Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208965
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7817208965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu v 1. rade: A. B., narodený
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 2. rade: A. D. E., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F.
X, XXX XX C., 3. rade: G. H., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., 4. rade: G. D. H.,
F., narodený X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., 5. rade: K. L., narodený XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX C., 6. rade: M. E., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, 7. rade:
D. L., narodená X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ondrejom
Zacharom, advokátom, 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, pracovisko: Horná 65/A 974 01

Banská Bystrica, IČO: 42069599, proti žalovanému: Podielnické družstvo Gočaltovo, IČO: 36183512,
Kunova Teplica 210, 049 32 Kunova Teplica, právne zastúpený: JUDr. Ján Dorkin, advokát, Železničná
257/19, Revúca, 05001, IČO: 37951670, o vyslovenie neplatnosti uznesenia výročnej členskej schôdze,
o odvolaní žalobcov v 1., 3. a 7. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 5. októbra 2023, č.k.
10Cb/8/2017 – 296, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava z 5. októbra 2023, č.k. 10Cb/8/2017 – 296
v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1., 3. a 7. rade a vo výroku V. o trovách konania

vo vzťahu medzi žalobcom v 1., 3. a 7. rade a žalovaným.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi v 1., 3. a 7. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Určil, že všetky prijaté uznesenia výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo,
Kunova Teplica č. 210, 049 32, IČO: 36183512, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu

Košice I., oddiel: Dr, vložka č. 1264/V, konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 30.6.2017,
resp. uznesenie z výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č.
210, 049 32, IČO: 36183512, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel:
Dr, vložka č. 1264/V, konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 30.6.2017, ktorým výročná
členská schôdza schvaľuje: mandátovú komisiu, návrhovú komisiu, volebnú komisiu, zapisovateľa a
overovateľov zápisnice, výročnú správu za rok 2016, účtovnú závierku za rok 2016, podnikateľský zámer
na rok 2017, vykázaný zisk vo výške 169.860,53 eur, preúčtovať 85 % na neuhradenú stratu minulých

rokov - 144.381,45 eur, 10 % do nedeliteľného fondu - 16.986,05 eur, 5 % do sociálneho fondu - 8.493,03
eur, audítora AUDIT-POL, s.r.o. Košice; ktorým výročná členská schôdza berie na vedomie: audítorskú
správu za rok 2016, správu kontrolnej komisie za rok 2016, zánik funkcie členov kontrolnej komisie p. I.K., p. G. N. a ktorým výročná členská schôdza volí nových členov kontrolnej komisie: p. G. O., C. XX,
F. G. P., P., D. D. XX a ako náhradníka p. J. Q., R. XX sú neplatné.
II. Žalobu žalobcu v 1., 3. a 7. rade zamietol.

III. Zastavil konanie o žalobe žalobkyne v 6. rade a nepriznal vo vzťahu medzi žalobkyňou v 6. rade
a žalovaným stranám právo na náhradu trov konania.
IV. Priznal žalobcovi v 2., 4. a 5. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
V. Priznal žalovanému voči žalobcovi v 1., 3. a 7. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia ako členovia družstva
(žalovaného) sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti uznesení prijatých dňa 30.6.2017 na
výročnej členskej schôdzi žalovaného. Žalobu odôvodnili tým, že voči prijatým uzneseniam podali
námietky z dôvodu rozporu prijatých uznesení s právnymi predpismi a Stanovami družstva. Mimo iného
namietali, že členská schôdza nebola riadne zvolaná, nebola uznášaniaschopná a nebol na nej daný
potrebný súhlas väčšiny členov. Žalovaný v rozpore so stanovami a zákonom nepozval na členskú

schôdzu viacerých členov družstva, vrátane žalobcu v 1., 2., 3., 6. a 7. rade. Už len táto samotná
skutočnosť mala za následok neplatnosť uznesení prijatých na členskej schôdzi dňa 30.6.2017. Na
schôdzi hlasovali osoby, ktoré neboli oprávnené, nezákonne prednášali návrhy, o ktorých sa malo
hlasovať a preto na hlasovanie nemožno prihliadať. Nepozvaným členom žalovaného boli upreté ich
práva podieľať sa na rozhodovaní a riadení žalovaného.

