Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201676
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124201676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: A. B. A., nar.
X.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXXX/XX, zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Nemocnica
Poprad, a.s., so sídlom 058 01 C., A. XXX/XX, IČO: 36 513 458, zast. JUDr. Marián Rušin, PhD.,
advokát, Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Cpr/3/2024-160 zo
dňa 26.6.2024 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým určil, že výpoveď žalobkyne z pracovného pomeru listom
žalovaného zo dňa 18.10.2023 je neplatná.

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku o protinávrhu žalovaného a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. Súd určuje, že výpoveď žalobkyne z pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 18.10.2023 je
neplatná.

II. Zamieta protinávrh žalovaného na vyslovenie, že nie je spravodlivé, aby naďalej zamestnával
žalobkyňu.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Prvoinštančnýsúdtakrozhodoložalobe,ktorousažalobkyňadomáhalaurčenianeplatnostivýpovede

z pracovného pomeru, ktorú obdržala zo dňa 18.10.2023.
V priebehu konania žalovaný na pojednávaní vzniesol protinávrh na vyslovenie, že nie je spravodlivé,
aby naďalej zamestnával žalobkyňu. Protinávrh bol prvoinštančným súdom posúdený ako dôvodný na
prerokovanie a súd o tomto návrhu rozhodol.

3. Prvoinštančný súd mal preukázané, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 15.8.2016. Dohodnutý pracovný pomer bol spočiatku na dobu určitú do

31.8.2017 s druhom práce pomocný pracovník v zdravotníctve. Neskôr pracovný pomer bol zmenený
tak, že v časti trvania pracovného pomeru bolo dohodnuté, že tento je uzatvorený na dobu neurčitú.
Neskôr došlo k zmene pracovného zaradenia žalobkyne tak, že vykonávala dohodou zo dňa 16.6.2020
funkciu sanitár.Listom zo dňa 18.10.2023 dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
neuspokojivého plnenia pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce a pre
menej závažné porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Vo výpovedi

zamestnávateľ rozdelil výpovedné dôvody na 2 odseky, a to dôvody, ktoré sa dotýkajú upozornenia zo
dňa 10.8.2023 a ďalej upozornenia zo dňa 19.9.2023. Oba dôvody boli podrobne rozpísané.
Podľa zistení prvoinštančného súdu bola výpoveď doručená žalobkyni 24.10.2023.
V priebehu pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ žalobkyni boli doručované písomné upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny, žalobkyňa písomne reagovala, dôvody uvedené v týchto upozorneniach

popierala.
V ten istý deň, čo bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru, túto považovala za neplatnú
a oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Žalovaný požiadal odborovú organizáciu SOZZ a SS pri žalovanom o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce listom zo dňa 18.10.2023. V liste žalovaný nekonkretizoval porušenie pracovnej disciplíny a ani

neuspokojivéplneniepracovnýchúlohadokoncaanineuviedolmenoapriezviskozamestnanca,ktorého
prerokovanie výpovede sa má dotýkať.
Výpoveď bola prerokovaná 20.10.2023 za prítomnosti vedúcej právneho referátu E. F. G. a vedúcej
oddelenia riadenia ľudských zdrojov C. A. H. za žalovaného, a za základnú odborovú organizáciu SOZZ
pri Nemocnici Poprad, a.s. bola prítomná tajomníčka výboru I. J.. Zo zasadnutia bol urobený zápis,

v ktorom bolo uvedené, že návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou sa týka žalobkyne. Ďalej
v tomto zápise sú citované zákonné ust. § 63 ods. 1 písm. e) a § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka
práce a uvádza sa, že dňa 10.8.2023 a 19.9.2023 na odstránenie neuspokojivých pracovných výsledkov
bola žalobkyňa upozornená a tiež bola upozornená na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
v posledných 6 mesiacov s možnosťou skončenia pracovného pomeru výpoveďou. V závere sa uvádza,

