Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121519537
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6121519537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, F., právne zastúpenému spoločnosťou JUDr. Peter Vachan,
advokát s. r. o.,
so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 2.505,16 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/36/2022-261 zo
dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

1.1. V prvom rade sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý namietal, že odpor (ako
aj nasledujúce podania žalovaného) boli autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom G. H.
D., ktorá osoba nebola splnomocnená na právne zastupovanie žalovaného v konaní a nemá udelené
substitučné splnomocnenie na zastupovanie právneho zástupcu žalovaného, resp. žalovaného vo veci
podania odporu a súvisiacich právnych podaní, dôvodiac, že zo strany žalovaného boli v celom rozsahu
splnené zákonné podmienky kvalifikovaného elektronického podpisu tak, ako to upravuje § 23 ods. 1

zákona o e-governmente (§ 25 ods. 1). Pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá
bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie
podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-governmente, ide o riadne realizované elektronické
podanie. Konštatoval, že osoba, ktorá podpísala podania kvalifikovaným elektronickým podpisom bola
jednoznačne identifikovaná a tieto úkony vykonávala v súlade s poverením zo dňa 01.02.2021 (č.l. 102).

1.2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 medzi postupcom - spoločnosťou I. J. K., C. (L. C. „I., C.“)
a žalobcom v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 07.04.2021 postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
reg. č. 107614111140717 uzavretej dňa 14.07.2017 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťouI., C. a žiadateľom ako dlžníkom ustálil, že veriteľ sa zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých
v uvedenej zmluve flexipôžičku a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a pokiaľ
bol účel dohodnutý, zaplatí úroky, poplatky a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Súd prvej inštancie

posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, a preto pri posudzovaní tejto
právnej veci vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že listom zo dňa 21.01.2019 - „Tretia upomienka - pokus o zmier“
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že i napriek predchádzajúcim upomienkam eviduje

pohľadávku po lehote splatnosti, a to dlžnú pohľadávku 189,75 eur (istina 64,20 eur, úroky 102,39 eur,
úroky z omeškania 0,76 eur, poplatky 22,40 eur) k úveru žalovaného č. 107614111140717, s dátumom
poskytnutia úveru 17.07.2017, s dátumom splatenia úveru 10.07.2025 a zároveň ho vyzval na okamžité
zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej sumy poskytnutého
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Z listiny zo dňa 15.03.2019 označenej ako „Výzva na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ adresovanej žalovanému mal súd prvej inštancie

preukázané, že právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že k uvedenému dňu i napriek
predchádzajúcim upozorneniam z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 107614111140717
zo dňa 17.07.2017 nebola uhradená dlžná pohľadávka banky a oznamuje žalovanému, že v súlade
s príslušnými ustanoveniami VOP a zmluvy o úvere k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 3.118,-eur (z toho istina 2.905,77 eur, ktorá sa úročí počnúc

nasledujúcim dňom úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, úroky:
180,23 eur, poplatky: 32,- eur). Súčasne bol týmto žalovaný vyzvaný na predčasné splatenie zostatku
úveru v lehote 7 dní od doručenia výzvy, pričom výzvu, resp. oznámenie o zosplatnení si prevzal dňa
21.03.2019.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že listom zo dňa 15.04.2021 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky k 07.04.2021 z uvedenej zmluvy. Taktiež mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému pokus o zmier a žiadal o úhradu dlhu istiny
2.515,74 eur, vyčísleného riadneho úroku 904,68 eur, úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky
274,77 eur, poplatku 27,20 eur, úroku z omeškania po postúpení pohľadávky 36,53 eur, ako i nákladov

právneho zastúpenia spolu vo výške 4.123,62 eur a na základe podacieho hárku bol tento pokus daný
na prepravu 19.07.2021.

1.5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na to, že žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil a špecifikoval ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, ktorý na neho prešiel

zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom za spornú medzi stranami považoval otázku, či došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu sp.
zn. 11CoCsp/15/2023 zo dňa 27.06.2023 potom skúmal, či ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti
predmetného úveru bol dodržaný zákonný postup podľa ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred

zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s
upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie
celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Mal za to, že výzva prezumovaná
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom

spore žalovaný) v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Práve
uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito
vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní vykazuje podstatnú
mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka
môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ

za splátku rozhodnú. Zdôraznil, že predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne
určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky.
Podľa§53ods.9Občianskehozákonníkaprávonajednorazovésplateniecelejneuhradenejpohľadávky
má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa.

Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predstavuje
v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka,je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len
po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na

zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred
uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo
limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od

splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.
Pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie výzvy na úhradu omeškaných splátok a
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako následok nezaplatenia pohľadávky aj napriek
doručenej výzve. Pretože až doručením predmetného oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že
pohľadávka je splatná v celom rozsahu a žalobca je oprávnený postupovať v zmysle § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. V okolnostiach prejednávanej veci potom súd prvej inštancie konštatoval,

že z výzvy predloženej žalobcom (Tretia upomienka – pokus o zmier) ani z oznámenia o zosplatnení
pohľadávky nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, keď
sa jedná o podmienku pre následné zosplatnenie úveru, preto mal za to, že sa v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka jedná o neurčité, teda absolútne neplatné právne úkony.

1.6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ žalobca doručenie výzvy zo dňa 21.01.2019
preukazoval podacím hárkom (č.l. 61), len samotný podací hárok nemôže preukazovať, že výzva sa
reálne dostala do sféry dispozície žalovaného a tento mal možnosť sa s ňou oboznámiť.

1.7. Zosplatnenie úveru z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil za neplatné, keď v danom prípade

nedošlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, ale jedná sa o „živý úver“ (s
termínom konečnej splatnosti 10.07.2025). Postúpenie pohľadávky voči žalovanému z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere potom vyhodnotil ako v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010Z.z.,atedavzmysle§39Občianskehozákonníka,zaneplatnýprávnyúkon.Žalobcanemohol
platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a

súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie žalovanej pohľadávky. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a preto
žalobu zamietol s tým, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal.

2. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov
vymedzených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci).

2.1. Žalobca v prvom rade opätovne namietal existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci,
opakujúc svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že odpor proti
platobnému rozkazu vydaný v upomínacom konaní (predchádzajúcom konaniu pred všeobecným
súdom žalovaného) nebol elektronicky podpísaný JUDr. Petrom Vachanom, ale podpísala ho G.

H. D. a to len na základe poverenia, ktoré ju oprávňovalo na prístup do elektronickej schránky
JUDr. Petra Vachana, pričom G. H. D. nepriložila žiadne substitučné splnomocnenie ani žiadne iné
plnomocenstvo, ktoré by jej dovoľovalo konať za túto advokátsku kanceláriu, keď v tomto poverení sa
zároveň výslovne uvádza, že poverenie nie je substitučným splnomocnením udeleným tretej osobe.
Odpor voči platobnému rozkazu mal byť podľa názoru žalobcu odmietnutý z dôvodu, že ho podala

neoprávnená osoba a platobný rozkaz mal nadobudnúť právoplatnosť. Žalobca zastáva názor, že
na základe Poverenia nesmie G. H. D. konať za osobu, ktorej patrí elektronická schránka – môže
napríklad podanie podať (kliknúť na tlačidlo odoslať podanie) – avšak podanie samotné musí byť už
predtým podpísané oprávnenou osobou (advokátom oprávneným konať za túto advokátsku kanceláriu
prípadne advokáta – v tomto prípade JUDr. Petra Vachana). Zriadenie prístupu k schránke s udelením

splnomocnenia na zastupovanie majiteľa elektronickej schránky sa nemôže za žiadnych okolností
stotožniť. Podľa názoru žalobcu osobe s úplným prístupom k elektronickej schránke automaticky
nevzniká oprávnenie zastupovať majiteľa schránky a autorizovať jeho podanie svojím vlastným KEP-
om ako splnomocnenca schránky. Technická možnosť autorizácie podania v schránke, ktorá jej nepatrí,sa automaticky nerovná možnosti konať v mene majiteľa schránky. Žalobca sa nestotožnil so záverom
súdu odkazujúceho na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 269/2022-30 zo dňa
12.01.2023, pretože súd ho vyložil a aplikoval nesprávne. Predmetný nález hovorí o prípade, keď bolo

podanie odoslané advokátskym koncipientom zo schránky advokáta, avšak podanie bolo opatrené
kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta. Advokátsky koncipient mal v danom
prípade prístup do elektronickej schránky advokáta na základe splnomocnenia, ktoré mu advokát udelil
na prácu s elektronickou schránkou. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v prípade advokátskeho
koncipientasadáprípadnepredpokladať,žetenmápoverenie(pozn.ajkeďvprípaderiešenomnálezom

