Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/175/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1318204940.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka B. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G., štátna
občianka Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Ing. Michal Mladý, advokát so sídlom Prievidzská

254/26, Bojnice, IČO: 42273927 a otec: H. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, štátny občan
Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, advokátka so sídlom Sládkovičova 6, Žilina,
za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca a odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 17.01.2023, č.k. 37P/204/2018-1311, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. mení tak, že otec je s výnimkou
osobitnej úpravy počas školských prázdnin a sviatkov oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. C.,

nar.XX.XX.XXXX od pondelka tretieho týždňa každého kalendárneho mesiaca od 8,00 hod. do nedele
tretieho týždňa každého kalendárneho mesiaca do 18,00 hod.
Počas školských prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým:
- počas jesenných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od posledného dňa
školského vyučovania od 17,00 hod. do dňa predchádzajúcemu začiatku školského vyučovania (nedeľa)
do 18,00 hod.,

-počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od
23.12. od 17,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od
17,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod. a od 30.12. od 17,00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho
roku do 18,00 hod.,
-počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od nedele, ktorá predchádza začiatku
jarných prázdnin od 17,00 hod. do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18,00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od stredy pred Veľkým piatkom od 17,00

hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18,00 hod.,
- počas letných školských prázdnin od piatka druhého týždňa každého letného mesiaca (júl, august) od
17,00 hod. do nedele tretieho týždňa každého letného mesiaca (júl, august) do 19,00 hod. a v každom
nepárnom kalendárnom roku od 26.08. od 17,00 hod. do 27.08. do 18.00 hod.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky s výnimkou obdobia, kedy je
maloletý v školskom zariadení, kedy je miestom odovzdania a prevzatia maloletého školské zariadenie,

ktoré maloletý navštevuje.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
II. V napadnutej časti výroku II., v ktorej bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného a v závislom
výroku III. sa rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk otca s maloletým A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX na každý mesiac v kalendárnom roku od prvého týždňa od pondelka v kalendárnom týždni

od 08,00 hod. do nasledujúceho siedmeho dňa do nedele do 18,00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin
kedy má otec právo stretávať sa s maloletým počas vianočných sviatkov každý 'párny kalendárny
rok od 24.12. od 17,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod., počas Silvestra - Nového roku každý nepárny
kalendárny rok od 30.12. od 17,00 hod. do nasledujúceho 02.01. do 19,00 hod., počas jarných prázdnin
každý nepárny kalendárny rok od nedele, ktorý predchádza začiatku jarných prázdnin od 17,00 hod. do
nasledujúcej nedele do 19,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od stredy

pred Veľkým piatkom od 17,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19,00 hod.,
počas narodenín maloletého každý nepárny kalendárny rok od 26.08. od 17,00 hod. do 28.08. do 19,00
hod., počas jesenných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania
od 17,00 hod. do posledného dňa prázdnin vrátane víkendu do 19,00 hod., počas letných prázdnin každý
kalendárny rok v každom letnom mesiaci 7 dní a to v júli od druhého týždňa príslušného kalendárneho

mesiaca od piatka od 17,00 hod. do nasledujúceho piatka do 19,00 hod. a v mesiaci august od štvrtého
týždňa od piatka od 17,00 hod. do nasledujúceho piatka do 19,00 hod. s tým, že miestom odovzdania
a prevzatia maloletého je vždy miesto bydliska matky s výnimkou obdobia, kedy je maloletý v školskom
zariadení, kde je miestom odovzdania a prevzatia maloletého škola, ktorú navštevuje. Výrokom II.
návrh otca v časti zníženia výživného a uloženia povinnosti informovať zamietol, vo výroku III. rozhodol

o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 391/288/2017- 133 zo dňa 08.03.2018 v časti o
úprave styku otca s maloletým, a výrokom IV. podľa § 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„C.m.p.“) rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 25 ods.1,2, § 62 ods.1, § 63 ods.1, § 75 ods.1, § 78

ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o
rodine“) , kedy po zohľadnení skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, podrobne
uvedenýchvods.6-76rozhodnutiaapoporovnanípomerovdôležitýchpreurčovanievýživnéhoaúpravu
styku ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania zistil, že na strane účastníkov konania došlo
k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu úpravy styku otca s maloletým, avšak neodôvodňujúcej zmenu

- zníženie výživného na maloletého a ani uloženie povinnosti informovať. Súd prvej inštancie zistil, že
práva a povinnosti voči maloletému boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 08.03.2018, č.k. 39P/288/ 2017 -133 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2018), v ktorom
bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho

majetok, otec sa zaviazal platením výživného na maloletého v sume 1 000 eur mesačne a po dohode
rodičovsastykotcasmaloletýmneupravil.Vtomčasemalmaloletýnecelé4roky,navštevovalsúkromnú
materskú školu s mesačným poplatkom 550 eur, navštevoval hudobný krúžok, bol zdravý. Matka bola
v tom čase zamestnaná s priemerným mesačným netto príjmom 1 600 eur, vlastnila ornú pôdu a
osobné motorové vozidlo VW, otec mal založenú obchodnú spoločnosť I., J. J. J. D. XXX (v ktorej bol

konateľom), robil pilota, jeho priemerný príjem z pracovného pomeru uzatvoreného s touto spoločnosťou
predstavoval sumu 404 eur mesačne + cestovné náhrady, spolu 2 000 eur , podľa vyjadrenia nevlastnil
nehnuteľnosť. Z daňového priznania otca (ako fyzickej osoby) za rok 2016 vyplynul úhrn všetkých
príjmov 5 071,20, eur, základ dane 4 394,60 eur, daň 112,34 eur, z daňového priznania za r. 2016
spoločnosti I., J.. D. vyplynul základ dane 19 540 eur, daň po úľavách 4 298,80 eur, odpisy hmotného

majetku 701 eur. Po 5-tich mesiacoch od právoplatnosti tohto rozsudku podal otec návrh na súd na
zmenu úpravy práv a povinností voči maloletému žiadajúc znížiť výživné a upraviť styk s odôvodnením,
že matka nerešpektuje dohodu a bráni mu v styku s maloletým synom. Matka uvedené poprela a
v priebehu konania poukázala na skutočnosť, že otec nerešpektuje ani uznesenie Krajského súdu
Bratislava, ktorým má upravený styk s maloletým, čo podložila opakovanými písomnými oznámeniami

do spisu.

3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru o potrebe upraviť
styk otca s maloletým, keďže od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, rovnako i jeho rodičov, ktorá odôvodňuje zmenu

posledného súdneho rozhodnutia. Konštatoval, že keďže sa rodičia na úprave styku, ktorý neboldoposiaľ upravený rozhodnutím súdu, nevedia dohodnúť, tento bol dočasne upravený uznesením
Krajského súdu v Bratislave . Po zistení, že otec v zmysle tohto uznesenia styk s maloletým nerealizuje,
súd prvej inštancie vzal do úvahy vek maloletého (vyše 8 rokov), jeho vzťah s obomi rodičmi, plnenie

si rodičovských povinností obomi rodičmi a pristúpil aj k znaleckému dokazovaniu v danej veci, nakoľko
u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozsudku a bol mu diagnostikovaný
Aspergerov syndróm. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou
PhDr. Martinou Piačkovou a jej výsluchu pred súdom zistil, že diagnóza Aspergerov syndróm u
maloletého z psychologického hľadiska nepredstavuje problém v zmysle stretávania sa s otcom, otec

je neoddeliteľnou súčasťou života maloletého, predstavuje pre neho od narodenia blízku osobu, taktiež
zázemie otcovej širšej rodiny vníma ako prirodzenú súčasť jeho života. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva,žeotecdisponujerodičovskýmizručnosťamiaschopnosťami,ktorémuumožňujúplnohodnotne
vykonávať starostlivosť o syna s dg. Aspergerov syndróm, aj s prihliadnutím k stabilite rodinného
zázemia v domácnosti otca, na strane otca nebola zistená žiadna prekážka, ktorá by ho nejakým
spôsobom diskvalifikovala z výkonu starostlivosti, naopak, otec vykazuje enormnú snahu zabezpečiť

si aj pracovný harmonogram, tak, aby sa mohol synovi venovať. Podľa znalkyne je matka voči synovi
veľmi ochranárska a starostlivá aj vzhľadom k jeho diagnóze a je prirodzené, že maloletý je významne
ovplyvnený práve jej osobou. K dočasne nastavenému modelu styku otca s maloletým znalkyňa uviedla,
že nepredstavuje optimálny model styku, rozkúskovanie podielu času tráveného s otcom a matkou
spojeného s neustálymi zmenami, balením, odchodmi a príchodmi do dvoch domácností je pre neho

zaťažujúce, stresujúce a často i zdrojom konfliktov medzi rodičmi, ktorých nepriamym svedkom je aj
maloletý. Vhodnejšie je upraviť spoločne trávený čas otca so synom do jednotného celku, v presne
vymedzenom časovom úseku, aby mal maloletý jasne zadefinovaný čas, ktorý trávi s otcom a s matkou,
zároveň aby mal možnosť kontaktovať sa počas pobytu u každého z rodičov s druhým rodičom
(telefonicky, elektronickou komunikáciou), pričom rodičia by sa mali odosobniť od vzájomných sporov.

