Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cn/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119395619
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:6119395619.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, okr. D.
E. F., zast. JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou AK, Hencovská 2043, Hencovce, okr. Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 1.041,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania

vedeného na Krajskom súde v Prešove pod č. k. 10CoCsp/27/2022 v rozsahu 100%. O výške
tohto nároku rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pôvodnýžalobca-spoločnosť Ergopoisťovňaa.s.,IČO:35779012, návrhomnavydanieplatobného
rozkazu, podaným na Okresný súd Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa, žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.041,34 eur spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.041,34 eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania. Pôvodný žalobca

svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa X.X.XXXX žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o sprostredkovaní
podľa ustanovenia § 8 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu v postavení
samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonával činnosť v zmysle zmluvy v postavení viazaného
finančného agenta v zmysle Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vykonávanie tejto činnosti je podľa ust. § 2 ods.
2 písm. c) Zákona č. 513/1991 Zb. považované za podnikanie na základe iného než živnostenského

oprávnenia. Na základe zmluvy žalovaný pre žalobcu ako viazaný sprostredkovateľ poistenia vyvíjal
činnosť smerujúcu k tomu, aby spoločnosť žalobcu a jeho zmluvní partneri mali príležitosť uzavrieť
zmluvy na poistné produkty, investičné produkty a ostatné finančné produkty v rozsahu predmetu
činnosti spoločnosti žalobcu s klientmi a poskytovať kontaktné údaje potencionálnych klientov na
uzavretie zmluvy na produkty. Za riadne vykonanie tejto činnosti vznikol žalovanému nárok na províziu
v zmysle províznej schémy, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy a v zmysle ostatných príloh zmluvy.
Skutočnosť, že klienti s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty si neplnili

svoje záväzky zo sprostredkovaných zmlúv založila podľa čl. V prílohy č. 1 zmluvy nárok požadovať
od žalovaného vrátenie vyplatenej provízie a povinnosť žalovaného vrátiť požadované storno nami
vyplatenej provízie. Dňa 18.4.2018 bola žalovanému doručená zo strany žalobcu výpoveď Zmluvy o
finančnom sprostredkovaní, ktorú si prevzal dňa 25.4.2018. Ukončenie zmluvného vzťahu založiložalobcovo oprávnenie na vrátenie nezaslúžene vyplateného programu finančnej podpory vo forme
štartovacieho balíka pre reprezentanta v zmysle čl. IX.I. bod 3 Prílohy č. 1 zmluvy. Na zaplatenie
pohľadávky z titulu žalobcovho nároku na zaplatenie storno vyplatených odmien bol žalovaný písomne

vyzvaný dňa 28.5.2019 s poskytnutou 15-dňovou lehotou na zaplatenie odo dňa doručenia výzvy
na plnenie. Žalovaný si výzvu na plnenie prevzal dňa 17.7.2017, čo žalobca preukazuje priloženou
doručenkou. Nakoľko žalovaný svoj záväzok neuhradil v poskytnutej 15-dňovej lehote od 13.6.2018
bol voči žalobcovi v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1.034,34 eur, ktorá ku dňu zaslania výzvy
pozostávala z položiek dlžného storna žalovanému vyplatených odmien podľa rozpisu vo výzve.

Nezaslúžený štartovací balík pre reprezentanta podľa čl. IX.I. Zaslúženie štartovacieho balíka pre
reprezentanta Prílohy č. 1 k zmluve v celkovej výške 1.000,00 eur. Štartovací balík pozostával z
nasledovných splátok: 500 eur vyplatených za mesiac G. XXXX, 500 eur vyplatených za mesiac G.
XXXX. Nezaslúžené provízie ( stornoprovízie ) v celkovej výške 82,12 eur boli čiastočne započítané
voči kaučnému kontu vo výške 40,78 eur. Zostatok stornoprovízií predstavuje celkovú sumu 41,34 eur.
Stornoprovízia vznikla za poistnú zmluvu XXXXXX,ERGO Invest II. Výška nezaplatenej pohľadávky k

dnešnému dňu predstavuje sumu 1.041,34 eur s príslušenstvom. Na základe žalobného návrhu vydal
upomínací súd po sp. zn. 2Up/1377/2019-59 platobný rozkaz.
2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, čím došlo v
súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu vydaného platobného rozkazu.
V podanom odpore žalovaný poukázal na to, že má za to, že tak ako celý návrh je spísaný tendečne,

jednostranne, skresľujúc fakty a bez uvedenia všetkých podstatných príloh. Odôvodnenie je v rozpore
so znením zmluvy a keďže sa nezakladá na pravde je na mieste ho zamietnuť. Žalobca síce uvádza
jeho výpoveď zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ale nijako nepracuje s jeho dôvodom. Dôvodom
jeho výpovede boli oveľa závažnejšie fakty v podobe neodborného vedenia po zmene personálneho
obsadenia vedenia pobočky a niektorých skutočností, ktoré sa po tejto zmene začali na pobočke diať.

