Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201820
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220201820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, deti rodičov: matka
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., zastúpená: KORABOVA & LOVICH s.r.o., so sídlom
Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131 931 a otec: G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/
X, F., prechodne bytom H. X/XX, C. E., zastúpený: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, advokát so sídlom
Veľkoblahovská 6750/9E, Dunajská Streda, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava so sídlom Dolné Bašty 1, Trnava,
o odvolaní otca a odvolaní matky proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
31.01.2023, č.k. 5P/21/2020-2093 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 a zo dňa 12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203 a o odvolaniach matky
a otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102
v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.01.2023, č.k. 5P/21/2020-2093
v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.02.2023, č.k.
5P/21/2020-2102 a zo dňa 12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203, sa v napadnutých výrokoch II., III. a IV.
potvrdzuje.

II. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 v spojení
s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203 sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom čiastočnom rozsudku zo dňa 31.01.2023, č.k. 5P/21/2020-2093 v spojení s opravnými

uzneseniami zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 a zo dňa 12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203
Okresný súd Dunajská Streda zveril maloleté deti A. a C. na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti v bežných veciach a spravovať majetok maloletých
(výrok I.), uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. mesačne sumou 250 eur počnúc od
18.05.2020 do 31.08.2022 a od 1.9.2022 mesačne sumou 350 eur a na maloletú C. mesačne sumou
250 eur od 18.05.2020 do 31.8.2020 a od 1.9.2020 mesačne sumou 200 eur , vždy do 15.teho dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok II.), uložil otcovi povinnosť uhradiť dlh na zročnom

výživnom na maloletého A. za čas od 18.05.2020 do 31.1.2023 v sume 4 889,82 eur spolu s bežným
výživným po 100 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky
sa stáva zročným celý dlh (výrok III.), uložil otcovi povinnosť uhradiť dlh na zročnom výživnom na
maloletú C. za čas od 18.05.2020 do 31.1.2023 v sume 3 465 eur spolu s bežným výživným po 100 eurmesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným
celý dlh (výrok IV.)

2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 28 ods.1 písm. a/ až c/, ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75
ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. v platnom znení (ďalej „ Zákon o rodine“), §
213, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), keď po vykonanom dokazovaní dospel
vo vzťahu k výroku I. k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie výchovy

maloletých detí, matka dozerá na zdravý vývin maloletých detí aj s prihliadnutím na ich zdravotný stav.
Konštatoval,žerodičiasanazverenímaloletýchdetímatkezhodliakolíznyopatrovníksastýmstotožnil.
Hoci deti sú zverené matke, otcovi detí sú zachované všetky práva a povinnosti ako rodiča , vrátane
práva zastupovať deti v bežných veciach a spravovať ich majetok.

3. Pri rozhodovaní o určení výživného súd prvej inštancie neakceptoval návrh matky na určenie

výživného pre maloletého A. na sumu 350 eur a na maloletú C. na sumu 400 eur a ani návrh otca
na ponechanie výživného vo výške určenej v neodkladnom opatrení vo výške 120 eur na maloletého
A. a 100 eur na maloletú C.. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec bol od 13.04.2020, po jeho vzatí
do väzby až do prepustenia v auguste 2021 bez príjmu, po prepustení z väzby bol do júna 2022 jeho
príjem vo výške 980,87 eur a následne vo výške 1 030,13 eur. Zdôraznil, že k zníženiu príjmu otca

došlo jeho vedomým nedbanlivostným konaním , keď bol obvinený z trestného činu týrania blízkej osoby
(matky) a zverenej osoby (maloletých detí), pričom pokles príjmu v takomto prípade nemôže byť na úkor
plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom (stanovisko NS SR v Zbierke rozhodnutí č. 4/2022
pod č. 42). Pokiaľ ide o pomery otca, tento po prepustení z väzby žije v spoločnej domácnosti u svojej
matky, kde prispieval na domácnosť 100 eur, resp. 150 eur (od doby kedy matka nastúpila do dôchodku),

platí hypotekárny úver 311,34 eur mesačne , koncesionárske poplatky a časť platieb na správu domu
v bytovom dome 200 eur (v rokoch 2020/2021, keď časť plnenia bola vrátená bolo možné ako náklady
otca započítať len pomerne), refunduje úver matky vo výške 12 000 eur, ktorý si táto zobrala na krytie
mesačnýchnákladovotcavčasevzatiadoväzbyatentosplácapriebežne(tútoskutočnosťsúdzohľadnil
len čiastočne, platbami na hypotekárny úver 311 eur). Uvádzané platby otca na jeho životné poistenie

a poistenie maloletých detí súd nezohľadnil, keďže sa nejedná o plnenie zabezpečujúce výživu detí ani
ich odôvodnené potreby. Na strane matky vykonaným dokazovaním zistil, že táto pracuje na živnosť,
ktorú mala do októbra 2020 pozastavenú, následne mala znížený príjem, keď bola škôlka zatvorená
od 17.12.2020 do 10.01.2021 a od 19.01.2021 do 28.01.2021. Príjem matky bol dokladovaný jednak
daňovými priznaniami za rok 2019 až 2022, v roku 2020 bola aj poberateľkou rodičovského príspevku

(do novembra vo výške 270 eur) a poberala prídavky na tri deti vo výške 73,02 eur. Konštatoval, že
z daňových priznaní nebolo možné určiť reálny príjem matky, keď v roku 2019 vykázala príjem 4 700
eur, výdavky 2 820 eur a aj v nasledujúcom roku bol rozdiel príjmu a výdavkov obdobný, priznala však
priemerný čistý mesačný príjem okolo 600 eur. Za rok 2022 si matka uplatnila daňový bonus na tri deti
vo výške 1 431,80 eur, naďalej bola poberateľkou rodinných prídavkov na tri deti zvýšené od decembra

2022 na 30 eur a od 01.01.2023 na 60 eur na dieťa. Náklady na bývanie matka vykázala celkom 255 eur
(suma nákladov na jednu osobu 68 eur). Na strane matky súd ďalej zohľadnil, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na maloletého I. vo výške 200 eur, maloletý navštevuje druhý stupeň základnej školy a trpí
psychickými problémami, v dôsledku čoho má matka zvýšené výdavky.

