Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3515211805.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovaným 1/ A. B. st., narodenému dňa XX.XX.XXXX,
bytom C. B., D. XXX/X, 2/ E. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. XXX/X, 3/ A. B. ml.,

narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. XXX/X, 4/ F. B. ml., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom C. B., D. XXX/X, všetci žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária CORPIS, s.r.o., so sídlom
Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Gorkého 10, IČO: 47 237 783, o odporovanie právnych úkonov,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4. júla 2018, č.
k. 9C/265/2015-342, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa žalovaných 1/, 2/ vo veci samej (výrok I.) a v časti trov konania

(výrok II.) z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal
určenia, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. C. B., zapísané
na LV č. XXXX z A. B. a jeho manželky, obaja bytom C. B., D. XXX/X, ako predávajúci, na žalovaných 1/,
2/, ako kupujúcich, je voči nemu neúčinná a súčasne sa domáhal určenia, že darovacia zmluva, ktorou

boli predmetné nehnuteľnosti prevedené zo žalovaných 1/, 2/ ako darcov, na žalovaných 3/,
4/ ako obdarovaných, je voči nemu neúčinná (výrok I). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 % (výrok II.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.06.2010 uzatvoril právny predchodca
žalobcu ako veriteľ s TURO, s.r.o. ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 440 055, na základe

ktorej poskytol dlžníkovi úver 111 738,- eur. Dňa 28.06.2010 vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú
zmenku a následne sa aj zmenkoví ručitelia - A. B., nar. XX.XX.XXXX, a G. A., nar. XX.XX.XXXX, za jej
zaplatenie zaručili vystavením zmenky. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava
V., č. k. 5Zm/213/2012-13, bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená
povinnosť zaplatiť veriteľovi 123 463,47 eur s príslušenstvom. Voči zmenkovému platobnému rozkazu
podali zmenkoví ručitelia námietky, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., č. k.

1CbZm/177/2013-111, bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný voči zmenkovým ručiteľom v platnosti.
Okrem tejto pohľadávky uzatvoril dňa 28.06.02010 právny predchodca žalobcu ako veriteľ s TURO,
s.r.o. ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 445 001 7107, na základe ktorej poskytol dlžníkovi 150 000,- eur.
Dlžník v prospech veriteľa vystavil 28.06.2010 vlastnú zmenku a zmenkoví ručitelia sa za jej zaplatenie
zaručili. K splneniu záväzkov nedošlo, aj v prípade tejto úverovej zmluvy bol vydaný zmenkový platobný
rozkaz Okresným súdom Bratislava V., č. k. 4Zm/214/2012-14, ktorým bola dlžníkovi a zmenkovým

ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 116 031,48 eur s príslušenstvom. Zmenkoví ručiteliapodali námietky, pričom zmenkový platobný rozkaz bol na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava
V., č. k. 1CbZm/178/2013-103, ponechaný v platnosti, rozhodnutie bolo potvrdené i odvolacím súdom.

3. Dňa 16.07.2013 bola medzi zmenkovým ručiteľom a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovanými
1/ a 2/ ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci previedli na kupujúcich
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: C. B., obec: C. B., okres: H. A. H. I., zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor,
a to pozemky: zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 1364/2 výmera 29 m2, zastavané plochy

a nádvoria parc. reg. „C“ č. 1364/3 výmera 352 m2, ostatné plochy parc. reg. „C“ č. 1365/2 výmera 494
m2, zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 1365/3 výmera 107 m2, zastavané plochy a nádvoria
parc. reg. „C“ č. 1365/4 výmera 41 m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“
č. 1364/3, lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. 1365/3, garáž súp. č.
XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. 1365/4, garáž postavená na parc. reg. „C“ č. 1364/2. Vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Nové Mesto nad Váhom v

konaní vedenom pod číslom V 1693/13.

4. V konaní žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že k vyplateniu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške
42 300,- eur došlo tým spôsobom, že žalovaní 1/ a 2/ predali svoju nehnuteľnosť a kúpna cena za
ich nehnuteľnosť bola poukázaná priamo zmenkovému ručiteľovi. Pokiaľ ide o úhradu zostávajúcej

časti kúpnej ceny, bolo súdu predložené potvrdenie o úhrade kúpnej ceny v celosti, pričom z výsluchu
žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že zostávajúca časť kúpnej ceny bola uhradená najskôr v sume 8 000,- eur
a postupne boli vyplácané ďalšie splátky, k čomu žalovaní 1/ a 2/ doklady nemajú.