S prihliadnutím na tieto závery, ako aj vyjadrenie a odporučenie kolízneho opatrovníka a okresnej
prokurátorky súd prvej inštancie upravil styk otca spôsobom, aby bola úprava v najlepšom záujme
maloletého, súčasne zohľadnil vek maloletého, jeho povinnú školskú dochádzku, jeho vzájomný vzťah
aj s otcovou rodinou majúc za to, že prijatá úprava styku prispeje k zastabilizovaniu situácie v rodine
maloletého, napomôže odstrániť konfliktné nastavenie rodičov a otec bude mať stanovený presný čas

na styk s maloletým synom. V nadväznosti na túto úvahu nepripustil ďalšie dokazovanie a nevyhovel
ani matkou požadovanému návrhu na vykonanie tzv. kontrolného znaleckého posudku, ktorý v zmysle
účinného procesného kódexu nie je prípustný tak, ako tomu bolo za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

4. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného, súd prvej inštancie po preskúmaní zmeny pomerov od
poslednej úpravy výživného dospel k záveru, že síce zistil podstatnú zmenu pomerov na strane všetkých
účastníkov konania, avšak táto neodôvodňuje zníženie výživného na maloletého. Konštatoval, že rodičia
sa nevedia dohodnúť v otázke výživného , otec má dohodou určené výživné 1 000 eur mesačne , ktoré
podľa svojho vyjadrenia nie je schopný platiť pre nízky príjem. Vykonaným dokazovaním zistil, že v čase

poslednéhorozsudkuoúpraveprávapovinnostímalmaloletý4roky,navštevovalsúkromnépredškolské
zariadenie, aktuálne má vyše 8 rokov, navštevuje súkromnú školu K. a detského psychiatra, keďže
mu pribudla určená dg. Aspergerov syndróm. Matka bola v čase posledného rozsudku zamestnaná s
priemernýmmesačnýmnettopríjmom1600,-eur,vlastnilaornúpôduaosobnémotorovévozidlozn.VW,
od toho času jej pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére D. E., nar.XX.X.XXXX,

s ktorou je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, nezmenila osobný stav.
Otec mal v čase poslednej úpravy výživného založenú obchodnú spoločnosť I., J. J. J. D. XXX (od r.
2014), v ktorej bol aj je jediným spoločníkom a konateľom, robil a robí naďalej pilota, cestovné náhrady
predstavujú podľa jeho vyjadrenia 1 000 -1 500 eur, so svojou obchodnou spoločnosťou má naďalej
uzatvorenúpracovnúzmluvu,zktorejmápriemernýmesačnýnettopríjem831,81eur.Zpodnikaniamala

jeho obchodná. spol. v roku 2021 tržbu 287 474 eur, v roku 2022 105 000 eur , príjmy otec preukázal aj
za predchádzajúci rok, s výnimkou roku 2018. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že zmena pomerov
nastala na strane otca tým, že sa dňa 30.11.2018 oženil a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti (L.
C., nar. XX.X.XXXX, B. C., nar. X.X.XXXX), rodinné prídavky na dve deti poberá otec. Manželka otca,
ktorá pracuje v obchodnej spoločnosti otca a aktuálne je na rodičovskej dovolenke, poberala od 5/2022

do 24.12.2022 materské dávky a od 01.01.2022 do 09.06.2022 tehotenské dávky, celkovo vo výške
14 218,50 eur. Otec naďalej podniká, je stále jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti I., J., na
pojednávaní uviedol, že financie za prenájom jeho nehnuteľnosti - chaty v A. C. nechodia na jeho účet,
ale na účet manželky. Zo zistených údajov potom pre súd prvej inštancie vyplynulo, že otec nie jebez príjmu, v podnikaní sa mu darí, napriek tomu, že on aj jeho manželka ukončili dňa 31.12.2018
dohodou zmluvu uzatvorenú s M., J.. V konaní otec nepreukázal daňovými priznaniami všetok svoj
príjem za požadované obdobie, kedy nezaložil do spisu kompletné daňové priznanie I., J. za rok 2018,

na základe čoho súd aplikoval pri posudzovaní jeho skutočných príjmov ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine
zohľadňujúc súčasne to, že otec najskôr opomenul uvádzať pred súdom celý svoj nehnuteľný majetok,
ktorý vlastní (nadobudnutie jeho nehnuteľného majetku – tri pozemky v N. E. preukázala matka výpisom
z LV č. XXXX) a ktorého nadobudnutie otec na dopyt súdu potvrdil až na poslednom pojednávaní. Súd
prvej inštancie vzal pri posudzovaní výšky príjmu do úvahy aj ďalšie príjmy otca, ktoré má z prenájmu

ďalšej svojej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v A. C. (zapísanej do LV v roku 2018, 3 týždne po podaní
návrhunazníženievýživného),zohľadnilajhnuteľnýmajetokotca(sámvlastníosobnémotorovévozidlo
zn. AUDI, jeho obchodná spoločnosť vlastní vozidlo zn. AUDI). Podstatnú zmenu pomerov zistil aj na
strane maloletého, ktorý od posledného rozhodnutia začal navštevovať Súkromnú spojenú školu K.
E. G., má zistený Aspergerov syndróm a s tým súvisiace výdavky matky predstavujú: škola 1 230 eur,
doprava do školy, iné 220 eur, strava 400 eur, oblečenie 100 eur, hygiena 20 eur, plávanie 30 eur, ruština

40eur,legokrúžok30eur,lieky/lekár100eur,záujmováčinnosť,divadlo,iné100eur,nájomné83,3oeur,
pranie/služby 20 eur, životné poistenie 20,77 eur, celoročné poistenie 10,06 eur, mimoriadne výdavky
150 eur, t.j. podľa matky spolu vo výške 2 744,13 eur. Aj keď mal za nesporné, že otcovi pribudli aj dve
ďalšie vyživovacie povinnosti, na tieto v kontexte preukázaného nárastu jeho nehnuteľného majetku ,
stavu financií na účtoch, vlastníctva dvoch osobných motorových vozidiel zn. AUDI, príjmu z prenájmu

neprihliadol majúc za to, že je v otcových možnostiach a schopnostiach platiť naposledy súdom určené
výživné na maloletého syna v sume 1 000 eur mesačne.

5. V rozhodnutí napokon zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti konštatujúc, že na
základe rozsiahlej sms a mailovej komunikácie (dokladanou matkou priebežne do spisu), dospel k

záveru, že matka dostatočne často kontaktuje a informuje otca o podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého.

6.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (365 ods.1 písm. d/ zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „ C.s.p.“) , súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Rozhodnutie súdu
je nesprávne, nakoľko je v hrubom rozpore s predloženými dôkazmi, zamlčuje podstatné dôkazy, je
arbitrárne svojvoľné a nerešpektujúce záujem maloletého dieťaťa byť aj s otcom, nerešpektujúce závery

Znaleckého posudku č.19/2022 a záverečné návrhy kolízneho opatrovníka a okresnej prokuratúry, ktorí
navrhli upraviť styk otca s maloletým v zmysle jeho návrhu. Pokiaľ súd upravil jeho styk s maloletým
každý mesiac v kalendárnom roku od prvého týždňa od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho
siedmeho dňa do nedele do 18,00 hod., touto úpravou ho obral o čas s dieťaťom, ktoré je v čase od
8,00 hod. v školskom zariadení, nezohľadnil začiatok školského vyučovania a cestu do školy, ktorá trvá

niekedy aj 20 minút. Uvedené znamená, že pokiaľ by rešpektoval napadnuté rozhodnutie, maloleté dieťa
by vždy meškalo na vyučovanie. Súd mu ani počas Vianoc neumožnil riadne realizovať stretávanie
sa s maloletým, keď mu ohraničil len Štedrý deň od večere nezohľadňujúc, že dieťa má aj starých
rodičov žijúcich na O., čím odníma dieťaťu právo na vytvorenie si vzťahu aj s najbližšou rodinou,
ktorý má významný vplyv na jeho zdravý rozvoj a vývin (preto navrhoval byť s dieťaťom od 23.12. od

