Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122237790
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122237790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: PROFINEX energy s.r.o., so
sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 865 699, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, proti žalovanému:
DUNATTI a.s., so sídlom Tatranská 82, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 51 950 871, právne zastúpený:
JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o zaplatenie
32.105,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
21C/25/2022-106 zo dňa 31.01.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.105,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 32.105,- eur od 23.05.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo výroku II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 45 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, §
559 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka; § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 až 3, § 154,
§ 198 ods. 3, § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o., ako

splnomocnenec uzavrela v mene splnomocniteľov A. B., A. C. a D. E. ako predávajúcich na jednej strane
so žalovaným spoločnosťou DUNATTI, a.s., ako kupujúcim na druhej strane, kúpnu zmluvu zo dňa
31.01.2020. Predmetom kúpnej zmluvy boli spoluvlastnícke podiely predávajúcich (každého z nich vo
veľkosti 17/100 k celku) na pozemku KN-C parc. č. 697 orná pôda o výmere 1 902 m2, pozemku parc. č.
698ornápôdaovýmere2297m2apozemkuparc.č.699ornápôdaovýmere1982m2,všetkypozemky
v katastrálnom území F., obec F., okres G., a súčasne spoluvlastnícke podiely predávajúcich (každého z
nichvoveľkosti1/11kcelku)nastavbesúpisnéčíslo2186zemiakareňstojacejnaparceleKN-Cč.6874v

katastrálnomúzemíE.,obecE.,okresE.,atozacelkovúdohodnutúkúpnucenuzacelýpredmetkúpyvo
výške32.105,-eur,zktorejkaždémuzpredávajúcichpatrírovnýdiel,pričomkupujúcisazaviazalzaplatiť
predávajúcim kúpnu cenu vo výške 32.105,- eur bezhotovostne na bankový účet číslo (IBAN) F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr do troch dní po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu kúpy.K povoleniu vkladu v prospech kupujúceho došlo rozhodnutím príslušného orgánu č. V 350/2020 zo dňa
19.05.2020. Keďže kúpna cena nebola zaplatená podľa kúpnej zmluvy, pohľadávka resp. pohľadávky na
zaplatenie kúpnej ceny v celkovej výške 32.105,- eur spolu s príslušenstvom, boli postúpené na žalobcu,

a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2021. Dňa 15.12.2021 žalovanému ako
dlžníkovi bolo oznámené postúpenie predmetných pohľadávok v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dňa 17.01.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky, t. j. kúpnej
ceny v celkovej výške 32.105,- eur.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoju obranu založil na dvoch tvrdeniach. Po prvé tvrdil
absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, najprv z dôvodu prekročenia oprávnenia z udelenej plnej
moci, neskôr z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom
a po druhé tvrdil zánik svojho záväzku z kúpnej zmluvy jeho splnením.

5.Spornémedzistranamibolo,čiplnomocenstvoudelenédňa12.07.2019(č.l.17)a17.08.2020(č.l.20)

oprávňovalozástupcuPROFINEXRD,s.r.o.,postúpiťpohľadávkunazaplateniekúpnejcenynažalobcu.
Obe plnomocenstvá udelila ako splnomocnenec H. B. na základe splnomocnenia, ktoré jej udelili A. B.,
A. C., D. E.. Z obsahu plnomocenstiev č. l. 16, 24, 25 vyplýva, že tieto boli udelené na zastupovanie vo
všetkých právnych úkonoch, teda ide o plnomocenstvá generálne, pričom plnomocenstvá oprávňovali
H. B. aj na ustanovenie ďalšieho zástupcu. Preto bolo možné, aby následne H. B. udelila generálne

plnomocenstvo konať za A. B., A. C., D. E. ďalšiemu zástupcovi. Z obsahu plnomocenstiev zo dňa
12.07.2019 (č. l. 17) a 17.08.2020 (č. l. 20) vyplýva, že jednak sú tam vymenované úkony, na ktoré
splnomocnitelia splnomocňujú splnomocnenca a jednak v závere je uvedené, že ide o generálnu plnú
moc na dobu neurčitú. Na správne zodpovedanie otázky rozsahu oprávnení udelených právnemu
predchodcovi žalobcu nie je rozhodujúce formálne hľadisko (ako je označená listina, z ktorej sa

