Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120201655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:7120201655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu ZAKLADANIE OK, s. r. o., so
sídlom Prúdy 93/4, Trenčín, IČO 36 786 683, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so
sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. októbra 2023, č.k.
24C/27/2020-142, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení svojho rozsudku súd

prvej inštancie uviedol, že žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v celkovej výške 22 620,08 eur, ktorá suma pozostáva z peňažných
čiastokprávoplatnepriznanýchžalobcovivočidlžníkovi-spoločnostiHS-INGREALa.s.rozhodcovským
rozsudkomRozhodcovskéhosúduvŽilineč.k.RRS2015/13zodňa25.06.2015,ktorýsastalexekučným
titulom (istina 19 675,75 eur, súdny poplatok za rozhodcovské konanie v sume 1 180,50 eur, náhrada
trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 1 302,94 eur), poplatku za návrh na

začatie exekúcie v sume 16,50 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v
sume 444,39 eur. V danom prípade žalobca za škodu považoval nevymoženú pohľadávku vrátane
jej príslušenstva v exekučnom konaní, ktorej vymoženie malo byť podľa názoru žalobcu zmarené v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Škoda mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Košice I pri doručovaní
poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., ktoré bolo
dňa 09.10.2015 omylom doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi a poverenému

súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. bolo doručené dňa 01.03.2016, v dôsledku
čoho, vzhľadom na časový odstup od podania žiadosti o udelenie poverenia pre súdneho exekútora
a jeho doručenia súdnemu exekútorovi, bolo súdnym exekútorom vykonané zablokovanie vozidiel vo
vlastníctve povinného vykonané až ako šieste v poradí. Podľa žalobcu v prípade riadneho úradného
postupu súdu by poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi
Ďorďovičovi, ml. nepochybne doručené najneskôr dňa 09.10.2015 a v takom prípade by tento mohol

ako prvý v poradí zablokovať hnuteľný majetok dlžníka, z ktorého by bolo možné vymáhanú pohľadávku
žalobcu uspokojiť v celom rozsahu vrátane jej príslušenstva.2. Na základe vykonaného dokazovania (viď bod 5 až 17 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie)
súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci, bez ohľadu na to, či by postup Okresného súdu Košice
I pri doručovaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča,

ml. bol súdom hodnotený ako nesprávny úradný postup, nebolo by možné hovoriť na strane žalobcu o
škode. V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/24/2016 zo dňa
24.05.2016bolnamajetokdlžníkaHS-INGREALa.s.vyhlásenýkonkurzaexekučnékonanievedenéna
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20Er/5482/2015 bolo zo zákona zastavené. V konaní taktiež nebolo
sporné, že žalobca prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči dlžníkovi (úpadcovi) v celkovej sume

22 620,08 eur, t. j. v totožnej sume, akej zaplatenie si nárokuje v tomto konaní voči žalovanému. Konkurz
naďalej prebieha a konkurzné konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Súd prvej inštancie
uviedol, že vznik škody by bolo možné konštatovať až vtedy, ak v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom (tu v súvislosti s doručovaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Ďorďovičovi, ml.) sa právo žalobcu ako veriteľa vyplývajúce z pohľadávky proti dlžníkovi
stalo nevymožiteľným a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak (rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 27.11.2003 sp. zn. 3Cdo/134/2003). Rovnaký názor bol vyjadrený aj v rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 361/09, v zmysle ktorého „Skutočnou škodou je ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred
škodnou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca
v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu

zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v
okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na
plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným“.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že však vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má svoju pohľadávku

prihlásenú v konkurze vedenom na majetok úpadcu - dlžníka HS - INGREAL a.s., pričom konkurz na
majetok dlžníka naďalej prebieha, jednoznačne nemožno dospieť k záveru, že možnosť uspokojenia
pohľadávky žalobcu v sume 22 620,08 eur bola zmarená. Nie je vylúčená možnosť, že pohľadávka,
resp. aspoň jej časť, bude vymožená v stále prebiehajúcom konkurze. Podstatné je to, že žalobca má
stále možnosť uspokojenia svojej pohľadávky (aj čo len čiastočného), a preto nie je možné konštatovať,

že by možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu bola vylúčená, úplne zmarená, a že by do úvahy
neprichádzala už žiadna možnosť ani len jej čiastočného uspokojenia. Pokiaľ totiž existuje možnosť
vymoženia pohľadávky, nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky, a teda ani vznik škody
ako takej. Tento predpoklad tak čo do základu nie je naplnený.