17,00 hod.). Súdom určená úprava je len predpokladom stresu, chaosu a nepohodlia napriek tomu,
že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie opakovane odkazuje na údajnú diagnózu dieťaťa
Aspergerov syndróm, vyžadujúcu pravidelnosť, stabilitu a nemennosť. Neprofesionálne a neštandardne
vyznieva postup súdu, ktorý v každom ďalšom prípade určil styk na trvanie do 19,00 hod., len na obdobie
Vianoc ho určil do 26.12. do 18,00 hod.. Rovnako úprava letných prázdnin nezodpovedá záujmom

dieťaťa, bráni mu v tom, aby mohol s maloletým absolvovať letnú dovolenku v zahraničí pri mori,
keďže zahraničné pobyty sú v minimálnej dĺžke 10 dní a určená dĺžka 7 dní nemá žiaden prakticky ani
logicky význam. Ostatná osobitná úprava - Nový rok, jarné prázdniny, Veľkonočné sviatky, narodeniny,
jesenné školské prázdniny zodpovedá ním navrhnutej úprave a nemá voči nej námietky. S odkazom na
Znalecký posudok č. 19/2022 zdôraznil, že v danej veci nie je dôvod, aby súd neprijal ním navrhovanú

úpravu styku s dieťaťom. V nadväznosti na odvolacie dôvody navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
v časti úpravu úpravy styku zmenil tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým 9 dní nepretržite v
každom kalendárnom mesiaci , a to od 2. týždňa každého kalendárneho mesiaca od piatka od 17,00
hod. do 3. týždňa kalendárneho mesiaca do nedele do 19,00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin,kedy je oprávnený stretávať sa s maloletým počas jesenných školských prázdnin v každom párnom
kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania od 17,00 hod. do dňa predchádzajúcemu
začiatku školského vyučovania (nedeľa) do 19,00 hod., počas Vianočných sviatkov a zimných školských

prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 17,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod. a
v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 17,00 hod. do 29.12. do 19,00 hod., počas
Silvestra každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 17,00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho
roku do 19,00 hod., počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od nedele, ktorá
predchádza začiatku jarných prázdnin od 17,00 hod. do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do

19,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od stredy pred Veľkým piatkom od
17,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19,00 hod., počas letných školských
prázdnin 16 dní nepretržite v júli a v auguste, a to od 2.týždňa príslušného kalendárneho mesiaca júl,
august od piatka od 17,00 hod. do nedele štvrtého týždňa každého letného mesiaca (júl, august) do
19,00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.08. od 17,00 hod. do 28.08. do 19.00 hod.
s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky s výnimkou obdobia ,

kedy je maloletý v školskom zariadení, kedy je miestom odovzdania a prevzatia maloletého škola, ktorú
maloletý navštevuje.

7. Výrok II. rozhodnutia otec navrhol zmeniť tak, že súd ho zaviaže k povinnosti prispievať na výživu
maloletého sumou 250 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu ( 01.08.2018 ) s tým, že z toho

suma 90 eur mesačne slúži na tvorbu úspor maloletého, ktorú bude otec uhrádzať na osobitný účet
maloletého zriadený matkou. Podľa otca nebolo v danom konaní preukázané, že by odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa mali byť uspokojované výživným vo výške 1 000 eur mesačne, keď ním navrhované
výživné 250 eur mesačne je primerané vzhľadom k veku dieťaťa a aj vzhľadom na jeho dve ďalšie
vyživovacie povinnosti. Medzi odôvodnené a nevyhnutné potreby dieťaťa určite nemôže patriť súkromná

škola s mesačným školným vo výške 1 320 eur (nie 1 230 eur ako uvádza súd), takýto štandard je
neudržateľný a znevýhodňujúci jeho dve ďalšie maloleté deti. Otec uviedol, že od počiatku nesúhlasil,
aby dieťa navštevovalo súkromnú školu, matka na pojednávaní dňa 17.01.2023 uviedla, že jej finančná
situáciaapríjemjejpartnerajejumožňuje,abymaloletédieťanavštevovalosúkromnúškolusmesačným
poplatkom vyšším ako je zárobkový priemer v národnom hospodárstve. Celkové mesačné výdavky

maloletého vo výške 2 744,13 eur sú nereálne aj s ohľadom na to, že matka má výdavky na seba vo
výške 804,13 eur. V čase určenia výživného dohodou dňa 08.03.2018 bol slobodný, okrem maloletého
nemal inú vyživovaciu povinnosť , vykonával služby leteckého pilota na plný úväzok a jeho majetkové
pomery mu umožňovali platiť výživné na dieťa vo výške 1 000 eur. Od tohto času došlo k podstatným
zmenám na jeho strane brániacim mu platiť dohodnuté výživné, a to že mu matka bránila v styku s

maloletým dieťaťom, neumožnila mu naplno si plniť svoje pracovné povinnosti leteckého pilota, čoho
dôsledkom bolo , že bol nútený podať návrh na úpravu styku, znížil sa mu pracovný úväzok o 50 %, od
3/2020 do 9/2020 v čase pandémie o viac ako 70%, od 30.11.2018 mu pribudla vyživovacia povinnosť k
manželkeanáslednemupribudlidveďalšievyživovaciepovinnostikmaloletýmdeťom.Počaspandémie
bolo platenie výživného nesmierne obtiažne, stresujúce, majúce negatívny dopad na jeho dve ďalšie

vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, na ktoré mal práve v danom období zvýšené náklady. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol podstatné zmeny pomerov na strane matky uvedené
naposlednompojednávaní,ato,žejevlastníčkouštvorizbovéhobytunaP.Q.vhodnotecca400000eur,
bytuvI.R.S.Q.vhodnote200000eurarodinnéhodomuvB.vhodnotecca1,5miliónaeur.Aniokrajovo
sa nezmienil, že matka poberá vyrovnávacie prídavky na svoje ďalšie maloleté dieťa z Rakúska, nakoľko

jej partner s ktorým má maloleté dieťa pracuje ako pendler v Rakúsku, a má tak aj vďaka partnerovi
dostatočný príjem, aby zabezpečila nadštandard pre dieťa. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, na
pozemky - ornej pôde v katastrálnom území K. T. , ktoré nadobudol dňa 21. 06. 2018, je zriadené záložné
právo v prospech S. G. na zabezpečenie úveru (t.j. nejde o majetok, ktorý vie speňažiť a tým platiť
výživné), k rozostavanej rekreačnej chate sa v konaní podrobne uviedol (bola postavená z pôžičiek,

ktoré je potrebné splatiť) a táto vzhľadom na záväzky, ktoré sa k nej viažu (pôžičky v celkovej výške
260 000 eur) nepredstavuje majetkovú hodnotu, na ktorú je možné prihliadať pri určovaní výživného.
Pokiaľ ide o dve vozidlá Audi 6, jedno je rok výroby 2006 a mal ho už v čase prvého určenia výživného,
druhé je rok výroby 2018 , nadobudol ho počas tohto konania a len toto vozidlo malo byť brané ako
majetková hodnota, ktorú nadobudol od poslednej úpravy výživného. Otec v odvolaní ďalej poukázal na

to, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyhodnotil ani skutočnosť, že matka urobila z maloletého
dieťaťa osobu so zdravotne ťažkým postihnutím (zrejme aby mala parkovanie ZŤP), ani skutočnosť, že
z tohto titulu nepoberá sociálne dávky. Otec zdôraznil, že v konaní nesporne preukázal zníženie jeho
príjmu od 1/2019, ktoré nastalo len z dôvodu, že mu matka bránila v styku a zneužila neflexibilitu súduurčiť styk otca -pilota lietadla s flexibilným pracovným časom, práve kvôli konzervatívnej úprave styku
každý párny/nepárny kalendárny týždeň bol nútený zmeniť si svoje pracovné povinnosti a čiastočne sa
vzdať svojej dlhoročnej praxe pilota. Jeho čistý mesačný príjem predstavovala v roku 2018 suma 404,28

eur + cestovné náhrady 1 000 – 1 500 eur, v roku 2019 suma 544,03 eur + cestovné náhrady 1 000
– 1 500 eur, v roku 2020 suma 620,38 eur + cestovné náhrady 1 000 – 1 500 eur, v roku 2021 suma
668,36 eur + cestovné náhrady 1 000 – 1 500 eur a v roku 2022 suma 831,81 eur + cestovné náhrady
1 000 – 1 500 eur. Z tohto príjmu nie je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť výživné vo výške
1 000 eur mesačne , a to nielen s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť k jeho ďalším dvom maloletým

deťom, ale aj s ohľadom na to, že životná úroveň maloletého je vyššia ako životná úroveň otca , dokonca
vyššia ako ktoréhokoľvek dospelého človeka v Slovenskej republike. Zdôraznil, že ani v prípade, ak by
súd určoval výživné podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine, pri troch maloletých deťoch nie je reálne , aby
na jedno maloleté dieťa platil výživné vo výške 1 000 eur (30% z predpokladaného príjmu 4 204 eur
predstavuje sumu 1 260 eur na tri maloleté deti).

8. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
navrhujúc, aby odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia v časti týkajúcej sa úpravy styku otca
s maloletým počas narodenín dieťaťa a počas letných prázdnin tak, že otec má právo stýkať sa
s maloletým počas narodenín maloletého každý nepárny kalendárny rok od 26.08. od 18,00 hod. do
27.08. do 18,00 hod. a počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v každom letnom mesiaci

7 dní, a to od prvého pondelka v kalendárnom mesiaci júl a august od 8,00 hod. do nasledujúceho
pondelka do 08,00 hod. . S poukazom na lekárske správy z Autistického centra poukázala na diagnózu
maloletého, v ktorého živote je dôležitá stabilita a zabehnutý rutinný režim. Pokiaľ ide o narodeniny
maloletého dala do pozornosti, že tieto spadajú do obdobia súdom prvej inštancie upraveného letného
styku otca s maloletým so zdôraznením, že aj ona má právo tráviť s dieťaťom narodeniny, keď obaja

rodičia bývajú v G. v susediacich mestských častiach.

9. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu vo výroku II. v časti zníženia
výživného potvrdiť a výrok I. o úprave styku v súlade s jej odvolacím návrhom zmeniť. Konštatovala, že
otec sa nevie stotožniť ani s jedným z doposiaľ vydaných rozhodnutí súdov, všetky doterajšie zmeny

režimu styku otca sa dejú primárne s ohľadom na potreby otca a nie dieťaťa (v tomto prípade už
pôjde o štvrtú zmenu v poradí, ak krajský súd rozhodne inak ako okresný súd). Otec mal už dva
rôzne režimy stretávania sa, ktoré si vyskúšal a ktoré mohol plnohodnotne využívať, otáznym je, prečo
vo voľnom čase počas korony styk s dieťaťom nerealizoval, neprejavil zvýšený záujem o dieťa a ani
snahu matke akokoľvek pomôcť. Vážnosť zdravotného stavu dieťaťa je potvrdená nielen Autistickým

centrom Andreas, pedopsychiatričkou NUDCH B. C. ale aj štátnym orgánom (ÚPSVaR – ZŤP – 50%).
To, že otec stále nerešpektuje diagnózu maloletého, nestotožňuje sa s ňou, zľahčuje danú diagnózu,
je len v jeho snahe o zníženie výživného a v snahe zmien povinností a realizácie styku podľa jeho
predstáv. Matka uviedla, že otcovi nikdy nebránila v styku s maloletým, dôkazy o styku chronologicky
zakladala do spisu, pričom otcove tvrdenia nie sú podložené dôkazmi. Ak sa styk otca s maloletým

nerealizoval, bolo to len rozhodnutie otca, iba v jednom prípade mala technický problém na maile,
avšak otec dostal náhradný termín, ktorý si sám vybral a realizoval. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým
počas bežného roka, súdna znalkyňa v znaleckom posudku spomína len sedem dní, ktoré aj otec v
posudku sám udáva a žiada, taktiež kolízna opatrovníčka a aj okresná prokurátorka potvrdili len sedem
súvislých dní. Matka sa stotožnila s úpravou súdu počas Vianočných sviatkov poukazujúc na to, že

pre maloletého je Štedrý deň výnimočným dňom, teší sa na darčeky a má možnosť dostať v tento
deň darčeky od oboch rodičov. Pokiaľ ide o letné prázdniny s poukazom na to, že by sa jednalo už
o štvrtú zmenu pre maloletého , v súvislosti s diagnózou Aspergerov syndróm zdôraznila zásadný
význam stability a zabehnutého rutinného režimu pre dieťa, kedy by pri navýšení dní a zmeny režimu
striedania mohli opätovne nastať problémy so správaním sa maloletého, agresivitou a destabilizáciou.

Ak by krajský súd rozhodol o zvýšení dní otca s maloletým počas prázdnin znamenalo by to ešte viac
zasiahnutie do jeho pracovnej činnosti, a tým pádom by to narušilo jeho podnikateľskú činnosť. Otec
žiada v mesiaci august navyše 16 dňový styk v čase narodenín dieťaťa. Pokiaľ ide o výživné určené
dohodou rodičov v roku 2018, v danej veci nie je zákonný dôvod na jeho zníženie. Matka zdôraznila, že
v konaní poukázala na majetkové pomery otca (prevádzka chaty s dvoma mezonetovými apartmánmi

v lyžiarskom stredisku C. U., postavenej počas korona krízy), peniaze z prenájmu otec necháva zasielať
na účet jeho manželky, podľa doložených ponúk platov z leteckých spoločností (vrátane J. – M. V. J.,
pre ktorú otec momentálne pracuje), tieto stále hľadajú a prijímajú nových pilotov, otec okrem toho
robí aj školenia leteckého personálu a výcviky pilotov celoročne. Pokiaľ ide o tri 6 árové pozemky vlukratívnej lokalite K. T. – N. E., otec tento dôležitý majetkový pomer zamlčal. Je pravdou, že ona sama
v 8/2022 získala darovacou zmluvou od svojich rodičov do majetku nehnuteľnosti (rodinný dom svojich
rodičov v obci B. a byty), tento majetok fakticky neovláda, keďže zmluvy boli uzavreté pred smrťou otca

(ktorý bol vážnym onkologickým pacientom) so zámerom ušetriť na poplatkoch v dedičskom konaní,
nakoľko jej brat žije v Južnej Amerike a bol to jediný spôsob, ako bolo v danom momente možné
okamžite danú situáciu vyriešiť? tieto skutočnosti na súde nezamlčala a uviedla ich aj s vysvetlením .
Prídavky , ktoré poberá z Rakúska sú štátnou dávkou na maloletú D., a nie na syna . Súkromná škola
– K. H.. J. je v záujme maloletého, je odporúčaná Autistickým centrom Andreas v záverečnej správe,

pedopsychiatričkou B. C., ako aj v záveroch Individuálneho plánu vypracovaného Autistickým centrom
Andreas. Otec síce tvrdí, že nesúhlasí s touto školou, v súdnoznaleckom posudku pred znalkyňou však
uvádza, že je rád, že túto školu maloletý navštevuje. Otec zamlčiava, že jeho maloletá dcéra L. od 1,5
roka navštevuje súkromnú škôlku K. U. E. I. s mečaným školným 450 eur, 20 eur za kamerový systém
a stravným 4,90 eur/deň, t.j. spolu cca 582 eur mesačne. Pokiaľ ide o čas odovzdávania, matka uviedla,
že tento si v rozsudku nevšimla a prikláňa sa k jeho ujednoteniu na čas 18,00 hod. , ako to bolo doposiaľ.

10. Okresná prokuratúra Bratislava III v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že po oboznámení
sa námietkami a dôvodmi podaných odvolaní otca aj matky v časti úpravy styku otca s maloletým je
možné konštatovať, že sú dôvodné na oboch stranách a súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na
ne neprihliadal. Pokiaľ ide o výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zníženie
výživného, tento je vecne správny a zákonný. Výška súdom určeného, resp. nezmeneného výživného

je primeraná a odôvodnená výškou nákladov, ktoré matke v súvislosti s výchovou a starostlivosťou
o maloleté dieťa vznikajú. V tejto súvislosti preto námietka odvolateľa k výške súdom nezmeneného
výživného na maloleté dieťa pôsobí prinajmenšom rozporuplne.

