Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117011995
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4117011995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
OkresnéhosúduNitrazodňa05.12.2022,sp.zn.21T/122/2017,naverejnomzasadnutíkonanomvNitre
dňa 15. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok vo
výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, obžalovanému

A. B. C. D. E. F. G. D. H. I. G., narodenému XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom K. XXX,

u k l a d á

podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za
zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1, 3 písmeno
d/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

V ostatných častiach rozsudok súdu I. stupňa zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona, resp. § 127 odsek 4 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

- opakovane v presne nezistených dňoch a časoch od jari 2014 do jari 2015 v spálni na manželskej

posteli alebo v detskej izbe v byte v K. č. XXX počas jej spánku pod pyžamom rukou hladkal po holom
zadku alebo držal za zadok svoju dcéru maloletú B. B., nar. XX.XX.XXXX,- v presne nezistenom dni a čase od leta XXXX do februára XXXX v spálni na manželskej posteli v byte
v K. č. XXX počas jej spánku rukou držal pod pyžamom za holý prsník svoju dcéru maloletú B. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá sa v dôsledku toho zobudila,

- v presne nezistenom dni a čase pravdepodobne v auguste až septembri XXXX v detskej izbe na posteli
v byte v K. F. XXX počas jej spánku ležal za chrbtom svojej dcéry maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX,
pričom cítila pohyby zhora – dole, pri ktorých onanoval, pričom ju udrel rukou do chrbta, v dôsledku
čoho sa zobudila.
Pre tento zločin mu podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného

zákona, berúc do úvahy poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona, bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení, pričom napádal všetky
výroky. Prítomná prokurátorka sa vzdala práva podať odvolanie.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ing. Martina Cimráka, LLM argumentoval tým, že
rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože dôvody neobsahovali zákonom uvádzané náležitosti.
Vymenovanie dôkazov považoval za nekonzistentne prerušované úvahami súdu o vine bez súvislosti
s jednotlivými dôkazmi. Vychádzal pritom z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa

30.06.2020. V danom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že výpoveď maloletej poškodenej zo
dňa 10.06.2015 nemala neodkladný charakter a nebola vykonaná v súlade so zákonom.
Trestné stíhanie prebiehajúce vo veci s jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľným páchateľom
bolo nerešpektovaním zákonného označenia a nutnosti vznesenia obvinenia konkrétnej osoby.
Konštatoval, že výpovede maloletých poškodených i znalecký posudok PhDr. Bielikovej boli vykonané

nezákonne, keďže obžalovaný sa nemohol k týmto dôkazom vyjadriť, resp. namietnuť osobu znalca.
Z dôvodu prieťahov zo strany okresného súdu maloletá poškodená B. B. medzitým nadobudla
plnoletosť. Jej výsluch dňa 19.01.2022 bol vykonaný prostredníctvom videoprenosu bez toho, aby bol
tento videoprenos zaznamenávaný. Obhajca požiadal, aby mohol byť prítomný v miestnosti, kde sa
nachádzala svedkyňa, s čím súd súhlasil, ale po námietke prokurátora svoj súhlas vzal späť. Právna

zástupkyňa poškodenej však na mieste s ňou mohla byť. Aj znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková bola
prítomná v miestnosti s poškodenou, až následne bola privolaná do pojednávacej miestnosti. Znalkyňa
bola obžalovaným namietaná i preto, že jej odbor bol klinická psychológia detí a nie odbor klinická
psychológia dospelých. Na tento rozpor súd žiadnym spôsobom nereagoval. Obhajca obžalovaného
sa domnieval, že žiadne procesné postavenie nebráni „advokátovi“ byť fyzicky prítomný pri výsluchu

svedka bez ohľadu na to, či ide o domnelú obeť trestného činu alebo nie.
Podľa obžalovaného predseda senátu konal v rozpore s ustanovením § 262, resp. 262a Trestného
poriadku, keď nezamedzil vizuálny kontakt obete s obžalovaným. Z tohto vyvodil, že súd asi mal obavu
v prípade daného svedka, že by v prítomnosti obžalovaného nevypovedal pravdu. Domnieval sa, že
predseda senátu pomiešal dve ustanovenia Trestného poriadku, ale ani jedným sa poriadne neriadil.

Súd podľa neho nevysvetlil, čím by prítomnosť obhajcu (fyzická na mieste oddelenom mimo hlavnú
pojednávaciu sieň) mohla prispieť k druhotnej viktimizácii. V ďalšej časti kritizoval námietky prokurátorky,
ktorá podľa neho za 30 rokov praxe nečítala Trestný poriadok. Následne sa predseda senátu rozhodol,
že výsluch poškodenej vykoná sám, napriek tomu, že nie je procesnou stranou, čím podľa obhajcu
porušil Trestný poriadok. Pred započatím výsluchu svedkyne ju predseda senátu poučil iba bežne bez

toho, aby jej oprávnenia boli podrobne a dôkladne vysvetlené. Obžalovaný z toho vyvodil pochybnosť,
či svedkyňa mohla posúdiť svoje práva a či sa slobodne rozhodla vypovedať. Svedkyňa po spontánnej
časti výpovede odpovedala na sugestívne otázky predsedu senátu. Keď bola daná námietka obhajcom,
tak predseda senátu vysvetlil svoj spôsob výsluchu.
V ďalšej časti obžalovaný kritizoval, že predseda senátu nepripustil otázku obhajcu voči svedkyni

s textom „Pani svedkyňa, prečo ste na prvých dvoch stretnutiach s psychologičkou nehovorili o sex.
zneužívaní?“
Počas výsluchu obhajcu sudca (bolo myslené predseda senátu) svojvoľne do tohto výsluchu vstupoval,
kládol otázky. Do výsluchu prokurátora sudca (bolo myslené predseda senátu) „neskákal“.
Namietol sugestívnosť otázky predsedu senátu „Tak sa pýtam, jeho ruka bola pod pyžamom?“ V ďalšej

časti predseda senátu komunikuje so znalkyňou, ktorá kritizovala postup v danej trestnej veci z pohľadu
dĺžky konania trestného stíhania.
Časť zápisnice, kde je uvedené, že svedkyňa plakala, nebola pravdivá. Tento zápis predseda senátu
nediktoval a nevyplýval ani z návrhov strán konania.Zdôraznil význam jedinej svedeckej výpovede, ktorou je usvedčovaný páchateľ a tým i súhrn práv,
ktoré sú obvinenému poskytnuté vrámci kontradiktórneho procesu. Poukázal na to, že jeho sťažnosť
proti obsahu zápisnice bola zamietnutá z dôvodu, že nebola uplatnená ihneď po protokolácii zápisnice.

Verifikáciu toho, čo bolo protokolované a toho textu a obsahu, ktorý bol premietnutý do zápisnice,
nemohol obvinený vykonať. Zápisnicu obdržal až po týždni od hlavného pojednávania.

Obžalovaný poukázal na nesprávny procesný postup súdu na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019,
kde nebolo umožnené klásť svedkyni C. pred tým L. otázky na preukázanie jej odbornej spôsobilosti

a dôveryhodnosti. Takýto postup súd I. stupňa zvolil aj pri výsluchu svedkyne K. B..

