Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323203085
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323203085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX
XX C. D. E. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Martina Čelková, advokátka, so sídlom Štefánikova 22,
066 03 Humenné, IČO: 37938754, proti žalovanej: A. F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX
XX G. H., právne zastúpenej: Mgr. Radovan Muzika, advokát, so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné,
IČO: 42026920, o zaplatenie 1.240,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 5C/133/2023-56 z 28.3.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu 1.240,- eur s prísl. Určil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že počas trvania partnerského
vzťahu so žalovanou jej poskytol na základe jej žiadosti finančné prostriedky, ktoré žalovaná použila pre

svoju výlučnú potrebu a uspokojenie svojich potrieb, a to sumu 500,- eur na absolvovanie skúšok na
získanie vodičského oprávnenia, sumu 380,- eur na financovanie oslavy jej 50. narodenín a 360,- eur
na kúpu sieťok na okná do bytu, v ktorom žije žalovaná. Následne žalobca uviedol, že žalovaná bez
akéhokoľvek zdôvodnenia ukončila partnerský vzťah so žalobcom, preto ju žalobca vyzval na vrátenie
finančných prostriedkov, avšak žalovaná tak neučinila, a to ani na základe výzvy, ktorú prevzala dňa
21.3.2023. K žalobe žalobca pripojil predžalobnú výzvu zo dňa 10.3.2023.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.11.2023 navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na
náhradu trov konania. Čo sa týka veci samej, táto uviedla, že sumu 500,- eur na vodičské oprávnenie
od žalobcu nežiadala, vodičský kurz nepotrebovala, nakoľko nemá osobné motorové vozidlo. Žalobca
ju na kurz prihlásil, keďže tvrdil, že jeho „ženička“ musí mať vodičák. Taktiež žalobca mal uviesť aj
to, že keď ju na kurz prihlásil, tak ho aj zaplatí a že to má brať ako darček od žalobcu. Uviedla aj to,
že finančné prostriedky vo výške 500,- eur si od žalobcu nepožičala. Vo vzťahu k sume 380,- eur na
oslavu 50-tky žalovanej, táto uviedla, že si od žalobcu nevyžiadala poskytnutie finančných prostriedkov

a ani si u žalobcu neobjednala dodanie obložených mís, nakoľko v tom čase boli opatrenie v súvislosti
s pandémiou COVID-19 a žalobkyňa nechcela oslavovať svoje životné jubileum. Žalobca z vlastnej
iniciatívy zabezpečil obložené misy pre žalovanú a tieto priniesol žalovanej do práce. Žalovanej uviedol,
že to je darček - pozornosť od žalobcu k 50-tke. Ohľadom sumy 360,- eur za sieťky na okná žalovanáuviedla, že si od žalobcu nevyžiadala poskytnutie finančných prostriedkov na nákup okenných žalúzií
v počte 2 ks a ani si u žalobcu neobjednala dodanie a montáž okenných žalúzií v počte 2 ks, nakoľko
žalovaná ani nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej táto má len prechodný pobyt. Žalovaná taktiež

poukázala na ust. § 657 OZ, v zmysle ktorého je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou, ktorou veriteľ
reálne prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, prípadne
spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. V danej veci však žalobca neodovzdal
žalovanej druhovo určené veci - finančné prostriedky vo výške 1.240,- eur, t. j. nedošlo k reálnemu
poskytnutiu finančných prostriedkov počas trvania partnerského vzťahu.

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zaplatil finančné prostriedky za absolvovanie
kurzu na získanie vodičského oprávnenia žalovanou, za zabezpečenie občerstvenia pre žalovanú pri
príležitosti oslavy jej životného jubilea a za nákup a montáž sieťok na okná do bytu žalovanej. Čo
sa týka samotnej sumy, ktorú žalobca uhradil za tieto tovary a služby, súd konštatuje, že žalobca od
počiatku konzistentne tvrdil hodnotu jednotlivých plnení, ktoré mal za žalovanú uhradiť, pričom žalovaná

vovyjadreníkžalobeuvedenéskutočnosti,čosatýkavýškyfinančnýchprostriedkov,nespochybňovalaa
ažnapojednávanívosvojomvýsluchuuviedla,žežalobcajednotlivésumy,ktoréodnejpožaduje,menilv
priebehu času a žalovanej uvádzal iné sumy ako uvádzal, napr. jej synovi. Vo vzťahu k týmto konkrétnym
sumám však súd prvej inštancie uvádza, že napriek spochybneniu samotnej výšky vynaložených
prostriedkov žalovanou na poslednom pojednávaní súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa týmito

skutočnosťami a dokazovať uvedené skutočnosti, nakoľko tieto skutočnosti vyhodnotil za nadbytočné
anehospodárne,atospoukazomnavýsledkydokazovaniaohľadomprávnehotitulu,nazákladektorého
žalobca tieto prostriedky jednotlivým dodávateľom vyplatil.