oprávnenia vyvodzujú), ale obsahové hľadisko (aký je obsah listiny, aké práva a s akým obsahom sú v
nej uvedené, porov. napr. rozhodnutie NS SR 3 M Cdo/4/2007). Obsah „Plnej moci“ zo dňa 17.08.2020
svedčí o tom, že v danom prípade oprávnení udelili právnemu predchodcovi žalobcu generálnu plnú
moc. V texte tejto plnej moci sú síce vymenované prípady, v ktorých je splnomocnenec oprávnený za
splnomocniteľov konať, neznamená to však, že by bol oprávnený zastupovať splnomocniteľov iba v nich

a že by zastupovanie v iných prípadoch (veciach alebo úkonoch) bolo vylúčené. Tento názor potvrdzuje
celkom jednoznačne záverečný bod textu cit.: „Táto plná moc má charakter generálnej plnej moci a
je udelená na dobu neurčitú“. Aj podľa právneho názoru súdu tu ide o prípad všeobecnej (generálnej)
plnej moci. Oprávnení ako splnomocnitelia ňou udelili zástupcovi písomnú plnú moc na vykonávanie
všetkých úkonov a vo všetkých veciach bez toho, aby niektoré veci (veci určitého druhu alebo povahy)

alebo niektoré úkony (hmotnoprávne alebo procesnoprávne) boli vylúčené. Vzhľadom na to nie je
opodstatnená námietka, že právny predchodca žalobcu nebol splnomocnený na postúpenie pohľadávky
na žalobcu, z čoho potom vyplýva, že žalobca v tomto spore je aktívne vecne legitimovaný.

6. Súd sa ďalej musel vysporiadať s námietkou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu

neoznámenia postúpenia žalovanému. Žalovaný až na poslednom pojednávaní začal namietať
nedoručenie oznámenia o postúpení, a to až v štádiu, keď sa jeho pôvodná obrana o prekročení
plnomocenstva už začínala javiť ako nedostatočná, ale dovtedy táto skutočnosť bola medzi stranami
nesporná. Žalovaný nikdy nevyslovil, že oznámenie (č. l. 14) o postúpení pohľadávky od právneho
predchodcu žalobcu ako postupcu nedostal, poukázal iba, že o doručení oznámenia chýba v spise

doklad. Zmluva o postúpení pohľadávok bola zaslaná aj priamo zastúpeným, ako to vyplýva z vyjadrenia
na pojednávaní č. l. 77, ktorí voči nej nenamietali. Naviac, aj keď žiadna zo strán na túto skutočnosť
nepoukazuje, išlo o postúpenie odplatné, teda suma zodpovedajúca kúpnej cene mala byť podľa zmluvy
(č. l. 28) vyplatená na bankový účet tam uvedený. Či bola cena za postúpenú pohľadávku uhradená ani
jedna zo strán nenamieta, preto nebolo nevyhnutné túto skutočnosť preukazovať. Podľa názoru súdu

žalovaný tento prostriedok procesnej obrany nepoužil včas, čo umožňuje súdu aplikovať ustanovenia o
koncentrácii konania a postúpenie pohľadávky súd považuje za platný právny úkon.

7. Žalovaný tiež namietal, že kúpnu cenu zaplatil dňa 31.01.2020 (č. l. 52) priamo H. B.. Podľa kúpnej
zmluvy (č. l. 28) mala byť kúpna cena zaplatená na účet uvedený v článku III. Ak žalovaný zaplatil

sumu zodpovedajúcu kúpnej cene iným spôsobom (napr. na účet H. B.), nedošlo k riadnemu zaplateniu
kúpnej ceny. Miesto a spôsob bol stranami dohodnutý v kúpnej zmluve a žalovaný ako kupujúci nebol
oprávnený tieto dojednania jednostranne zmeniť. To podľa názoru súdu znamená, že pokiaľ žalovaný
nepreukázal, že na účet uvedený v kúpnej zmluve zaplatil kúpnu cenu, potom ho súd musel zaviazať najejzaplatenie.AkposkytolplnenieH.B.,nejdeo zaplateniekúpnejcenypodľadojednanejkúpnejzmluvy.
Toto plnenie si môže žalovaný vymáhať od H. B. ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný ako právnická
osoba je povinný viesť účtovníctvo, z ktorého ako nepriamy dôkaz by vyplynulo zaúčtovanie takejto

kúpnej ceny, či už zaplatenej na účet alebo v hotovosti. Súd považuje za neštandardné, ak žalovaný
tvrdí, že vyplatil pomerne vysokú sumu v hotovosti a bez akéhokoľvek dokladu o zaplatení, navyše v
rozpore s dojednanou kúpnou zmluvou, kde sa p. B. vôbec nespomína. Samotná osoba p. B. a jej úloha v
predmetnom spore vzbudzuje otázniky, aj vzhľadom na výpoveď svedkyne A. C.. Žalovaný nezabezpečil
prítomnosť p. B. na pojednávaní a jej predvolanie zo strany súdu zostalo bezvýsledné. Žalovaný ani p.