I pri výsluchu svedka M. D. nebola povolená otázka obhajcu len z dôvodu, že už na takúto otázku znalec
odpovedal.
Súd I. stupňa pri rozhodnutí vychádzal o nezákonne získané dôkazy spracované Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Nitre, ako aj N. L., J.

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 5/2011, z ktorého vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi
predpismi. Jedná sa o stret medzi verejným záujmom a dôslednom objasnení veci a ochranou
oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnosti má
verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností prednosť, avšak za súčasného

spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu oprávnených záujmov. Tým je podľa obžalovaného
dané, že nie všetky dôkazné prostriedky sa môžu použiť v danom konaní. V tejto súvislosti poukázal,
že bol použitý posudok ústavu pre znaleckú činnosť, ktorý nebol zadovážený vrámci trestného stíhania
tejto veci a na druhej strane nebolo súdom povolené odborné vyjadrenie svedka obhajoby.

Obžalovaný poukázal, že v zápisnici zo dňa 27.02.2019 je uvedené iné zloženie senátu, ako je to pri
iných úkonoch, čím bola spochybnená zákonnosť hlavného pojednávania.
Napadol dôvody prvostupňového rozsudku na stranách 2-6 a 8-12 sú doslovne opísané časti
z predchádzajúceho rozsudku zrušeného odvolacím súdom.
Pri hodnotení výpovede poškodenej súd I. stupňa opakovane v rozpore so zásadami trestného konania

považoval jej výpoveď jej brata za vierohodné, i keď boli už označené krajským súdom za procesne
nepoužiteľné.
K znaleckému posudku PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorý bol získaný pred vznesením obvinenia, nebolo
možné použiť výpoveď poškodenej i samotný posudok. Na rozdiel od znalkyne si obžalovaný myslí, že
ak poškodená vo výpovediach používa ten istý slovník, nemožno z toho vyvodiť, že takýto príbeh, ktorý

opisovala, bola naučená, podľa obžalovaného to svedčí o opaku.
Stavia do protikladu znalecký posudok PhDr. Zuzany Bielikovej a RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.
z pohľadu získaných a hodnotených poznatkov.
Podľa obžalovaného súd nesprávne vyhodnotil históriu vyhľadávača v počítači obžalovaného, keď z nej
zistil prezeranie webových stránok zameraných na pornografiu.

SúdnevyhodnotilvtomtokontextevýpoveďsvedkaO.,ktorýuvádzal,žepoškodenáinštruovalamaloleté
deti, ako majú vypovedať.

Keďže súd odkopíroval zdôvodnenie zrušeného rozsudku, aj obžalovaný poukázal na rovnaké časti

svojho pôvodného odvolania. Konkrétne v častiach hodnotenia výsluchu svedkyne K. B., poškodenej,
znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., svedka P. D. D., P.
a svedka G. O..
Upriamiť pozornosť je potrebné aj na tvrdenie syna obžalovaného.
Spochybnil výpoveď svedka O., ktorý pod prísahou priznal, že mal milenecký vzťah s pani B. a nemal

dôvod klamať. Ak neklamal on, musela klamať svedkyňa B., ktorá poprela pomer so svedkom O. v tej
dobe. Rovnako nebolo vyhodnotené, že svedok usvedčoval B., že pred každým výsluchom deti poučila,
čo majú vypovedať. Svedkyňu napáda aj v súvislosti s tým, ako s 12 ročnou dcérou a 9 ročným synom
pozerala film, kde sa mal dospelý muž ukájať a vtedy sa mala poškodená rozpamätať, že tak robil aj
otec – obžalovaný, hoci ho nevidela, keďže bol otočený chrbtom.

Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková bola prítomná na hlavnom pojednávaní pri výsluchu obžalovaného,
hoci nebola pribratá uznesením súdu na skúmanie jeho osoby. Znalecký posudok obžalovaný napádal
i preto, že neobsahuje prílohy, preto je nepreskúmateľný, keďže tieto mali obsahovať výsledkytestov. Neskôr doložená časť príloh neobsahovala formálne náležitosti. Pri výsluchu znalkyňa odmietla
odpovedať na časť otázok obhajoby a preto nemožno jej posudok považovať za preskúmateľný a tým
i použiteľný ako dôkaz.

Porušenie zásady kontradiktórnosti považoval obžalovaný v tom, že svedkyni nebolo možné klásť
otázky a nebol ani rešpektovaný pokyn krajského súdu po zrušení pôvodného rozsudku. Vyjadroval
sa k jednotlivým častiam výpovede maloletej poškodenej a spochybňoval jednotlivé časti skutkového
deja. Domáhal sa toho, že takýto dôkaz musí byť jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný

a nesmie byť spochybniteľný či vyvrátený inými dôkazmi.

Obžalovaný nechápe, ako mohla poškodená cítiť smer pohybov, keď sa jej nedotýkal. Zdôraznil, že
poškodená iba sa domnievala, že jej otec masturboval. Do kontrapunktu postavil záver znalca RNDr.
Mgr. Dušana Kešického, PhD., že obžalovaný nemá pedofilné sklony.

Obhajobe nebolo umožnené klásť svedkyni K. B. a M. C., pred tým L., P. otázky. M. C. pritom poškodenej
kládla sugestívne otázky pri jej výsluchu.

Odvolávajúc sa na správne meritórne rozhodnutie i na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, jeho
súčasný život s novou manželkou a dieťaťom, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1

písmeno a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Pre úplnosť je nutné dodať, že Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 02.05.2023 rozhodol o zrušení
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 05.12.2022 vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným

dohľadom v trvaní troch rokov, pričom mu uložil i príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii so
zameranímnazvládanievlastnýchsexuálnychpotriebasprávaniesadospelejosobykdeťomsdôrazom
na ochranu ich zdravia duševného i sexuálneho vývoja.

Po právoplatnosti tohto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 03.11.2023

dovolanie, na podklade ktorého Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 16.05.2024 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Nitre z dôvodu, že bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 odsek 9, 34 odsek 1, 168
odsek 1 a 321 odsek 1, písmeno d/, e/, odsek 3 Trestného poriadku, v neprospech obvineného A. B..
V tomto rozsudku dovolací súd odvolaciemu súdu vytýkal, že sa riadnym a preskúmateľným spôsobom
nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami uvedenými obžalovaným v odvolaní. Tým porušil

právo na obhajobu obžalovaného zásadným spôsobom. Nebolo zrejmé, prečo si odvolací súd vybral
z podaného odvolania len tri odvolacie námietky a opomenul v rozhodnutí uviesť ostatné podstatné
procesné odvolacie námietky, ale i podstatné skutkové a iné právne dôvody odvolania. K týmto mal
zaujať stanovisko preskúmateľným spôsobom.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2024 obžalovaný uviedol, že po rozchode s bývalou
manželkou mu povedala, že mu zoberie všetko, čo má rád, no odstupom času je v dennom kontakte so
synom a prostredníctvom elektronických správ i s dcérou B..

Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby, alternatívne napadnutý

rozsudok zrušiť v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku.

