Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200645
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5923200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manželky/matky: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., zastúpená: JUDr. Anna Gašpercová, advokátka so sídlom
Daniela Dlabača 35, Žilina, proti manželovi/otcovi: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/
X, A., zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom K. A. Medveckého 1503/1, Ružomberok, v
konaní o návrhu manželky/matky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom: F. C., nar. XX.XX.XXXX, H. C., nar. XX.XX.XXXX, I. C., nar. XX.XX.XXXX, I.
C., nar. XX.XX.XXXX, a J. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad

práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova
20, Žilina 1, na čas po rozvode manželstva, o odvolaní manžela/otca proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. RK-11P/42/2023-220 zo dňa 29.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš v napadnutých výrokoch, ktorými bola otcovi uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého F., maloletého H. a maloletej I. výživným vo výške po 110,-
eur mesačne na každé z detí a povinnosť prispievať na výživu maloletej I. a mal. J. výživným vo výške
po 90,- eur mesačne na každú, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: Manželstvo F. C., nar. XX.XX.XXXX
a B. C., K. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Maloleté deti: F., H., I., I. a J. s a na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí v bežných veciach. Otec je
povinný prispievať na výživu maloletého F., mal. H. a mal. I. výživným vo výške po 110,- eur mesačne na

každézdetívždydokaždého20.dňavmesiacivopredkrukámmatkymal.detí,počnúcodprávoplatnosti
výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. a mal. J.
výživným vo výške po 90,- eur mesačne na každú vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky mal. detí, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva. Styk otca s mal.
deťmi sa neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd poukázal na návrh manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva. Manžel/otec v písomnom vyjadrení k
podanému návrhu uviedol, že si nedokáže predstaviť, že by s manželkou naďalej ostali manželmi a
obnovili manželské spolužitie, a preto s rozvodom manželstva súhlasil.3. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané uzavretie manželstva medzi manželkou/
navrhovateľkou a manželom dňa XX.XX.XXXX v D.. Z manželstva sa narodilo 5 mal. detí, mal. F., mal.
H., mal. I. a dvojičky mal. J. a I.. Matka v rovnaký deň, ako podala návrh na rozvod manželstva a

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, podala aj
návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konanie nie je právoplatne skončené, keď súd vo
veci rozhodol rozsudkom č.k. RK-11P/43/2023-188 zo dňa 17.10.2023 a to tak, že mal. deti zveril do
osobnejstarostlivostimatkysprávomobochrodičovzastupovaťaspravovaťmajetokmal.detívbežných

veciach, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F., H. a I. výživným vo výške po 110 € mesačne
na každé z detí a na výživu mal. I. a J. výživným vo výške po 90 € mesačne na každú (spolu vo výške
510 € na všetkých 5 detí), zároveň rozhodol o zameškanom výživnom a taktiež o uložení výchovného
opatrenia. V časti úpravy styku návrh otca zamietol.

4. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo

rozvrátené, pričom manželstvo už neplní svoj účel. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti už takmer
rok, žijú oddelene, pričom adresa bydliska, resp. miesto, kde sa manželka spolu s mal. deťmi zdržuje,
manželovi nie je známa, finančne spolu nehospodária, intímne spolu nežijú, neposkytujú si vzájomnú
pomoc a podporu, práve naopak nekomunikujú spolu a nestretávajú sa, keď manželka sa manželovi
úplnevyhýba.Konfliktmedzinimijetakvážny,žeobajamajúvytvorenúsvojuverziurozpadumanželstva,

resp. konfliktov, dôvodov hádok, komunikácie, ktorá je odlišná od tej druhej. Od manželov už nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko obnovenie manželského spolužitia si vyžaduje
snahu a záujem o spolužitie zo strany oboch manželov, čo vyplýva už zo samotného slova „spolužitie“,
čo v prípade predmetného manželstva nie je splnené, nakoľko obaja takéto ďalšie spolužitie striktne
odmietajú a nevidia nádej na jeho obnovenie.

5. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov (zverenie matke),
keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok
maloletých detí, ako to navrhla matka, takúto úpravu práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom súd
vyhodnotil ako úpravu, ktorá je v najlepšom záujem maloletých detí, jednak vzhľadom na vek maloletých

detí, jednak vzhľadom na vzťahy medzi rodičmi (nežijú v spoločnej domácnosti), ale najmä vzhľadom
ku skutočnosti, že matka aj doteraz riadne zabezpečovala a zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti,
pričom otec, t.č. osobnú starostlivosť o maloleté deti nevykonáva. V tomto smere nebola spornou otázka
zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky, keď matka takúto formu starostlivosti navrhla a otec
súhlasil rešpektujúc názor maloletých detí a ich momentálny odmietavý postoj k nemu. S touto úpravou,

resp. v tejto časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom vyslovil teda súhlas
otec, kolízny opatrovník aj prokurátorka OP Ružomberok, preto súd zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí v bežných
veciach, nakoľko t.č. nezistil dôvody, pre ktoré by mali byť otcovi tieto práva obmedzené. Nakoľko matka
nežiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi a otec vzhľadom na aktuálnu situáciu, odmietavý postoj

mal. detí a prebiehajúce trestné konania od návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi upustil, súd styk
otca s mal. deťmi v rozsudku neupravoval.

6. Medzi rodičmi maloletých detí nedošlo k dohode pokiaľ ide o výšku výživného napriek tomu, že matka
upustila od pôvodného návrhu, keď žiadala určiť výživné na každé z detí po 200 € mesačne, a stotožnila

sa s rozsudkom súdu č.k. RK-11P/43/2023-188 zo dňa 17.10.2023 (úprava výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. deťom C. na čas do rozvodu manželstva), ktorý rozsudok ešte nie je právoplatný,
nakoľko otec proti nemu podal odvolanie. Otec si podľa tohto rozsudku riadne plní vyživovaciu povinnosť
a taktiež uhradil aj zameškané výživné. Súd sa nestotožnil s návrhom otca ohľadne výšky výživného na
mal. deti, ktorých osobnú starostlivosť zabezpečuje už takmer rok výlučne matka. Súd sa však na druhej

stranenestotožnilanispôvodnýmnávrhommatky,pokiaľideovýškuvýživnéhopo200€nakaždédieťa,
teda spolu vo výške 1000 € na 5 mal. detí, na ktorej výške však matka v priebehu konania ani netrvala.

7. Okresný súd pri určení výšky výživného prihliadol najmä na odôvodnené potreby mal. detí a majetkové
pomery ich rodičov. Z lustrácie v Soc. poisťovni, ako aj z dokladov predložených rodičmi bolo zistené

a tieto skutočnosti neboli ani sporné, že otec bol zamestnaný v L. I. K., kde pracoval od 01.03.2016 do
31.01.2024 ako fyzioterapeut, priemerná mesačná mzda otca bez daňového bonusu, ktorý už od apríla
2023 nepoberá, do októbra 2023 bola vo výške 1.355 €. Následne v novembri 2023 mu bola vyplatená
mzda vo výške 1.904,94 €, za december 2023 mu bola vyplatená mzda vo výške 1.256,66 a za január2024 mzda vo výške 1.322,75 €. Od 01.02.2024 je otec zamestnaný ako fyzioterapeut v Nemocnici s
poliklinikou A., M. s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu vo výške 1,343,12 € (mzdová tarifa). Otec
je aj poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, a to od 21.10.2012 do januára 2023 v sume 211,20

eur mesačne, následne po zvýšení 233,60 € a t.č. vo výške 242,10 €. Otcovi mal. detí bolo 28.02.2023
diagnostikované poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek, v dôsledku čoho mu bol
doporučený šetriaci režim a symptomatická medikácia s tým, že síce potvrdil, že si privyrábal ako masér,
avšak v súčasnosti mu toto jeho zdravotný stav na základe uvedenej lekárskej správy neumožňuje, a
pretosúdtentonepravidelnýaneoficiálnypríjemotcanezohľadnilpriurčenívýškyvýživného.Vdôsledku

