Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322202634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322202634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:

JUDr. Dominika Horváthová a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária LEGALION s. r. o., so sídlom
Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, IČO: 55 070 396, proti žalovanej: Obec Kajal, so sídlom Kajal 20,
925 92 Kajal, IČO: 00 306 029, zastúpená spoločnosťou: AK GG, s. r. o., so sídlom Agátová 2513/15,
924 01 Galanta, IČO: 50 954 709 o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k.: 22C/38/2022 – 126 zo dňa 20. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol tak,
že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 132 ods.
1, § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva vydržaním k
novovytvoreným nehnuteľnostiam, a to „C“ KN parcela č. 960/1 záhrada o výmere 313 m2 a „C“ KN
parcela č. 959/7 záhrada o výmere 300 m2 tak, ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne č.
38/2022 zo dňa 27.05.2022 vyhotovenom A. D.. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a jej bývalý
manžel E. B. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom,
a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 961/8, „C“ KN parcela č. 961/1 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 429 m2, „C“ KN parcela č. 961/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere
120 m2, „C“ KN parcela č. 961/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 27.10.2011. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaná žalobkyni oznámila,
že nehnuteľnosti, ku ktorým žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo sú vo vlastníctve žalovanej listom,
doručeným žalobkyni v marci roku 2022. Na druhej strane medzi stranami bola sporná skutočnosť,
či žalobkyňa bola dobromyseľnou držiteľkou nehnuteľností, ku ktorým žiadala určiť vlastnícke právo,
teda či nadobudla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe vydržania, keď žalobkyňa

mala tieto nehnuteľnosti nerušene užívať viac ako 10 rokov (od povolenia vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX do doručenia listu, teda do marca 2022, a
to bez zásahu zo strany žalovanej). Bolo sporné, či držba uvedených nehnuteľností bola zo strany
žalobkyne oprávnená. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňanadobudla na základe kúpnej zmluvy, susedia s nehnuteľnosťami, ku ktorým žiada určiť vlastnícke
právo. Nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy mali celkovú výmeru 612
m2 (429 m2 + 120 m2 + 63 m2), pričom na jednej z parciel, ktorú žalobkyňa nadobudla bol postavený

rodinný dom (parc. č. 961/8), výmera tejto parcely bola 120 m2. Geometrickým plánom č. 38/2022 bolo
preukázané, že výmera nehnuteľností, ku ktorým žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo predstavuje
celkovú výmeru 613 m2 (300 m2 + 313 m2). V prípade nehnuteľností, ku ktorým žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy a nehnuteľností, ku ktorým žiadala určiť vlastnícke právo,
ide o nehnuteľnosti, ktoré tvoria lichobežník, teda nejde o nehnuteľnosti, ktoré by boli zložito členené

a medzi predmetnými nehnuteľnosťami nie je zásadný výškový rozdiel. Súd prvej inštancie mal za to,
že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná v tom, že na základe kúpnej zmluvy nadobudla vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam o výmere 1 225 m2, namiesto v kúpnej zmluve uvedených 612 m2. Neobstála
argumentácia žalobkyne o tom, že nemá skúsenosti s nehnuteľnosťami a tým ako vyzerá pozemok
o rozlohe 600 m2. Konštatoval, že ktokoľvek bez potreby odborného vzdelania vie koľko je približne
1 m a rovnako, že 612 m2 je približne 20 m x 30 m, prípadne 10 m x 60 m alebo 15 m x 40 m a

podobne a teda si musí byť vedomý toho, že jeho pozemok nemá 600 m2, ale má dvojnásobnú výmeru.
Z kúpnej zmluvy vyplynulo, že rodinný dom je postavený na parcele s výmerou 120 m2, a teda aj
porovnaním tejto výmery a výmery zostatku pozemku musí byť zrejmé, že na základe kúpnej zmluvy
nemohla nadobudnúť aj pozemky, ku ktorým žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo. Ďalej je zrejmé,
že pozemky tvoria lichobežník, pričom dĺžku pozemku tvoria dve približne rovnobežné úsečky. Podľa

geometrickýchplánovješírkapozemkupribližne15-16m(berúcdoúvahykolmicunadĺžkupozemkov)a
dĺžka pozemkov, ku ktorým žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy je približne
40 m. Dĺžka pozemkov, ku ktorým žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo je rovnako 40 m. Za takejto
situácie, keď pozemky nie sú členité a dĺžku pozemkov tvoria dve takmer rovnobežné čiary, žalobkyňa
nemohla byť dobromyseľná o tom, že na základe kúpnej zmluvy nadobudla aj nehnuteľnosti, ku ktorým

