Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223201725
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7223201725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľa: A..
H. D., H., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, F., zastúpený v konaní JUDr. Rastislavom
Lenartom, advokátom so sídlom Pollova 32, Košice, proti: X.Mariana D., narodená X.X.XXXX, trvale
bytom V. č. XX, F., (matka plnoletého dieťaťa) a 2. Z. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX,
F., (plnoleté dieťaťa) obe zastúpené JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20 v
Košiciach, v konaní o návrhu na zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského
súdu Košice č. k. K2-17Pc/8/2023-140 z 23.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Navrhovateľ je povinný uhradiť trovy odvolacieho konania matke vo výške 143,25 Eur a plnoletej
dcére vo výške 143,25 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Na základe návrhu navrhovateľa predmetom konania je posúdenie dôvodov pre vyslovenie súdom

zapretia otcovstva k plnoletej dcére navrhovateľa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:

„Návrh zamieta (I.). Navrhovateľa zaväzuje uhradiť matke a dieťaťu trovy pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu každej vo výške 334,01 eur t. j. spolu 668,02 eur, ktoré je povinný zaplatiť
na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.). Navrhovateľ nemá nárok
na náhradu trov konania (III.).“

3. Súd vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1; § 59 ods. 1, 2; § 62 ods. 1, 2 zák. č. 94/1963 Zb. o rodine,

platného do 31.3.2005; § 114; § 117; § 119b ods. 1, 2; § 86 ods. 1; § 88 ods. 1, 2; § 96 ods. 1, 2 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o rodine“); § 105 zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).4. Na základe vykonaného dokazovania súd prijal záver, že návrh na zapretie otcovstva voči plnoletému
dieťaťu bol podaný oneskorene. Otcovstvo manžela matky dieťaťa môže zaprieť otec dieťaťa ako aj
matka v zákonných prekluzívnych lehotách, čo má za následok, že márnym uplynutím zákonnej lehoty

ich nárok na zapretie otcovstva zaniká. Dieťa sa narodilo za účinnosti Zákona o rodine č. 94/1963 Zb.
25.12.1997, v zmysle § 57 ods. 1, citovaného zákona manžel mohol do šiestich mesiacov odo dňa, keď
sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Išlo o prekluzívnu
lehotu, jej márnym uplynutím právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva zaniklo. Zákon o rodine
č. 94/1963 Zb. bol zrušený Zákonom o rodine č. 36/2005 Z. z., podľa ktorého § 114 právne vzťahy,

ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 117 Zákona o rodine na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia
tohto zákona. V danom prípade teda otcovi uplynula zákonná lehota márnym uplynutí 6-tich mesiacov
od určenia otcovstva podľa domnienky manžela matky dieťaťa podľa § 61 Zákona o rodine účinného
do 31.3.2005. Súčasný Zákon o rodine predĺžil zapieraciu lehotu zo 6 mesiacov na lehotu 3 rokov,

avšak na navrhovateľa sa táto dlhšia lehota nevzťahuje, keďže jeho lehota začala plynúť a aj uplynula
ešte pred platnosťou a účinnosťou súčasného Zákona o rodine. Podľa zákona o rodine platného do
31.3.2005 po márnom uplynutí lehoty na zapretie otcovstva mohol návrh na zapretie otcovstva podať
generálny prokurátor. Takýto návrh nebol podaný. Lehota určená na tri roky od účinnosti zákona (do
31.12.2018) podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2016 platí pre zapretie

otcovstva pri kumulatívnom splnení nasledujúcich podmienok: 1. Dieťa, ku ktorému má byť zapreté
otcovstvo sa narodilo po 7.9.2008. 2. O skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo manžela
matky sa manžel alebo jeho opatrovník dozvedel do 31.12.2015. 3. Do 1.1.2016 sa nezačalo konanie
o zapretie otcovstva. Ak by sa začalo konanie o zapretie otcovstva do 1.1.2016, platí ustanovenie §
119b ods. 2 Zákona o rodine. Ak sa dieťa narodilo pred 7.9.2008, zapieracie právo jeho rodičov sa malo

realizovať podľa vtedy účinných ustanovení, a teda rodičom už lehota uplynula a zaprieť otcovstvo môže
už len dieťa podľa § 96. Podľa súčasného Zákona o rodine, ak márne uplynula obom rodičom zákonná
lehota na zapretie otcovstva, ak je to potrebné v záujme dieťaťa, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o
prípustnosti zapretia otcovstva a až následne môže dieťa po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podať
návrh na zapretie otcovstva.