11. Otec sa podaním zo dňa 28.06.2024 domáhal nariadiť neodkladné opatrenie v odvolacom konaní,

podľa ktorého má právo sa stýkať s maloletým v čase od 01.08.2024 od 8,00 hod. do 15.08.2024 do
19,00 hod., počas každých ďalších letných prázdnin , počínajúc rokom 2025 , a to vždy od 01.07.
príslušného kalendárneho roka od 8,00 hod. do 15.07. príslušného kalendárneho roka do 19,00 hod.
a od 01.08. príslušného kalendárneho roka od 8,00 hod. do 15.08. príslušného kalendárneho roka do
19,00 hod., vianočných sviatkov roku 2024 v čase od 25.12.2024 od 16,00 hod. do 29.12.2024 do

16,00 hod. nepretržite, jarných prázdnin roku 2025 v čase od 21.02.2025 od 8,00 hod. do 26.02.2025
do 19,00 hod. nepretržite, Veľkej noci roku 2025 od 17.04.2025 od 8,00 hod. do 22.04.2025 do 19,00
hod. nepretržite dôvodiac tým, že v súčasnosti sa realizuje jeho styk s dieťaťom podľa nariadeného
neodkladnéhoopatreniazroku2019(uzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIIIsp.zn.37P/204/2018-385
zo dňa 06.06.2019, doručeného mu dňa 14.06.2019). Matku požiadal o možnosť byť s dieťaťom počas

letných prázdnin v čase od 01.07. do 09.07.2024 a od 02.08. do 09.08.2024, táto však nemá záujem
aplikovať nariadené neodkladné opatrenie ohľadom letných prázdnin aj na letné prázdniny pre rok 2024.
Cez správu mu oznámila, že pokiaľ nemá nové neodkladné opatrenie, maloleté dieťa mu nedá, resp.
môže realizovať styk s dieťaťom len v rámci všeobecnej úpravy styku – I. výrokovej vety . Vzhľadom
na prístup matky podľa otca existuje nevyhnutná potreba upraviť jeho styk osobitne aj počas letných

prázdnin pre rok 2024, prípadne aj pre ďalšie roky a sviatky a prázdniny, akými sú Vianoce, jarné
prázdniny a Veľká noc, keďže matka mu do konečného rozhodnutia vo veci umožní styk s dieťaťom len
na základe rozhodnutia súdu a dohoda s ňou nie je reálne možná (matka sa odvoláva len na neodkladné
opatrenie zo dňa 06.06.2019).

12. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 18.07.2024, č.k. 15CoPno/6/2024-1415 (právoplatným
04.08.2024) nariadil podľa § 2 ods.1, § 362 C.m.p., § 324 ods.1, § 325 ods.1 neodkladné opatrenie ,
ktorým upravil styk otca s maloletým počas letných školských prázdnin 2024 na čas od 01.08.2024 od
8,00 hod. do 09.08.2024 do 19,00 hod. s tým, že otec si v určenom čase preberie a odovzdá maloletého
v mieste bydliska matky, matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a vo

zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní zo dňa 28.06.2024
zamietol.

13. Matka v následnom písomnom podaní zo dňa 08.08.2024 uviedla, že počas letných prázdnin 2023
otcovi po dohode umožnila čerpať deväť dní nepretržite v mesiaci júl a následne rozšíriť styk o ďalšie dva

dni v mesiaci august tak, aby mohol cestovať na dovolenku do Chorvátska. Následne došlo k situáciám
vedúcim ku konfliktom a slovným atakom zo strany otca, a tak začala trvať na realizovaní styku výlučne
podľa rozhodnutia súdu. Tieto situácie súviseli s dôležitými otázkami týkajúcimi sa maloletého ako sú
bezpečnosť (počas prevozu maloletý nesedel v autosedačke ani v podsedáku) a spravovania financiímaloletého (otec zrušil detský účet maloletého vedený v I. G., ktorý mu založili pri prvých narodeninách,
peniaze, vrátane tých, ktoré maloletému vložili starí rodičia zo strany matky previedol na vlastný účet).
Otcovi tiež umožnila zmeniť si termín styku s maloletým keď jeho deti boli choré, pričom si sám vybral

termín. Slovný atak nastal aj potom, čo sa na Silvestra 2023 otec nedostavil na styk a syna si neprebral
ani 01.01.2024. Matka mala za nutné zamerať pozornosť aj na to, ako otec v skutočnosti trávi čas so
synom,zaktorýtakbojuje,skýmmaloletýtrávičas,kedyoteclietaalebojenaniekoľkodníodcestovaný
v zahraničí. Otec v čase, keď je maloletý s matkou (cca 20 dní v kalendárnom mesiaci) o syna vôbec
nejaví záujem, nezavolá mu (ani nik z jeho rodiny), počas školského roka neprejavuje žiadnu ochotu jej

pomôcť so starostlivosťou o syna, mimo dní kedy má určený styk podľa rozhodnutia súdu. Maloletý si
počas leta 2024 na obdobie od 14.07. – 20.07. vybral pobytový tábor pri Trenčíne, kde ho bolo potrebné
odviezť individuálnou dopravou, aj napriek tomu, že sa s otcom chcela dohodnúť na termíne tábora, otec
zvolil výlučne termín, kedy bude maloletý v starostlivosti matky, pričom boli k dispozícii aj termíny, kedy
si mohli povinnosti spojené s odvozom dieťaťa rozdeliť obaja. Matka uviedla, že trvá na tom, aby Krajský
súd v Trnave zohľadnil diagnózu maloletého (Aspergerov syndróm), v dôsledku čoho je v jeho živote

dôležitá stabilita, zabehnutý rutinný režim a každá ďalšia zmena je pre neho stresujúca a destabilizujúca.
U maloletého sa začína prejavovať puberta, kde jeho diagnóza sa začína prejavovať s agresivitou,
odporom a dokonca ku koncu roka s riaditeľom školy riešila začínajúcu šikanu. Maloletému vyhovuje
delený režim dní, presne vie, kedy kam ide a iné rozloženie by vážne mohlo narušiť jeho stabilitu. Už
teraz ho je potrebné presviedčať, aby opustil pohodlie svojej izby a hoci len na pár dní išiel bývať k otcovi,

kde zdieľa izbu s dvoma maloletými dcérami otca.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385
ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel

k nasledujúcim záverom.

15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

16. Vychádzajúc z obsahu odvolaní oboch rodičov odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výrok
I. o úprave styku otca s maloletým (ktorý v podanom odvolaní v niektorých jeho častiach napadli obaja
rodičia) a výrok II. v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na zníženie výživného (napadnutý odvolaním
otca).PokiaľideovýrokII.včasti,vktorejsúdprvejinštanciezamietolnávrhotcanauloženieinformačnej
povinnosti matke (ktorý je samostatným návrhom), jeho vecná a právna správnosť nebola v rodičmi

uvádzaných odvolacích dôvodoch spochybnená.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Ako prvoradé odvolací súd v posudzovanej veci zdôrazňuje, že vlastnosťou právoplatných

meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou
záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci
jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok (napr. použitie mimoriadneho opravného
prostriedku) alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek ktorých patrí aj §

121 C.m.p. , kedy zmenu v ňom uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním
v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval
v pôvodnom konaní.
20. Vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (úpravu styku otca s maloletým a zníženie

výživného) správne preskúmaval a posudzoval existenciu zmeny pomerov, ktorá nastala od ostatného
rozhodnutia súdu. Vykonaným dokazovaním zistil, že výkon rodičovských práv a povinností voči
maloletému bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.03.2018, č.k.
39P/288/ 2017 -133 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2018), ktorým súd schválil rodičovskúdohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho majetok, o uložení povinnosti otcovi
platiť výživné na maloletého v sume 1 000 eur mesačne a o neupravení styku otca s maloletým.

21.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Vo vzťahu k preskúmavanému výroku I. odvolací súd poukazuje na to, že úlohou súdov v konaniach
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov
kmaloletýmdeťomnapodkladeindividuálneho,konkrétnehoskutočnéhostavuvecivsúladesnajlepším
záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe
uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani

jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by
mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti
o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na
starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby

bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych
okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb
a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o
maloletédieťa.Takétousporiadaniejetotižspravidlavnajlepšomzáujmedieťaťa,pričomodchýlkymusia
byťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímnehozáujmu.ZrozhodovacejčinnostiESĽP

a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že obmedzenie alebo úplné vylúčenie styku rodiča s jeho maloletým
dieťaťom, je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody,
pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť ,
podporovaťarealizovať(napr.rozhodnutieESĽPvoveciN.P.vsMoldavskozodňa06.10.2015,sťažnosť
č. 58455/13). K uvedenému naviac dodáva, že každé rozhodnutie súdu o styku (resp. o zmene doposiaľ

upraveného styku) je výsledkom zhodnotenia vykonaného dokazovania zohľadňujúceho konkrétne
a vysoko individuálne okolnosti každej prejednávanej veci čo znamená, že súdy nie je možné v týchto
prípadoch precedenčne zaviazať ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania. Vďaka tomu potom môže súd
prijaťcelkomjedinečnéakonkrétnezávery,,šiténamieru“preten-ktorýprípadadosiahnuťtakvsúdnom
konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa.