No nie je to len jeho názor, ale všetci pôvodní jej pracovníci dali výpovede z toho istého dôvodu, ako
aj on a nebolo ich málo. Žalobca opiera svoj nárok o tvrdenie, že nesplnil podmienku trvania zmluvy.
Toto obmedzenie, resp. ustanovenie je však v rozpore s najvyšším zákonom SR a to Ústavou SR, kde
sa v čl. 12 bod 1 uvádza: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Základné práva a slobody
sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.„ a v čl. 13 bod 4 Pri obmedzovaní

základných práv a slobôd sa musí dbať ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len
na ustanovený cieľ. Toto ustanovenie, resp. podmienka spoločnosti Ergo Poisťovňa je podľa jeho názoru
na základe uvedeného protiústavné, lebo obmedzuje jeho slobodnú voľbu a právo na podnikanie ako
obstaranie si prostredníctvom hospodárskej činnosti základné zdroje obživy. Okrem iného tiež uviedol,
že posudzovanie zaslúženosti, či nezaslúženosti výplatnej odmeny bolo vždy na mesačnej báze, po

splnenídanýchpodmienokakvyplateniuodmenydošloažpodôslednomposúdenísplneniapodmienok.
Posúdenie vykonávali viacerí pracovníci navrhovateľa, resp. žalobcu a až po ich odsúhlasení mu
bola odmena vyplatená. To, že vyplatená bola, bolo vždy prejavom vôle žalobcu na základe splnenia
nám zadaných podmienok na výplatu odmeny. Preto má za to, že ak sa rozhodli odmenu vyplatiť a
predchádzalo tomu dôsledné posudzovanie, tak je neprijateľné teraz, po rokoch, to žiadať späť. Zároveň

zdôrazňuje tú skutočnosť, že príjmy z tejto činnosti boli predmetom jeho daňového priznania a v prípade
ich vrátenia, ako by mal tieto spätne vysporiadať. Ďalej uvádza, že je v rozpore s dobrými mravmi a
etickým chovaním poisťovne, ktorá má zachovávať etický kódex poisťovníctva, ku ktorému sa hlási, ak
po niekoľkých rokoch od ukončenia spolupráce vyrukuje s takýmto nárokom. Už vôbec je maximálne
neetické a myslí, že určite aj protiprávne, ak svoje nároky z toho istého právneho vzťahu uplatňuje

len voči niektorým jedincom, spolupracovníkom, pričom ľudí, ktorí takto ukončili spoluprácu s Ergo
Poisťovňou, a.s., v tom čase a aj potom sú možno aj desiatky. Pýta sa, prečo Ergo Poisťovňa, a.s.,
takto selektívne uplatňuje svoje „právne“ nároky? Nie je to náhodou špekulácia? Dodáva, že po obdŕžaní
prvého listu od ERGO Poisťovne, a.s., o vrátení sumy 1.041,34 eur sa telefonicky informoval a žiadal o
vysvetlenie, prečo od neho žiadajú uvedenú čiastku, keďže spoločnosť ERGO Poisťovňa, a.s., posúdila,

že si sumu 500,- eur zaslúži, keďže splnil zmluvné podmienky pre štartovací balík iba jednej zmluvy,
keďže druhá poistná zmluva mu nebola ERGO Poisťovňou, a.s., akceptovaná. Aktívne sa zúčastňoval
všetkých potrebných a firmou ERGO Poisťovňa, a.s., organizovaných školení. Do dňa spísania odporu
sú obe poistné zmluvy ERGO Invest II, ktoré uzatvoril, aktívne. Do tohto dňa mu spoločnosť ERGO
Poisťovňa, a.s., neodpovedala a žiadajú aj naďalej sumu 1.041,34 eur.

3. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 16.2.2022, č. k. 3Csp/8/2021-274 rozhodol
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.041,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.041,34 eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi sapriznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný a o
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
4. V zákonom stanovenej lehote podal voči predmetnému rozsudku odvolanie žalovaný, kde

teda namietal, že súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o finančnom sprostredkovaní vyhodnotil ako
zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, čo vo svojom rozhodnutí
vôbec nezdôvodnil a nezaoberal sa tiež námietkou žalovaného, že je potrebná aplikácia ustanovení
Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení. Žalovaný poukázal, že totožnú zmluvu
o finančnom sprostredkovaní posúdil odvolací súd v konaní sp. zn. 3Cob/10/2021 ako zmluvu o

obchodnom zastúpení. Ďalej žalovaný poukázal aj na to, že žalovanému výpoveď zo zmluvy dal
právny predchodca žalobcu, čo má vplyv na posudzovanie uplatnených nárokov, ktorá skutočnosť v
rozhodnutí súdu prvej inštancie nebola žiadnym spôsobom zohľadnená a túto skutočnosť žalovaný
nemohol ovplyvniť, a teda nemohol ovplyvniť podmienku zotrvania v zmluvnom vzťahu, preto nemôže
žalovaný niesť zodpovednosť také konanie právneho predchodcu žalobcu tým, že musí vrátiť štartovací
balík. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatnenia si štartovacieho balíka, a to jeho

výpočet, splnenie resp. nesplnenie podmienok žalovaným pre jeho priznanie, prič poukázal na bod 8.9
zmluvy odkazujúci na prílohu 1 ohľadne spôsobu vyplatenia resp. vrátenia vyplatených provízií, avšak
táto príloha 1 neobsahuje žiadne podmienky a spôsoby výpočtov stornoprovízií a štartovacieho balíka,
čo obsahuje Smernica o j politike, a teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa
zmluvy sa právny predchodca žalobcu riadne zaviazal žalovanému poskytnúť provízie, prípadne iné

peňažné plnenia v rozsahu a za podmienok dojednaných v zmluve, pričom rozsah provízií a ostatných
peňažných plnení, ako aj spôsob ich výplaty bol upravený bodom 8.1 zmluvy a jeho podrobnosti
nadväzne v čl. II prílohy č. 1 zmluvy obsahujúci tzv. províznu schému a tiež aj v obchodnej politike
poisťovne,ktorejexistenciužalobcanepreukázal,pričomzprovíznejschémyvyplýva,žetentodokument
upravoval nárok žalovaného na vyplatenie jednotlivých druhov provízie a superprovízie ako určeného

percenta z ročného poistného a tiež dobu ručenia v závislosti od produktov poskytovaných poisťovňou.
Preto nárok na províziu bol upravený nielen v zmluve o finančnom sprostredkovaní, ale aj vnútorných
predpisoch, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a to príloha č. 1 ako provízna schéma a aj
príloha č. 2 vnútorný predpis o obchodnej politike, pričom v súlade s ust. § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vyžadujú, aby tieto obchodné podmienky boli

stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené, čo však žalobca nepreukázal.
Žalovaný ďalej v odvolaní zdôraznil, že štartovací balík je províziou, pretože je súčasťou prílohy č.
1, pričom z jednotlivých bodov tejto prílohy vyplýva, že podmienky pre priznanie štartovacieho balíka
boli žalobcom prehodnocované mesačne a následne priznané za splnenia podmienok podľa smernice
uvedenej v bode 3, s ktorou však žalovaný nebol oboznámený. Podľa bodu 2 prílohy č. 1 nebolo

možné spätné doplatenie splátky štartovacieho balíka za mesiac, v ktorom neboli splnené podmienky
vyplatenia, z čoho vyplýva, že žalovaný splnil podmienky na vyplatenie štartovacieho balíka v dvoch
mesiacoch podľa priloženého výpisu z účtu, ktoré tvrdenie podporuje aj fakt, že žalovanému bol priznaný
štartovací balík iba dvakrát do ukončenia zmluvného vzťahu ku dňu 30.5.2018 a v ostatných mesiacoch
podmienky pre jeho priznanie nesplnil. Podľa žalovaného tieto skutočnosti súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí nezohľadnil. Žalovaný dodal, že bod 8.9 zmluvy o finančnom sprostredkovaní síce zakladal
oprávnenie poisťovne na vrátenie už vyplatených provízií alebo akýchkoľvek obdobných plnení, avšak
vo výške za podmienok uvedených v províznej schéme, v spojení s bodom 8.1, aj s obchodnou politikou
poisťovne, ktorú úpravu vzájomných práv však považoval za neurčitú a nejasnú a tým aj za neplatnú
v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čom však podľa žalovaného žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Žalovaný tiež poukázal na článok „Zmluva o obchodnom zastúpení de lege ferenda“
publikovanom v Zborníku príspevkov u konferencie Československé právnické dni 2013, kde autorka
H. I. J. uviedla, že je toho názoru, že zástupcovi nezaniká tá časť odmeny, ktorá je nezávislá od
činnosti zástupcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný je toho názoru, že štartovací balík a garantovaný
príjem je nutné hodnotiť ako druh provízie za realizované obchody a činnosti, čo znamená, že k

zániku nároku na ne môže dôjsť len v dôsledku neuskutočnenia obchodu medzi zastúpeným, teda
poisťovňou a treťou osobou, teda klientom poisťovne za podmienky, že jeho neuskutočnenie nie je
dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá výhradne zastúpený. Akúkoľvek dohodu zmluvných strán
odnímajúcej žalovanému, ako obchodnému zástupcovi nárok na províziu predstavovanú štartovacím
balíkom viazaným na iné podmienky ako neuskutočnenie o dôvodov, ktoré nespočívajú výhradne

na zastúpenom, žalovaný hodnotí ako dohodu v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z § 662 ods.
3 Obchodného zákonníka a tým ako v rozpore so zákonom. Teda podľa žalovaného aj v prípade
preukázania podmienok platne inkorporácie vyššie označeného vnútorného predpisu poisťovne do
obsahu zmlúv o finančnom sprostredkovaní by dodatočné podmienky pre hodnotenie zaslúženostivyplateného štartovacieho balíka, založené na trvaní zmluvy o obchodnom zastúpení po dobu 24
mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka považuje za dohodnuté v rozpore s obsahom
§ 662 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, pretože zánik nároku obchodného zástupcu na neho by bol

viazaný na iné, než zákonnou normou predpokladané skutočnosti. Žalovaný poukázal, že zákonom
č. 500/2001 Z.z. sa implementovali do slovenského právneho poriadku ustanovenia smernice Rady č.
86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov,
pričom § 662 Obchodného zákonníka implementuje čl. 11 tejto smernice, ktorý ustanovuje, že nárok
na províziu môže zaniknúť iba ak je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa

nerealizuje. Preto podľa žalovaného nárok obchodného zástupcu na províziu teda môže zaniknúť
jedine v prípade, ak sa neuskutoční medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v rozsahu, v
akom sa tento obchod neuskutoční, pričom od ustanovení zákona sa nemožno odchýliť dohodou v
neprospech obchodného zástupcu. Odchýlne dohody v neprospech zástupcu sú neprípustné a pod
pojmom neprospech podľa žalovaného treba rozumieť akúkoľvek dohodu, ktorá buď rozširuje dôvody
zániku na províziu, aj na iné prípady, než sú uvedené v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo

ktorá rozširuje pre tento prípad rozsah zániku nároku. Podľa žalovaného žalobca tiež nepreukázal ani
svoj nárok na zaplatenie stornoprovízií vo výške 41,34 eur, ktorý nárok je neurčitý, nepodložený žiadnou
poistnou zmluvou, výpočtom nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne

a podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s právnou, skutkovou stránkou veci
a tiež dospel k správnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu uplatnený nárok riadne čo do právneho
dôvodu, aj výšky preukázal. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470

ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 a 359 CSP), preskúmal rozhodnutie
v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, §
379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Z odvolania žalovaného vyplýva, že tento namieta nesplnených procesný nesprávne skutkové zistenia

a následne nesprávne právne posúdenie veci. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa procesných
podmienok podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd uvádza, že odvolateľ by mal uviesť,
ktoré procesné podmienky. Odvolací súd po preštudovaní odvolania žalovaného nezistil, že žalovaný
neuviedol, ktoré procesné podmienky splnené neboli. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný
namieta nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne hodnotenie vykonaných dôkaz nesprávne právne

posúdenie veci, čo sú však samostatné odvolacie dôvody. Preto odvolací súd konštatuje, že odvolacia
námietka podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) nie je dôvodná. Čo sa týka námietky, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore
prebieha vo viacerých fázach od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné

vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu,
len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav
zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykon dokazovania sledujúc
tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.9.2010).
Pokiaľ ide o hodnotenia dôkazov Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia
dôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z
hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd poukazuje, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na

zaplatenie eur predstavujúci nezaslúžený štartovací balík Agenta a nárok na zaplatenie sumy 41,34
eur predstavujúci nezaslúžené provízie. Podľa žalobcu nároky na zaplatenie týchto súm vyplývajú
zo zmluvných dojednaní medzi právnym predchodcom žalobcu ERGO Poisťovňa, a. s. a žalovaným.
Žalobca v rámci dokazovania predložil Zmluvu o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančnýmagentom zo dňa X.X.XXXX, Zmluvu o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom zo
dňa XX.X.XXXX, Prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom
zo dňa XX.X.XXXX „Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: AGENT“, Prílohu č. 1

k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom zo dňa X.X.XXXX „Provízna
schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: AGENT“, Výpoveď zmluvy o finančnom sprostredkovaní
s viazaným finančným agentom uzatvorenej dňa XX.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Žiadosť o zaplatenie
dlhu zo dňa 28.5.2019 a výpis z účtu. Hoci súd prvej inštancie rozsiahlo prebral vo svojom odôvodnení
vyjadrenia strán sporu a poukazuje tiež na niektoré zmluvné ujedania strán sporu, samotné odôvodnenie

vyhovenia žaloby v bodoch 44. a 45. je vzhľadom na argumentáciu žalovaného nepresvedčivé a
nezrozumiteľné. V rámci zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne ustálil, podľa ktorých
zmluvných ustanovení vznikol žalovanému nárok na províziu a tiež aj nárok na štartovací balík ( čl.
8 bod 8.1., 8.3, 8.9. zmluvy o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom a provízna
schéma v prílohe č. 1). Avšak nie je zrejmé, podľa ktorých zmluvných ustanovení vznikol právnemu
predchodcovi nárok na vrátenie provízii, pričom odvolací súd poukazuje, že hoci zmluva o finančnom

sprostredkovaní s viazaným finančným agentom v 8.9 zakladá povinnosť žalovaného na vrátenie
provízii alebo akéhokoľvek iného plnenia, podmienky a výška majú byť upravené v províznej schéme.
Podľa predložených províznych schém, tieto upravujú provízne úrovne s províznymi sadzbami a v
samostatnom čl. III štartovací balík agenta. Podľa čl. III províznych schém (tak ku zmluve uzavretej dňa
X.X.XXXX, ako aj ku zmluve uzavretej dňa XX.X.XXXX) štartovací balík je súčasťou finančnej podpory

finančného agenta, je vyplácaný zálohovo počas 12 mesiacov, pričom podmienky na jeho vyplatenie
sa hodnotia každý mesiac podľa vnútorného predpisu Smernica o obchodnej politike a odmeňovacom
poriadku pre internú obchodnú sieť a v prípade nezaslúženia štartovacieho balíka je finančný agent
povinný štartovací balík vrátiť. Podľa tabuľky uvedenej pri tomto článku výška štartovacieho balíka
závisela od produkcie uzavretých produktov v rámci životného a neživotného poistenia. V žiadosti o

zaplatenie dlhu právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému klasifikuje ako nezaslúžený
štartovací balík agenta a nezaslúžené provízie s odkazom na prílohu č. 1 a č. 2 k zmluve o finančnom
sprostredkovaní s viazaným finančným agentom. Lenže ani zo žaloby, ani z iných podaní žalobcu,
ale ani z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z ktorého dôkazu vyplýva, že na strane
žalovaného došlo k splneniu podmienok a akých podmienok pre konštatovanie nároku žalobcu na

vrátenie štartovacieho balíka a stornoprovízii. Ak žalobca uvádzal, že jednou z podmienok zaslúženosti
štartovacieho balíka bolo trvanie zmluvy o finančnom sprostredkovaní minimálne 24 mesiacov, ktoré
nesplneniezaložiloprávonajehovráteniepodľačl.IXbod1prílohykuzmluve,uvedenétvrdeniežalobca
dôkazmi nepreukázal, pričom predložené Prílohy č. 1 čl. IX neobsahujú. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia

a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť,
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo
vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok

NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností
leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Preto ani odvolaciemu súdu nie
je zrejmé, na základe akých skutkových zistení súd prvej inštancie ustálil dôvodnosť priznaného nároku
žalobcovi, hoci súd prvej inštancie poukazuje na rozväzovacie podmienky vyhodnocované právnym

predchodcom žalobcu až následne po zaplatení zálohy štartovacieho balíka, ďalej neuvádza, o aké
rozväzovacie podmienky ide a ani neuvádza, či tieto rozväzovacie podmienky skutočne u žalovaného
nastali. Zároveň žalovaný sa bránil, že takúto podmienku (trvanie zmluvného vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným) treba považovať za dohodu v neprospech obchodného zástupcu a
teda podľa ust. § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka za neplatnú. V tomto smere odvolací súd poukazuje

aj na absenciu zdôvodnenia súdu prvej inštancie, prečo zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným posudzoval podľa právnej úpravy zmluvy o sprostredkovaní, čím sa nevysporiadal
s relevantnou námietkou žalovaného, že právny vzťah založený zmluvu o finančnom sprostredkovaní
s viazaným finančným agentom je podľa jeho názoru zmluvou o obchodnom zastúpení. Keďže súd
prvej inštancie svoje úvahy v tomto smere ani neuviedol, nie je možné zo strany odvolacieho súdu