že zástupca odborovej organizácie súhlasí s návrhom na skončenie pracovného pomeru.
Prvoinštančný súd zistil, že na pracovisku pôsobí odborová organizácia s najvyšším počtom členov. Ide
o Základnú odborovú organizáciu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb
pri Nemocnici Poprad, a.s. Zo stanov tejto odborovej organizácie vyplýva, že základnou organizačnou
jednotkou s neobmedzenou právnou subjektivitou je základná odborová organizácia. Tá sa okrem iného

riadi stanovami Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Najvyšším orgánom
základnej odborovej organizácie je členská schôdza. Ďalším orgánom je výbor základnej organizácie,
ktorý je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce príslušným odborovým orgánom.
Štatutárnym orgánom je predseda základnej odborovej organizácie. V základnej organizácii, ktorá má
menej než 20 členov, nemusí byť zvolený výbor, v takom prípade jeho práva plní členská schôdza.

Prvoinštančný súd vo veci vypočul svedkyňu I. J., ktorá sa zúčastnila prerokovania výpovede za
odborovú organizáciu, ktorá sa na prerokovaní zúčastnila na základe plnomocenstva z 1.7.2023, ktoré
jejdalaF.K.A.,predsedníčkavýboruzákladnejorganizácieodborov,kdeI.J.bolaoprávnenávystupovať
v mene odborovej organizácie v prípade neprítomnosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti predsedníčky
pri schvaľovaní a prerokovaní pracovnoprávnej agendy, ktorá si vyžaduje prítomnosť a súhlas zástupcu

odborovej organizácie.
Svedkyňa si nepamätala, či mala pri prerokovaní výpovede žalobkyne k dispozícii aj návrh výpovede
z pracovného pomeru. Z listín, ktoré sa týkajú žalobkyne mala k dispozícii len žiadosť žalovaného
o prerokovanie z 18.10.2023, písomné upozornenia zo dňa 10.8.2023 a 19.9.2023, odpovede žalobkyne
nakaždéupozornenieavyvodeniepracovnoprávnejzodpovednosti,ktorévšakneobsahovalonáležitosti

výpovede z pracovného pomeru. Svedkyňa usúdila, že návrh na výpoveď im doručený nebol.

4. V priebehu konania, na pojednávaní, zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd v rozhodnutí
vyslovil, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalobkyňu,
pretože žalobkyňa sa opakovane dopúšťala porušovania pracovnej disciplíny a neuspokojivého plnenia

pracovných úloh, na čo bola upozornená žalovaným, stalo sa tak aj pred skutkami, ktoré sú uvedené vo
výpovedi. Správaním žalobkyne dochádza k ohrozovaniu života a zdravia pacientov. Navrhla vypočuť
svedkov, ktorí svedkovia boli navrhnutí na vypočutie aj v písomnom vyjadrení žalovanej k žalobe, teda
aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti výpovede.

5. V priebehu prvoinštančného konania súd posúdil vec podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, podľa §
17 ods. 2, § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. b) bod 4, § 63 ods. 1 písm. e), § 63 ods. 4, §
74, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce.Prvoinštančný súd skúmal, či ukončenie pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu prebehlo
riadnym procesom. Zistil, že u žalovaného pôsobí viac odborových organizácií, pričom prerokovanie
sa má uskutočniť podľa § 232 ods. 2 Zákonníka práce s tou odborovou organizáciou, ktorej je

zamestnanec členom a ak nie je členom žiadnej odborovej organizácie, prerokovanie sa má uskutočniť
odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa. Žalobkyňa nebola členkou
žiadnej odborovej organizácie a na prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce bola oprávnená Základná
odborová organizácia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Nemocnici
Poprad, a.s., ktorá má najviac členov.

Ďalej prvoinštančný súd skúmal, kto mal za uvedenú odborovú organizáciu oprávnenie vyplývajúce z §
74 Zákonníka práce prerokovať jej výpoveď. Zistil, že zo stanov odborovej organizácie vyplýva, že pokiaľ
to nie je upravené inak v kolektívnej zmluve alebo inej dohode, čo inak upravené nebolo, v takom prípade
vychádzajúc zo stanov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb vyplýva, že
orgánom oprávneným konať v pracovnoprávnych vzťahoch je výbor základnej organizácie a ak by nebol
zvolený, potom členská schôdza.

