Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022010348
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0022010348.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2024, v
trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b),
ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora, obžalovaného a poškodeného C. D. proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.6.2024 sp. zn. 21T/50/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry, obžalovaného A. B.
a poškodeného C. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 13.3.2022 v čase okolo 15.00 hod. až 16.00 hod. presne nezisteného času, neďaleko prečerpávacej
stanice D. E. XX, XXX XX F., F. E., na poľnej ceste, teda na mieste verejnosti prípustnom sa
dopustil fyzického útoku voči poškodenému starostovi obce Sirník - C. D., ako verejnému činiteľovi tým
spôsobom, že po tom ako dal rukou a aj slovne znamenie poškodenému k zastaveniu vozidla, tento
vozidla zastavil a na požiadanie obvineného spustil okno na strane vodiča, cez ktoré obžalovaný chytil

poškodeného pravou rukou za šál, ktorým mal v tom čase na krku a začal ho ťahať von z auta so slovami
„Ty šviňo, co chceš od mojej manželky“, čo súviselo s tým, že ako starosta obce prepustil jeho manželku
zo zamestnania. Následne sa poškodenému podarilo vytrhnúť, avšak obžalovaný ho znova chytil za
kabát a ťahal von z auta cez otvorené okno a zároveň sa snažil otvoriť dvere na aute a opakovane sa
mu vyhrážal, že ho zabije. Poškodený sa snažil klásť odpor, ale obvinený ho udrel dvakrát päsťou do
oblasti tváre, a to do oblasti pravej sánky a pravého oka, pričom medzitým sa mu podarilo otvoriť dvere

na aute, čiže dvere boli otvorené a v tom ho obžalovaný kopol do oblasti hlavy, na presne nezistené
miesto, kde pri obrane sa snažil poškodený z miesta ujsť, čím poškodenému starostovi obce C. D.,
ako verejnému činiteľovi spôsobil zranenia charakteru stredne ťažkého, a to akútna reakcia na stres,
pomliaždenie tváre s opuchom čela a povrchovými odreninami kožného krytu oboch podočnicových
oblastí,otrasmozguľahkéhostupňa,pomliaždeniesvalstvašijeľahkéhostupňaapomliaždeniekožného
krytu ľavého ramena ľahkého stupňa s dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní 3 týždne,

podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím 41 ods.1, § 53 ods.
1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. úhrnný trest domáceho
väzenia vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. je obžalovaný po dobu trestu domáceho väzenia povinný v čase určenom
súdom, a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojomobydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestoroch, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole
technickýmiprostriedkami,atozariadenímnaurčeniepolohykontrolovanejosobypodľa§6z.č.78/2015
Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami v znení neskorších predpisov,

mimo doby:

-nevyhnutnepotrebnéhočasunapremiestneniesadoazmiestavýkonupracovnýchčinnostinazáklade
pracovnej zmluvy, alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade s Zákonníkom práce,

- dni pracovného pokoja od 09.00 hod. do 15.00 hod.

- pracovných dní v pondelok a v stredu od 10.00 hod. do 14.00 hod.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka pôsobiaceho na

Okresnom súde Trebišov a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa
započítava do výkonu trestu.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. a), písm. f) Tr. zák. súd uložil obžalovanému
povinnosť spočívajúcu:

- v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom G., H. I. J. XX na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar.

X.XX.XXXX v K., bytom G., H. I. J. XX škodu vo výške 1.453,20 eur.

Podľa § 288 ods.2 Tr. por. súd poškodeného C. D. so zvyšným nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., so sídlom Panónska
cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor okresnej prikuratúry (ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní),obžalovanýA.B.(vzákonomstanovenejlehote)apoškodenýC.D. vzákonomstanovenej

lehote).

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd pochybil vo
výroku o treste tým, keď obžalovanému uložil vyššie uvedený trest za súčasného uloženia primeraných
obmedzení a povinností.

Zároveň uviedol, že okresný súd správne rozhodol o škode pre poškodené strany tým, že uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. D. škodu vo výške 1.453,20 eur a zároveň tohto
poškodeného so zvyšným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Taktiež poškodenú
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Taktiež uvádza, že pred vyhlásením rozsudku bol vydaný Okresným súdu Michalovce trestný rozkaz dňa
18. 11. 2022 sp. zn. 21T/50/2022, proti ktorému bol zahlásený dozorovým prokurátorom dňa 23.12.2022,
teda v zákonnej lehote, odpor. Zároveň zahlásil odpor aj splnomocnenec poškodeného C. D. L. M. G.
dňa 27.12.2022 z dôvodu, že trestným rozkazom nebolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody.