žiada určiť vlastnícke právo, a na tom nič nemení ani to, či boli tieto nehnuteľnosti oplotené alebo nie a
ani to, že sa žalobkyňa starala aj o nehnuteľnosti, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo.

1.3 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa pri zachovaní obvyklej náležitej opatrnosti musela mať
pochybnosti o tom, či je oprávnenou držiteľkou. Pri laickom premeraní nehnuteľností, napríklad na

základe jednoduchého odkrokovania pozemku, musela zistiť jeho približnú výmeru. Jednoduchým
odhadom, a to porovnaním výmery zastavanej plochy a nezastavanej plochy jej muselo byť jasné, že
užíva oveľa vyššiu výmeru, ako je výmera uvedená v kúpnej zmluve. V súvislosti s uvedeným súd prvej
inštancie poukázal aj na list vlastníctva č. XXX, na ktorom je pri parcelách zapísaný aj geometrický
plán č. 6/2011. Žalobkyni tak nič nebránilo, aby sa oboznámila s geometrickým plánom, na ktorom

sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy zo strany žalobkyne na základe kúpnej zmluvy, presne
zamerané a zakreslené. Z geometrického plánu je zrejmé, že hranice pozemku, ktorý žalobkyňa vtedy
ešte s manželom kúpili, boli určené stavbou bez súpisného čísla (šopou), ktorá je viditeľná aj na
obrazovom snímku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2941/2000 zo dňa 02.09.2002, podľa ktorého sa stáva, že sa kupujúci

ujme na základe rôznych skutočností držby pozemku o väčšej výmere, než aký kúpil. Pokiaľ nejde o
podstatné prekročenie výmery, môže ísť o stav, kedy kupujúci ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti
nemuselmaťpochybnostiosvojompráve.Pokiaľsavšakchopídržbyplochyviacakodvojnásobnej,tieto
pochybnosti objektívne mal mať. Neobstojí ani odkaz na to, že v pochybnostiach sa má za to, že držba
je oprávnená. S poukazom na uvedené závery súd prvej inštancie argumentoval, že v danom prípade

je irelevantná argumentácia žalobkyne, že sa starala o sporné nehnuteľnosti, že tieto skultivovala
a že hranice pozemku boli oplotené. Skutočnosť, že sa obec viac ako desať rokov nezaujímala o
sporné nehnuteľnosti nemá žiadnu relevanciu. Súd prvej inštancie poukázal na samotnú výpoveď
žalobkyne a svedka - bývalého manžela žalobkyne, ktorý bol takisto zmluvnou stranou kúpnej zmluvy.
Z výpovede svedka vyplynulo, že sa o pozemok pri kúpe nezaujímal a sám si vyvodil, že pozemok

je potiaľ, pokiaľ siaha plot, pričom uviedol, že hranice pozemku neobišli a na druhý koniec pozemku
sa ani nedalo dostať. Sama žalobkyňa uviedla, že na mieste samom boli iba raz, realitná maklérka
im ukázala dom, vnútro, lebo dozadu sa nedalo dostať. Keď sa postavili na nádvorie, tak jej maklérka
povedala,totojeichpozemok,ažtamdozadu.Lenžedozadunebolovidieť.Tedaajzvýpovedesamotnej
žalobkyne vyplynulo, že v čase keď kupovali pozemok, neobišli hranice pozemku, pretože sa tam nedalo

dostať, stáli iba na nádvorí a na pozemok za šopou, ktorá aj podľa priložených obrazových snímok a
geometrických plánov tvorí hranicu medzi parcelami č. 961/1 a č. 960/1, sa dostali až následne, potom
ako bývalý manžel žalobkyne použil krovinorez.1.4 Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal právo na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) C. s. p.). Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