Na platné prerokovanie skončenia pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce je preto potrebné
prijať uznesenie výboru, ktorého súčasťou je prezenčná listina z jeho zasadnutia preukazujúca jeho
uznášaniaschopnosť.
V danom prípade u žalobkyne sa prerokovania za odborovú organizáciu zúčastnila len tajomníčka
výboru základnej odborovej organizácie I. J. a konala tak na základe splnomocnenia, ktoré jej vystavila

predsedníčka základnej odborovej organizácie F. A.. Jeho odsúhlasenie bolo schválené výborom
základnej organizácie. Takéto odsúhlasenie však nemá vplyv na posúdenie platnosti splnomocnenia na
prerokovanie výpovede žalobkyne podľa § 74 Zákonníka práce.
Formulácia v splnomocnení, že sa vzťahuje na schvaľovanie a prerokovanie pracovnoprávnej agendy,
vyžadujúcej prítomnosť a súhlas zástupcu odborovej organizácie je príliš všeobecná a nie je možné z nej

vyvodiť, že by sa vzťahovala aj na tak dôležitý úkon, akým je prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce.
Prerokovanie je agendou, ktorá vyžaduje prítomnosť a súhlas zástupcu odborovej organizácie, keďže
pri prerokovaní podľa § 74 Zákonníka práce sa súhlas odborového orgánu k výpovedi a k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru nevyžaduje a navyše príslušným odborovým orgánom na prerokovanie
je výbor základnej organizácie, ktorý má v prejednávanej veci 11 členov, teda nejde len o zástupcu

odborovej organizácie v zmysle plnomocenstva, ktoré bolo udelené I. J..
I. J. mala vystupovať v mene odborovej organizácie v prípade neprítomnosti alebo pracovnej
zaneprázdnenosti predsedníčky základnej odborovej organizácie ako štatutárna zástupkyňa pri určitej
činnosti. Nie je možné však, aby výbor základnej odborovej organizácie, ktorý jediný má právomoc
na prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce ako kolektívny orgán, splnomocnil jednu osobu na

dané prerokovanie. Bolo by to v rozpore s účelom zákonného ust. § 74 Zákonníka práce, prípade
by išlo o obchádzanie zákona s dôsledkom jeho absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Určenie výboru základnej odborovej organizácie na prerokovanie výpovede podľa § 74
Zákonníka práce je bežnou praxou v odborových organizáciách. Tým, že táto kompetencia je zverená
kolektívnemu orgánu, zabezpečuje sa väčšia objektívnosť pri prerokovaní výpovede, než pri oprávnení

na prerokovanie len jednou osobou. Inak by zákonodarca uviedol, že oprávnenou osobou na toto
prerokovanie je štatutárny zástupca odborovej organizácie.
Aj zo stanov odborovej organizácie vyplýva, že ak by základná odborová organizácia nemala zvolený
výbor, jeho právomoci preberá nie štatutárny zástupca, ale členská schôdza ako kolektívny orgán.
Za platné je preto potrebné považovať také prerokovanie výpovede, ktoré sa vykoná buď pred výborom

alebo členskou schôdzou, nie však len prostredníctvom tajomníčky odborovej organizácie. Ani samotná
predsedníčka nie je oprávnená na spomínané prerokovanie.
Ďalej prvoinštančný súd dospel k záveru, že ak má byť prerokovaná výpoveď, a musí ísť
o platné prerokovanie, musí sa uskutočniť vopred a jeho obsah musí byť dostatočne určitý. Účinky
splnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 74 Zákonníka práce nastanú až vtedy, ak žiadosť

zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, alebo priložený návrh
na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede, ktoré sú určené v §
61 ods. 2 Zákonníka práce, čo vyplýva aj z rozhodnutia R47/2007. Uvedené smeruje k ochrane
zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov
z pracovnoprávneho pomeru.