ústavného súdu konal koncipient bez poverenia) na takýto úkon, a to z dôvodu, že koncipient je vo
vzťahu k advokátovi v pracovnoprávnom pomere, ktorý sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi (§ 64
ods. 1 Zákona o advokácii), a kde prácu vykonáva na základe pokynov advokáta. Na rozdiel od toho
advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré je možné vykonávať len podľa Zákona o advokácii a
advokát vykonáva svoje povolanie slobodne a považuje sa za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa
§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že po

nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu neboli splnené procesné podmienky pre ďalšie konanie
– a teda ani na vydanie rozhodnutia, proti ktorému smeruje toto odvolanie – a to z dôvodu prekážky
právoplatne rozhodnutej veci, ktorú založil súdom predtým vydaný platobný rozkaz Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 42Up/1230/2021.

2.2. K požiadavke určitosti právneho úkonu žalobca uviedol, že postupca v posudzovanom prípade
využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 15.03.2019 upozornil žalovaného, že si
toto právo uplatňuje ku dňu 15.03.2019. Postupca toto svoje právo využil po omeškaní žalovaného s
platením splátok po dobu troch mesiacov a po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto práva
výzvou zo dňa zo dňa 21.01.2019. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 zák.

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) (t. j. po omeškaní s platením splátok po dobu troch
mesiacov a po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto práva v podaní zo dňa 21.01.2019,
v ktorom bol žalovaný taktiež vyzvaný v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru k
dobrovoľnej úhrade omeškaných splátok) a zároveň v súlade s ust. § 565 OZ pre nesplnenie splátky,
ktorá využitiu práva podľa ust. § 565 OZ predchádzala po dobu 3 mesiacov za splnenia podmienky 3-

mesačného omeškania s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. j. pre
nesplnenie splátky splatnej dňa 10.12.2018. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo
preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru
splatné do budúcna stali splatnými. Plnenie v splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom
zmluvnej slobody medzi veriteľom a dlžníkom. Rovnako tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti

splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže
vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne, alebo môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania
povinností dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a
jednorazovo. To, či veriteľ k takému právnemu úkonu pristúpi je len na jeho slobodnom uvážení, pričom
zákonodarcom je aj samotná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o takomto práve veriteľa ponechaná

na ich slobodnej vôli. Žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu v posudzovanom prípade
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia
splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Nestotožnil sa s právnym
názorom súdu, v zmysle ktorého je pred uplatnením tohto práva potrebné špecifikovať, pre nesplnenie
ktorej splátky je toto právo uplatnené, resp. s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do

omeškania (či už vo výzve zo dňa 21.01.2019, t. j. vo výzve pred zosplatnením, ako ani vo výzve zo dňa
15.03.2019, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), nakoľko to nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu – resp. naopak, bolo by to úplne nadbytočné, keďže v zmysle ust. § 565 OZ nemožno
toto právo uplatniť pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu
tohto práva po dobu 3 mesiacov za splnenia podmienky v ust. § 53 ods. 9 OZ s ohľadom na aktuálny

judikatórny vývoj NS SR (nakoľko po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky toto právo zaniká).
Žalobca poukázal na to, že uvedené právne posúdenie súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s
aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z
15.12.2022 a i., ktoré podľa názoru žalobcu predstavujú ustálenú judikatúru dovolacieho súdu a od ktorej

sa konajúci súd odklonil napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia mu boli známe.
Zhrnul, že ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.03.2019 – toto svoje právo uplatnil
v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.12.2018,
ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu po dobu 3 mesiacov a zároveň toto svoje právo uplatnilv súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
pričom premlčacia doba začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, t. j. odo dňa 11.03.2019. Žalobca

sa potom nestotožnil so závermi súdu, v zmysle ktorých by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
malo byť neplatným právnym úkonom len z toho dôvodu, že v podaní, ktorým došlo podľa ust. § 53
ods. 9 OZ k upozorneniu na možné uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, nie je určená
splátka, pre ktorú postupca využil svoje oprávnenie v zmysle ust. § 565 OZ. V nadväznosti na to sa
potom nestotožnil s nadväzujúcim záverom ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky z postupcu na