5. Dňa 02.10.2013 bola medzi žalovanými 1/ a 2/ ako darcami a žalovanými 3/ a 4/ ako

obdarovanýmiuzatvorenádarovaciazmluva,nazákladektorejuvedenénehnuteľnostipreviedlidarcovia
na obdarovaných. Vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
13.01.2014, číslo vkladu V 2912/13.

6. Pokiaľ ide o prvý právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha (kúpna zmluva zo dňa

16.07.2013),zdokladovpredloženýchžalobcomvyplýva,žežalobabolapodanávčasatiežjenesporné,
že vzťah žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k dlžníkovi (zmenkovému ručiteľovi A. B.) treba považovať
za vzťah na úrovni blízkej osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka), keďže žalovaní 1/ a 2/ nadobúdali
nehnuteľnosti ako rodičia dlžníka.

7. Súd prvej inštancie sa v prvom rade, v prípade tohto právneho úkonu, zaoberal otázkou pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ ako osôb, ktorým dlžník predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou.
Poukázal na skutočnosť, že zmyslom § 42a Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ dosiahol rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, teda, aby mohol následne svoju pohľadávku uspokojiť z

takejto nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe, potom predstavuje
základ k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia domáhať
nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom
ušlo z majetku dlžníka, a to nie voči dlžníkovi, ale už priamo voči osobe, s ktorou, alebo v prospech ktorej
bolprávnyúkonurobený.Vprípade,žeuspokojenieveriteľaztohtomajetkuniejemožné,musísaveriteľ

namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Návrh o určenie, že dlžníkov právny úkon
je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešný len vtedy, ak bola žaloba podaná voči osobe, s ktorou,
alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený so splnením predpokladu, že takáto osoba získala
odporovaným právnym úkonom prospech. V danom prípade však žalovaní 1/ a 2/ nehnuteľnosti darovali

žalovaným 3/ a 4/. Berúc do úvahy toto zistenie (pričom je zrejmé, že z takéhoto úkonu - darovacej
zmluvy - ani nezískali prospech) je zrejmé, že na strane žalovaných 1/ a 2/ nie je daná pasívna vecná
legitimácia v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Bolo právom žalobcu domáhať sa
namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu, aby mu žalovaní 1/ a 2/ prípadne vydali získané plnenie
(prospech),ikeďvprípadenáslednejdarovacejzmluvyzrejmeoprospechuťažkomožnohovoriť.Žaloba

vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ však takto postavená nie je. V čase, keď sa žalobca domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu, patrilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už žalovaným 3/ a 4/, teda i
keby došlo k vydaniu kladného rozhodnutia o odporovacej žalobe, nebolo by možné exekúciou postihnúť
to, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo priamo z tejto nehnuteľnosti, keďžežalovaní 1/ a 2/ vlastníkmi nehnuteľností už nie sú. Tento záver súd prvej inštancie oprel aj o Uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 06.03.2012 č. k. II. ÚS 7/2012-9, ktoré riešilo obdobnú situáciu. Ak teda už
žalobcavčasepodaniažalobyvedel,žežalovaní1/a2/užniesúvlastníkmipredmetnýchnehnuteľností,

mal sa domáhať vydania získaného prospechu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca aj v otázke
preukazovania prospechu v dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy bol pasívny, keď žiadnym konkrétnym
dôkazom nepreukázal, že prospech žalovaní z tohto právneho úkonu získali (nebola vyvrátená obrana
žalovaných 1/ a 2/, že cena za nehnuteľnosti dohodnutá v kúpnej zmluve bola primeraná, a to s ohľadom
na existenciu hypotekárneho úveru (záložné právo aj po uzatvorení kúpnej zmluvy na

nehnuteľnostiach stále viazlo), bolo tu obmedzenie týkajúce sa stĺpu vysokého napätia a podobne),
pričom žalobca iba konštatoval, že hodnota nehnuteľností musela byť vyššia ako bola dohodnutá a
zaplatená kúpna cena. V tomto smere nie je možné uspokojiť sa iba s tvrdením žalobcu,
že hodnota nehnuteľností s ohľadom na poskytnutý hypotekárny úver musela byť nepochybne vyššia.
Týmito skutočnosťami sa však súd prvej inštancie bližšie nezaoberal s ohľadom na nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/.

8. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal odporovateľnosťou druhého právneho úkonu (darovacia zmluva
zo dňa 02.10.2013) a uzavrel, že žalovaní 3/ a 4/ majú v konaní postavenie tzv. tretej osoby vychádzajúc
z § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Voči takýmto osobám je možné v konaní o odporovateľnosť
právneho úkonu uplatniť nároky len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi (§ 42b ods. 3 veta za bodkočiarkou), keďže nie sú dedičom
osoby, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon a nie sú ani právnym nástupcom takejto osoby (v
tomto prípade pod pojmom právny nástupca je možné rozumieť iba univerzálnych právnych nástupcov
po zaniknutých právnických osobách). Žalovaní 3/ a 4/ nemajú v tomto konaní postavenie osoby
blízkej dlžníkovi (§ 42a v spojení s § 116 OZ). V danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno

preukázať existenciu takých skutočností, ktoré preukazujú, že žalovaným 3/ a 4/ boli známe okolnosti,
ktoré odôvodňovali možnosť odporovať predmetnému právnemu úkonu. Takéto dôkazy však žalobca
súdu nepredložil, ale ani netvrdil, poukazoval iba na skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ sú blízke osoby
dlžníka, a teda o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedeli.

9. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu ku všetkým žalovaným zamietol ako
nedôvodnú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 1 až 3, § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Uviedol, že právna úprava odporovateľnosti
favorizuje právo veriteľa postihovať ušlý majetok dlžníka, pričom peňažná náhrada podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka je až sekundárnym prostriedkom ochrany veriteľa, ak uspokojenie jeho
pohľadávky z ušlého majetku nie je možné. Právnu úpravu a z nej vyplývajúci účel odporovateľnosti súd

prvej inštancie ignoroval a nedôvodne zvýhodnil žalovaných 1/, 2/, ktorých de facto zbavil akéhokoľvek
postihu z uplatnenia odporového práva. Zdôraznil, že žalovaný 1/, 2/ mali preukázateľne vedomosť
o finančných problémoch avalistu a jeho manželky, čo potvrdili vo svojej výpovedi. Nadobúdatelia
spornéhomajetkuneprejaviližiadenzáujemuvedenéskutočnostizisťovaťalebopreverovať,nezaujímali
sa o finančnú kondíciu úverového dlžníka (TURO, s.r.o.), ani o podnikateľskú činnosť avalistu. Ako blízke

osoby nevynaložili žiadnu aktivitu na to, aby si overili, či právnym úkonom – kúpnou zmluvou nedôjde
k ukráteniu prípadných veriteľov avalistu. Ďalej zdôraznil, že zákon požaduje od osoby blízkej dlžníkovi,
aby vynaložila náležitú starostlivosť a týmto spôsobom sa presvedčila, že právny úkon neukracuje
dlžníkovho veriteľa. Úspešná obrana blízkych osôb spočíva nielen v tvrdení, ale tiež v preukázaní toho,
že o úmysle ukrátiť veriteľa nevedeli, ani nemohli vedieť napriek tomu, že vyvinuli náležitú starostlivosť

na rozpoznanie tohto úmyslu. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že sa o podnikateľskú činnosť svojho syna
nezaujímali, že ich o svojej činnosti neinformoval, ani prípadný odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine
nenahrádzadôkazovyvinutínáležitejstarostlivostinapoznanieukracujúcehoúmysludlžníka.Vpostupe
žalovaných 1/, 2/, ako osôb blízkych avalistovi, evidentne absentuje akákoľvek náležitá starostlivosť,
ktorú vyžaduje § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, za účelom vyvrátenia právnej domnienky. Mal za

to, že legitímne a dôvodne uplatňuje svoje odporové právo, keďže došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu
majetku dlžníka, ktorý sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie jeho
nároku. Pôvodný dlžník nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlá, ani iné bonitné hnuteľné
veci, poberá mzdu a má záväzky voči C. C., J.. Konštatoval, že dlžník údajne inkasoval kúpnu cenu,ktorú spotreboval a k žiadnemu plneniu v jeho prospech nedošlo. Mal za to, že vysloveniu neúčinnosti
druhého prevodu nehnuteľností musí predchádzať určenie neúčinnosti prvého scudzovacieho úkonu,
a to aj v prípade, ak by sa ďalej domáhal náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