4. Súd prvej inštancie bral pri stanovení výšky výživného do úvahy určité obdobia u detí - u maloletého
A. do času kým navštevoval predškolské zariadenie (od podania návrhu do 31.08.2022) a u maloletej
C. čas čo navštevovala predškolské zariadenie pre deti do troch rokov do 31.08.2020. Matka v konaní
dokladovala v prípade maloletého A. pretrvávajúce zdravotné problémy vyžadujúce si vyšetrenia u
ortopéda, u logopéda, psychologické vyšetrenie, s nepravidelnými nákladmi logopéd od 12 eur, poplatok

v škôlke až 30 eur pri individuálnej liečbe, náklady na ortopedické pomôcky, návštevy u ortopéda 50 eur
(poplatok), vyhotovenie komplexnej psychodiagnostiky 40 eur. Maloletý navštevoval materskú školu v
mieste bydliska s celkovými mesačnými nákladmi 50 eur (obedy v závislosti od počtu dní strávených
v škôlke od 20,88 eur do 40,02 eur, poplatok pre škôlku 15 eur, ZRPŠ 3 eur mesačne, finančný dar
polročne 20 eur, príspevok na pracovné pomôcky 17 eur), dieťa z dôvodu odporučenia neurológa chodí

na plávanie, kde matka za rok 2020 zaplatila 800 eur (66 eur mesačne), náklady maloletého na bývanie
sú v sume 65 eur mesačne, nepravidelné náklady sú v priemere dvakrát do roka ortopéd po 30 eur,
logopéd 12 eur v škôlke a mimo v dvoch prípadoch 30 eur ( t.j. v priemere 30 eur aj s platbou na lieky).
Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie považoval výšku výživného 250 eur mesačne za primeranúpotrebám dieťaťa vo veku sedem rokov, pri zvýšených nákladoch na zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je
hradená štátom. Námietky otca o nedostatočnom využívaní štátnych zdravotných zariadení matkou, aby
tak znížila výdavky na dieťa, nevzal v úvahu, nakoľko otec konkrétne nešpecifikoval kde, ktorého lekára

on zabezpečil pre dieťa v štátnom sektore súčasne zdôrazňujúc, že dieťa potrebuje včasnú starostlivosť,
otec bol z vlastnej viny dlhšiu dobu bez príjmu a matka bola nútená riešiť zdravotný stav dieťaťa v
čase potrieb dieťaťa. Konštatoval, že od 01.09.2022 maloletý nastúpil na základnú školu, s čím súviseli
zvýšené jednorazové náklady na školské potreby do 150 eur. Mesačné náklady predstavujú obedy v
škole 37 eur , družina 10 eur, od 12/2022 má maloletý predpísané dioptrické okuliare, za ktoré matka

zaplatila 104,80 eur, matka naďalej hradí nepravidelné náklady maloletého v súvislosti s jeho trvalým
zhoršeným zdravotným stavom od 20 eur do 40 eur.

5. S prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, ktorý do času vzatia do väzby vykázal mesačný príjem
ako vojak z povolanie 1 713,10 eur, súd v prípade maloletého A. určil výživné od 01.09.2022 sumou
350 eur mesačne zohľadňujúc mierne zvýšenie nákladov na domácnosť u matky (elektrina z 35 eur

na 45 eur) a zmenu nákladov na dieťa nástupom na povinnú školskú dochádzku, ktorú sumu by otec
mal možnosť zaplatiť, ak by svojím zavineným správaním nebol ukrátený na príjme, za čo nemôže byť
ukrátenédieťa.Súdbralzreteľnaskutočnosť,žeod01.01.2023došlokzvýšeniurodinnýchprídavkovna
60, ktoré poberá matka. Vychádzajúc z bežnej praxe súdov, ako to konštatoval aj vo svojom rozhodnutí
Krajský súd Trnava č.k.23CoP/11/2019-485 zo dňa 22.07.2019, že bežné náklady na potreby dieťaťa vo

veku od 6 do 10 rokov, kedy dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy sa pohybujú od 150 eur do 230
eur mesačne (jedná sa o sumu poskytnutú na bývanie, obliekanie, stravovanie a náklady na návštevu
školy a záujmových krúžkov, ak je dieťa zdravé), ktorú skutočnosť považoval za všeobecne známu s tým,
že tieto bežné potreby nie je ani potrebné preukazovať (keďže sú známe ceny bývania, stravovania
a nákladov na školu). Zároveň konštatoval, že matka je okrem osobnej starostlivosti povinná prispieť

na výživu dieťa 1/3 určeného výživného so zohľadnením existencie ďalšej vyživovacej povinnosti na
maloletého I., na ktoré dieťa poberá výživné 200 eur a má zvýšené náklady aj s jeho zdravotným stavom.

6. Pokiaľ ide o maloletú C., jej náklady boli zvýšené do 31.08.2020, kedy navštevovala súkromné
predškolské zariadenie pre deti do troch rokov s mesačným nákladom 325 eur, od 01.04.2020

zvýšeného na 380 eur + strava na deň 3,50 eur. Od 9/2020 maloletá navštevuje predškolské zariadenie,
s obdobnými nákladmi ako u maloletého A. na stravu 55 eur mesačne (2,50 eur denne od 01.02.2023),
mesačný poplatok 15 eur, poplatok na pomôcky, prací prášok a dar polročne 20 eur (od roku 2023 ročný
poplatok 30 eur), náklady na bývanie 66 eur. Maloletej bola diagnostikovaná intolerancia na laktózu
s potrebou bezlaktózovej stravy , ktorá je drahšia. Maloletá od 4/2022 navštevuje tanečný školu J. (65

eur mesačne), od 1/2023 dokladovala matka výdavky na výučbu anglického jazyka v predškolskom
zariadení (poplatok za tri mesiace 66 eur, 13 eur na mesiac), mimo bežných výdavkov sú ďalšie náklady
na dieťa 79 eur, t.j. celkom sú náklady matky na C. 225 eur. Keďže od 01.09.2020 došlo k podstatnému
zníženiu výdavkov u dieťaťa na predškolské zariadenie na 77 eur (proti sume 380 eur mesačne), pričom
pribudli náklady na dieťa preukázateľne na bezlaktóznu stravu a na záľuby dieťaťa, súd určil výživné 200

eur konštatujúc, že matka je k uvedenej sume povinná prispieť okrem osobnej starostlivosti aj finančne
jednou tretinou určeného výživného 65 eur a zároveň poberá na maloletú rodinné prídavky vo výške
60 eur.

7. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. určil súd prvej inštancie vo výške 4 889,82 eur,

a to za obdobie od 15.05.2020 do 31.01.2023 vo výške 3 739,82 eur (rozdiel 250 eur – 120 eur = 130 eur,
výživné na deň 130 eur:30 dní = 4,30 eur; 130 x 28 mesiacov + 4,30 x 23 dní = 3 600 + 99,82 = 3 739,82
eur), a od 01.09.2022 do 31.01.2023 vo výške 1 150 eur (rozdiel 350 eur - 120 eur = 230 eur; 230 x 6
mesiacov). Nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletú C. určil vo výške 3 465 eur a to za obdobie
od 18.05.2020 do 31.08.2020 (rozdiel 250 eur – 100 eur = 150 eur, výživné na deň 150 eur:30 dní = 5

eur; 150 x 3 mesiacov + 5 x 23 dní = 450 eur + 115 eur) a od 01.09.2020 do 31.01.2023 vo výške 2 900
eur (rozdiel 200 eur – 100 eur = 100 eur, 100 x 29 mesiacov 2 900 eur). Súd prvej inštancie zároveň
povolil otcovi úhradu nedoplatku na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 100 eur spoločne
s bežným výživným dôvodiac, že vzhľadom na znížený príjem otca je nereálnym ho zaviazať k plneniu
vyššou sumou splátky.

8. Súd prvej inštancie napokon v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že považoval za predčasné
rozhodnúť o styku otca s maloletými deťmi a o návrhu matky na zákaz styku otca s deťmi, keďže otec
má v súčasnosti zákaz priblíženia k matke a je nevyhnutným najskôr vyriešiť vzťah matky a otca. Keďžerozhodol čiastočným rozsudkom deklaroval, že o náhrade trov konania rozhodne až v rozhodnutí, ktorým
rozhodne o celej veci.

9.Proti výrokom II., III. a IV. čiastočného rozsudku zo dňa 31.01.2023 a výroku II. uznesenia zo dňa
28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, a to
na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. V odvolaní chronologicky uviedla
rozhodnutia súdov vydané od roku 2020, týkajúce sa maloletých detí a matky a aj otca v súvislosti
s podozrením zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, ods.3

písm. d/ Trestného zákona. Dôvodila, že v konaní preukázala všetky výdavky vynaložené v súvislosti so
starostlivosťou o maloleté deti. Konštatovala, že súd pri maloletom A. určil správne výživné, a to v rôznej
výške za jednotlivé obdobia s ohľadom na jeho celoživotne nepriaznivý zdravotný stav a v súvislosti
s potrebou zvýšených nákladov na výživu a starostlivosť. V prípade maloletej C. od zhoršenia jej
zdravotného stavu (minimálne od mája 2022) však nezohľadnil všetky zvýšené výdavky súvisiace
s diagnostikovanou alergiou na lieky a potraviny, ktoré sú drahšie aj o 100% oproti bežným, matka musí

nakupovať osobitne takmer všetky potraviny (laktóza sa okrem mlieka, jogurtov a masla nachádza aj
v pečive a iných potravinách) a od diagnostikovania alergie vynakladá na stravu maloletej minimálne
o 70 eur mesačne viac ako predtým. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd túto skutočnosť
zohľadnil a zvýšil výživné pre maloletú C. na sumu 240 eur mesačne. Vo vzťahu k výrokom III. a IV.
namietala uloženie povinnosti otcovi uhradiť zročné výživné spoločne s bežným výživným po 100 eur

mesačne zdôrazňujúc, že takto uhrádzané zročné výživné bude otec splácať 4 roky a 2 mesiace, čo
nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Povolenie splácať zročné výživné v mesačných splátkach je
výnimočným riešením zo zásady určenej v ustanovení § 232 ods. 3 C.s.p. a jeho splácanie by nemalo
presiahnuť tri roky. Poukázala na to, že otec prispieval na výživu maloletých detí len v nevyhnutnom
rozsahu, v období posledných troch rokov pred vydaním rozsudku neprispel ďalšími vecnými plneniami

ani finančnými čiastkami okrem sumy 80 eur, ktorú jej poslal v decembri 2022, bola nútená sa neustále
zadlžovať a čerpať finančné pôžičky, keďže výživné nepostačovalo ani na pokrytie základných potrieb
maloletých detí. Otec bol obvinený z úmyselného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. S poukazom na rozhodnutia vyšších súdnych autorít
v zmysle ktorých „skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného

protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol
súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate
jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo 236/2018) zdôraznila, že princíp proporcionality má prednosť pred princípom
fakticity a úmyselné konanie otca, ktoré malo za následok jeho uväznenie nemôže byť vyhodnotené v

neprospech maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie tak, že
zaviaže otca prispievať na výživu maloletej C. sumou 250 eur mesačne od 18.05.2020 do 31.08.2020,
sumou 200 eur mesačne od 01.09.2020 do 30.04.2022 a sumou 240 eur mesačne od 01.05.2022 vždy
do 15.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, dlh na zročnom výživnom na maloletého
A., v sume 4 889,82 eur za čas od 18.05.2020 do 31.01.2023 uloží otcovi zaplatiť spolu s bežným

výživným v splátkach po 136 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením
jednej splátky sa stáva zročným celý dlh a dlh na zročnom výživnom na maloletú C. v sume 3 825 eur za
čas od 18.05.2020 do 31.01.2023 uloží otcovi povinnosť zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach
po 110 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva
zročným celý dlh.