Prokurátorka krajskej prokuratúry vyhodnotila napadnutý rozsudok po vykonanom dokazovaní
a doplnení dokazovania ako zákonný. Súd I. stupňa dospel k správnym skutkovým i právnym
záverom o vine obžalovaného. Zdôraznila výpoveď samotnej maloletej poškodenej i nepriame dôkazy,

resp. závery znalkyne z odboru psychológie. Odvolacie námietky obžalovaného považovala za
neopodstatnené. V prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nedošlo k porušeniu zákona, ako to
uvádza odvolateľ. Zákonným bol i výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorý nariadil krajský
súd. Nedošlo pri ňom k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Odvolanie obžalovaného navrhla
podľa § 319 Trestného poriadku, zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
– preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzali. Zároveň skúmal, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ak byodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného bolo čiastočne dôvodné.

Rekapitulujúc dôkazy zabezpečené a vykonávané v rámci prípravného konania, ich konaní pred súdom
je potrebné uviesť nasledovné:
matka poškodenej, vtedy maloletej B., K. B. podala dňa 30.03.2015 trestné oznámenie, v rámci ktorého
uviedla,žezistilazhistórievyhľadávanianapočítači,ktorýmalivdomácnosti,žejejmanžel–obžalovaný
A. B. si prezeral viacero pornografických stránok a ešte v daný večer sa spýtala dcéry B., ktorá mala

vtedy 13 rokov, či by jej nechcela niečo povedať. Až v dobe, keď išli spať, sa jej dcéra B. priznala, že
ju obžalovaný obchytával pod pyžamom a po zadku.
Na druhý deň ešte opisovala pohyby obžalovaného, čo robil pri nej. Dovtedy svedkyňa nemala žiadne
podozrenie zo správania sa obžalovaného. Tento mal veľmi dobrý vzťah s poškodenou. Svedkyňa sa
rozhodla, že nasledujúci deň navštívia detského psychológa. Dodala, že proti manželovi podala trestné
oznámenie aj z dôvodu, že ich prenasledoval a vyhrážal sa svedkyni so zbraňou.

Dňa 10.04.2015 svedkyňa K. B. doplnila trestné oznámenie tým, že 02.01.2015 sa odsťahovala z K.
do J., pretože doma robil obžalovaný „cirkus“ a vyhrážal sa jej. Videla, ako v minulosti pozeral porno
a bol nahý. Dcéra sa jej mala priznať, že na jar v roku 2014 v spálni ich spoločného bytu ju obžalovaný
hladkal po zadku, keď ležal s ňou v posteli. Bolo tomu aj v októbri 2014 a v januári 2015 maloletú
obžalovanú chytal za prsník. Aj maloletý syn A. sa priznal svedkyni, že ho obžalovaný chytal pod

pyžamomahladkalhopozadku.Svedkyňauviedla,žesobomadeťmiboladňa02.04.2015a09.04.2015
u pedopsychologičky M. A. L., P. v detskom centre L. I. J., ktorej sa obe deti mali zdôveriť.

Vyšetrovateľdňa14.04.2015začaltrestnéstíhanieprezločinsexuálnehozneužívaniapodľa§201odsek
1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, v rámci ktorého bolo konštatované, že A. B. od jari 2014 do februára

2015 mal pohlavne zneužívať svoje dve deti B., narodenú v roku 2002 a A., narodeného v roku 2005.

Dňa 17.04.2015 bola svedkyňa K. B. vypočúvaná, pričom uviedla, že už je v rozvodovom konaní
s obžalovaným. Bývala s ním v spoločnej domácnosti do 22.12.2014. Dňa 27.03.2015 išla do svojho
miestatrvaléhobydliska,zobralasiosobnéveci.Prítomnýbolajstarostaobce.Vzalaiosobnýpočítač,na

ktoromjejznámypomoholotvoriťhistóriuvyhľadávanýchstránokazistila,žeobžalovanýmalotvorených
veľké množstvo pornografických stránok ešte v ten večer sa jej dcéra B. priznala, že ju obžalovaný
obchytával pod pyžamom, po zadku a že v minulosti cítila zo strany obžalovaného nejaké pohyby, keď
s ňou ležal na posteli. Maloletá B. bola s obžalovaným ešte začiatkom februára 2015 v K., pretože
obžalovaný si brával deti k sebe, podľa ich vzájomnej dohody. Dcéra B. jej jedného dňa písala, aby

prišla za ňou do školy, že jej je zle a povedala jej, že v priebehu vyučovania prišiel za ňou obžalovaný.
Dcéra B. po tom, čo sa dozvedela, čo v počítači obžalovaný pozeral, sa jej zdôverila o tom, že ju mal
ohmatávať po tele. V jeden deň ju mal obchytávať aj za prsník. Maloletý syn A. jej 31.03.2015 povedal,
že obžalovaný ho chytal pod pyžamom a hladkal ho po zadku. Obe deti podľa svedkyne sa po týchto
udalostiach báli obžalovaného.

Dňa 30.05.2016 došlo k pokračovaniu výsluchu svedkyne za prítomnosti obhajkyne, pričom svedkyňa
odpovedala prevažne na otázky obhajkyne a v odpovediach zotrvala na opise skutkového deja tak, ako
ho ona vnímala prostredníctvom svojich detí.
Dňa 22.11.2016 bola svedkyňa K. B. opätovne vypočúvaná a vypovedala na otázky obhajkyne.

Svedkyňa potvrdzovala svoje predchádzajúce výpovede a vyjadrila nechuť opätovne opisovať skutkový
dej.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2019 svedkyňa K. B. dodala nad rámec opisu skutku,
že 02.01.2017 jej lekár povedal, že musí absolvovať operáciu, preto sa s deťmi odsťahovala do
podnájmu a deti podstúpili psychologické vyšetrenia. Počas tohto obdobia podala trestné oznámenie

na obžalovaného, pretože tento ich maloletému synovu A. povedal, že ak svedkyňa príde do K., tak
ju zastrelí. Dodala, že počas spoločného bývania povedala obžalovanému, aby nespával s dcérou,
pretože už je vo veku, keď má menštruáciu. On jej na to odpovedal, že „bezo mňa nezaspí“. Opisovala
deň, keď zistila, že obžalovaný ju vyhľadával na internete pod jej menom za slobodna a pretože jej
bolo zle a musela zvracať, deti od nej odišli a v noci sa zobudila hľadajúc dcéru, ktorá bola v kuchyni

a sedela v tme. Zobrala ju do obývacej miestnosti a za tú noc sa jej zdôverila, ako otec ju ohmatával
po tele. Svedkyňa požiadala o pomoc sociálnu kuratelu a neziskovú organizáciu Slniečko a bolo to pre
nich traumatizujúce obdobie. Maloletá B. to ťažko znášala, ale pomohla jej doktorka, zásluhou ktorej je
už dcéra v poriadku. Počas prebiehajúceho rozvodu, keď vedeli deti, že majú ísť k otcovi, vyhováralisa na bolesti brucha a hlavy. Opisovala, akým spôsobom si obžalovaný vymáhal styk s deťmi aj za
prítomnosti obhajkyne. Deti boli pri tom traumatizované a plakali. Privolaná hliadka polície situáciu
upokojila. Následne svedkyňa odpovedala na otázky prokurátorky a obhajcu. Obe deti, pretože sú už

veľké, rozhodujú o styku s otcom samé.

Z úradného záznamu M. Q. R. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplýva, že 08.04.2015 sa
dostavila na oddelenie svedkyňa K. B. vo veci maloletých detí a bol uskutočnený rozhovor s maloletým
A. a maloletou B.. Obe sa zverili k tomu, že boli ohmatávané ich otcom – obžalovaným, keď spolu s ním

ležali v posteli.

