Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/131/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116226682
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1116226682.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, D., dieťa rodičov: matka E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, D.,
zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otec: F. F. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D. D., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k plnoletému dieťaťu na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 3P/233/2016-407 zo dňa 23.11.2022, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
povinnosť zaplatiť výživné na maloletého za obdobie od 20.12.2016 do 05.06.2018 vo výške 250 eur
mesačne, spolu vo výške 3.579 eur do piatich dní od doručenia rozsudku k rukám matky (výrok I.),
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,
ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), keď
vykonaným dokazovaním návrhom matky, vyjadrením otca, výsluchom účastníkov konania, potvrdením
o príjme rodičov, nájomnou zmluvou, výdavkami maloletého a rodičov, potvrdením ÚPSVaR Banská
Bystrica o vyplácaní rodinných prídavkov od 01.09.2011 do 31.05.2022 otcovi, dospel k nasledovným
skutkovýmzáverom.Konštatoval,žerozsudkomOkresnéhosúduBratislavaI,sp.zn.3P/32/2016zodňa
09.05.2018, právoplatný dňa 05.06.2018, bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletý bol schválenou
rodičovskou dohodu na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
prispievať na jeho výživu 250 eur mesačne. Súd prvej inštancie výživné na maloletého za obdobie
od podania návrhu dňa 20.12.2016 do rozvodu manželstva do dňa 05.06.2018, určil v sume 250 eur
mesačne, dôvodiac, že vychádzal z mesačných výdavkov maloletého za rozhodné obdobie zistených
v sume 481 eur mesačne, prihliadol na osobnú starostlivosť matky a v zmysle zmeny jej návrhu, kedy
trvala na určení výšky výživného na maloletého sumou, na ktorej sa rodičia dohodli ako na výživnom
určenom na maloletého na čas po rozvode.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozhodnom čase od 12.12.2016 do
05.06.2018 bol maloletý vo veku 11 až 12 rokov, bol žiakom druhého stupňa Základnej školy, matka
s maloletým bývala v prenajatom byte v D., za nájomné podľa nájomnej zmluvy vo výške 700 eur
mesačne vrátane energií. Výdavky na maloletého ustálil ako dôvodné vo výške 481 eur mesačne: strava
110 eur vrátane školskej jedálne, oblečenie a obuv 50 eur, drogéria 10 eur, lieky 5 eur, voľnočasové
aktivity a vreckové 20 eur, doprava zabezpečovanú matkou - benzín (mimo električenky hradenej otcom)
15 eur, školské pomôcky 10 eur, krúžok bedmintonu 15 eur, na bývanie 233 eur, lekcie anglického jazyka
13 eur (polročne 65 eur). Do sumy celkových nákladov maloletého nezahrnul výdaje otca na maloletého13,45 na električenku a 10 eur na mobilný telefón a tieto platby otca nezapočítal do celkovej výšky
zročného výživného, s poukazom na okolnosť, že otec poberal na dieťa rodinné prídavky aj napriek
tomu, že osobnú starostlivosť vykonávala matka. Otcom preukázane platby na oblečenie, resp. náklady
vynaložené na trávenie času počas styku vyhodnotil ako náklady na príležitostné dary z dôvodu, že
nespĺňajú znaky charakterizujúce výživné a jeho účel. Pri určení výšky výživného ďalej vychádzal z
potvrdenia o čistom príjme otca u zamestnávateľa G. G., H. I., D. za obdobie od 09/2016 do 12/2016
spolu vo výške 5.461,68 eur, mesačne 1.365,45 eur, za obdobie od 06/2016 do 09/2016 spolu 8.523,33
eur, mesačne 2.132,33 eur. Uviedol, že podľa čestného vyhlásenia otca prispieval na energie svojim
rodičom 120 eur mesačne. Na strane matky vykonal dokazovanie preukázaním potvrdenia o jej príjme
uzamestnávateľaJ.B.&K.K.L..M.,zajanuár2017vovýške488,22eurnetto,uviedol,žepodľadohody
o zmene pracovnej zmluvy matky č.6 zo dňa 01.02.2017, sa od 01.02.2017 zmenil jej pracovný čas na
20 hodín týždenne, za čo jej zamestnávateľ poskytoval hrubú mzdu 261 eur mesačne. Zo skráteného
pracovného úväzku matky v rozsahu 8 hodín mesačne v N. L. G., O. mal zistený jej čistý príjem za január
2017 vo výške 28,06 eur. Z daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 mal
zistený príjem matky zo živnosti 5.370 eur a výdavky 840 eur, úhrn príjmov zo závislej činnosti 4.335,36
eur, základ dane po odpočítaní úhrnu povinného poistného 3.754,62 eur.