Zvykonanéhodokazovanianevyplýva,žebyspolusožiadosťouoprerokovanievýpovedeboladoručená
odborovej organizácii už spísaná výpoveď z pracovného pomeru, resp. jej návrh.
Preto, keďže nedošlo k riadnemu prerokovaniu výpovede príslušným odborovým orgánom, je napadnutá
výpoveď absolútne neplatná, keďže neboli splnené hmotnoprávneho podmienky jej platnosti.Súd preto žalobe o neplatnosť napadnutej výpovede vyhovel. Nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, teda
výsluch žalobkyne a ďalších svedkov za účelom preukázania toho, či skutočne žalobkyňa sa dopustila
porušenia pracovnej disciplíny a neuspokojivého plnenia pracovných úloh tak, ako to bolo opísané vo

výpovedi.
Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal protinávrhom žalovaného. Dospel k záveru, že návrh je
neopodstatnený, nemá vplyv na platnosť či neplatnosť pracovnoprávneho vzťahu. Tento protinávrh
by bol dôvodný v prípade, pokiaľ by sa žalobkyňa domáhala ďalšieho zamestnávania u žalovaného,
prípadne prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy, alebo náhradu mzdy, čo ani v jednom prípade

neurobila.
Žalovaný tento procesný úkon realizoval až na pojednávaní po vyslovení predbežného právneho názoru
súdom. Takýto vzájomný návrh alebo protinávrh je výnimočný a súd poukázal na situácie, kedy je možné
hopovažovaťzadôvodnýatopriporušenípracovnejdisciplínyzamestnancomzvlášťhrubýmspôsobom
s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo v prejednávanej veci nenastalo, pretože
správanie sa žalobkyne bolo vyhodnotené zamestnávateľom ako menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny. Preto vykonanie dôkazov na preukázanie dôvodnosti tohto vzájomného návrhu nebolo účelné
ani hospodárne, preto v tejto časti protinávrh bol zamietnutý.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd dôvody pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP nezistil. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý tvrdil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
CSP, a to že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou na základe
opakovaných porušení pracovnej disciplíny a opakovaného neplnenia pracovných úloh. Listinné dôkazy
predložil súdu spolu s prvým vyjadrením zo dňa 19.3.2024, kde navrhol vypočuť svedkov a vykonať
dôkazy v zmysle tohto podania. Následne aj podaním z 18.4.2024 navrhol vo veci vypočuť svedka,

a to vedúcu sestru geriatrického oddelenia. Dňa 7.6.2024 žalovaný zaslal súdu žiadosť o informáciu,
či je potrebné na pojednávanie zabezpečiť navrhovaných svedkov. Súd oznámil žalovanému, že na
pojednávaní dňa 26.6.2024 neplánuje pristúpiť k vypočutiu ním navrhovaných svedkov.
Žalovaný poukázal na ust. § 181 ods. 2 CSP s tým, že súd na pojednávaní dňa 26.6.2024 vyslovil
predbežné právne posúdenie veci, keď uviedol, že výpoveď sa javí ako neplatná.

Žalovaný v spore vystupuje ako procesná strana, ktorá už v prvom podaní navrhla vo veci vypočuť
svedkov, týchto svedkov mu súd oznámil, že nevypočuje. Preto mal žalovaný za to, že sú dané odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a e) CSP.
Ďalej, pokiaľ súd argumentuje v odôvodnení, že návrh žalovaného zamietol z dôvodu, že v danom
prípade nešlo o porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom s následkom okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Žalovaný má za to, že vypočutie svedkov v tomto konaní malo
rozhodujúci vplyv na posúdenie plnenia pracovných úloh žalobkyňou, ktorá si svoje pracovné povinnosti
neplnila riadne, sústavne a dlhodobo, o čom žalovaný predložil dôkaz. Sústavné porušovanie
a neplnenie pracovných úloh je dostatočným dôvodom, aby zamestnávateľ nebol nútený zotrvať
v pracovnoprávnom pomere so zamestnancom, ktorý nemá záujem plniť si svoje pracovné povinnosti.

