Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203334
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624203334.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu KTJ ENGINEERING, s.r.o, IČO : 36009377, so sídlom
Pražská ulica 778/19, Liptovské Sliače proti žalovanému SYDA, s.r.o., IČO : 46 959 324, so sídlom
Veterná 2026/4 Ružomberok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia z 9. 9. 2024, doručeného na tunajší súd 9. 9. 2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu z 9. 9. 2024, doručený na tunajší súd 9. 9. 2024, ktorým sa domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa do právoplatnosti
skončenia konania vo veci samej akýchkoľvek stavebných úprav, či vykonávania stavebných prác
na nehnuteľnosti neevidovanej na liste vlastníctva a označenej ako : „HALA“, ktorá je postavená na
pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. A., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23. 8. 2024 bola na tunajší súd doručená žaloba z 23. 8. 2024, ktorej bola pridelená sp.

zn. : 21C/74/2024, a v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti neevidovanej na liste vlastníctva nachádzajúcej sa na
novovzniknutej parcele CKN-2551/13, o výmere 577 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v k. ú. A., bez
vlastníckych práv k pozemku pod nehnuteľnosťou. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že v lokalite
Kramariská, v k. ú. A. bola v minulosti umiestnená posádka sovietskej armády, ktorá tam prevádzkovala
autopark, sklady vojenskej techniky a príslušenstvo k týmto budovám, pričom stavby boli postavené

do 1. 10. 1976 v súlade so stavebným povolením a uvedené do užívania na základe kolaudačného
rozhodnutia z 15. 9. 1982. Po odchode sovietskej armády zostali tieto priestory nevyužité a ekologicky
znečistené a boli vo vlastníctve Ministerstva obrany SR, ktoré sa rozhodlo darovacou zmluvou ich
previesť na Obec Likavka za účelom investičného projektu obce so zameraním na adaptáciu týchto
nehnuteľností na poľnohospodárske účely. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo medzi obcou Likavka
a Ministerstvom obrany SR 7. 10. 2004, a následne obec Likavka odpredala žalobcovi kúpnou zmluvou

z 1. 12. 2005 (v znení jej dodatku č. 1 z 15. 6. 2006) všetky nehnuteľnosti a technické zariadenia tak,
ako ich nadobudla od Ministerstva obrany SR za kúpnu cenu 2.000.000 Sk. V znaleckom posudku
č. 26/2004, vypracovaným znalcom Ing. Vladimírom Husárom sa potom nachádza výpočet všetkých
nehnuteľností (či už zapísaných na liste vlastníctva alebo nie), v rámci ktorého výpočtu je uvedená aj
nehnuteľnosť označená ako : „Výkrm prasiat“, nachádzajúca sa na par. č. 2551/9. Dňa 18. 1. 1994
bolo vydané územné rozhodnutie ohľadne stavby nezapísanej na liste vlastníctva, nachádzajúcej sa

na parcele č. 2551/9. Dňa 27. 9. 2023 žalovaný uzatvoril so štátnym podnikom Lesy SR nájomnú
zmluvu, na podklade geometrického plánu, ktorý však nereflektoval nehnuteľnosť nezapísanú na liste
vlastníctva, s výmerou zastavanej plochy 577 m2, a to pravdepodobne z dôvodu, aby sa žalovaný
mohol dostať k prenájmu približne 1 ha plochy od Lesov SR. Následne žalovaný pristúpil k zabratiu
stavby neevidovanej na liste vlastníctva, postavenej na parcele (podľa geometrického plánu z roku
1998) č. 2551/9, a (v súčasnosti - podľa geometrického plánu z roku 2024) na parcele č. 2551/13, vo