10. Proti výrokom II., III., IV. čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.01.2023 a uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 podal v zákonnej lehote
odvolanie otec maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ C.s.p. namietajúc, že
odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a zmätočné, nie je možné z neho ustáliť, ktoré skutočnosti

považoval súd prvej inštancie za preukázané, a ktoré nie, z ktorých skutkových tvrdení matky vychádzal,
a prečo skutkové tvrdenia otca popierajúce skutkové tvrdenia matky nevzal do úvahy, ako sa vysporiadal
s rozpormi, a mal za to, že neboli vykonané mnohé dôkazy, resp. vykonané dôkazy neboli premietnuté
do rozhodnutia a odôvodnenia. Podľa otca neboli jeho vyjadrenia vzaté v úvahu, jeho vyjadrenie
k návrhu matky súd prvej inštancie zhrnul len do jednej vety a nevysporiadal sa s tým, že bol z väzby

prepustený, že mu bol zmiernený styk ohľadom maloletých a bolo zrušené aj jeho monitorovanie
elektronickými prostriedkami. V styku s maloletými deťmi mu tak nič nebráni, asistenciu pri styku
žiadal len z dôvodu vlastnej ochrany pre obavy, že matka zneužije styk s maloletými deťmi vo veci
prebiehajúceho trestného konania. Konštatoval, že súhlasil s adaptačným obdobím pri styku v zmysleZnaleckého posudku č. 15/2022, keďže deti nevidel dva a pol roka a potrebujú si k nemu vybudovať
dôveru, napriek čomu súd prvej inštancie o styku nerozhodol. Súhlas so zverením maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky udelil na základe jeho aktuálnej situácie spôsobenej trestným konaním,

keďže ide o dočasný stav do ukončenia rozvodového konania. V časti určenia výživného na maloleté deti
nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, ktoré výdavky matky považuje súd prvej inštancie
za relevantné a ktoré nie. Má za to, že matka nezdokladovala svoj príjem v plnej výške a náklady na
maloletédetisúniekoľkonásobneprehnané,matkazatajilasvojskutočnýpríjemzpodnikania,ktorýmusí
byť vyšší ako priznaných 159 eur mesačne, pretože náklady ktoré vynakladá na maloleté deti zďaleka

prevyšujú jej príjem. Podľa otca mal súd prvej inštancie vykonať dôslednejšie dokazovanie, prípadne
vychádzať z fikcie podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a ustáliť jej mesačný príjem na dvadsaťnásobok
životného minima. Namietol navštevovanie súkromných zdravotníckych zariadení matkou a odmietol
konštatovanie súdu , že pre maloleté deti nevybavil žiadne vyšetrenie, keďže zo spisu vyplýva že
bol vzatý do väzby, a zároveň, že mu matka neustále bráni v styku s maloletými deťmi. Pokiaľ
matkin starší syn I. trpí rovnakou diagnózou ako maloletý A., matka sa v danom prípade uspokojila

s výživným vo výške 200 eur. Má za to, že súd prvej inštancie skopíroval svoje rozhodnutie uvedené
v neodkladnom opatrení 5P/21/2020-282, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
23CoP/31/2020-477, pričom sa nevysporiadal s výhradami odvolacieho súdu uvedenými v odôvodnení
a opäť nekriticky prevzal náklady uvedené matkou. Otec namietal dôvodnosť navštevovania súkromnej
škôlky maloletou C., ako aj kurzy plávania pre A., ktoré presahujú bežné potreby maloletých detí,

zvýšené jednorazové výdavky je potrebné alikvotne rozpočítať na celý rok a je potrebné odôvodniť, do
akej miery je nevyhnutné tieto výdavky vynakladať. Súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho výdavky,
platenie hypotéky, výdavky za hygienu, ošatenie, stravu a ani poistenia pre maloleté deti, nevysporiadal
sa s tým, že byt v ktorom matka s maloletými deťmi býva, je vo výlučnom vlastníctve otca, ktorý sám
uhrádza poplatky v celkovej výške 350 eur (splátka hypotéky, postenie, daň, platba za RTVS) , čím

sa podieľa na ďalších nákladoch matky, maloletých detí ako aj dieťaťa matky z predchádzajúceho
vzťahu, pričom za účelom úhrad splátok hypotéky bol nútený vziať si úver, keďže počas jeho väzobného
stíhania nemal žiaden príjem. Namietal argumentáciu súdu prvej inštancie poukazujúcu na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa riešila otázka určenia výživného po právoplatnom
odsúdení páchateľa dôvodiac, že v jeho prípade k odsúdeniu ešte nedošlo, pričom poukázal na ústavný

princíp prezumpcie neviny. Poprel, že k zníženiu jeho príjmu došlo vlastným zavinením, keďže sa tak
stalo v dôsledku účelovej kriminalizácie zo strany matkou. Má za to, že ak by sa matka podieľala na
výžive maloletých aspoň v rozsahu 50% z určeného výživného, náklady na maloletého A. by boli vo
výške 525 eur a na maloletú C. vo výške 300 eur, čo predstavuje nereálne a prehnané výdavky na
maloleté deti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

II., III. a IV., ako aj napadnuté uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda 5P/21/2020-2102 zo dňa
28.02.2023 v celosti zrušil, pretože napadnutý čiastočný rozsudok trpí vadami, a zároveň neboli splnené
procesné podmienky pre odopretie rozhodnutia o všetkých návrhoch.

11. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky zo dňa 01.05.2023 zopakoval argumentáciu

o účelovosti voči nemu vedeného trestného stíhania. Poukázal ďalej na to, že odvolanie matky sa týka
len finančných aspektov a nie výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Toho času platí predbežne
vykonateľnú výšku výživného v zmysle odvolaním napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho sa zadlžuje.
Okrem výživného uhrádza hypotéku za byt vo výške 285,81 eur, v ktorom žije matka s deťmi a poistky,
ktoré za nich platí. Podľa otca má matka omnoho vyššie príjmy ako uvádza, keďže pred pandémiou

mala príjem cca 1500 eur v čistom, je zamestnaná u svojho otčima, a údajné pôžičky ktoré jej otčim
poskytuje, sú len skrytým vyplácaním mzdy. V nadväznosti na uvedené navrhol, aby súd prvej inštancie
pri posudzovaní jeho odvolania nebral odvolanie matky do úvahy.