2.1 V súvislosti s odvolacím dôvodom spočívajúcim v inej vade konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie, žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že jediná otázka, ktorá bola v tomto konaní
sporná je otázka jej dobromyseľnosti. Argumentovala tým, že v konaní dostatočne preukázala svoju
dobromyseľnosť, pričom túto podporujú najmä tieto skutočnosti:
- žalobkyňa sa chopila držby pozemkov po kúpe rodinného domu, pozemky, ktoré sú predmetom

konania, boli pritom oplotené spoločne s rodinným domom a pozemkom, ktorý žalobkyňa nadobudla
na základe kúpnej zmluvy, žalobkyňa teda nadobúdala jeden hospodársky a ekonomický celok, ktorý
bol oplotený,
- tento hospodársky a ekonomický celok, ktorý bol oplotený, bol presne v tomto rozsahu užívaný aj
právnymi predchodcami žalobkyne,

- žalobkyňa bola pri chopení sa držby pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania uvedená do omylu
realitnou maklérkou, ktorá im rodinný dom predávala, keď žalobkyni aj jej bývalému manželovi uviedla,
že kupujú celý hospodársky a ekonomický celok, ktorý bol oplotený,
- žalovaná počas viac ako desať rokov žalobkyňu neinformovala o tom, že užíva jej pozemky, žalovaná
sa pritom o pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nezaujímala niekoľko desiatok rokov,

- žalobkyňa spoločne s jej bývalým manželom sa okamžite po uchopení držby začali správať v súlade s
ich dobrou vierou – teda presvedčením, že im pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania patria, tieto
pozemky vyčistili, odpratali z nich niekoľko kontajnerov odpadu, skultivovali, vysadili tam stromy, rastliny,
spravili si jazierko a tieto pozemky im viac ako 10 slúžia pre potreby ich rodiny a najmä ich detí,
- žalovaná desiatky rokov porušovala svoje povinnosti ako obec, o pozemky, ktoré sú predmetom

tohto konania, nejavila žiaden záujem, nechala tretie osoby desiatky rokov užívať jej pozemky. Podľa
žalobkyne je to práve žalovaná, ktorá vytvorila tento stav, a to porušením jej zákonných povinností;
žalovaná sa viac ako desať rokov o pozemky nestarala, žalobkyni bez prerušenia uplynula vydržacia
doba, keď táto konštrukcia je premietnutím zásady bdelým patrí právo,
- žalobkyňa ako bežný človek objektívne nemohla mať pochybnosť o výmere pozemkov, ktoré skutočne

nadobudla kúpnou zmluvou a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania.

2.2 Podľa žalobkyne je naplnený aj ten odvolací dôvod, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď vychádzal výhradne z argumentu, že žalobkyňa sa domáha vydržania pozemkov, ktorých
výmera je obdobná ako výmera pozemkov, ktoré skutočne nadobudla. Žalobkyňa opätovne zdôraznila,

že bola vo svojej držbe dobromyseľná, pričom k podmienkam skúmania dobrej viery poukázala na Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. B. ÚS 800/12, R45/1986 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/207/2005. Podľa žalobkyne samotná skutočnosť, že pozemky, ktoré
sú predmetom konania, majú obdobnú výmeru ako pozemky, ktoré skutočne nadobudla, u žalobkyne
objektívne nevytvorila dôvodnú pochybnosť o jej dobrej viere – teda že pozemky skutočne nadobudla.

Je tu prítomných mnoho iných skutočností, z ktorých je dobrá viera žalobkyne dostatočne preukázaná a
z ktorých žalobkyňa dobrú vieru čerpala. O neoprávnenú držbu mohlo ísť iba vtedy, ak by bolo v konaní
preukázané, že žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, že pozemky patria niekomu inému.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá spochybnila tvrdenia žalobkyne o tom, že jedinou