4. Zročné výživné za obdobie od 20.12.2016 do 05.06.2018 vyčíslil vo výške 3.579 eur (výživné za 17
mesiacov po 250 eur + 129 eur ako pomerná časť za mesiac december 2016/12 dní/ a pomerná časť
za mesiac jún 2018 /4 dni) po započítaní 800 eur zaplatených otcom titulom výživného na maloletého
za rozhodné obdobie, ktorému mu uložil zaplatiť do piatich dní od doručenia rozsudku k rukám matky
a uviedol, že otec o povolenie plniť v splátkach nežiadal. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti rozsudku podal podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP v zákonom stanovenej
lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec, navrhujúc napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval
za nesprávny, nezákonný a mal za to, že trpí vadou arbitrárnosti pre nedostatočné odôvodnenie, súd
neúplne zistil skutočný stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie
a absenciu úvahy súdu, ktorá by bola spravodlivým a presvedčivým podkladom rozhodnutia. Obsah
odôvodnenia spolu s priebehom pojednávaní súdom prvej inštancie evokovalo vopred stanovený cieľ
súdu bez relevantného základu spochybňovať jeho tvrdenia a ignorovať zásadné skutočnosti. Poukázal
na zvukovú nahrávku z pojednávania dňa 11.04.2018, z ktorej vyplýva, že súd sa snažil viesť obe
strany k rodičovskej dohode, pričom súhlasil s výškou výživného na maloletého v sume 200 eur do
rozvodu manželstva (na druhého syna 250 eur). Taktiež poukázal na to, že matka uznala jeho výdavky
na vtedy ešte maloleté deti v sume 3.675,30 eur. Mal za to, že zo zvukových nahrávok z pojednávania
zo dňa 11.04.2018 je zrejmé, že správna suma výživného na maloletého za obdobie 20.12.2016 do
05.06.2018 bola vo výške 200 eur, a že na výživnom nemá žiadny dlh, keď uhradil všetky výdavky
detí v značnej miere sám a maloletý sa v značnej miere zdržiaval aj v jeho domácnosti v D.. Vyčíslené
výdavky maloletého uvedené v bode 4 hradil on a nie len električenku. Matka si započítala do výdavkov
aj 233 eur, čo je jedna tretina zo 700 eur na nájom bytu v D., avšak približne rovnaké výdavky hradil aj
on. Taktiež poukázal na to, že sa významnou mierou sa podieľal na starostlivosti o maloletého v čase
do rozvodu manželstva, preto nesúhlasil s výlučným prihliadaním na osobnú starostlivosť matky.