prospech. Právo odporovať právnemu úkonu sa nepochybne uplatňuje aj voči ďalším vlastníkom ušlého
majetku, voči tretím osobám, ktoré nadobudli ušlý majetok dlžníka na základe ďalšieho právneho úkonu.
Ak by bol okruh pasívne legitimovaných osôb zúžený iba na subjekty, ktoré dojednali odporovateľný
právny úkon s dlžníkom, došlo by k popretiu elementárneho účelu odporovacích žalôb. Postihnutie
ušlého majetku dlžníka by totiž bolo možné zmariť ľubovoľným ďalším prevodom. Tretie osoby sú vecne

legitimované za podmienky, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu.
V tejto súvislosti poukázal na časovú nadväznosť jednotlivých úkonov, ako aj špecifiká danej veci, keď
tretie osoby pri druhom napadnutom úkone sú osobami blízkymi tak avalistovi, ako i jeho manželke,
ako i žalovaným 1/, 2/. Pravdepodobnosť, že žalovaným 3/, 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi, hraničí s istotou. Je nesporné, že jediným
cieľom ďalšieho a bezprostredného prevodu nehnuteľnosti bolo dokonať akt ukrátenia a poškodzovania

žalobcu. Všetci žalovaní bývajú v sporných nehnuteľnostiach, a preto má druhý napadnutý prevod
nehnuteľnosti, ktorý bol bezodplatný, znaky formálnosti. Bez určenia neúčinnosti napadnutej darovacej
zmluvy voči žalobcovi by bol jeho úspech iba v časti určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy medzi pôvodným
vlastníkom a žalovanými 1/, 2/ de facto celkovým neúspechom. Došlo by tak k zmareniu zmyslu
odporovateľnosti právnych úkonov, a teda aj k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu.

11. Žalovaní 1/ - 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. ÚS
7/2012 a zdôraznili, že ani žalobca ani súd nespochybnil, že v čase podania žaloby žalovaní 1/, 2/
nedisponovali samotnou vecou, ani akýmkoľvek konkrétnym prospechom, keďže odplatne nadobudnutú

nehnuteľnosť ďalej bezodplatne darovali žalovaným 3/, 4/. Zastávali názor, že odporovacia žaloba má
význam vtedy, ak sa predmet odporovaného úkonu nachádza ešte u žalovaného. Pokiaľ žalovaný tento
predmet previedol pred podaním odporovacej žaloby ďalším právnym úkonom inej osobe, pričom táto
nevedela, že ide o odporovateľný právny úkon, prichádza voči žalovanému do úvahy len právo žalobcu
na peňažnú náhradu, pretože právne účinky odporovacej žaloby sa nedotýkajú právneho postavenia

tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vec od osoby, na ktorú dlžník previedol vlastnícke právo.
Žalobca opomenul spomínaný inštitút náhradového konania v kontexte úpravy odporovateľných úkonov.
Ďalej uviedli, že žalobca síce deklaruje, že jeho pohľadávka bola ukrátená, t. j., že majetok avalistu
sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie jeho nároku, zostáva však
pasívny pri preukázaní konkrétneho rozsahu tohto zmenšenia a konkrétnej výšky prospechu, ktorý

údajne mali žalovaní získať. Dôsledkom jeho pasivity je, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania,
že boli naplnené pojmové znaky odporovateľného úkonu, ktoré dôkazné bremeno na ňom spočíva.
Nie je preto možné ani posúdiť, aká bola skutočná uspokojiteľnosť žalobcovej pohľadávky, ak by
k odporovaným úkonom vôbec nedošlo, a či by reálne mohlo dôjsť čo i len sčasti k uspokojeniu jeho
pohľadávky zo sporného majetku. Zastávali názor, že uspokojiteľnosť žalobcu z majetku avalistu, ak

by k odporovaným úkonom vôbec nedošlo, by bola prakticky nulová. Žalobca opak nepreukázal, bol
pasívny a dôkazné bremeno sa ani uniesť nepokúšal. Z pohľadu žalobcom zvoleného petitu vo vzťahu
k žalovaným 3/, 4/ považovali za smerodajné pre prijatie jednoznačného záveru o nedostatku ich
pasívnej legitimácie citované rozhodnutie ústavného súdu, v ktorom ústavný súd uviedol, že domáhať
sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný, možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka,

nie vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. Poukázali
i na rozhodnutie iných krajských a okresných súdov v obdobných veciach. Zdôraznili, že odporovacia
žaloba má význam iba vtedy, ak sa predmet odporovateľného úkonu nachádza ešte u povinného
(žalovaného) subjektu. Ak žalovaný tento predmet previedol pred podaním odporovacej žaloby ďalším
právnym úkonom na inú osobu, ktorá nevedela o tom, že ide o odporovateľný úkon, prichádza voči