5. Ďalej súd považoval za potrebné uviesť, že i pokiaľ by boli splnené podmienky pre aplikáciu
aktuálneho ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine má za to, že navrhovateľ hodnoverne nepreukázal
zachovanie prekluzívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu podľa tohto ustanovenia. Dôvodom podania
návrhu z jeho strany mala byť informácia poskytnutá jeho sestrou o tom, že v čase rozhodujúcom

pre splodenie dcéry Z. mala mať jej matka mimomanželský pomer. V. informáciu jej mala v roku 2004
poskytnúť matka dcéry, ktorá túto skutočnosť poprela. Zároveň to, že sestra mala uvedenú informáciu
navrhovateľovi oznámiť až po 19-tich rokoch nepôsobí vierohodne. Manželstvo rodičov plnoletého
dieťaťa bolo rozvedené v roku 2008. Matka sa so sestrou navrhovateľa podľa jej vyjadrenia nekontaktuje
od roku 2007. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že sestra od uvedenej doby opakovane navštívila

SR, kontaktujú sa prostredníctvom sociálnych sietí, kedy najprv uviedol, že tento kontakt sa realizuje
každý mesiac, neskôr ho charakterizoval ako sporadicky.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 53; § 58 ods. 1 CMP. Priznal náhradu trov konania
účastníkom , proti ktorým návrh smeroval.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. Odvolateľ má za to, že, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne a bez zistenia skutkového stavu veci a dôkazného stavu

veci. Neboli splnené procesné podmienky, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy, skutkový stav neobstojí a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a to v celom napadnutom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní namieta, že v konaní bolo výrazne porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď súd

nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré navrhoval a výrazne negatívnym spôsobom
zasiahol do jeho procesných práv v jeho neprospech. Súd sa vôbec nevysporiadal s procesným
návrhom na vykonanie testov DNA, preto navrhovateľ trvá na svojom návrhu, aby súd nariadil aj
znalecké dokazovanie testami DNA na určenie, či je otcom Z. D.. Navrhovateľ je stále toho názoru, žeprvoradým záujmom dieťaťa (hoc už dospelého) je zistiť, kto je jeho skutočným a pravým biologickým
otcom. Skutočnosť kto je biologickým otcom plnoletej dcéry sa dá preukázať len kvalifikovanými testami
DNA. Matka plnoletého dieťaťa poprela skutočnosti, ktoré uviedla sestra navrhovateľa v jej čestnom

vyhlásení, no súd na základe dvoch protichodných návrhov a vyjadrení sa priklonil celkom zjavne, no
bez potrebného doplnenia dokazovania na stranu matky dieťaťa a plnoletého dieťaťa. Namieta záver
súdu že návrh na zapretie otcovstva bol oneskorené podaný s poukazom na aktuálne znenie § 86,
ods. 1 Zákona o rodine (účinný od 1.1.2023). Je preukázané, že navrhovateľ nemohol podať návrh na
zapretie otcovstva skôr ako v roku 2023, pretože o dôvodoch na podanie návrhu na zapretie otcovstva

sa dozvedel až v roku 2023. Zároveň namieta priznanú výšku trov konania.