25. V posudzovanej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho záveroch o existencii zmeny
pomerov, ktorej výsledkom je úvaha o nutnosti upraviť styk otca s maloletým súdnym rozhodnutím .
Plne akceptuje jeho skutkové zistenia, že rodičia sa o styku otca s maloletým nevedia dohodnúť bez
ingerencie súdu, pričom práve v dôsledku tejto neschopnosti rodičov súd v priebehu konania styk otca

s maloletým na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností opakovane dočasne upravoval, naposledy uznesením Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 24.07.2020, č.k. 37P/204/2018-681 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
09.08.2021, č.k. 11 CoP/189/2021-914 (ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23.09.2021),
ktorým bol do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 37P/204/2018 upravený styk
otca s maloletým na každý mesiac v kalendárnom roku od 1. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
od 8,00 hod. do 3. dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 18,00 hod. a od 6. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca od 8,00 hod. do 9. dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 18,00 hod.s tým, že otec si maloletého v určených časoch prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, v
prípade,akstanovenýdeňprevzatiamaloletéhopripadnenapracovnýdeň,otecsimaloletéhoprevezme
zo školského zariadenia po skončení vyučovania a maloletého odovzdá v mieste bydliska matky a

počas Vianočných sviatkov v kalendárnom roku 2021 a zimných školských prázdnin v školskom roku
2021/2022 v čase od 26.12.2021 od 8,00 hod. do 29.12.2021 do 16,00 hod. s tým, že otec si maloletého
prevezme a odovzdá matke v určenom čase v mieste jej bydliska, a v ktorom ďalej podľa § 363 C.m.p.
zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.06.2019, č.k. 37P/204/2018-385 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2020, č.k. 11 CoP/132/2020-627 ( ktorým bol

styk otca s maloletým dočasne upravený na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16,00 hod. do
nedele do 16,00 hod., každý štvrtok v nepárnom kalendárnom týždni od 16,00 hod. do 19,00 hod., s
osobitnou úpravou styku otca s maloletým počas letných prázdnin v roku 2019).

26. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci zistených súdom prvej inštancie vo vzťahu
k záverom nariadeného znaleckého dokazovania, k záverom o zdravotnom stave maloletého a jeho

vývoja v priebehu celého konania ( na ktoré zistenia odvolací súd odkazuje a nepovažuje za potrebné
ich v tomto rozhodnutí opakovať ), plne akceptuje aj úvahu súdu prvej inštancie o potrebe upraviť
styk otca s maloletým v rozsahu, ktorý na jednej strane rešpektuje osobitosti zdravotného stavu
maloletého dieťaťa a jeho potreby , a na strane druhej rešpektuje aj právo otca osobne sa podieľať
na výchove maloletého. V tejto súvislosti ako základnú premisu, z ktorej vychádzal pri posudzovaní

rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke styku zdôrazňuje, že z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie nevyplynula žiadna skutočnosť majúca za následok úvahu o neobjektivite lekármi
konštatovanej zdravotnej diagnózy dieťaťa (Aspergerov syndróm) , ale ani zistenia o neschopnosti otca
sa o maloletého v čase určeného styku riadne postarať a zabezpečiť všetky jeho potreby, vrátane potrieb
súvisiacich so zdravotným stavom maloletého.

27. K čiastočnej zmene výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie (bez potreby zopakovania
dokazovania, resp. doplnenia dokazovania) odvolací súd pristúpil len z dôvodu zosúladenia skutkových
záverov súdu prvej inštancie, pri ktorých tento v ods. 89. rozhodnutia síce deklaroval prihliadanie na
závery nariadeného znaleckého dokazovania (vrátane výsluchu ustanovenej znalkyne pred súdom) a

vyjadrenia a odporučenia kolízneho opatrovníka a okresnej prokurátorky, avšak pri úprave bežného
styku (t.j. styku s výnimkou osobitnej úpravy) neakceptoval otcom navrhnuté obdobie (od piatka druhého
kalendárneho týždňa každého kalendárneho mesiaca do nedele tretieho týždňa každého kalendárneho
mesiaca do 19,00 hod.) a bez vysvetlenia styk otca s maloletým, správne upravený na nepretržité
obdobie 7-ich dní, časovo nastavil mimo obdobia navrhnutého otcom. Uvedenú vadu odvolací súd

odstránil v tomto rozhodnutí tak, že s výnimkou osobitnej úpravy počas školských prázdnin a sviatkov
upravil styk otca s maloletým od pondelka tretieho týždňa každého kalendárneho mesiaca od 8,00 hod.
do nedele tretieho týždňa každého kalendárneho mesiaca do 18,00 hod. majúc za to, že súvislé a
ucelené obdobie 7- ich dní počas kalendárneho mesiaca (tzv. bežný styk), predstavuje pre maloletého
podľa záverov znaleckého dokazovania model, ktorý je schopný vzhľadom na svoj vek a zdravotnú

diagnózu realizovať, a pri ktorom má maloletý jasne zadefinovaný čas strávený s otcom, jedná sa
o pravidelné , opakujúce sa cykly, pri ktorých odpadá nutnosť častého balenia a zmeny prostredia pre
maloletého . Pokiaľ otec v konaní pred súdom prvej inštancie (a aj v odvolaní) vo vzťahu k úprave
tzv. bežného styku v konaní žiadal o väčší rozsah (o tri dni), práve s poukazom na už uvedené
okolnosti súd prvej inštancie správne takémuto návrhu nevyhovel. Odvolací súd dodáva, že maloletý je

s poukazom na svoj zdravotný stav dieťaťom s osobitnými potrebami a na súvislý a zároveň aj rozšírený
čas s otcom počas bežného školského roka (spojeného so školskými povinnosťami) si musí postupne
navykať. K ostatným námietkam otca týkajúcich sa tohto výroku treba uviesť, že úprava styku aj počas
obdobia, v ktorom si maloletý plní školskú dochádzku, neznamená žiadne ochudobňovanie rodiča o styk
s maloletým dieťaťom, ale naopak ide o zapojenie sa aj druhého rodiča do osobnej starostlivosti o dieťa

aj v čase jeho bežných povinností, vyplývajúcich mu zo školskej dochádzky. V tomto prípade nastavená
úprava bežného styku neznamená ani, že otec si má maloletého prebrať v bydlisku matky , ale že matka
maloleté dieťa v pondelok ráno odovzdá do školského zariadenia, z ktorého si ho otec po ukončení
školskéhovyučovaniavyzdvihne(okremprípaduneprítomnostimaloletéhovškolskomzariadení).Obom
rodičom v nadväznosti na ich postoje v konaní musí dať do pozornosti, že úlohou súdu je im poskytnúť

pomoc pri nezhode v zásadných otázkach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, rozhodnutie
súdu však plne pochopiteľne nemôže postihnúť všetky v budúcnosti sa vyskytnuté životné situácie pre
rodičov a maloleté dieťa , práve pri ktorých oprávnene predpokladá, že rodičia by v záujme spoločného
maloletého dieťaťa mali byť schopní o nich efektívne a operatívne komunikovať . Úvahu súdu prvejinštancie , ktorý čas odovzdávania maloletého v nedeľu správne upravil na 18,00 hod. posúdil ako
správnu, keďže maloletý potrebuje mať pred večerným uložením k spánku dostatočný časový priestor
na aklimatizáciu sa u matky, na vykonanie nutných úkonov súvisiacich s prípravou do školy, na pokojné

večerné jedlo a večernú hygienu.

28. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie určený rozsah styku otca s maloletým počas letných prázdnin,
ktorý bol napadnutý odvolaniami oboch rodičov, odvolací súd rovnako ako pri styku počas bežného roka
sprihliadnutímnazáverynariadenéhoznaleckéhodokazovania(vrátanevýsluchuustanovenejznalkyne

pred súdom) a vyjadrenia a odporučenia kolízneho opatrovníka a okresnej prokurátorky, korigoval
rozhodnutiesúduprvejinštanciejednakrozšírenímstykuotcaotridniajednakjehočiastočnýmčasovým
nastavením do obdobia navrhnutého otcom, a to od piatka druhého týždňa každého letného mesiaca
(júl, august) od 17,00 hod. do nedele tretieho týždňa každého letného mesiaca (júl, august do 19,00 hod.
majúc za to, že nepretržitý a súvislý rozsah styku otca s maloletým počas letných prázdnin v rozsahu 9
dní v každom mesiaci znamená pre maloletého prijateľné rozšírenie priestoru pre otca a maloletého na

spoločné prázdninové aktivity , nepokrýva deň narodenín maloletého (ktorý je upravený osobitne) a je
v záujme dieťaťa. Má za to, že takýto rozsah styku s otcom v období letných prázdnin , kedy maloletý
nemá bežné povinnosti vyplývajúce mu zo školskej dochádzky a pravidelných mimoškolských aktivít, by
mal maloletý byť schopný vzhľadom na svoj vek , zdravotnú diagnózu, ale aj nepochybne pozitívny vzťah
k otcovi realizovať. Nad rámec uvedenej úpravy styku počas letných prázdnin nepovažuje ďalší styk až

do rozsahu otcom požadovaných 16 ucelených dní v každom mesiaci (rovnako ako súd prvej inštancie)
za v záujme maloletého, prihliadajúc jednak na jeho zdravotný stav a potreby z neho vyplývajúce
(pravidelnosť, nastavenie rozsahu styku, ktorému dieťa porozumie), ale najmä na závery znaleckého
dokazovania, z ktorého záver o schopnosti maloletého takýto široký rozsah uceleného styku s otcom
absolvovať nevyplýva a takýto rozsah styku nebol doposiaľ ani nikdy fakticky realizovaný. Na základe

uvedenéhonadprávootcarovnomernesapodieľaťpočasletnýchprázdninnastarostlivostiomaloletého
nadradilzáujemmaloletého,ktorýsiažnazákladetohtorozhodnutiabudenaširšiuúpravustykusotcom
počas letných prázdnin zvykať.

29. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým počas narodenín (od 26.08.- 28.08.), odvolací súd po odvolaní

matkypristúpilkukorekciirozhodnutiavtejtočastitým,žestykotcasmaloletýmupravilnakaždýnepárny
kalendárny rok od 26.08. od 17,00 hod. do 27.08. do 18,00 hod. majúc za to, že je právom aj matky
každoročne (aspoň čiastočne) tráviť s maloletým deň jeho narodenín.

30. Ku korekcii častí výroku I. o úprave styku otca s maloletým počas jesenných školských prázdnin ,

jarných školských prázdnin a počas Veľkonočných sviatkov (ktoré neboli napadnuté odvolacími dôvodmi
ani jedného z rodičov) odvolací súd pristúpil len z dôvodu potreby posunu času odovzdávania dieťaťa
otcom z 19,00 hod. na 18,00 hod. z totožných dôvodov, ako uviedol v ods.27, t.j. že maloletý potrebuje
mať pred večerným uložením k spánku dostatočný časový priestor na aklimatizáciu u matky, vykonanie
nutných úkonov súvisiacich s prípravou do školy na nasledujúci školský deň , na pokojné večerné jedlo

a večernú hygienu.

31. Pokiaľ ide o Vianočné sviatky a prázdniny , odvolací súd pri zohľadnení skutkových záverov
súdu prvej inštancie, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, pri ktorom tento prihliadal aj na závery
a odporúčania kolízneho opatrovníka a okresnej prokuratúry, so súčasným prihliadnutím na odvolacie

námietky oboch rodičov, dospel k záveru o potrebe korigovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto
časti tak, že styk otca s maloletým upravil v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 17,00 hod.
do 26.12. do 18,00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 17,00 hod. do 28.12.
do 18,00 hod. a od 30.12. od 17,00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 18,00 hod..
Otcovi prisvedčuje v tom, že pri takejto úprave má rodič , majúci maloletého vo svojej starostlivosti na

Štedrý deň, dostatočný priestor na realizáciu osobného kontaktu dieťaťa aj s ostatnou rodinou a dodáva,
že zároveň druhý rodič ešte dňa 26.12. podvečer má možnosť stráviť s maloletým (aj keď obmedzene)
zvyšný čas Vianočných sviatkov. Má za to, že maloletý je už vo veku, kedy je mu možné nastavený
systém každoročného striedania sa starostlivosti rodičov počas Vianoc vysvetliť a tento je pre neho
pochopiteľný. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým počas Vianoc a zimných prázdnin každého

nepárneho kalendárneho roka, tento styk korigoval v súlade s návrhom otca s tým, že styk od 26.12.
od 17,00 hod. skrátil do 28.12. do 18,00 hod. z dôvodu, aby mal maloletý do začiatku styku s otcom
počas Silvestra (od 30.12. od 17,00 hod. do 02.01. do 18,00 hod.) priestor v rozsahu dvoch dní ho stráviť
u matky bez toho, aby bol nútený po jednom prespaní sa opäť baliť a odchádzať k otcovi.32. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

35.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

36. K zákonným predpokladom pre možnú zmenu súdneho rozhodnutia , na ktoré odvolací súd
už poukázal v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že predpokladom na

zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu,
v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku
osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust.
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa,

alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd
posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy ,
pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine , zakotvujúcu právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle , ako i všeobecné
hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného

ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných
výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať
ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu
vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné,
ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre

zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie ,
naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej
vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia,
avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa,
existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia. Zmenu pomerov v zmysle ust. § 121 C.m.p., § 78

ods.1 Zákona o rodine je potom treba definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri
predchádzajúcom rozhodovaní .Pozornosť otca upriamuje ďalej na to, že súd v konaní o zníženie
výživného nemôže skúmať správnosť pôvodného rozsudku (ktorého výrokom sú účastníci a aj súd
v zmysle § 228, § 230 C.s.p. viazaní) , ale musí sa dôsledne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie v budúcnosti splatného výživného.

37. Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo
dňa 08.03.2018, č.k. 39P/288/ 2017 -133 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2018) schválil
rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho majetok,

otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 1 000 eur mesačne a po dohode rodičov
sa styk otca s maloletým neupravil. Súd prvej inštancie zistil, že v čase ostatného rozhodnutia súdu
mal maloletý necelé 4 roky, bol zdravý, po dohode rodičov navštevoval súkromnú materskú školu s
mesačným poplatkom 550 eur, celkové náklady na maloletého matka vyčíslila na sumu 1 172,31 eur(maloletý navštevoval hudobný krúžok), matka bola v tom čase zamestnaná s priemerným mesačným
netto príjmom 1 600 eur, spoločne s maloletým bývala v byte vo vlastníctve jej matky, vlastnila ornú
pôdu v kat. území I. G. a osobné motorové vozidlo VW Tiguan r.v.2010, otec mal od roku 2006 založenú

obchodnú spoločnosť I., J. J. J. D. XXX ( v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom), robil pilota, jeho
priemerný príjem z pracovného pomeru uzatvoreného s touto spoločnosťou predstavoval sumu 404 eur
mesačne, podľa vlastného vyjadrenia mu boli vyplácané cestovné náhrady vo výške 1 000-1 500 eur
(tentoúdajvdoloženýchmzdovýchlistochneboluvádzaný),nevlastnilžiadnunehnuteľnosť.Zdaňového
priznania otca (ako fyzickej osoby) za rok 2016 vyplynul úhrn všetkých jeho príjmov 5 071,20, eur,

základ dane 4 394,60 eur, daň 112,34 eur, z daňového priznania za r. 2016 spoločnosti I., J. vyplynul
základ dane 19 540 eur, daň po úľavách 4 298,80 eur, odpisy hmotného majetku 701 eur . Odvolací
súd dodáva, že s rodičmi predloženej Dohody o úprave práv a povinností k maloletému z 18.12.2017
vyplýva, že styk maloletého sa bude realizovať v rozsahu 5 dní v mesiaci s tým, že konkrétne dni styku ,
ako aj ich termín oznámi otec matke najneskôr do prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa
bude styk realizovať. Z v tomto konaní doloženého daňového priznania spoločnosti I., J. za rok 2017

vyplynulo, že základ dane bol 22 550,13 eur, daň 632,12 eur, tržby 141 850 eur. Uvedený skutkový stav
je podstatným pre posúdenie zmeny pomerov pre účely rozhodnutia o návrhu na zníženie výživného
(§ 78 Zákona o rodine). Návrh na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov podal otec dňa
01.08.2018 (t.j. s odstupom 5-tich mesiacov od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia), v ktorom
(o.i.) žiadal počnúc dňom podania návrhu znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 250

eur mesačne s tým, že suma 90 eur mesačne slúži na tvorbu úspor pre maloletého , ktorú bude otec
uhrádzať na osobitný účet zriadený matkou. Návrh na zníženie výživného odôvodnil v danom čase tým,
že výživné vo výške 1 000 eur mesačne odrážalo skutočnosť, že mu matka vyjde v ústrety pokiaľ ide
o styk a zabezpečí mu tak zarábať na výživné, uvedené sa však nestalo , bol nútený zmeniť rozsah svojej
pracovnej náplne a prispôsobiť ju tomu, aby mohol v presne určené dni realizovať styk s maloletým,

čo sa odrazilo na jeho pracovnej náplni a na znížení jeho príjmu o 50%. V priebehu konania otec na
návrhu na zníženie výživného zotrval, poukazujúc na zásadnú zmenu v osobných pomeroch na jeho
strane(uzavretiemanželstvavroku2018,pribudnutiedvoch,resp.trochvyživovacíchpovinnostívrátane
manželky, zníženie jeho príjmu počas korony a aj v ďalšom období, zvýšenie nákladov rodiny).

38. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie,
podrobne uvedeným v rozhodnutí, na ktorý odvolací súd plne odkazuje a odvolacou argumentáciou otca
vzťahujúcou sa k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zníženie výživného, má
odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal posúdením,
či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase poslednej úpravy výživného na

maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od podania návrhu otca). Pokiaľ následne
dospel k záverom, že v priebehu konania na strane matky pribudnutím jednej vyživovacej povinnosti
(dcéra D., nar. XX.XX.XXXX) a znížením jej príjmu po 01.04.2021 po nástupe na materskú a rodičovskú
dovolenku , na strane otca uzavretím manželstva v roku 2018 , pribudnutím dvoch vyživovacích
povinností (dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, znížením príjmu manželky otca , ktorá

po období kedy bola v roku 2019 v evidencii nezamestnaných , nastúpila na materskú a rodičovskú
dovolenku) a aj maloletého dieťaťa, ktorému bol koncom roka 2018 diagnostikovaný Aspergerov
syndróm a ktorého náklady vzrástli najmä v súvislosti s navštevovaním J. B. F. W. (od 9/2019) a od
školského roka 2021/2022 s návštevou K. H. J. (aktuálne so školným 1 320 eur mesačne) ako školy
schopnej zaistiť jeho špeciálne potreby (menší počet žiakov, asistent, učitelia) zistil podstatnú zmenu

pomerov, týmto záverom odvolací súd prisvedčuje. So súdom prvej inštancie sa bez výhrad zhoduje
s úvahou o nutnosti prihliadania na špeciálne potreby maloletého, súvisiace s jeho zdravotným stavom
a dodáva, že s odkazom na v spise doložené lekárske správy pedopsychiatričky B. C. (od roku 2018),
správy Súkromného centra špeciálno – pedagogického poradenstva v Bratislave, lekársky posudok
na účely § 11 zákona č. 447/2006 Z.z., ktorým bola maloletému určená 50% miera funkčnej poruchy

a aj závery Znaleckého posudku č. 10/2022, nemá dôvod pochybovať o objektivite záverov lekárskych
vyšetrení a ich odporúčaní, ktoré vníma ako v prospech maloletého. Vychádzajúc z uvedeného
pri zohľadnení ďalších odôvodnených nákladov maloletého, súvisiacich so zabezpečením bývania,
stravovania, hygieny, oblečenia, obuvi, zdravotnej starostlivosti , pri ktorých je možné vychádzať zo
všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa

v porovnateľnom veku je treba sa zhodnúť s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že náklady na maloleté
dieťa od posledného rozhodnutia výrazne vzrástli, keďže len náklad na súkromnú základnú školu
prevyšuje celkové mesačné náklady maloletého existujúce v dobe posledného rozhodnutia súdu o
výživnom.39. Za správny posúdil odvolací súd postup a úvahu súdu prvej inštancie, ktorý takto zadefinovanú
podstatnú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov následne zohľadňoval a vyvažoval v kontexte
majetkových a príjmových pomerov otca, a to pri zohľadnení jeho príjmov z pracovného pomeru

v spoločnosti I., J. za obdobie od 4/2018 a hospodárenia samotnej obchodnej spoločnosti za obdobie
od roku 2018, ako i podstatnej zmeny v majetkových pomeroch otca, ktorý od ostatného rozhodnutia
nadobudol v júni 2018 do výlučného vlastníctva tri 6 árové pozemky v K. T., v júni 2018 pre svoju
obchodnú spoločnosť kúpil osobné motorové vozidlo Audi 6, v kat. území E. G. v A. C. postavil po roku
2020 rekreačnú chatu s dvoma mezonetovými apartmánmi, ktoré minimálne od roku 2022 prenajíma

(bez významu pre rozhodnutie potom je , že v čase rozhodovania súdu nebola stavba skolaudovaná).
Zohľadňujúc takto zistený skutkový stav , súdu prvej inštancie prisvedčuje , že prírastok v majetkových
pomeroch otca presahuje jeho príjmové pomery z pracovného pomeru (v roku 2018 vo výške 404,28
eur + cestovné náhrady 1 000 – 1 500 eur, v roku 2019 vo výške 544,03 eur + cestovné náhrady 1 000
– 1 500 eur, v roku 2020 vo výške 620,38 eur + cestovné náhrady 1 000 – 1 500 eur, v roku 2021 vo
výške 668,36 eur + cestovné náhrady 1 000 – 1 500 eur a v roku 2022 vo výške 831,81 eur + cestovné

náhrady 1 000 – 1 500 eur, pričom suma tvrdených cestovných náhrad, ktoré mali byť vyplácané otcovi
z doložených dokladov nevyplýva a sám otec dňa 17.01.2023 pred súdom uviedol, že sú mesiace, kedy
je bez cestovných náhrad) a nezodpovedajú ani výsledku hospodárenia spoločnosti I., J. za obdobie od
roku2018,ktorévyplývajúzdoloženýchúčtovnýchdokladov(žiadanédaňovépriznaniezarok2018otec
nedoložil, podľa doložených daňových priznaní spoločnosť I., J. hospodárila v roku 2019 so stratou –

11800eur,vroku2020sostratou–38860euravroku2021sostratou–4270eur).Pokiaľzatohtostavu
súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu otca z podnikateľskej činnosti , odvíjajúceho sa
od výšky určenej v ust. § 63 ods.1 Zákona o rodine a ďalej zohľadnil , že otec pred súdom opomenul
uviesť svoje celkové majetkové pomery, vrátane vlastníctva rekreačnej chaty s dvomi mezonetovými
apartmánmi v k.ú. E. G. v blízkosti C. U. a v konaní neuviedol nepochybne získavaný ďalší príjem

za prenájom tejto nehnuteľnosti (s vysvetlením, že tento je poukazovaný na účet jeho manželky), nie
je možné mať vo vzťahu k návrhu na zníženie výživného za preukázanú podstatnú zmenu pomerov,
odôvodňujúcu návrhu otca na zníženie výživného čo i len čiastočne vyhovieť.

40. K námietkam otca, týkajúcich sa spôsobu financovania nadobudnutých nehnuteľností , existencie

záložného práva na nehnuteľnostiach v kat. území K. T. v prospech H. S. G. odvolací súd neprihliadol
majúczato,žeexistenciapôžičiek,resp.úverov(ktoréjeotecpovinnýsplácať,alezároveňichvosvojich
výdavkoch pred súdom neuviedol ) neznamená , že na prírastok v majetkových pomeroch otca súd pri
rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa nemá prihliadať. Pokiaľ ide o nadobudnutie nehnuteľností
na strane matky (rodinný dom v B., 2 byty v G.), ktoré jej v roku 2022 darovali rodičia (v jednom

z nich matka s maloletým bývala a aj naďalej býva) , odvolací súd plne akceptuje mravný rozmer veci,
keďže darovaním nehnuteľností matke pred smrťou ťažko chorého otca sa rodina chcela vyhnúť záťaži
dedičskej dane a nehnuteľnosti sa budú po príchode brata matky z Južnej Ameriky ešte vysporiadavať.
S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného,
správne neprihliadal na vlastníctvo označených nehnuteľností matkou ako na priaznivejšie majetkové

pomery na jej strane.

41.Pokiaľ otec vo vzťahu k výške výživného v podanom odvolaní poukazuje na súdnu prax, podľa
ktorej sa výživné určuje na úrovni 30% povinného z príjmu povinného, rozdeleného medzi počet detí
povinného, odvolací súd s poukazom na obsah pojmu ustálená rozhodovacia prax konštatuje, že nemá

vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, v ktorých by bol takýto právny názor prezentovaný . Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy
odkazujú na takúto prax pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na
nich výživou, jedná sa o ich úvahu, ktorá vychádza z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených
skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v

kontexte prijatej zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom (§
62 a nasl. Zákona o rodine). Otcovi dáva do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia
konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jeho zmeny) sú výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia skutkových okolností danej ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného
hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce,

aby rozhodovacia prax priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií,
posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo žiadanému
výsledku konaní o výživnom voči maloletým (najlepší záujem dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže anireálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.
Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych

skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých
detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov) vo
vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité
na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých
sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo

dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017).

42. Ďalšie argumenty oboch rodičov považoval odvolací súd pre rozhodnutie za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi
konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
(účastníkmi konania). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku strany (účastníkov konania) avšak je nevyhnutné, aby bolo reagované na ich podstatné a
relevantné argumenty (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS
200/2009).

43.V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
podľa § 388 C.s.p. zmenil a v napadnutej časti výroku II. v ktorej bol zamietnutý návrh otca na zníženie
výživného a v závislom výroku III., v ktorom bola podľa § 121 C.m.p. deklarovaná zmena rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.03.2018, č.k. 39P/288/2017-133 podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.

ako vecne a právne správny potvrdil.

44. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 52, § 58 C.m.p.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).