otázkou, ktorá bola v konaní sporná, je otázka dobromyseľnosti žalobkyne pokiaľ ide o splnenie
podmienok pre aplikáciu inštitútu vydržania. Podľa žalovanej v konaní nebolo preukázané, že pozemky,
ktoré majú byť predmetom vydržania by tvorili s kupovanými nehnuteľnosťami jeden „celý oplotený
funkčný celok“. Z výpovede žalobkyne, ako aj z výpovede svedka E. B. vyplynulo, že pozemky s
realitnou maklérkou, ktorá im nehnuteľnosť – rodinný dom – ukazovala vôbec neprešli, teda im fyzicky

ukázané neboli. Jediným spoločným ukazovateľom medzi nádvorím rodinného domu vo vlastníctve
žalobkyne a údajne spornými pozemkami vo vlastníctve žalovanej je to, že predchádzajúci majiteľ
na nich vytvoril skládku odpadu, avšak to nie je argument, pre ktorý by tieto pozemky tvorili jeden
hospodársky celok a nezakladá to ani právo dobromyseľnej držby a následného vydržania. Podľažalovanej vytvorenie čiernej skládky odpadu na cudzom pozemku ani pri najlepšej viere nie je možné
považovať za hospodársky alebo ekonomický celok so susedným pozemkom, kde tiež bol nelegálne
umiestnený odpad. Z predmetných výpovedí podľa žalovanej ďalej vyplynulo, že k užívaniu a k držbe

sporných pozemkov nedošlo priamo po kúpe nehnuteľností žalobkyňou. Tiež argumentácia žalobkyne,
že sporné pozemky boli v užívaní aj jej právnym predchodcom sa nezakladajú na pravde. Právny
predchodca pozemky neužíval, umiestnil tam nedovolene, bez súhlasu vlastníka – žalovanej – odpad.
Ak žalobkyňa považuje za právny titul užívania cudzieho pozemku nelegálne uskladnenie odpadu jej
právnym predchodcom, od ktorého si odvodzuje, že nadobudla tieto sporné pozemky na základe kúpnej

zmluvy, ide podľa žalovanej o omyl právny. Podľa žalovanej neobstojí tvrdenie žalobkyne, že pozemky
ktoré v roku 2011 kupovala boli oplotené spolu s pozemkami, ktoré sú predmetom konania. Podľa
žalovanejtvorilihranicupozemkovmedzinehnuteľnosťamistránsporuhospodárskebudovy(katastrálna
mapa, geometrický plán z roku 2011). Ak tento plot (hospodárske budovy) už neslúžil svojmu účelu
a žalobkyňa ho chcela zbúrať, tak mala vytýčiť hranicu pozemkov a svoje vlastníctvo oplotiť, čo však
neurobila, keď by musela oplotiť len 429 m2 a nie ďalších 613 m2. Žalobkyňa v odvolaní bagatelizuje aj

tú skutočnosť, že v skutočnosti užívala a užíva pozemky spolu vo výmere 1 225 m2, teda v skutočnosti
dvojnásobnú výmeru ako kúpila na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v roku 2011. Argumentácia,
že jej nie sú známe výmery a sama nevie určiť koľko je 612 m2, ktoré aj reálne kúpila a koľko je 1
225 m2, ktoré si mylne myslela, že sú v jej vlastníctve, sú podľa žalovanej čisto účelové na dosiahnutia
úspechu v súdnom konaní. Podľa žalovanej o tom svedčí rozsah výmery, plochy, ktorú užívali nad rámec

kúpenej plochy, ktorá je raz taká veľká ako tá, ktorú kúpili. Žalovaná vytkla žalobkyni absenciu náležitej
opatrnosti, ktorá je prekážkou pre vydržanie predmetných nehnuteľností a súčasne argumentovala, že
titulom vydržania nemôže byť nečinnosť pôvodného vlastníka nehnuteľnosti.