file_0.jpg

file_1.wmf

Mázato,žeobžalovanémujepotrebnéuložiťprísnejšítrestodňatiaslobody,atoúhrnnýnepodmienečný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby 3 roky so zaradením pre výkon trestu doústavu s minimálnym stupňom stráženia, resp. po zvážení okolností prípadu a iných skutočností úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby 2 roky - mimoriadne zníženie
trestu, so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Je potrebné uložiť

obžalovanému prísnejší trest, lebo stíhaného skutku sa dopustil dňa 13.03.2022, teda v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu začala plynúť dňa 18.07.2020 do 18.07.2022, pretože bol
rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 02.07.2020 sp. zn. 3T/163/2019, právoplatným dňa
18.07.2020, odsúdený podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, t. j. do 18.07.2022. Pri tomto skutku sa jednalo o

nedbanlivostné konanie obžalovaného, avšak skutku zo dňa 13.03.2022, kde je obžalovaný stíhaný
pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa jedná o úmyselné konanie, teda čo
nevylučuje uloženie nepodmienečného trestu (§ 49 ods. 2 Tr. zák.).

Vysoký stupeň protiprávnosti konania obžalovaného i generálna prevencia závažnej trestnej činnosti

a vôbec spôsob žalovaného skutku s následkami na zdraví vyžadujú, aby obžalovanému bol takýto
nepodmienečný trest odňatia slobody uložený.

Obžalovaný A. B. skutok dňa 13.3.2022 v čase okolo 15.00 h až 16.00 h presne nezisteného času,
neďaleko prečerpávacej stanice D. E. XX, XXX XX F., F. E., na poľnej ceste, teda na mieste verejnosti

prípustnom sa dopustil fyzického útoku voči poškodenému starostovi obce G. C. D., ako verejnému
činiteľovi tým spôsobom, že po tom ako dal rukou a aj slovne znamenie poškodenému k zastaveniu
vozidla, tento vozidla zastavil a na požiadanie obvineného spustil okno na strane vodiča, cez ktoré
obžalovanýchytilpoškodenéhopravourukouzašál,ktorýmmalvtomčasenakrkuazačalhotahaťvonz
auta so slovami „Ty šviňo, co chceš od mojej manželky”, čo súviselo s tým, že ako starosta obce prepustil

jeho manželku zo zamestnania. Následne sa poškodenému podarilo vytrhnúť, avšak obžalovaný ho
znova chytil za kabát a ťahal von z auta cez otvorené okno a zároveň sa snažil otvoriť dvere na aute a
opakovane sa mu vyhrážal, že ho zabije. Poškodený sa snažil klásť odpor, ale obvinený ho udrel dvakrát
päsťou do oblasti tváre, a to do oblasti pravej sánky a pravého oka, pričom medzitým sa mu podarilo
otvoriť dvere na aute, čiže dvere boli otvorené a v tom ho obžalovaný kopol do oblasti hlavy, na presne

nezistenémiesto,kdepriobranesasnažilpoškodenýzmiestaujsť,čímpoškodenémustarostoviobceC.
D., ako verejnému činiteľovi spôsobil zranenia charakteru stredne ťažkého, a to akútna reakcia na stres,
pomliaždenie tváre s opuchom čela a povrchovými odreninami kožného krytu oboch podočnicových
oblastí,otrasmozguľahkéhostupňa,pomliaždeniesvalstvašijeľahkéhostupňaapomliaždeniekožného
krytu ľavého ramena ľahkého stupňa s dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní 3 týždne,

podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, file_2.jpg

file_3.wmf

odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia.

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmffile_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmf

file_14.jpg

file_15.wmf

Zároveň poukazuje na to, že sám súd v rozsudku konštatuje, že v prípade obžalovaného sa jedná o

osobu, ktorá už bola dvakrát trestne odsúdená k podmienečným trestom odňatia slobody (v rokoch
1987 a 2020) a v jednom prípade bolo voči nemu trestné stíhanie podmienečne zastavené (v roku
2013). Z odpisu registra trestov a pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/163/2019
je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený v uvedenom konaní za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. l
Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov so skúšobnou dobou v

trvaní dvoch rokov, teda do 18.07.2022. V tomto konaní stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa
13.3.2022, teda počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Z uvedeného je teda zrejmé,
že hrozba výkonu nepodmienečného trestu nemala na obžalovaného pozitívny vplyv a počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia nedokázal viest' riadny život a dopustil sa ďalších, v tomto prípade
úmyselných trestných činov. Z tohto pohľadu súd zvažoval uloženie výchovného nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Zároveň sa však súd zaoberal aj tým, či na splnenie účelu trestu je možné
obžalovanému uložiť i niektorý z alternatívnych trestov.

Nesúhlasí hlavne s konštatovaním okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že najvhodnejším spôsobom
represie so zabezpečením primeranosti trestu a dosiahnutia naplnenia jeho účelu, s prihliadnutím

na spôsobený následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu
páchateľa a jeho pomery a možnosť nápravy, bude uloženie trestu domáceho väzenia, ktorý zabezpečí
nielen resocializáciu odsúdeného, ale i jeho sociálnu integráciu.