úrazu, ktorý utrpel v detstve, mu je vyplácané mesačne poistné plnenie vo výške okolo 21,- eur. V
zimných mesiacoch sa zúčastňoval ako zdravotník lyžiarskeho kurzu, väčšinou išlo o jeden týždeň, za
čo dostal okolo 200-250,- eur (nakoľko sa presťahoval do Brezna, kde aj pracuje, takýto príjem už mať
nebude). Priemerný príjem otca za posledný kalendárny rok 2023 tak súd ustálil na sume 1.355 €. Pokiaľ
ide o ďalší majetok, došlo k jeho transformácii, keď s manželkou mali v BSM rodinný dom, ktorý predali,
a z kúpnej ceny vyplatili záväzky (úver) a bolo im vyplatené po 50.695,- eur. Manžel po otcovi zdedil

časť rodinného domu, v ktorom naďalej býva jeho matka. Ide o dom v D. F., kde zdedil asi 1/3-inu.
Podedil aj nejakú časť lesa, ide o spoločné vlastníctvo, je tam veľa vlastníkov, dostáva z toho asi 30,- eur
ročne. S manželkou mali v BSM ešte dve autá Citroën C4 Grand Picasso (využíva manželka s deťmi)
a Citroën C3 (t.č. v dôsledku havárie nepojazdné). Manžel/otec má k dispozícii momentálne osobné
auto zn. Dácia, ktoré dostal od matky. Výdavky otca sú bežného charakteru. Je pravda a nebolo sporné,

že najvyššie výdavky mal otec v súvislosti s bývaním a splátkami úverov, ktoré si zobrali s manželkou
za účelom zabezpečenia bývania, čo v čase vyhlásenia rozsudku už nie je aktuálne, nakoľko došlo
k vyplateniu úverov a predaju rodinného domu. Manžel/otec sa presťahoval do 2-izbového bytu v A.,
ktorého vlastníčkou je jeho matka a kde má náklady na bývanie vo výške 147,64 eur nájomné, ďalej
elektrika vo výške 25,- eur, plyn vo výške 8,- eur a ostatné náklady ostali nezmenené (životné poistenie

vo výške 45,- eur mesačne, sporenie 10,- eur mesačne, TV, mobil vo výške 46,92 eur mesačne a internet
16,- eur mesačne). Ďalšie výdavky má bežného charakteru na stravu, ošatenie, drogériu, kozmetiku vo
výške asi 250,- eur.

8. Matka bola do marca 2023 na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. V

apríli 2023 čerpala dovolenku u svojho zamestnávateľa D. M. I. N. O. D. F. a bola jej vyplatená mzda
vo výške 1.271,04 eur v čistom, vrátane daňového bonusu vo výške 443,94 eur. V máji 2023 jej bola
taktiež vyplatená mzda v čistom vo výške 1.428,47 eur, z toho daňový bonus 502,52 eur. Za jún 2023 jej
bola vyplatená mzda vo výške 1.365,83 eur, z toho daňový bonus 479,21 eur. Náklady matky a mal. detí
sú bežného charakteru, nájomné v dome, v ktorom momentálne bývajú, neplatili, teraz platia nájomné

vo výške 40 € mesačne, platia aj preddavkové platby za odber elektrickej energie vo výške najprv 120,-
eur, t.č. 145,- eur mesačne. Matka využíva osobné auto Citroën C4 Grand Picasso, ktoré majú v BSM
s manželom. V súvislosti s využívaním tohto auta, ktoré je sedemmiestne a je ním možné zabezpečiť
potreby matky aj všetkých 5-tich mal. detí, zakúpila pred letom letné pneumatiky v sume 390,- eur.

