Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221201587
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2221201587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. XXX, D., 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX, D., zastúpených advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová,
so sídlom Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXX, D., zastúpená advokátkou: JUDr. Ildikó Uleklová, Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, 2/
F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, H. - I., 3/ D. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XXX, D., zastúpený
advokátkou: JUDr. Ildikó Uleklová, so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, 4/ J. G., nar.
X.XX.XXXX, bytom G. K. XXX/X, L. - C., 5/ E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, L., 6/ A. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom G. D. XXX, D., 7/ A. H., nar. X.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, D., 8/ E. N., nar.
X.X.XXXX, bytom G. XXX, 9/ O. B., nar. X.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, D., zastúpený advokátkou: JUDr.
Ildikó Uleklová, so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o odstránenie stavby, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 8. decembra 2022 č. k. 8C/6/2021-401 –
proti výrokom II. a IV., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a závislom výroku
IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 3/ a 9/ priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o žalobe vo vzťahu k žalovaným 2/, 4/
až 8/ zastavil; výrokom II. žalobu vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 9/ v celom rozsahu zamietol; výrokom III.
žalovaným 2/, 4/ až 8/ náhradu trov konania nepriznal; výrokom IV. žalovanej 1/ a žalovanému 3/ priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že náhradu trov konania sú povinní zaplatiť
žalobcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej 1/ a žalovaného

3/ a o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom V. žalovanému 9/ náhradu
trov konania nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 123, § 126, § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 144 a § 145 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany svojho vlastníctva odstránením
stavby vo vlastníctve žalovaných, keď tvrdili, že žalovaní dlhodobo zanedbávali stav domovej
nehnuteľnosti, nehnuteľnosť je tak v havarijnom stave a ohrozuje ich životy a majetok. Žalovaná 1/ a
žalovaný 3/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že žalobcovia nepreukázali svojetvrdenie o tom, že stav domovej nehnuteľnosti si vyžaduje jej odstránenie. Žalovaní 2/, 4/ až 9/ sa k
žalobe nevyjadrili. V priebehu konania došlo k zmene vlastníckych vzťahov k domovej nehnuteľnosti,
ktorej odstránenia sa žalobcovia voči žalovaným domáhali. Žalobcovia vzali žalobu späť voči žalovaným

2/, 4/ až 8/.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil, že žalobcovia
sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré bezprostredne susedia s rodinným domom s.č. XXX, ktorého
odstránenia sa domáhajú. Žalobcovia tak preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ktorých ochrany

sa domáhajú, čo v konaní ani sporné nebolo. V konaní nebolo sporným ani to, že rodinný dom s.č. XXX
patril pôvodne do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 9/ a aktuálne tvorí predmet podielového
spoluvlastníctva žalovaných 1/, 3/ a 9/. Žalobcovia tak preukázali aj to, že rodinný dom, ktorým podľa
ich tvrdenia dochádza k zásahu do ich vlastníckych práv, patrí do vlastníctva žalovaných 1/, 3/ a 9/.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia tvrdili, že žalovaní dom neužívajú a nevykonávajú ani

jeho bežnú údržbu, v dôsledku čoho je miesto zamorené hlodavcami, nehnuteľnosť nie je stabilná,
je porušená jej statika aj v dôsledku požiaru, ktorý na nehnuteľnosti bol. Tvrdili, že nehnuteľnosť je
nebezpečná, nie je možné ju opraviť a ochrana ich vlastníctva je možná jedine odstránením domovej
nehnuteľnosti žalovaných 1/, 3/ a 9/. Žalobcovia v konaní preukázali, že nehnuteľnosť nie je obývaná,
že je poškodená a bola poškodená aj požiarom. V konaní ale nepreukázali, že stav nehnuteľnosti je

v havarijnom stave, ako tvrdili, a že je nevyhnutné ju odstrániť v záujme ochrany ich vlastníctva. Z
vyjadrenia obce ako stavebného úradu vyplýva jedine to, že vykonali miestnu ohliadku a na základe
výsledkov ohliadky rozhodli o vykonaní nevyhnutných udržiavacích prácach. V prvom vyjadrení obec
uviedla, že žalovaní nevyhnutné opravy vykonali a splnili, čo im bolo uložené vydaným rozhodnutím.
V ďalšej správe uviedli, že tak spravili žalovaní čiastočne. Z vyjadrenia obce a ani z rozhodnutia obce

však nevyplýva, že stav rodinného domu s.č. XXX by bol v tak zlom stave, že nie je možná jeho oprava,
rekonštrukcia. Nevyplýva z nich havarijný stav, ktorý si vyžaduje odstránenie stavby zbúraním.