Jeho nesúhlas vyplýva najmä z toho, že práve sám okresný súd, ako už vyššie uviedol, konštatuje, že

hrozba nepodmienečného trestu nemala na obžalovaného pozitívny vplyv a tento nielenže, ako sám súd
konštatuje, nedokázal viesť riadny život a dopustil sa ďalších úmyselných trestných činov a čo je hlavne
podstatné, spôsob spáchania trestných činov. Zo strany obžalovaného v tomto prípade sa jednalo z jeho
strany o fyzické násilie - násilné konanie pri plnom jeho vedomí a navyše voči osobe - poškodenému,
ktorého dobre poznal a mal vedomosť o tom, že tento je starostom obce - verejným činiteľom obce,

kde obžalovaný aj sám býva. Tiež je potrebné podotknúť, že obžalovaný bol pri plnom vedomí a mohol
rozpoznať čo koná a aké by mohli byť následky tohto konania, pričom nemal snahu vyriešiť svoj problém
iným nenásilným spôsobom.

Obžalovaný závažným spôsobom porušil právny vzťah chránený Trestným zákonom, spočívajúci v

ochrane verejných činiteľov pri výkone ich právomocí, ako aj daný na ochranu verejného poriadku. Z
uvedeného tiež vyplýva, že porušil aj právny vzťah spočívajúci v ochrane života a zdravia ľudí. Spôsob
spáchania trestného činu obžalovaným, závažnosť poškodenia zdravia poškodeného spôsobeného
zavineným konaním obžalovaného voči poškodenému ako verejnému činiteľovi a generálna prevencia
takejto závažnej trestnej činnosti vyžadujú, aby obžalovanému A. B. bol uložený prísnejší trest

odňatia slobody, a to úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, resp. po zvážení
okolností prípadu a iných skutočností úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby 2 roky - mimoriadne zníženie trestu, so zaradením pre výkon trestu do ústavu sminimálnym stupňom stráženia, nakoľko sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. o zásadách ukladania trestov, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutia
urovnania s poškodeným.

Zo strany obžalovaného nedošlo k urovnaniu s poškodeným, k náhrade škody, a teda ani k odstráneniu
škodlivého následku trestného činu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.06. 024 sp. zn. 21T/50/2022 vo výroku o treste a aby

obžalovanému A. B. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby 3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, resp.
po zvážení okolností prípadu a iných skutočností úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby 2 roky - mimoriadne zníženie trestu, so zaradením pre výkon trestu do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, z dôvodu spáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia.

Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok nepovažuje za
správny a zákonný.

Čosatýkaprečinuvýtržníctva,kfyzickémukontaktudošlo,priznalsakdvomúderomrukoucezotvorené
okienko na aute do oblasti tváre v čase, keď sedel poškodený v aute, teda aj jeho intenzita úderov
bola primeraná tomu, ako sa dá objektívne, reálne možne viesť útok cez otvorené okno auta, teda bez
akéhokoľvek záprahu, rozohnania a pod., pričom žiadne kopance neboli použité, čo nevylúčil ani znalec
vzhľadom na charakter zranení. Svoj motív objasnil, súvisel s oplzlými rečami voči jeho manželke. Čo

sa týka zranení, doba liečenia a PN podľa znalca je v rozsahu do 3 týždňov, teda do 21 dní.

Na otázku obhajcu znalcovi na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2024, aby znalec uviedol, či pri ľahkom
otrase mozgu (ako najvážnejšiemu z popísaných poranení boli urobené zobrazovacie metódy a to CTC
a RTG a ak áno, s akým nálezom, znalec uviedol, že boli urobené a boli s negatívnym nálezom, či sa

našiel neurológom nejaký defekt, odpoveď nie, či bol na pozorovaní pre podozrenie na otras mozgu v
nemocnici, odpoveď nie, len bola konzervatívna liečba, vegetatívne príznaky otrasu mozgu nepopísal
žiadne a všetky ostatné sú v rovine subjektívnych hodnotiacich úsudkov.

Na ďalšiu otázku obhajcu, aby vzhľadom na vyššie uvedené uviedol aj minimálnu dobu liečenia, tú

uviedol 7 až 10 dní, zároveň znalec vylúčil bezvedomie poškodeného a uviedol ho ako špekulatívne
tvrdenie.

Je namieste pochybovať, či vzhľadom na vyššie uvedené medicínske závery o šetrení otrasu mozgu
a ich záveroch, či vôbec došlo k ľahkému otrasu mozgu, nakoľko ani doba 7-10 dní, ktorú uviedol

znalec, vzhľadom na konkrétne negatívne závery vyšetrení, resp. neexistenciu žiadnych príznakov,
nezodpovedá lekárskej praxi a medicínskym poznatkom pri ľahkom otrase mozgu.