4. Vo vzťahu k uplatnenej výške škody súd prvej inštancie uviedol, že výšku škody nemožno stotožňovať
automaticky s výškou pohľadávky, ktorú sa žalobcovi ako oprávnenému nepodarilo od svojho povinného
v exekúcii vymôcť, hoci ju mal priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Za škodu totiž
v tomto type zodpovednostného vzťahu možno považovať zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky, ak k zmareniu

predaja a poklesu hodnoty pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 27.11.2003 sp. zn. 3Cdo/134/2003, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 22.02.2008 sp. zn. 5MCdo/1/2007). Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola priznaná
vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností,
vplývajúcichnamožnosťuspokojiťvymáhanúpohľadávku,vneposlednomradeodsolventnostidlžníkaa

možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Z toho možno vyvodiť, že reálna hodnota pohľadávky,
ktorá bola žalobcovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu, nezávisí len od samotnej sumy, ktorá
bola žalobcovi priznaná, a preto bez ďalšieho nie je možné výšku škody stotožňovať so sumou
rozhodcovským rozsudkom priznanej pohľadávky. Nakoľko však čo do základu predpoklad vzniku škody
nebol naplnený, bolo už nadbytočné zaoberať sa jej výškou. Už len nesplnenie tohto predpokladu je

samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu by bolo potrebné mať
splnenú aj existenciu príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou (teda nevymoženou pohľadávkou)
a nesprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi
nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nevznikla by ani škoda. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť trebavždy preukázať. Musí byť preukázané, že ak by bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené
poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. riadne a včas, tento mohol
vykonať blokáciu hnuteľného majetku (motorových vozidiel) povinného ako prvý v poradí, pričom

speňažím týchto vozidiel v rámci exekučného konania by bolo možné vymáhanú pohľadávku žalobcu
vrátane jej príslušenstva uspokojiť v celom rozsahu, a teda, že vymoženie pohľadávky žalobcu bolo aj
reálne. Muselo by byť nepochybne preukázané, že postup súdu pri doručovaní poverenia na vykonanie
exekúcie bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa pohľadávka žalobcu voči povinnému
nevymohla. Tento predpoklad nebol nepochybne žalobcom preukázaný. V konaní bolo preukázané

a medzi stranami nebolo sporné, že voči povinnému bolo vedených súbežne s exekúciou žalobcu
prinajmenšom ďalších 5 exekúcií. Skutočnosť, že povinný bol dlžníkom viacerých veriteľov je potvrdená
aj vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (povinného). V rozhodnom období si tak na majetok dlžníka
uplatnili práva aj ďalšieho osoby, pričom nie je vylúčené, že niektoré z nich mohli mať aj prednostné
pohľadávky, ktoré majú prednosť pred ostatnými (neprednostnými) pohľadávkami. Preto miera reálnej
úspešnosti žalobcu v exekúcii mohla byť v konečnom dôsledku limitovaná a podstatne obmedzená aj

právami tretích osôb, a teda nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca by svoju pohľadávku
bol býval aj uspokojil. Taktiež za stavu, keď jednotlivé motorové vozidlá vo vlastníctve povinného
neboli speňažené v žiadnej z exekúcií predchádzajúcich v zozname blokácií exekúcií žalobcu, ale tieto
boli po vyhlásení konkurzu zaradené správcom konkurznej podstaty do všeobecnej podstaty majetku
úpadcu (povinného), jednoznačne nemožno konštatovať, že by oneskoreným doručením poverenia

