Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124010553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. novembra 2024
v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno sp. zn. 3T/37/2024 zo dňa 09. septembra 2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/37/2024 zo dňa 09. 09. 2024 vo výroku o ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám takto

rozhodol:

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné liečenie vykoná ústavnou formou.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/37/2024 zo dňa
09. 09. 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby

a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného dňa do 15.28 h dňa 29. 01. 2024, si na presne nezistenom mieste a nezisteným
spôsobom zadovážil a v C., D. E. XX, F. C. G. XX, na 7. poschodí bez povolenia prechovával pre vlastnú
potrebu ako aj za účelom predaja ďalším osobám metamfetamín o hmotnosti 5,423 g s obsahom účinnej
látky 2558 mg , čo zodpovedá najmenej 67 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po
aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa v hodnote najmenej 216,92 Eur, päť tabletiek Extázy o celkovej

hmotnosti 2,288 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 742 mg MDMA , čo zodpovedá 6 bežným
jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa v hodnote
najmenej 49,- Eur a rastlinný materiál rodu Cannabis - konopa s hmotnosťou 4,255 g s obsahom
účinnej látky THC 316 mg, čo zodpovedá najmenej 12 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré súspôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa v hodnote najmenej 21,29 Eur, pričom rastlinná
hmota Cannabis je zaradená do I. skupiny omamných látok podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a THC ako hlavná aktívna zložka Cannabis je zaradený

do I. skupiny psychotropných látok, metamfetamín (pervitín) je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
li. skupiny psychotropných látok a MDMA (Extáza) je podľa uvedeného zákona zaradený do I. skupiny
psychotropných látok.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon
trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §
73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj
trest prepadnutia veci, a to digitálnej váhy zn. CN NPOL, digitálnej váhy neznámej značky, trojdielnej

kovovej drvičky okrúhleho tvaru a peňažných prostriedkov vo výške 1.230,- Eur zaistených u obvineného
pri výkone domovej prehliadky a uloženú na účte MV SR IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
VS: XXXX.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré

neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne v podstate tým, že podľa jeho názoru mal
okresný súd vykonať zmenu kvalifikácie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, a to zo zločinu neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou na trestný čin neoprávneného prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky. Je pravdou, že mu boli pri domovej prehliadke konanej dňa 29. 01. 2024 zaistené
omamné a psychotropné látky v množstve, ktoré je uvedené v napadnutom rozsudku, avšak tieto látky

mal v držbe výlučne pre vlastnú spotrebu a tieto neboli určené na ďalšiu distribúciu alebo pre účely
dosiahnutia zisku. V plnom rozsahu poprel obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou,
pričom vo svojej výpovedi zo dňa 20. 03. 2024 ozrejmil dostatočným spôsobom, prečo sa u neho
nachádzali látky v takom množstve a zložení. Ďalej uviedol, že nakoľko predmetné drogy užíval, je
logické, že sa stopy po drogách nachádzali na pomôckach, ktoré používal pri príprave a aplikácii dávky

– karty, zrolovaný papierik, vreckovka a pod. Tieto dôkazy preukazujú výlučne prechovávanie a užívanie
drog, nie však obchodovanie s týmito látkami. I., ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke, bola jeho
a touto si drvil a miešal marihuanu. Pokiaľ ide o stopy metamfetamínu na váhach, ktoré boli zaistené
pri domovej prehliadke, tie mu nepatrili. Išlo o váhy, ktoré patrili J., ktorý na nich vážil drogy počas ich
predaja. Tie váhy si menovaný nechával u neho v aute a tie vzal z auta a odniesol do bytu hneď po

tom, ako bol menovaný zaistený. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane č. 8 uviedol,
že sa k obchodovaniu s omamnými látkami a psychotropnými látkami priznal vo svojej výpovedi z
20. 03. 2024. Uvedené nie je pravdou, pretože vo svojej výpovedi poprel obchodovanie s omamnými
a psychotropnými látkami, pričom sa priznal k prechovávaniu týchto látok. Vo svojej výpovedi uviedol,
že niekedy drogy odovzdal aj konečným záujemcom, ktorí však peniaze za drogy dávali J., pričom on