9. Na druhej strane súd prihliadol na základné potreby mal. detí, keď mal. deti majú bežné výdavky na
stravu, ošatenie, drogériu, kozmetiku, navyše všetkých 5 mal. detí chodí na plávanie, čo je spoplatnené
sumou 30 € mesačne/1 dieťa (vzhľadom na aktuálne prežívania detí, tento výdavok súd nepovažuje za
nadštandardný, resp. neopodstatnený). Mal. J. a I. navštevujú materskú školu, poplatok za MŠ neplatia,
matka však dopláca na stravu asi 35 € mesačne na jednu, navštevujú tiež krúžok tanečnej spoplatnený

sumou 5 € mesačne. Vzhľadom na vek mal. detí, potreby a nevyhnutné výdavky súd určil otcovi platiť
výživné na mal. I. a na mal. J. po 90 € mesačne. Výšku výživného pri mal. J. a mal. I. odlíšil od výšky
výživného pri t.č. školopovinných deťoch (F., H. a I.), ktoré okrem bežných výdavkov majú výdavky
v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou (všetky tri deti navštevujú 1. stupeň základnej školy) a
s tým súvisiacimi poplatkami za školu (ZRŠ, pracovné zošity, školské pomôcky, triedny fond, výlety,

exkurzie,...),ŠKD,ktorýnavštevujúajespoplatnenýsumou18€mesačne/jednodieťa,stravouvškolskej
jedálni, ktorá napriek tomu, že je v súčasnosti dotovaná štátom si vyžaduje poplatok vo výške 5,40 €
na každého. F. a H. chodia na krúžok počítačov spoplatnený sumou 5 € mesačne /jedno dieťa a I. na
mažoretky, čo je taktiež 5 €/ mesiac. Spoločné náklady matky a maloletých detí súvisia najmä s potrebou
zabezpečenia bývania, kde matka platí t.č. nájom vo výške 40 € mesačne v dome, v ktorom bývajú a

kde bolo vykonané šetrenie + 120 náklady na elektriku + 20 € (internet a mobil). Nakoľko všetky náklady,
ktoré matka špecifikovala, sú bežné a nie sú nadštandardné, súd nepovažoval za potrebné predkladať
ku všetkým nákladom doklady, prípadne potvrdenia a považoval ich za odôvodnené. Pri určení výšky
výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka poberá daňový bonus a rodinné prídavky na všetky mal.deti, čo taktiež nie je v zanedbateľnej výške a z ktorých je možné pokryť časť výdavkov mal. detí. Súd
má za to, že v schopnostiach a možnostiach otca, vzhľadom na jeho príjem a špecializáciu, taktiež na
druhej strane s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností, teda počet spoločných mal. detí, ich vek

a potreby, je platiť výživné vo výške ako ho súd určil, pričom takého výživné nepokryje všetky náklady
mal. deti, ktoré však vie vo zvyšnej časti zabezpečiť práve matka zo svojho príjmu a rodinných prídavkov.
Pokiaľ ide o trovy konania, súd v zmysle § 52 Civilného sporového poriadku nepriznal žiadnemu z
účastníkov konania náhradu trov konania, nakoľko nezistil osobitné dôvody, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie ohľadne trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výrokom č. IV a V o určení výživného na maloleté deti, podal
otec odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd určil otcovi bežné výživné
spolu vo výške 510 €, pričom vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 1355 €. Takto

ustálený príjem otca nevyplýva z vykonaného dokazovania, a teda je nesprávnym skutkovým zistením.
Od apríla do októbra 2023 mala byť podľa súdu jeho priemerná mesačná mzda 1355 €. Za november
2023 mu bola vyplatená mzda 1904,94 €, za december 2023 1256,66 € a za január 2024 1322,75 €.
Od februára 2024 je zamestnaný v nemocnici v Brezne s dohodnutou mzdou 1343,12 € v hrubom.
Súd ďalej do príjmu zahrnul jednorazové príjmy za školenie študentov Katolíckej univerzity a za účasť

na lyžiarskych kurzoch. Z výplatných pások, ktoré otec v konaní predložil, vyplýva, že po odpočítaní
daňového bonusu (a v marci 2023 aj po odpočítaní vrátenej dane z príjmu, keďže to súvisí s bývaním
s manželkou a deťmi v spoločnej domácnosti) bol jeho čistý príjem nasledovný: december 2022 854,80
€, január 2023 979,01 €, február 2023 942,92 €, marec 2023 963,70 €, apríl 2023 995,40 €, máj 2023
968,50 €, jún 2023 1251,52 €, august 2023 971,99 €, september 2023 991,73 €, október 2023 996,82