Centrum L. prostredníctvom sociálnej poradkyne M. D. D. a psychologičky M. A. L., P. 17.04.2015
vypracovalo sociálnu správu rodiny na žiadosť vyšetrovateľa a manželka obžalovaného a matka
maloletých detí uvádzala, že v priebehu manželstva bol obžalovaný chorobne žiarlivý, časovo jej
obmedzoval príchod z práce domov, stále ju atakoval telefonátmi, v dôsledku čoho sa odsťahovala

k svojej matke, ale následne na jeho žiadosť sa do domácnosti vrátila. Následne K. B. opisovala rovnako,
ako pri trestných oznámeniach, konanie, ktoré jej opisovali obe deti. Maloletí A. a B. absolvovali 5
individuálnych psychologických sedení, po ktorých najmä Lenka postupne viac a viac komunikovala
a emocionálne zvládala celú rozvodovú situáciu. Deti mali medzi sebou veľmi dobrý vzťah, ale zo strany
B. narastala obava z otca a bála sa ísť viac k nemu.

Maloletý A. pri prvom sedení ako 9-ročný bol nesmelý, avšak spontánny, opisoval, že sa otca boja, lebo
má zbrane a vyhrážal sa im. Ďalej rozprával o tom, ako chytal za zadok maloletú B. a robil sa aj pred
maloletým chlapcom od susedov. Záverom bolo odporúčanie, aby sa deti nestretávali s otcom.

Dňa 24.04.2015 vyšetrovateľ OR PZ v Nitre vzniesol A. B. obvinenie pre skutok, ako je uvedený na č.

l. 93, ktoré bolo na podklade sťažnosti zrušené uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra dňa
26.05.2015 a uložený bol vyšetrovateľovi pokyn doplniť dokazovanie.

ObvinenýA.B.boldňa19.05.2015vypočutývyšetrovateľom.Vovýsluchupoprelakékoľvekobťažovanie
jeho detí, naopak zdôraznil vzájomný dobrý vzťah. V čase, keď sa jeho pomer s manželkou zhoršil, deti

navádzala voči nemu. Výsluch sa uskutočnil za prítomnosti obhajkyne.

Dňa 10.06.2015 bol uskutočnený výsluch maloletej poškodenej B. B. za prítomnosti M. A. L., P. a M. Q.
R.. V tomto výsluchu maloletá poškodená opisovala, akým spôsobom ju otec – obžalovaný obchytával,
i to, ako to oznamovala svojej matke. Rovnako opisovala i ďalšie pohyby, ktoré pri nej robil obžalovaný,

keď s ňou ležal v posteli. Opisovala i svoje pocity, ktoré mala pri tomto konaní otca. Svedkyňa bola
vypočutá za prítomnosti M. A. L., P. a M. Q. R..

Dňa 10.06.2015 bol vypočutý maloletý A. B., pričom i on opisoval, že ho otec hladkal po chrbte a po
zadku slovami, „začal ma hladkať po chrbte a potom išiel úplne dole“. Vzťah k otcovi opisoval tak, že ho

nemá rád, lebo sa vyhrážal, že ich postrieľa. Videl, ako si otec pred cudzími chytal a naťahoval pipika.
Svedok bol vypočutý za prítomnosti M. A. L., P. a M. Q. R..

Vypočúvaná ako svedkyňa bola dňa 19.06.2015 aj M. S. R., sociálna pracovníčka ÚPSVaR Nitra. Táto
svedkyňa rekapitulovala vzťah medzi úradom, ktorého bola zamestnankyňou a obžalovaným, resp. jeho

bývalou manželkou a deťmi.

Dňa 10.06.2015 vyšetrovateľ podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku, pribral znalkyňu P. T. R. do
trestného konania a požiadal ju, aby preverila osoby maloletých z pohľadu ich charakteristických rysov,
vzťahu k rodičom. Znalkyňa v posudku vypracovanom dňa 14.07.2015 konštatovala, že maloletá B. B. je

v pubertálnom vývoji emočne i sociálne nezrelá, primerane sebavedomá, no s nízkym sebahodnotením
a s miernymi poruchami v oblasti sociálneho kontaktu. Mala sklony k úniku od sociálneho prostredia
doprevádzaného pocitmi viny spojenými so sexualitou. K druhému pohlaviu mala odmietavý postoj
s výraznými pocitmi viny a podozrievaním. Psychopatologická symptomatológia v zmysle duševného
ochorenia v štruktúre osobnosti nebolo zistené.

Maloletý A. B. bol v detskom vývine primerane sebavedomý, s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu
v smere sťaženej adaptability s nedostatkom ambícií. Vo vzťahu k druhému pohlaviu bol submisívny.
Správanie mal pudové. Bola zistená celková slabosť, nevýkonnosť, vnútorná úzkosť, nespokojnosť
s okolím, ktorá viedla k stiahnutiu sa zo sociálneho prostredia. Mal nutkavú potrebu nastoliť poriadoka pravidlá. Dominoval uňho neurocitizmus s dopravným ladením, čo sa prejavilo v oblasti emotivity
a sociability. Psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného zdravia znalkyňa nezistila.
Výpovede maloletej B. i maloletého A., vzhľadom na pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej

vierohodnosti zo psychologického hľadiska považovala znalkyňa za vierohodné.
Obe deti prežívali objektívny strach z možnosti naplnenia vyhrážok obžalovaného, že zastrelí matku.
Ani u jedného z detí znalkyňa nezistila, že by ich výpovede boli ovplyvnené inou osobu.
Znalkyňa bola dňa 08.12.2015 a 14.11.2016 vypočutá a dodala, že poškodená maloletá B. B. mohla
byť ovplyvnená svojím najbližším sociálnym prostredím, pričom nedokázala racionálne spracovať

neprimerané správanie otca v oblasti sexuality. Jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej
a špeciálnej vierohodnosti. Spočiatku si neuvedomovala sexuálne zneužívanie otcom. Nebola schopná
aktívneho odporu, až po tom, ako celé prerozprávala matke, si začala uvedomovať nevhodnosť konania
otca. Skôr sa cítila byť vinná voči matke, že takéto konanie otca pripustila. Výsluch sa uskutočnil za
prítomnosti obhajkyne.
Dňa 13.03.2017 bola opätovne vypočutá vyšetrovateľom za prítomnosti obhajkyne P. T. R., pričom sa

vyjadrovala k osobnostiam maloletej B. a maloletého A. a konštatovala, že u oboch detí prežíva strach
z otcových vyhrážok voči matke. Rovnako sa vyjadrila i k znaleckému posudku vypracovanému PhDr.
Obuchom a konštatovala, že závery tohto znalca sú zhodné s jej závermi i v tej časti, že nemožno vylúčiť
opisované aktivity otca, ktoré sa diali v spálni.
Dňa 13.09.2017 znalkyňa na otázky vyšetrovateľa uviedla, že pri zisťovaní intelektu osobnostných