3. Ďalej žalobcovia v 1., 2., 3. a 7. rade nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného, že nie sú členmi žalovaného.
Nevykonali žiaden právny úkon, na základe ktorého by sa ukončilo ich členstvo v družstve. Žalobcom
v 1., 2., 3. a 7. rade bolo v minulosti každoročne, vrátane členskej schôdze zo dňa 26.6.2015, zo strany
žalovaného umožňované a uznávané uplatňovať si svoje členské práva, o čom svedčia pozvánky alebo

prezenčné listiny z členských schôdzí žalovaného, napríklad zo dňa 19.4.2007, 6.6.2008, 25.4.2014
a podobne. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že len chybou bývalého vedenia a administratívnej
pracovníčky došlo k nesprávnemu vedeniu zoznamu členov. Poukázali na konanie vedené na Okresnom
súde Rožňava pod sp. zn. 4Cb/23/2015, kde v obdobnej veci ohľadom neplatnosti členskej schôdze zo
dňa 26.6.2015 žalovaný uznal jej neplatnosť voči žalobcovi v 1., 4. a 5. rade.

4. Žalobca v 4. rade poukázal, že niektorí členovia žalovaného, vrátane žalobcu v 1., 2. a 7. rade sú
členmi dlhodobo, bolo s nimi riadne konané a bolo by nespravodlivé vyžadovať od nich preukázanie
dokladov a to prihlášky, alebo zaplatenia členského vkladu. Na druhej strane postačuje, že niekto bol
členom predstavenstva a nemusí nič dokazovať. Žalobca v 1. rade bol volený do pracovnej komisie

členskej schôdze a žalobca v 2. rade bol členom predstavenstva. Žalobca v 3. rade bol riadne pozývaný
na členské schôdze a žalovaný s ním komunikoval. Po právoplatnosti obdobného sporu vedeného
pod sp. zn. 9C/60/2016 žalovaný už pozýval na schôdzu aj žalobcu v 2. rade, pričom zoznam členov
žalovaného je nesprávny a neúplný. Žalovaný postupuje účelovo a v členskej základni má neporiadok.
Žalovanýsisvojvoľneurčil,ktojeaktonieječlenom.Aksanevyžadovalopreukázaniečlenstvaužalobcu

v 2. rade, nemalo by sa vyžadovať ani u ostatných žalobcov, keďže boli roky žalovaným uisťovaní, že
sú jeho členovia, nakoľko tento ich pozýval na členské schôdze a konal s nimi ako s členmi. Žalovaný
v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015 uznal neplatnosť uznesení členskej schôdze, okrem iných,
aj voči žalobcovi v 1. rade.

5. K čiastočnému zastaveniu konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v 6. rade zobrala žalobu
späť, s ktorým späťvzatím vyslovil žalovaný súhlas.

6. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 1., 3. a 7. rade z dôvodu, že nejde o členov družstva
žalovaného. Členmi žalovaného boli rodičia žalobcu v 1. a 3. rade. Títo žalobcovia nepreukázali, že

sú dedičmi členských práv a povinností po nebohých členoch družstva a ani nepožiadali o členstvo
v družstve. Žalobca v 2. rade bol členom predstavenstva, keď bol zvolený na členskej schôdzi zo
dňa 6.6.2008 a vo funkcii zotrval do 25.4.2014. Žalovaný potvrdil, že nepozval na náhradnú členskú
schôdzu žalobcu v 1., 2., 3. a 7. rade napriek tomu, že predtým boli pozývaní na členské schôdze
a boli uvádzaní v prezenčných listinách, čo bolo iba v dôsledku chyby bývalého vedenia žalovaného

a administratívnej pracovníčky, ktorí nepostupovali pri zániku členstva zomrelých členov v súlade so
zákonom a so stanovami. Žalovaný preto k 30.12.2015 schválil aktualizovaný zoznam členov, pričom
žalobca v 1., 3. a 7. rade nie sú členmi družstva. Žalovaný uznal, že žaloba žalobcov v 2., 4. a 5. rade
je dôvodná.7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že v prezenčnej listine zo schôdze zo dňa
6.6.2008 je uvedený žalobca v 1., 2. a 3. rade. V prezenčnej listine zo schôdze zo dňa 6.6.2008 je

uvedený žalobca v 1. a 3. rade. V prezenčnej listine zo dňa 19.4.2007 a zo dňa 25.4.2014 je uvedený
žalobca v 1., 2. a 3. rade. V pozvánke na zasadnutie vyplýva, že na výročnú členskú schôdzu na deň
16.7.2012 bol pozvaný aj žalobca v 1. rade.

8. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava z 3.10.2017, č. k. 4Cb/23/2015 - 164 vyplýva, že súd vyhovel

žalobe žalobcu v 1., 4. a 5. rade o určenie neplatnosti uznesení zo dňa 26.6.2015 prijatých na členskej
schôdzi žalovaného, keď netrval na vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalovaného v 1.
rade.

9. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13.9.2023, č. k. 9Cb/6/2018 - 619 vyplýva, že súd určil,
že uznesenia náhradnej výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 3.7.2018 sú neplatné. Žalobu

žalobcov v 1., 3. a 7. rade zamietol.

10. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 26.5.2021, č. k. 9C/60/2016 - 557 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 15.2.2022, sp. zn. 6Co/114/2021 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR
z 22.3.2023 sp. zn. 3Obdo/47/2022 bola vo vzťahu k žalobcovi v 2., 6. a 7 rade určená neplatnosť

uznesení náhradnej členskej schôdze zo dňa 17.2.2016. Vo vzťahu k ostatným žalobcom bola žaloba
zamietnutá. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, keďže nepreukázali svoje členstvo v družstve
žalovaného.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 227 ods. 1, 2 a 5, § 228, § 238 ods. 3, § 239 ods.

2, § 242 Obchodného zákonníka.

12. Uviedol súd prvej inštancie, že nebolo sporné, že žalobcovia v 4. a 5. rade sú členmi družstva, boli
pozvaní na členskú schôdzu, ktorej sa zúčastnili.

13. Z predloženého zoznamu členov družstva ku dňu 30.12.2015 vyplýva, že žalobcovia v 1., 2., 3. a 7.
rade nie sú evidovaní ako členovia družstva.

14. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobcu v 2. rade považoval za člena družstva a to s poukazom, že
zastával funkciu člena predstavenstva od 6.6.2008 do 25.4.2014. Ak by nebol členom družstva, nemohol

by byť zvolený za člena predstavenstva, čo by bolo v rozpore s § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výročná členská schôdza z 30.6.2017 nebola riadne zvolaná,
keďže na ňu nebol pozvaný žalobca v 2. rade, čo bolo konštatované už v konaní vedenom pod sp. zn.
9C/60/2016.

15. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu v 2., 4. a 5. rade vyhovel.

16. Sporným ostalo, či žalobcovia v 1. 3. a 7. rade sú členmi družstva. Zvýraznil súd prvej inštancie, že
žalobcovia v 1. 3. a 7. rade tvrdili, že ich členstvo u žalovaného vzniklo z vlastného podnetu, na základe
žiadosti o členstvo v družstve a so súhlasom predstavenstva. Listinné dôkazy súvisiace so vznikom ich

členstva nepredložili.

17. Poukázal súd prvej inštancie, že žalobcovia v 1. 3. a 7. rade ani neuviedli, kedy presne sa mali
stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie
predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že dôkazmi o existencii členstva žalobcu v 1., 3. a 7. rade v družstve sú
tak zásadné, že by nimi mal disponovať každý člen a to nielen počas trvania členstva, ale aj po zániku
jeho členstva v družstve. Povinnosť preukázať, že žalobcovia sú členmi družstva nemožno preniesť na
žalovaného, ktorý navyše tvrdí, že žalobcovia členmi družstva nie sú. Žalobcu v 1., 3. a 7. rade preto