5. V tejto súvislosti súd poukázal na výsluch žalovanej ako aj na výsluch svedka I. H. a jeho čestné

prehlásenie, kde žalovaná ako aj svedok konzistentne uvádzali, že žalovaný mal tieto tovary a služby
žalovanej darovať. Čo sa týka zaplatenia kurzu na získanie vodičského oprávnenia žalovanou, tak
žalovaná ako aj svedok zhodne uviedli, že žalobca mal žalovanej oznámiť, že ju prihlásil na autoškolu,
dokonca túto skutočnosť jej oznámil v byte svedka, kde jej ukázal aj papiere z prihlásenia na kurz a čo
sa týka dôvodu, pre ktorý ju prihlásil na tento kurz, tak žalobca mal uviesť, že „jeho ženička“ (pozn. súdu

žalovaná - bývala partnerka žalobcu) musí mať vodičák, aby mohla za žalobcom chodiť do Uliča. Podľa
vyjadrení týchto osôb, žalovaná nemala mať záujem o získanie tohto oprávnenia z dôvodu, že nemá ani
motorové vozidlo, taktiež žalovaná uviedla, že ani v súčasnej dobe toto oprávnenie nevyužíva, nakoľko
má strach šoférovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď samotného žalobcu, ktorý uviedol,
že žalovaná mu mala spomenúť, že by bolo dobré, aby mala vodičák, pričom žalobca jej mal povedať,

choď za tým a tým a ja ti to zaplatím. Ani z uvedeného výsluchu žalobcu nebolo zrejmé, že by žalovaná
žiadala žalovaného, aby uvedený kurz za žalovanú zaplatil, resp. aby medzi stranami sporu došlo k
dohode o tom, že žalovaná mu uvedené prostriedky vráti. Zároveň je nevyhnutné poukázať na fakt, že
výpoveď žalobcu bola spochybnená výpoveďou svedka a žalovanej, ktorí zhodne uviedli, že žalobca
už s papiermi, prostredníctvom ktorých žalovanú na vodičský kurz prihlásil, už prišiel za žalovanou do

bytu svedka. Z výsluchov strán sporu sa súdu javí, že žalobca vystatovačne prisľúbil žalovanej každý z
uvedených tovarov a služieb, pričom jej rovnako aj uviedol, že tieto tovary a služby jej zabezpečí, zaplatí
ich a je to darček pre žalovanú. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka ohľadom povahy a správania
sa žalobcu. Tieto súdom vyslovené skutkové závery potvrdzuje aj to, že žalovaná nemala vedomosť
o hodnote plnení za tieto tovary a služby, čo vyplýva z jej výsluchu, keď uvádzala, že žalobca jej mal

po rozchode uviesť iné sumy, ktoré žiadal, aby mu žalovaná vrátila, pričom tieto sumy sa líšili od tých,
ktoré uvádzal iným osobám, napr. synovi žalovanej a taktiež až po rozchode jej mal jednotlivé sumy
preukazovať. Pravdivosť týchto tvrdení žalovanej potvrdzuje aj žalobca vo svojom výsluchu, keď uvádza,
že až po rozchode žiadal od žalovanej ním vynaložené finančné prostriedky.

6. Žalovaný vo svojom výsluchu síce uviedol, že za žalovanú tieto prostriedky uhradil z dôvodu, že jej
chcel pomôcť počas toho, ako boli v partnerskom vzťahu ale nešlo o dar, a preto momentom rozchodu
od žalovanej tieto prostriedky žiadal vrátiť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca
na otázku súdu ohľadom spôsobu, akým došlo k dohode medzi stranami sporu, že žalobca zaplatí
za žalovanú jednotlivé sumy, tento uviedol, že videl, ako sa žalovaná trápi a tak jej chcel dopriať.