vlastností a vierohodností výpovedí maloletých vyšetrovaných skúmanie hĺbkových vzťahov v rodine
neovplyvnili odpovede na otázky, ktoré mala zadané. Intelektové a osobnostné vlastnosti sa formulujú
v priebehu celého biopsychosociálneho vývinu detí, takže nesúvisia so vzťahmi v rodine.
Deti mohli interpretovať prežité udalosti pod vplyvom nových zistených skutočností, ako aj ich ďalšieho
vývinu a rozpoznania, teda čo v oblasti sexuality vhodné je a čo vhodné nie je.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2019 znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková na otázky
prokurátorky a obhajkyne uviedla, akým spôsobom dospela ku konštatovaniu znakov všeobecnej
vierohodnosti. Na výsluchu detí prítomná nebola, ale mala k dispozícií ich výpovede a výpovede pred
sociálnou kuratelou. U maloletej B. bola 84% zhoda a v prípade maloletého A. 76% zhoda.
Známky správania sa rodiča, alebo akejkoľvek autority z pohľadu prípustnosti alebo prekročenia hranice

neprípustnosti považovala za zložité určiť v kontexte jednej rodiny, nakoľko tam sa jedná o veľmi tenkú
hranicu. K výpovediam maloletých uviedla, že ak majú niečo naučené, druhý či viacerý krát neopisujú
naučenú vec rovnako. Výpovede oboch detí neobsahovali vnesené slová dospelých a obsahujú ten istý
slovník v prvých i následných výpovediach. U maloletej B. konštatovala znaky všeobecnej vierohodnosti
a prežitých udalostí. Nejednalo sa u nej o naučený opis udalosti. Až keď s udalosťami oboznámila matku,

uvedomila si že otec sa voči nej zle správal. V čase vyšetrovania maloletá B. mala pocit viny, bola
emočne dráždivá a mala obmedzenú schopnosť prežívať radosť. Skôr vyhľadávala samotu. Na otázky
obhajkyne znalkyňa uviedla, že pokiaľ jej v prepočte vyšlo číslo 70% zo psychodiagnostickej metodiky,
vykazovalo to znak špecifickej vierohodnosti.
Znalkyňa bola vypočúvaná na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019, kedy sa vyjadrovala na otázku

obhajkyne tak, že deti (obaja maloletí poškodení) by odstupom času opisovali skutok rozdielne. Čo
bolo podmienené i búrlivými zmenami ich veku. Na otázky obhajkyne vysvetľovala pojmy subjektívneho
a objektívneho strachu a dodala, že najmä v prípade maloletého A. nešlo o chápanie celého obrazu
sexuality.

Dňa29.07.2015boloopätovneA.B.vznesenéobvinenieprepokračovacízločinsexuálnehozneužívania
podľa § 201 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Dňa 08.01.2016 bola vypočutá svedkyňa M. A. L., P., ktorá bola zamestnaná v neziskovej organizácií N.
L. ako psychologička. Od 12.03.2015 do 09.09.2015 k nej chodila Lenka na psychologické poradenstvo.
Spočiatku sa maloletej hovorilo ťažko, až na štvrtom sedení sa zdôverila, čoho vlastne sa otec voči

nej dopustil. Hodnotila to ako nepríjemné, odstrčila mu vtedy ruku, bolo jej zle na zvracanie. Vtedy sa
otca bála. Zdôverila sa, že otec chytal aj brata a masturboval pred oboma. Psychologička zdôraznila, že
v auguste 2015 maloletá poškodená uvažovala, že vyskočí z balkóna. Svedkyňa zdôraznila, že podľa
nej deti vypovedajú pravdivo. Obhajkyňa bola prítomná pri výsluchu.

Dňa 04.05.2016 bola vypočutá svedkyňa M. Q. R.- zamestnankyňa úradu práce sociálnych vecí a rodiny
v Nitre ako samostatný radca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorá uviedla,
že pri rozvode manželov boli požiadaní o posudok k zisteniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Aj tomuto
výsluchu bola prítomná obhajkyňa.Dňa 12.05.2016 došlo k výsluchu svedkyne H. N., matky K. B., ktorá ku skutku nevedela uviesť žiadne
údaje, no svojho zaťa hodnotila tak, že mal veľmi dobrý vzťah k deťom a nechcelo sa jej veriť, že by bol

schopný sexuálne zneužívať svoje deti. Obhajkyňa bola prítomná pri výsluchu.

Dňa 12.05.2016 bol vykonaný výsluch svedka U. V., známeho obvineného, ktorý sa vyjadroval k osobe
obvineného bez akýchkoľvek negatívnych poznatkov.

Dňa 04.11.2015 vyšetrovateľ pribral do konania znalca z odboru psychológie odvetvia psychológia
dospelých,psychológiasexuality,RNDr.Mgr.DušanaKešického,PhD.,ktorýdňa23.12.2015vypracoval
znalecký posudok k osobe obžalovaného, v rámci neho konštatoval, že u obžalovaného sa jedná
o nevyzretú, infantilnú osobnosť, nezrelej osobnostnej organizácie. Pedofilná orientácia u neho
potvrdená nebola. Zvýšené riziko jeho zlyhania kontroly voči neadaptívnym formám uspokojovania
pohlavného pudu v súvislosti so zvýšenou sexuálnou potrebou v dôsledku v neplnohodnotného

uvoľňovania sexuálneho pudu v rámci partnerského vzťahu. U vyšetrovaného sa jednoznačne
jednalo o heterosexuálnu orientáciu. Konštatoval zníženú prispôsobivosť s osobnou nevyrovnanosťou
obžalovaného, ktorá ma dopad na emočnú labilitu, poruchy modulácie v uvoľňovaní emočného napätia
v snahe o trvalú emočnú konštrukciu, zadržiavanie emócií. Jeho nezrelá emotivita s nekonzistentnými
emóciami a deficitom v zvládaní vlastnej rodovej pozície zvyšuje riziko sociálne neadaptívnych

reakcií i v kontexte uspokojovania sexuálneho pudu. Obžalovaný bol v čase znaleckého skúmania
psychosexuálne nevyzretý. Bolo zaznamenaná zvýšené riziko zlyhania kontroly v súvislosti so zvýšenou
sexuálnou potrebou v dôsledku neplnohodnotného uvoľňovania sexuálneho pudu v rámci partnerského
vzťahu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019 znalec na otázky odpovedá, po tom ako zdôraznil, že trvá na

znaleckom posudku, že u obžalovaného sa nezaoberal skúmaním podielu homosexuálnych podielov
v záujmovom spektre vyšetrovaného. Homosexuálnu orientáciu považoval za málo pravdepodobnú.
Takéto konštatovanie však nevylučuje možné homosexuálne epitórium.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, z obce K. nie sú o ňom známe negatívne poznatky.

Na požiadanie obhajkyne vypracoval PhDr. Karol Kleinmann, PhD. znalec z odboru psychológie,
odvetvia klinickej psychológie detí, psychológie sexuality dňa 28.12.2017 znalecký posudok, opierajúc
sa o výsluch maloletej B. B. z 10.06.2015 a výsluch oznamovateľky K. B. zo dňa 10.04.2015 a výsluch
maloletého svedka A. B. zo dňa 24.04.2015.

Znalec konštatoval výpoveď matky ako menej dôveryhodnú, pretože jednotlivé činy ňou opisované sa
úplne rozchádzajú s výpoveďou maloletej.
Výpoveď maloletej B. považoval hodnotiť znalec ako hrubo manipulovanú, pričom sexuálnu deviáciu
obžalovaného nepotvrdilo ani špecifické vyšetrenie obžalovaného na prístroji PPG. Znalec konštatoval
priamu manipuláciu detí matkou, v neprospech otca.

