Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422201429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6422201429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. D. XXX, XXX XX C. A., proti žalovaným: 1/ C. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX
XX G. H., 3/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ I. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., a 5/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. D. XXX, XXX XX C. A., všetci
žalovaní zastúpení K. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX B., o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28C/27/2022-171 zo

dňa 18. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd
rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 5/ priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou

voči žalovaným 1/ až 5/ domáhal, aby súd určil, že vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
2061/560574 k spoločným nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z., zapísaným na LV
č. XXX pre k. ú. C. A., obec Dolná Trnávka, okres Žiar nad Hronom (konkrétne k pozemkom C-
KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X N. XXX) sú právni nástupcovia nebohého F. E., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, t. j. žalovaní 1/ až 4/. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je členom
POZEMKOVÉHO SPOLOČENSTVA-DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612, a to od jeho vzniku, pričom

jeho členom bol aj F. E.. Dňa 14. 05. 2019 uzavrel F. E. ako darca so žalovaným 5/ F. F. ako
obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Žiar
nad Hronom, katastrálny odbor pod č. V-1076/2019. V zmysle predmetnej darovacej zmluvy previedol
F. E. ako člen uvedeného pozemkového spoločenstva na žalovaného 5/ spoluvlastnícky podiel vo výške
2061/560574 k spoločným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. C. A., špecifikovaným
v petite žaloby; nadobúdateľom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu sa stal žalovaný 5/, ktorý v
tom čase nebol členom uvedeného pozemkového spoločenstva a podľa tvrdenia žalobcu ani blízkou

osobou F. E.. V súvislosti s dôvodom podania žaloby argumentoval žalobca v žalobe tým, že z
ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z., ako aj z čl. I ods. 4 zmluvy o pozemkovom spoločenstve
vyplýva predkupné právo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pre prípad, ak niektorý vlastník
podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ktorá ešte naspoločnej nehnuteľnosti nevlastní podiel. Pôvodný vlastník darovacou zmluvou prevádzaného podielu
na spoločných nehnuteľnostiach F. E., mal pred prevodom svojho podielu tento ponúknuť ostatným
vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo. Žalobca ako vlastník podielov

spoločnej nehnuteľnosti mal záujem na odkúpení podielu F. E., avšak z jeho strany k ponuke
nikdy nedošlo. „Prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 5/ ako obdarovaného, došlo k
nezákonnému získaniu členstva žalovaného 5/ v pozemkovom spoločenstve a k porušeniu ustanovení
o predkupnom práve“. Porušenie povinnosti F. E. ponúknuť darovacou zmluvou prevádzaný podiel
ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, má za následok relatívnu neplatnosť právneho

úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019, pričom rozsudok, ktorým bude určený vlastník/
vlastníci tohto podielu sa zapíše do katastra nehnuteľností a v evidencii nehnuteľností sa obnoví
stav pred darovacou zmluvou. V ďalších písomných podaniach, nasledujúcich po žalobe, žalobca
uviedol, že v danom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky na to, aby došlo k uzatvoreniu
darovacej zmluvy, keďže prevádzaný spoluvlastnícky podiel nebol F. E. ponúknutý ostatným podielovým
spoluvlastníkom a medzi darcom a obdarovaným nebol rodinný alebo obdobný pomer, v rámci ktorého

by ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, druhá z nich pociťovala ako vlastnú ujmu. „Naplnenie takej
kvality a intenzity vzájomného vzťahu medzi darcom (F. E.) a obdarovaným (žalovaným 5/) nemožno
vyvodzovať len na základe subjektívneho názoru žalovaných o dobrom vzťahu medzi dotknutými
osobami“.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že žalovaní v písomných vyjadreniach k žalobe uviedli, že Darovacia zmluva zo dňa 14.05.2019 bola
uzatvorená medzi príbuznými osobami, ktoré sa považovali za osoby navzájom blízke v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka. Darca - nebohý F. E. bol strýkom žalovaného 5/, keďže jeho matka F. F. bola
sesternicou nebohého F. E.. Vzťahy medzi nebohým F. E. a žalovaným 5/, ako aj medzi nebohým F.