vlastníctve žalobcu, a začal na nej realizovať stavbu : „HALA“, ako stavbu dočasnú, bez vedomia alebo
súhlasu žalobcu. Následne žalobca oslovil stavebný úrad a zistil, že tento už konal 22. 5. 2024, kedyorgán štátneho stavebného dohľadu vykonal kontrolu, a následne nariadil žalovanému, aby sa zdržal
akýchkoľvek ďalších stavebných prác na stavbe : „HALA“, a rovnako tak aj na nelegálnom oplotení
prenajatého pozemku. Dňa 10. 6. 2024 dostal žalobca správu od orgánu štátneho stavebného dohľadu,

kde v závere je konštatované, že žalovaný ako stavebník zrealizoval stavebné úpravy a nadstavbu
stavby : „HALA“ bez stavebného povolenia, a ako stavebník napriek výzve orgánu štátneho stavebného
dohľadu nerešpektoval výzvu na zastavenie realizácie prác a zrealizoval stavbu „oplotenie“ na pozemku
registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. A.. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu poukázal žalobca
na to, že konaním žalovaného dochádza k pokusu o privlastnenie si vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

žalobcu, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva, avšak z predchádzajúcich dokumentov uzatvorených
medzi Ministerstvom obrany SR a Obcou Likavka, ako aj Obcou Likavkou a žalobcom je zrejmé,
že táto nehnuteľnosť bola vždy braná ako príslušenstvo k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva, ktorých prevod katastrom bol vždy uskutočnený. Žalobca ďalej poukázal na to, že
príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou
vecou trvale užívali, a keďže vojenský areál bol budovaný súčasne a obsahuje aj ďalšie prvky, ako

spevnené plochy, za ktoré žalobca zaplatil, ale rovnako nie sú evidované na liste vlastníctva, považuje
žalobca rovnako aj túto nehnuteľnosť za nehnuteľnosť, ktorú nadobudol a vždy nadobudnúť chcel, na
základe kúpnych zmlúv formou príslušenstva k hlavnej veci.

2. Dňa 9. 9. 2024 (ešte pred nariadením doručenia žaloby na vyjadrenie žalovanému) bol na tunajší

súd doručený návrh žalobcu z 9. 9. 2024, na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému, aby sa do právoplatného skončenia vo veci samej zdržal akýchkoľvek stavebných
úprav, či vykonávania stavebných prác na stavbe neevidovanej na liste vlastníctva a označenej ako :
„HALA“, ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. A.. Tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že po podaní žaloby vo veci samej zistil, že

žalovaný nerešpektuje rozhodnutie - výzvu na zastavenie prác z 22. 3. 2024, vydanú orgánom štátneho
stavebného dohľadu, ktorou bol vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce na stavbe : „Oplotenie“,
nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. A.. Dňa 29. 4. 2024 bol na Obec
Likavka doručený podnet konateľom žalobcu vo veci realizácie stavby : „HALA“, nachádzajúcej sa na
uvedenom pozemku, ktorej stavebníkom je žalovaný. Výsledkom tohto podnetu bol opätovne výkon

štátnehostavebnéhodohľaduz10.6.2024,záznamzktoréhožalobcavtomtonávrhuodcitoval.Žalobca
ďalej uviedol, že sa neustále zdržuje (z dôvodu svojich podnikateľských aktivít) v lokalite Kramariská, v k.
ú. A., pričom dennodenne sleduje svojvoľné nerešpektovanie rozhodnutí štátneho stavebného dohľadu
žalovaným a pokračovanie stavebných úprav, resp. prác na predmetnej nehnuteľnosti „HALA“, ktorým
takto chce zabrániť.