Dôsledkom manipulácie stratili deti pozitívny vzťah k otcovi.
Na základe žiadosti obhajkyne mal znalec vykonať aj psychologickú analýzu stanovísk a záverov
psychológov, znalcov k prípadu. Je nutné dodať, že znalec posudku v časti materiálov, z ktorých čerpal
znalecké posudky neuvádza, napriek tomu v časti 6.2 hodnotí znalecký posudok znalca RNDr. Mgr.
Dušana Kešického, PhD. a znalecký posudok ústavu pre znaleckú činnosť.

Znalec si neoprávnene osvojuje kompetenciu posudzovať závery iných znalcov a i napriek tomu,
že nemal k dispozícii rovnaké podklady a preto ultimatívne závery vyjadrujúce „hrubú manipuláciu“
poškodenej nemohol súd posudzovať, ako relevantné ale iba za také, ktoré majú zrejmý cieľ spochybniť
obviňovanie poškodenej.

Svedkyňa M. A. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2019 uviedla, že obe maloleté deti
chodili k nej v centre L. J. na psychoterapiu. Opisovala, ako maloletá B. hovorila o obchytávaní jej tela
otcom. K maloletému A. sa svedkyňa nevyjadrila. Obe deti boli utiahnuté, z čoho sú traumatizované.
Maloletý A. mal aj nezrozumiteľné vyjadrovanie. Pamätala si, že B. mala otca rada, no nechcela k nemu
chodiť. K posedeniu došlo tak asi 10 krát. O zneužívaní otca svedkyni povedala maloletá B. na druhom

alebo treťom sedení. Svedkyňa sa vyjadrovala aj k spôsobom vyjadrovania detí, ako opisovali skutok
masturbácie obžalovaného. Svedkyňa dodala, že deti trápil rozvod ich rodičov.
Psychológ PhDr. Karol Kleinmann, PhD. sa vyjadroval k posudku, ktorý na žiadosť obhajkyne vypracoval
a dodal, že postoj maloletej poškodenej sa zmenil radikálne po premietnutí videa so sexuálnoutematikou, ak sa maloletej poškodenej matka pýtala, či otec robil nejaké pohyby, mohlo ísť o navádzanie.
Takéto príhody sa začínajú vyťahovať pri rozvode rodičov. Uviedol, že výpoveď M. A. C. k dispozícií
nemal.

Svedok G. O. uviedol, že v rokoch 2013-2014 sa zoznámil so svedkyňou K. B. a mal s ňou aj intímny
pomer. V prenájme bývala v byte priateľky svedka. Nebolo pravdou, že by zakazovala synovi hrať hokej.
Svedkyňa K. B. mu hovorila, čo sa stalo jej dcére B., aké má následky.
Po oboznámení obrazovo zvukového záznamu na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2019 sa vyjadril

obžalovaný, že nevie o tom, že by chytal dcéru za prsia alebo za zadok. Nikdy sa toho nedopustil.
K výpovedi syna A. uviedol, že nie je pravdou to, čo syn uvádzal. Mal to naučené od matky.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2020 došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým obžalovaný A.
B. bol uznaný vinným, pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, respektíve § 127
odsek 4 Trestného zákona a za to mu bol uložený podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona postupom podľa

§ 38 odsek 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na jedinú zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno j/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.06.2020 sp. zn.

1To/43/2020-538 podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok
a vec podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

V danom uznesení odvolací súd podrobne rozviedol, ktoré dôkazy nemožno použiť pred súdom,

pretože neboli vykonané zákonne konformným spôsobom tak, ako to uvádzal na č.l. 7-10 daného
uznesenianač.l.544-547abolopotrebnézároveňdoplniťdokazovanievýsluchommaloletejpoškodenej
azabezpečiťaoboznámiťobsahyspisov,vktorýchbolokonanénaOkresnomsúdeNitravovecirozvodu
a umiestnenia detí do výchovy.
Na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2022 bola vypočutá poškodená B. B., v danej dobe už 19 ročná.

Skutok opisovala tak, že ako dieťa sa bála spávať sama, preto spávala s rodičmi. Jeden večer spala
so svojím otcom, on sa jej dotýkal, cítila jeho pohyby a vzdychanie, ako dieťa nechápala jeho činnosť.
Postupom času zistila, že otec ležiaci vedľa nej sa „snažil urobiť“. To, či to aj dosiahol, nevedela povedať.
Potom sa pamätala, že ležali spolu v rodičovskej posteli a obžalovaný sa jej dotýkal. Prvá krát sa o tom
zdôverila mame, tá to začala riešiť psychologičkou, A. C.. Prelomovým obdobím bolo to, že v počítači

matkazaprítomnostipoškodenejajejbrataA.prezeralihistóriuvyhľadávania,žeobžalovanývyhľadával
porno a kládol tam zároveň meno matky poškodenej. Keď to našli, zostalo poškodenej zle a matka sa jej
pýtala, či jej zostalo zle v súvislosti s údajmi počítača, ona povedala áno a potom sa rozprávali. Matka
sa jej pýtala, čo vie o tom povedať, pri tom ako otec pri nej ležal, cítila pohyby a slovo urobiť sa vysvetlila
ako „honiť si penis“. Obžalovaný sa jej dotýkal po celom tele. Stalo sa to v troch prípadoch.

Napokon Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 05.12.2022 opätovne uznal obžalovaného vinným zo
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Nitre dňa 02.05.2023 napadnutý rozsudok zrušil
podľa§321odsek1písmenod/,e/,odsek3Trestnéhoporiadkuvovýrokuotresteauložilobžalovanému
na rovnakom skutkovom základe podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona pri zistenej jednej poľahčujúcej
okolnosti postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona a s využitím § 39 odsek 1, 3 písmeno d/

Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.

Na podklade dovolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 16.05.2024,
sp. zn. 5Tdo/85/2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, pretože v neprospech obžalovaného A.
B. bol porušený zákon v § 2 odsek 9, § 34 odsek 1, § 168 odsek 1 a § 321 odsek 1 písmeno d/, e/,

odsek 3 Trestného poriadku.

Krajský súd v Nitre opätovne prejednal odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 02.05.2023 21T/122/2017, doplnil odkazovanie vyžiadaním aktuálnych referenciína osobu obžalovaného a zistil, že tento nemá negatívne záznamy, v lustráciách a zároveň, že po
právoplatnosti rozsudku podľa potvrdenia T. J., klinickej psychologičky, absolvoval A. B. sociálno-
psychologický program – „Sociálne hranice a hranice agresivity“.