žalobcu a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 39 OZ. Vyslovil názor, že okresný
súd vytvára povinné náležitosti (konkretizácia presnej splátky, pre ktorú došlo/môže dôjsť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti) jednostranného právneho úkonu, pričom postupcovi takáto povinnosť nevyplýva
zo žiadneho zákonného ustanovenia. Zdôraznil, že OZ v žiadnom ustanovení § 565 OZ alebo § 53 ods.
9 OZ neustanovuje povinnosť špecifikácie, pre ktorú splátku sa toto právo uplatňuje (či už vo výzve
pred zosplatnením dlhu, ako ani v oznámení o zosplatnení dlhu), a preto výklad súdu prvej inštancie

považuje za contra legem a jeho odôvodnenie za nepreskúmateľné, nakoľko ich súd svojim výkladom
vyložil nadmieru extenzívne. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu prax iných krajských súdov, opakujúc,
že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred mimoriadnou
splatnosťou úveru, s ktorou splátkou/ami je dlžník v omeškaní, resp. pre ktorú využije svoje oprávnenie
zosplatniť úver. Má za to, že uvedené sa nedá ani len vyvodiť jazykovým a gramatickým výkladom. Preto

mu vôbec nie je zrejmé, z akých zákonných ustanovení si okresný súd túto „domnelú povinnosť“ vytvoril.
Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s ust. § 565 OZ a z jeho
strany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nesúhlasil so závermi súdu
prvej inštancie, ohľadom toho, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky pre neurčitosť právneho

úkonu, neplatného postúpenia pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

2.3. Vo vzťahu k preukázaniu doručenia písomností žalobca poukázal na to, že všetky písomnosti
(vrátane výzvy zo dňa 21.01.2019) boli žalovanému doručené najneskôr doručením žaloby s prílohami.
Pre úplnosť však zdôraznil, že k výzve zo dňa 21.01.2019 bol predložený podací hárok, preukazujúci

odoslanie tejto písomností do dispozičnej sféry žalovaného s tým, že v zmysle konštantnej judikatúry je
potrebné aplikovať teóriu dôjdenia, kedy sa nevyžaduje, aby bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje,
že sa písomnosti dostali do dispozičnej sféry adresáta. S poukazom na viaceré rozhodnutia krajských
súdov, ako aj najvyššieho súdu vyjadril názor, že podací hárok súdna prax akceptuje ako dôkaz o
doručovaní výzvy.

2.4. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že rozsudok zruší a konanie zastaví s ohľadom
na prekážku právoplatne rozhodnutej veci, resp. zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a prizná
žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, poukazujúc ohľadne žalobcom tvrdenej prekážky
právoplatne rozhodnutej veci na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 zo dňa 12.01.2023,
ktorýsazaoberalobdobnousituáciouakovtomtoprípade–vprípadepodanéhodovolaniastranousporu
elektronickou formou došlo k elektronickému podpisu tohto dokladu a doručeniu dovolania elektronickou

formou so zaručeným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta právneho zástupcu strany
bez poverenia na zastúpenie pri úkone podľa § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Vzhľadom na tam prezentované
závery mal za to, že pokiaľ bol odpor proti platobnému rozkazu podpísaný a odoslaný G. H. D. na
základe poverenia od advokátskej kancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., elektronické podanie

bolo realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením
na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-governmente a išlo o riadne
realizované elektronické podanie. Na podporu uvedeného poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28. septembra 2023 sp. zn. 2Cdo/63/2023, v zmysle ktorého G. H. D. bola oprávnená
podpisovať a odosielať akékoľvek podania z elektronickej schránky advokátskej kancelárie JUDr. Peter

Vachan, advokát, s.r.o.