E. a matkou žalovaného 5/ boli vždy dobré a mali taký charakter, že uvedené osoby možno navzájom
považovať za blízke osoby, pretože ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by žalovaný 5/ alebo nebohý
F. E. dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Darca a obdarovaný sa vzájomne považovali za blízke
osoby, keďže medzi nimi existoval príbuzenský a dlhodobo dobrý vzťah. Žalovaní 1/ až 4/ sú dedičmi
nebohého darcu, a teda by sa stali spoluvlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov, ak by

došlo k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy. Napriek tejto skutočnosti všetci žalovaní potvrdili, že
vzťahy medzi nebohým F. E. a žalovaným 5/ boli vždy veľmi dobré a mali taký charakter, že v čase
uzavretia darovacej zmluvy sa oni vzájomne považovali za blízke osoby. Nebohý F. E. sa darovacou
zmluvou rozhodol darovať podiel na spoločných nehnuteľnostiach žalovanému 5/, keďže jeho prianím
a vôľou bolo, aby tento podiel nadobudla jemu príbuzná a blízka osoba, ktorá býva v regióne, kde sa

predmetný spoluvlastnícky podiel k pozemkom nachádza. Nebohý F. E. býval v Bratislave a nemal
záujem zúčastňovať sa na schôdzach pozemkového spoločenstva. Žalovaní k vyjadreniu k žalobe
pripojili svoje písomné čestné prehlásenia, ako aj čestné prehlásenia ďalších osôb, „ktoré sa vedia
vyjadriť k vzájomnému vzťahu darcu a obdarovaného“. Uviedli, že nebohý darca sa pravidelne stretával
so žalovaným 5/, ako aj s matkou žalovaného 5/, ktorá bola jeho sesternica, pričom navzájom prejavovali

o seba záujem. Uzatvorenie Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019 je prejavom blízkej vzájomnosti
vzťahov medzi nebohým darcom a žalovaným 5/, keďže uzavretie darovacej zmluvy vychádzalo z
ich skutočnej vzájomnej blízkosti. Účastníci darovacej zmluvy boli navzájom v rodinnom pomere a
považovali sa za navzájom blízke osoby, preto darca nebol podľa žalovaných povinný postupovať
podľa § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalobca je bývalý predseda POZEMKOVÉHO

SPOLOČENSTVA-DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612, ktorého v tejto funkcii nahradil žalovaný 5/.
Žalovaní vo vyjadrení k žalobe označili žalobu za šikanóznu, neriešiacu naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva žalovaných, ktorá je podľa žalovaných motivovaná osobnou pomstou
žalobcu.

1.3Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkuďalejuviedol,ževovecinariadilnadeň
18.08.2023 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých
zistil nasledovné skutočnosti: Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30D/1233/2020 zo
dňa 10.02.2021 okresný súd zistil, že konanie o dedičstve po poručiteľovi F. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty (zostatky na bankových účtoch) boli

vydané osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Ako dedičia prichádzali do úvahy manželka a deti
poručiteľa - žalovaní 1/ až 4/ Z Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019 okresný súd zistil, že predmetná
darovacia zmluva bola uzavretá medzi F. E. ako darcom a žalovaným 5/ ako obdarovaným. Jej
predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnostiach špecifikovanýchv darovacej zmluve, ktoré obdarovaný - žalovaný 5/ nadobudol od F. E. – darcu ako dar. Predmetom
prevodu bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2061/560574 na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX
pre k. ú. C. A.. Okrem toho boli predmetom prevodu spoluvlastnícke podiely darcu k ďalším pozemkom

zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX, k. ú. I. O., na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. C. O., na LV č.
XXX, D. XXX, D. XXX, D. XXX N. D. XXX, k. ú. C. A., na LV č. XXXX, k. ú. I. P. I., na LV č. XXXX, k.
ú. L. a na LV č. XXXX, k. ú. I. A.. Z registra pozemkových spoločenstiev okresný súd zistil, že spoločnú
nehnuteľnosť, ktorú obhospodaruje POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO-DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196
612, tvoria pozemky zapísané na LV č. XXX N. XXX v k. ú. I. O., na LV č. XXXX N. XXXX v k. ú. C. O.,

na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX N. XXX v k. ú. C. A., na LV č. XXXX v k. ú. I. P. I., na LV č. XXXX
v k. ú. L. a na LV č. XXXX v k. ú. I. A..