preskúmať, či z jeho strany došlo bo nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd
však vzhľadom na vykonané dokazovanie uvádza, že v súdenej veci je potrebné prihliadnuť k postaveniu
žalovaného, ktorý v čase kreovania zmluvného vzťahu, a to Zmluvy o finančnom sprostredkovaní s
viazaným finančným agentom uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, vystupoval ako finančnýagent, pričom išlo o zmluvu uzavretú v zmysle ust. § 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.Zuvedenéhopostaveniažalovanéhovyplýva,žemábyťnositeľomvpožadovanejmieretomu

zodpovedajúcemu stupňu profesionality, odbornosti, z titulu ktorej sa namieste v takomto zmluvnom
vzťahu vyžaduje aj potrebná obozretnosť, štandardná odborná starostlivosť, pokiaľ žalovaný dohodol s
právnym predchodcom žalobcu v zmluvné podmienky a súčasne predmetnú zmluvu podpísal. Okrem
iného v čl. záverečné ustanovenia, bodu 13.6 podpisom zmluvy žalovaný potvrdil, že „Príloha č. 1:
Provízna schéma pre kariérny stupeň Finančného agenta: Agent“ a ostatné prílohy č. 2 a č. 3, sú

neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Pred podpisom zmluvy žalovaným je vyjadrené znenie v čl. 13.
bodu 13.8, že ...„Zmluvné strany vyhlasujú, že si túto Zmluvu vrátane jej príloh prečítali, jej obsahu
porozumeli, súhlasia so všetkými ustanoveniami tejto Zmluvy a uzatvárajú túto Zmluvu slobodne, vážne,
určito, zrozumiteľne, pričom sú plne oprávnené a spôsobilé na uzatvorenie tejto Zmluvy.“ V danom
prípade išlo o zmluvný vzťah v zmysle ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z., podľa ktorého finančné
sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním s odkazom na ust. § 2 ods. 2 písm.

c) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká
na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Nepochybne vo sfére
podnikania a v obchodno-záväzkových právnych vzťahoch sa predpokladá profesionálna úroveň, na
ktorú je namieste apelovať aj pri kreovaní obchodno-záväzkových vzťahov tak, ako to bolo aj v danej
veci medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovaným a tomu vyžadovanú zodpovednosť subjektov

takýchto vzťahov. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že štartovacie balíky, vrátenie ktorých je predmetom
žaloby, nepredstavujú formu provízie finančného agenta za zrealizované obchody, ale predstavuje
finančnú podporu a ich priznanie žalovanému bolo viazané na splnenie programu zásluhovosti. Preto je
nárok žalobcu na vrátenie štartovacích balíkov nevyhnutné posúdiť výlučne podľa článku III Prílohy č. 1
k zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, ktorá príloha sa stala záväznou

pre zmluvné strany. Odvolací súd tiež poukázal na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. III.
ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“,
veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.

Vyššími súdny autoritami sú podľa obsahu práva na spravodlivý proces kladené špecifické nároky
na kvalitu odôvodnenia v rozsahu skutkových okolností a právnych argumentov, ktoré sú podstatné
pre meritum sporu. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Je potrebné sa s argumentmi strany dostatočne vysporiadať
a v prípade, ak súd argument strany odmieta, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť,

alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný
v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak súd na argument strany sporu konania zareaguje, ale vyrovná
sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním“. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno
označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty strany sporu sú nesprávne alebo irelevantné,
ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo

irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia strany v spore, tým dôkladnejšia musí
byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia. ( pozri napr.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 736/2016 zo dňa 5. 12. 2017 ). Vydaním nepreskúmateľného
rozhodnutiasastranesporuodnímamožnosťvodvolacomkonaníriadnebrániťsvojeprávaaoprávnené
záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne

zdôvodnenému rozhodnutiu. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani
pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
čím mohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré porušenia dosahujú intenzitu nesprávneho
procesného postupu znemožňujúceho stranám uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento nedostatok nemohol byť napravený v

konaní pred odvolacím súdom. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania
zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne zhodnotiť všetky vykonané dôkazy
jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti a ustáli rozhodný skutkový stav, zistí sporné a nesporné
skutočnosti medzi stranami sporu, skutkový stav správne právne posúdi v korelácii s námietkami

žalovaného a následne vo veci znova rozhodne v intenciách naznačených odvolacím súdom v
bode 22. a 23. odôvodnenia rozhodnutia v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite
odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane
trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP spojení s ust. § 262 CSP.

8. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise,
a to konkrétne Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa X.X.XXXX s prílohami, Žiadosťou o zaplatenie dlhu zo
dňa28.5.2019sdoručenkou,VýpovedezmluvyofinančnomsprostredkovanízodňaXX.X.XXXX,výpisu
z Obchodného registra ohľadne ERGO Poisťovňa, a. s., platobného rozkazu, odporu proti platobnému
rozkazu, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného, návrhu
na zmenu strany sporu zo dňa 20.4.2020, Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2020, Výpisov z
provízii finančného agenta - žalovaného, výpisov z účtu spoločnosti Ergo poisťovňa a.s., uznesenia o
pripustení zámeny na strane žalobcu, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
9. DňaX.X.XXXXpôvodnýžalobcasožalovanýmuzavrelZmluvuosprostredkovanípodľaustanovenia
§ 8 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu v postavení samostatne
zárobkovo činnej osoby a vykonával činnosť v zmysle zmluvy v postavení viazaného finančného agenta
v zmysle Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Vykonávanie tejto činnosti je podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) Zákona č.
513/1991Zb.považovanézapodnikanienazákladeinéhonež živnostenskéhooprávnenia. Skutočnosť,