Po takto vykonanom dokazovaní s poukazom na priebeh doterajšieho trestného stíhania a vydané
relevantné rozhodnutia bolo potrebné konštatovať:

V súlade s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2020 konštatuje, že trestné stíhanie začaté

14.04.2015 na podklade uznesenia vyšetrovateľa presne definuje páchateľa s uvedením jeho celého
mena i identifikačných údajov. Keďže po tomto rozhodnutí boli vykonávané dôležité procesné úkony
a obvinený až do 24.04.2015 nebol oprávnený využívať sebe na prospech všetky práva na obhajobu,
nebolo možné na úkony z tohto obdobia prihliadnuť. Takýto postup porušoval základnú zásadu trestného
konania definovanú v ustanovení § 2 odsek 1 Trestného poriadku, pretože trestné stíhanie neprebiehalo
zákonným spôsobom a obvinený sa nemohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, ako mu to vyplýva z ďalšej

základnej zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 2 odsek 7 Trestného poriadku, hoci de facto voči nemu
prebiehalo trestné stíhanie – R 19/2016 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rovnako tomu tak bolo
aj za obdobie od 26.05.2015, kedy prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a trestné stíhanie
bolo vedené vo veci až kým obvinenému bolo opätovne vznesené obvinenie dňa 29.07.2015.

Opierajúc sa o takéto stanovisko nasledovné dôkazy nemohli byť podkladom pre rozhodnutie súdu:
- výpoveď svedkyne K. B. zo dňa 17.04.2015,
- správa N. L. vypracovaná na žiadosť vyšetrovateľa zo dňa 17.04.2015,
- výsluch maloletej poškodenej B. B. zo dňa 10.06.2015,
- výsluch maloletého A. B. zo dňa 10.06.2015,

- výsluch M. S. R. zo dňa 19.06.2015,
- pribratie znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej a vypracovanie posudku zo dňa 10.06. resp. 14.07.2015.

Svedkyňa K. B. bola vypočúvaná aj dňa 30.05.2016, 22.11.2016 a na hlavnom pojednávaní dňa
01.07.2019. Z týchto výpovedí, ktoré sa uskutočnili procesne konformným spôsobom vyplývajú

skutočnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť, že obe maloleté deti sa stali objektom útoku jej bývalého
manžela v čase, keď s ním ležali na posteli. Konkretizovala, akým spôsobom odhalila túto činnosť
obvineného, zisťovala priebeh vyhľadávania na webových stránkach, ktoré mal učiniť obvinený a neskôr
i psychologické sedenia, počas ktorých maloletá B. i maloletý A. postupne opisovali dej, ako sa k nim
obvinený správal. Vzhľadom na vtedajší vek maloletej B. sa táto viac mentálne otvárala a opisovala

prežité.
V súlade s týmito výpoveďami sú i trestné oznámenie zo dňa 30.03.2015, resp. doplnenie trestného
oznámenia zo dňa 10.04.2015.

S poukazom na hore uvedené právne stanovisko súd sa mohol oprieť o obsah výpovede maloletej

poškodenej B. B. až zo dňa 19.01.2022, ktorom opisovala skutok už ako 19 ročná. Hovorila o vlastnej
skúsenosti, že spávala s rodičmi ako maloletá, cítila jeho dotyky, vzdychanie a hoci ako dieťa nechápala
jeho činnosť, postupom času dospela k záveru, že sa podľa nej obžalovaný „snažil urobiť“. Pamätala
sa, že obžalovaný sa jej dotýkal a neskôr sa zdôverila mame a psychologičke. Keď spolu s mamou
prezerali obsah počítača, ktorý si doniesli z domu a stránky z histórie prehliadača, prišlo vtedy maloletej

B. zle a matka K. B. sa jej pýtala na bližšie okolnosti. Konštatovala, že otec – obžalovaný sa jej takýmto
spôsobom dotýkal 3krát.
K tomuto dôkazu je nutné uviesť, že ostatný výsluch B. B. prebiehal v iných časových i právnych
súvislostiach. Jednalo sa o výsluch po viac ako 7 rokoch, odkedy došlo k spáchaniu trestného činu
a z pohľadu právneho je potrebné dodať, dňom 01.01.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z.

z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tento zákon nanovo upravuje
postup pri vykonávaní úkonov u obetí sexuálneho trestného činu so zameraním zamedziť ich opätovnú
či druhotnú viktimizáciu.

Pri hodnotení tohto dôkazného prostriedku súd nepovažoval námietky obhajoby za relevantné ohľadne

toho, že obhajca nemohol byť prítomný pri samotnej vypočúvanej osobe, ktorá bola vypočúvaná mimo
hlavnej pojednávacej siene. Práve jej neprítomnosť v pojednávacej miestnosti zodpovedala štandardom
vyššie uvedeného zákona o obetiach trestných činov. Na margo namietaného je treba dodať, že záznam
z úkonu na hlavnom pojednávaní je realizovaný rozhodnutím predsedu senátu opatrením podľa § 58odsek 3 Trestného poriadku, teda, či sa o hlavnom pojednávaní vyhotoví zápisnica diktovaním predsedu
senátu alebo na vyhotovenie zápisnice sa použije iné vhodné záznamové zariadenie. Diktovaním
predsedu senátu sa vyhotoví zápisnica o hlavnom pojednávaní v zmysle § 58 odsek 4 Trestného

poriadku a rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia podľa
§ 58 odsek 5 Trestného poriadku, pričom takýto záznam alebo nosič záznamu sa pripojí k zápisnici
oúkone.Rozhodnutímpredsedusenátusamôžetakýtozáznamprepísaťdoobyčajnéhopísmaapripojiť
k zápisnici.

Pred výsluchom samotnej svedkyne poškodenej B. B. sa rozhodla proti svojmu otcovi – obžalovanému
vypovedať a zložila prísahu. Jej výsluch oddelene sa konal v zmysle ustanovenia § 262a Trestného
poriadku.

Znalkyňa P. T. R. bola za prítomnosti obhajkyne dňa 13.03.2017 vypočúvaná vyšetrovateľom
a konštatovala, že u poškodenej B. a maloletého A. zistila strach z otcových vyhrážok v konaní proti ich

matke. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019 uviedla svoje závery opierajúc sa o znalosť dovtedy
vykonaného dokazovania a rovnako zaujala i stanovisko k odlišnosti výpovedí detí maloletej poškodenej
i jej brata A. s odstupom času. Jej výpoveď rámcuje spáchaný skutok.

Skutkový dej dopĺňa i výpoveď psychologickej poradkyne M. A. L., P. zamestnanej v neziskovej

organizácii N. L., ktorá opisovala, akým spôsobom sa jej poškodená B. zdôverovala a postupne
opisovala konanie obžalovaného, ktorý pred ňou i bratom masturboval. Dokonca v auguste 2015 mala
mať poškodená B. následkom psychického stavu suicidné sklony. Podľa svedkyne deti vypovedali
pravdivo.

KvecibolivypočúvaníisvokraobžalovanéhoH.N.aznámyobžalovanéhoU.V.,pričomobajasvedkovia
sa vyjadrovali pozitívne k rodine i k samotnému obžalovanému.

Závery znalca z odvetvia psychológie dospelých a psychológie sexuality RNDr. Mgr. Dušana Kešického,
PhD., ktorý bol do konania pribratý dňa 04.11.2015 a 23.12.2015 vypracoval znalecký posudok

konštatujú, že u obžalovaného sa jedná o osobnosť s heterosexuálnou orientáciou s osobnou
nevyrovnanosťou, ktorá mala dopad na emočnú labilitu, mal poruchy v modulácii v uvoľňovaní
emočného napätia v snahe o trvalé zadržiavanie emócií. Nezrelá emotivita s nekonzistentnými emóciami
zvyšovala riziko sociálne neadaptívnych reakcií aj v kontexte uspokojovania sexuálneho pudu. Znalec
zaznamenal u obžalovaného zvýšené riziko zlyhania kontroly pri zvýšenej sexuálnej potrebe v dôsledku

úrovne partnerského vzťahu. Tieto závery potvrdil znalec i na hlavnom pojednávaní.