Aj sťaženie spoločenského uplatnenia v tomto konkrétnom prípade, ako popisuje znalec, ktoré spočíva
v kľudovom režime a tlmení bolestí je len vo všeobecnej rovine.

Čo sa týka prečinu výtržníctva, len pre porovnanie dáva do pozornosti nedávno aj v televízii
medializovaný prípad, kandidáta na poslanca do NR SR, ktorý na chodníku, pred blokmi, pred
verejnosťou, (viacerými osobami ako kickboxerista uštedril niekoľko rán zovretou päsťou inej osobe, ato do oblasti tváre, čo bolo všetko zachytené v médiách a aj publikované, s právnym záverom, že sa
jedná o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

V plnom rozsahu poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR, rozsudok z 31.3.2016, sp. zn.: 1
Tdo 51/2015. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že jedným zo zákonných znakov prečinu výtržníctva je, že
páchateľ fyzicky napadol iného a tým sa dopustil hrubej neslušnosti na mieste verejnosti prístupnom.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák. (materiálny

korektív). Záver o tom, či pri prečine ide o materiálny korektív, je záverom právnym.

Aj podľa uvedeného rozsudku, nie každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil na
mieste verejnosti prístupnom, musí vždy naplňovať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj z pohľadu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.
V tomto prípade, a aj s poukazom na uvedený rozsudok NS SR a v ňom hodnotený skutkový dej, nedošlo

k ohrozeniu iných občanov (konflikt medzi 2 osobami, bez prítomnosti resp. pohybu ďalších 3. osôb) ,
udalosť sa odohrala na poľnej ceste, teda mimo obydlia, mimo hlavnej cesty a pod.)

Čo sa týka zločinu útoku na verejného činiteľa, nebol dokázaný jeho špecifický úmysel, teda udrieť
poškodeného ako starostu a to pre výkon jeho právomoci a to z dôvodu prepustenia jeho exmanželky z

práce. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že motívom jeho konania boli opakované oplzlé reči voči jeho
exmanželke,atokeďsavyjadrovalnajejadresucit.„Vierkamojanepomilovaná“,konieccitátu.Povedala
mu to viackrát exmanželka a tým sa v ňom zbierala negatívna emócia voči poškodenému. Vylučuje
fyzický útok voči poškodenému pre prepustenie jeho exmanželky. Nakoniec celý pracovnoprávny spor
skončil na súde a mimosúdnou dohodou v prospech jeho manželky, kde všetky nároky poškodený

uznal a manželka zobrala návrh späť. Naviac, pracovnoprávny vzťah a z neho plynúce konania majú
súkromnoprávny charakter, režim, a nie verejnoprávny.

file_16.jpg

file_17.wmf

Uvedenú skutočnosť potvrdila samotná exmanželka - svedkyňa B. vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní dňa 23.2.2024, kde jednoznačne, bez zaváhania a bez existencie akýchkoľvek skutočnosti,
ktoré by znižovali jej vierohodnosť výpovede uviedla všetky rozhodné skutočnosti, vrátane toho, čo mal
povedať poškodený na jej adresu, teda Vierka moja nepomilovaná, ako to vnímala, ako poškodeného
vnímali iné osoby, taktiež, že to hovorila ďalším osobám, keď mala ten problém, kedy a za akýchkoľvek
okolností to povedala aj jemu. Taktiež popísala okolnosti pracovnoprávneho sporu s poškodeným, ktorý

skončil v jej prospech.

Pre úplnosť uvádza následný časový a faktický sled úkonov a síce, že už dňa 13.3.2022 v procesnom
postavení ako zadržaný podozrivý poprel skutok a konflikt so starostom kvôli prepusteniu jeho
exmanželky, dňa 15.3.2022 v procesnom postavení obvineného nevypovedal a zahlásil sťažnosť z

dôvodov, že skutočnosti uvedené v uznesení sa nezakladajú na pravde. Dňa 16.3.2022 pri jeho výsluchu
o rozhodovaní o väzbe odmietol vypovedať. Následne dňa 17.3.2022 si ako obvinený zvolil obhajcu, v
uvedený deň 17.3.2022 bola sťažnosť vzatá späť a dňa 25.3.2022 za prítomnosti obhajcu sa ku skutku
priznal o.i., tiež uviedol, že si absolútne nepamätá na kopnutie, nevidel krv na tvári poškodeného ani iné
zranenia, a že udrel poškodeného iba dvakrát.

Dňa 5.2.2024 na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora, aby odstránil rozpor v časti výpovedi o
jeho motíve, uviedol cit. „formulácia skutku, tak ako som k nej k tomu vypovedal v prípravnom konaní,
bola taká, ako mi to odporučil môj vtedajší obhajca. Ja sa vo veciach súdnictva nevyznám, preto som
dal na jeho odporúčanie, že to bude dobre tak, ako som následne vypovedal. Preto som sa k skutku

priznal, ako je to uvedené v prečítanej zápisnici y 25.3.2022.“ koniec citátu.Výpovede samotného poškodeného v prípravnom konaní, keďže boli dve, boli a naďalej sú plné
nezrovnalostí, protirečení, vyznievajú nepresvedčivo a tendenčne, pričom nezrovnalosti a pochybenie
naďalej pretrvávajú a neboli odstránené ani na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2024.

