6To/165/2022-639 z 26. októbra 2023 bola povinná uznaná za vinnú z úmyselného prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) z.č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej
len „Trestný zákon“), ktorého sa dopustila 9. októbra 2018 pri odovzdávaní maloletých detí, čo však
nijako nesúvisí s tým, ako sa v súčasnosti (resp. od 24. mája 2022 – počiatočný dátum nedostatočného
realizovania styku uvedený oprávneným v návrhu na výkon rozhodnutia) realizuje styk oprávneného
s maloletými. Okresný súd Galanta síce právoplatným rozsudkom č. k. 1T/62/2021-947 z 6. mája 2024

uznal povinnú za vinnú z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Trestného zákona, avšak z obsahu odsudzujúceho rozsudku vyplýva, že sa jednalo o marenie výkonu
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/49/2018-136
z 31. júla 2018 v rokoch 2019 až 2020, čo opätovne nijako nesúvisí s realizáciou styku oprávneného
s maloletými upraveného rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/74/2018-257 z 24. januára
2023,ktorýjetohočasupodkladomprevýkonrozhodnutia.Nakoľkovdanejvecijezrejmé,žesapovinná

podrobuje uvedenému rozhodnutiu, nebol dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia. Bez právneho
významu je tak poukaz oprávneného na novelu Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. účinnú od 1. novembra 2023,
ktorou sa zmenilo znenie § 3 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. tak, že okrem iného v predmetnom ustanovení
sa vypustilo zisťovanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať
rozhodnutiu.

21. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na to, že pri výkone rozhodnutia je potrebné sledovať naplnenie
účelu vykonávacieho konania a záujem maloletého dieťaťa. V danej veci je nepochybné, že podoba
realizácie styku je determinovaná odmietavým postojom maloletých k oprávnenému, čo je ako správne
uviedol súd prvej inštancie dôsledkom toho, že sú vystavené rodičovskému konfliktu aj konfliktu lojality

voči povinnej. K zmene postoja maloletých voči oprávnenému neprispeli ani nariadené výchovné
opatrenia, čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoE/64/2022-1083 z 29. marca
2023. Ak je predmetom konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých úprava styku rodiča s maloletým
dieťaťom, nemožno pri súdnom vynucovaní styku postupovať tak, aby sa návrh na výkon predbežného
opatrenia stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne na to, ako za „každú cenu“, proti vôli a proti

záujmom maloletého dieťaťa, postupovať tak, aby bola dosiahnutá ochrana hoci aj oprávneného záujmu
jedného z rodičov na realizácii styku s maloletým dieťaťom. Výkon rozhodnutia nie je určený na to, aby
sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavu vôle maloletého dieťaťa, najmä, ak takéto konanie môže mať
negatívny dopad na jeho zdravý vývin. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že vzájomné vzťahy rodičov maloletých sú dlhodobo a vážne narušené, a nie je možné ich zhojiť

núteným výkonom rozhodnutia, ale predovšetkým aktívnym pričineným rodičov a ich snahou o zmenu
postoja jeden k druhému. Rodičia sa musia vyvarovať akýchkoľvek negatívnych prejavov v prítomnosti
maloletých detí a mali by sa vo vzájomných interakciách k sebe správať s rešpektom a úctou tak, aby
nevyvolávali v maloletých obavy o ich bezpečie, o stabilitu ich výchovného prostredia a nevystavovali
deti konfliktu lojality a následnému pocitu viny.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti
podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového

poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).