Žalovaný má za to, že boli porušené ustanovenia o vzájomnej žalobe, pretože poukazujúc na ust. §
147 ods. 1, 4 CSP súd o vzájomnej žalobe rozhodol bez vykonania dokazovania. Nevykonal dôkazy
navrhnuté žalovaným bez toho, aby konal v rámci spojenia veci a bez toho, aby vzájomnú žalobu vylúčil
na samostatné konanie. Rozhodol bez primeraného odôvodnenia, nevykonal žiadne dôkazy, nemohol
dôjsť ku skutkovým záverom, že návrh žalovaného nie je dôvodný. Tým došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces na strane žalovaného. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalovaného zaujala písomné stanovisko žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že odvolanie
žalovaného sa nezakladá na dôvodných odvolacích dôvodoch, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania.
Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie
v žalovaným vytýkaných bodoch. Ďalšie dôkazy na výsluch svedkov nevykonať odôvodnil. V bode 35rozsudku súd uviedol, vzhľadom na to, že nedošlo k prerokovaniu výpovede zákonným spôsobom,
nebolo potrebné vykonať ďalšie navrhované dôkazy na výsluch žalobkyne a ďalších svedkov za
účelom zistenia, či žalobkyňa sa skutočne dopustila vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny. Ak

by sa žalobkyňa aj dopustila porušenia pracovnej disciplíny, nešlo by o také porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré má charakter zvlášť hrubého spôsobu, čo má vplyv na vzájomný návrh alebo protinávrh,
kde žalovaný žiadal vysloviť, že nie je spravodlivé, aby naďalej žalobkyňu zamestnával. Súd je
povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré považuje za relevantné na rozhodnutie o veci. Súd vypočul
svedkyňuI.J.,zvýsluchusvedkynejednoznačnebolopreukázanésplneniehmotnoprávnychpodmienok

platnosti predmetnej výpovede. Keďže výpoveď nebola daná platne, nebolo by dôvodné a hospodárne
pokračovať v ďalšom konaní dokazovaním.
Pokiaľ sa týka okolností, na ktorých základe nemožno spravodlivo od zamestnávateľa požadovať ďalšie
zamestnanie zamestnanca, spočívajú v podstate v závažnejšom charaktere konania zamestnanca
a súvisia s inými okolnosťami, akými by hypoteticky malo byť podľa názoru menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, či neuspokojivé plnenie pracovných úloh, na ktoré žalovaný žalobkyňu upozornil

a ktoré však žalobkyňa dôrazne popiera. Žalobkyňa má za to, že žalovaný si okolnosti, za ktorých by
bolo možné vysloviť, že od zamestnávateľa nemožno požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával
vykladá mylne, nesprávne, pričom v odvolaní uvádza odkaz na článok z internetového portálu daňového
centra o skončení pracovného pomeru, kde sa vo vzťahu k nemožnosti ďalšieho zamestnávania
zamestnanca uvádzajú príkladmo dôvody faktického zániku zamestnávateľa, bez právneho nástupcu,

kedy nastáva faktická nemožnosť ďalej zamestnanca zamestnávať.
Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval nepretržite od 16.8.2016, kedy nastúpila na
pozíciu pomocný pracovník v zdravotníctve, neskôr sa jej pracovnoprávny vzťah zmenil na dobu
neurčitú, žalobkyňa sa podrobila dodatočnému vzdelávaniu za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie
u zamestnávateľa, od 1.6.2020 vykonáva prácu na pozícii sanitár. Žalobkyňa si svoje povinnosti plnila

riadne, mala vážny záujem o svoju prácu. Prácu chcela vykonávať svedomito, čestne, podrobila
sa ďalšiemu vzdelávaniu. Preto na strane zamestnávateľa neboli splnené zákonné predpoklady na
ukončenie pracovného pomeru a na vyslovenie, že nie je spravodlivé, aby naďalej zamestnával
zamestnávateľ žalobkyňu. Neboli naplnené základné predpoklady a ani žalovaným tvrdené skutočnosti
o údajnom neplnení si pracovných povinností. Žalobkyňa je pripravená, ochotná, schopná prácu na

pozícii sanitára u žalovaného naďalej vykonávať a neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by jej v tom mala
brániť.
Súd postupoval správne, keď v rámci hospodárnosti konania po vykonaní listinných dôkazov už ďalších
svedkov nevypočul, čo vo svojom rozhodnutí náležite aj odôvodnil.