Právne najzásadnejšou otázkou podľa jeho mienky v tomto trestnom konaní je otázka zistenia a
preukázania jeho motívu, ktorého vyústením bolo fyzické napadnutie poškodeného.

Poškodený vo svojej prvej výpovedi zo dňa 14.3.2022, ktorá by mala byť z hľadiska reprodukcie

zavnímaných udalostí najvierohodnejšia a zároveň najpodstatnejšia pre vyhodnocovanie OČTK uvádza,
resp. vypovedá o.i. cit. „Domnievam sa, že to urobil preto, lebo jeho manželka je vo výpovednej lehote
a momentálne je práceneschopná. Som si ale úplne istý, že ma napadol B., ale motív neviem.“ koniec
citátu. V inej časti výpovede uviedol sprievodné slová počas útoku v znení cit. „ty šviňo, čo chceš od
mojej manželky“, koniec citátu.
file_18.jpg

file_19.wmf

Je potrebné k tejto výpovedí taktiež uviesť, že ručne písaný text originálu zápisnice, ktorý bol následné
prepísaný do počítača, bol v značnej miere nečitateľný.

Následne poškodený dňa 15.3.2022 vo svojej druhej výpovedi, učinenej s odstupom 20 hodín, už v
rámci spontánnej časti uvádza a zdôrazňuje a to opakovane, trikrát jeho motív konania, otázky na

odstránenie rozporov oproti predchádzajúcej výpovedí vyšetrovateľ nepoložil. Poškodený teda v tejto
výpovedi vypovedal k motívu už 3-krát a síce, že zrejme to súviselo s tým, že jeho manželku ako starosta
prepustil, inde vypovedal: „Ja si myslím, že to urobil preto, lebo jeho manželka, ktorá pracovala v obci
Sírnik je vo výpovednej lehote, inde zrejme to má súvis s tým, že som prepustil jeho manželku.“
Na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2024 na otázku obhajcu, aby sa vyjadril, či podľa jeho názoru

skutočným motívom jeho napadnutia bola situácia okolo jeho exmanželky uviedol cit. „Ja to s určitosťou
nemôžem potvrdiť” koniec citátu.

Uvedené skutočnosti spolu s ostatnými okolnosťami, ako je jeho popis zranení, ktorý bol vylúčený
znalcom, resp. nezistený a to bezvedomie, kop do tváre, chodenie na psychiatriu, zranenie čeľuste,

zranenie oka, ktoré bolo opuchnuté, takže naň nevidel a pod., robia jeho výpoveď nevierohodnou.
Žiaden zo svedkov, ktorí boli bezprostredne po incidente s ním nevidel ani krv, ani modriny. Žiadne fotky
vyhotovené políciou v spise nie sú, ako tvrdí poškodený.

Tvrdenia, že ho mal kopnúť spôsobom, že sa držal rukami za rám strechy, kde sa mal zaprieť a cez

okenný otvor kopnúť poškodeného do hlavy, ďalej, že sa mal pokúšať ho vytiahnuť cez okno auta
von z auta (podotýka sediaceho človeka, cez polostiahnuté okno), sú v rovine absolútnej fabulácie,
domýšľavosti, čo robí jeho výpovede nepresvedčivými a nevierohodnými.

Čo sa týka procesných vád, na ktorých existenciu upozornil obhajca vo vyjadrení k obžalobe a neskôr

aj v záverečnej reči, tu chce upriamiť pozornosť na 3 skutočnosti, s ktorými sa súd vôbec nezaoberal,
a teda ich ani nehodnotil.

1. nesúlad právne významnej časti textu uvedenej vo výrokovej časti obžaloby a výrokovej časti
uznesenia o vznesení obvinenia v spojení a to zdôrazňuje s opravným uznesením:

Ide o text vzťahujúci sa k motívu a odôvodňujúci jeho motív, ktorý je odlišný v uznesení a obžalobe.

Obžaloba vo výrokovej časti uvádza cit. „Ty šviňo, čo chceš od mojej manželky“, čo zrejme súviselo s
tým, že ako starosta obce prepustil jeho manželku zo zamestnania“ koniec citátu.

Aj v samotnom popise motívu konania na str. 7 obžaloby sa uvádza, že motívom konania bola zrejme
snaha takýmto spôsobom obmedziť a pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.Uznesenie o vznesení obvinenia v spojení s opravným uznesením vo výrokovej časti uvádza cit. „Ty
šviňo, nechaj mi moju manželku“, čo súviselo s tým, že poškodený ako starosta obce G. dal výpoveď
manželke obvineného ako zamestnankyni obecného úradu.