3.1 K argumentom žalobcu, v zmysle ktorých doručením žalobného návrhu so všetkými prílohami, by
malo byť preukázané doručenie výzvy zo dňa 21.01.2019, považuje žalovaný za právne irelevantné,nakoľko splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách,
resp. splnenie podmienok postúpenia v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ktoré je závislé na splnení podmienok v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je

nutné skúmať ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 07.04.2021. Žalobca nepreukázal doručenie
tretej upomienky – pokusu o zmier zo dňa 21.01.2019, nakoľko samotný poštový podací hárok
nepreukazuje doručenie ani dôjdenie tohto listu adresátovi. S poukazom na uvedené žalovaný zdôraznil,
že samotný podací hárok je len dôkazom o odoslaní zásielky, nie však dôkazom o doručení. Žalobca
v danom konaní nepredložil napr. potvrdenie o sledovaní zásielok od Slovenskej pošty, a.s. alebo

potvrdenie o vrátení nedoručenej zásielky, s poukazom na uvedené žalobca nepreukázal doručenie listu
Tretia upomienka – pokus o zmier, a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, a došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom konečnej splatnosti, čo je však v
rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, postúpenie
odporuje zákonu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca nemá v danom konaní aktívnu

vecnú legitimáciu.

3.2. K náležitostiam výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukázal na právny názor
vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu Žilina zo dňa 15.06.2022 sp. zn. 7CoCsp/32/2022. Predžalobná
výzva, bez presného označenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru, je pre neurčitosť neplatný právny úkon a preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň právny
predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka druhá
veta, teda do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

3.3. Tiež poukázal na to, že v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca
nepreukázal, že žalovaný mal možnosť odmietnuť poistenie, poplatok za poistenie musí byť zahrnutý
do výpočtu RPMN a keďže právny predchodca žalobcu poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu
RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Celkovú čiastku spojenú so zaplatením úveru podľa
žalovaného predstavuje súčin mesačnej splátky vrátene poistného a počtu mesačných splátok, teda

57,16 x 96 = 5 487,36 Eur. Keďže právny predchodca žalobcu pri výpočte RPMN použil nesprávny
údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru v zmysle zmluvy vo výške 5 058,96 Eur, v rámci
ktorej nie je zahrnuté poistenie, a ktorý bol použitý pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje nesprávny údaj
o RPMN. S poukazom na uvedené, je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, a preto on nebol
ku dňu vyhotovenia tretej upomienky – pokusu o zmier zo dňa 21.01.2019 v omeškaní so žiadnou

splátkou, keďže bol povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru mesačne vo výške 33,75
Eur (3240/96 = 33,75 Eur). Preto má za to, že tretia upomienka zo dňa 21.01.2019 je v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon a v konečnom dôsledku je potrebné aj oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti považovať za neplatný právny úkon. Vychádzajúc z uvedeného
zastáva názor, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle §

53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom
konečnej splatnosti úveru (10.07.2025).

3.4. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (predžalobnú
upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne

úkony), žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a zároveň v čase
postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru (čím došlo k postúpeniu tzv. živého
úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), má
žalovaný za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, a preto sa domnieva, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie

pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. §
387 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní, pričom k argumentom v súvislosti so

splnením podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že predložil v konaní dve písomné
výzvy obsahujúce výzvu na úhradu konkrétne špecifikovanej dlžnej sumy, a to výzvy k úhrade zo dňa
21.01.2019 a dňa 15.03.2019. V súvislosti s namietanou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru
uviedol, že fakultatívnosť poistenia úveru bola vyjadrená v zmluvnej dokumentácii na presne na tentoúčel zákonom č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj „ZoSU“) stanovenom mieste. S poukazom na ustanovenie § 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. dôvodil, že v danom prípade predstavuje poistenie voliteľnú doplnkovú
službu. Uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani

podmienkou získania úveru za ponúkaných podmienok. Uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou
získania úveru, získania úveru v dojednanej výške, dojednanej úrokovej sadzby ani žiadnych ďalších
podmienok, za ktorých boli peňažné prostriedky poskytnuté. Pre odstránenie pochybností spotrebiteľa,
či je povinný pre získanie úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok uzavrieť poistenie
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, stanovil zákonodarca exaktnú formu toho, ako a kde, je