8. K vyjadreniu žalobkyne zaujal písomné stanovisko žalovaný. Uviedol, že na dôvodoch svojho
odvolania trvá. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej
zamestnával, čo je hlavným dôvodom, prečo by mal súd vzájomnej žalobe vyhovieť. Poukázal na to,
že žalobkyňa žiadala len určiť neplatnosť výpovede, nežiadala v žalobe, aby bola ďalej zamestnávaná.
Rozsudok prvoinštančného súdu je preto nejasný, žalovaný nevie, či má alebo nemá žalobkyni naďalej

prideľovať prácu.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom návrhu, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti výpovede, k posúdeniu ktorej súd vykonal

všetky relevantné dôkazy na vyslovenie právneho záveru. Ak by bolo predmetom konania určenie, že
pracovný pomer naďalej trvá, v tomto prípade by zrejme súd vykonal ďalšie dokazovanie. Nejedná sa
o žiadne rozpory v rozsudku, ale o riadne a logické zdôvodnenie právnych záverov v rámci konania.
Žalovaný si mylne vykladá odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd v bode 36 neuvádza, že žalobkyňa
netrvá na tom, aby ju zamestnávateľ, teda žalovaný, naďalej zamestnával, iba uvádza, že žiadala

žalobou určiť, že pracovný pomer trvá. Jedná sa o nesprávny právny výklad ust. § 79 ods. 4 písm. a)
Zákonníka práce.

10. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 CSP a contrario a zistil, že vo výroku, ktorým súd určil, že výpoveď žalobkyne z pracovného
pomeru listom žalovaného zo dňa 18.10.2023 je neplatná, je správne.
Nesprávne je rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného na
vyslovenie, že nie je spravodlivé, aby naďalej zamestnával žalobkyňu.11. Skôr, ako odvolací súd vo veci prejednal vec, upozorňuje na ust. § 380 ods. 1 CSP, podľa ktorého
odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

Odvolací súd je viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
Odvolací súd je viazaný aj rozsahom odvolania, okrem zákonných výluk uvedených v § 379 písm. a),
b), c) CSP.

12. Predmetom konania je žaloba, kde žalobkyňa, dominus litis, presne vymedzila predmet sporu, a to

určenie, že výpoveď žalobkyni z pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 18.10.2023 je neplatná.
V zmysle uvedeného bolo potom povinnosťou súdu skúmať, či proces, ktorý smeroval k vykonaniu
platného a účinného právneho úkonu výpovede, bol v súlade so zákonom. Správne uviedol
prvoinštančný súd, že podmienkou na to, aby proces výpovede (bez ohľadu ešte na dôvody výpovede)
bolperfektný,jepodmienka,abybolavýpoveďprerokovanáodborovouorganizáciou.Pokiaľvýpoveďnie
je prerokovaná odborovou organizáciou, v takom prípade platí, že výpoveď nebola zrealizovaná riadne.

Riadne prerokovanie výpovede odborovou organizáciou je hmotnoprávna podmienka jej platnosti.
Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí veľmi podrobne sa zaoberal kompetenciami odborovej
organizácie pri prerokovaní výpovede a konanie odborovej organizácie nepovažoval za správne,
pretože odborová organizácia pri prerokovaní výpovede nepostupovala v súlade so stanovami. V mene
odborovej organizácie pri prerokovaní výpovede vystupovala osoba, ktorá na takýto úkon nemala

kompetencie. Výpoveď totiž mala byť prerokovaná výberom základnej organizácie ako kolektívnym
orgánom.
Naviac, pred prerokovaním tejto výpovede odborová organizácia nemala k dispozícii návrh výpovede
s presným popisom skutkov, ktoré zamestnávateľ, teda žalovaný, považuje za taký, ktorý v konečnom
dôsledku viedol k pristúpeniu k výpovedi žalobkyne. Nie je vylúčené, že k žiadosti zamestnávateľa