6. Žalobcovia predložili vyjadrenie P. Q., ohľadom ktorého sa súd prvej inštancie stotožnil s
argumentáciou žalovaných o tom, že táto osoba nie je znalcom v odbore statika, nie je zapísaná

ako autorizovaný stavebný inžinier a v predmete podnikania nemá oblasť, ku ktorej sa vyjadroval.
Preto ustálil, že týmto dôkazom žalobcovia nepreukázali havarijný stav domovej nehnuteľnosti, ktorý
nie je možné riešiť inak než odstránením stavby. Žalobcovia predložili aj vyjadrenie P. M., ktorý je
autorizovaným stavebným inžinierom aj v odbore statika. Uvedený dôkaz však nebolo možné považovať
za hodnoverný. Súd prvej inštancie sa opätovne stotožnil s tvrdením žalovaných, že uvedené vyjadrenie

po porovnaní s vyjadrením P. Q. sa odlišuje len v troch veciach: meno autora, pečiatka autora a mesiac
vyhotovenia. V ostatnom sa tieto dve vyjadrenia zhodujú vo všetkom, v doslovne totožnom texte, v
totožnom formáte s totožnými fotografiami, totožným textom pod fotografiami, jednotlivé riadky a slová
v riadkoch sú totožné a aj všetky interpunkčné znamienka. Nie je tam okrem mena autora, pečiatky a
mesiaca zhotovenia nič inak formulované. Tento dokument tak nebolo možné vyhodnotiť za hodnoverný.

Týmto dôkazom preto žalobcovia svoje tvrdenie o havarijnom stave rodinného domu a o nutnosti jeho
odstránenia nepreukázali.

7. Žalovaní tvrdili, že nehnuteľnosť je síce poškodená, ale nie je v havarijnom stave, a preto nie je dôvod
na jej odstránenie. Žalovaní 1/, 3/ a 9/ toto tvrdenie v konaní preukázali, a to predloženým posudkom

P. R.. Zo záverov posudku vyplýva, že statika nehnuteľnosti nie je narušená, že sú tam poškodenia,
ktoré si vyžadujú opravu a rekonštrukciu, a to čím skôr. Žalobcovia uvedený dôkaz žalovaných neuznali.
Tvrdili, že záver v ňom obsiahnutý vyvrátia a doložia dôkaz o svojom tvrdení a o tom, že závery v tomto
posudku nie sú správne. Žalobcovia síce podali vyjadrenie, ale vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom
nevyvrátili tvrdenie P. R.. Neuviedli, v čom tento posudok nie je správny. Predložili síce vyjadrenie P. M.,

ale tento dôkaz z dôvodov vyššie uvedených nebolo možné vyhodnotiť ako hodnoverný, preukazujúci
tvrdenia žalobcov.

8. Žalobcovia predložili aj znalecký posudok Ing. Szabóa a znalecký posudok Ing. Orsága. Tvrdili, že
týmito znaleckými posudkami sa im podarilo tiež preukázať havarijný stav domovej nehnuteľnosti. S

uvedeným tvrdením žalobcov sa súd prvej inštancie nestotožnil. Obidva tieto znalecké posudky boli
vypracované pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Z obsahu týchto znaleckých
posudkov síce vyplýva, že domová nehnuteľnosť s.č. XXX je poškodená, ale nevyplýva z nich, že jev havarijnom stave a ani to, že by nebolo možné ju opraviť. Naopak z týchto posudkov vyplýva, že
nehnuteľnosť si vyžaduje opravu, že znalci stanovili jej životnosť, ktorá ešte neuplynula.

9. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní nepreukázali, že domová nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalovaných 1/, 3/ a 9/ nad mieru primeranú zasahuje do výkonu ich práva a akým konkrétnym spôsobom.
Nepreukázali, že domová nehnuteľnosť predstavuje vážne ohrozenie výkonu ich vlastníckeho práva.
Žalobcovia voči žalovaným 1/, 3/ a 9/ dôkazné bremeno o svojom tvrdení o havarijnom stave domovej
nehnuteľnosti žalovaných 1/, 3/ a 9/ neuniesli, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcov voči nim ako

nedôvodnú zamietol.

10. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 CSP, vecne tým, že konanie voči žalovaným 2/, 4/ až 8/ bolo zastavené, pričom zastavenie konania
zavinili žalobcovia, ktorí vzali žalobu späť. V zásade by žalovaní 2/, 4/ až 8/ mali nárok na náhradu trov
konania, avšak v konaní nevykonali žiadny úkon, trovy konania si neuplatnili. Okrem toho, pôvodne aj

žalovaní 2/, 4/ až 8/ boli podielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti a svoje podiely previedli na
žalovaných 1/ a 3/ až v priebehu tohto konania. Žalovaným 2/, 4/ až 8/ preto súd prvej inštancie náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaným 1/ a 3/ súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % z dôvodu ich plného procesného úspechu v konaní. Žalovanému 9/ súd prvej inštancie
náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v priebehu celého konania pasívny, okrem toho, že pred

posledným pojednávaním splnomocnil právnu zástupkyňu žalovaných 1/ a 3/ na zastupovanie v konaní.

11. Záverom súd prvej inštancie dodal, že každý vlastník má nielen práva spojené s vlastníctvom, ale aj
povinnosti. Je povinný nehnuteľnosť udržiavať v riadnom stave. Je povinný sa o ňu starať, vykonávať
jej nevyhnutné opravy. Na druhej strane, vlastník susediaceho pozemku je povinný umožniť vlastníkovi

nehnuteľnosti na nevyhnutú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, ak to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

12. Proti tomuto rozsudku podali včas v rozsahu výrokov II. a IV. odvolanie žalobcovia s návrhom na jeho
zmenu v napadnutej časti tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a rozhodne o trovách prvoinštančného

a odvolacieho konania v prospech žalobcov. Odvolanie odôvodnili (posudzujúc ho podľa obsahu, keďže
odvolacie dôvody výslovne žalobcovia neoznačili) ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Dôvodili, že sa od
roku 2012 snažili usporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi
toho času žalovaní 1/, 3/ a 9/. V tom čase bola nehnuteľnosť vo vlastníctve O. B., P. B. ako neznámych
vlastníkov. Od roku 2014 pátrali po uvedených osobách, spojili sa aj so Slovenským pozemkovým

fondom Bratislava, podarilo sa im identifikovať uvedené osoby a hľadali dedičov. Podarilo sa im zahájiť
dedičské konanie a žalovaní v pôvodnej žalobe získali po uvedených vlastníkoch vlastnícke právo
do podielového spoluvlastníctva. Žalobca 1/ každého podielového spoluvlastníka viackrát oslovil a
požiadal ho o spoluprácu pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcami, alebo pri odstránení stavby.
Nehnuteľnosťbolaužvroku2014voveľmizlomstave,nebolatuvoda,elektrina,plyn,bolaužvtomčase

veľmi zanedbaná a každý druhý mesiac obecný úrad oslovil žalobcov, aby ju udržiavali v slušnom stave,
t.j. aby burina, porasty neboli vyše okien a aby po požiari, ktorý na nehnuteľnosti vznikol, nehnuteľnosť
upratali. Na ich výzvy ani jeden žalovaný nereagoval a od roku 2014 žalobcovia udržujú okolie tejto
stavby a samotnú stavbu. Strešná krytina už v tom čase bola v havarijnom stave, nehnuteľnosť zvnútra
je plná hlodavcov a neporiadku. Všetci susedia sa sťažovali na obecnom úrade a ako nevlastníci

žalobcovia nehnuteľnosť udržiavali. Pomáhal im obecný úrad s vynášaním neporiadku a buriny, ale
samotnú stavbu žalobcovia nemohli odstrániť z dôvodu, že neboli vlastníkmi. Posledných päť rokov
pred podaním žaloby intenzívne oslovovali žalovaných, aby vec riešili a písomne žalovaní oznámili,
že žalobcom svoje podiely neodpredajú. V tom čase neboli vlastníkmi pozemku. Prístupová cesta k
rodinnému domu v ich podielovom spoluvlastníctve je vo vlastníctve žalobcov. Hodnotu nehnuteľnosti