veriteľ povinný túto informáciu spotrebiteľovi poskytnúť. V zmysle ZoSU musí byť táto informácia
vyjadrená v bode 3. formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je
prílohou č. 3 ZoSU. Zo žiadneho ďalšieho ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani jej celkového
znenia fakultatívnosť alebo obligatórnosť poistenia vyplývať nemusí. Súčasťou predloženej zmluvnej
dokumentácie je aj formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere v bode 3 ktorého
je vyjadrené zákonom predpísaným spôsobom, že pre získanie úverov alebo získanie úverov za

ponúkaných podmienok nie je potrebné uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru.
Poistenie úveru bolo fakultatívne a veriteľ tak nemal zohľadniť splátku poistenia pri výpočte odplaty,
RPMN a celkovej čiastky, ktorá je v zmluve vyjadrená správne. Akékoľvek požiadavky žalovaného
pre ďalšie vyjadrenie toho, či bol povinný pre získanie úveru alebo získanie úveru za ponúkaných
podmienok uzavrieť poistenie, by predstavovali extenzívny výklad ZoSU a ukladanie povinností, ktoré

zákon nestanovuje. Ako preukazujú písomné dôkazy predložené žalobcom, o fakultatívnosti poistenia
bol žalovaný oboznámený exaktne zákonom predpísaným spôsobom.

5. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu ohľadne nemožnosti odmietnuť poistenie
na vopred pripravenej formulárovej zmluve s tým, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že poistné

spojenésozaplatenímúverunebolopodmienkoupreuzatvoreniezmluvyoúvere,jenažalobcovi.Keďže
poistenie nebolo započítané do RPMN ani do celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru, čo má za
následok nesprávny údaj o RPMN. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neboli splnené
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože došlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“,
zmluva o postúpení je neplatným právnym úkonom a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.05.2024 k fakultatívnosti poistenia na podporu svojej predchádzajúcej
argumentácie (potvrdzujúcej fakultatívnosť poistenia) poukázal na rozhodnutia vyšších súdnych autorít
v obdobnej právnej veci, a to rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/61/2022 zo dňa
31.01.2023 a sp. zn. 9CoCsp/4/2021 zo dňa 16.03.2022, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.

zn. 7CoCsp/25/2022 zo dňa 08.06.2022.

6.1 Vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, podľa ktorého „Veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť
dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Premlčacia doba

pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda od toho, či právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po naplnení zákonných predpokladov).
Podstata ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca
stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného
v § 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda

veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné,
aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa
mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac
ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať
počítaťnovúpremlčaciudobunapotenciálnezosplatnenýdlh...Dovolacísúdsanestotožňujesnázorom,

ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť
podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste
viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou
(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom

zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely
začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie§ 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané
tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“. Vychádzajúc z uvedeného
má žalobca za to, že určenie splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti

predčasného zosplatnenia pohľadávky v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako tak, že určenie tejto splátky je vecou právneho posúdenia,
ktoré vykonáva príslušný súd.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj v závislom

výroku II. o práve na náhradu trov konania, ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym procesným postupom a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie
na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy a či svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).

9. K námietke žalobcu ohľadne existencie prekážky rei iudicatae odvolací súd považuje za potrebné

východiskovo uviesť, že v danom prípade bol odpor proti platobnému rozkazu podaný v mene
žalovaného jeho právnym zástupcom dňa 03.05.2022, pričom upomínacím súdom bol vyhodnotený
ako odpor podaný včas, s vecným odôvodnením a oprávnenou osobou. Uvedené vyplýva z postupu
upomínacieho súdu, ktorý daný odpor zaslal žalobcovi na vyjadrenie s výzvou, aby sa k nemu vyjadril
a v lehote 15 dní podal návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa

Civilného sporového poriadku. Odpor proti platobnému rozkazu bol v tejto právnej veci doručený súdu
v elektronickej podobe, podpísaný G. H. D.. Tento podpis bol overený a vyhodnotený ako platný. Pri
posúdení podania odporu oprávnenou osobou vychádzal súd (tak upomínací, ako aj súd, ktorému bola
vec postúpená a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom) z plnomocenstva, ktoré žalovaný udelil na
zastupovanie svojej osoby v tomto spore advokátskej kancelárii JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., ako

ajzpovereniaudelenéhoprávnymzástupcomžalovanéhoG.H.D.podľa§23ods.4zákonač.305/2013
Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente), podľa ktorého bola menovaná poverená spoločnosťou JUDr. Peter
Vachan, advokát s.r.o. v jeho mene v celom rozsahu práv a povinností prijímať, podpisovať, podávať
a autorizovať všetky podania v jeho elektronickej schránke bez obmedzenia, keď tieto dokumenty

vyhodnotil odvolací súd v zhode s provinštančným súdom súd ako postačujúce na preukázanie
oprávnenia konať v tomto spore v mene žalovaného, vrátane podania odporu proti platobnému rozkazu.
Tomuto právnemu názoru svedčí aj (dovtedajšiu súdnu prax významne prelamujúci) nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 zo dňa 12.01.2023, v zmysle ktorého právna úprava zákona o
e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k CSP s tým, že zákon a e-Governmente umožňuje

udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s elektronickou schránkou a súčasťou
tohto oprávnenia disponovať s elektronickou schránkou je aj možnosť odosielať a podpisovať správy,
odosielať a podpisovať podania, ktoré sú prílohou týchto správ a tvoria jeden celok. V
konkrétnostiach aktuálne prejednávanej veci má aj odvolací súd za to, že splnomocnenie udelené
advokátke G. H. D. právnym zástupcom žalovaného elektronicky prostredníctvom funkcie portálu

M. na účely vstupu a disponovania s elektronickou schránkou advokátskej kancelárie (JUDr. Peter
Vachan, advokát s. r. o.) pokrýva aj úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným elektronickým
podpisom, podpísanie odporu proti platobnému rozkazu (a prípadne aj ďalších procesných úkonov
v konaní) kvalifikovaným elektronickým podpisom a úkon ich odoslania súdu. Pokiaľ teda podaný
odpor podpísala za splnomocneného zástupcu (advokáta žalovaného) advokátka G. H. D., ktorej

splnomocnený zástupca žalovaného dňa 01.02.2021 udelil poverenie v zmysle § 23 ods. 4 zákona o e-
Governmente, na účely elektronickej komunikácie bolo preukázané oprávnenie G. H. D. v uvedenom
rozsahu konať za spoločnosť JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o. alebo v jej mene. Nie je preto
relevantné, že na základe tohto oprávnenia v danom prípade konala advokátka, ktorá žalovanéhov spore nezastupuje. Je zrejmé, že nebyť splnomocnenia („poverenia“) advokátom (spoločnosťou
JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o.) zo dňa 01.02.2021, G. H. D. by úkon podpísania a odoslania
odporu technicky ani nemohla vykonať, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil.

Preto nemožno rozumne pochybovať o tom, že advokát žalovanej týmto poverením udeleným pre
advokátku G. H. D. prejavil vôľu na to, aby označená advokátka vykonávala akékoľvek úkony s jeho
právne záväznou komunikáciou prostredníctvom elektronickej schránky. Z uvedeného vyplýva, že
udelenie oprávnenia advokáta (obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o.) na
prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je jeho právnym úkonom, ktorým vedome a cielene

splnomocnil inú osobu na tieto úkony. Čo sa týka relevancie elektronických podaní, elektronické podanie
má rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe (pozri § 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ
bolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente (§ 25 ods. 1 zákona o e-Governmente).
Možno teda povedať, že pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá bola na podanie
a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na prístup na disponovanie podľa § 13 ods. 4
písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente, ide o riadne realizované elektronické podanie. Oprávnenie

podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente je tak splnomocnením na prístup a dispozíciu
s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie
správ, prípadne na iné úkony, ktoré stavajú do pojmu „disponovať s elektronickou schránkou“. Odpor
proti platobnému rozkazu teda podala osoba na tento procesný úkon oprávnená. Iným výkladom došlo
by podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom k obmedzeniu práva žalovaného ako spotrebiteľa na

prístup k súdu. K rovnakým právnym záverom pritom dospela súdna prax napr. v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/64/2023, príp. rozhodnutiach Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/3/2023,
20CoCsp/19/2023 a sp. zn. 17CoCsp/55/2022 alebo Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/102/2022.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvedenú námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú. Odpor proti

platobnému rozkazu bol podaný oprávnenou osobou, preto jeho podaním došlo k zrušeniu platobného
rozkazu vydaného v upomínacom konaní a na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na súde
príslušnom podľa Civilného sporového poriadku bola vec v súlade so zákonom postúpená na konanie
Okresnému súdu Žilina, preto možno bez pochýb konštatovať, že boli splnené procesné podmienky
pre konanie a aj meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je preskúmavané v tomto odvolacom

konaní a k takto namietanému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces postupom súdu nedošlo.

11. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadne
obligatórnych náležitostí výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie ohľadne náležitostí predžalobnej výzvy tretej upomienky – pokus o zmier zo dňa 21.01.2019,

pričom na doplnenie, resp. potvrdenie správnosti tam prijatých záverov uvádza nasledovné: v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou (platného)
vyhláseniamimoriadnejsplatnostiplneniazospotrebiteľskejzmluvypovinnosťveriteľa(vdanomprípade
právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovaného) na uplatnenie tohto práva. Podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy „Ak ide

o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je
potrebnévykladaťvkontexteustanovenia§565Občianskehozákonníka,podľaktorého„Akideoplnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky“. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že výzva
prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska
jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči
spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky

je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedenéhopotom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi
v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak

je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie na
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je

v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky,
ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že z výzvy podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť zrejmé označenie konkrétnej splátky
zakladajúcej právo veriteľa na (hroziace) vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v opačnom

prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti
odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel
predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
zdôrazňuje,žeprocesnýsúdniejepovinnýexoffovyhľadávaťdôvodoprávnenostiúkonovveriteľapodľa

§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci
právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte z takto formulovaným právnym názorom odvolací súd
poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od
Števček M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C.
H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

11.1 Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa
30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom uznesení sa dovolací súd
(iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/predčasného zosplatnenia úveru v tom
zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k záveru,
že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá...“. Z
uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti
tohto právneho úkonu v kontexte ust. § 39 OZ. Navyše vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia
náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods.

9 OZ). V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil prieskum
predmetného právneho úkonu podľa § 37 OZ a dospel k záveru o neurčitosti predmetných právnych
úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, prípadne vyhlásenia mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru).
Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu, že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti
úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe uvedenia
konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, pričom s týmto záverom
súdu prvej inštancie sa odvolací súd v kontexte posúdenia uvedeného v bode 11. odôvodnenia tohto
rozsudku plne stotožňuje.

12. Súd prvej inštancie potom podrobiac predmetnú výzvu (upozornenie) zo dňa 21.01.2019 prieskumu
a posúdeniu splnenia podmienok prezumovaných § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel
k správnemu právnemu záveru. Zodpovedanie otázky platnosti upozornenia spotrebiteľa a uplatnenie
práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo rozhodujúce pre skutkové a právne posúdenie
skutočnosti, či došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené bolo potom

rozhodné aj vo vzťahu k otázke či je daná legitimácia žalobcu v prejednávanom spore, a to z hľadiska
súladu postupu žalobcu s podmienkami prezumovanými § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie náležitým vysporiadaním sa s touto
otázku dospel k správnemu záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanej veci nie je
daná.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú,
majúczato,žesúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich
účel a význam. Do pozornosti odvolateľa súčasne dáva, že iba samotná skutočnosť, že odvolateľ so

skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasí a
nestotožňujesasnimi,nemôžesamaosebeviesťkzáveruozjavnejneodôvodnenostialeboarbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola
procesná strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych

predpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (k tomu pozri napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,
I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu argumentáciu sporových strán (ohľadne preukázania doručenia
predmetnej výzvy žalovanému poštovým podacím hárkom či správnosti údaja o RPMN v zmluve
odvíjajúcej sa od otázky zahrnutia poistného do celkových nákladov spojených s úverom), touto sa

zaoberať bolo by nadbytočné, pretože od právneho posúdenia týchto otázok nezáviselo rozhodnutie o
odvolaní. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
konaní,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(uznesenieNajvyššieho
súdu SR zo16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny,

a to tak čo do veci samej, ako aj ohľadne práva na náhradu trov konania.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovaný vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní má proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)