Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010359
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 30. októbra 2024
v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.02.2024, sp. zn.
11T/90/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024, z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalým
pobytom A. XX, E. C. D., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca,

u z n á v a z a v i n n é h o,

v bode 1/
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,

v bode 2/
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024,

pretože

v bode 1/
dňa 03.09.2022 v čase okolo 17.30 h v obci Dražice, podišiel k C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XX, E. C. D., ktorý v tom čase sedel na lavičke v blízkosti miestneho kostola a bez uvedenia dôvodu
ho chytil rukami v oblasti krku so slovami „ty pojebaný cigáň“, následne ho pustil a odišiel do priestorov
dvora domu na adresu A. X, kde býva, po tom čo C. F. prišiel pred uvedenú nehnuteľnosť s cieľom,
aby mu vysvetlil dôvod svojho konania, tento začal kričať slovné spojenia „Vy pojebaní cigáni“ a ďalšie

nadávky a z priestorov spoza brány ho oblial znečistenou vodou z tam nachádzajúceho sa vedra, v
dôsledku čoho sa poškodený zohol a začal si utierať tvár, kedy ho jedenkrát udrel presne nezisteným
predmetom striebornej farby, pripomínajúcim kovovú tyč do oblasti záhlavnej kosti, v dôsledku čoho
poškodený utrpel tržno-zmliaždenú ranu v záhlaví veľkosti cca 3 cm, pričom sa jedná o ľahké zranenie,
ktoré si nevyžadovalo práceneschopnosť a dobu liečenia,

v bode 2/

dňa04.09.2023o20.30hviedolakovodičosobnémotorovévozidloznačkyŠkodaOctavia,evidenčného
čísla C. XXXXX, medzi obcami A. G. H. B., kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a zišiel s nímmimo vozovku, kde sa s vozidlom prevrátil a ostal prevrátený stáť, následne bol kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia Veľký Blh a bol vyzvaný, aby predložil potrebné doklady na vedenie a prevádzku
motorového vozidla, kde pri kontrole predložil všetky doklady potrebné na vedenie vozidla, následnou

dychovou skúškou s meračom Alcotest 7410 číslo ARYF-0181, mu bola v čase o 20.59 h nameraná
hodnota0,95mg/letanoluvovydychovanomvzduchu,čopoprepočtepredstavuje1,98promilealkoholu,
pričom opakovanú dychovú skúšku odmietol vykonať,

t e d a

v bode 1/
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle inému ublížiť
na zdraví, avšak k jeho dokonaniu nedošlo,

dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že

napadol iného,

v bode 2/
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť ako
zamestnanie, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na

majetku.

Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 43 ods.

1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, na úhrnný ďalší trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom
od 06.08.2024, obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému C. F., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., trvalým bydliskom A. XX, škodu vo výške 121,10 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ako aj z prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a v bode 2/ z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v bode 1/
dňa 03.09.2022 v čase okolo 17.30 h v obci A., podišiel k C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E.

C. D., ktorý v tom čase sedel na lavičke v blízkosti miestneho kostola a bez uvedenia dôvodu ho chytil
rukami v oblasti krku so slovami „ty pojebaný cigáň“, následne ho pustil a odišiel do priestorov dvora
domu na adresu A. X, kde býva, po tom čo C. F. prišiel pred uvedenú nehnuteľnosť s cieľom, aby mu
vysvetlil dôvod svojho konania, tento začal kričať slovné spojenia „Vy pojebaní cigáni“ a ďalšie nadávky
a z priestorov spoza brány ho oblial znečistenou vodou z tam nachádzajúceho sa vedra, v dôsledku

čoho sa poškodený zohol a začal si utierať tvár, kedy ho jedenkrát udrel presne nezisteným predmetom
striebornej farby, pripomínajúcim kovovú tyč do oblasti záhlavnej kosti, v dôsledku čoho poškodený
utrpel tržne-zmliaždenú ranu v záhlaví veľkosti cca 3 cm, pričom sa jedná o ľahké zranenie, ktoré si
nevyžadovalo práceneschopnosť a dobu liečenia,

v bode 2/dňa04.09.2023o20.30hviedolakovodičosobnémotorovévozidloznačkyŠkodaOctavia,evidenčného
čísla C. XXXXX, medzi obcami A. G. H. B., kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a zišiel s ním
mimo vozovku, kde sa s vozidlom prevrátil a ostal prevrátený stáť, následne bol kontrolovaný hliadkou