Slovné vyjadrenia a to v prvom prípade v znení cit. čo zrejme súviselo a v druhom prípade v znení cit.
čo súviselo, majú úplne odlišný nie len gramatický, ale najmä výpovedný obsah. Vyjadrenie uvedené
v obžalobe v znení „čo zrejme súviselo“ má charakter hodnotiaceho úsudku vo význame asi, možno,
pravdepodobne, atď. Vyjadrenie uvedené v unesení v znení „čo súviselo“ má sémantický výklad ako

niečo určité, čo sa určite stalo, nepochybné, nemenné.

2. vyhotovenie opravného uznesenia zo dňa 15.3.2022

Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14.3.2022 malo podklad výlučne vo výsluchu poškodeného zo
dňa 14.3.2022, ktoré vyššie rozobral a ktorý výsluch neobsahoval uvedenie motívu, resp. nejasného

uvedenia motívu a to v znení : „domnievam sa, motív neviem“, atď.

Samotné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14.3.2022 vo výrokovej časti neuvádza motív, len
uvádza cit. „Ty šviňo, nechaj mi moju manželku, kde týmto konaní spôsobil starostovi zranenia s dobou
liečenia nad 7 dní“, koniec citátu.

Chce len zdôrazniť, že pri zločine útoku na verejného činiteľa je skúmanie motívu ako obligatórneho
znaku (teda, či útokom pôsobil pre výkon alebo na výkon právomoci verejného činiteľa) nevyhnutnou
náležitosťou, vrátane jeho popísania vo výrokovej časti uznesenia. To chýba v uznesení o vznesení
obvinenia zo dňa 14.3.2022.

Následne o 20 hodín neskôr, dňa 15.3.2022 vyšetrovateľ učinil druhý výsluch poškodeného, kde
poškodený, ako už vyššie uviedol, v rámci spontánnej výpovede už uviedol niekoľkokrát už spomínaný,
dovtedy absentujúci jeho motív konania, ku ktorému sa dovtedy poškodený nevedel vyjadriť, resp.
uviedol, že nevie motív.

Procesným dôsledkom toho bolo vyšetrovateľom vyhotovené opravné uznesenie zo dňa 15.3.2022, už
aj s odkazom na výpoveď poškodeného zo dňa 15.3.2022 a už aj so správnym znením výrokovej časti
uznesenia, teda uvedenia aj motívu. Avšak absentuje náležité odôvodnenie tohto opravného uznesenia,
teda je nepreskúmateľné.

Opravným uznesením sa v súlade s príslušným ustanovením Trestného poriadku opravujú chyby v
písaní a iné zrejmé nesprávnosti.

Z dikcie tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že opravným uznesením sa nemôže dopĺňať text o

zásadnú vec, ktorá mení celú právnu podstatu skutku, v trestnom práve platí absolútny zákaz dotvárania
práva.

file_20.jpg

file_21.wmf

Právnym dôsledkom toho je tá skutočnosť, že opravné uznesenie je nielen nepreskúmateľné z dôvodu

absencie odôvodnenia, ale najmä nezákonné, čo činí nezákonným aj samotné základné uznesenie o
vznesení obvinenia, ktoré by bez existencie vytvoreného opravného uznesenia bolo samo osebe taktiež
nezákonné z dôvodu absencie uvedenia základných znakov skutkovej podstaty trestného činu útoku na
verejného činiteľa vo výrokovej časti.

Správnym procesným riešením by bolo zrušenie uznesenia v časti obvinenia voči konkrétnej osobe,
ostalo by uznesenie vo veci a vyšetrovateľ by mohol legitímne a legálne dopočuť poškodeného a
prípadne urobiť následne nejaké procesné rozhodnutie, ale nie sám dotvárať právo.Pritejtonamietanejprocesnejvadesúdstroholenkonštatovalbezďalšieho(str.15,ods.3rozsudku),že
cit. „Je síce potrebné súhlasiť s argumentáciou obhajoby o tom, že vyšetrovateľ vyhotoveným opravným
uznesením vo vzťahu k uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bol doplnený text

pôvodného uznesenia spôsobom procesne sporným, avšak proti opravnému uzneseniu nebola podaná
sťažnosť ” koniec citátu.

Áno, predchádzajúci obhajca nepodal sťažnosť, avšak právne najpodstatnejšia je tá okolnosť, že na
takéto procesné pochybenie vyšetrovateľa (zakladajúce dovolací dôvod) musí dozorový prokurátor

prihliadať ex offo.

3. Závažnou procesnou vadou je aj tá skutočnosť, že už v procesnom postavení obvineného nebol
vyrozumený o možnosti byť prítomný pri výsluchu poškodeného dňa 15.3.2022, a tak mu klásť aj
prípadné otázky.