žalovanému do úvahy len právo na peňažnú (relutárnu) náhradu. Je pravdou, že vo všeobecnosti
medzi pasívne legitimované subjekty patria aj tretie osoby, na ktoré bol druhým, či ďalším úkonom
prevedený majetok, ktorý pôvodne získal jeho nadobúdateľ odporovateľným úkonom od dlžníka, avšak
žalobca tento postih uplatnil nesprávne zvoleným žalobným petitom, keď opätovne opomenul inštrument
relutárnej náhrady obsiahnutý v rámci inštitútu odporovateľných právnych úkonov. V konaní však nebolo

preukázané, že žalovaným 3/, 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu
ich predchodcov (žalovaných 1/, 2/). Žalobca v priebehu súdneho konania, ani v odvolaní neoznačil
dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť žalovaných 3/, 4/, ani neprezentoval okolnosti, z ktorých bytakáto vedomosť vyplývala a iba odkaz na rodinnú väzbu a aktérov úkonu je nedostačujúci. Žalobný
návrh voči žalovaným 3/, 4/ preto nemôže byť úspešný.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ - 4/ uviedol, že svoj procesný
postup, spočívajúci v uplatnení odporového práva voči scudzovaciemu právnemu úkonu medzi
avalistami a žalovanými 1/, 2/, považuje za zákonný a správny, nakoľko iba týmto spôsobom je možné
dosiahnuť reálny účel odporovateľnosti právnych úkonov. Vlastnícke právo sporných nehnuteľností nie
je a objektívne nemôže byť hraničiacou podmienkou odporovateľnosti prvého právneho úkonu. Opačný

výklad by viedol k situácii, že veriteľ by sa nikdy nemohol domôcť neúčinnosti viacerých právnych úkonov
v rade jednotlivých prevodcov. Zopakoval, že žalovaní 1/, 2/ ako osoby blízke avalistovi, nevynaložili
žiadnu aktivitu, aby si overili, či právnym úkonom – kúpnou zmluvou nedôjde k ukráteniu prípadných
veriteľov avalistu. Zdôraznili, že žalovaní 1/, 2/ mali vedomosť o finančných problémoch svojho syna
a mali si byť preto vedomí skutočnosti, že ak prevedie svoj majetok, môže tým ukrátiť svojich veriteľov.
Mal za to, že nebol v konaní povinný preukazovať konkrétny rozsah zmenšenia dlžníkovho majetku,

svoje odporové právo uplatnil legitímne a dôvodne, keďže došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku
dlžníka, t. j. jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie jeho
nároku. Dôvodil, že jeho pohľadávky do dnešného dňa neboli uspokojené a v zmysle správ o stave
exekučných konaní ani nemožno očakávať pre insolventnosť avalistov ich uspokojenie. K žiadnemu
plneniu nedošlo napriek tomu, že dlžník údajne inkasoval kúpnu cenu, ktorú spotreboval. Na predmetnej

nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech C. C. za úver poskytnutý vo výške 122 000,- eur.
Predpokladá, s poukazom na ust. § 556 Občianskeho zákonníka, že hodnota
nehnuteľnosti prevyšovala 180 000,- eur, a ak by sporné nehnuteľnosti boli ohodnotené na sumu 42
330,- eur, prípadne 60 000,- eur, pohľadávka C. C., J. by nebola zabezpečená ani spolovice, a keďže
úver bol vyčerpaný, možno dôvodne predpokladať, že hodnota sporných nehnuteľností predstavovala

podstatne vyššiu sumu, než bola inkasovaná časť kúpnej ceny. K nedostatku pasívnej legitimácie na
strane žalovaných 3/, 4/, poukázal na znenie ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého ich
pasívna legitimácia vyplýva. Zdôraznil, že je irelevantné, či k ďalšiemu prevodu majetku na tretiu osobu
došlo pred alebo až po podaní odporovacej žaloby voči prvému nadobúdateľovi ušlého majetku. Ak by
bol okruh pasívne vecne legitimovaných osôb zúžený iba na subjekty, ktoré dojednali odporovateľný