Obvodného oddelenia Veľký Blh a bol vyzvaný, aby predložil potrebné doklady na vedenie a prevádzku
motorového vozidla, kde pri kontrole predložil všetky doklady potrebné na vedenie vozidla, následnou
dychovou skúškou s meračom Alcotest 7410 číslo ARYF-0181, mu bola v čase o 20.59 h nameraná
hodnota0,95mg/letanoluvovydychovanomvzduchu,čopoprepočtepredstavuje1,98promilealkoholu,
pričom opakovanú dychovú skúšku odmietol vykonať.

Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4
Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. bol
obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 4 rokov.

Podľa 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému C. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, náhradu škody vo výške 121,10 eur (bolestné).

Proti rozsudku okresného súdu podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 25.10.2024, a to
proti výrokom o vine a o treste.

Uviedol, že popiera spáchanie skutkov kladených mu za vinu, má za to, že vykonaným dokazovaním
v rámci prípravného konania, ako i dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný
žiaden dôkaz, ktorý by ho jednoznačne usvedčoval zo spáchania prečinov, za ktoré ho samosudca uznal
vinným.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť, ako to učinil samosudca v danom
prípade.

Vo všeobecnosti platí, že tam kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, má voliť súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch tú, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia.

V danom prípade samosudca uveril tvrdeniam poškodeného C. F., ktorý bol v čase spáchania skutku pod

značným vplyvom alkoholu (analogicky v stave v akom bol, mohol sa zraniť bez cudzieho zavinenia), v
neposlednom rade uveril účelovým tvrdeniam rodinných príbuzných poškodeného a jeho priateľov.

Upriamil pozornosť na výpovede svedkov I. J. (družky A. F.), H. K. (kamaráta poškodeného), L. F. (brata
poškodeného) a A. F., ktorých obsah analyzoval s tým, že išlo o výpovede, ktoré neboli konzistentné

a obsahovali viacero tam uvedených rozporov.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva dôvodnosť uznania viny z ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák. tobôž v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., kde doposiaľ nie je zrejmý ani dôvod uznania
viny z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s poukazom na to, že žiaden svedok

nevidel, že by bol údajne chytil poškodeného v oblasti krku so slovami „ty pojebaný cigáň“ na verejnom
priestranstve pri lavičke, zhodne počas tohto ako vylial vodu na poškodeného, aby sa ten vzdialil z ich
pozemku, keďže on stál na dvore rodinného domu, kde býva.

Za relevantné však možno považovať, že svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali diametrálne

odlišne, pričom nevedeli popísať ani to, ako mohol údajne dlhou palicou cez vysokú bránu spôsobiť
zranenia hlavy poškodenému. Zdôraznil, že ani jeden zo svedkov nedokázal rekonštruovať tvrdené,
z čoho jednoznačne vyplýva, že svedkovia, ktorí svedčili v jeho neprospech, nevypovedali pravdivé
tvrdenia, udretie palicou, resp. tyčou mali len naučené, avšak dopodrobna nedomysleli svoje svedeckévýpovede, kde jediným dôvodom vzniku nezhôd bola nevrátená cirkulárka, na ktorú sa opodstatnene
dopytoval, nakoľko ju požičal. Za zaujímavé považoval to, že bol uznaný za vinného z niečoho,
čo nespáchal ani v štádiu pokusu, pričom škoda na majetku jeho rodiny, ktorú spôsobila rodina

poškodeného v inkriminovaný deň nebola riešená napriek hláseniu.

Opakovane apeloval na zásadu objektívnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o
vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Platí,
že tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti má

voliť súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu (napr. 2Tz 22/1967, 7Tz 61/1967) platí, že ak zostanú
vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné
vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného.