12.Matka v písomnom vyjadrení z 09.05.2023 v chronologickom slede uviedla rozhodnutia súdov

v civilnom a trestnom konaní, ktorými boli otcovi uložené obmedzenia vo vzťahu k nej, pričom voči
otcovi naďalej prebieha pred Okresným súdom Bratislava I trestné konanie pre podozrenie zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby (sp.zn. 3Tv/1/2020). Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa jeho
styku s maloletými deťmi, poukázala na Znalecký posudok č. 15/2022 EDZ zo dňa 25.07.2022, v ktorom
znalkyňa odporučila rodičom absolvovať individuálnu psychoterapiu a psychologické poradenstvo, po

ktorom bude možné pristúpiť k postupnému a citlivému obnoveniu styku otca s maloletými deťmi.
Maloleté deti trpia postraumatickou stresovou poruchou a otca odmietajú a pred napravením ich vzťahu
je potrebné, aby si otec upravil najskôr svoj vzťah s matkou. Dodala, že toto nie je v súčasnosti
možné, keďže otec má súdom určený zákaz priblíženia k matke. Súdna znalkyňa uviedla, že i keďotec verbálne prejavuje k maloletým deťom lásku, v realite sa správa nezrelo a egoisticky, a to
až tak, že by mohol svoje deti ohroziť. Pokiaľ ide o výživné, súd prvej inštancie vykonal v konaní
rozsiahle dokazovanie, matka v konaní vyčerpávajúco preukázala reálne náklady vynaložené na deti za

posledné tri roky . Matka poukázala na závažný zdravotný stav maloletých detí odôvodňujúci zvýšené
náklady na maloleté deti - maloletý A. trpí primárnou vadou – vrodenou vývojovou chybou mozgu -3-
komorovýmhydrocephalom,agenézoucorpuscallosum,jesledovanýaliečenýneurológom,ortopédom,
logopédom, psychológom, imunoalergológom, oftalmológom a zubárom, dňa 12.07.2022 bolo u neho
konštatované, že jeho mentálne schopnosti zodpovedajú priemernému vývoju 3,9 ročného dieťaťa,

maloletý je žiakom s mentálnym postihnutím a narušenou komunikačnou schopnosťou , od septembra
2022 navštevuje Špeciálnu základnú školu na K. L. M. F. a bude celý život odkázaný na zvýšenú
zdravotnú starostlivosť a pomoc ostatných . Maloletá C. trpí atopickým ekzémom, alergiou na bielkovinu
kravského mlieka, je pravidelne sledovaná a liečená gastroenterológom, imunológom a zubárom, je
pre ňu nutné zabezpečovať špeciálnu bezlaktózovú stravu. Matka odmietla poukaz otca na jej životnú
úroveň zdôrazňujúc, že bez finančnej pomoci rodiny by nebola schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť

o maloleté deti. Nesúhlasila s tvrdením otca, že by sa mala podieľať na výžive maloletých detí v rozsahu
50% majúc za to, že práve otec by sa mal podieľať na výžive detí vo väčšom rozsahu, keď to bola matka,
ktorá podriadila celý svoj osobný život potrebám maloletých detí a má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči synovi I..

13.Otec v písomnom vyjadrení z 18.06.2023 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, namietal
účelovosťvyhotovenéhoznaleckéhoposudku,dôvodnosťtrestnéhostíhaniaaneochotumatkyzúčastniť
sa na nariadených sedení u psychologičky.

14.Matkavpísomnýchvyjadreniachz18.06.2023a24.07.2023opakovanepoukázalanadomácenásilie

páchané zo strany otca a konštatovala, že vo vzťahu k maloletým deťom a k dlhodobému domácemu
násiliu , ktorého boli svedkom, je určujúci Znalecký posudok č. 15/2022 zo dňa 25.07.2022 vypracovaný
doc. PhDr. Danielou Čechovou PhD, ktorá vypočula oboch rodičov a aj maloleté deti. Uviedla, že otec
už v návrhu na rozvod manželstva žiadal neupraviť styk s maloletými deťmi a rodičia v konaní pred
Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 9P/45/2020 uzavreli dňa 13.06.2023 čiastočnú rodičovskú

dohodu, v zmysle ktorej sa styk otca s deťmi neupravil. Opakovane poukázala na zhoršený zdravotný
stav maloletých detí a s tým súvisiace zvýšené náklady a na zápisnicu z pojednávania Okresného
súdu Dunajská Streda konanom dňa 13.06.2023 vo veci sp. zn. 9P/45/2020 z ktorej vyplýva, že otec
uznal účelnosť matkou vynaložených nákladov na maloletého A. vo výške 419,20 eur a maloletú
C. vo výške 420,50 eur. Pokiaľ ide o otcom tvrdený pasívny prístup a obštrukcie z jej strany na

stretnutiach psychológa UPSVaR Dunajská Streda, kolíznym opatrovníkom neboli nariadené žiadne
termíny stretnutia matky alebo otca, alebo otca s maloletými deťmi, pričom z písomného potvrdenia
psychologičky UPSVaR Dunajská Streda K. G. vyplýva, že matka riadne spolupracovala.

15.Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolaní otca
a matky, podaných proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami
dospel k záveru o ich nedôvodnosti.

16. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

18. Vychádzajúc z obsahu odvolaní oboch rodičov odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výroky
II., III. a IV. čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami , v ktorých
uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. mesačne sumou 250 eur počnúc od 18.05.2020
do 31.08.2022 a od 1.9.2022 mesačne sumou 350 eur a na maloletú C. mesačne sumou 250 eur od

18.05.2020 do 31.8.2020 a od 1.9.2020 mesačne sumou 200 eur, vždy do 15.teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky (výrok II.) a uložil otcovi povinnosť uhradiť dlh na zročnom výživnom na
maloletého A. za obdobie od 18.05.2020 do 31.1.2023 v sume 4 889,82 eur spolu s bežným výživným
po 100 eur mesačne a na maloletú C. za obdobie od 18.05.2020 do 31.1.2023 v sume 3 465 eur spolu sbežným výživným po 100 eur mesačne, v oboch prípadoch počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že
nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh (výroky III. a IV.). Výrok I. o zverení maloletých
detí na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletých detí v bežných veciach

oboma rodičmi a spravovaní ich majetku oboma rodičmi, nebol odvolaniami rodičov napadnutý.
19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

20. Podľa § 212 ods.2 C.s.p. rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, môže
súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
21. Ako podstatnú okolnosť zdôrazňuje , že v danom konaní rozhodoval súd prvej inštancie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva,
v ktorom prípade sa jedná o konanie a rozhodnutie podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine. Odvolací
súd z úradnej činnosti zistil, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.09.2023, č.k.