dali zistiť znalcovi, ktorý ju ustálil sumou 1.740 eur. Žalobcovia nemali inú možnosť ako vec riešiť iba tak,
že zahájili konanie o odstránenie tejto nebezpečnej stavby. Z uvedenej nehnuteľnosti sa totiž neustále
šírili hlodavce, viackrát kúpili rôzne deratizačné prostriedky, ale neúspešne. Po podaní žaloby, žalovaní
1/ a 3/ navrhli žalobcom, aby nehnuteľnosť odkúpili za 25.000 eur a môžu si nehnuteľnosť odstrániť.
Žalobcovia požiadali aj ďalšieho znalca o zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a všeobecná

hodnota nehnuteľnosti spolu s pozemkom bola ustálená na sumu 3.560 eur, z ktorej sumy prináleží
E. B. 955 eur, O. B. suma 83 eur a D. B. 2.521,72 eura. Z uvedeného dôvodu nemohli prijať návrh
žalovaných na mimosúdne riešenie veci vyplatiť 25.000 eur, keď samotné odstránenie stavby činí viac
ako 12.000 eur. Žalobcovia prizvali na tvár miesta znalcov stavebníkov, a to P. S. M., ktorý prišielv sprievode spolupracovníkov, ktorí nehnuteľnosť dôkladne prekontrolovali, radili sa o stave veci a
vydali technickú správu o havarijnom stave budovy a odporučili žalobcom, aby nehnuteľnosť urýchlene
odstránili. Uvedenú správu žalovaní neprijali z dôvodu, že P. S. M. nie je súdny znalec a na tvár miesta

prizvali P. P. E., ktorý nehnuteľnosť dôkladne prezrel, predniesol, ktoré doklady žiada ešte zadovážiť a
už vtedy sa na nehnuteľnosti vyjadroval, že treba urýchlene nehnuteľnosť odstrániť. Nakoniec znalecký
posudok nevyhotovil, pretože žalovaní s ním nespolupracovali. Na nehnuteľnosť žalobcovia zavolali P.
R. Q., ktorý na nehnuteľnosť prišiel so svojimi spolupracovníkmi, nehnuteľnosť prezreli, prezreli murivo,
prezreli stav krovu, základy, celkový stav nehnuteľnosti. Na tvári miesta ako aj vo svojom vyjadrení

uviedol, že nehnuteľnosť je životu nebezpečná, je v havarijnom stave a navrhol ju odstrániť. Žalovaní
znalecký posudok neprijali s tým, že nie je autorizovaný stavebný inžinier. Na nehnuteľnosť D. B.
priviedol P. P. R., ktorý za 15 – 20 minút na tvári miesta nehnuteľnosť obhliadol a vydal statický posudok,
ktorého obsah hovorí o inej nehnuteľnosti ako je rodinný dom s.č. XXX. Z dôvodu, že žalovaní predložili
potvrdenie o tom, že P. P. R. je autorizovaný stavebný inžinier z kategórie statika stavieb, súd znalecký
posudok prijal a žalobu zamietol z dôvodu, že znalec sa vyjadril, že nehnuteľnosť je v úplnom poriadku.

Žalobcovia si podrobne preštudovali obsah znaleckého posudku, ktorý vôbec nehovorí o stavbe, ktorá je
predmetom sporu, pretože konštatovanie v tomto znaleckom posudku sa nezakladá na skutočnosti. Od
roku 2014 do roku 2023 sa žalovaní ako vlastníci nesprávali a nesprávajú. Súdu postačilo konštatovanie,
že nemajú prístup na nehnuteľnosť. Aby žalobcovia neboli zamorení hlodavcami, aby ich týždenne
neupozorňovali susedia a obecný úrad, udržujú okolie tohto rodinného domu v takom stave, aby sa vyhli

problémom so susedmi. Bežne sa na dvore žalobcov, ktorý si udržujú v poriadku, vyskytujú hlodavce,
ktoré nevedia vyhubiť. Nemôžu sa stotožniť s tým, že tento stav sú povinní trpieť a nechať sa žalovanými
vydierať. Navrhli preto rozhodnúť o odstránení tejto životu nebezpečnej stavby.