Pri bode 1/ nejestvuje žiaden jednoznačný, tobôž hodnoverný dôkaz, ktorý by ho mohol bez akýchkoľvek

pochybností usvedčovať zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Výrok samosudcu o tom, že jeho obrana bola vyvrátená najmä priamym dôkazom a to výsluchom
samotného poškodeného C. F., ktorého verziu o tom ako mu obžalovaný fyzicky ublížil potvrdili
výpoveďami na hlavnom pojednávaní aj svedkovia I. J., A. F., L. F., H. K., ktorí všetci videli, že v kritickom

čase, keď došlo k úderu do hlavy poškodeného, nebol nikto okrem obžalovaného a poškodeného,
považuje za nesprávny s poukazom na už vyššie uvedené.

V odôvodnení rozhodnutia bolo opomenuté, že poškodený bol pod značným vplyvom alkoholu, kde táto
skutočnosť mohla mať podstatný význam na motoriku poškodeného, ktorý mohol len spadnúť a napr.

udrieť si hlavu o obrubník bez cudzieho zavinenia, prípadne mohol zakopnúť o vlastnú nohu a spadnúť.

Zastáva názor, podľa ktorého pre uznanie viny v bode 1/ nebolo možné rozhodnutie založiť
na nekonzistentných svedeckých výpovediach, nejednoznačných záveroch, ktoré sú len v rovine
pravdepodobnosti, nakoľko mu mala a musela byť vina jednoznačne preukázaná spôsobom

nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom,
pričom platí, že v prípade existencie pochybností musí súd zakaždým postupovať miernejšie (in dubio
pro mitio). Na základe uvedeného má za to, že samosudca vyhodnotil dôkazy jednostranne výhradne v
prospech poškodeného a to napriek mnohým rozporom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie.

Za daného stavu tak bolo namieste jeho oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Aj pri jeho uznaní za vinného v bode 2/ samosudca vyhodnotil dôkazy jednostranne, výhradne v jeho
neprospech napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní bolo vykonané aj prehratie obrazového záznamu

a to kamerového záznamu z obce A.. Samosudca skonštatoval, že v čase o 20:19:13 prichádza osobné
motorové vozidlo, pristupuje k nemu nejaká osoba. V čase 20:19:20 sa otvárajú dvere vodiča na vozidle.
V čase o 20:19:21 pristupuje k vozidlu ďalšia osoba, pričom zo záznamu je viditeľné, že prvou osobou
je muž, druhou žena. V čase 20:19:25 z vozidla vystupuje osoba (obžalovaný), ktorá priviezla vozidlo.
V čase okolo 20:19:30 je viditeľné, že do vozidla na miesto vodiča si sadá osoba (svedok M. N.), ktorá

ako prvá pristúpila k vozidlu, keď toto prišlo. V čase 20:19:35 si osoba, ktorá priviezla motorové vozidlo
(obžalovaný) sadá dozadu za vodiča (svedka M. N.) a osoba ženského pohlavia si sadá tiež dozadu. V
čase 20:20:05 predmetné vozidlo odchádza a následne sa stráca zo záznamu kamery.

Od počiatku tvrdil, že motorové vozidlo len vyparkoval z dvora rodinného domu, v ktorom žije, vzhľadom

na to, že jeho matka, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, nemá rada, ak na ich pozemok vodí cudzie
osoby. Následne mal byť vodičom svedok M. N. vzhľadom na skutočnosť, že on požil alkohol a vedel,
že pod vplyvom alkoholu nemôže viesť motorové vozidlo, kamerový záznam potvrdil, že vodičom bol
svedok M. N. a nie on. Nie je mu doposiaľ zrejmé, ako samosudca mohol napriek kamerovému záznamu
uveriť svedkovi M. N. a jeho kamarátke svedkyni O. P., že asi po 100 m ako viedol vozidlo svedok M.