v spore zaťažovalo nielen bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno, že sú členmi družstva.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade neuniesli dôkazné bremeno
v spore, keď nepreukázali, že sú členmi družstva, ktorí majú právo podať žalobu o určenie neplatnostiuznesenia členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka, keďže toto právo patrí výlučne členovi
družstva.Skutočnosť,žebolipozývanínačlenskéschôdzevroku2007či2008,niejedôkazomotom,že
sú členmi družstva. Obrana žalovaného vychádzajúca z tvrdenia, že boli pozývaní na členské schôdze

iba v dôsledku chyby administratívnej pracovníčky, ktorá týchto žalobcov po smrti ich rodičov v zozname
naďalej viedla, sa javí síce ako účelová, avšak zákon s nesplnením povinnosti evidovať každú zmenu
skutočností v zozname členov bez zbytočného odkladu nespája žiadnou sankciou. Ak by aj žalovaný
viedol nesprávnu evidenciu členov družstva, je na „domnelých členoch družstva“, aby listinami, ktorými
by mali disponovať, družstvu preukázali, že sú jeho členmi. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v

1., 3. a 7. rade zamietol.

20. Uviedol súd prvej inštancie, že neobstojí ani argumentácia žalobcov, ktorí poukazovali, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015 súd dospel k záveru o ich aktívnej legitimácii a to s poukazom, že
súd si v každom spore musí sám zisťovať aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaný v konaní vedenom pod
sp. zn. 4Cb/23/2015 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 1. rade a iba z dôvodu uznania nároku zo

strany žalovaného z iných dôvodov, súd túto ďalej neriešil.

21. Dôvodil súd prvej inštancie, že nevykonal žalobcami navrhované dokazovanie, keďže doteraz
vykonané dokazovanie postačovalo pre vyslovenie záveru o neplatnosti uznesení výročnej členskej
schôdze zo dňa 30.6.2017. Otázka členstva u žalovaného mala byť riešená v samostatnom konaní v

rámci možnej určovacej žaloby, kde by osoba, ktorá sa cíti byť členom žalovaného a žalovaný členstvo
popiera sa mohla domáhať určenia, že je členom žalovaného a tieto tvrdenia v rámci súdneho konania
preukáže.

22. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešným žalobcom v 2., 4. a 5. rade,

o ktorých nároku rozhodol vo výroku I. rozsudku, priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. V časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie
zastavil vo výroku III. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne v 6. rade, rozhodol súd prvej inštancie v
zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže
žalovaný a žalobkyňa v 6. rade vo vzťahu k sebe priznanie trov konania nežiadali. Zároveň súd prvej

inštancie úspešnému žalovanému, keďže žaloba žalobcu v 1., 3. a 7. rade bola zamietnutá výrokom II.
rozsudku, priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
v 1., 3. a 7. rade v rozsahu 100 %.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to jeho výrokom II. a V. podali v zákonnej lehote žalobca v 1.,

3. a 7. rade odvolanie, ktorým žiadali zrušiť výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, resp. zmeniť výrok II.
rozsudku súdu prvej inštancie, vo vzťahu k žalobe žalobcu v 1., 3. a 7. rade tak, že súd určí neplatnosť
prijatých uznesení na výročnej členskej schôdzi žalovaného dňa 30.6.2017 a zmeniť výrok V. rozsudku
súdu prvej inštancie tak, že im súd prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podané
odvolanie odôvodnili poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p.

24. Žalobcovia v 1., 3. a 7. rade namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie,
a to prezenčnými listinami z členských schôdzí žalovaného konaných dňa 25.4.2014 a dňa 26.6.2015,
z ktorých vyplýva, že žalovaný zapísal žalobcov v 1., 3. a 7. rade do prezenčnej listiny ako členov
družstva s právom účasti na členskej schôdzi.