V tom čase nemal obhajcu a išlo o výsluch poškodeného práve zo dňa 15.3.2022, doplnený práve o
skutočnosti týkajúceho sa motívu, ktoré poškodený v predchádzajúcom file_22.jpg

file_23.wmf

výsluchu dňa 14.3.2022 neuvádzal. Teda jednalo sa o jedinú usvedčujúcu výpoveď. V tom čase bol v
CPZ a v zápisnici zo dňa 15.3.2022 je uvedene vyrozumený, neprítomný.

Zo štúdia odfoteného celého súdneho spisu nevyplývajú žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenie
obsiahnuté v zápisnici zo dňa 15.3.2022, teda, že mal byť vyrozumený o úkone. Úradné záznamy v

súdnom spise sú na č.l. 149 až 152 a nie je v nich žiadna zmienka vyšetrovateľa o jeho vyrozumení,
v spise sa nenachádza ani doručenka. Naviac, v uvedený deň bol podaný vyšetrovateľom podnet na
návrh na jeho vzatie do väzby, a to na základe výsluchu poškodeného z toho istého dňa, pri ktorom
nebol. Je to aj v rozpore s Uznesením NS SR sp. zn. 4Tdo/71/2015.

V rámci dokazovania pred súdom vyvstalo množstvo pochybností a nejasností, ktoré podľa jeho názoru
vzbudzujú pochybnosti o dostatočne, správne, úplne a zákonne zistenom skutkovom stave, na ktorom
prokuratúra zakladá svoju obžalobu a ktorý takýto skutkový základ bol podkladom aj pre výrok rozsudku
Okresného súdu Michalovce o jeho vine, s čím nesúhlasí.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c)
Tr. por. rozsudok Okresného súdu Michalovce zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Poškodený C. D. v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že z výrokovej časti uvedeného

rozsudku vyplýva, že je poškodený proti ktorému viedol obžalovaný fyzický útok dňa 13.3.2022 v
čase okolo 15:00 hod. a 16:00 hod. neďaleko prečerpávacej stanice D. E. J. XX v obci F. na
poľnej ceste. Pri tomto fyzickom útoku mu bolo spôsobené zranenie charakteru stredne ťažkého a
to akútna reakcia na stres, pomliaždenie tváre s opuchom čela a povrchovými odreninami kožného
krytu oboch podočnicových oblastí, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie svalstva šije ľahkého

stupňa a pomliaždenie kožného krytu ľavého ramena ľahkého stupňa s dobou liečby a dočasnej
práceneschopnosti v trvaní tri týždne podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia.

V uvedenej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Juliánom Tkáčom dňa 11.4.2022, č.

20/2022, v ktorom bodové ohodnotenie bolestného bolo vyčíslené vo výške 60 bodov, čo predstavovalo
1.453,20 eur. Okresný súd Michalovce takto napadnutým rozsudkom mu priznal iba nárok na škodu
vo výške 1.453,20 eur napriek tomu, že v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu v OR PZ v
Michalovciach dňa 28.4.2022 si okrem tohto bolestného uplatnil aj ďalšiu škodu spôsobenú na jeho
osobných veciach, stratu na zárobku, ďalšie náklady súvisiace s liečením, ako sú cestovné výdavky a

náklady na liečivá. Uviedol, že ich presnú výšku dodatočne vyčísli a predloží v písomnej forme.

Presnú výšku náhrady škody vyčíslil dňa 13.6.2022 pod č. 51/2022-T, 406/2022 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a uvedeného dňa zaslal Okresnej prokuratúre v E. k sp. zn. 1 Pv/66/22/8807.Takto spolu vyčíslil škodu vo výške 8.462,34 eur a zaslal s písomnosťami preukazujúcimi jej presnú
výšku. Táto vyčíslená suma pozostáva z bolestného vo výške 1.453,20 eur už na základe citovaného
znaleckého posudku, ušlej mzdy vo výške 6.066,06 eur, ako rozdiel medzi čistou mzdou a dávkou

v dobe práceneschopnosti, poškodenie osobných vecí v sume 160,- eur, náklady na lieky a iný
zdravotnícky materiál v sume 119,25 eur, cestovné výdavky na návštevu lekára v sume 663,83 eur.
Uvedené vyčíslenie náhrady škody bolo zaslané Okresnej prokuratúre Michalovce v rámci začatia
konania o dohode o vine a treste z dôvodu, aby bolo dbané na jeho záujmy ako poškodeného a
súčasťou dohody boli aj otázky o rozsahu a spôsobu náhrady škody, ktorá v skutočnosti bola spôsobená

konaním obžalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že Okresná prokuratúra Michalovce v čase konania
o dohode o vine a treste mala k dispozícii všetky podklady potrebné k tomu, aby v rámci obžaloby
hájila jeho nároky a neuplatňovala iba škodu určenú citovaným znaleckým posudkom. Ako už uviedol
vyčíslenie škody bolo zaslané 13.6.2022 a obžalobu Okresná prokuratúra Michalovce vypracovala dňa
30.6.2022 pod č. 1Pv/166/22/8807-29 a na Okresný súd Michalovce bola doručená dňa 1.7.2022.
Predovšetkým skutočnosť, že vyčíslenie náhrady škody je súčasťou samotného spisu nebránilo tomu,

aby sa vykonalo dokazovanie v rozsahu preukazujúcom celkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená
konaním obžalovaného.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že mu bola priznaná iba škoda, ktorá bola v trestnom
konaní preukázaná objektívne znaleckým posudkom, ustálená bodovým ohodnotením bolestného na