N. mu uviedol, že nevie viesť motorové vozidlo a tak na neho mal naliehať, aby sa vymenili, následne
si mal on presadnúť na miesto vodiča a pokračovať v jazde.Z kamerového záznamu je zrejmé, že svedok M. N. vedel riadne viesť motorové vozidlo, preto ja javí ako
nelogické, že by po 100 m dokázal ktokoľvek rozpoznať, či je niekto dobrý alebo zlý šofér, kde samotná
vzdialenosť medzi A. a H. B. je len 4,7 km, kde ani po takej vzdialenosti by nedokázal nik rozpoznať

schopnosti vodiča.
V neposlednom rade dodal, že ak by boli pravdivé svedecké výpovede M. N. a jeho kamarátky svedkyni
O. P., ktorú spoznal len v ten deň, potom by nemal dôvod pokračovať v jazde smerom von Q. E. A.,
nakoľko sa nachádzal v obci, v ktorej žije, teda automaticky by sa vrátil domov a svedkovia mohli
využiť spoj, resp. taxi službu. Nelogickosť výpovedí svedkov M. N. a O. P. mohla byť odstránená pri ich

výsluchu na hlavnom pojednávaní, avšak títo sa naň bez ospravedlnenia opakovane nedostavili napriek
riadne doručeným predvolaniam na súd, čo len potvrdzuje teóriu o nedôveryhodnosti týchto svedkov a
pravdivosti, že podľa kamerového záznamu v jazde pokračoval práve svedok M. N..

Za daného stavu taktiež nejestvuje jediný hodnoverný dôkaz, ktorý by ho jednoznačne a bez pochýb
usvedčoval zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu s poukazom na to, že z kamerového

záznamu obce jednoznačne vyplýva, že riadenie vozidla prevzal svedok M. N., ktorý následne
neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam, zišiel s motorovým vozidlom mimo vozovku, kde sa s vozidlom
prevrátil a ostal stáť medzi obcami A. G. H. B..

Dôkazom toho, že nik iný než svedok nemohol byť vodičom je i tá skutočnosť, že svedok bol ako prvý

von z prevráteného motorového vozidla, pričom motívom tvrdenia svedka o tom, že vozidlo neviedol, ale
viedol ho obžalovaný, mohla byť tá skutočnosť, že svedok M. N. nedisponoval vodičským oprávnením,
o čom sa dozvedel až v prípravnom konaní.

Aj keď bol dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania

vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je to úplne ucelená reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania, bolo potrebné ho oslobodiť spod obžaloby (R NS č. 14/1964).

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu (napr.2Tz 22/1967, 7Tz 61/1967) platí, ak zostanú

vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné
vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Ak teda prichádzajú do úvahy
dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať
obžalovaného za vinného.

V danom prípade proti sebe stáli 2 verzie skutkového deja:

1. Jeho verzia o vodičovi, ktorá bola podporená priamym dôkazom – kamerovým záznamom z obce A.,
podľa ktorého bol vodičom svedok M. N..
2. Verzia svedka M. N. a svedkyne O. P. o tom, že malo dôjsť k následnej výmene vodiča, kde sa títo

svedkovia opakovane, napriek riadne doručeným predvolaniam, bez ospravedlnenia ani nedostavili na
hlavné pojednávanie.

Za daného stavu tak bolo povinnosťou samosudcu oslobodiť ho spod obžaloby, nakoľko nebolo možné
bezpečne, tobôž jednoznačne určiť, ktorá z variant zodpovedá skutočnému stavu a kto bol jednoznačne

vodičom v čase prevrátenia sa vozidla.

V oboch prípadoch absentujú také dôkazy, ktoré by ho jednoznačne usvedčovali, či už zo spáchania
skutku 1 alebo 2, kde rozhodnutie o vine nemožno zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v
rovine pravdepodobnosti. V prípade existencie pochybností musí súd zakaždým postupovať miernejšie

(in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Ak je samotné
rozhodnutie o vine nesprávne, potom je nesprávny i výrok o treste, kde mu bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody.