25. Odvolatelia ďalej dôvodili, že sa stali členmi družstva na základe podanej prihlášky, jej prijatia,
vrátane splnenia vstupnej vkladovej povinnosti. V konaní na súde prvej inštancie preukázali jednotlivými
prezenčnými listinami z členských schôdzí, že boli členmi družstva. Navyše žalobca v 1. rade bol zvolený
do orgánu členskej schôdze z 6.6.2008 ako člen volebnej komisie. Poukázali na závery súdu prvej

inštancie o existencii členstva v družstve žalobcu v 2. rade, keď súdu prvej inštancie postačovalo bez
ďalšieho to, že žalobca v 2. rade pôsobil ako člen predstavenstva žalovaného. Ak by žalobca v 1. rade
nebol členom družstva, nemohol by byť zvolený do orgánu družstva, a to s poukazom na vyslovený
právny názor Krajským súdom v Košiciach v rozsudku z 15.2.2022, č. k. 6Co/114/2021 - 621. Namietali
preto zmätočnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku, vrátane nesprávneho

procesného postupu súdu prvej inštancie. Tvrdili, že je nespravodlivé po tak dlhej dobe od žalobcov
požadovať, aby disponovali členskou prihláškou, rozhodnutím o prijatí a potvrdením o splnení vkladovej
povinnosti,ktorépodkladybymalmaťprávežalovaný.Zastávalinázor,žečlenovia,ktoríbolipozývanína
členské schôdze už nemusia družstvu osobitne preukazovať, že sú členmi družstva. Ďalej poukázali, žev konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015, o určenie neplatnosti uznesení výročnej členskej schôdze
žalovaného zo dňa 26.06.2015 bol žalobca v 1. rade v spore úspešný. Súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na základe zoznamu členov družstva ku dňu 30.12.2015

ustálil, že žalobca v 7. rade nie je evidovaný ako člen družstva, pričom z uvedeného zoznamu vyplýva,
že žalobca je v tomto zozname uvedený pod poradovým č. 115. Z vykonaných listinných dôkazov
vyplýva, že žalovaný uznal členstvo odvolateľov aj konkludentne. Odvolatelia preto dôkazné bremeno
členstva v spore uniesli. Namietali, že v konaní na súde prvej inštancie navrhli dostatok dôkazov, ktoré
nepochybne preukazujú ich členstvo u žalovaného a teda aj ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore, no súd

prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal. Žalobcovia v 1., 3. a 7. rade navrhli v odvolacom konaní vykonať
dokazovanie predložením zoznamu členov družstva nielen ku dňu konania napádanej členskej schôdze,
ale od svojho vzniku, vrátane listinných dôkazov preukazujúcich u jednotlivých členov (všetkých členov)
zaplatenie členského vkladu a rovnako zoznam vedený predchodcom, resp. predchodcami pred ako
aj po transformácii v r. 1992. Ďalej odvolatelia dôvodili, že ak žalovaný tvrdí, že žalobca v 1. rade
nie je členom družstva (žalovaného) nebol dôvod uznať ním uplatnený nárok v konaní vedenom pod

sp. zn. 4Cb/23/2015, ktoré rozhodnutie je pre žalovaného ďalej záväzné. Členstvo žalobcu v 1. rade
u žalovaného preukazuje aj list z 29.7.2015, ktorým žalovaný reaguje na námietky proti uzneseniam
členskej schôdze, ktoré vzniesol práve žalobca v 1. rade.

26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023, sp. zn. 3Obdo/47/2022
medzi totožnými stranami, ktorými sa riadil aj súd prvej inštancie pri rozhodnutí v spore ohľadom
unesenia dôkazného bremena o existencii členstva v družstve žalovaného v konaní o neplatnosť
uznesenia členskej schôdze družstva.

27. Žalobcovia v 1., 3. a 7. rade v replike zotrvali na svojej argumentácii z odvolania. Dôvodili, že odvolací
súd nie je viazaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023, sp. zn. 3Obdo/47/2022. Poukázali na
postoj žalovaného, ktorý sa často účelovo mení a prispôsobuje konaniu súdu, bez ohľadu či súd koná
zákonne, keďže žalovaný po právoplatnom a podľa žalobcov nesprávnom a nezákonnom rozhodnutí
súdu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 6Co/114/2021 dokonca v súčasnosti už sám

uznáva členstvo žalobcu v 2. rade, ktoré dovtedy sám neuznával.

28. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odvolacom konaní.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu v 1. 3. a 7.

rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

30. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Žalovaný odvolanie voči výroku I., III. a IV. a žalobkyňa v 6. rade voči výroku III. súdu prvej inštancie
nepodali.Tietonadobudliprávoplatnosťapretoichvecnásprávnosťnepodliehaodvolaciemuprieskumu.