na vykonanie exekúcie došlo k zmareniu predaja motorových vozidiel povinného, a tým k úplnému
zmareniu vymoženia pohľadávky žalobcu. Z týchto dôvodov preto nemožno jednoznačne konštatovať
existenciupríčinnejsúvislostimedzivytýkanýmpostupomexekučnéhosúduanemožnosťoupohľadávku
vymôcť, keď nemožno konštatovať nepochybne to, že predovšetkým oneskorené doručenie poverenia
na vykonanie exekúcie spôsobilo to, že pohľadávka žalobcu nebola vymožená. Aj pre nesplnenie tohto

predpokladu bolo preto potrebné žalobu zamietnuť. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1,
ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu
náhradu trov konania. Uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom úradu štátu je vo všeobecnosti kumulatívne splnenie troch podmienok,
a to existencia nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a existencia príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pokiaľ ide o existenciu nesprávneho úradného

postupu, tento prvý základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu v tejto veci nebol medzi
stranami sporný a žalovaný ani nenamietal žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup v exekučnom
konaní. Skutkové stvrdenia o nesprávnom úradnom postupe súdu v exekučnom konaní neboli
žalovaným popreté a zároveň jednoznačne vyplynuli z vykonaného dokazovania na základe listinných
dôkazov ním predložených a na jeho návrh zadovážených súdom, a preto o existencii nesprávneho

úradnéhopostupunemôžubyťžiadnepochybnosti.Záversúduprvejinštancieonepreukázanínaplnenia
druhého základného predpokladu zodpovednostného vzťahu za škodu v danej veci, a to existenciu
škody, považuje za nesprávny. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ má prihlásenú
svoju pohľadávku v konkurze vedenom na majetok jeho dlžníka a tento konkurz naďalej prebieha, nie je
možné dospieť k záveru, že možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu bola zmarená a konštatovaním,

že výšku škody nie je možné stotožňovať so sumou pohľadávky priznanej žalobcovi rozhodcovským
rozsudkom. Mal za to, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní mu
škoda vznikla, a to v celom rozsahu nevymoženej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá bola predmetom
exekučného konania. Jeho pohľadávka nebola v exekučnom konaní uspokojená ani sčasti, táto v celom
rozsahu istiny uplatneného nároku na náhradu škody 22 620,08 eur existovala, predstavuje jeho

majetkovú ujmu a teda škodu v konkrétne určenej výške. Podanie samotnej prihlášky pohľadávky
v tejto sume v rámci konkurzného konania prebiehajúceho na majetok dlžníka neznamená, že mu
škoda nevznikla, alebo že táto bude reparovaná iným spôsobom, teda z peňažných prostriedkov
získaných speňažením majetku dlžníka v rámci konkurzného konania. Za škodu treba považovať
jednak to, o čo sa v dôsledku škodnej udalosti zmenšil majetok poškodeného, a jednak to, o čo

v dôsledku škodnej udalosti nedošlo ku zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to pri obvyklom
a predpokladanom slede udalostí dalo očakávať. Je nesporné, že jeho nevymožená pohľadávka
predstavuje jeho nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý mu bol prisúdený rozhodcovským rozsudkom
vrátane jeho príslušenstva, ktorý nárok predstavuje jednak škodu, ktorá mu vznikla zmenšením jehomajetku v rozsahu vynaložených nákladov na realizáciu diela, na trovy rozhodcovského konania a na
trovy exekučného konania, a jednak škodu, ktorá mu vznikla tým, že nedošlo k zväčšeniu jeho majetku,
ktorému by pri obvyklom a predpokladanom slede udalostí došlo v rozsahu nevymoženej odmeny

za zhotovenie diela. To, že na majetok jeho dlžníka bol vyhlásený konkurz, do ktorého pohľadávku
prihlásil, nebolo možné hodnotiť na jeho ťarchu a v jeho neprospech, pretože realizoval len svoje
ústavné právo na súdnu ochranu a riadnym a včasným neprihlásením pohľadávky v rámci konkurzného
konania by stratil aj poslednú nádej na dosiahnutie aspoň akéhokoľvek čiastočného uspokojenia svojej
pohľadávky. Úlohou súdu v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je