právny úkon s dlžníkom, došlo by k popretiu elementárneho účelu odporovacích žalôb a postihnutie
ušléhomajetkudlžníkabybolomožnézmariťľubovoľnýmnáslednýmprevodom.Tretieosobysúpasívne
vecne legitimované za podmienky, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu. V tejto súvislosti poukázal na časovú nadväznosť jednotlivých úkonov, ako aj špecifiká danej
veci, keď všetky zúčastnené osoby sú osobami blízkymi avalistovi a jeho manželke. Všetci žalovaní

v sporných nehnuteľnostiach bývajú, a preto má druhý právny úkon znaky špekulatívnej formálnosti.
Bez určenia neúčinnosti napadnutej darovacej zmluvy voči žalobcovi, prevod medzi žalovanými 1/,
2/ a žalovanými 3/, 4,/ by bol úspech žalobcu iba v časti určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy (prevod
medzi avalistom a žalovanými 1/, 2/) de facto celkovým neúspechom a došlo by k zmareniu zmyslu
odporovateľnosti právnych úkonov, a teda i k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu.

13. Žalovaní 1/ až 4/ k odvolacej replike žalobcu uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších
stanoviskách. Uviedli, že žalobca navodzuje mylnú predstavu, že ním zvolený procesný postup (žalobný
petit) bol za daných okolností jediným možným procesným postupom ako uplatniť tzv. odporovaciu
žalobu. Správne žalobca síce uvádza, že vlastnícke právo nie je podmienkou odporovateľnosti, avšak

v danej veci bolo treba odporovacou žalobou uplatniť iný typ nároku, ktorý tiež ponúka inštitút
odporovateľnosti právnych úkonov, ako správne uviedol súd prvej inštancie a ako predpokladá i výklad
ustanoveníoodporovateľnostiprávnychúkonov.Zdôraznili,žeajžalobaorelutárnunáhradujezaradená
pod pojem odporovacia žaloba. Opätovne poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu č. ÚS
7/2012. Zdôraznili, že na spornej nehnuteľnosti viazla ťarcha v podobe záložného práva v prospech

iného veriteľa, ktorú musia znášať ďalší nadobúdatelia týchto nehnuteľností. V takomto postavení
sa ocitli práve žalovaní 1/, 2/ ako kupci, čo odôvodňovalo adekvátne a podstatné zníženie kúpnej
ceny vynaloženej na sporné nehnuteľnosti, ktorá z tohto dôvodu splnila kritérium ekvivalentnosti.
Pretrvávajúce zaťaženie sporných nehnuteľností záložným právom v prospech tretej osoby má dopad
aj na reálnu uspokojiteľnosť nárokov žalobcu z tohto ušlého majetku. Ak by táto uspokojiteľnosť

bola nulová, nemožno ani hovoriť o ukrátení veriteľovej pohľadávky odporovaným úkonom dlžníka
a žalovaných 1/, 2/. Žalobca sa tak mylne domnieva, že v konaní nebol povinný preukazovať konkrétny
rozsah zmenšenia dlžníkovho majetku. Zjavná pasivita žalobcu pri znášaní dôkazného bremena, na
ktorú poukázal i súd prvej inštancie, nemôže byť odmenená úspechom v tomto spore. Pokiaľ žalobcavytýka dlžníkovi, že kúpnu cenu inkasovanú za nehnuteľnosti spotreboval bez toho, aby plnil v prospech
žalobcu, poukázali na skutočnosť, že rozhodujúci je okamih splatnosti zmeniek, ktorý nastal až dňa
14.11.2012. V období vyplatenia sumy 42 330,- eur ako zálohy na kúpnu cenu v roku 2011, ešte

neexistovala povinnosť avalistu plniť voči žalobcovi, pretože ani jedna zo zmeniek avalovaných dlžníkom
ešte nebola splatná. Zotrvali na tvrdení, že nie je možné domáhať sa vyhlásenia neúčinnosti spornej
darovacej zmluvy ako ďalšieho úkonu v pomyselnom reťazci úkonov, ktorý opreli o súdnu prax, vrátane
Ústavného súdu SR. Žalovaní 3/, 4/ neboli účastníkmi úkonu, ktorý uzavrel dlžník veriteľa (kúpnej
zmluvy), čo je podstatný dôvod zakladajúci nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie pri takomto

uplatnenom nároku žalobcu. Nimi prezentované závery súdnej praxe, vrátane citovaného názoru
Ústavného súdu SR, poukazujú na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto konaní.