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 40a, § 126 ods. 1,
§ 132 ods. 1, § 140 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),

na ust. § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, 7, 8 a 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
(ďalej aj „Zákon o pozemkových spoločenstvách“) a tiež na ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.
z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že vychádzajúc z uvedených skutkových
zistení a ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaní 1/ až 4/ sú vlastníkmi podielu na spoločných

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. A.. Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, podanú
v zmysle § 137 písm. c) CSP, okresný súd najprv skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Zdôraznil, že právny záujem na požadovanom určení musí byť naliehavý v tom
zmysle, že vyhovením žalobe bude možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu
práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: 1/ naliehavý právny

záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, 2/ naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, 3/ záver súdu o (ne)existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení predpokladá posúdenie, či je podaná

určovacia žaloba vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, 4/
naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre vzťahy
strán sporu a predíde sa prípadným ďalším sporom, 5/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení
je spravidla daný všade tam, kde bude rozhodnutie súdu podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností,
6/ naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, môže mať aj tretia

osoba, pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 zo dňa 27. 04. 2017). V nadväznosti na uvedené
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca argumentoval v žalobe
tým, že jeho predkupné právo ako vlastníka podielov na pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť,
obhospodarovanúpozemkovýmspoločenstvomboloporušenétým,žeprevodcaF.E.C.zmluvouzodňa

14.05.2019 previedol svoje podiely na pozemkoch špecifikovaných v petite žaloby na žalovaného 5/ bez
toho, aby si splnil zákonom stanovenú ponukovú povinnosť voči ostatným podielovým spoluvlastníkom.
Zdôraznil, že každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo je potrebné
vnímať ako prejav ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním, pričom konkrétny postup a
podmienky nakladania so spoluvlastníckym podielom sú konkretizované v právnych predpisoch. Prevod

spoluvlastníckehopodielujeobmedzenýust.§140Občianskehozákonníka,podľaktoréhospoluvlastník
môže previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania
zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel musí
teda spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť podielového spoluvlastníka
ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom zásadne

vzniká aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu inému podielovému spoluvlastníkovi (výnimkou je
prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, na ktorý
sa v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom
práve). Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov má charakter vecného práva. Ak
podielový spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel nerešpektoval zákonné predkupné

právo ostatných podielových spoluvlastníkov a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku
osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle
§ 40a Občianskeho zákonníka; uvedený právny úkon je však považovaný za platný, pokiaľ sa
ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnostiprávneho úkonu nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol
spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol
alebo jej predkupné právo zostane zachované – voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe

(podielovému spoluvlastníkovi).

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal ďalej na ustálenú
rozhodovaciu prax slovenských najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej sa predkupné právo
podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej

zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005, uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 58/2005) a uviedol, že v prípade
spoločnej nehnuteľnosti podmienky nakladania s ňou a podielmi na nej upravuje zákon č. 97/2013
Z. z., ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu s prihliadnutím
na predkupné právo. Konštatoval, že ustanovenie § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách
predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu ku všeobecnej úprave predkupného práva, obsiahnutej v

Občianskom zákonníku. Na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa
zásadne nevzťahujú všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Pri prevode podielov medzi členmi
spoločenstva preto neprislúcha ostatným vlastníkom podielov predkupné právo. Pri prevode podielov na
spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti),
majú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo, okrem prevodu na blízku osobu.