13. Žalovaní 1/, 3/ a 9/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Mali za to, že odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti, keďže v ňom absentuje
vymedzenie odvolacích dôvodov, a preto by malo byť odmietnuté. Z opatrnosti sa však vyjadrili aj
k obsahu podaného odvolania a uviedli, že žalovaní v odvolaní uvádzajú len nerozporované tvrdenia a
chronologický sled udalostí zo svojho uhla pohľadu. Žalobcovia sa priznávajú aj k tomu, že vždy mali
vedomosť o tom, že vo vzťahu k predmetnej domovej nehnuteľnosti nebolo usporiadané vlastníctvo,

resp., že prebiehalo dedičské konanie. Prípadné prieťahy dedičskom konaní nie je možné pripísať na
ťarchužalovaných,rovnakoaninatiahnutiečasuusporiadaniavlastníctvapočaskonania,čovkonečnom
dôsledkulenprispelokúspešnémudokončeniusporu.Takýmtokonštatovanímsatiežvyvracajútvrdenia
žalobcovoúdajnejpasivitežalovaných1/a3/aichnezáujmenavyriešenídanejsituácie.Žalobcoviasíce
namietajú postup žalovaných ohľadom údajného zanedbania udržiavania stavu predmetnej domovej

nehnuteľnosti, avšak takýto postoj považujú žalovaní za pokrytecký vzhľadom na skutočnosť, že sa v
rámci konania viackrát preukázalo, že žalobcovia bránili vo vykonávaní týchto prác žalovaným a bránili
a aj v súčasnosti im bránia v prístupe do nehnuteľnosti. K tvrdeniam žalobcov o početných výzvach od
obce na údržbu nehnuteľnosti žalovaní uviedli, že tieto boli jednoznačne vyvrátené dôkazmi vykonanými
v rámci konania, napr. informácia o vykonaných úkonoch stavebného úradu Lehnice z 22.7.2021.

Žalobcovia počas konania predložili len irelevantné znalecké posudky ohľadne všeobecnej hodnoty
predmetnej nehnuteľnosti, ktoré nemali dôkaznú silu pre predmet sporu, a teda neprispeli k tomu, aby
žalobcovia mohli uniesť dôkazné bremeno. Žalovaní sa stotožnili aj s názorom súdu prvej inštancie, že
hodnovernosť listiny vypracovanej P. M., z dôvodu, že sa doslovne zhoduje s listinou vypracovanou P. Q.
je minimálne spochybniteľná a že takýto dokument nie je možné vyhodnotiť ako hodnoverný. Zo strany

žalovaných však bol predložených statický posudok P. R., ktorý vyvracia tvrdenia žalobcov o nutnosti
odstránenia stavby. Žalobcovia mali dostatočný priestor na to, aby si sami zabezpečili vypracovanie
znaleckého posudku, keďže majú prístup k posudzovanému rodinnému domu narozdiel od žalovaných,
ktorí sú síce vlastníkmi nehnuteľnosti, ale bez prístupu k nej; prípadne, aby sa oboznámili s predloženým
znaleckým posudkom Ing. Gubu a vzniesli voči nemu svoje námietky v rámci konania. No ich postoj tak

v rámci prvoinštančného konania, ako aj v rámci podaného odvolania, sa obmedzuje len na subjektívne
konštatovanie, nie však na riadne zákonom predpokladané dokazovanie a argumentáciu, ktorou by
chceli vyvrátiť hodnovernosť alebo odbornosť predloženého posudku.

14. Žalobcovia odvolaciu repliku nepodali.

15. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania dňa 22.6.2023 doručili žalobcovia odvolaciemu súdu
podanie, prílohou ktorého bol znalecký posudok č. 3/2023 znalca Ing. Juraja Kozakoviča. Uviedli, že
znalecký posudok nebolo možné predložiť súdu prvej inštancie v priebehu konania, pretože žiadnyznalec nechcel prijať objednávku. Súdny znalec Ing. Kozakovič bol ochotný obhliadnuť nehnuteľnosť až
v júni a vyhotoviť znalecký posudok. Žalobcovia teda na podanom odvolaní trvajú a tvrdia, že situácia
je havarijná.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