6. Kolízny opatrovník sa pridržiaval záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 23.11.2022, v ktorom
navrhol návrhu matky vyhovieť.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s jeho tvrdeniami, keď medzi nimi nikdy nedošlo
k uzatvoreniu rodičovskej dohody na výživnom vo výške 200 eur. Poukázala na povahu konania, kde súd
nie je viazaný návrhom. Postup súdu prvej inštancie považovala za správny, keď pri určení výživného
vychádzal z rodičovskej dohody schválenej súdom v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov
na čas po rozvode, lebo bolo zrejmé, že sa rodičia dohodli na výške výživného a nevidela dôvod,
aby v konaní na čas do rozvodu bolo výživné upravené odlišne, najmä keď súd v oboch konaniach
vychádzaj z totožných skutkových zistení. Otcove tvrdenia o jeho osobnej starostlivosti považovala za
nepreukázané. Taktiež otec súhlasil so zverením maloletého do jej starostlivosti. Poukázala na súdnu
prax, kde pri vykonávaní osobnej starostlivosti jedným z rodičov zaviaže toho druhého s výživným vo
vyššej miere ako je 1. Zdôraznila, že otec nepreukázal akou významnou mierou sa podieľal na osobnejstarostlivosti o deti a úhrade ich nákladov. Tvrdila, že otec úmyselne predlžoval konanie a poukázala na
otcom poberané rodinné prídavky a daňový bonus.
8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky tvrdil, že mal finančné problémy v roku 2016, kedy stratil
zamestnanie a nedokázal uhrádzať nájom vo výške 1.100 eur. Navrhol presťahovať rodinu do B.,
kde žijú jeho aj matkini rodičia, ktorí by im pomohli aj finančne. Matka ostala žiť v D. a nedôvodne
znášala zvýšené náklady na bývanie. Uviedol, že organizoval pre deti pobyty pri mori a v horách, tvrdil,
že matka nezapočítavala jeho vynaložené výdavky na maloletého. Od decembra 2017, odkedy platil
výživnékrukámmatky,nastaliproblémysfinancovanímpotriebdetízdôvodunevhodnýchanežiadúcich
útrat matky (matka nezabezpečila okuliare pre maloletého, neuhradila stravovanie v školskej jedálni).
Poukázal aj na matkine dlžoby na sociálnom a zdravotnom poistení.
9.Odvolacísúdpozistení,žeodvolanieotcabolopodanévčas,preskúmalrozsudoksúduprvejinštancie
v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie
bez nariadenia pojednávania § 385 CSP a contrario, konštatujúc dôvodnosť odvolania otca zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11.Akoprvoradéodvolacísúdkonštatuje,že vpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).
14. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.
16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.
17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je
rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,
že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivýproces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd
je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť,
ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd sa spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna
zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť
bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj
keď návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi v konaní neboli produkované, súd prvej inštancie mal
postupovať v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie
skutočného stavu, na základe ktorého by ním ustálená výška výživného bola udržateľná.
20. V danom posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.
k. 3P/233/2016-407 zo dňa 23.11.2022 uložil povinnosť otcovi uhradiť na maloletého A. B. za obdobie
od 20.12.2016 do 05.06.2018 výživné vo výške 250 eur mesačne, spolu vo výške 3.579 eur do piatich
dní od doručenia rozsudku k rukám matky. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní určil výživné
na vtedy maloletého na čas do rozvodu manželstva rodičov za obdobie od podania návrhu matky do
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva č.k. 3P/232/2016-304 zo dňa 09.05.2018, ktorým
bolo manželstvo rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou bol maloletý (ako aj jeho starší brat L.
C., nar. XX.XX.XXXX) na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
platiť výživné na maloleté deti L. 250 eur a A. B. 250 eur mesačne.
21. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že
preukazované skutkové okolnosti, od ktorých odvodil svoje závery v rozsudku vyhlásenom dňa
23.11.2022 neboli dostatočne zistené. Súdu prvej inštancie ním vykonaným dokazovaním nemal
preukázaný skutočný stav (§ 35 CMP) v čase svojho rozhodnutia (dňa 23.11.2022), ktoré nebolo
založené na relevantných dôkazoch v zmysle zákonných kritérií určovania výživného na maloleté deti,
za rozhodné (správne určené) obdobie od 20.12.2016 do 05.06.2018. Preto závery súdu prvej inštancie
nemožno považovať za udržateľné a akceptovateľné a z tohto dôvodu aj nespĺňajúce podmienky
na náležité odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo v konaní riadnemu zistenému skutočnému stavu a
vychádzalo tak aj z komfortného výkladu a aplikácie zásad CMP a uplatnení relevantných právnych
noriem Zákona o rodine.