Uvedené svedčí o tom, že žalobca vystupoval vo vzťahu k žalovanej tak, že z jeho správania bolo
zrejmé, že tieto tovary a služby, ktoré žalobca zabezpečil, odovzdával žalovanej titulom daru, čo vyplýva
aj z výsluchu svedka, ktorý popísal správanie sa žalobcu tak, že tento sa chválil, že žalovanej kúpi
jednotlivé tovary a služby. Taktiež z čestného vyjadrenia I. H. vyplýva, že vodičský kurz ako aj montážžalúzií žalovaný prezentoval ako dar pre jeho „ženičku“, pričom žalúzie mali byť darom k narodeninám
žalovanej. Taktiež aj zaobstaranie občerstvenia k narodeninám žalovanej súd vzhľadom na jednotlivé
dôkazyvyhodnotilakodarprežalovanú,pričomuvedenýzáverpodporujeajto,žeuvedenéobčerstvenie

žalobca zabezpečil na účel oslavy narodenín žalovanej v jej zamestnaní, pričom občerstvenie bolo
zabezpečované od dodávateľa, u ktorého žalobca pracoval, preto spôsob, akým to žalobca prezentoval
žalovanej, že sa o občerstvenie nemá starať a že je to jeho darček pre ňu, uvedený spôsob komunikácie
vyvodzuje záver o tom, že žalovaný odovzdal uvedené tovary a služby pre žalovanú titulom daru.

7. Žalovaná založila svoju procesnú obranu na tom, že žalobca jej jednotlivé vyššie uvedené tovary a
služby daroval, čo preukázala jednak svojím výsluchom, čestným prehlásením I. H. ako aj výpoveďou
tohto svedka v konaní. Žalobca svoje tvrdenia o úhradách platieb za žalovanú titulom bezdôvodného
obohatenia a nie titulom daru, však žiadnym spôsobom nepreukázal, a to napriek účinnej a preukázanej
obrane žalovanej.

8. Ako vyplýva zo súdom ustáleného skutkového stavu, v danej právnej veci žalobca objednal u
dodávateľa absolvovanie vodičského kurzu, teda objednal službu, ktorú daroval žalovanej. Taktiež aj v
prípade objednania mís a sieťok na okná, tieto objednával od dodávateľov žalobca, pričom jednotlivé
tovary, ktoré boli dodané žalobcovi (teda misy a sieťky na okná), tento odovzdal žalovanej ako dar. Ako
bolo vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rámci kontraktačného

procesu uvádzal žalovanej, že o ceny týchto tovarov a služieb sa nemá starať, nakoľko sa jedná o
jeho dar pre ňu, a to k narodeninám žalovanej, resp. ako pozornosť žalobcu pre žalovanú v rámci
partnerského vzťahu. Uvedené skutočnosti vyplývali z výpovede žalovanej ako aj svedka H. a jeho
čestného prehlásenia.

9. Čo sa týka splnenia podmienok pre darovanie, tunajší súd poukazuje na znenie ust. § 628 OZ, v
zmysle ktorého pojmovými znakmi darovania sú vôľa darcu obohatiť obdarovaného, teda poskytnúť
plnenie obdarovanému bez toho, aby darca mal právnu povinnosť poskytnúť takéto plnenie, v dôsledku
čoho dôjde k zmenšeniu majetku darcu a zväčšeniu majetkovej sféry obdarovaného, pričom k tomuto
dochádza bezodplatne. Pri výklade prejavu vôle je nutné prihliadať na vôľu a konanie toho, kto právny

úkon urobil a chrániť dobromyseľnosť osoby, ktorej bol právny úkon určený. (pozri. JURČOVÁ, Monika.
§ 628 [Darovacia zmluva - základné ustanovenie]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ,
Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2.
vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2332, marg. č. 2.)

10. V danej právnej veci žalobca deklaroval svoju vôľu zabezpečiť vyššie špecifikované tovary a služby
bezodplatneprežalovanú,pričomsvojuvôľuprejaviljednakpredžalovanoualezároveňajpredsvedkom
H.. K uzatvoreniu jednotlivých darovacích zmlúv došlo momentom odovzdania týchto tovarov a služieb
žalovanej, kedy žalobca odovzdal žalovanej tieto tovary a služby, pričom pri ich odovzdaní deklaroval
svoju vôľu bezodplatne tieto tovary a služby darovať žalovanej. Ako bolo vyššie konštatované, uvedené

závery o vôli žalobcu bezodplatne odovzdať tieto veci žalovanej svedčí aj fakt, že žalobca žalovanú
neinformoval o výške úhrad, ktoré vynaložil na zabezpečenie týchto vecí, čo potvrdzuje aj samotný
žalobca, keď uvádza, že tieto prostriedky žiadal od žalovanej až po tom, čo sa skončil ich partnerský
vzťahu. Taktiež z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by žalovaná žiadala
žalobcu, aby tieto veci pre ňu zabezpečil. Práve naopak z výsluchu svedka ale aj samotného žalobcu

je zrejmé, že to bol práve žalobca, kto iniciatívne navrhol obstaranie jednotlivých vecí a ich odovzdanie
žalovanej, nakoľko ako uviedol, chcel jej pomôcť, keďže boli v partnerskom vzťahu. Na inom mieste
žalobca vo svojej výpovedi taktiež udáva, že mal žalovanej povedať, aby išla za konkrétnou osobou a
žalobca jej ten kurz zaplatí, taktiež, že jej zabezpečí misy. (pozn. súdu: na ďalšiu otázku žalobca uviedol,
že chcel žalovanej dopriať, lebo videl, ako sa táto trápi).

