Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200778
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822200778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, 2/ B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XXX/XX, obaja právne zastúpení advokátom
JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, proti žalovaným: 1/ F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX, právne zastúpení advokátkou JUDr.
Martou Bojo Vevurkovou, so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, o nahradenie prejavu vôle, na základe
odvolania žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/14/2022-99 zo dňa 12.
septembra 2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/14/2022-104

zo dňa 5. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Strany nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Úvodom právneho
posúdenia konštatoval, že žalobcami 1/ a 2/ (ďalej označovaní aj ako len žalobcovia) uplatňovaný
nárok nie je premlčaný. Za určujúce východiská považoval právne závery vyslovené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.5.2009, v zmysle ktorých „za nesprávny je

potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného
práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže
domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j.
celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. ... Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva
domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich
práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý

sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu ... Z toho vyplýva, že tento aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda
z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere
k podielom ostatných spoluvlastníkov“.
2. Výkladom ustanovení § 140 a § 603 ods. 3 Obč. zák. dospel okresný súd k totožným záverom.
„Opomenutý spoluvlastník“ si tak nemôže uplatniť nárok na celý prevedený spoluvlastnícky podiel.
V súvislosti s tým, že odo dňa uzatvorenia (namietanej) kúpnej zmluvy do vyhlásenia rozsudku sa

zmenil okruh spoluvlastníkov, okresný súd vyslovil, že predkupné právo má vecný charakter naviazaný
na vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu; práva z jeho porušenia si tak môže uplatňovať aktuálny
spoluvlastník.3. V konkrétnostiach súdenej veci si žalobcovia uplatnili nárok na nahradenie prejavu vôle k celému
prevedenému podielu (32620/223776) a nie len k podielu prislúchajúcemu k ich spoluvlastníckym
podielomzapísanýmpodB36,B39,B41aB44.Okresnýsúduviedol,ženadotknutomlistevlastníctvasú

však okrem žalobcov a žalovaných ako spoluvlastníkov prevádzaného podielu zapísaní pod B12 a B42
ďalší spoluvlastníci, ktorý by si mohli uplatniť predkupné právo. Zdôraznil, že žalobcovia nepreukázali,
že získali súhlas týchto spoluvlastníkov, aby nadobudli aj časti prevedeného spoluvlastníckeho podielu
prislúchajúce ich podielom. Doplnil, že hoci I. B. nemá právnu subjektivitu (lebo je mŕtva) o podiel na
prevedenom spoluvlastníckom podiele sa môžu uchádzať jej právni nástupcovia. Rovnako táto možnosť

prináleží aj žalovanému 1/ z titulu jeho spoluvlastníckeho práva zapísaného pod B42. Pokiaľ by aj
v dôsledku tvrdeného odstúpenia od zmluvy o prevode daného podielu bol jeho vlastníkom pôvodný
podielový spoluvlastník J. I., patrilo by dané právo jemu.
4. Okresný súd konštatoval, že pri nahradení prejavu vôle nemá konajúci súd modifikačné oprávnenie,
v dôsledku čoho prejav vôle (v danom prípade kúpnu zmluvu) môže nahradiť len v takom znení, ako
ju žalobcovia navrhli. Spoluvlastnícky podiel, ako aj jeho veľkosť, považoval za základnú náležitosť

každej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a modifikáciou veľkosti žalobcami
uplatneného podielu by „neprípustne vstúpil do žalobného návrhu“, ktorým je v sporovom konaní
viazaný. Nadväzne rozhodol o zamietnutí žaloby.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol (v spojení i s opravným uznesením) tak, že v spore úspešným
žalovaným priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcom (taktiež spoločne a nerozdielne) nárok na ich

náhradu v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote (spoločné) odvolanie žalobcovia 1/ a 2/,
ktorí sa alternatívne domáhali jeho zmeny tak, že bude žalobe vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na „nové konanie a rozhodnutie“. Poukazovali na to, že bolo nesporné, že ich predkupné právo bolo