3.1 Žalovaná konštatovala, že pozemky sú v jej vlastníctve, žalobkyňa ich užíva a užívala bez právneho

titulu, bez súhlasu žalovanej, a musela a mala vedieť, že ich kúpou nenadobudla a jej držba nie je
dobromyseľná. Žalobkyni chýba právny titul k užívaniu sporných pozemkov, ktoré na základe vyššie
uvedených skutočností nie je možné zakladať ani s odvolaním sa na predchádzajúceho vlastníka, ani
na kúpnu zmluvu z roku 2011, či na iné dokumenty viažuce sa k pozemkov a ani na údajné vyjadrenia
realitnej maklérky. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej uvádzanými vo
vyjadrení, podľa ktorej (i) nebolo v konaní preukázané, že rodinný dom s predmetnými pozemkami
tvorili oplotený funkčný celok; (ii) predmetné pozemky jej právny predchodca neužíval; (iii) hranicu medzi

predmetnými pozemkami a rodinným domom tvorili hospodárske budovy; (iv) žalobkyňa nepostupovala
opatrne, a preto nemohla predmetné pozemky vydržať; (v) titulom vydržania nemôže byť nečinnosť
pôvodného vlastníka. Zopakovala, že v čase, keď kúpila rodinný dom a chopila sa držby predmetných
pozemkov, boli predmetné pozemky a pozemky s rodinným domom celé oplotené pôvodným plotom.
Tvorilitedajedenfunkčnýahospodárskycelok–rodinnýdomsozáhradou.Tentoplotokolopredmetných

nehnuteľností a rodinného domu sa nachádzal na tom mieste ako v súčasnosti minimálne od roku 1981.
Na tomto závere nemení nič ani fakt, že realitná maklérka žalobkyni neukázala celý pozemok a ani to, že
žalobkyňa v deň obhliadky plot vzadu nevidela. Pokiaľ ide o hospodárske budovy, ktoré sa nachádzali
na predmetných pozemkoch a nie na hranici medzi predmetnými pozemkami a rodinným domom, tieto
nemohli objektívne tvoriť žiadnu hranicu medzi rodinným domom a pozemkami. Navyše, ak netvorili

jednoliatu bariéru, ktorá by zamedzovala vstupu žalobkyne na zadnú stranu predmetných pozemkov,
hranica medzi pozemkami a rodinným domom teda objektívne neexistovala. Jedinú hranicu tak tvorilo
oplotenie. Žalobkyňa pri kúpe rodinného domu a užívaní predmetných pozemkov postupovala opatrne
a obozretne, žalobkyňa a ani jej manžel nie sú právnici, geodeti a ani realitní makléri, nemajú žiadne
skúsenosti s kúpou nehnuteľností, preto sa rozhodli túto vec zveriť do rúk realitnej maklérke. Popierala

tvrdenia žalovanej o tom, že považuje nečinnosť vlastníka za vydržací titul. Žalobkyňa mala poukazovať
na nečinnosť žalovanej vo vzťahu ku svojmu pozemku a jej vlastníckemu právu preto, že súd prvej
inštancie musí v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu.
Nečinnosť žalovanej vo vzťahu k predmetným pozemkom nakoniec potvrdila aj samotná žalovaná vo
svojom vyjadrení, keď uviedla, že na obci o probléme s predmetnými pozemkami vedeli, riešili ho

na obecných zastupiteľstvách a dlhodobo sa snažia získať prístup k predmetným pozemkom. Potom
žalobkyni nie je zrejmé z akého dôvodu ju o tejto skutočnosti žalovaná neinformovala.4.1 Záverom žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že nie je povinná preukazovať svoju dobromyseľnosť
pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Práve naopak, ten kto popiera jej
dobromyseľnosť – žalovaná – je povinný tvrdiť a preukazovať, že žalobkyňa nebola dobromyseľná

(poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 102/2017).

5. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie obsiahnutej v
dovtedajších vyjadreniach. Zdôraznila, že v argumentácii žalovanej v odvolaní ako aj v odvolacej replike
o „hospodárskom a ekonomickom celku“ absentuje základná logika, a preto považuje argumentáciu

žalobkyne za čisto účelovú. Počas celého konania aktívne poukazovala na skutočnosť, že nehnuteľnosti
sú v jej vlastníctve, žalobkyňa ich užíva a užívala bez právneho titulu, bez súhlasu žalovanej a musela
a mala vedieť, že ich na základe kúpnej zmluvy nenadobudla a jej držba nie je dobromyseľná. Ak aj
medzi pozemkami na parcelách č. 960/1 a č. 961/1 existovalo ohraničenie – hospodárske budovy– tak
tento plot (hospodárske budovy) už neslúžil svojmu účelu a žalobkyňa to chcela zbúrať, tak mala vytýčiť
hranicu pozemkov a svoje vlastníctvo oplotiť, čo ale neurobila, keď by musela oplotiť len 429 m2 a nie