V prípade, že vlastník podielu/podielov - člen pozemkového spoločenstva prevádza svoj podiel/podiely
na spoločnej nehnuteľnosti na blízku osobu, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo ani v
prípade, že takýto nadobúdateľ podielov nie je v čase prevodu členom pozemkového spoločenstva.
„V takomto prípade sa aplikuje totiž výnimka z predkupného práva, vyplývajúca z § 140 Občianskeho
zákonníka“. Skutočnosť, že úmyslom zákonodarcu bolo ponechať uplatnenie tejto výnimky v prípade

prevodu podielov na spoločnej nehnuteľnosti, obhospodarovanej pozemkovým spoločenstvom na blízke
osoby vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Z hľadiska uvedených zákonných východísk, v kontexte
posudzovania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, dospel okresný súd
k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v prednávanom prípade daný.

Konštatoval, že bolo preukázané, že nehnuteľnosti (pozemky) zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. A.
sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ktorú obhospodaruje POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO-DOLNÁ
TRNÁVKA. Žalobca vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tvrdil, že bolo porušené jeho predkupné
právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach z predchádzajúceho vlastníka
F. E. na obdarovaného - žalovaného 5/, ktorý v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol členom

predmetného pozemkového spoločenstva, preto bol prevodca povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky
podiel najskôr ostatným spoluvlastníkom a až následne ho mohol previesť na tretiu osobu, ktorá v
čase prevodu nebola vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, a teda ani členom pozemkového
spoločenstva. Takúto ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom však darca nemal,
pokiaľ medzi ním a obdarovaným existoval v čase prevodu vzťah blízkych osôb, čo bola okolnosť,

ktorá zostala medzi stranami sporu sporná. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že „právne posúdenie tejto okolnosti, na základe vyhodnotenia k tomu
vykonaných dôkazov samo o sebe nesúvisí s posudzovaním naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení vlastníckeho práva žalovaných a prichádza do úvahy až po ustálení existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení“. Možno teda podľa okresného súdu

ustáliť, že na strane žalobcu existoval stav právnej neistoty pokiaľ tvrdil, že bolo porušené jeho
predkupné právo a z tohto dôvodu sa dovolával, resp. argumentoval relatívnou neplatnosťou Darovacej
zmluvy zo dňa 14.05.2019. Uvedené skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce právne dôsledky, by
potencionálne mohli podľa okresného súdu viesť k zmene zápisu vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ktorý zápis aktuálne svedčí v prospech obdarovaného

žalovaného 5/, avšak za predpokladu preukázania dôvodnosti týchto skutkových tvrdení v procese
dokazovania. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je z
hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c)
CSP procesne prípustná. Napriek záveru o prípustnosti žaloby (podanej v zmysle ust. § 137 písm.
c) CSP) z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, dospel súd

prvej inštancie k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, pretože pokiaľ prevodca F. E. medzičasom
zomrel, museli by byť jeho podiely na predmetných nehnuteľnostiach predmetom dedičského konania,
vedeného po ňom ako poručiteľovi, pričom jeho právnymi nástupcami (dedičmi) sú žalovaní 1/ až 4/, vo
vzťahu ku ktorým (spolu so žalovaným 5/) sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že vlastníkmispoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2061/560574 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú.
C. A. sú žalovaní 1/ až 4/ ako právni nástupcovia po nebohom F. E.. Zdôraznil, že súd je v zmysle
ust. § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vo vzťahu k v petite žaloby vymedzenému

predmetu konania bolo podľa okresného súdu podstatnou skutočnosťou to, že darca F. E. po uzavretí
Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019, dňa XX.XX.XXXX zomrel. V uvedenej súvislosti okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „ i keď sa v zmysle § 460 Občianskeho
zákonníka dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani
podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobudnú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia

úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti
poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje
notára ako súdneho komisára. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že
sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva
otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže
dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. celý spoluvlastnícky podiel k veci patriaci

poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie dedičstva má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú
už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ teda nie je právoplatným rozhodnutím „dedičského súdu“ potvrdené,
že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. spoluvlastnícky podiel k veci, nemôže sa dedič
domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníckeho práva. Takýto dedič je aktívne
legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (spoluvlastnícky podiel k veci) patrí do dedičstva

po poručiteľovi. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný
postup vyplývajúci z príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, upravujúcich konanie
o dedičstve, nemožno tento postup obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha
určenia,žejespoluvlastníkomvecipatriacejdodedičstva(rozsudokNSSRsp.zn.3MCdo/4/2013zodňa
31.03.2014, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R3/2015)“.