B. nepredložili súdu ani akúkoľvek ich vzájomnú komunikáciu, ktorá by aspoň nepriamo preukazovala
tvrdenia žalovaného ohľadom zaplatenia kúpnej ceny. Na základe uvedených skutočností súd žalobe
vyhovel.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP a úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko
spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. nemala oprávnenie k tomu, aby postúpila pohľadávky na tretiu
osobu. V dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z predávajúcich na

žalobcu, čoho konsekvenciou je neplatné postúpenie pohľadávky. Pod nesprávnym právnym posúdením
žalovaný považuje skutočnosť, že splnomocnenie zo dňa 12.07.2019 posúdil súd prvej inštancie ako
všeobecnú (generálnu) plnú moc. Nesprávnosť tohto posúdenia vidí žalovaný najmä v tom, že táto
plná moc je individuálna a presne vymedzuje, akú sú oprávnenia splnomocnenca. Podľa názoru
žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za

splnomocniteľa tu nebol vymedzený tak, že splnomocnenec môže robiť všetky právne úkony, pričom
z gramatickej formulácie udeleného plnomocenstva je zjavné, že ide o druhové, dostatočne presne
špecifikované plnomocenstvo spojené napríklad s uplatnením, vysporiadaním a vybavením reštitučných
nárokov priznaných rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Poprade zo dňa 14.01.2013
a inými špecificky vymedzenými úkonmi. Zároveň v plnej moci absentuje právomoc, či oprávnenie

týkajúce sa vymáhania pohľadávok vyplývajúcich z kúpnej ceny za prevod pozemkov. Zo znenia
plnej moci jasne vyplýva, že oprávnený subjekt bol povolaný iba na prijímanie dokumentov a platieb
súvisiacich s kúpnou cenou v súlade s konkrétnymi ustanoveniami uvedenej plnej moci. Nedostatkom
tohto právneho dokumentu je chýbajúce ustanovenie umožňujúce oprávnenému subjektu vykonávať
riadne vyrovnania alebo kompenzácie v súvislosti s touto kúpnou cenou. Plná moc presne vymedzuje

povinnosti oprávneného subjektu na prijímanie dokumentov a platieb, čo je stanovené v jej obsahu,
a neumožňuje vykonávanie spontánnych krokov či zápočtov týkajúcich sa tejto kúpnej ceny. Žalovaný
je názoru, že spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. konkludentným spôsobom prekročila svoje právomoci,
nakoľko nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, resp. k následnému vymáhaniu. Súčasne žalobca
mal pri týchto úkonoch zastupovať tri osoby a k takémuto konaniu ho mala splnomocniť ďalšia osoba,

pričom pri dodatočnom oznamovaní týchto skutočností, neboli dve osoby upovedomené o prekročení
oprávnení žalobcu k tým právnym úkonom, ktoré sa následne dali realizovať. Pre dodatočné platné
schválenie prekročenia právomoci žalobcu sa vyžaduje, aby tak učinili všetky osoby, nie len niektoré
z nich, a keďže z predložených listinných dôkazov je evidentné, že pasívnym spôsobom prekročenia
právomoci žalobcu dodatočne neodsúhlasila minimálne jedna osoba z radu predávajúcich, máme za

to, že nedošlo k platnému dodatočnému schváleniu oprávnenia v prospech žalobcu k postúpeniu
pohľadávky na tretiu osobu a k následnému vymáhaniu tohto plnenia. Na základe uvedeného žalovaný
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, resp. aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho
súdu.12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým súd vykonaným dokazovaním dospel a v dôsledku čoho

vec nesprávne právne posúdil. V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny.