9P/45/2020-1290, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2023, bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené a bolo rozhodnuté o úprave pomerov manželov (rodičov) k ich maloletým deťom na čas
po rozvode ( 100 C.m.p.). Uvedené znamená, že účinky úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom upravenej v rozhodnutí vydanom podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine zanikajú (bez
osobitného rozhodnutia ) právoplatnosťou výrokov o úprave pomerov manželov k maloletým deťom

na čas po rozvode v konaní podľa § 24 a nasl. Zákona o rodine. Pokiaľ otec v odvolaní namieta,
že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodol len o časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností (o zverení maloletých detí, o otázke ich zastupovania a spravovania ich majetku
a o výživnom) a nezaoberal sa rozhodnutím o jeho styku s maloletými deťmi , vrátane návrhu matky na
zákaz styku otca s maloletými deťmi uvádza, že postup súdu prvej inštancie bol súladný s § 212 ods.2

C.s.p., keď rozhodovanie o úprave styku otca s maloletými deťmi (na čas do rozvodu) má samostatný
skutkový základ.

22.Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Za nedôvodné posúdil námietky otca o nedostatočnom, zmätočnom a nekorektnom rozhodnutí
zakladajúcim odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. Dáva mu do pozornosti, že povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej (ktorým posudzované rozhodnutie je) dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj

právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca (nevyhnutná).
Podľa už ustálenej judikatúry , z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Po odvolacom prieskume konštatuje,
že v danej veci sa nejedná o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety stanoviska Najvyššieho súdu SR
uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 2/2016, ktorá výnimka sa má týkať len celkom
ojedinelých (extrémnych) prípadov majúcich znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva, o aký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec

žiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(rozsudok
z roku 2009 Sutyazhnik proti Rusku), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok
„justičný omyl“ (rozsudok z roku 2003 Ryabykh proti Rusku), resp. ak odôvodnenie rozhodnutia obsahuje
výkladom neodstrániteľné rozpory (protirečivosti). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie súdu

prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodoval o výške výživného a zročného výživného na čas do rozvodu,
obsahuje všetky zákonné náležitosti , súd prvej inštancie v ňom v ods. 5 - 42 podrobne uviedol skutkové
zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný význam pre rozhodnutie, dostatočne
sa vysporiadal s posudzovaným predmetom konania a jeho účelom, z rozhodnutia je možné vyvodiť,akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich podstatný význam pri rozhodovaní
o výške výživného (základu, od ktorého sa následne odvíjalo rozhodnutie o zročnom výživnom) ,
ku ktorej povinnosti zaviazal otca (ako rodiča, do ktorého osobnej starostlivosti neboli maloleté deti

zverené). Prijatá úvaha súdu prvej inštancie k skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o určení
výživného (a aj zročného výživného) nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych
záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces.

24.Podľa§387ods.2C.s.p.aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po odvolacom prieskume rodičmi napadnutých výrokov II., III.
a IV. rozhodnutia a k nim sa vzťahujúcemu odôvodneniu odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozsudku prvoinštančného súdu vzťahujúcich sa k

výrokom, v ktorých súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného na obe maloleté deti za obdobie od
18.05.2020 a o povinnosti otca zaplatiť čo do výšky ustálené zročné výživné za obdobie od 18.05.2020
do rozhodnutia súdu v určených mesačných splátkach. Keďže v odôvodnení rozhodnutia vzťahujúceho
sakuvedenýmvýrokomsúdprvejinštanciedostatočnezodpovedalnavkonanínastolenéotázkymajúce
pri rozhodovaní o výške výživného (od ktorého sa následne odvíja rozhodnutie o zročnom výživnom)

na obe maloleté deti podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami
oboch rodičov prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie , nepovažuje za potrebné dôvody už
vyslovené opakovať (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len v záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s dôvodmi
rodičov uvedenými v odvolaní dodáva nasledovné.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov . Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. K odvolaciemu prieskumu podrobenému predmetu konania (výživné na obe maloleté deti od
18.05.2020 a zročné výživné) odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom

na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o
výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie

nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1
C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa
tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,
ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životnáúroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na
stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových

schopností , majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,
plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj
vecnými plneniami.

32. Ďalej zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o určení výživného rodičov k maloletým deťom je konajúci

súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia
sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí
smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného
rodiča na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému
posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa . Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami

Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo
najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť však dosiahnutá bez
účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností
(povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). V nadväznosti na uvedené
dodáva, že pri bežných nákladoch maloletých detí (napr. obuv, ošatenie, strava , hygienické potreby

a drogéria, voľný čas), môže súd vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a
primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni
rodičov, keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami maloletých detí.

33. K oboma rodičmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. (v spojení s § 2 ods.1 C.m.p.), a to vzhľadom na to,

že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v
prejednávanejvecidospelkzáveru,žeuvedenýodvolacídôvodniejenaplnený,keďžerozhodnutiusúdu
prvej inštancie, vzťahujúce sa k výrokom II., III. a IV. o výške výživného a zročného výživného nemožno

vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu

alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

34. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu uplatneného oboma rodičmi ďalej zdôrazňuje, že
hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov

vyjadruje,žezáver,ktorýsisudcaurobíopravdivostičinepravdivostitvrdenýchskutočnostívzhľadomna
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom
dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre prejednávanú vec
rozhodné. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať

ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že
hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak
komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktorétak tvoria zistený skutkový stav. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.

ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). V uvedenej veci nemožno súdu
prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia a s ním prijatými závermi (ktoré dôsledne podoprel pre vec
podstatnými skutkovými zisteniami a ich vyhodnotením jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti), preto
ani nie je možné polemizovať.

35. Vo vzťahu k zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov a ich majetkovým pomerom súd prvej
inštancie správne po vykonanom dokazovaní vychádzal z premisy priaznivejších príjmových pomerov
na strane povinného otca v rozhodnom období, vychádzajúcu zo zistení o výške jeho priemerného
mesačného príjmu dosahovaného pred jeho vzatím do väzby (v marci 2020) vo Vojenskom útvare 3030
Zvolen vo výške 1 713,10 eur a jeho zohľadnení ako príjmu, ktorý je v schopnostiach otca dosahovať.

Správne nezohľadnil, že otec bol v období od 13.04.2020 do prepustenia z väzby bez príjmu, a ani,
že po prepustení z väzby bol jeho príjem znížený o 50 % na 980,87 eur a následne zvýšený na sumu
1 010,13 eur. Aj keď voči otcovi v čase rozhodovania súdu prvej inštancie naďalej prebiehalo trestné
konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej (matky detí) a zverenej osoby (maloletých
detí) podľa § 208 ods.1 písm. a/, ods.3 písm. d/ Trestného zákona, v ktorom nebolo právoplatne

rozhodnuté, uvedené v posudzovanej veci neznamená, že súd na tieto závažné zistenia nemôže pri
rozhodovaní o určení výživného v kontexte úvah o výške potencionálneho príjmu otca prihliadať . Pokiaľ
ide o príjmové pomery matky , s týmito sa súd prvej inštancie v rozhodnutí dôsledne zaoberal. Aj keď
po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k príjmovým pomerom matky za rozhodné obdobie konštatoval
nesúlad s príjmami vykazovanými matkou v daňových priznaniach za roky 2019 – 2022 a matkou

v konaní prezentovaného čistého mesačného príjmu vo výške 600 eur, za situácie, ak matka v konaní
riadne za účelom preukázania jej príjmu doložila daňové priznania za rozhodné obdobie a súčasne
poukazovala na finančnú pomoc najbližšej rodiny , správne nevychádzal z výšky príjmu matky určeného
podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine (t.j. vo výške 20-násobku sumy životného minima). Odvolací súd
považuje za nutné dodať, že príjmové pomery matky boli v rozhodnom období plne pochopiteľne

výrazne a zásadne ovplyvnené vykonávaním osobnej starostlivosti o tri maloleté deti a ich zdravotným
stavom,vyžadujúcimsinajmävprípademaloletéhoA.špeciálnustarostlivosť(maloletýA.trpíprimárnou
vadou – vrodenou vývojovou chybou mozgu -3-komorovým hydrocephalom, agenézou corpus callosum,
maloletá C. trpí atopickým ekzémom, alergiou na bielkovinu kravského mlieka a najstarší syn matky
maloletý I. trpí psychickými problémami).

36. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia v danej veci ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal
pri určovaní výživného na obe maloleté deti z rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, z ich
základných potrieb vyplývajúcich z veku , zdravotného stavu, so zohľadnením práva oboch detí podieľať
sa na životnej úrovni rodičov a v prípade matky so zohľadnením ešte jednej vyživovacej povinnosti

k najstaršiemu synovi, pričom skutkové zistenia v tomto smere podrobne uviedol v ods. 20 – 30
odôvodnenia rozhodnutia. K odvolacím námietkam rodičov udáva, že úvahu týkajúcu sa dôvodnosti
výdavkovvynakladanýchmatkounazabezpečeniebežných,aleajšpeciálnychpotriebobochmaloletých
detí, ktoré súd zohľadňoval pri určení výživného, podrobne uviedol v ods. 60 – 62 odôvodnenia, a to
osobitne vo vzťahu k maloletému A. a osobitne k maloletej C.. Odvolací súd rešpektuje dostatočne

vysvetlenú úvahu súdu prvej inštancie, na základe ktorej následne dospel k určeniu výšky výživného na
obe maloleté deti, ktoré ďalej akceptovateľným spôsobom čo do výšky a obdobia upravil v rozdielnej
výške (v prípade maloletého A. od 18.05.2020 do 31.08.2020 sumou 250 eur a od 01.09.2020, t.j. od
nástupu do Špeciálnej základnej školy v F. sumou 350 eur , v prípade maloletej C. od 18.05.2020 do
31.08.2020 sumou 250 eur a od 01.09.2020, t.j. od nástupu do štátnej materskej školy sumou 200 eur).

Pri určovaní výživného ďalej správne zohľadnil mieru v akej sú potreby maloletých detí hradené aj zo
štátnej dávky rodinných prídavkov (od 01.01.2023 vo výške 60 eur na dieťa) a napokon skutočnosť, že
matka výraznú časť podielu svojej finančnej starostlivosti nahrádza výlučnou osobnou starostlivosťou
o obe maloleté deti, ktoré sa s otcom nestýkajú a otec sa v zásade inak, než finančným plnením, na ich
výchove a na starostlivosti o ne nepodieľa. Vychádzajúc z uvedeného neakceptoval odvolacie námietky

matky , smerujúce výlučne voči výroku o určení výživného na maloletú C., kedy podľa jej názoru súd
prvej inštancie dostatočne nezohľadnil zmenu pomerov spočívajúcu v zvýšených výdavkoch maloletej
od diagnostikovania alergie na lieky a potraviny (minimálne od mája 2022) na špeciálnu bezlaktózovú
stravu. Upriamuje jej pozornosť na to, že v ods. 62 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie na tútoskutočnosť prihliadol, avšak súčasne ju vyvažoval v kontexte zistení o podstatne znížených nákladoch
maloletej na materskú školu na sumu 77 eur oproti sume 380 eur na súkromnú materskú školu.