od tých ľudí nikdy peniaze nevzal. V tejto súvislosti poukázal na novelu Trestného zákona, v zmysle
ktorej pokiaľ si osoba drogu zadováži najviac vo väčšom množstve za účelom osobnej spotreby, teda
si ju nezadováži za účelom zisku a nemá v úmysle ju ani distribuovať ďalej, tak nemožno túto osobu
považovať za dílera. Tieto novozavedené definície jasne rozlišujú medzi užívateľom drog a dílerom,
keďže podľa starej právnej úpravy bol dílerom aj užívateľ drog, ktorý sa s drogou určenou pre vlastnú

spotrebu podelil alebo predaj drogy sprostredkoval, a to bez ohľadu na to, či mal z toho zisk. V ďalšej
časti odvolania poukázal na výpoveď svedka H., ktorá je podľa jeho názoru účelová a nedôveryhodná
Nepoprel, že v mesiaci január a február 2023 dal svedkovi pár dávok pervitínu, avšak poprel, že od
neho vzal peniaze. Tento svedok bol v čase vykonania výpovede vo výkone trestu a zároveň bol
trestne stíhaný pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou. Je zrejmé, že

svedok si s cieľom zabezpečiť pre seba lepšiu pozíciu a poľahčujúce okolnosti spôsobujúce zníženie
trestu, vypovedal v jeho neprospech. Je povinnosťou súdu venovať pozornosť aj samotnej osobe
svedka, jeho dôveryhodnosti a jeho osobnej motivácii. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
a zásada voľného hodnotenia dôkazov v záujme vylúčenia potenciálneho nebezpečenstva účelových,
nepravdivých výpovedí ukladajú súdom povinnosť vykonať dôslednú previerku hodnovernosti, a teda

kvality takto podaných svedectiev, ktorej prípadné zanedbanie by mohlo signalizovať porušenie garancií
spravodlivého procesu. V danom prípade tomu tak nebolo. Vo vzťahu k finančnej čiastke vo výške
1.230,- Eur zaistenej pri domovej prehliadke uviedol, že nepochádza z trestnej činnosti. Išlo o výplatu,
ktorú obdržal on aj jeho priateľka za prácu vykonanú pre pána K.. Nie je pravdou jeho tvrdenie, žepracovali len pár dní a len pár hodín. Menovanému pomáhali rozbehnúť prevádzku na B., ktorá bola
otvorená počas zimnej sezóny a bola otvorená až do noci. Menovaný im vyplatil mzdu z finančných
prostriedkov, ktoré získal ako tržbu a je len logické, že to boli hlavne bankovky nižšej hodnoty. Záverom

vo vzťahu k výroku o treste uviedol, že ho z hľadiska možností nápravy považuje za neprimerane prísny
a nemajúci prevýchovný účel. Poukázal na viaceré poľahčujúce okolnosti, na ktoré mohol okresný súd
pri ukladaní trestu prihliadnuť, ako aj na zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.
Podľa jeho názoru je možné v tomto prípade účel trestu dosiahnuť aj podmienečným trestom, a to
vzhľadom na povahu trestného činu a zároveň vzhľadom na jeho osobu a pomery. Poukázal na

rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako
aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky
primeranosti trestu uplatňujú princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej
rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp.
požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť
rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich

podobu trestných sankcií. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1
písm. b), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že zmení právnu kvalifikáciu skutku a uloží mu
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a výkon tohto trestu mu podmienečne odloží s
probačným dohľadom a zároveň mu určí primeranú skúšobnú dobu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný tak vo výroku o treste, ako aj vo výroku o vine, jedine s poukazom na novelu Trestného
zákona účinnú od 06. 08. 2024 malo byť správne uložené ochranné opatrenie podľa § 73 ods. 2
písm. c) Trestného zákona. Inak považuje napadnutý rozsudok za zákonný, odvolanie obžalovaného za

nedôvodné, preto navrhol, aby ho krajský súd zamietol.