17. Keďže výroky I., III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním žiadnej zo strán,
je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach právoplatný a nebol preto predmetom prieskumu
odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu ani žalovaní 2/, 4/ až 8/ už nie sú stranami odvolacieho konania,
pretože konanie bolo vo vzťahu k nim právoplatne zastavené, avšak z dôvodu celkovej prehľadnosti
rozhodnutia ich odvolací súd uviedol v záhlaví rozsudku, aby bolo jednoznačné, o ktorých žalovaných

v jeho rozhodnutí, v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ide.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnený odvolací dôvod a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcov

domáhajúcich odstránenia stavby v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 3/ a 9/ zamietol, keď
dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali svoje tvrdenia o havarijnom
stave domovej nehnuteľnosti žalovaných 1/, 3/ a 9/, že domová nehnuteľnosť nad mieru primeranú
pomerom zasahuje do výkonu ich práva a akým konkrétnym spôsobom a že domová nehnuteľnosť
predstavuje vážne ohrozenie výkonu ich vlastníckeho práva.

19. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov na uloženie povinnosti
žalovaným odstrániť stavbu a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

20. Z odvolania žalovaných (posudzujúc ho podľa obsahu) možno vyvodiť, že žalobcovia namietajú
nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keď uviedli, že súd prvej inštancie znalecký posudok
Ing. Gubu prijal a žalobu zamietol z dôvodu, že znalec sa vyjadril, že nehnuteľnosť je v úplnom poriadku,
pričom podľa žalobcov tento znalecký posudok vôbec nehovorí o stavbe, ktorá je predmetom sporu,

keďže konštatovanie v tomto znaleckom posudku sa nezakladá na skutočnosti. Ostatný obsah odvolania
je len opis skutkového stavu, z ktorého nemožno extrahovať odvolacie dôvody v zmysle § 365 CSP.

21. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré
bezprostredne susedia s rodinným domom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 3/ a 9/, ktorého

odstráneniasadomáhajú.Predmetnýrodinnýdomniejeobývaný,jepoškodený,atoajpredchádzajúcim
požiarom. V konaní však nebolo preukázané, že rodinný dom je v havarijnom stave, že nie je možná
jeho oprava a rekonštrukcia a že jediným možným riešením je odstránenie stavby zbúraním.

22. Pokiaľ ide o námietku žalobcov o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, keď

v podanom odvolaní vo svojej podstate namietali, že súd prvej inštancie prevzal závery posudku Ing.
Gubu, podľa ktorého stav nosných konštrukcií domovej nehnuteľnosti žalovaných je uspokojivý, nosné
konštrukcie možno považovať za bezpečné a spoľahlivé počas požadovanej zostatkovej životnosti
stavby a konštrukcia domu pôvodného stavu, tak aj v budúcom stave je vyhovujúca z hľadiskastatiky podľa všetkých dostupných kritérií, s ktorými závermi však žalobcovia nesúhlasia, vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú. Z tejto odvolacej námietky žalobcov vyplýva, že žalobcovia nesúhlasia
s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd

konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie
je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne
rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie

dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí
zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam),
zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu
posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo
porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou
odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému
skutkovému stavu.

23. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od skutkového záveru súdu prvej inštancie, že v konaní
bolo preukázané statickým posudkom P. R., že nehnuteľnosť žalovaných je síce poškodená, ale nie

je v havarijnom stave, a preto nie je dôvod na jej odstránenie. Súd prvej inštancie správne zhodnotil
vykonané dokazovanie tak, že žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že závery v
tomto posudku nie sú správne. Žalobcovia podali k predmetnému posudku vyjadrenie, ale neuviedli,
v čom tento posudok nie je správny. Na spochybnenie záverov posudku predložili síce vyjadrenie P.
M., avšak i v tomto smere súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov správne postupoval, pokiaľ ho

vyhodnotil ako nehodnoverné. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že vyjadrenie P. M., ktorý
je autorizovaným stavebným inžinierom aj v odbore statika, je úplne totožné s predtým predloženým
vyjadrením P. Q., ktorý nie je znalcom v odbore statika, nie je zapísaný ako autorizovaný stavebný
inžinier a v predmete podnikania nemá oblasť, ku ktorej sa vyjadroval. Vyjadrenia sa odlišujú len v troch
veciach: meno autora, pečiatka autora a mesiac vyhotovenia. Súd prvej inštancie teda logicky a správne

vyhodnotil,ževyjadrenímP.Q.(akoodbornenespôsobilejosoby)žalobcovianepreukázalitakýhavarijný
stav domovej nehnuteľnosti, ktorý nie je možné riešiť inak než odstránením stavby, pričom z vyššie
uvedených dôvodov ani vyjadrenie P. M. nebolo možné hodnotiť ako hodnoverné.

24. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu,

ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu,
ktorá existenciu tejto skutočnosti tiež tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Žalobcovia v konaní tvrdili, že
stav susednej nehnuteľnosti je havarijný a nie je možné vyriešiť ho ako inak ako odstránením stavby.
Boli preto povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich. Žalobcovia však preložili len vyššie uvedené

vyjadrenia P. Q. a P. M. a znalecké posudky Ing. Szabóa a Ing. Orsága, ktoré však boli vypracované
pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a z ich obsahu nevyplynulo, že nehnuteľnosť
je v havarijnom stave a ani to, že by nebolo možné ju rekonštruovať. Odvolací sa tak stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní svoje tvrdenie o havarijnom stave rodinného domu
a o nutnosti jeho odstránenia nepreukázali, a preto odvolanie žalobcov z hľadiska nesprávne zisteného

skutkového stavu súdom prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné.

25. Pokiaľ ide o novoty uplatnené žalobcami v odvolacom konaní (§ 366 CSP), konkrétne znalecký
posudok Ing. Kozakoviča predložený až v odvolacom konaní, je potrebné poukázať na neúplný apelačný
systém, ktorým je ovládané odvolacie konanie.

26. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred
súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimkaz pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných

podmienok uvedených v § 366 CSP.

27. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

28. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie
novôt zo strany žalobcov v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto novoty by boli spôsobilé privodiť
žalobcom priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nový dôkaz (znalecký posudok) predložený

až v odvolacom konaní prihliadnuť nemohol, keďže žalobcovia nepreukázali žiadnu z taxatívne
stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalobcovia v odvolaní nepreukázali,
že neporušili procesnú diligenciu, t.j. nepreukázali, že dôkaz (znalecký posudok) predložený až
v odvolacom konaní nemohli bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/), pričom
novotu uvedenú žalobcami pod iný účel ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) s poukazom na uplatnený

odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. f/) podradiť nemožno. Žalobcovia síce tvrdili, že znalecký posudok
nebolo možné predložiť v priebehu konania na súde prvej inštancie z dôvodu pracovnej zaťaženosti
znalcov, avšak tieto svoje tvrdenia žiadny spôsobom nepreukázali. Navyše je potrebné konštatovať, že
konanie sa na súde prvej inštancie dňa 15.4.2021, preto tvrdenie o nemožnosti zabezpečiť vyhotovenie
znaleckého posudku do 8.12.2022 (kedy bolo dokazovanie súdom prvej inštancie vyhlásené za

skončené), je len ťažko uveriteľné.

29. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že domáhať sa odstránenia cudzej stavby
(ktorá nie je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c OZ) v režime § 126 OZ možno, ak stavba je
postavená na cudzom pozemku (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/105/2008 z 30.4.2009).

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka odstránením stavby vo vlastníctve žalovaných z dôvodu, že predmetná stavba
je v dezolátnom stave, ohrozuje ich nehnuteľnosť a ich životy, je neudržiavaná, odpadáva z nej strešná
krytina, je plná hlodavcov a vzhľad nehnuteľnosti zohyzďuje ich nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť žalovaných
však nie je neoprávnenou stavbou a taktiež nie je postavená na pozemku žalobcov a ani doňho

nezasahuje, preto nie je možné domáhať sa odstránenia stavby v režime § 126 OZ. Tým však nie
je dotknutá, pokiaľ ide o odstránenie stavby, administratívna sankcia podľa § 88 stavebného zákona,
o ktorej nerozhoduje súd, ale stavebný úrad v správnom konaní. Stavebný úrad z vlastného podnetu
nariaďuje odstránenie stavby o.i. z dôvodu, ak ide o závadnú stavbu ohrozujúcu život alebo zdravie
osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť (§ 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona). Vychádza pritom

predovšetkým z vyhodnotenia technického stavu stavby, či už existujúcej alebo rozostavanej, a z jej
závadnosti, resp. možnosti ju opraviť. Rozhodnutie v tomto odvolacom súdnom konaní (vychádzajúce
z neúplnosti apelácie) teda žiadnym spôsobom nezasahuje do kompetencie stavebného úradu a ani
neovplyvňuje jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o uloženie administratívnej sankcie v zmysle § 88 stavebného
zákona.