o prerokovanie výpovede odborovou organizáciou nie je pripojená výpoveď, resp. jej návrh. Postačuje,
ak žiadosť o prerokovanie obsahuje meno zamestnanca, avšak musí byť v nej presne, jasne a najmä
konkrétne vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru, aby odborová organizácia mala nie
všeobecnú informáciu, ako v prejednávanej veci, ale konkrétnu informáciu, prečo zamestnávateľ
zamýšľa so žalobkyňou ukončiť pracovný pomer. V prejednávanej veci však nielen odborová

organizácia k plneniu povinností podľa § 74 Zákonníka práce pristúpila veľmi formálne, ale aj konanie
zamestnávateľa sa javí ako formálne, právo vykonával len zdanlivo.
Postup odborovej organizácie a zamestnávateľa vykazoval také vady, že prvoinštančný súd nemal
v rámci hospodárnosti a rýchlosti konania už dôvod zaoberať sa jednotlivými tvrdenými porušeniami
pracovnej disciplíny žalobkyňou, resp. porušeniami pracovných povinností, ktoré vo výpovedi sú

rozdelené do dvoch časti, a to dôvody, ktoré sa týkajú upozornenia zo dňa 10.8.2023 a ktoré sa dotýkajú
upozornenia zo dňa 19.9.2023.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal vypočuť
svedkov, ktorí svedkovia by mali uviesť okolnosti, ktoré sa dotýkajú upozornení zo dňa 10.8.2023

a 19.9.2023.
Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že práve preto, že proces výpovede bol vadný, nie
je namieste už vypočúvať svedkov k dôvodom výpovede, ktoré taktiež žalobkyňa namietala, a preto
v rámci hospodárnosti konania tieto dôkazy nevykoná.
Súdnemusívykonaťvšetkydôkazy,ktorénavrhujestranasporu.Výberdôkazovjevýlučnevkompetencii

súdu, pričom súd musí mať jednoznačne preukázané, aké okolnosti, v akom štádiu konania
na preukázanie uplatneného nároku je potrebné ešte vykonať a či dôkazy sa dotýkajú okolnosti, ktoré
ešte potrebujú strany sporu súdu preukázať. Ak súd zistí sám, že niektoré dôkazy, ktoré navrhli strany
sporu nie je potrebné vykonať, alebo okolnosti dôležité pre rozhodnutie už boli preukázané, sám môže
vylúčiť tieto dôkazy z ďalšieho procesného postupu. Súd rozhoduje o tom, či navrhnutý dôkaz vykoná

aj priebežne počas konania.
V prejednávanej veci sa súd rozhodol nevykonať dôkazy výsluchom svedkov, ktorí by preukazovali
porušovanie pracovných povinností žalobkyňou, avšak všetky okolnosti prerokovania výpovede svedčia
o tom, že tento proces nebol v súlade so zákonom, svoje rozhodnutie odôvodnil v písomnom vyhotovení
súdneho rozhodnutia. Navrhovaní svedkovia by neboli preukazovali okolnosti prerokovania výpovede

odborovou organizáciou, resp. zástupcami zamestnancov.
Na dôležité otázky súd vypočul svedkyňu p. J. I., ktorá ako zástupkyňa odborovej organizácie k veci
vedela uviesť bližšie konanie zástupcu odborov.Proces dokazovania prvoinštančného súdu preto nie je možné hodnotiť tak, ako to uviedol žalovaný
v odvolaní, ako inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nie je možné
vytýkať súdu, že by nemal náležite zistený skutkový stav dôležitý pre posúdenie prejednávanej veci,

a nie je možné vytýkať súdu ani nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd nezistil ani porušenie
práva na spravodlivý súdny proces, či iné procesné pochybenie súdu, na ktoré je potrebné prihliadať.

14. Preto v tomto rozsahu mal odvolací súd za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku
o určenie neplatnosti výpovede je podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie prvoinštančného súdu správne

a toto potvrdil.