V neposlednom rade je nutné uviesť, že samosudca pri výmere trestu na danú vec aplikoval ustanovenia

§ 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. účinného do 05.08.2024. Podľa Trestného zákona, účinného od 06.08.2024
už však neplatí ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. a to: „Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje
sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu“, uložený trest vo výmere 20
mesiacov je tak za súčasného stavu neprimeraný. Tobôž za neprimerane prísny možno považovaťuložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 4 rokov podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. s prihliadnutím na ust. § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. e) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak,
že ho oslobodí spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 20.06.2023, sp.zn.2 Pv
329/22/6609-18 a spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 06.09.2023, sp.zn.2
Pv/378/23/6609-8.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine v bodoch 1/
a 2/, okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so zákonom, teda aj v prospech, aj v neprospech
obžalovaného, keď si navzájom odporovali a na základe nich potom dospel k správnym skutkovým
zisteniam. V tejto časti považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny, vrátane jeho právnej
kvalifikácie. Pokiaľ ide o uložený trest, od rozhodnutia prvostupňového súdu došlo k zmene právnej

úpravy v prospech obžalovaného, keď sa už nepoužíva ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. nezvyšuje sa
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť
výroky o vine aj o treste a rozhodnúť pri pôvodne ustálených skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii
o uložení trestu nanovo. Keďže však výmery uložených trestov boli aj podľa novej právnej úpravy
ukladané približne v strede trestnej sadzby, žiadal, aby boli tieto uložené v takých výmerách, ako boli

uložené okresným súdom, a to najmä vzhľadom na počet trestných činov, ako aj kriminálnu minulosť
obžalovaného.

Naproti tomu obhajkyňa v plnom rozsahu poukázala na písomné odôvodnenie odvolania a navrhla, aby
bol obžalovaný v konečnom dôsledku spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený.

Obžalovaný sa stotožnil s návrhom svojej obhajkyne, poukázal na podrobný obsah odvolania a žiadal,
aby bol spod obžaloby ohľadne obidvoch skutkov oslobodený, keďže ich nespáchal.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená

osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste, ako
aj výroku o náhrade škody, ktorý mal vo výroku o vine svoj podklad. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo
však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

bolo podané dôvodne len čiastočne a to proti výroku o treste.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd totiž zistil, že bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest bol neprimeraný. Vzhľadom k tomu podľa § 321
ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol
v napadnutom rozsudku správne zistený. Druhostupňový súd totiž musel vziať do úvahy zmenu právnej
úpravy v prospech obžalovaného, ku ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom,
účinnú odo dňa 06.08.2024, a to vo vzťahu k ukladaniu trestu, predovšetkým vo vzťahu k § 38 ods. 4
Tr. zák., ktorý použil súd prvého stupňa.

Vzhľadom na novelu Trestného zákona, týkajúcu sa ukladania trestu, musel odvolací súd zrušiť
napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine, keďže táto zmena mala vplyv aj na túto časť rozhodnutia.
V zmysle rozhodovacej praxe sa totiž musí čin obžalovaného podradiť pod súhrn všetkých do úvahy
prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných v dobe spáchania činu a posudzovania činu, vrátane

ustanovení uvedených v osobitnej časti, ako aj všeobecnej časti Trestného zákona a taktiež aj
blanketných ustanovení, pričom platí zásada, že právna úprava, resp. jej použitie sa posudzuje ako
celok.Nakoľkovtejtotrestnejvecibolaneskoršiaprávnaúpravapreobžalovanéhocelkovopriaznivejšia,
bolo ju potrebné aplikovať nielen vo vzťahu k výroku o treste, ale aj vo vzťahu k výroku o vine.

Súd prvého stupňa pri dodržaní zákonného procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v bodoch 1/ a 2/ v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako
aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v § 168ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič
podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom

odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami
sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v tom čase podľa Trestného zákona,
účinného do 05.08.2024, uznal za vinného v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.

zák. a v bode 2/ z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Na tom nič
nemení skutočnosť, že z predtým uvedených dôvodov odvolací súd zrušil aj výrok o vine napadnutého
rozsudku, najmä ak následne sám uznal obžalovaného za vinného v bodoch 1/ a 2/ z rovnakých prečinov
na rovnakom skutkovom základe.