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
podaného písomného odôvodnenia odvolania, vytýkala okresnému súdu nesprávnu právnu kvalifikáciu,
keď uznal obžalovaného za vinného aj z obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami, a to

napriek tomu, že vykonané dôkazy toto nepreukázali. Ďalej namietala neprimerane prísny trest a preto
navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že zmení právnu kvalifikáciu
skutkuanásledneuložíobžalovanémutrestnadolnejhranicitrestnejsadzbyspodmienečnýmodkladom
jeho výkonu s probačným dohľadom, za uloženia primeraných obmedzení a povinností.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa, je mu
ľúto vzniknutej situácie, uvedené drogy mal pre vlastnú spotrebu a nepredával ich. Uvedomil si, že sa
stýkal s nesprávnymi ľuďmi a ublížil tak aj svojej rodine. Je pripravený absolvovať liečenie, žiť bez drog
a zaradiť sa do spoločnosti. Uložený trest považuje za deštruktívny, pretože sa chce starať o svoju rodinu
a maloletú dcéru, ktorá má 6 rokov.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájomodporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je

teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu a ochranného
opatrenia.Vpodrobnostiachpretokrajskýsúdpoukazujenaodôvodnenierozsudku(str.7–10),sktorým
sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného
krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný spôsobom popísaným v skutkovej
vete napadnutého rozsudku naplnil všetky obligatórne zákonné znaky uvedeného trestného činu.

Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako
bol ustálený okresným súdom, pričom obžalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania,
preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázaná.

Aj krajský súd musí konštatovať, že všetky vykonané dôkazy vo svojom súhrne potvrdili, že obžalovaný
obchodoval s omamnými a psychotropnými látkami a neprechovával ich len pre vlastnú spotrebu. O tejto
skutočnosti svedčia bankovky nízkej nominálnej hodnoty, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke,
pričom svedok K. nepotvrdil obhajobu obžalovaného, že túto finančnú hotovosť mu vyplatil on ako
mzdu za vykonanú prácu, ako to prezentoval obžalovaný. Rovnako tak zaistené váhy pri domovej

prehliadke svedčia o tom, že obžalovaný neprechovával omamné a psychotropné látky len pre vlastnú
spotrebu, ale s týmito látkami aj manipuloval a ďalej s nimi obchodoval, z čoho je usvedčovaný aj
výpoveďou svedka H., ktorú krajský súd považuje taktiež za vierohodnú. Ani z listu, ktorý svedok
adresoval obžalovanému, nie je možné uzavrieť, že by si svedok vymýšľal, resp. účelovo klamal, aby
si tak zlepšil vlastnú procesnú situáciu v inom trestnom konaní. Napokon, aj množstvo aj rôznorodosť

zaistených omamných a psychotropných látok nesvedčí o tom, že tie mali slúžiť len pre osobnú spotrebu
obžalovaného. Z uvedeného je potom zrejmé, že skutok bol spoľahlivo zistený a bez akýchkoľvek
dôvodných pochybností preukázaný.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento

prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu,
že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalovaný
skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie
vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale

hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine
obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa§321Trestnéhoporiadku.
Všetkyvykonanédôkazytotižtvoriauzavretúreťazjednotlivýchdôkazov,logickynasebanadväzujúcich,
po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovanéhobola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,
ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou

navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania
prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného
činu, pričom správne zmenil právnu kvalifikáciu skutku s ohľadom na ostatnú novelu Trestného zákona

účinnú od 06. 08. 2024. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné
znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol

na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je
povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu
a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu
musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam
daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť,
patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy.
Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,

a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu
alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia
slobody vo vyššie uvedenej výmere aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, pričom nezistil
žiadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu

v zmysle § 39 Trestného zákona. Preto podľa názoru krajského súdu takto uložený trest je postačujúci,
pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň
postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu.

V súlade so zákonom je aj výrok súdu o uloženom treste prepadnutia veci, keďže veci špecifikované vo
výroku napadnutého rozsudku boli zaistené pri domovej prehliadke u obžalovaného, preto bolo správne
rozhodnuté o ich prepadnutí, pričom v zmysle zákona sa ich vlastníkom stal štát.

Okresný súd však pochybil, keď uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou

formou podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Novela Trestného zákona účinná od 06. 08. 2024
okreminéhoupravilaajzásadyukladaniaochrannýchopatrení,pričomvyššieuvedenéustanoveniebolo
z Trestného zákona vypustené. Krajský súd preto napravil uvedené pochybenie a sám vo veci rozhodol
tak, že uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické
liečenie, ktoré sa podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou. Uvedené pochybenie

síce nebolo zo strany obžalovaného napádané podaným odvolaním, avšak krajský súd s poukazom na §
317 ods. 1 Trestného poriadku musel na túto skutočnosť prihliadať, pretože by bola dovolacím dôvodom
v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môžeodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a podľa § 319
Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.