14. Krajský súd v Trenčíne rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom č.k. 19Co/230/2018-403 zo dňa
29.01.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Stotožnil sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré poukázal (§ 387 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že
v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu vykonaného medzi dlžníkom (a jeho manželkou)
a žalovanými 1/, 2/ je potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a vo vzťahu
k žalovaným 3/, 4/ je potrebné žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) na dovolanie žalobkyne uznesením č.k.
6Cdo/168/2020-473 zo dňa 31.01.2023 rozsudok odvolacieho súdu týkajúci sa žalovaných 1/, 2/ vo veci
samej a v časti trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, dovolanie
v časti týkajúcej sa žalovaných 3/ a 4/ odmietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 3/
a 4/ náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. Súčasne zrušil

uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9C/265/2015-426 z 19.06.2020.

16. V súvislosti s prvým odporovaným právnym úkonom, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 16.07.2013
uzavretá medzi A. B. (dlžníkom z titulu prevzatia ručenia) a jeho manželkou (ako predávajúcimi)
ažalovanými1/a2/akokupujúcimi,ktorejpredmetombolprevodnehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.

C. B., na LV XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym
odborom pod V1693/13, vo vzťahu ku ktorej bol dôvodom zamietnutia žaloby o určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v spore, ktorí nehnuteľnosť
darovali žalovaným 3/, 4/ darovacou zmluvou z 02.10.2013, pred začatím súdneho konania dovolací
súd zdôraznil, že zmena vlastníctva v priebehu konania (v danom prípade ani pred začatím konania) nie

je právne významná pre posúdenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Odporovacia žaloba
nie je určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP, a preto sa nevyžaduje preukázanie
naliehavého právneho záujmu. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za
neurčený vyhlási. Výsledkom úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho
úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorému umožňuje pri uspokojovaní vlastnej pohľadávky

exekučne postihnúť majetok tretej osoby za rovnakých podmienok, ako keby k odporovanému úkonu
nebolo došlo (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zásadnou podmienkou odporovateľnosti je to, že
sporný právny úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a že pohľadávka, ktorej uspokojenie
bolo ukrátené, je vymáhateľná, dovolanie bolo v tejto časti preto nielen prípustné, ale aj dôvodné.
Dôvodom zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ bolo založené na nesplnení podmienky

zúčastnenia sa dlžníka na odporovanom právnom úkone vyjadrenej v náveti § 42a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a teda na nepoužiteľnosti tohto ustanovenia na darovaciu zmluvu všetkých žalovaných
a v tomto prípade by súčasťou argumentácie spôsobilej pomoc dovolateľke musel byť aj odlišný prístup
k výkladu ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý ale žalobkyňa nepresadzovala a súčasťou
svojej argumentácie neurobila. Z týchto dôvodov dovolací súd napadané rozhodnutie odvolacieho súdu

týkajúce sa žalovaných 1/, 2/ vo veci samej a v časti trov konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu
súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie v zmysle § 449 ods. 1 CSP, dovolanie v časti týkajúcej sa
žalovaných 3/ a 4/ odmietol v zmysle ust. § 447 písm. c) CSP a žalovaným 3/ a 4/ priznal nárok na
náhradu trov konania.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací opätovne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu (§ 455 CSP), že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. v časti týkajúcej
sa žalovaných 1/ a 2/ vo veci samej a vo výroku II. týkajúcej sa žalovaných 1/, 2/ v časti trov konaniazrušiť a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) , § 391 ods. 1 CSP.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. týkajúci sa žalovaných 3/ a 4/ vo veci samej a vo výroku
II. týkajúci sa žalovaných 3/ a 4/ v časti trov konania nadobudol právoplatnosť (rozsudok súdu prvej
inštancie bol odvolacím súdom vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ potvrdený, dovolanie v časti týkajúcej
sa žalovaných 3/ a 4/ bolo dovolacím súdom odmietnuté), odvolací súd sa v tejto časti rozsudku súdu
prvej inštancie nedotýkal.

19. V danej veci sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ až 4/ určenia, že kúpna zmluva, ktorou boli
prevedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. C. B., zapísané na LV č. XXXX, z A. B. (dlžníka
žalobcu) a jeho manželky ako predávajúcich na žalovaných 1/, 2/ ako kupujúcich, je voči nemu neúčinná
a súčasne sa domáhal určenia, že darovacia zmluva, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti prevedené
zo žalovaných 1/, 2/ ako darcov na žalovaných 3/ a 4/ ako obdarovaných, je voči nemu neúčinná.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu po rozhodnutí dovolacieho súdu zostalo výlučne
preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou boli
prevedené predmetné nehnuteľnosti z A. B. (dlžníka žalobcu) a jeho manželky ako predávajúcich na
žalovaných 1/, 2/ ako kupujúcich.