Vzhľadom k tomu krajský súd ďalej v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku

okresným súdom na stranách č. 4 až 11, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 10 a č. 11, s ktorým
sa v podstatných častiach stotožnil. V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť odvolacím
námietkamobžalovaného,ktorévšaknebolomožnéakceptovaťvtakomrozsahu,ktorýbyviedolkinému
meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine v bodoch 1/ a 2/, naviac sa s ich podstatnou časťou náležite
vysporiadal už prvostupňový súd. Ustálená dôkazná situácia zároveň neodôvodňovala aplikáciu zásady

v pochybnostiach v prospech obvineného, ako sa toho domáhal odvolateľ.

Odvolací súd poznamenáva, že spáchanie skutkov v bodoch 1/ a 2/, tak ako boli ustálené, obžalovaný
poprel, avšak ich priebeh jednoznačne preukazuje súhrn vykonaných dôkazov, ktoré vyznievali v jeho
neprospech.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1/, obhajobu obžalovaného čiastočne potvrdzovala výpoveď svedkyne R.
B., jeho matky, ktorá však rozhodujúcu časť skutku nevidela. Obhajoba obžalovaného sa javila aj
druhostupňovému súdu ako účelová, vykonaná v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Samotný
obžalovaný priznal, že po poškodenom hodil vedro so znečistenou vodou, z čoho okrem iného vyplýva,

že týmto spôsobom zaútočil na poškodeného a v jeho realizácii mu nezabránila ani medzi nimi stojaca
brána, ktorá teda nemohla byť taktiež dostatočnou prekážkou napadnutia poškodeného úderom dlhším
predmetom. Tento záver potvrdzuje aj fotodokumentácia, z ktorej, vzhľadom na výšku brány, vyplýva,
že takýto útok sa dal ponad ňu nepochybne viesť.

Obžalovaného usvedčuje výpoveď priameho svedka poškodeného C. F., ktorý nemal žiadny relevantný
dôvod vypovedať do takej miery v neprospech obžalovaného, najmä ak bol riadne poučený o prípadných
trestných následkoch krivej výpovede. Jeho výpoveď potvrdzujú výpovede svedkov I. J., A. F., L. F. a H.
K. a to v tých častiach ako vyplývajú z ich jednotlivých výpovedí. Pokiaľ sa v ich výpovediach objavujú
určité odlišnosti týkajúce sa popisu presného priebehu skutku, resp. súvisiacich skutočností a okolností,

tietonajehopodstateničzásadnénezmenili.Naviackaždýztýchtosvedkovnevidelanevnímaljehocelý
priebeh, čo je logické, keďže sa nachádzali postupne na odlišných miestach, pričom je zrejmé, že videli
len jeho určité časti, taktiež nemuseli počuť všetky verbálne útoky medzi obžalovaným a poškodeným.
Z ich výpovedí však jednoznačne vyplýva, že v čase napadnutia poškodeného obžalovaným boli
bezprostredne pri bráne len oni dvaja, čo nespochybňoval ani samotný obžalovaný.

Dôležitým dôkazom bola nepochybne lekárska správa z toho istého dňa, ktorá objektívne preukázala,
že poškodený utrpel tržno-zmliaždenú ranu v záhlaví. Zo znaleckého posudku z odvetvia traumatológie
vyplýva,žekuvedenémuzraneniumohlodôjsťspôsobom,ktorýuviedolpoškodený.Krajskýsúddodáva,
že tomu zodpovedá aj povaha a lokalizácia jeho zranenia spôsobeného jedným úderom.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/, nebolo možné prehliadnuť, že obžalovaný sám priznal, že pred spáchaním
skutku požil väčšie množstvo alkoholu, no napriek tomu viedol, i keď na krátku vzdialenosť, predmetné
vozidlo z jeho dvora na autobusovú zastávku. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že mu ovplyvnenie
alkoholom nebránilo vo vedení osobného motorového vozidla. Obhajoba obžalovaného sa javila aj

druhostupňovému súdu ako účelová, vykonaná v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, taktiež v tomto
prípade. Vykonaný obrazový záznam nezachytáva samotný priebeh skutku, ale len situáciu, ktorá mu
predchádzala a nevylučuje, že následne došlo k zmene v osobe vodiča predmetného vozidla.Túto skutočnosť preukazujú zhodne výpovede priamych svedkov M. N. a O. P., ktoré boli vykonané na
hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Logicky vyznieva ich tvrdenie, že obžalovaný si vyžiadal
onedlho po začatí jazdy zmenu v osobe vodiča (chcel ho viesť sám), a to z toho dôvodu, že svedok M. N.