8. Matka a plnoletá dcéra vo svojich vyjadreniach k odvolaniu, ktoré sú obsahovo totožné, uviedli, že
navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Tvrdenia, uvádzané v odvolaní sú nespôsobilé
vyvolať pochybnosti o správnosti napadnutého rozsudku. Aj napriek snahe navrhovateľa preukázať, že
zachoval lehotu na podanie návrhu na zapretie otcovstva podľa zák. č. 36/2005 Z. z., a teda preukázať,

že jeho návrh bol prvoinštančným súdom zamietnutý svojvoľne, sa v plnom rozsahu stotožňujú s
posúdením prvoinštančného súdu, ktorý označil návrh otca za oneskorene podaný. Je nevyhnutné
stotožniť sa s konštatovaním súdu, že uplynutím prekluzívnej lehoty šesť mesiacov, zakotvenej v ust.
§ 57 ods. 1 zák. č. 94/1963, účinného v čase narodenia Z. D., zanikol nárok otca na podanie návrhu
na zapretie otcovstva. Uvedený nárok otca sa nijakým spôsobom „neobnovil“ nadobudnutím účinnosti

zák. č. 36/2005 Z. z., a ani následným nadobudnutím účinnosti právnej úpravy zapretia otcovstva,
upravujúcej lehotu na zapretie otcovstva ako: „do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa“, účinnej odo dňa 1. januára 2016 až doposiaľ. Možno
preto definitívne uzavrieť, že nárok otca zanikol uplynutím šiestich mesiacov odo dňa narodenia Z. D.,
teda uplynutím dňa XX. E. XXXX. Uvedený deň bol posledným dňom prekluzívnej lehoty, v priebehu

ktorej otec mal nárok na zapretie otcovstva voči nej, a mohol predmetný nárok uplatniť. Je preto
možné s istotou uviesť, že nárok otca na zapretie otcovstva neexistoval, a to ani v čase nadobudnutia
účinnosti zák. č. 36/2005 Z. z. (v čase nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona teda bola prekluzívna
lehota skončená, a nespravuje sa ustanoveniami tohto zákona), ani v čase podania jeho návrhu na
zapretie otcovstva dňa 23. februára 2023. Nemožno preto pri posudzovaní včasnosti podania návrhu

otca aplikovať ust. § 86 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení účinnom v čase podania návrhu. Rovnako
nemožno skutočnosť, že návrh otca bol na základe platnej a účinnej právnej úpravy a jej prechodných
ustanovení posúdený ako oneskorene podaný, v žiadnom prípade považovať za porušenie práva otca
na spravodlivý proces, ani za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), ako to otec
vo svojom odvolaní naznačuje, ani za porušenie princípu rovnosti strán, a vôbec nie ani za „prikláňanie

sa“ na stranu matky a plnoletého dieťaťa. Matka i plnoletá dcéra navrhli, aby im bolo priznané právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči otcovi v plnom rozsahu, čo s ohľadom na rýdzo účelový charakter
návrhu otca na zapretie otcovstva považujú za spravodlivé a správne.

9. V odvolacej replike navrhovateľ uviedol, že vyjadrenie k jeho odvolaniu neobsahuje žiadne nové

a relevantné skutočnosti, trvá na podanom odvolaní v predmetnej veci v celom rozsahu, ako aj na
dôvodoch a argumentoch v ňom obsiahnutých.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej
tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných
skutkových okolností na zamietnutie návrhu otca na zapretie otcovstva . Odvolateľ považuje závery

súdu nesprávne a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci ,poukazujúc na
nevykonanie dôkazov ním navrhnutých.

14. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola
vecne správna. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v odvolaní, vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné

posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený
skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok
považuje odvolací súd za vecne správny. K námietkam odvolateľa udáva nasledovne.

15. Primárnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie uplynutia lehoty na podanie návrhu na zapretie

otcovstva, keďže plnoletá dcéra Z. sa narodila za účinnosti zákona č. 94/1963 Zb., Zákona o
rodine. Citovaný zákon stanovoval kratšiu lehotu na zapretie otcovstva než súčasný zákon č.
36/2005 Z.z. o rodine . Komentár zákona k novej právnej úprave k plynutiu lehôt uvádza, že azda
najčastejším prípadom je predĺženie lehoty oproti pôvodnej právnej úprave. Podmienkou možnosti
aplikovať ustanovenie § 117 súčasného Zákona o rodine je, že lehota už začala plynúť a k 1. aprílu