zisťovať a vyhodnocovať predpoklad možného budúceho uspokojenia jeho pohľadávky v konkurznom
konaní, ale s poukazom na § 217 ods. 1 CSP je pre rozhodnutie súdu v tomto konaní významný len
aktuálny stav, kedy jeho predmetná pohľadávka nebola uspokojená ani len sčasti a prestavuje škodu,
ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní. Konštatovanie
súdu prvej inštancie, že škoda by mu vznikla v prípade neuspokojenia jeho pohľadávky v konkurznom
konaní vôbec alebo sčasti, považuje za nesprávne vzhľadom na právnu úpravu premlčania nároku

na náhradu škody vyplývajúcu z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Záver súdu prvej inštancie o
neexistencii škody na jeho strane z dôvodu trvajúcej možnosti dosiahnutia uspokojenia jeho pohľadávky
voči dlžníkovi v konkurznom konaní je celkom nesprávny. Významné je iba to, či v aktuálnom čase,
teda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody nebola jeho pohľadávka
pôvodne vymáhaná v exekučnom konaní uspokojená ani len sčasti a celá jej suma predstavuje

škodu, ktorá mu vznikla, nebola mu uhradená. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie
onepreukázanípríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodounajehostrane,ktorý
založil na konštatovaní, že by muselo byť preukázané, že ak by bolo poverenie na vykonanie exekúcie
doručené poverenému súdnemu exekútorovi riadne a včas, tento by mohol vykonať blokáciu hnuteľného
majetku povinného ako prvý v poradí a speňažením týchto vozidiel v rámci exekučného konania by

bolo možné vymáhanú pohľadávku vrátane jej príslušenstva uspokojiť v celom rozsahu, a teda by
muselo byť preukázané, že vymoženie pohľadávky bolo aj reálne, čo sa podľa súdu prvej inštancie
nestalo. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na možnosti uspokojenia jeho nároku v exekučnom
konaní prikázaním pohľadávky z účtu povinného, ktoré možnosti jednoznačne vyplynuli z vykonaného
dokazovania a súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal. Zdôraznil, že nie je a ani nemôže byť objektívne

možné preukázať v tomto konaní, že v prípade neexistencie nesprávneho úradného postupu súdu by
bolo došlo v exekučnom konaní k vymoženiu jeho pohľadávky v celom rozsahu alebo v určitej časti. Jeho
dôkaznou povinnosťou bolo preukázať len to, že vymáhanú pohľadávku skutočne mal a že ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu súdu, boli objektívne dané tak skutkové, ako aj právne možnosti na
dosiahnutie vymoženia jeho pohľadávky v exekučnom konaní v celom rozsahu a že nesprávny úradný

postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že k vymoženiu pohľadávky nedošlo vôbec.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/145/2002. Pokiaľ by došlo k riadnemu
doručovaniu poverenia súdnemu exekútorovi, tento mohol začať konať už v prvej polovici októbra 2015
a zablokovanie motorových vozidiel mohol vykonať ako prvé v poradí, pričom prvá blokácia týchto
vozidielbolavykonanáaždňa03.12.2015.Speňaženímtýchtovozidielboloobjektívnemožnédosiahnuť

uspokojenie jeho pohľadávky v celom rozsahu. Jeho dlžník mal aj ďalší rozsiahly hnuteľný majetok a mal
na účte v banke peňažné prostriedky, z ktorých v období medzi 09.10.2015 a 01.03.2016 boli realizované
dlžníkom úhrady v prospech iných osôb v značných peňažných sumách podstatne prevyšujúcich jeho
pohľadávku. Nebyť nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní, boli objektívne dané
možnosti na vymoženie jeho pohľadávky v rámci exekúcie aj ďalším spôsobom vykonania exekúcie, a to

prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pri riadnom slede
udalostí, nebyť nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní boli objektívne dané všetky
skutkové aj právne podklady dosiahnutia vymoženia jeho pohľadávky v exekučnom konaní v celom
rozsahu a že práve nesprávny úradný postup, ktorý s oneskorením takmer o päť mesiacov doručil
poverenie na vykonanie exekúcie správnemu exekútorovi, bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho,