ďalších 613 m2. Opätovne poukázala na výsluch žalobkyne a výsluch svedka E. B., z ktorých mal mať
súd prvej inštancie za preukázané, že pri obhliadke rodinného domu pred kúpou hranice pozemku
riešené, ukázané a ani určené neboli. Žalovaná zdôraznila, že argumentácia žalobkyne o tom, že ani
ona ani jej manžel nie sú právnici a spoliehali sa na to čo im povedala realitná maklérka, a preto si
veci neoverovali nie je právne relevantné, keď uvedené majú pripísať práve na ťarchu žalobkyne. Pokiaľ

ide o problematiku, ktorá bola riešená na obecnom zastupiteľstve, táto súvisela výhradne s tým, že
obec k predmetným nehnuteľnostiam nemá prístup, a preto nie je v jej sile ani tieto pozemky riadne
obhospodarovať.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. d) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.
s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný pritom skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
9.Popreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaaobsahuspisovéhomateriáluvoveci,dospelodvolacísúdk
záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, pričom konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími

námietkami žalobkyne uvádza nasledovné:
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností v obci C., katastrálne územie C. na parcele registra „C“ KN č. 960/1 záhrada o výmere
313 m2 a parcele registra „C“ KN č. XXX/X záhrada o výmere 300 m2 tak, ako sú tieto zakreslené v
geometrickom pláne č. 38/2022 zo dňa 27.05.2022 vyhotovenom A. D., autorizačne overenom F. G. D.

dňa 30.05.2022 a úradne overenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor dňa 06.06.2022 pod
č. G1-844/2022. Žalobkyňa tvrdila, že vlastnícke právo k pozemkom vydržala, keď ich viac ako 10 rokov
nepretržite užívala v dobrej viere, že jej patria.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala jeden z zákonných

predpokladov vydržania, a to dobromyseľnosť, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudla, jej držba uvedených nehnuteľností tak nebola oprávnená.
12. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie
na zistenie vo veci relevantných skutočností, teda, či žalobkyňa splnila podmienky pre vydržaniepredmetných nehnuteľností. V preskúmavanej veci išlo najmä o zistenie oprávnenosti držby
nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom vydržania.

13. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej

doby. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten,
kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Aj Ústavný
súd SR vo svojom náleze č. III. ÚS 468/2022 zo dňa 24. novembra 2022 konštatoval, že „Pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby je vždy potrebné skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol“.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa a jej bývalý manžel E.
B. ako kupujúci uzatvorili dňa 27.10.2011 zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Galanta pre okres Galanta, obec C., katastrálne
územie C., a to

- dom so súpisným č. XXX stojaci na parcele registra „C“ č. 961/8 vo výmere 120 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria
- parcela registra „C“ č. 961/1 vo výmere 429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- parcela registra „C“ č. 961/8 vo výmere 120 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- parcela registra „C“ č. 961/9 vo výmere 63 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

18. Žalovaná je na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., vedeného Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor zapísaná ako výlučná vlastníčka parciel registra „E“ KN č. 959/1 orná pôda
o výmere 1528 m2 a č. 960/1 trvalý trávny porast o výmere 445 m2. Geometrickým plánom č. 38/2022
zo dňa 27.05.2022, vyhotoveným A. D. na právne vysporiadanie a oddelenie nehnuteľností na parcele

č. 959/7 a parcele č. 960/1 boli z pôvodných „E“ KN parciel č. 959/1 orná pôda o výmere 1528 m2 a č.
960/1 trvalé trávne porasty o výmere č. 445 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX odčlenené novovytvorené „C“ KN parcely č. 960/1 záhrada o výmere 313
m2 a č. 959/7 záhrada o výmere 300 m2 (v ďalšom texte „sporné nehnuteľnosti“), ku ktorým žalobkyňa
žiada určiť vlastnícke právo.

19. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že žalobkyňa sporné
nehnuteľnosti začala užívať (spočiatku aj s manželom E. B.) v novembri 2011 spolu s nehnuteľnosťami
nadobudnutými na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2011. Uvedená skutočnosť nebola spornou.Spornou bola oprávnenosť držby sporných nehnuteľností, pričom oprávnenosť držby vyžaduje danosť
dobromyseľnosti držiteľa (žalobkyne) o tom, že mu vec (právo) patrí a súčasne danosť tejto
dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Ako bolo už vyššie uvedené, dobromyseľnosť

musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Je pri tom dôležité si
uvedomiť, že nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré
sprevádzali vznik držby. Správne preto súd prvej inštancie zameral svoje dokazovanie na zistenie, či
už v čase vstupu do držby sporných nehnuteľností mohla byť žalobkyňa presvedčená o tom, že je
vlastníčkou aj sporných nehnuteľností.

20. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa (spolu s vtedajším manželom E. B.) kupovala
nehnuteľnosti – rodinný dom s priľahlými pozemkami (ako je uvedené vyššie v ods. 17) prostredníctvom
realitnejkancelárie.Žalobkyňauviedla,žepredpodpisomkúpnejzmluvyvykonaliohliadkunehnuteľností
len raz, realitná maklérka im ukázala vnútro domu, postavili sa na nádvorie a maklérka im povedala,
toto je váš pozemok, až tam dozadu, pričom dozadu nebolo pre neporiadok vidieť. O to, kde sú hranice

pozemku sa nezaujímali, nedali si vyhotoviť geometrický plán, keď im bolo povedané – toto kupujete,
nemali dôvod zisťovať, ktoré pozemky kupujú, a ktoré nie. Bývalý manžel žalobkyne ako svedok v konaní
v rámci výsluchu uviedol, že pozemok, ktorý kupovali bol oplotený v takom rozsahu ako teraz, potvrdil,
že na ohliadke im realitná maklérka ukázala nehnuteľnosť, povedala, koľko je tam izieb, pozemok ho
nezaujímal, hranice pozemku neobišli, nepovažoval za potrebné určiť hranice pozemku.

21. Podstatou preskúmavanej veci bolo zistenie, či bolo možné držbu sporných nehnuteľností
žalobkyňou považovať za dobromyseľnú od jej počiatku s prihliadnutím na okolnosti ich vstupu do držby.
Potrebné bolo preto zistiť, či žalobkyňa splnila zákonné podmienky vydržania: 1. oprávnenosť držby, 2.
nepretržitosť držby počas vydržacej doby, 3. uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Odvolací

súd tu konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie splnenia
uvedených zákonných podmienok vydržania. Z vykonaných dôkazov zistil správne skutkové zistenia, na
ktoré správne aplikoval a interpretoval relevantné právne normy. Z obsahu spisu – konania súdu prvej
inštancie odvolací súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

22. Odvolacie námietky žalobkyne vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie sú dôvodné. Súd prvej
inštancie sa s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti (čl. 17 C. s. p.) zaoberal tými skutočnosťami
a okolnosťami veci, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci. Správne sa zameral na zistenie

dobromyseľnostižalobkynevčasevstupudodržbyspornýchnehnuteľností,atozhľadiskaobjektívneho.
Žalobkyňou prezentované tvrdenia o jej dobromyseľnosti vo vzťahu k sporným pozemkom vychádzajú
z jej vnútorného presvedčenia, sú teda subjektívne, naviac aj nevierohodné. Je nesporné, že žalobkyňa
(v tom čase spolu s bývalým manželom) nadobudla kúpnou zmluvou nehnuteľnosti na parcelách,
ktorých výmera spolu je 612 m2 . Výmera sporných pozemkov (ktoré sú v teréne pokračovaním riadne

kúpnou zmluvou nadobudnutých pozemkov- pozn. odvolacieho súdu) je 613 m2 . Odvolací súd sa
stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že je nepresvedčivá argumentácia žalobkyne o tom,
že s nehnuteľnosťami nemá skúsenosť a veľkosť výmery pozemkov neriešila. Jej tvrdenie o tom,
že vychádzala z vyjadrenia realitnej maklérky – ktorá (avšak veľmi neurčito) uviedla, že „toto je váš
pozemok, až tam dozadu“ nemajú základ v žiadnej objektívnej skutočnosti a sú právne nevýznamné.