€, november 2023 1904,94 €, december 2023 1 256,66 €, január 2024 1322,75 €. V júni 2023 bol jeho
príjem vyšší z dôvodu vyplatenia ročnej jednorazovej odmeny za školenie študentov Katolíckej univerzity
vo výške 350 €. Po jej odpočítaní tak bol jeho čistý príjem 901,52 €. V novembri 2023 bola jeho mzda
navýšená o 1000 € z dôvodu jednorazovej odmeny, čo dostali všetci zamestnanci nemocnice v K. za
dobré výsledky v hodnotení nemocníc (skutočnosť nikým nerozporovaná), v decembri 2023 navýšila

jeho príjem odmena vo výške 350 € za školenie študentov univerzity, v januári 2024 bol zas príjem
navýšený z dôvodu čerpania dovolenky. Všetky tieto príjmy boli jednorazové a v budúcnosti sa nebudú
opakovať.Zdôvoduzmenyzamestnávateľaotecnebudepoberaťodmenuzaškolenieštudentovaúčasť
na lyžiarskych výcvikoch. Otec si uvedomuje svoje povinnosti vo vzťahu k výživnému na maloleté deti,
ale vzhľadom na vzniknutú situáciu nemohol ostať dlhšie žiť a pracovať v K. a jeho okolí. V D. E., D.

P. E. je medzi ľuďmi známe, že navrhovateľka spolu s deťmi náhle opustila spoločnú domácnosť a že
sa vedú trestné stíhania ohľadom týrania manželky a zneužívania detí. Bežní ľudia málokedy rozlišujú
medzi podozrivým, obvineným a odsúdeným. Otec nemal psychickú silu zotrvať v prostredí, kde sa
naňho ľudia pozerajú ako na zločinca a kde mu mnoho vecí pripomína jeho deti a život s nimi. Preto
bolo odsťahovanie a s tým súvisiaca zmena zamestnania nevyhnutným krokom, aby situáciu psychicky

uniesol. Hrubý príjem v novom zamestnaní je približne rovnaký, ale otec nebude poberať jednorazové
príjmy za školenie študentov a účasť na lyžiarskych výcvikoch. Pri určovaní výšky výživného tak treba
vychádzať z jeho priemernej mesačnej mzdy vo výške približne 950 €, k čomu treba pripočítať invalidný
dôchodok vo výške 233,60 € mesačne a poistné plnenie vo výške 21 € mesačne, čo je približne 1200 €
mesačne. Súd tak z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že mesačné

príjmy otca sú približne vo výške 1355 €, z čoho vyplýva nesprávny právny záver o výške výživného na
maloleté deti. Otec si uvedomuje, že náklady na päť detí sú vysoké, avšak jeho príjem neodôvodňuje
určenie výživného v súhrnnej sume 510 €. Ak takúto sumu na základe neprávoplatného rozsudku spis.
zn. RK-11P/43/2023 v súčasnosti platí, je to z dôvodu pomoci zo strany jeho matky. Otec preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti napadnutých výrokov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania sa stotožňuje s určeným výživným a navrhuje, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako správny.

12.Matkavovyjadreníkodvolaniuuviedla,žeskutočnosť,ževočiosobeotcasúvedenétrestnékonania,
nie je objektívnou skutočnosťou odôvodňujúcou akceptáciu nižšieho faktického príjmu povinného rodiča
oproti príjmu, ktorý preukázateľne dosahoval na základe svojich schopností a možností. Vzhľadom nauvedené je preto potrebné považovať jeho prípadné zníženie príjmu spôsobené zmenou bydliska a
zamestnania za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu podľa § 75 ods. 1/ Zákona
o rodine, pretože k nemu došlo v dôsledku správania sa otca, a teda jeho vinou. Maloleté deti nemôžu