30. V ďalšom je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bola z hľadiska právneho posúdenia
rozhodujúca aplikácia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v zmysle zásady iura novit curia), podľa
ktorého ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné
a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú, aby

súd uložil žalovaným (vlastníkom susediacej nehnuteľnosti) povinnosť odstrániť stavbu, ktorá podľa
tvrdení žalobcov ohrozuje ich zdravie a životy. Domáhajú sa teda vykonania aktívnej činnosti zo strany
žalovaných. Ide teda o žalobu podľa § 417 ods. 2 OZ, nie o vlastnícku žalobu. V doterajšom konaní
uvedenéustanovenienebolopoužité,pretoodvolacísúdvyzvalstranyvzmysle§382CSPnavyjadrenie
sa k aplikácii § 417 Občianskeho zákonníka.

31. V nadväznosti na výzvu odvolacieho súdu žalobcovia vo svojom vyjadrení opätovne zhrnuli skutkový
stav veci a predložili listinné dôkazy (už založené v spise). K aplikácii § 417 ods. 2 OZ sa žalobcovia
vo svojom podaní nevyjadrili. Žalovaní na výzvu odvolacieho súdu v stanovenej lehote nereagovali.Po uplynutí stanovenej lehoty zaslali žalovaní vyjadrenie, v ktorom mali za to, že aplikácia § 417 OZ
nie je dôvodná, pretože žalobcom sa v konaní nepodarilo preukázať predpoklady pre použitie tohto
ustanovenia.

32. Problematika vzťahu žaloby na ochranu vlastníckeho práva a žaloby podľa § 417 ods. 2 OZ, na ktorej
základe možno uložiť povinnosť k aktívnemu konaniu (nie len povinnosť zdržať sa určitého konania),
bola opakovane riešená v publikovanej judikatúre (napr. R 3/1971, R 65/1972, R 3/1988, rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1599/99, 25 Cdo 259/2001, R 14/2006) so záverom, že pokiaľ sa

žalobca domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať určité opatrenia (nie zdržať sa určitého
rušenia), lebo žalobcovi hrozí závažná škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 OZ, nie o vlastnícku
žalobu podľa § 126 ods. 1 OZ. Podmienkou pre aplikáciu § 417 ods. 2 OZ je vážne ohrozenie žalobcu
alebo jeho majetku; nie je nutné, aby hrozilo nebezpečie bezprostredného vzniku škody, postačí, že v
dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda v budúcnosti.

33. Napriek tomu, že súd prvej inštancie neaplikoval v prejednávanej veci ust. § 417 ods. 2 OZ,
dospel vo výsledku k správnemu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali svoje
tvrdenia o havarijnom stave domovej nehnuteľnosti žalovaných 1/, 3/ a 9/, že domová nehnuteľnosť
nad mieru primeranú pomerom zasahuje do výkonu ich práva a akým konkrétnym spôsobom a ani to,
že domová nehnuteľnosť predstavuje vážne ohrozenie výkonu ich vlastníckeho práva. Odvolací súd

dopĺňa, že súd je viazaný žalobným petitom, a ak žalobcovia žiadali odstránenie stavby, ktoré opatrenie
na základe zisteného skutkového stavu nie je vhodné ani primerané, potom súdu nezostávalo iné ako
žalobu zamietnuť. Vykonané dokazovanie napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu (ktorý odvolací
dôvod ani nebol uplatnený) smerovalo k zisteniu vhodnosti a primeranosti navrhovaného opatrenia
- odstránenia stavby, preto pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere nemalo vplyv na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobcovia i v odvolaní poukazovali na únik hlodavcov zo
susednej stavby na ich pozemok, v tejto súvislosti nenavrhli uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa
tohto rušenia, preto by žaloba neobstála ani z pohľadu ust. § 127 OZ.

34. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov neboli spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku (bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie neaplikoval správne
ustanovenie Občianskeho zákonníka, keď navyše odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia
žalobcovia v odvolaní ani neuplatnili), preto odvolanie žalobcov z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu(nesprávnezistenieskutkovéhostavu)nemožnopovažovaťzaopodstatnené.Rozhodnutiesúdu
prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

35. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj
právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku IV. o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo
strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396
CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešným žalovaným 1/, 3/ a 9/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom.
O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).