nevedel viesť vozidlo riadnym spôsobom, najmä ak tento nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Naviac
tento svedok nepoprel, že určitý časový úsek napriek tomu viedol vozidlo sám, čo taktiež nasvedčuje
tomu, že sa nechcel zbaviť prípadnej zodpovednosti (napr. priestupkovej) za tento čin. Pokiaľ ide
o osobu vodiča v čase nehody, ich tvrdenia čiastočne potvrdzuje nepriamy svedok I. S.. Skutočnosť,
že obžalovaný bol v tom čase pod značným vplyvom alkoholu, jednoznačne preukazuje záznam o jeho

dychovej skúške, ktorá bola vykonaná v krátkom časovom úseku po dopravnej nehode. Naproti tomu
dychová skúška svedka M. N. jednoznačne preukázala, že tento, na rozdiel od obžalovaného, nebol
pod žiadnym vplyvom návykovej látky, čo zvyšuje hodnovernosť jeho výpovede.

Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný je osobou z kriminálnou minulosťou, nakoľko bol doposiaľ
3-krát súdom trestaný, hoci prvé odsúdenie má zahladené, a to pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť,

z čoho je zrejmé, že má sklony k protiprávnemu konaniu, čomu nasvedčuje i to, že už bol viackrát
sankcionovaný za priestupky, predovšetkým proti občianskemu spolunažívaniu.
Odvolací súd mal v konečnom dôsledku za to, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich
v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah,
hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia jeho obhajobu, ale zároveň spoľahlivo preukazuje,

že obžalovaný spáchal skutky v bodoch 1/ a 2/ tak, ako boli ustálené, tomu zodpovedala aj ich
vyššie uvedená právna kvalifikácia, pričom obžalovaný súčasne naplnil aj subjektívnu (pri všetkých
prečinoch konal v tzv. priamom úmysle), aj objektívnu stránku daných trestných činov a je za ne trestne
zodpovedný.
Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný ho považoval za neprimerane prísny, najmä pokiaľ ide o uložený

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, zároveň poukázal na zmenu právnej
úpravy v jeho prospech. Odvolací súd dal taktiež do pozornosti zmenu právnej úpravy týkajúcu sa § 38
ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 05.08.2024, nakoľko toto ustanovenie, podľa ktorého sa pri prevahe
priťažujúcichokolnostínadpoľahčujúcimizvyšovaladolnáhranicazákonomustanovenejtrestnejsadzby
o jednu tretinu, bolo v neskoršej právnej úprave vypustené, ktorá bola práve z tohto dôvodu pri ukladaní

trestu pre obžalovaného priaznivejšia a po jej aplikácii dospel k inému záveru ako prvostupňový súd.

Za najprísnejší prečin z troch prečinov, z ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného, a to prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bolo možné uložiť trest odňatia
slobody až do 3 rokov. Okresný súd však nesprávne vychádzal len z tohto zákonného ustanovenia,

nakoľko podľa § 41 ods. 1, tretia veta Tr. zák., dolnou hranicou trestných sadzieb odňatia slobody pri
ukladaní úhrnného trestu, ak sú rôzne, je dolná hranica najvyššia z nich, pričom v danom prípade bolo
možné za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody na 6
mesiacov až 2 roky. Za takéhoto právneho stavu teda mohol okresný súd ukladať obžalovanému trest
odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 6 mesiacov až na 3 roky a po aplikácii § 38 ods. 4, ods. 8

Tr. zák., účinného do 05.08.2024, od 16 mesiacov až do 3 rokov. Nakoľko však podal odvolanie výlučne
obžalovanýmoholodvolacísúdvýmeruuloženéhotrestueventuálnezmierniťlenvjehoprospech,inému
postupu totiž bránila zásada zákazu zmeny k horšiemu, t.j. zákaz „reformatio in peius“.

Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť, priťažovali mu dve okolnosti a to podľa § 37 písm. h),

písm. m) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, teda ich pomer bol 0:2. Pri ukladaní trestu, okrem pomeru
týchto okolností, prihliadol aj na mieru závažnosti obidvoch priťažujúcich okolností, ktoré pomerne
výrazne vyznievali v neprospech obžalovaného.

Keďže v zmysle novej právnej úpravy nedošlo pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi

k zvyšovaniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, obžalovanému bolo
možné uložiť trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. Prihliadajúc na predtým uvedenú zásadu
by však krajský súd i tak nemohol uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody, t.j. viac ako 20
mesiacov. V danom prípade, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej sa zvyšovala
dolná hranica trestnej sadzby na 16 mesiacov, už teda § 38 ods. 4 Tr. zák., účinného do 05.08.2024,

neaplikoval.

Naviac, na rozdiel od okresného súdu prihliadol tiež na § 43 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,
nakoľko obžalovanému okrem úhrnnému trestu zároveň ukladal ďalší trest, keďže tento v súčasnostivykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu v inej trestnej veci vo výmere 3 roky s
predpokladaným koncom dňa 27.06.2026, ktorý bude taktiež pôsobiť na jeho prevýchovu, pričom mu
zostáva z neho vykonať ešte približne 1 rok a 8 mesiacov.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený negatívne pre jeho agresívne správanie voči spoluobčanom.
Doposiaľ bol 5-krát sankcionovaný za priestupky, z toho 4-krát za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu. Súdom bol doteraz 3-krát trestaný, prvé odsúdenie má však už zahladené. Naposledy
mu bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 19.08.2021, sp. zn. 0T/68/2021 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 4To/91/2021, za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a z ktorého bol uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 17.08.2022, sp. zn.
2Pp/81/2021 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 1 rok. Z uvedeného vyplýva, že prvých
dvochprečinovsadopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniaatretiehonecelýmesiacpojej

uplynutí. Nemožno prehliadnuť ani to, že trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
24.02.2021, sp. zn. 11T/16/2021, právoplatným dňa 25.02.2021 mu bol za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky za súčasného uloženia probačného
dohľadu. Následne mu bol uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25.05.2023, sp. zn.

11T/16/2021, nariadený výkon tohto trestu, ktorý aj v súčasnej dobe vykonáva.

Krajský súd uložil obžalovanému najprísnejší druh trestu a to trest odňatia slobody, avšak vzhľadom
na predtým uvedené skutočnosti vyznievajúce v jeho prospech, zmiernil jeho výmeru o 4 mesiace
a uložil mu úhrnný ďalší trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace. Tento mu uložil ako

trest nepodmienečný, nakoľko vzhľadom na § 49 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bol jeho
podmienečný odklad vylúčený.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024 obžalovaného na výkon tohto
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol

v posledných 10 rokoch pred spáchaním prečinov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za jeho iný úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, obžalovaný sa práve výkonom
tejto činnosti, dopustil jedného z prečinov. Zmiernenie tohto druhu trestu na výmeru 3 roky, t.j. o 1 rok

odôvodňovala najmä zmena právnej úpravy v jeho prospech, keď mu bolo možné uložiť tento druh trestu
na 1 rok až 10 rokov.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
v daných výmerách popri sebe, zabezpečí dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom

rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., účinného odo dňa 06.08.2024, a súčasne
i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, obžalovaný podané odvolanie bližšie neodôvodnil, avšak krajský

súd musel preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku, nakoľko podľa § 317 ods. 2 Tr. por. mal
vo výroku o vine svoj podklad. Aj krajský súd mu uložil rovnako ako okresný súd povinnosť nahradiť
poškodenému C. F. škodu vo výške 121,10 eur, ktorá predstavuje náhradu za bolesť v zmysle bodového
ohodnotenia za spôsobené zranenie, ktorá bola určená znaleckým posudkom z odvetvia traumatológie
(5 bodov x 24,22 eur). Obžalovaný zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. prihliadajúc na

§ 444 Obč. zák.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, ktoré považoval za
čiastočne dôvodné, a to proti výroku o treste, rozhodol sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.