že klienti s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty si neplnili svoje záväzky zo
sprostredkovaných zmlúv založila podľa čl. V Prílohy č. 1 zmluvy nárok požadovať od žalovaného
vrátenie vyplatenej provízie a povinnosť žalovaného vrátiť požadované storno žalobcom vyplatenej
provízie. Dňa XX.X.XXXX bola žalovanému doručená zo strany žalobcu výpoveď Zmluvy o finančnom
sprostredkovaní. Ukončenie zmluvného vzťahu založilo žalobcovo oprávnenie na vrátenie nezaslúžene

vyplateného programu finančnej podpory vo forme štartovacieho balíka pre reprezentanta v zmysle čl.
IX.I.bod3.Prílohyč.1zmluvy.Nazaplateniepohľadávkyztitulužalobcovhonárokunazaplateniestorno
vyplatených odmien bol žalovaný písomne vyzvaný dňa 28.5.2019 s poskytnutou 15-dňovou lehotou na
zaplatenie odo dňa doručenia výzvy na plnenie. Nakoľko žalovaný svoj záväzok neuhradil v poskytnutej
15-dňovej lehote od 13.6.2019 bol voči žalobcovi v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1.041,34

eur, ktorá ku dňu zaslania výzvy pozostávala z položiek dlžného storna žalovanému vyplatených
odmienpodľarozpisuvovýzve.Nezaslúženýštartovacíbalíkprereprezentantapodľačl.IX.I.Zaslúženie
štartovacieho balíka pre reprezentanta Prílohy č. 1 k zmluve v celkovej výške 1.000 eur. Štartovací balík
pozostával z nasledovných splátok: 500 eur vyplatených za mesiac G. XXXX, 500 eur vyplatených za
mesiac G. XXXX. Nezaslúžené provízie ( stornoprovízie ) v celkovej výške 82,12 eur boli čiastočne

započítané voči kaučnému kontu vo výške 40,78 eur. Zostatok stornoprovízií predstavuje celkovú sumu
41,34 eur. Stornoprovízia vznikla za poistnú zmluvu XXXXXX,ERGO Invest II. Výška nezaplatenej
pohľadávky k dnešnému dňu predstavuje sumu 1.041,34 eur s príslušenstvom.
10. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 9.9.2020, č.k. 27Csp/10/2020-93, súd rozhodol
o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu - spoločnosťou TEDA, a.s.,

v likvidácii, so sídlom Seberíniho 1765/9, Bratislava – Ružinov, IČO: 35 779 012 a pripustil zároveň
zmenu strany sporu na strane žalobcu a to vstupom do konania nového žalobcu – spoločnosti Intrum
Slovakia s.r.o..
11. Podľa Čl. 13 ods. 13.1 Zmluvy, práva a povinnosti Zmluvných strán, ktoré nie sú upravené touto
Zmluvou, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní,

Zákona o FS a FP a ostatných príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky.
12. Podľa Článku III prílohy Zmluvy – Štartovací balík Agenta, bod 1 a 4, Štartovací balík je
súčasťou finančnej podpory Finčného agenta, je vyplácaný zálohovo po čas 12 mesiacov pri splnení
definovaných kritérií. Zaslúženosť Štartovacieho balíka sa vyhodnocuje podľa vnútorného predpisu
Smernice o obchodnej politike a odmeňovacom poriadku pre internú obchodnú sieť. V prípade

nezaslúženia Štartovacieho balíka, je finančný agent povinný Štartovací balík vrátiť poisťovni v plnej
výške.
13. Na pojednávaní dňa 8.9.2021, právna zástupkyňa žalovaného, ako aj žalovaný zhodne uviedli že
žiadajú žalobu zamietnuť v celom rozsahu a poukazujú na predchádzajúce písomné vyjadrenia. Okremtoho by chcel uviesť, že suma ktorú žiada zaplatiť žalobca, to nebol štartovací balíček, ale odmena, za
rok minimálne 600 eur. Uviedol, že všetky jeho zmluvy, ktoré osobne urobil ak sprostredkovateľ , sú stále
ešte platné. V zmysle týchto zmlúv, ktoré osobne urobil, klienti ešte žalobcovi platia. Iba jedna zmluva,

ktorúchcelklientstornovať,taktentoklientmuvolal,lenžeonužnemalprístupkpodkladom,požiadalho,
aby volal na klientske centrum do poisťovne, aby nerušil zmluvu, ktorú s ním uzavrel, aby nemal storno
poplatok. Požiadal ho, aby to vôbec nerušil. Tento klient maximálne čo urobil, znížil splatnosť zmluvy,
resp. znížil výšku platby na zmluve, lenže poisťovňa už zanikala a nikto nemal možnosť dostať sa k tejto
zmluve. Klient sa dozvedel, že poisťovňa Ergo zaniká a preto vlastne tú zmluvu chcel zrušiť aby neprišiel

o peniaze. Po tom, čo klient s ním komunikoval, zmluvu nezrušil, ale znížil platbu. Z toho usudzuje, že
túto zmluvu zachránil. Uviedol, že potom prešiel do konkurenčnej firmy, resp. záväzky poisťovne Ergo
prevzala iná firma a táto chcela, aby zrušoval zmluvy a záväzky, ktoré uzavrel v mene poisťovne Ergo.
Keďže aj on mal zmluvu v poisťovni Ergo, nová firma, ktorá prevzala poisťovňu Ergo ho oslovila, aby
svoju zmluvu zrušil, myslí tým zrušil zmluvu s poisťovňou Ergo a urobil zmluvu s firmou, ktorá prevzala
záväzky poisťovne Ergo. Chce ešte uviesť, že keď mal zmluvný vzťah s poisťovňou Ergo, bolo mu