60 bodov, čo zodpovedá finančnému vyjadreniu 1.453,20 eur. O zvyšnej časti poškodený uplatneného
nároku na náhradu škody, čo predstavuje 7.009,14 eur podľa názoru súdu bude potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a neprimerane by ho predĺžilo. Preto ho súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

S uvedeným názorom Okresného súdu Michalovce nesúhlasí, lebo tento mal dostatočne široký priestor
na vykonanie dokazovania o výške nároku na škodu, ktorú uplatnil. Ako už vyššie uviedol obžaloba bola
podaná na Okresný súd Michalovce dňa 1.7.2022 a napadnutý rozsudok bol vydaný viac ako po dvoch
rokoch od jeho prijatia. Jednalo sa o dostatočne dlhý čas, aby súd o jeho nároku na náhradu škody
rozhodol v rozsahu, ako ho vyčíslil a doručil do spisu ešte v čase keď nebola podaná obžaloba. Aj v

rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2024 uplatnil nárok na náhradu škody a odkázal
na písomnosti nachádzajúcej sa v spise, v ktorých bola presne a preukázateľne vyčíslená spôsobená
škoda.

Z uvedeného je teda zrejmé, že Okresný súd Michalovce v tomto konaní venoval pozornosť iba škode,

ktorá bola vyčíslená súdnym znalcom ako bolestné a ďalšej škode, ktorá priamo súvisela s konaním
obžalovaného nevenovala patričnú pozornosť vychádzajúc iba z toho, čo minimálne preukazovalo
konanie obžalovaného pre naplnenie skutkovej podstaty citovaných trestných činov.

Práve nárok na náhradu škody má byť tým prostriedkom, ktorým sa má napraviť protispoločenské

konanie osôb, ktoré sa dopúšťajú trestnej činnosti a svojím konaním spôsobia škodu. Ak súd za prvoradé
bude považovať iba vykonanie dokazovania v rozsahu nevyhnutnom na preukázanie spáchania
trestného činu, nemôže sa naplniť tento hlavný zámer a predovšetkým pocit poškodeného, že sa mu
nahradila celá škoda spôsobená trestným činom obžalovaného. Odkázanie na ďalšie konanie v civilnom
procese predlžuje samotné konanie pre osobu poškodenú, ktorá takto musí čakať ďalšie roky na to,

aby jej súd priznal nárok na náhradu škody. V tomto prípade okresný súd dokazovanie vykonal iba v
rozsahu náhrady škody za bolestné a ďalšou škodou sa vôbec nezaoberal, aj keď mu to ustanovenia
Trestného poriadku ukladajú.

Ďalej považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o škodu, ktorá mu bola spôsobená úmyselným násilným

trestným činom.

Na základe týchto skutočností navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo dňa 17.6.2024 sp. zn. 21T/50/2022 v časti: „Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar.file_24.jpg

file_25.wmf7.11.1957 v Trebišove, bytom G., H. I. J. XX škodu vo výške 1.453,20 eur.“ zmenil rozsudok tak, že:
„Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar.

X.XX.XXXX v K., bytom G., H. I. J. XX škodu vo výške 8.462,34 eur” a v časti: „Podľa § 288 ods. 2 Tr.
por. súd poškodeného C. D. so zvyšným nárokom na náhradu odkazuje na civilný proces.”, zrušil.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku,
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania a to z výpovedí obžalovaného A. B., svedka
– poškodeného C. D., svedkov N. B., M. G., C. B., O. E. I., E. C. E. – zástupkyne Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, z lekárskej správy zo dňa 13.3.2022, znaleckého posudku a výpovede svedka E. L. K., ako
aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného A. B. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. .trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a)
Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný
použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobil ním ublíženie na zdraví a dopustil sa

slovne a fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, najmä tým, že napadol
iného a tak čin spáchal na chránenej osobe.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku
všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 3 (troch) rokov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým
zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 53 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.
a § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.Okresný súd postupoval v súlade so zákonom aj pokiaľ obžalovanému v zmysle § 53 ods. 4 s použitím
§ 51 ods. 4 písm. a) a f) Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému C.

D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Keďže odvolací súd nezistil pochybenie ani pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu v adhéznom
konaní, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.