byť obmedzované v uspokojovaní ich odôvodnených potrieb len v dôsledku správania sa otca ako
povinnej osoby. Analogicky je možné preto aplikovať závery o.i. aj nálezu ÚS ČR č. 4Ús/1181/07,
rozsudku NS SR č. 3Cdo/236/2018 z 20.2.2019, uznesenia ÚS SR č. III. ÚS 536/2015, v zmysle
ktorých, ak sa povinná osoba zbavila svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola vo výkone väzby,
resp. trestu, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nemôže

táto skutočnosť byť na ťarchu dieťaťa, ktoré má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
V konaní bolo preukázané, že otec v decembri 2023 nadobudol výplatok zo zostatku kúpnej ceny za
prevod nehnuteľnosti v sume 50.695,65 Eur. Otec na pojednávaní dňa 29.2.2024 vo svojom výsluchu
zároveň uviedol: „Peniaze, ktoré boli vyplatené mne na účet z predaju nehnuteľnosti, v podstate mám
stále k dispozícii, resp. dal som ich mame a ona potom kúpila byt, v ktorom bývam ja v tom A..“ Aj
toto uvedené konanie je možné z pohľadu určovania výšky vyživovacej povinnosti posudzovať ako

bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

13. Okresná prokuratúra navrhla odvolanie otca zamietnuť, nakoľko aj po zohľadnení aktuálneho príjmu
otca (ktorý je o niečo nižší oproti predošlému príjmu) považuje výživné stanovené okresným súdom za

súladné s metodikou na určovanie výživného s tým, že je v možnostiach a schopnostiach otca príjem
príležitostnými prácami zvýšiť, keďže celodennú starostlivosť o všetky maloleté deti zabezpečuje ich
matka. Kolízny opatrovník v stanovisku k podaným vyjadreniam uviedol, že k doručenému vyjadreniu
navrhovateľky a doručenému vyjadreniu okresnej prokuratúry nemá výhrady. Okresná prokuratúra v
následnom stanovisku uviedla, že voči vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka nemá námietky a

súhlasí s ich návrhmi na potvrdenie rozsudku okresného súdu.

14. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam ostatných účastníkov konania k odvolaniu proti rozsudku uviedol,
že analogická aplikácia týchto právnych názorov, podľa ktorých by sa pri posudzovaní majetkových
pomerov otca mali aplikovať právne názory vyslovené súdmi v prípadoch, keď boli osoby povinné na

výživné vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, je v tomto prípade vzhľadom na zásadu
prezumpcie neviny neprípustná. Vedenie trestného konania navyše nie je hlavný dôvod, prečo sa otec
z D. E. odsťahoval a zmenil zamestnanie. V K. a jeho okolí mu mnoho vecí pripomínalo život s deťmi,
ktoré náhle stratil a nevidel už vyše roka. Je ľudsky pochopiteľné a z hľadiska vyživovacej povinnosti
akceptovateľné, ak v takej situácii otec zmenil zamestnanie. Jeho hrubý príjem sa navyše nezmenil,

akurát stratil možnosť príležitostných zárobkov zo školenia študentov a lyžiarskych výcvikov. Pokiaľ
matka poukazuje na príjem otca získaný z predaja rodinného domu v D. E., otec uvádza, že rovnakú
sumu dostala za predaj rodinného domu aj ona. Obaja si po rozpade manželstva a predaji domu v D.
E. potrebujú zabezpečiť bývanie ako základnú potrebu. Tieto peniaze alebo byt za ne kúpený sa tak pri
určení výšky výživného nemôžu zohľadňovať.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1acontrariovspojenís§2ods.1CMP)rozsudokokresnéhosúduvodvolaním

napadnutých výrokoch potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými
okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods.
1, 2 CSP stotožnil.

16. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúcelen odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie otca
nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Otec svoje odvolacie dôvody skoncentroval do tvrdení, že súd prvej
inštancie nesprávne vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 1355 eur, keď zohľadnil
jednak jeho jednorazové príjmy v roku 2023 a tiež ďalšie príjmy, napríklad za školenia študentov, ktoré
sa už budúcnosti nebudú opakovať. Podľa názoru otca bolo potrebné vychádzať z jeho priemernej

mesačnej mzdy v spojení s invalidným dôchodkom a mesačným poistným plnením, čo predstavuje
približne 1200 eur.

18. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii považuje odvolací súd za potrebné poukázať na závery
súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa
dôsledne zaoberal skúmaním príjmových pomerov tak na strane otca ako aj na strane matky a tiež

vyhodnotením výšky a opodstatnenosti nákladov vynakladaných na výživu a starostlivosť o maloleté
deti. Okresný súd zohľadnil aj skutočnosti namietané otcom v konaní pred súdom pre prvej inštancie a
následne zopakované v podanom odvolaní v tom smere, že niektoré príjmy, ktoré mal v roku 2023, sa
už nebudú opakovať, pretože sa presťahoval do A., kde už tento príjem mať nebude. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne plynie, že priemerný zárobok vo výške 1.355 eur, ktorého

výšku otec v podanom odvolaní rozporoval, bol okresným súdom výslovne ustálený ako priemerný
príjem za posledný kalendárny rok 2023. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú aj
závery ohľadom príjmu otca od 01.02.2024, kde okresný súd konštatoval, že otec je zamestnaný ako
fyzioterapeut v nemocnici v A. s dohodnutou mzdovou tarifou 1343,12 eur, je poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 242,10 eur a tiež poberateľom mesačného poistného plnenia vo výške

21 eur. Závery rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zisťovania aktuálneho príjmu otca sa tak za
obdobie od 01.02.2024 zhodujú s výškou príjmu, ktorú v odvolaní uvádza otec.

19. V podanom odvolaní otec ohľadom určenej výšky výživného namietal, že jeho príjem neodôvodňuje
určenie výživného v súhrnnej sume 510 eur mesačne. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej

argumentácii odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v tejto časti stotožnil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení ustálil výdavky, ktoré sú spojené s výchovou a výživou maloletých
detí, pri určovaní výživného zohľadnil zistenú príjmovú situáciu na strane matky vrátane poberania
daňového bonusu a rodinných prídavkov a ako bolo konštatované vyššie, zohľadnil aj aktuálnu príjmovú
situáciu na strane otca. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného vecne správne rozlišoval deti, ktoré

sú školopovinné, od detí, ktoré v čase rozhodnutia okresného súdu navštevovali materskú školu. Je
pritom zrejmé, že určené výživné nemôže pokryť náklady spojené s výživou maloletých detí, ktoré tak
v prevažnej miere znáša matka zo svojho príjmu, z daňového bonusu a rodinných prídavkov, a to za
situácie, kedy matka sama zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o deti, na ktorej otec neparticipuje.
Otec si pritom musí uvedomiť, že má vyživovaciu povinnosť a výživu svojich maloletých detí je povinný

zabezpečovať. Po odpočítaní určenej súhrnnej sumy výživného vo výške 510 eur od mesačného príjmu
otca vo výške 1200 eur otec disponuje mesačne sumou 690 eur, čo je suma, ktorá postačuje na úhradu
jeho nákladov ustálených súdom prvej inštancie, ktorých výšku otec v podanom odvolaní nerozporoval.
Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnosti plniť vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej okresným súdom je podľa názoru odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním

vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí
preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Dodáva v tomto smere krajský súd, že otec
si musí uvedomiť, že má viaceré vyživovacie povinnosti a výživu svojich detí je povinný zabezpečiť. Aj
s prihliadnutím na tieto závery je podľa názoru odvolacieho súdu v schopnostiach otca platiť výživné vo
výške určenej okresným súdom. Odvolací súd zároveň dodáva, že otec je povinný vyvíjať primeranú

snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu a primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby
si mohol plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým svojim deťom.

20. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu
rozsudku súdu prvej inštancie v časti odvolaním napadnutých výrokov, ktorými bola otcovi uložená

povinnosť prispievať na výživu maloletého F., maloletého H. a maloletej I. výživným vo výške po 110,-
eur mesačne na každé z detí a povinnosť prispievať na výživu maloletej I. a mal. J. výživným vo výške po
90,- eur mesačne na každú z nich, s tým, že krajský súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne
závery okresného súdu.21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.