3. Zo správy z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 10. 6. 2024, vydaného Obecným úradom Likavka
(na čl. 13 - 15 spisu) súd zistil, že stavba označená ako : „HALA“ na pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9
je stavba, ktorá je z časti prekrytá sedlovou strechou. Celkový rozmer stavby je 11,90 - 17 m x 44,82 m,
pričom prekrytie sedlovou strechou je v rozmeroch 11,90 m x 21,60 m. Výška budovy v hrebeni je 4,35 m

a pri odkvape 2,25 m, pričom okolo obvodových stien sú na podlahe viditeľné pôvodné betónové panely
a zvyšná časť objektu je bez strechy, ale má obvodové steny premenlivej výšky cca. 2 až 2,5 m, pričom
vo vnútri je okolo obvodových stien rozpoznateľná betónová panelová podlaha. Ďalej v súvislosti s touto
stavbou orgán štátneho stavebného dohľadu dodal, že táto stavba nie je zakreslená na katastrálnej
mape, zapísaná na liste vlastníctva. Po týchto zistených skutočnostiach štátneho stavebného dohľadu

nasleduje v tejto správe tiež odsek, v ktorom sa uvádza aj vyjadrenie stavebníka - konateľa žalovaného
B. C., podľa ktorého záznamu tento mal uviesť, že na pozemku sa nachádzali ruiny stavby. Vo vnútri
sa nachádzali náletové dreviny, ktoré odstránil, čo aj zdokumentoval. Nerovnosť bola vysypaná suťou
do roviny, vyliala sa na to vrstva betónu, ktorá je v prípade potreby odstrániteľná. Obvodové múry boli
upravené, a to tak, že nepoužiteľná časť bola odstránená a odvezená mimo budovu. Bol tiež realizovaný

demontovateľný krov - upevnenie závitovými tyčami.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“)
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Z § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že základnými predpokladmi pre
nariadenie neodkladného opatrenia je (aspoň) osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania, resp. (aspoň) osvedčenie obavy, že výkon exekúcie bude ohrozený, a súčasne
(kumulatívne), teda spolu z jednou z dvoch predchádzajúcich alternatív (aspoň) osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (nároku vo veci samej.) Pod osvedčením treba

chápať spravdepodobnenie určitých skutočností, ktoré nedosahuje kvalitu dokazovania potrebného pre
rozhodnutie vo veci samej, ale pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je postačujúce.

12. Súd považuje za potrebné (znovu) osobitne zdôrazniť, že jednou z nevyhnutných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana (nároku vo veci samej). Uvedené totiž vyplýva jednak nepriamo zo
znenia ustanovenia § 326 ods. 1 CSP (podľa ktorého jednou z obligatórnych náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je aj „opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku“), a jednak tento názor tunajšieho súdu vyslovene potvrdzuje aj názor aktuálnej právnej
vedy (viď napr. komentár k CSP, C.H.BCK, Števček a kol., 2016, str. 1107, komentár k § 326 CSP),

a nakoniec aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. 11. 2022, kde sa výslovne uvádza :
„Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana.“

13. Nárokom vo veci samej je v tomto prípade nárok uplatnený žalobou na určenie vlastníckeho práva

k stavbe neevidovanej na LV, nachádzajúcej sa na novovzniknutej parcele CKN-2551/13, o výmere
577 m2 , zastavaná plocha a nádvorie (pôvodne na parcele registra „C“ parc. č. 2551/9), ktorou sa
žalobca domáha, aby súd určil, že on je vlastníkom tejto stavby, vzhľadom na to, že zo strany žalovaného
dochádza k pokusu o privlastnenie si vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.

14. Súd po preskúmaní žalobcom predložených dôkazov však dospel k záveru, že žalobca neosvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (nároku vo veci samej), a to preto,
že neosvedčil, že stavba uvedená v žalobnom petite vôbec právne existuje. Nadzemná stavba totiž
zaniká a prestáva byť vecou v právnom zmysle vtedy, ak už nie je patrné dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia pôvodnej stavby, t.j. spravidla deštrukciou obvodového múru pod úroveň stropu

nadprvýmpodlažím,obvykleprisúčasnomodstránenímurivapriečok,pričomobjemnovovybudovaných
(dostavaných) konštrukcií na mieste – na základoch pôvodnej stavby je v tejto súvislosti nerozhodný
(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 20 Cdo 931/1999, ktoré je ako súčasť aplikovateľnej
judikatúry použiteľné aj v slovenských pomeroch, keďže na neho odkazuje aj komentár k Občianskemu
zákonníku I, § 1 - 450, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019, Števček a kol., str. 818)

