Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203334
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5624203334.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: KTJ
ENGINEERING, s.r.o., so sídlom Pražská ulica 778/19, Liptovské Sliače, IČO: 36 009 377, proti
žalovanému: SYDA, s.r.o., so sídlom Veterná 2026/4, Ružomberok, IČO : 46 959 324, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z 09. 09.

2024, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/74/2024-49
z 17.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP
zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by mu bola uložená povinnosť zdržať sa do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej
akýchkoľvek stavebných úprav, či vykonávania stavebných prác na nehnuteľnosti neevidovanej na liste
vlastníctva a označenej ako „HALA“, ktorá je postavená na C-KN parc. č. 2551/9, k. ú. A.. Vychádzal
z toho, že vo veci samej sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú mal nadobudnúť od obce A. na základe kúpnej zmluvy z 01.12.2005 v znení jej
dodatku, v ktorej ako aj v znaleckom posudku č. 26/2004 boli uvedené všetky nehnuteľnosti a technické

zariadenia, ktoré nadobudol. Obec A. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy
od Ministerstva obrany SR 07.10.2004, pričom stavby nachádzajúce sa v danej lokalite boli vystavané
na základe stavebného povolenia a následne boli aj skolaudované.
Vychádzal z toho, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej. Žalobca však predloženými dôkazmi
neosvedčil, že stavba vôbec právne existuje, keďže nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou

v právnom zmysle vtedy, ak už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej
stavby, t. j. spravidla deštrukciou obvodového múru pod úroveň stropu nad prvým podlažím, obvykle pri
súčasnom odstránení muriva, priečok, pričom objem novovybudovaných (dostavaných) konštrukcií na
mieste – na základoch pôvodnej stavby je v tejto súvislosti nerozhodný. Pokiaľ by pôvodná, deštrukciou
nedotknutá časť stavby zostala vecou v právnom slova zmysle (čo však nebol tento prípad), tak platí,
že všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby alebo inej stavebnej úpravy alebo dokončovacích prác

prirastie k takejto pôvodnej stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky prináleží tomu, komu patrila
pôvodná stavba, a to bez ohľadu na výšku nákladov vynaložených pri ďalších stavebných prácach.
Pre posúdenie zániku pôvodnej stavby teda nie je relevantné, čo bolo novovybudované, ale čo bolo
odstránené, a či napriek čiastočnej deštrukcii objektu si táto časť objektu udržala povahu stavby.
Z vyjadrenia konateľa žalovaného, zahrnutého v rámci správy z výkonu štátneho stavebného dohľadu
z 10.06.2024 (ako dôkazu predloženého žalobcom) vyplynulo, že pôvodná stavba, vo vzťahu ku ktorej

sa domáhal určenia vlastníckeho práva mala charakter ruín, v rámci ktorých sa nachádzali náletové
dreviny a v rámci ktorých žalovaný na účely odstránenia nerovnosti povrchu vysypal suť a zalial hobetónom, pričom obvodové múry zvyškov tejto stavby boli žalovaným sčasti upravené a sčasti boli
odstránené a odvezené. Následne bola na takýchto zvyškoch budovy žalovaným dostavaná zvyšná
časť novej budovy. Z takéhoto opisu pôvodnej stavby však vyplýva, že najneskôr odstránením časti

obvodových múrov žalovaným nebolo možné považovať túto stavbu za samostatnú (nehnuteľnú) vec
v právnom slova zmysle, pretože došlo k takej deštrukcii obvodového muriva pod úroveň stropu nad
prvým podlažím, ktorá (v zmysle vyššie uvedeného právneho záveru) viedla k zániku tejto stavby ako
veci v právnom (nie fyzickom) zmysle, pričom dodatočný rozsah nadstavby realizovanej žalovaným je
z tohto hľadiska irelevantný.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f/, h/ CSP odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Poukázal na nejednoznačnosť rozhodnutia NS ČR 20Cdo931/1999, z ktorého súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal, keďže v zmysle neho na vznik stavby stačí, aby boli
jasne dané základy a dispozičné riešenie (vychádzajúc z praxe pri zápise stavby – základy a murivo vo