13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý

obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na

zdôraznenie dodáva:

14. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil povahu plnomocenstva zo dňa
12.07.2019, keďže ho kvalifikoval ako generálnu plnú moc. Žalovaný bol toho názoru, že ide o špeciálne
plnomocenstvo na tam uvedené právne úkony, pričom z neho nevyplýva právomoc, či oprávnenie

týkajúce sa vymáhania pohľadávok titulom nezaplatenia kúpnej ceny za prevod pozemkov. Podľa
žalovaného spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. prekročila svoje právomoci vyplývajúce z plnomocenstva,
čím nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zároveň nedošlo k platnému dodatočnému schváleniu
oprávnenia postúpiť pohľadávku na tretiu osobu.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

16.Zistenieskutkovéhostavu,ktorýobjektívnezodpovedástavuvecijejednouznajdôležitejšíchčinností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a

unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní
(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

17. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo zo dňa
12.07.2019 (a rovnako taj aj zo dňa 17.08.2020) je potrebné kvalifikovať ako plnomocenstvo generálne.

18. Plná moc je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým voči tretím osobám prehlasuje,
že zmocnil inú osobu splnomocnenú na to, aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci
zastupovala. Plnú moc možno dohodnúť ako generálnu (všeobecnú) alebo ako špeciálnu (zvláštnu).
Generálna plná moc oprávňuje splnomocniteľa na všetky právne úkony s výnimkou tých, ktoré si

vyžadujú osobitnú plnú moc (napr. odmietnutie dedičstva), naproti tomu zvláštna (špeciálna) plná
moc oprávňuje splnomocnenca iba k jednotlivému právnemu úkonu, resp. špecifikovaným právnym
úkonom. Pre vymedzenie rozsahu oprávnení splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci
iba obsah plnej moci. Ak má byť rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa
nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené v plnej moci. Ak plná

moc žiadne obmedzenia nevykazuje, ide o plnú moc neobmedzenú. V každom prípade musí byť v plnej
moci zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca.

19. Za situácie, keď neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že zákon pripúšťa vystavenie generálnej
plnej moci, na základe ktorej môže splnomocnenec zastupovať splnomocniteľa vo všetkých jeho

záležitostiach (splnomocnenec je oprávnený na základe generálnej plnej moci, napríklad scudziť
nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo vlastníctve splnomocniteľa) a ak zákon nevyžaduje aby v osobitnej
plnej moci boli špecifikované podstatné náležitosti právneho úkonu, ku ktorému je splnomocnenec
splnomocnený(jenapríkladmožné,abysplnomocniteľzmocnilsplnomocnencaibanapredajurčitejveci,ale otázku výšku kúpnej ceny ponechal úplne v dispozícii splnomocnenca), by napokon bolo v rozpore
s logikou a štruktúrou právnej úpravy, keby súdna judikatúra dospela k tomu, že niektoré konkrétne
vedľajšie dohody sú (bez výslovného splnomocnenia) neprípustné. Akékoľvek oslabenie už uvedenej

zásady, podľa ktorej ak má byť rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa nejako
obmedzený, musí to byť výslovne vyjadrené v plnej moci, by viedlo k narušeniu princípu ochrany dobrej
viery tretích osôb.

20. Ak bolo splnomocnencovi udelené písomné splnomocnenie na zastupovanie vo všetkých právnych

veciach a vykonávania všetkých, teda nie iba procesných úkonov bez toho, aby zároveň určité veci,
či právne úkony boli z oprávnení vylúčené, ide o všeobecnú generálnu plnú moc, ktorá splnomocnenca
oprávňuje tiež k tomu, aby v mene splnomocniteľa urobil svojou povahou hmotnoprávny úkon
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 1616/2009).

21. Je nepochybné, že v danom prípade A. B. dňa 27.01.2016, A. C. dňa 28.01.2016 a D. E.

dňa 08.07.2016, splnomocnili H. B. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach s tým, že vzali
na vedomie, že H. B. je oprávnená si ustanoviť za seba zástupcu. Následne H. B. v ich mene
udelila plnú moc spoločnosti PROFINEX RD s.r.o. dňa 12.07.2019 (a tiež dňa 17.08.2020). Keďže
odvolacie námietky odvolateľa smerovali len voči plnej moci zo dňa 12.07.2019, s poukazom na
princíp neúplnej apelácie sa odvolací súd zaoberal námietkou v rozsahu odvolania žalovaného.