Žalobkyňa si žiadnym spôsobom neobjektivizovala – nezisťovala z relevantných zdrojov – čo znamená
„až tam dozadu“, teda aká je hranica nadobudnutých pozemkov, keď sama tvrdila, že na pozemkoch
bol neporiadok a na koniec pozemkov ani nedovideli. Z fotografii založených do súdneho spisu je pritom
zreteľné, že pozemky (nadobudnuté kúpnou zmluvou) sú ohraničené hospodárskymi budovami – aj keď
schátranými. Okrem už uvedeného súd prvej inštancie správne poukázal na geometrický plán č. 6/2011

zo dňa 09.02.2011, vyhotovený C. H. dňa 08.02.2011 na určenie vlastníckeho práva k pozemkom na
parcelách č. 961/1,8,9; zameranie domu na parcele č. 961/8, hospodárskej stavby na parcele č. 961/9,
odkaz na ktorý je pri parcelnom č. 961/1, 961/8 aj 961/9 na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie C.. Tento list vlastníctva spolu s uvedeným geometrickým plánom je nositeľom objektívnej
informácie o právnom stave a polohe nehnuteľností, držby ktorých sa žalobkyňa ujala. List vlastníctva

a aj geometrický plán bol pre žalobkyňu prístupný. Z geometrického plánu je hranica pozemkov zreteľná
aj pre laika. Neobstojí tvrdenie, že kúpu nehnuteľností vybavovala realitná kancelária. Žalobkyňa mala
nespochybniteľne možnosť oboznámiť sa s právnym aj faktickým stavom kupovaných nehnuteľností,
porovnať tento s ich stavom v teréne a tak zistiť objektívne informácie o predmete kúpy. Žalobkyňatýmto spôsobom nepostupovala, je teda možné konštatovať, že nepostupovala s bežnou opatrnosťou
a ide preto o jej neospravedlniteľný omyl. Uvedené skutočnosti tvoria dostatočný podklad pre záver,
že žalobkyňa s poukazom na všetky tieto okolnosti veci nebola v čase vstupu do držby sporných

nehnuteľností dobromyseľná, nešlo teda o držbu oprávnenú. Súd prvej inštancie sa so všetkými
uvedenými, pre vec podstatnými okolnosťami vyrovnal, náležite ich v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol a vyhodnotil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Pre rozhodnutie vo veci neboli ďalšie
námietky žalobkyne uvedené v odvolaní podstatné, ani odvolací súd sa nimi preto nezaoberal.

23. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo poukázanie na nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Odvolací súd aj s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nezistil opodstatnenosť uvedeného
odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil pre vec relevantnými zákonnými

ustanoveniami, najmä § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré na zistený
skutkový stav správne aplikoval. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie
dospel k svojmu právnemu záveru o nedobromyseľnosti žalobkyne iba na základe jedného argumentu.
Ako odvolací súd už vyššie konštatoval, súd prvej inštancie skúmal a správne vyhodnotil všetky, pre
rozhodnutie o veci podstatné skutočnosti. Nešlo o jeden argument, ale o viacero vyššie opísaných

skutočností, ktoré súd vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací súd tu opakuje, že vnútorné,
subjektívnepresvedčeniežalobkynenezakladájejdobromyseľnosť.Tátomusívychádzaťzobjektívnych
skutočností, ktoré však jej dobromyseľnosti nenasvedčujú. Dobromyseľnosť je podstatnou podmienkou
nadobudnutia vlastníctva vydržaním, pokiaľ dobromyseľnosť chýba, ďalšie podmienky a okolnosti nie je
významné skúmať. Odvolací súd dodáva, že nedbalosť a nezáujem žalobkyne ako kupujúcej nemožno

zamieňať s dobromyseľnosťou.

26. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobkyne za
nedôvodné,napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepretovcelomrozsahupostupompodľacitovaného
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

27. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).