Na žiadosť obžalovaného vypracoval posudok vo veci i psychológ PhDr. Karol Kleinmann, PhD., pričom
sa opieral o výsluchy vtedy maloletej B. zo dňa 10.06.2015, výsluch maloletého A. zo dňa 24.04.2015
a výsluch svedkyne K. B. zo dňa 10.04.2015. Závery tohto znalca opierajúc sa o dôkazné prostriedky

vyššie konštatované smerujú proti nevierohodnosti svedkyne K. B. v hrubom manipulovaní svedkyne
vtedy maloletej B. i celkovej manipulácie detí v neprospech vzťahu k obžalovanému.

Konanie obžalovaného ďalej nepriamo potvrdzuje i výpoveď svedkyne M. A. C., ktorá potvrdila, že
maloletá poškodená spontánne opisovala, ako ju obžalovaný zneužíval a ako obe deti opisovali

masturbáciu obžalovaného pred nimi.

Pokiaľ obžalovaný namietal skutočnosť, že predseda senátu vypočúval poškodenú sám, tak je nutné
konštatovať, že v tomto prípade postupoval v zmysle ustanovenia § 261 odsek 3 prvá veta za
bodkočiarkou. Ak predseda senátu vstupoval do kladenia otázok výsluchu vypočúvanej osoby mal tak

právo konať, pretože bol osobou, ktorá viedla hlavné pojednávanie v zmysle § 253 odsek 1 Trestného
poriadku, je povinná dbať, aby sa konalo čo najúčinnejšie na objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom
pre spravodlivé rozhodnutie (§ 253 odsek 3 Trestného poriadku) a zároveň musí dbať, aby žiadna
z procesných strán nekládla vypočúvanej osobe sugestívne, kapciózne otázky alebo dožadovala sa
odpovedí na otázky, ktoré už zodpovedané boli alebo ktoré sú kladené mimo rámca prejednávanej veci.

V tejto časti je nutné dať za pravdu obhajobe pri citovaní otázky položenej predsedom senátu, ktorá
obsahovala zároveň odpoveď (tak sa pýtam, bola jeho ruka pod pyžamom?). Napriek tomu uvedená
skutočnosť nedegradovala daný výsluch v celom rozsahu, nakoľko poškodená opätovne a v celom
rozsahu už ako dospelá usvedčovala obžalovaného zo spáchaného deliktu.Námietku obhajoby týkajúcej sa zloženia senátu v inom zložení, ako boli nasledovné pojednávania
i rozhodnutia, je nutné dodať, že 27.02.2019 zasadal senátu v zložení JUDr. Vladimír Sopúch predseda

a P. W. a P. H., pričom v daný deň žiaden úkon vo veci vykonaný nebol a došlo iba k odročeniu termínu
hlavného pojednávania, na ktorom boli už zúčastnení vždy rovnakí členovia senátu JUDr. Vladimír
Sopúch a prísediaci P. H. a S. T.. Zo spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k zmene v zložení senátu,
avšak z pohľadu prejednávanej veci celé dokazovanie i rozhodovanie v merite veci, sa uskutočnilo
v zložení totožného senátu.

K ďalšej námietke odvolateľa, že závery znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej a znalca RNDr. Mgr.
Dušana Kešického, PhD. sú v protiklade, je potrebné konštatovať, že jednak vychádzali z inej podstaty
skúmaných vecí. O znalecký posudok PhDr. Zuzany Bielikovej sa nebolo možné zákonným spôsobom
oprieť a znalecký posudok RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. vychádzal iba z troch výsluchov vo veci.
Na druhej strane však v podrobnom skúmaní záverov nemožno učiniť iba také rezolútne hodnotenie ako

ho vyslovil odvolateľ, najmä čo sa týka osoby obžalovaného.

Hodnotiac jednotlivo i sumárne zákonné dôkazné prostriedky získané zákonným spôsobom a prípustné
(§ 2 odsek 12 Trestného poriadku), odvolací súd uskutočnil záver, že vina obžalovaného v rozsahu, ako
to učinil súd I. stupňa v napadnutom rozsudku, bola preukázaná.

Obžalovaný využívajúc vzťah k maloletej dcére, ktorá v danom období mala 13, resp. 14 rokov, v čase
neprítomnosti iných osôb v spálni ich rodinného domu v čase, keď s ňou ležal na manželskej posteli,
opakovane najmenej v troch prípadoch ju ohmatával po tele, ba dokonca onanoval, spáchal zločin
sexuálneho zneužívania na blízkej osobe v zmysle § 201 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona,

pretože tak činil na chránenej osobe, resp. na blízkej osobe, ktorá mala menej ako 15 rokov.
K sumárnemu hodnoteniu dôkazov je potrebné uviesť, že tento typ deliktu je páchaný v latentnej podobe
v tej najintímnejšej sfére každej rodiny i preto je veľmi ťažko odhaliteľný a zároveň poznaný iba osobami,
ktoré sa na ňom podieľajú či už ako obete alebo páchatelia. Objektivitu skutkového stavu umožňujú
konštatovať vonkajšie prejavy týchto osôb – poranenia obete alebo útočníka, prejavy zdravotného stavu,

záznamy verbálnych či neverbálnych prejavov, spoznaná odlišnosť správania sa obete a pod. ...
Výpovede osôb, ktoré sa nezúčastňovali na bezprostrednom žití uzatvorenej bunky rodiny je preto
posudzovať obzvlášť citlivo so zameraním sa na zdroj z ktorého údaj čerpali.
Na podklade dôkazov získaných zákonným spôsobom však bolo možné konštatovať vinu uvedenú
v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd pri rozhodovaní o treste vzal do úvahy skutočnosť, aká dlhá doba uplynula od doby
spáchania zločinu, na ktorej nemal obžalovaný podiel viny, ďalej fakt, že obžalovaný už nie je súčasťou
spoločnej domácnosti s poškodenou, nepriamo i skutočnosť, že sa rozviedol s bývalou manželkou,
matkou poškodenej, ale i prihliadnuc na skutočnosť, že od tejto doby obžalovaný sa nedopustil inak

závažného protiprávneho konania pamätajúc na všetky relevantné skutočnosti zásad pre ukladanie
trestov v zmysle § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona.
Opierajúc sa o tieto zákonné limity považoval odvolací súd za potrebné obžalovanému neukladať trest
v rámci zákonnej trestnej sadzby podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, ale pristúpiť k mimoriadnemu
zníženiu trestu opierajúc sa o fakt, že použitie tejto sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti je možné uložiť i trest kratšieho trvania. Preto mu uložil
v zmysle § 39 odsek 1 a 3 písmeno d/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,
ktorého výkon mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú
dobu troch rokov. Takýto trest podľa názoru odvolacieho súdu je dostačujúci z pohľadu individuálnej
i generálnej prevencie. Tým i vyhovel odvolaniu obžalovaného napriek tomu, že tento sa domáhal

zásadne pozitívnejšieho rozhodnutia v jeho prospech.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.