že k vymoženiu jeho pohľadávky v exekučnom konaní nedošlo. Existuje tak príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní a vzniknutou škodou na jeho strane, opačný
záver súdu prvej inštancie nie je správny a nezodpovedá skutkovým zisteniam, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie je výlučne rekapituláciou nesprávnych
právnychzáverovahypotézžalobcuprezentovanýchnapriečcelýmkonanímpredsúdomprvejinštancie
od podania žaloby po záverečnú reč jeho zástupcu. Uviedol, že napriek tomu, že došlo k oneskorenémudoručeniu poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nárok uplatňovaný žalobcom v tomto
konaní nemohol byť vyhodnotený ako dôvodný, a to ani len čiastočne, pretože zvyšné dva základné
zákonné predpoklady pre možnosť vzniku takéhoto nároku, a teda pre vznik zodpovednosti žalovaného

štátu neboli naplnené. Škoda ako ju deklaroval žalobca jednoznačne nevznikla, pretože žalobca jednak
nepreukázal, že by bolo bývalo došlo k vymoženiu exekučnej pohľadávky. Preukázanie vzniku škody
musí byť dostatočné a nie založené na predpokladoch a subjektívnych domnienkach, keď žalobcove
tvrdenia o pravdepodobnosti záveru o možnosti úspešného vymoženia exekvovanej pohľadávky boli
iba nepodloženými hypotézami samotného žalobcu. Žalobca dôvodil, že súdny exekútor v dôsledku

oneskoreného doručenia poverenia na vykonanie exekúcie nemohol zablokovať hnuteľný majetok
povinného, a to najmä motorové vozidlá v jeho vlastníctve, ktorých speňažením mohlo dôjsť k získaniu
peňažných prostriedkov na uspokojenie jeho pohľadávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
všetky motorové vozidlá vo vlastníctve povinného tvoria časť predmetu konkurznej podstaty, a teda
neexistuje jediné vozidlo, ktoré by bolo speňažené pred začatím konkurzu na majetok povinného
anebolobyzahrnutédokonkurznejpodstaty.Tvrdeniežalobcutýkajúcesauspokojeniajehopohľadávky

po speňažení motorových vozidiel predstavujú výsostne hypotetický procesný útok. Žalobca má riadne
prihlásenú svoju pohľadávku v konkurznom konaní, ktorej výška zodpovedá uplatnenému nároku aj
v tomto konaní. Nemožno preto prijať záver, že žalobcovi vznikla ním deklarovaná škoda ako následok
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorej náhradu je povinná zaplatiť žalobcovi žalovaná. Účelom
zákonnejúpravyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.niejedelegáciazodpovednostizosúkromnoprávnych

vzťahov na štát v prípade čo i len čiastočnej ingerencie štátnej moci do týchto vzťahov. Ďalej uviedol,
že žalobcov dlžník HS - INGREAL a.s. naďalej existuje, táto spoločnosť je v konkurze a žalobcov nárok
voči tejto spoločnosti naďalej existuje a je vymožiteľný. Miera vymožiteľnosti predmetného nároku a jej
spochybňovanie zo strany žalobcu je hypotetické a subjektívne. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by
mal byť v súčasnosti už úpadca zbavený svojho dlhu voči žalobcovi na úkor štátu, resp. pre ktorý by

mal žalobca profitovať na úkor štátneho rozpočtu a následne by mohol byť duplicitne uspokojený aj
v konkurznom konaní. Neexistuje ani právny nástroj, na základe ktorého by sa mohol stať v prípade
vzdania sa nároku v konkurze žalobcom po uspokojení jeho nároku priamym veriteľom dlžníka žalobcu
namiesto samotného žalobcu. Za týchto skutkových okolností je absolútne nesprávne tvrdenie žalobcu,
že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní škoda vznikla, a to v celom

rozsahu vymoženej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá bola predmetom exekučného konania, jedná
sa výlučne o nepodloženú domnienku žalobcu. Konštrukcia žalobcu, že v danej veci stačí preukázať
existenciu určitej pohľadávky a čo i len hypotetickú možnosť jej vymoženia, na základe čoho má byť
automatickyvyhodnotenýnároknanáhraduškodyakodanývcelomrozsahuabezďalšieho,jeabsurdná
a rozporná s právnou úpravou zodpovednosti za škodu ako takou a pripustenie takýchto záverov