21. Právna úprava odporovateľných právnych úkonov je obsiahnutá v ust. § 42a a §42b Občianskeho
zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie
odporovateľnosti (§ 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods.
2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho

zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi
následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

22. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi

úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti,
aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho
úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia
v určených prípadoch účinnosť voči oprávnenej osobe, t. j. voči veriteľovi.

23. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva, je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

24. Z právnej vety prijatého judikátu Najvyšším súdom SR, na ktorý poukázal dovolací súd,
publikovaného pod R5/2008, k riešeniu právnej otázky týkajúcej sa danej veci vyplýva, že
odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu
nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Obč. zák. vyhovené. Vlastnícke
právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto

úkonu nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2
až ods. 5 Obč. zák. Zo samotného gramatického výkladu ust. § 42b ods. 4 Obč. zák. vyplýva, že právna
neúčinnosť úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi
priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech po splnení
podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže

nastať až ako jeho právny dôsledok.

25. Dovolací súd zdôraznil, že totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MCdo/19/2008asp.zn.5Cdo/101/2017,zktorýchmožnokonštatovať,žezmenavlastníctvavpriebehu
konania (v danom prípade ani pred začatím konania) nie je právne významná pre posúdenie podmienok

odporovateľnosti právneho úkonu. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za
neúčinný vyhlási. Výsledkom úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho
úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorému umožňuje pri uspokojovaní vlastnej pohľadávky
exekučne postihnúť majetok tretej osoby za rovnakých podmienok ako keby k odporovanému úkonunebolo došlo (§ 42b ods. 4 Obč. zák.). Zásadnou podmienkou odporovateľnosti je to, že sporný právny
úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a že pohľadávka, ktorej uspokojenie bolo ukrátené,
je vymáhateľná.

26. Súd prvej inštancie v danej veci vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ uzavrel, že uspokojenie veriteľa
z majetku dlžníka (avalistu), ktorý majetok odplatne (kúpna cena bola preukázateľne minimálne vo
výške 42 300,- eur zaplatená pred vymáhateľnosťou pohľadávky veriteľa) previedol na žalovaných 1/,
2/, nie je možné, nakoľko nehnuteľnosti tvoriace predmet odporovateľného právneho úkonu boli ešte

pred začatím tohto súdneho konania bezodplatne prevedené na tretiu osobu (žalovaných 3/, 4/), nebolo
tak preukázané, že žalovaní 1/, 2/ získali z odporovateľného právneho úkonu prospech, preto je daný
nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom konaní, ktorý názor zastával i odvolací
súd s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.03.2012 č. k. II ÚS 7/2012-9. Uvedený
záver však dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu i súdu prvej inštancie, keď mal za to, že zmena
vlastníctva v priebehu konania ani pred jeho začatím nie je právne významná pre posúdenie podmienok

odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým,
že ho súd za neúčinný vyhlási. Zásadnou podmienkou odporovateľnosti je to, že sporný právny úkon
ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, ktorej uspokojenie bolo ukrátené a je vymáhateľná.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa žalovaných 1/, 2/

vo veci samej ( výrok I) a v časti trov konania ( výrok II) zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu
zamietnutia žaloby v tejto časti pre nedostatok pasívnej legitimácie potrebné dokazovanie.

28. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom dovolacieho i odvolacieho

súdu a jeho úlohou bude opätovne vo veci nariadiť pojednávanie, vypočuť strany sporu, dôsledne
sa vysporiadať so zákonnými predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu – kúpna zmluva zo
dňa 16.07.2013 uzavretá medzi A. B. ako dlžníkom z titulu prevzatia ručenia a jeho manželkou
ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. C. B. vedených na LV č. XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom

Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom pod V 1693/13, vysporiada sa so všetkými námietkami
žalobcu s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia dá odpoveď na všetky skutkovo relevantné a právne
otázky (naznačené v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia) súvisiace s predmetom konania, svoje
rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade
trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania týkajúceho sa žalovaných 1/, 2/ (§ 396 ods.

3, § 453 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).