povedané, že majú robiť zmluvy a za každú zmluvu dostanú 50 eur. Za každú zmluvu, ktorú uzatvoríme
s klientom v poisťovni Ergo, dostaneme 500 eur odmeny. Rozhodne nebola reč o štartovacom balíčku.
Bola taká dohoda medzi mnou a poisťovňou Ergo, že za každú zmluvu, ktorú dohodnem s klientom
najmenej za 50 eur mesačne, dostane odmenu 500 eur. Nešlo o žiadny štartovací balíček, zdôrazňuje
žalovaný. Išlo o odmenu za každú jednotlivú zmluvu, ktorú som uzavrel s minimálnou sumou 50 eur, mal

dostať 500 eur odmenu. Nechápe, z akého dôvodu teraz žalujú, aby vrátil odmenu za dve zmluvy, t. j. po
500 eur, keď uvedené zmluvy fungujú. Chce ešte uviesť, že pôvodne poisťovňa Ergo žiadala, aby s nimi
podpísal novú zmluvu na sprostredkovanie uzatvárania zmlúv, avšak ani v súvislosti s prvou zmluvou,
ktorú som mal uzavretú s poisťovňou Ergo na sprostredkovanie, z tejto zmluvy nedostal výpoveď a dali
mu podpísať druhú zmluvu na sprostredkovanie. Postupovať podľa druhej zmluvy, ktorú mal a ktorú

podpísal s poisťovňou Ergo, som nemohol, lebo už všetko padalo a poisťovňa zanikala a to prevzal iný
subjekt.TýmpádomajdalapoisťovňaErgodalavýpoveďzozmluvy.Chceeštedodať,žepoisťovňaErgo
vytiahla z klientov, s ktorými uzavrel zmluvy, peniaze a potom zanikla. Preto aj klienti, s ktorými uzavrel
zmluvy, rušia zmluvy, ktoré uzavrel v mene poisťovne Ergo. Chce ešte zdôrazniť, že už nová spoločnosť,
ktorá prevzala Ergo poisťovňu, oslovuje tých istých klientov, s ktorými uzavrel zmluvy poistné v mene

spoločnosti Ergo, aby uzavreli poistné zmluvy s touto novou spoločnosťou. Mám vedomosť o tom, že
títo klienti, s ktorými uzavrel, resp. sprostredkoval zmluvu spoločne so spoločnosťou Ergo poisťovňa,
sú oslovovaní novým subjektom, ktorý prevzal poisťovňu Ergo, aby zrušili zmluvy s poisťovňou Ergo
a uzavreli nové. Zástupkyňa žalovaného, ako aj žalovaný, zhodne udávajú že na základe toho, čo
uviedol žalovaný na pojednávaní, ako aj na základe vykonaných dôkazov a našich písomných vyjadrení

žiadame, aby súd žalobu zamietol.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,

finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
16. Podľa § 8 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, viazaný
finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou,
pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore
najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže

mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len
životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len neživotné poistenie.
17. Podľa § 14 ods. 7 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,
finančný agent a finančný poradca sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo
finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom

podregistri.
18. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný
zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého
druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho
účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

19. Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je
vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
20. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú
alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druhobchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané
v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
21. Podľa § 659a Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody

uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
b)obchodsauzatvorilstreťouosobou,ktorúeštepreduzavretímobchoduzískalnaúčeluskutočňovania
obchodov tohto druhu.
22. Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod
medzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutočníaakjehoneuskutočnenieniejedôsledkomokolností,

za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
23. Podľa § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak
nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
24. Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno
upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.
25. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas

svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
26. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení,
je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva

iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
27. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení,
je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa,

ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
28. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť
svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
30. Podľa§369ods.2 Obchodnéhozákonníka,akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

33. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

34. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
35. V zmysle ods. 29 zrušujúceho Uznesenia Krajského súdu a jeho odôvodnenia, súd opätovne
zhodnotil vykonané dôkazy a to, ako vykonané dôkazy súdom prvej inštancie pred zrušením a vrátením

veci a tak aj po ňom, predovšetkým súd opätovne zopakoval a vykonal tie dôkazy, ktoré v zmysle
právne záväzných záverov nadriadeného súdu v zrušujúcom uznesení považoval za dôležité. Takto bol
ustálený skutkový stav tak, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ERGO Poisťovňou, neskôr
premenovanou na TEDA a. s. uzavrel zmluvu o finančnom sprostredkovaní finančného agenta, nazáklade ktorej mu bola vyplatená platba 1.000,00 eur. Spornou zostáva otázka, aký právny titul malo
vyplatenie tejto platby, či išlo o províziu, prípadne nejaké iné plnenie a teda, či žalovaný bol povinný túto
platbu žalobcovi alebo právnemu predchodcovi vrátiť. Je nesporné, že žalovaný túto sumu žalobcovi

nevrátil preto žalobca tento nárok žaloval na súde.

36. Súd žalobu zamietol z nasledujúcich dôvodov: vo veci ide o obchodno-právny spor a to v kontexte
právne záväzných názorov, ktoré súdu uviedol, išlo o zmluvu uzavretú podľa § 8 Zákona č. 186/2009
o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý zákon v § 2 ods. 5 odkazuje na Obchodný

zákonník,tedažefinančnéporadenstvojepodnikanímpodľa§2ods.2písm.c)Obchodnéhozákonníka.
To znamená, že podnikateľom je aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov. Týmto predpisom je práve zákon č. 186/2009 o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Toto skutkové i právne zistenie súdu vyplýva aj zo samotnej
Zmluvy o finančnom sprostredkovaní viazaným finančným agentom, kde v bode 13 bod 1 „Záverečné
ustanovenia“ si zmluvné strany expressis verbis dojednali, že práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré

nie sú upravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve
o sprostredkovaní, Zákonom o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a ostatných
príslušných právnych predpisov SR. Podľa § 644 OZ sprostredkovateľom vzniká nárok na províziu,
ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Podľa § 646, ak podľa zmluvy vzniká
sprostredkovateľom nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy,

vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi
zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
Prvá veta § 646. § 647 ods. 1) sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za
sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi
však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti

alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela
sprostredkúvaná zmluva. Podľa § 650 Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento časa takto
určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

37. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci nadriadeným súdom z vykonaného a doplneného
dokazovania nezistil iný záver, než ten, ktorý popísal nadriadený súd v ods. 23 svojho zrušujúceho
uznesenia v odôvodnení. Išlo teda o to, ako posúdiť platbu, ktorú finančný poradca, teda žalovaný
v sume 1.000,00 eur obdŕžal od žalobcu a nevrátil mu ju. Súd zistil, že išlo o tzv. „štartovací balík“, ktorý
nepredstavuje formu provízie, ale predstavuje finančnú podporu. Toto zistenie vyplýva expressis verbis

z článku III bod 1. prílohy č. 1 v Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaním finančným agentom
„Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: AGENT“. Ide teda o tzv. finančnú podporu
a nejde o províziu, ktorá by mala byť odmenou sprostredkovateľa v zmysle cit. ustanovenia Obchodného
zákonníka. Je pravda, že v bode 4 tohto článku III sa konštatuje, že zaslúženie štartovacieho balíka
sa vyhodnocuje podľa vnútorného predpisu Smernica o obchodnej politike a odmeňovacieho poriadku

pre internú obchodnú sieť. V prípade nezaslúženia štartovacieho balíka je finančný agent povinný
štartovací balík vrátiť poisťovni v plnej výške. Žalobca svoj nárok na vrátenie vo svojich vyjadreniach
ako aj vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, ktorý podal žalovaný argumentuje tým, že
žalovaný mal túto sumu poskytnutej finančnej podpory v sume 1.000 Eur vrátiť na základe Prílohy č.
1 čl. IX Zmluvy a na takúto prílohu poukazuje aj vo svojej žiadosti o zaplatenie dlhu z 28.5.2019, kde

si žiadal o vrátenie nezaslúženého štartovacieho balíka Agenta súd cituje: „podľa čl. III Štartovací balík
Agenta Prílohy č. 1 v Zmluve a podľa čl. IX Štartovací balík Prílohy č. 2 v Zmluve Smernica obchodnej
politiky a odmeňovacieho poriadku pre internú obchodnú sieť v celkovej výške 1.000,00 eur. Vo všetkých
vyjadreniach súdu žalobca uviedol, že táto žiadosť o vrátenie sa mala odvíjať od nedodržania doby
viazanosti žalovaným a teda zaslúženosti štartovacieho balíka, kde argumentuje, že bolo trvanie Zmluvy

o finančnom sprostredkovaní min. 24 mesiacov. Takto uplatnený nárok žalobcom, ale nemá vnútornú
logiku a takéto dojednanie by eventuálne v obchodnom práve bolo považované za neplatné (ak by bolo
preukázané žalobcom) pretože ukončenie zmluvy a skrátenie doby viazanosti bolo na vôli žalobcu, teda
právneho predchodcu a to v zmysle dohody alebo v zmluve o sprostredkovaní záujemcu. Ukončenie
tejto zmluvy aj v tomto prípade došlo k dvojstranným úkonom právneho predchodcu žalobcu a to tzv.

výpoveďou zmluvy o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom zo XX.X.XXXX, ktoré
Ergo Poisťovňa zaslala žalovanému.38. Čo je ale v tomto spore dôležitejšie a ide o zásadný bod, pre ktorý je žaloba zamietnutá, t.j.
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ohľadom existencie takejto Prílohy s článkom IX,
na základe ktorej by mal žalovaný tento nárok žalobcovi vrátiť, ktorý mal predstavovať v zmysle prílohy

č. 1 v zmluvách „finančnú podporu finančného agenta“ a nie jeho províziu. Žalobca takýto dokument
nepripojil ani k podanej žalobe, nepripojil ho ani neskôr, keď komunikoval so súdom v písomnej forme,
keď žiadal pripustiť zmenu žalobcu na momentálneho žalobcu Intrum Slovakia, nepredložil ho ani vo
vyjadrení k odvolaniu žalovaného voči pôvodnému rozsudku a nepredložil ho súdu ani napokon po
rozhodnutí Krajského súdu, kedy ho súd vyzval na predloženie dôkazov alebo nejakých vyjadrení

v kontexte záverov Krajského súdu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany
sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,

ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001
zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd tak konštatuje, že v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno o existencii dôkazu nejakej listiny, či prílohy zmluvy, na základe ktorej by mal žalovaný ako

sprostredkovateľ záujemcovi tento štartovací balík vrátiť. Preto súd žalobu zamietol.

39. Žalobca si uplatňuje sumu 1.041,34 eur, z ktorej suma 1.000,00 eur mala predstavovať tzv. štartovací
balík, ktorý nepredstavuje formu provízie, ale predstavuje finančnú podporu a 41,34 eur nezaslúžené
provízie. Tu súd konštatuje, že rovnako aj vo vzťahu k vráteniu nezaslúžených provízii 41,34 eur

žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že by sprostredkovateľovi (t.j. žalovanému)
nemal vzniknúť nárok na províziu podľa § 644, § 646, § 647, prípadne § 651 Obchodného zákonníka.

40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

44. Nakoľkobolžalovanýplneúspešnýatoajpozrušujúcomrozhodnutínadriadenéhosúdunazáklade
jeho odvolania, je možné konštatovať, že ako v konaní súdu prvej inštancie, tak aj v konaní odvolacieho
súdu pod sp. zn. 10CoCsp/27/2022 bol plne úspešný. Preto mu súd aj s poukazom na § 396 ods. 3

CSP a ods. 30 zrušujúceho uznesenia priznal plnú náhradu trov nielen za konanie pred súdom prvej
inštancie, ale aj odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.