porušené. Na dotknutom LV č. XXXX k. ú. C. mimo žalobcov a žalovaných pritom neboli evidovaní žiadni
iní spoluvlastníci, okrem zomrelej I. B., ktorá však porušenie predkupného práva nenamietala (rovnako
tak ani jej prípadní právni nástupcovia). Zároveň žalobcom zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala
povinnosť pátrať po právnych nástupcoch po menovanej zosnulej spoluvlastníčke.
7. Následne mali za to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy právny predchodca žalovaných (ako

predávajúci) nemal komu inému okrem žalobcov ponúknuť svoj podiel na odpredaj. Žalobcovia
sa tak „objektívne nemali s kým dohodnúť“ na výkone predkupného práva, a to aj pri zachovaní
akejkoľvek opatrnosti. Z daného titulu nemožno v súdenej veci aplikovať § 140 veta druhá Obč. zák.,
z ktorej vychádza rozsudok okresného súdu a v ňom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/91/2008. Za úplne absurdnú považovali úvahu o tom, že možnosť uplatniť si právo na časť

prevedeného podielu prislúcha aj žalovanému 1/ z titulu jeho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu zapísanému pod B42, keďže aj pri nadobudnutí tohto spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/
bolo porušené predkupné právo žalobcov. Žalobcovia zhrnuli, že pokiaľ oni ako jediní spoluvlastníci
prejavili vôľu využiť svoje predkupné právo (nik iný jeho porušenie nenamietal), podiely ostatných
spoluvlastníkov im „prirástli“.

8. Namietali, že okresný súd rozhodol o rovnakej právnej otázke diametrálne odlišne oproti ustálenej
rozhodovacej praxi. Závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 pokladali za
prekonané tak v rámci rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, ako aj „všeobecných súdov“. Do
pozornosti dávali rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2013 zo dňa 28.5.2014, podľa
ktorého ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť. Pokiaľ pri

realizácii predkupného práva prichádza do úvahy, aby „prirástol“ spoluvlastnícky podiel, je analogicky
možné, aby aj pri žalobe podľa § 603 ods. 3 Obč. zák. sa oprávnený spoluvlastník domáhal celého
spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ nikto iný porušenie predkupného práva nenamietal.
9. S odkazom na druhú vetu § 140 Obč. zák. žalobcovia tvrdili, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z oprávnených

spoluvlastníkov, ktorí majú o kúpu záujem a predkupné právo aj vykonali. Pretože ponuka povinného
spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným spoluvlastníkom,
ktorí predkupné právo vykonali k dispozícii celý tento podiel. Odvolatelia doplnili, že medze ochrany
práv jednotlivých spoluvlastníkov nemôžu byť vykladané extenzívne tak, aby v záujme ochrany
záujmov jedného spoluvlastníka boli porušované záujmy iného spoluvlastníka. Žalobcovia namietali tiež

nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku a porušenie zásady predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí, v ktorej spojitosti poukázali na (dve) rozhodnutia odvolacích súdov.

10. Žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní.11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V súdenej veci nebolo sporné, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov. Rovnako nebolo
sporné, že žalobcovia nie sú jediní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, avšak sú
jedinými, ktorí si uplatnili nároky z tohto porušenia; konkrétne nárok na nahradenie prejavu vôle uzavrieť

kúpnu zmluvu. Podstatou odvolacieho prieskumu bolo/je, či sa žalobcovia môžu domáhať prevodu len
pomernejčastiprevádzanéhospoluvlastníckehopodielu,ktorázodpovedáveľkostiichspoluvlastníckych
podielov alebo sa môžu domáhať prevodu celého prevedeného spoluvlastníckeho podielu.
13. Zároveň platí, že v judikačnej činnosti súdov existovali rozdielne názory na riešenie dotknutej otázky.
Toto konštatovanie je napokon zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď okresný
súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a proti nemu argumentovali

žalobcovia rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2013.