Uvedené východiská je podľa okresného súdu potrebné aplikovať aj v prejednávanej veci. Žalobca
tvrdí, že Darovacia zmluva zo dňa 14.05.2019 by mala byť relatívne neplatná z dôvodu porušenia
jeho predkupného práva ako spoluvlastníka darovacou zmluvou prevádzaných podielov na pozemkoch
tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. Pokiaľ by aj súd po vykonanom
dokazovaní potencionálne dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo porušené, a že predmetná

darovacia zmluva je neplatná, dôsledkom toho by bolo, že prevodca F. E. neprestal byť spoluvlastníkom
podielov na predmetných nehnuteľnostiach. Pokiaľ prevodca F. E. medzičasom zomrel, museli by byť
tieto podiely na predmetných nehnuteľnostiach predmetnom dedičstve po ňom ako poručiteľovi F. E..
Pred ich prejednaním v dedičskom konaní ako aktív dedičstva nie je zrejmé a nemožno nijako dospieť
k záveru, ktorá osoba, resp. osoby by mali byť aktuálnym/aktuálnymi spoluvlastníkom/spoluvlastníkmi,

pretože takáto skutočnosť by bola zrejmá až po vyporiadaní tohto majetku ako dedičstva po poručiteľovi.
Pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia, že vlastníkmi darovacou zmluvou prevádzaných podielov na
pozemkoch zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. A. by mali byť žalovaní 1/ až 4/, takémuto žalobnému
návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože až na základe prejednania tohto majetku v konaní o dedičstve
po poručiteľovi F. E. by bolo možné ustáliť, ktorí zo žalovaných 1/ až 4/, resp. či vôbec niektorý z nich

a v akých podieloch by mal byť spoluvlastníkom/spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností z dôvodu
neplatnosti darovacej zmluvy. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.6 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dokazovanie
ďalšími navrhovanými dôkazmi, predovšetkým výsluchom svedkov, resp. výsluchom strán sporu

nevykonal,pretožetietonavrhovanédôkazymalismerovaťkobjasneniuspornejskutkovejotázky,ktorou
je vzťah blízkych osôb medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetných spoluvlastníckych podielov
a s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby by bolo takéto dokazovanie nadbytočné a v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že
„ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel na tretiu osobu, je povinný ho
ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločnosť podľa odseku 9, môže ho vlastník previesť
na tretiu osobu. Zákon č. 97/2013 Z. z. obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho

podielu na ochranu a v prospech ostatných spoluvlastníkov. Podiel musí byť najprv ponúknutý všetkým
spoluvlastníkom. Predkupné právo sa bude vzťahovať na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti
pokiaľ ide o prevod podielu na tretiu osobu. Ide o špeciálnu právnu úpravu oproti Občianskemu
zákonníku“. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súduSR zo dňa 25.10.2005, sp. zn. 1Cdo/202/2005, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 59/2005, podľa ktorého sa predkupné právo vzťahuje aj na prevod
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy; predkupné právo sa vzťahuje tak na odplatný

ako aj na bezodplatný prevod, teda aj na prevod spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej
zmluvy. Žalobca v súvislosti s predkupným právom poukázal v odvolaní aj na ust. § 9 ods. 8 Zákona
o pozemkových spoločenstvách a uviedol, že súdy sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti prikláňajú
k tomu, že predkupné právo členov pozemkového spoločenstva musí byť zachované. Zdôraznil, že
jeho právo vlastníka podielov na spoločnej nehnuteľnosti a člena pozemkového spoločenstva ako

aj ostatných členov pozemkového spoločenstva bolo uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy
porušené. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a aby zároveň rozhodol o náhrade
trov konania.

3. Žalovaní k odvolaniu žalobcu nepodali písomné vyjadrenie.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o
dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701
ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak

právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

7. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou
na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov
a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno
zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo
prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

11. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi

spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,
ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.

12. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na

spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej
osobe.13. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z., prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na
spoločnejnehnuteľnostilennaniektorýchpozemkochpatriacichdospoločnejnehnuteľnostijezakázaný.

14. Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

15. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené,
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že
ohrozenie práva žalobcu alebo neistotu v právnom postavení žalobcu možno odstrániť rozhodnutím
súdu vydanom v konaní vedenom na základe určovacej žaloby s konkrétne v žalobe vymedzeným

určovacím petitom. Aby bolo možné považovať právny záujem na požadovanom určení za naliehavý,
musí vykazovať určitú intenzitu; právny záujem na požadovanom určení nie je naliehavý, ak sa žalobca
môže domáhať ochrany svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov právnej ochrany. Pri určení
existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľom, ktorý sa sleduje
podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri

nehnuteľností.

17. Z obsahu spisu a z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným 1/ až 5/ domáhal určenia, že žalovaní
1/ až 4/ sú vlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby, na tom skutkovom základe,

že predkupné právo žalobcu ako vlastníka podielov na spoločnej nehnuteľnosti, obhospodarovanej
POZEMKOVÝM SPOLOČENSTVOM – DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612 (ktorého je žalobca
členom) bolo postupom F. E., ktorý so žalovaným 5/ uzatvoril dňa 14. 05. 2019 darovaciu zmluvu a ktorý
mu pred uzatvorením darovacej zmluvy neponúkol prevádzané podiely na pozemkoch tvoriacich súčasť
spoločnej nehnuteľnosti na predaj, porušené.

18. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalobcom v odvolaní
odvolací súd uvádza, že žalobu zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vo výroku vecne
správny, nestotožňuje sa však s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v jeho odôvodnení, a to
že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, majúc za to, že žaloba o určenie, že

žalovaní 1/ až 5/ sú vlastníkmi v petite žaloby špecifikovaných nehnuteľností nie je v zmysle vyššie
vymedzeného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vhodne zvoleným nástrojom
ochrany práv žalobcu, čo potvrdzuje aj názor súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku vo vzťahu k predmetu sporu ako takému, ktorý súd prvej inštancie následne
posudzoval práve na základe toho, že dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom

určení je daný, pričom v odseku 19. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že „pokiaľ by aj po vykonanom
dokazovaní potencionálne dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo porušené a predmetná
darovacia zmluva je neplatná, dôsledkom toho by bolo, že prevodca F. E. (ktorý medzičasom zomrel)
neprestal byť vlastníkom podielov na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré by museli byť vzhľadom na
jeho úmrtie predmetom konania o dedičstve po ňom ako poručiteľovi“. Zároveň okresný súd v uvedenej

súvislosti v odseku 19. odôvodnenia rozsudku uviedol, že „pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia,
že vlastníkmi podielov na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. C. A. by mali byť žalovaní 1/
až 4/, takémuto žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože až na základe prejednania tohto
majetku v konaní o dedičstve po F. E. by bolo možné ustáliť, ktorí zo žalovaných 1/ až 4/ ako dedičia
poručiteľaavakomrozsahubymalibyť vlastníkmipodielov napredmetnýchnehnuteľnostiachzdôvodu

neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 14. 5. 2019“. Z uvedeného je nielen zrejmé, že súd prvej inštancie
si vo vzťahu k dosiahnutiu cieľa zamýšľaného podanou určovacou žalobou („zapísanie žalovaných 1/ až
4/ na základe rozsudku vydaného v tomto konaní do katastra nehnuteľností ako vlastníkov dotknutých
podielov a teda obnovenie stavu pred darovacou zmluvou“) na dvoch rôznych miestach odôvodnenia
rozsudku odporuje, ale najmä z uvedeného vyplýva, že predmetná určovacia žaloba nie je správne

zvoleným prostriedkom ochrany práv žalobcu, čo znamená, že naliehavý právny záujem na žalobcom
požadovanom určení nie je daný, a to je sám osebe aj bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žaloby.19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešným
žalovaným 1/ až 5/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.