37. Pokiaľ otec v odvolaní odkazuje na uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.06.2020,
č.k.5P/21/2020-282,ktorýmmubolavspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnavezodňa28.09.2020,
č.k. 23 CoP/31/2020-47 uložená povinnosť platiť podľa § 366 C.m.p. výživné v nevyhnutnej miere (120

eur mesačne na maloletého A. a 100 eur mesačne na maloletú C.) treba uviesť, že s poukazom na
procesnú formu tohto rozhodnutia (neodkladné opatrenie) sa nejedná o rozhodnutie, ktorým by bol súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej viazaný.

38. V nadväznosti na výrok II. o určení výživného sa odvolací súd zhoduje aj s výrokmi III. a IV., v ktorých
súd prvej inštancie správne ustálil výšku zročného výživného za obdobie od 18.05.2020 do rozhodnutia

súdu na obe maloleté deti, ktoré povolil otcovi splácať v určených mesačných splátkach (v prípade oboch
maloletých splátkami vo výške po 100 eur mesačne). Neakceptuje námietky matky poukazujúcej na
nízku výšku splátok, v dôsledku ktorej bude otec dlh na výživnom splácať po dobu dlhšiu ako tri roky .
Pokiaľ ide o určenú výšku splátok , zhoduje sa s názorom matky, že vzhľadom na charakter predmetu
konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (vrátane konania o určenie výživného), nie je

účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t.j. maloletým deťom boli splátky zročného výživného,
na plnenie ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie. Dodáva
však, že každé rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (vrátane rozhodovania
o výživnom) je výsledkom zhodnotenia vykonaného dokazovania zohľadňujúceho konkrétne a vysoko
individuálne okolnosti každej prejednávanej veci, čo znamená, že súdy nie je možné v týchto prípadoch

precedenčne zaviazať ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania. Vďaka tomu potom môže súd prijať
celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom
konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa. S
poukazom na špecifické okolnosti danej veci nevidí odvolací súd dôvod na korekciu názoru prijatého
súdom prvej inštancie v otázke určenia výšky mesačných splátok zročného výživného. Zhoduje sa s ním

v tom, že uhrádzanie zročného výživného za minulé obdobie vyššími mesačnými splátkami je pre otca
aktuálne nereálne a prípadné následky jeho riadneho neuhrádzania otcom, by postihli práve maloleté
deti.

39. Ďalšie argumenty oboch rodičov považoval odvolací súd pre rozhodnutie za nepodstatné,

nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi
konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
(účastníkmi konania). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienku strany (účastníkov konania) avšak je nevyhnutné, aby bolo reagované na ich podstatné a
relevantné argumenty (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS
200/2009).

40. V nadväznosti na uvedené odvolací súd čiastočný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 31.01.2023, č.k. 5P/21/2020-2093 v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 a zo dňa 12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203
v napadnutých výrokoch II., III. a IV. podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

41. Okresný súd Dunajská Streda uzneseniami zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 a zo dňa

12.12.2023, č.k. 5P/21/2020-2203 v súlade s § 224 C.s.p. opravil čiastočný rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 31.01.2023, č.k. 5P/21/2020-2093, a to záhlavie rozsudku doplnením účasti
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a výrok III. rozsudku opravou výšky zročného výživného na
maloletého A. z výšky 5 020 eur na sumu 4 889,82 eur.

42. Proti v poradí prvému uzneseniu zo dňa 28.02.2023, č.k. 5P/21/2020-2102 podali v zákonnej lehote
obaja rodičia uvádzajúc, že ním fakticky nedošlo k oprave výroku III. čiastočného rozsudku (súd opravou
len zopakoval výrok III. vyhlásený v priebehu pojednávania dňa 31.01.2023).43. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

44. Účelom inštitútu opravného uznesenia v zmysle ust. § 234 C.s.p. je napravenie pochybení, ktorých
sa dopustil súd pri písaní, počítaní, alebo v prípade ak rozhodnutie obsahuje inú zrejmú nesprávnosť.
Opraviť rozsudok podľa § 224 C.s.p. je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a
ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní,
t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za

účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé; zrejmosť takej
nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných
súvislostí (analogické použitie R 22/2003). Výnimočne je možné pripustiť, aby súd, ktorý v dôsledku
evidentnej chyby pri výpočte prisúdenej čiastky (s tým, že základ nároku je nepochybne daný) vyhlásil
výrok rozsudku v nesprávnom znení, túto chybu opravil postupom podľa § 224 C.s.p. V takom prípade
môže účastníkom konania doručiť spolu s písomným vyhotovením rozsudku aj opravované uznesenie,

ktorým vzniknutú chybu napraví. Podmienkou je, aby sa dôsledne držal podstaty svojho rozhodnutia
a napravil len chyby, ktoré mohli nastať nielen v písomnom vyhotovení, ale aj pri vyhlásení rozsudku.

45. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vydanými dvoma opravnými uzneseniami, ktoré vytvárajú
s opravovaným čiastočným rozsudkom a aj vzájomne organickú jednotu, opravil evidentnú chybu

vpočítaní.ktorejsadopustilprivýpočtezročnéhovýživnéhopremaloletéhoA.zaobdobieod18.05.2020
do 31.01.2023. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa opravou neodklonil od podstaty
svojho rozhodnutia, pri ktorom pri ustaľovaní obdobia a výšky zročného výživného zohľadňoval skutkové
zistenia v otázke prispievania otca na výživu maloletého počas rozhodného obdobia a výšku zročného
výživného (započítaných do plnení otca titulom výživného) ustálil vo výške rozdielu medzi výživným

určeným v rozhodnutí súdu a finančnými plneniami otca, ktorými sa v rozhodnom období podieľal na
výžive maloletého. Pokiaľ za tejto situácie celkovú výšku zročného výživného za obdobie od 18.05.2020
do 31.01.2023 pri vyhlásení rozsudku uviedol v nesprávnej výške 5 020 eur, namiesto správnej výšky
4 889,82 eur, a túto svoju evidentnú chybu v počítaní odstránil postupom podľa § 224 C.s.p., jeho postup
je korektný a súladný s citovaným ustanovením procesného predpisu.

46. S poukazom na uvedené uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.02.2023,
č.k. 5P/21/2020-2102, v spojení s uznesením rovnakého okresného súdu zo dňa 12.12.2023, č.k.
5P/21/2020-2203 podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 C.m.p.).

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).