14. Krajský súd v danej spojitosti za určujúce považoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 7.2.2024, ktoré sa veľmi podrobne zaoberá (aj) protichodnosťou záverov
vyslovených v označených rozhodnutiach. Vo vzťahu k rozhodnutiu sp. zn. 7MCdo/1/2013 najvyšší súd

akcentoval, že názor na spôsob riešenia predmetnej otázky vyslovil dovolací súd z pohľadu štruktúry
odôvodnenia rozhodnutia len vo forme poznámky na okraj (obiter dictum) „a to bez toho, aby takýto
názor patrične právne podložil“. Naproti tomu v rozsudku sp. zn. 2Cdo/91/2008 dovolací súd priamo
riešil otázku veľkosti spoluvlastníckych podielov, na ktoré má právo pri porušení predkupného práva
opomenutý spoluvlastník majúci záujem predkupné právo realizovať.

15. To, že názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/91/2008 nemožno považovať za prekonaný,
ako tvrdia odvolatelia, bolo zrejmé tiež z toho, že Najvyšší súd SR aj v uznesení zo dňa 18.9.2019
sp. zn. 8Cdo/124/2018 sa zasadil za právny názor vyslovený (práve) vo veci sp. zn. 2Cdo/91/2008.
Akceptoval totiž argumentáciu odvolacieho súdu v ním prejednávanej veci, podľa ktorej „dotknutí
podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú

odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov
z jeho porušenia“.

16. Bezprostredne najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/83/2021 konštatoval, že takýmito
rozhodnutiami vytvoril stav svojej nejednotnej (rozdielnej) rozhodovacej praxe; čo sa (čiastočne)

prejavilo i v rozhodovacej praxi súdov nižších inštancií. Najvyšší súd v označenej veci veľmi
podrobne vysvetlil, prečo nebolo nevyhnutné predložiť vec veľkému senátu občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu. Následne, po „autonómnom posúdení“ dovolania dospel k záveru, že „za správny
treba považovať názor prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018, za
nesprávny naopak názor vyslovený takpovediac iba „na dôvažok“ vo veci sp. zn. 7MCdo/1/2013“.

17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/83/2021 zdôraznil, že „zákonom ustanoveným pravidlom
je právo vykúpiť podiel získaný za cenu porušenia predkupného práva pomerne podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov už držaných dotknutými spoluvlastníkmi a výnimkou z takéhoto pravidla
možnosť spoluvlastníkov dohodnúť sa inak. Podmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na

zmluve sledujúcej prevod podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne
podľa veľkosti podielov už držaných dotknutými spoluvlastníkmi je tak preukázanie najneskôr v čase
rozhodovania súdu takej dohody spoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej
žalobou.“

18. Ak by platilo tvrdenie odvolateľov, že právo na odkúpenie prevedeného podielu majú len tí podieloví
spoluvlastníci, ktorí sa porušenia predkupného práva dovolali, vo vzťahu k ostatným podielovým
spoluvlastníkom by išlo o zánik ich práva. Žalobcovia pritom vychádzajú z premisy, že ak niekto
neuplatní nárok vyplývajúci mu z porušenia jeho predkupného práva, tak nie je namieste poskytnúť
mu (oprávneniam odvíjajúcim sa od veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu) súdnu ochranu. Zo

žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva povinnosť aktívneho konania (každého) podielového
spoluvlastníka a už vôbec nie následné sankcionovanie neaktívneho spoluvlastníka stratou nároku
z porušeného predkupného práva. Jednou z alternatív vyplývajúcou z predkupného práva je pritom aj„ponechanie si“ predkupného voči (novému) nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (bližšie napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 239/2012 z 13.8.2015).

19. V rozoberanej súvislosti Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/83/2021 upriamil pozornosť
na jednu zo základných zásad občianskeho práva (hmotného), výslovne definovanú „zákonodarcom
aj v ustanovení § 583 vety prvej Obč. zák., podľa ktorej k zániku práva preto, že nebolo uplatnené
v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone“. Nadväzne uzatvára, že „tvrdený
zánik predkupného práva ostatných dotknutých spoluvlastníkov pre jeho „neuplatnenie“, ako aj s tým