2005 ešte v pôvodnej dĺžke neskončila. Ak by lehota do účinnosti zákona už uplynula, tak sa jej plynutie
neobnoví, a to ani v prípade, ak je lehota podľa nového Zákona o rodine omnoho dlhšia než pôvodná
lehota(porovnaj Pavelková:Zákonorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,3.vydanie,2019).
Uplynutím prekluzívnej lehoty v trvaní šiestich mesiacov podľa § 57 ods. 1 zák. č. 94/1963, Zb., Zákon
o rodine účinného v čase narodenia plnoletej dcéry zanikol nárok otca na podanie návrhu na zapretie

otcovstva a to uplynutím dňa 25. júna 1998, uplynutím šiestich mesiacov odo dňa narodenia dcéry Z. .
Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedený deň bol posledným dňom prekluzívnej lehoty, v priebehu
ktorej otec mal nárok na zapretie otcovstva voči dcére a mohol predmetný nárok uplatniť na súde.

16. Nedá sa súhlasiť s odvolateľom, že jeho nárok ako otca na zapretie otcovstva k dcére existoval v

čase nadobudnutia účinnosti zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine. V čase nadobudnutia účinnosti uvedeného
zákona bola totiž prekluzívna lehota skončená, jej plynutie sa neobnovilo a jeho nárok sa nespravuje
ustanoveniami zákona č. 36/2005 Z. z. Správne súd konštatuje nemožnosť použitia § 86 ods. 1 zák.
č. 36/2005 Z. z. v znení účinnom v čase podania návrhu.

17. Súd prvej inštancie správne posúdil, že prekluzívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva
voči dcére Z. už uplynula a návrh zamietol.

18. Odvolateľ namieta porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd nevykonal ním navrhované
dôkazy. Posúdením obsahu spisu a záverov súdu sa s postupom súdu nevykonať navrhnuté dôkazy

odvolací súd stotožňuje . Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že dokazovaním je časť civilného
konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o
veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ( porovnaj I. ÚS 52/03).

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Za
porušenie práva na spravodlivý súdny proces je považovaný aj závažný deficit v dokazovaní (tzv.
opomenutýdôkaz,deformovanýdôkaz,porušeniezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovapod.)Jevecou

úvahy súdu, ktoré dôkazy v konaní vykoná, a ktoré nevykoná a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že ak súd
nevykoná navrhnutý dôkaz alebo sa nestotožní s právnym názorom navrhovateľa je to v každom prípade
porušenie práva na spravodlivý proces. Logickým dôsledkom prijatého právneho posúdenia súdom
prvej inštancie o uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie návrhu bolo, že súd už nepristúpil k vykonaniunijakých ďalších dôkazov, keďže nebola naplnená základná procesná podmienka, aby bol návrh podaný
včas. Argument, že je aj v záujme plnoletej dcéry, aby sa otcovstvo jednoznačne preukázalo, je však na
jej vlastnom posúdení a súd svojím rozhodnutím nemôže nahradiť návrhovú iniciatívu plnoletej dcéry.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom
podľa názoru odvolacieho súdu zistené závery vyplývajúce zo zisteného skutočného stavu súdu nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nepopierajú podstatu práva na spravodlivý súdny proces.

20. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, postupom podľa § 387 CSP potvrdil

napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátene výroku o trovách konania.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

23. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania matke a plnoletej dcére v zmysle
ich návrhu a podľa ustanovenia § 53 a 58 Civilného mimosporového poriadku. Obe účastníčky náhradu
trov konania odvolacieho požadovali a ich priznanie požaduje odvolací súd za spravodlivé a dôvodné.
V konaní boli plne úspešnými účastníkmi. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia u každej

z nich za 1 úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 5. 2. 2024. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje
1/13 výpočtového základu, teda sumu 105,62 € x2 . Režijný paušál (13,75 € x 2) a daň 20 % vo výške
47,75 Eur. Spolu tak pre obe účastníčky trovy odvolacieho konania sú výške 286,49 EUR. Tieto je
povinný navrhovateľ zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku

každej z nich vo výške 143,25 Eur.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).