Nič na tom, že šlo o plné moci takmer identického obsahu vrátane ustanovenia o generálnej
plnej moci. Žalovaným napádaná plná moc má v úvode charakter užšej, t.j. špeciálnej plnej moci
spojenej s uplatnením, vysporiadaním a vybavením reštitučných nárokov, ďalej pokračuje udelením
plnomocenstva na zastupovanie menovaných vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu,
na zastupovanie, rokovanie, podpisovanie zmlúv na základe konkrétneho rozhodnutia príslušného

pozemkového úradu, na scudzovanie nehnuteľností nadobudnutých na základe tejto plnej moci,
k všetkým právnym úkonom vyplývajúcich z týchto zmlúv vrátane konania vo veci zápisu vlastníckych
práv do katastra nehnuteľností, plnomocenstvo sa vzťahuje aj na zastupovanie menovaných
ako účastníkov konania vo vzťahu k orgánom štátnej správy, verejnej správy, súdom, fyzickým
a právnickým osobám, pričom splnomocnenec je oprávnený konať samostatne a tiež poveriť

zastupovaním ďalšieho zástupcu, predovšetkým advokáta. V závere plnej moci je uvedené, že táto plná
moc má charakter generálnej plnej moci a je udelená na dobu neurčitú. Táto posledná veta neobsahuje
obmedzenie, ktoré by znamenalo, že plná moc sa vzťahuje len k úkonom, resp. je spojená len s úkonmi
uvedenými v plnej moci. Ustanovenie o tom, že ide o generálnu plnú moc je obsiahnuté v texte plnej
moci, ktorá je v niektorých častiach špeciálna, ale toto ustanovenie je zároveň koncepčne oddelené od

ostatnej časti textu s výslovným označením „generálna plná moc“.

22. Ak na základe plnej moci spoločnosť PROFINEX RD s.r.o. postúpila pohľadávku spoluvlastníkov
nehnuteľností titulom nezaplatenia kúpnej ceny na žalobcu, konala v zmysle generálnej plnej moci, ktorá
nevylučovala vykonanie tohto hmotnoprávneho úkonu. Zároveň právna úprava postúpenia pohľadávky,

t. j. § 524 a násl. Občianskeho zákonníka nepočíta so špeciálnou plnou mocou pre prípad, ak by
postúpenie pohľadávky malo byť uskutočnené prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Za danej
situácie potom neprichádzajú do úvahy námietky žalovaného o prekročení oprávnenia spoločnosti
PROFINEX RD, s.r.o. v súvislosti s postúpením pohľadávky a jeho dodatočnom (ne)schválení.

23. Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby došlo k zmene
v obsahu záväzku. Ak nie je v zmluve o postúpení pohľadávky dohodnuté inak, dochádza k zmene
osoby veriteľa už uzavretím zmluvy bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi
oznámil, poprípade postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; možnosť dlžníka privodiť
zánik svojho dlhu voči doterajšiemu veriteľovi tým nie je dotknutá. K zmene v osobe veriteľa pritom môže

dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda
nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie
a nútený výkon. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, je právnou
skutočnosťou, s ktorou právo spája vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Samotným postúpením
pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku ako v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola

neplatná, dochádza k tomu, že k v veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami
aj pre pôvodného veriteľa. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nie je platnosť postúpenia právne
významná. Pre dlžníka je podstatné či postupovaná pohľadávka existuje. Otázka, či pohľadávka bola
skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť len v spore o postúpení medzi postupcoma postupníkom. Preto tiež nemusí postupca dlžníkovi preukazovať, že k postúpeniu došlo (§ 526 ods.
2 Občianskeho zákonníka), pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to totiž bezvýznamné (k tomu
pozri rozsudok veľkej komory občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR

z 09.12.2009, sp. zn. 31 Cdo 1328/2007, R 61/2010, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29
Cdo/4868/2009).

24. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu, a to na
základe už označených generálnych plných mocí (najprv udelených predávajúcimi - A. B., A. C.,

D. E. - H. B. a následne ňou spoločnosti PROFINEX RD, s.r.o.), zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2021 uzavretej medzi predávajúcimi v zastúpení PROFINEX RD, s.r.o. a žalobcom
a nepreukázaní splnenia dlhu žalovaným titulom zaplatenia kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľností,
správne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V celom rozsahu úspešnému žalobcovi nepriznal voči neúspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko žiadne trovy žalobcovi nevznikli, keďže k odvolaniu žalovaného sa
nevyjadril.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2

CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)