22. Odvolací súd nemohol podporiť záver súdu prvej inštancie o náležite zistenom skutočnom stave,
keď súd prvej inštancie nemal preukázaný príjem rodičov za posudzované obdobie. Na strane matky
vychádzal z potvrdenia o príjme v spoločnosti J. B. & K. K. L. za obdobie mesiacov júl až december
2016 (č. l. 87) a v mesiacoch január a február 2017 (č. l. 111, 151), v N. L. G., O. C. mal preukázaný
jej príjem v roku 2016 (č. l. 89), a za mesiac január a február 2017 (č. l. 112, 150), a daňovým
priznaním matky za rok 2016 (č. l. 114). Na strane otca vychádzal z potvrdenia o príjme v N.. G. G.
za obdobie mesiacov september až december 2016 a jún až september 2016 (č. l. 52). V spise sa
nachádza Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (č. l. 350 - 352), ktorý poberal otec. Súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, keď nevykonal dokazovanie výškou príjmov rodičov za
celé posudzované obdobie, teda za rok 2017 až jún 2018, a z rozhodnutia nevyplýva jeho záver,
či určené výživné na maloletého v zmysle zákonných kritérií určovania výživného na maloleté dieťa,
zodpovedá možnostiam, schopnostiam rodičov a ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Nie je zrejmé
ako hodnotil výšku matkou preukazovaného príjmu, ktorý nezodpovedá ňou prezentovaným výdavkom.
Ďalej sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s hodnotením majetkových pomerov rodičov a nie je
zrejmé, či súd prvej inštancie skúmal a aj vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné potreby
a ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, splátky hypotéky,
náklady na ich bežné potreby a pod.). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov v rozhodnom období aj k staršiemu dieťaťu. Pri ustálení priemerných
mesačných nákladov na maloletého, bez bližšieho zdôvodnenia nevysvetlil opodstatnenosť matkou
vyčísleného nákladu maloletého na bývanie vo výške 233 eur mesačne, vzhľadom na jeho neprimeranú
výšku. Pritom z obsahu spisu ani odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie prevzal
v tomto smere časť vykonaného dokazovania z konania ktoré viedol pod sp. zn. 3P/232/2016 (konanieo rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom). Tu je potrebné zdôrazniť, že súd
prvej inštancie bez ďalšieho nemohol v tomto konaní zohľadniť výsledky rodičovskej dohody z konania
o rozvod manželstva, keďže ide o rozdielne obdobie a rodičia sa na výške výživného za obdobie do
rozvodu manželstva nedohodli.
23. Za popísanej situácie možno čiastočne uznať odvolacie dôvody otca, keď v danej veci súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolací súd napadnutý rozsudok už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa
zaoberal inými dôvodmi odvolania otca, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2
ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených
pochybení vo vzťahu k rozhodnutiu, v otázke zistenia príjmov rodičov za rozhodné obdobie a ich
vyhodnotenie, ustáli majetkové pomery rodičov, výšku a dôvodnosť nákladov rodičov, vrátane nákladov
na zabezpečenie bývania (prenájom nehnuteľností), vysvetlí, ktoré plnenia otcom požadované na
započítanie do celkovej výšky zročného výživného (okrem platby za električenku a mobilu) nevzal
do úvahy. Zohľadní výkon osobnej starostlivosti rodičov ako aj ich náklady súvisiace s plnením si
vyživovacej povinnosti k staršiemu synovi. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho
rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a
nasl. CSP a § 204 CSP. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými
skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre správne určenie výšky výživného a výpočtu
zročného výživného, rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP.
25. Nakoľko A. B. C. nadobudol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX a odvolací súd dospel k potrebe rozsudok
súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, nepokračoval v opakovanom doručovaní návrhu, rozsudku a odvolania plnoletému,
čo v ďalšom konaní zabezpečí súd prvej inštancie.
26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.