výške min. 120 cm), ale pri deštrukcii stavby stačí, aby klesla jej výška pod úroveň stropu nad prvým
nadzemným podlažím. V slovenskom právnom poriadku existuje len nejasná definícia stavby v § 43 zák.
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku – stavebný zákon, pričom definícia ruiny
absentuje, a preto len veľmi ťažko je možné definovať v zmysle práva ruinu ako takú a tým pádom určiť,
kedy legálne stavba de iure zaniká.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, počas výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktoré sčasti citoval
aj súd, priznal existenciu spevnenej plochy pevne spojenej so zemským povrchom a zároveň
obvodových múrov. Existencia stavby bola niekoľkokrát potvrdená aj jej zameraním geometrickými
plánmi, keď povinnosťou geodeta je zakresliť skutkový stav na parcele a všetky geometrické plány

boli okresným úradom, katastrálnym odborom overené. Geodet do geometrických plánov ruiny
nezakresľuje, ale zakresľuje nové stavby, resp. sa odvoláva na existujúce stavby, ktoré boli zakreslené
na predchádzajúcich geometrických plánoch. Ďalej uviedol, že dôvodom podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bolo, aby sa na spornej nehnuteľnosti zamedzilo ďalším úpravám, prestavbám
a dostavbám, k čomu pristúpil po zistení nerešpektovania štátneho stavebného dohľadu a jeho záverov.

Samotné vydanie neodkladného opatrenia nevytvorí záväzok rozhodnutia vo veci samej, ale zabráni
žalovanému naďalej nerešpektovať rozhodnutie štátneho stavebného dohľadu formou marenia výkonu
úradného rozhodnutia a bude sa takéhoto marenia môcť domáhať aj on, ktorý momentálne nemá
postavenie procesnej strany. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytuje navrhovateľovi
dočasnú ochranu jeho práv, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,

že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť nie sú celkom nepochybné.

4. Žalovaný sa do rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj
keď nie z totožných dôvodov.

6. Krajský súd zdôrazňuje, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie
v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie, tak ako sa
uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej, a preto vychádza zo skutočností zistených
z listinných, resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené
skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j.

potreba bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana vo veci samej (§ 325 ods. 1, § 326 CSP).

7.Zobsahuspisu,atopísomnejdarovacejzmluvyuzatvorenej07.10.2004medziSlovenskourepublikou
– Ministerstvo obrany SR ako darcom a Obcou A. ako obdarovaným vyplýva, že predmetom prevodu

bol objekt: B. C. – D., budova súp. č. XXXX na parc. č. 2551/5, budova súp. č. XXXX na parc. č.
2551/6, budova sup. č. XXXX na parc. č. 2551/7, budova súp. č. XXXX na parc. č. 2551/8 (sklady).
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Obcou A. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim uzatvorenej
01.12.2005 v znení jej dodatku vyplýva, že predmetom prevodu bol Autopark Kramariská s. č. 1052postavený na parc. č. KN 2551/5 bez pozemku, sklad postavený na parc. č. KN 2251/6 bez pozemku,
sklad postavený na parc. č. KN 2551/7 bez pozemku, sklad postavený na parc. č. KN 2551/8 bez
pozemku, t. j. všetky nehnuteľnosti a technické zariadenia tak ako ich obec nadobudla od Slovenskej

republiky – Ministerstva obrany SR. Predávané nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom č.
26/2004 E. F. G., z ktorého vyplýva, že predmetom ohodnotenia bol sklad na parc. č. 2551/6 – prístrešok
pre nádrže, murovaný sklad na parc. č. 2551/6, sklad na parc. č. 2551/7 – prístr. pre cisterny, sklad
na parc. č. 2551/8 – prístr. pre hasiace prístr., strážnica na parc. č. 2551/5. Vychádzajúc z uvedených
listín predmetom prevodu nebola „HALA“ postavená na parc. č. 2551/9. Pritom zmluva, ktorou sa

nehnuteľnosť prevádza musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 OZ) preto vôľa previesť predmetnú
halu by musela byť vyjadrená v predmetných zmluvách (§ 35 ods. 2 OZ), nech sa už v súčasnosti
nachádza v akomkoľvek stave. Sám žalobca pritom v žalobe uviedol, že sa má jednať o príslušenstvo
k ostatným prevedeným nehnuteľnostiam, t. j. o samostatnú nehnuteľnú vec, ktorej prevod by musel byť
v uvedených zmluvách vyjadrený. Vychádzajúc z uvedeného žalobca neosvedčil jednu zo základných
podmienokprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,atodôvodnosťatrvaniejehonároku,ktorémusamá

vo veci samej poskytnúť ochrana, a preto krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým jeho návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako vecne správne potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 (za) :
0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).