15. A pokiaľ by pôvodná, deštrukciou nedotknutá časť stavby zostala vecou v právnom zmysle (čo
však nebol tento prípad), tak platí, že všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby alebo inej stavebnej
úpravy alebo dokončovacích prác prirastie k takejto pôvodnej stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastníckyprináleží tomu, komu patrila pôvodná stavba, a to bez ohľadu na výšku nákladov vynaložených pri
ďalších stavebných prácach. Pre posúdenie zániku pôvodnej stavby teda nie je relevantné, čo bolo
novovybudované, ale čo bolo odstránené, a či napriek čiastočnej deštrukcii objektu si táto časť objektu

udržala povahu stavby (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. : IV. ÚS 500/2000, ktoré je takisto
uvedené v rámci aplikovateľnej judikatúry v slovenských pomeroch v rámci komentára k Občianskemu
zákonníku I, § 1 - 450, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019, Števček a kol., str. 818.)

16. V predmetnej veci, z vyjadrenia konateľa žalovaného, zahrnutého v rámci správy z výkonu štátneho

stavebného dohľadu z 10. 6. 2024 (ako dôkazu predloženého žalobcom) vyplynulo, že pôvodná stavba,
vo vzťahu ku ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho práva mala charakter ruín, v rámci ktorých sa
nachádzalináletovédreviny,avrámciktorýchžalovanýnaúčelyodstránenianerovnostipovrchuvysypal
suť a zalial ho betónom, pričom obvodové múry zvyškov tejto stavby boli žalovaným sčasti upravené
a sčasti boli odstránené a odvezené. Následne bola na takýchto zvyškoch budovy žalovaným dostavaná
zvyšná časť novej budovy. Z takéhoto opisu pôvodnej stavby však vyplýva, že najneskôr odstránením

časti obvodových múrov žalovaným nebolo možné považovať túto stavbu za samostatnú (nehnuteľnú)
vec v právnom slova zmysle, pretože došlo k takej deštrukcii obvodového muriva pod úroveň stropu nad
prvým podlažím, ktorá (v zmysle vyššie uvedeného právneho záveru) viedla k zániku tejto stavby ako
veci v právnom (nie fyzickom) zmysle, pričom dodatočný rozsah nadstavby realizovanej žalovaným je
z tohto hľadiska irelevantný.

17. Len na okraj súd poznamenáva, že ak by aj uvedený dôkaz (správa štátneho stavebného dohľadu,
v časti vyjadrenia žalovaného) nebolo možné takto jednoznačne interpretovať, teda ak by existovali
pochybnosti o existencii pôvodnej stavby ako samostatnej veci v právnom zmysle, tak by stále platilo,
že bolo povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť aj tú okolnosť, že

nehnuteľnosť vo vzťahu ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva ako vec z právneho hľadiska
existuje, a za situácie chýbajúceho dôkazu o takejto skutočnosti by súd musel mať za to, že žalobca
dostatočne (ani len) neosvedčil, že stavba je vecou v právnom slova zmysle, a teda, že neosvedčil jeden
zo základných predpokladov dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva
ktejtonehnuteľnosti),čobypotomtakistovkonečnomdôsledkuviedlokzáveruonemožnostinariadenia

navrhovaného neodkladného opatrenia

18. Súd teda po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 9. 9. 2024, ako
aj z priložených dôkazov, aj bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania
podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP dospel k záveru, že tento návrh je potrebné podľa § 328 ods. 1

CSP zamietnuť, a to preto, že neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie, keďže nebola hodnoverne
osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (nároku vo veci samej.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.