32. Žalobcovia v 1., 3. a 7. rade v odvolaní namietali nesprávnosť napadnutého zamietajúceho
rozhodnutiasúduprvejinštanciezdôvodovuvedenýchvust.§365ods.1písm.b),d),e),f),g)ah)C.s.p.

33. Odvolací súd neopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vykonal súd prvej inštancie, keďže

obsah takýchto listín sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

36. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

37. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo

vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky

procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

40. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcom v 1. 3. a 7. rade tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

41. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky

sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd
prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie

dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

42. Pokiaľ teda žalobca v 1. 3. a 7. rade v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie ich práva na spravodlivý proces spojené s
právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje

nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľov
sa tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalobca v 1. 3. a 7. rade má
odlišný právny názor než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.43. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie v napádanom výroku II.
a V., pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani
iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

dodáva nasledovné:

44. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu žalobcov v 1., 3. a 7. rade z dôvodu, že títo v spore neuniesli dôkazne bremeno o ich
členstve v družstve žalovaného, keďže podľa § 242 Obchodného zákonníka iba člen družstva sa môže
na súde úspešne domáhať neplatnosti uznesenia členskej schôdze.

45. Podľa § 242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej
schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu
môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,
alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno

na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo
od oznámenia námietky predstavenstvu.

46. Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka viaže právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti
uznesenia členskej schôdze iba na návrh člena, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi

alebo stanovami družstva.

47. Aby mohol súd rozhodnúť o takejto žalobe, musí byť preukázané, že sú splnené hmotnoprávne
predpoklady na konanie, a to, že žalobca je členom družstva a že v zákonom stanovenej lehote uplatnil
námietku buď zaprotokolovaním priamo na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo oznámením

predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.

48. Dôkazné bremeno členstva v družstve tak zaťažuje v spore žalobcu.

49. Podľa § 227 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak

podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku (ods. 1). Po splnení
podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku
družstva, b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom
členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom (ods. 2). Ak podľa stanov je podmienkou

členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom,
ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena
k družstvu (ods. 3). Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu (ods. 4). Podrobnejšiu úpravu
členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy (ods. 5).

50.Zcitovanéhoustanovenia§227jezrejmé,žezazakladateľadružstvamožnopovažovaťosobu,ktorá
podala prihlášku do družstva, pričom aj vznik členstva za trvania družstva vzniká na základe písomnej
členskej prihlášky.

51. Súd prvej inštancie správne poukázal, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade ani neuviedli, kedy presne sa

mali stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie
predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad.

52. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že tieto dôkazy sú tak zásadné, že
by nimi mal disponovať každý člen družstva nielen počas trvania členstva, ale aj po zániku jeho členstva

v družstve.

53. Odvolací súd má za to, že povinnosť preukázať, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva
nemožno preniesť na žalovaného, ktorý navyše tvrdí, že žalobcovia členmi družstva nie sú.54. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena, bremeno
tvrdenia žalobcu v 1., 3. a 7. tade o tom, že je členom družstva a predloženie alebo označenie dôkazu

o tejto skutočnosti zaťažovalo žalobcu. Vychádzajúc z princípu negatívnej dôkaznej teórie, nebolo od
žalovaného spravodlivé žiadať, aby preukázal, že žalobca v 1., 3. a 7. rade je členom družstva ak tvrdil,
že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade členmi družstva nie sú. V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazu o
tom, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva zaťažovalo žalobcov.

55. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade neuniesli dôkazné bremeno v tu
prejednávanej veci, keď nepreukázali, že sú členmi družstva, ktorí majú právo podať návrh na vyslovenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze.

56. Pokiaľ odvolatelia poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
4Cb/23/2015, v ktorom žalovaný netrval na skôr vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie

žalobcu v 1. rade a kde konanie je právoplatne skončené, odvolací súd konštatuje, že aktívnu legitimáciu
žalobcov musí súd zisťovať sám v každom konaní, nakoľko táto otázka v inom konaní nemusí
zodpovedať konaniu v tu prejednávanej veci.