súvisiaca konštrukcia „prirastenia“ podielov v tomto smere pasívnych spoluvlastníkov tomu aktívnemu
nemali oporu v ničom (najmä nie v žiadnom ustanovení zákona)“.
20. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/83/2021 opakovane zdôraznil zákonom ustanovené pravidlo
práva spoluvlastníkov na vykúpenie podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva pomerne
podľa veľkosti nimi už skôr držaných podielov. Dané pravidlo „núti každého majúceho záujem na inom
usporiadaní, aby sa usiloval o dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi. Neúspech snahy dojednať dohodu

s primárne jemu konvenujúcim obsahom bude mať následok v podobe uplatnenia pravidla (na základe
ktorého jednotlivý aktívny záujemca môže nadobudnúť len časť podielu získaného za cenu porušenia
predkupného práva zodpovedajúcu pomeru veľkosti ním už skôr držaného spoluvlastníckeho podielu k
veľkostiam podielov ďalších spoluvlastníkov, ktorých predkupné práva boli rovnako porušené - a to v ich
prípadoch bez ohľadu na prípadnú pasivitu)“.

21. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prezentovanými v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 7.2.2024, z ktorého titulu z neho i rozsiahlejšie cituje (vrátane
zdôraznenia/podčiarknutia – aj z pohľadu súdenej veci – najzásadnejších pasáži). Bolo by totiž
nadbytočné až samoúčelné jasne formulované závery najvyššieho súdu nejakým spôsobom ešte

opätovne parafrázovať.
22. Odpoveď na zásadnú odvolaciu otázku/námietku je pritom úplne jednoznačná – bez preukázania
dohody s ostatnými spoluvlastníkmi (dotknutými prevodom porušujúcim predkupné právo) sa aj
„aktívny“ spoluvlastník môže domáhať prevodu len pomernej časti prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu. Určujúce východisko okresného súdu tak bolo/je vecne správne, hoci mu možno vytknúť, že

(proti)argumentáciou žalobcov sa bližšie nezaoberal.
23. Predmetná nedôslednosť však bola odstránená vyššie uvedenými konštatovaniami, ktoré plne
rešpektujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Zároveň dostatočne boli ozrejmené
aj súvislosti vývoja rozhodovacej činnosti súdov, pričom z aktuálneho stavu ustálenej rozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych autorít prezentovanej práve rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/83/2021 zo dňa 7.2.2024 vyplýva, že nedošlo ani k porušeniu zásady predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí.

24. Na vyslovenom – určujúcom – závere o „neprirastaní“ podielu nič nemení fakt, že ako jeden
z ďalších spoluvlastníkov je na liste vlastníkov vedená osoba už zosnulá (I. B.). Ako správne konštatoval

i okresný súd predkupné právo je naviazané na vecné spolu/vlastnícke právo a teda prislúcha právnym
nástupcom menovanej; o to viac, že dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 Obč.
zák.). Taktiež prechod oprávnenia vyplývajúceho z predkupného práva podielového spoluvlastníka na
dediča už bol v súdnej praxi konštatovaný/ustálený (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súde SR sp.
zn. 6Cdo/209/2010 zo 17.10.2020). V tomto smere nie je osobitnejšie významné, či žalobcovia majú

vedomosť o osobách právnych nástupcov I. B.; rozhodujúce je, že týmto osobám (v krajnom prípade
štátu, pokiaľ by išlo o prípad odúmrte) prináležia všetky oprávnenia z porušenia predkupného práva.

25. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcami, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
26. Nad bezprostredný rámec odvolania dopĺňa, že vzhľadom na to, že žalobcovia si uplatnili nárok
na nahradenie prejavu vôle vo väčšom rozsahu ako im prináleží, okresný súd opodstatnene ich žalobu
zamietol. Rovnako tento prístup zodpovedá ustálenej súdnej praxi, vrátane praxe najvyšších súdnych
autorít (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2016 zo dňa 28.6.2016).

27. Žalobcovia síce odvolaním napadli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzili žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamozávislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu
v spore.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolatelia – žalobcovia neboli v odvolacom konaní
(vôbec) úspešní, preto im nevzniká nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalovaní boli úspešní aj
v odvolacom štádiu konania, ale z obsahu spisu v súvislosti s odvolacím prieskumom na ich strane

vznik žiadnych trov nevyplýva – § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 72/2018).

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.