nepripadá do úvahy. Poukázal na tvrdenie samotného žalobcu, že nie je objektívne možné preukázať,
že by bolo bývalo došlo k vymoženiu pohľadávky v rozhodnom období pred začatím konkurzu, čím
potvrdzuje správnosť záverov súdu prezentovaných v napadnutom rozsudku vo vzťahu k nepreukázaniu
vzniku škody a príčinnej súvislosti.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia v danej veci podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, zdôvodnil, z akých dôvodov

a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré
z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom
odvolaní sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi
dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní

neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.11. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanom odvolaní žiadne nové námietky,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol, považoval za potrebné na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:

12. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že neboli splnené podmienky
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, nakoľko
nebola preukázaná existencia škody ako dôsledok nesprávneho úradného postupu súdu a nebola

preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi vytýkaným postupom exekučného súdu a škodou.

13. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupomorgánuverejnejmoci.Zákonč.514/2003Z.z.nedefinuje„nesprávnyúradnýpostup“,
z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho
orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože
úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba
správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje.

14. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny
orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže
byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt na jeho vydanie, alebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť

štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky).

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu

– Okresného súdu Košice I pri doručovaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., ktoré bolo dňa 09.10.2015 omylom doručené súdnemu exekútorovi
JUDr. Michalovi Mazúrovi a poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. bolo
doručené až dňa 01.03.2016. Žalobca dôvodil, že v prípade riadneho úradného postupu exekučného
súdu by poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi,

ml. doručené najneskôr 09.10.2015, a tento mohol ako prvý zablokovať hnuteľný majetok dlžníka HS-
INGREAL a.s., z ktorého by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť v celom rozsahu vrátane jej
príslušenstva.

16. Spornou otázkou tak zostalo, či došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu

ku vzniku škody a či existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu a škodou.

17. Súd prvej inštancie správne uviedol, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. sú a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou, ktoré predpoklady musia byť splnené súčasne a v prípade, že čo i len
jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody nie je v konaní preukázaný, súd musí žalobu
zamietnuť.

18. Zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady,

treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu
vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s

nesprávnym úradným postupom.19. Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym
rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť
uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia

pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ
môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči bonitnému dlžníkovi a inú hodnotu, ak
dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá, alebo ho síce má, no je nepatrný, alebo nemôže byť
postihnutý pri výkone rozhodnutia. Charakter majetkovej ujmy má preto aj zníženie hodnoty pohľadávky
veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky

v konaní o výkon rozhodnutia, ak zmareniu, resp. poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym
úradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou
pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný
nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo
veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/134/2003).

20. V danej veci je nesporné, že žalobca svoju pohľadávku v totožnej výške ako uplatňuje v tomto
súdnom konaní a ako uplatňoval v pôvodnom exekučnom konaní (ktoré bolo zastavené) uplatňuje

i v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp.zn. 31K/24/2016 začatom dňa
24.05.2016 proti svojmu dlžníkovi (HS-INGREAL a.s.). Konkurzné konanie na majetok úpadcu (dlžníka
žalobcu) naďalej prebieha, pričom súčasťou konkurznej podstaty sú všetky hnuteľné veci – motorové
vozidlá (všetky motorové vozidlá vo vlastníctve povinného tvoria časť predmetu konkurznej podstaty,
neexistuje ani jedno vozidlo, ktoré by bolo speňažené pred začatím konkurzu na majetok povinného

a nebolo by zahrnuté do konkurznej podstaty), vo vzťahu ku ktorým žalobca tvrdil, že malo dôjsť
pri správnom úradnom postupe k ich prednostnej blokácii a ich speňažením v exekučnom konaní by
bolo možné jeho pohľadávku i s príslušenstvom uspokojiť v celom rozsahu. Je preto nesporné, že
právo žalobcu (veriteľa) proti svojmu dlžníkovi sa nestalo nevymožiteľným, nakoľko nie je vylúčené, že
pohľadávka žalobcu bude uspokojená v celom rozsahu alebo čiastočne práve v konkurznom konaní.

21. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že tvrdenia žalobcu, týkajúce sa uspokojenia jeho
pohľadávky po včasnej blokácii a následnom speňažení motorových vozidiel v exekučnom konaní,
predstavujú hypotetické procesné tvrdenie žalobcu, ku ktorému nie je možné po vykonanom dokazovaní
dospieťbezakýchkoľvekpochybností.NárokžalobcuvočijehodlžníkoviHS-INGREALnaďalejexistuje,

je vymožiteľný a je predmetom konkurzného konania, ktoré doposiaľ prebieha. Tvrdenie žalobcu, že
v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní mu vznikla škoda vo výške, ktorú
uplatňuje rovnako v konkurznom konaní, je nepodloženou domnienkou žalobcu, ktorú nie je možné
objektívne preukázať. Nie bez významu je i skutočnosť, že v prípade úspechu žalobcu v tomto súdnom
konaní by mohlo dôjsť k duplicitnej úhrade pohľadávky žalobcu jednak zo strany štátu a jednak zo strany

pôvodného dlžníka v konkurznom konaní. Z týchto dôvodov nie je možné prijať záver, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (nesprávne doručovanie poverenia na vykonanie
exekúcie) došlo ku vzniku škody žalobcu vo výške jeho pohľadávky s prísl. priznanej mu súdom, ktorá
bola predmetom exekučného konania.

22. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak protiprávne konanie (nesprávny úradný
postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik
škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí
iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii, príčinnú súvislosť
treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo

všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že
nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Otázka príčinnej
súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení
otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)

a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),
za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)
a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje.23. V danej veci žalobca svoju pohľadávku proti spoločnosti HS – INGREAL a.s. vo výške 22 620,08
eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa domáhal v exekučnom konaní, označil za majetkovú ujmu

spôsobenú mu žalovaným, pričom za príčinu vzniku tejto ujmy (škody) považoval nesprávny úradný
postup exekučného súdu, spočívajúci v oneskorenom doručení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi (poverenie malo byť doručené najneskôr dňa 09.10.2015 a bolo doručené dňa
01.03.2016). Bolo teda potrebné posúdiť, či oneskorené doručenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi malo ako príčina priamo (bezprostredne) za následok vznik škody, spočívajúcej

v nevymožení pohľadávky žalobcu (exekúcia bola zastavená z dôvodu začatia konkurzného konania
proti dlžníkovi).

24. Z obsahu pripojeného exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
dňa 03.08.2015 na Exekútorský úrad JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., doplnený na základe výzvy súdu
listom zo dňa 07.09.2015, pričom Okresný súd Košice I doručil poverenie na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. dňa 01.03.2016. Uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 31K/24/2016 zo dňa 24.05.2016 bol na majetok dlžníka HS – INGREAL a.s., Košice
vyhlásený konkurz a doposiaľ prebieha konkurzné konanie. Podľa súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
zverejneného správcom boli do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu zapísané hnuteľné veci,
a to osobné a nákladné motorové vozidlá.

25. Odvolací súd zastáva názor , že i v prípade, že by došlo k riadnemu doručeniu poverenia
na vykonanie exekúcie v polovici mesiaca október 2015 a následnej blokácii motorových vozidiel
dlžníka v exekučnom konaní vedenom na návrh žalobcu ako prvého v poradí (k prvej blokácii došlo
04.12.2015 iným subjektom a k predaju motorových vozidiel do vyhlásenia konkurzu na dlžníka

nedošlo), nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by vzhľadom na zákonom vyžadovaný
postupsúdnehoexekútora (§114anasl.-predajhnuteľnýchvecí,§93 anasl.–prikázanímpohľadávky)
došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní, a to vzhľadom na časovú súvislosť
s vyhlásením konkurzu na dlžníka žalobcu HS – INGREAL a.s. dňa 24.05.2016. Vzhľadom na uvedené
možno uzavrieť, že medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a škodou, náhrady ktorej

sa žalobca domáha, nie je vzťah príčiny a následku bez akýchkoľvek pochybností daný.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý vecne spochybnený nebol.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 CSP).

28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).