57. Nakoľko žalobcovia v 1., 3. a 7. rade nepreukázali, že sú členmi družstva, neboli oprávnení napadnúť

uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného družstva žalobou o určenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka, ktoré právo patrí výlučne členovi
družstva.

58. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v 2. rade, čo odôvodnil tým, že žalobca v 2. rade

pôsobil ako člen predstavenstva žalovaného, odvolací súd zvýrazňuje, že žalovaný odvolanie vo vzťahu
k žalobcovi v 2. rade nepodal, preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu nemohlo byť hodnotenie
dokazovania súvisiaceho so žalobcom v 2. rade.

59. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozpornosť skutkových tvrdení odvolateľov, ktorí uvádzali

v priebehu konania na súde prvej inštancie a to na pojednávaní dňa 5.10.2023, že žalobca v 1. rade bol
členom pracovnej komisie členskej schôdze, pričom v odvolaní uvádzali, že bol členom volebnej komisie
členskej schôdze. V konaní pritom nebolo preukázané, že vôbec išlo o členstvo v orgáne družstva podľa
§ 237 Obchodného zákonníka.

60. Podľa odvolacieho súdu je síce dôvodná námietka žalobcov v 1., 3. a 7. rade, že zo zoznamu členov
družstva ku dňu 30.12.2015 vyplýva, že žalobca v 7. rade je v ňom uvedený pod poradovým číslom 115,
no samotné nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že podľa uvedeného zoznamu žalobca
v 7. rade nie je evidovaný ako člen družstva, nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť zamietajúceho
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v 7. rade, keďže vychádzajúc z platnej právnej

úpravy, ktorá stanovuje predpoklady a podmienky vzniku členstva v družstve (§ 227 Obchodného
zákonníka) existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že určitá osoba sa
zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k nemu správa ako
k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva ho na členské schôdze), a to bez súčasného
preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského vkladu (viď.

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp.zn. 3Obdo/47/2022).

61. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a to s poukazom
na niektoré rozporné tvrdenia strán, odvolací súd udáva, že rozdiel medzi sporovým a mimosporovým
konaním spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimosporovom konaní je zistenie všetkých podstatných

skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania (vyšetrovací
princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti
zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) je
uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za
minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky

relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp.
premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.62. Samotné predstavy odvolateľov, že nimi zvolené a označené dôkazné prostriedky sú spôsobilé
preukázať, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva žalovaného nemožno zamieňať
s povinnosťou konajúceho súdu vykonávať tieto dôkazy, keďže súd nevykoná navrhnuté dôkazy, pokiaľ

dospeje k záveru, že dôkaz neoverí tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje
vypovedacou hodnotou.

63. Súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil ich
nadbytočnosťou a zároveň tým, že navrhované dôkazy neoveria, ani nevyvrátia tvrdenú skutočnosť, čiže

vo väzbe na tvrdenia odvolateľov nedisponujú vypovedacou hodnotou.

64. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že odvolateľmi navrhnuté dokazovanie
(a to aj v konaní na odvolacom súde) bolo neúčelné a teda nadbytočné, keďže odvolateľmi navrhnuté
dokazovanie nebolo spôsobilé (prezenčné listiny z jednotlivých členských schôdzí žalovaného, zoznamy
členov družstva nielen ku dňu konania napádanej členskej schôdze, ale od svojho vzniku, vrátane

listinných dôkazov preukazujúcich u jednotlivých členov /všetkých členov/ zaplatenie členského vkladu
a rovnako zoznam vedený predchodcom, resp. predchodcami pred, ako aj po transformácii v r. 1992)
preukázať existenciu členstva žalobcu v 1., 3. a 7. rade u žalovaného, a to aj s poukazom na závery
uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp. zn. 3Obdo/47/2022 v obdobnej veci, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje. Zároveň by dokazovanie ohľadom existencie členstva

iných subjektov ako odvolateľov presahovalo rámec tohto konania.

65. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1., 3. a 7. rade ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok V.
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny, ktorým žalovanému ako úspešnej

strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalobca
v 1., 3. a 7. rade.

66. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca
v 1., 3. a 7. rade. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).