15. Pokiaľ sa týka výroku o vzájomnom návrhu, ktorým žalovaný žiadal určiť, že nie je spravodlivé, aby
naďalejzamestnávalžalobkyňu,prvoinštančnýsúdvecnesprávneprávneposúdilaprocesprerokovania
tohto protinávrhu odvolací súd vyhodnotil ako vadný.
Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď

neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
V odvolacích dôvodoch žalovaná neuplatnila vady procesného charakteru majúce vplyv na prerokovanie
vzájomnej žaloby, namietala skutkové a právne pochybenie.
Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že prvýkrát žalovaný vzniesol vzájomný návrh na
pojednávaní dňa 26.6.2024, kedy po tom, čo súd podľa § 181 ods. 2 CSP predbežne vyslovil svoje

právne posúdenie v prejednávanej veci, uviedol, že navrhuje rozhodnúť, aby súd vyslovil, že nie je
spravodlivé požadovať od zamestnávateľa, aby naďalej zamestnával žalobkyňu a určil súčasne, že
pracovný pomer so žalobkyňou skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.12.2023.
Žalovaný tento návrh ústne odôvodnil tým, že žalobkyňa pracovala na 4 alebo 5 oddeleniach, stále bola
negatívne hodnotená, boli doložené predchádzajúce písomné upozornenia zo strany zamestnávateľa

a aj napriek tomu, že obdŕžala písomné upozornenia, na porušovanie alebo neplnenie pracovných úloh,
k náprave nedošlo a trvalo to dlhý čas.
O takomto návrhu, ktorý učinil zástupca žalovaného do zápisnice na pojednávaní následne rozhodoval
prvoinštančný súd meritórne v napadnutom rozsudku.
Vo všeobecnosti platí podľa § 147 ods. 1 CSP, že žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi

vzájomnou žalobou.
Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
Podľa § 147 ods. 3 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie veci.
Vzájomná žaloba má procesnoprávne, aj hmotnoprávne účinky žaloby. Jej doručením na súd nastáva

prekážku litispendencie, dochádza k spočívaniu premlčania, prekluzívnej lehoty. Vzájomná žaloba sa
líši od žaloby vo veci samej len procesnými okolnosťami, ktoré bezprostredne súvisia s jej uplatnením.
Podáva ju strana v prebiehajúcom spore, v ktorom doteraz vystupovala ako žalovaná.
Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe (§ 131 a nasl. CSP).
Vzájomná žaloba je podaním vo veci samej podľa § 123 ods. 2 CSP. Musí spĺňať všeobecné náležitosti

podľa § 127 CSP a osobitné náležitosti podľa § 132 a nasl. CSP. Na odstraňovanie vád sa použijú ust.
§ 129 CSP, pričom aj vzájomnú žalobu môže súd odmietnuť podľa § 129 ods. 3 CSP.
Vzájomná žaloba musí byť podaná písomne, a to v listinnej alebo elektronickej podobe. Podanie
vzájomnej žaloby ústne do zápisnice nie je možné. Vzájomná žaloba štandardne podlieha poplatkovej
povinnosti.

Prvoinštančný súd konal o vzájomnej žalobe nie procesne správnym postupom a netrval na splnení
procesných podmienok vyplývajúcich zo zákona, ktoré zákon predpisuje nielen v štandardnej žalobe,
ale aj vzájomnej žalobe.
Meritórne rozhodnutie o vzájomnej žalobe je rozhodnutím predčasným, ktoré zatiaľ nie je možné
považovať za správne.

Preto odvolací súd vzhľadom na procesné pochybenia prvoinštančného súdu zrušil tento výrok rozsudku
o vzájomnej žalobe žalovanej a vrátil v tomto rozsahu vec prvoinštančnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a), b) CSP).
Bude úlohou prvoinštančného súdu poučiť žalovaného o náležitostiach vzájomnej žaloby ako
hmotnoprávneho úkonu vo veci samej.

Vzávislostiodkonaniažalovanéhobudeotomtonárokurozhodovaťbuďprocesnealebohmotnoprávne.

16. V konečnom rozhodnutí o veci podľa § 396 CSP rozhodne prvoinštančný súd aj o trovách konania.17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).