11. Vzhľadom na doposiaľ uvedené, je nevyhnutné konštatovať, že v predmetnej právnej veci nebolo
preukázané, že by zo strany žalovanej došlo k bezdôvodného obohateniu, keďže súd má za to, že
žalovaná uniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie darovacích zmlúv na jednotlivé tovary a služby,
ktoréjejžalobcamaldarovať.Napriekúčinnejobranežalovanejohľadomexistenciedarovacíchzmlúvvo

vzťahu k jednotlivým tovarom a službám, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených
skutočností, že sa nejednalo o dar pre žalovanú. Žalobca okrem svojho výsluchu nenavrhol žiaden
dôkaz, ktorým by preukazoval charakter právnych vzťahov medzi stranami sporu, na základe ktorýchodovzdal žalovanej jednotlivé tovary (ním zabezpečené sieťky na okná a misy) a služby (zaplatený
vodičský kurz).

12. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nemožnosti pripustenia dôkazu výsluchom svedka I. H.,
nakoľko sa jedná o manžela sestry žalovanej, tunajší súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil, nakoľko
uvedeného svedka poučil o trestnoprávnych následkoch trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, teda ak by tento ako svedok v konaní pred
súdom uviedol nepravdu o okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie. Svedok po

poučení uviedol, že poučeniu porozumel a vo veci bude vypovedať. Taktiež je nemenej významnou
skutočnosťou aj fakt, že v rámci konania nebol produkovaný žiadny iný dôkaz, ktorý by vyvrátil svedkom
tvrdené skutočnosti, a pre existenciu ktorého by súd na výpoveď svedka neprihliadal. Vzhľadom na
uvedené, súd mal za to, že svedok pravdivo uviedol skutočností, relevantné pre predmetné konania a
z týchto skutočností pri ustálení skutkového stavu vychádzal.

13. V predmetnom spore žalovaná tvrdila, že jednotlivé tovary a služby nadobudla od žalobcu na základe
darovania, čo aj preukázala svojim výsluchom a výsluchom svedka H., ktorý korešpondoval s obsahom
čestného prehlásenia tohto svedka. Žalobca jeho vôľu darovať predmetné tovary a služby žalovanej
spochybnil, nakoľko uviedol, že tieto tovary a služby za žalovanú zaplatil, avšak uvedené nebolo
z dôvodu darovania, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal. Aj samotný výsluch

žalobcu a žalobcom uvádzané tvrdenia ohľadom jeho správania sa voči žalovanej pri zabezpečovaní
jednotlivých tovarov a služieb, ktoré jej žalobca následne odovzdal, súd vyhodnotil ako darovanie,
nakoľko samotný žalobca uvádzal, že chcel žalovanej pomôcť, táto si tieto veci nemohla dovoliť, a
preto ich zabezpečoval žalobca, robil tak počas existencie partnerského vzťahu medzi stranami sporu,
z čoho vyplýva, že v čase darovania jednotlivých vecí neočakával od žalovanej vrátenie týchto vecí,

resp. poskytnutia náhrad za tieto veci. V tejto súvislosti súd opakovane konštatuje, že po uzatvorení
právneho vzťahu už nemožno dodatočne meniť charakter právneho vzťahu, a to ani v prípade, ak dôjde
k skončeniu partnerského vzťahu medzi zmluvnými stranami.

14. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva súdu, že by bolo možné vzťah, ktorý vznikol medzi

stranami sporu posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. OZ na strane žalovanej,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej tovary a služby na základe darovacej
zmluvy, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočnosti o existencii bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej. Neunesenie dôkazného bremena žalobcu má za následok jeho procesný neúspech a stratu

sporu v neprospech žalobcu.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

17. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods.

1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Poukázal na to, že vindikačnou žalobou sa domáha vrátenia veci, nie vrátenia daru, ku ktorému
nikdy nedošlo. Totiž na darovanie peňazí zákon nevyžaduje písomnú darovaciu zmluvu, ak sa peniaze
odovzdávajú a prevezmú pri darovaní. Pokiaľ to tak nie je, darovacia zmluva musí byť písomná. Žalobca

však nikdy žalovanej vymáhaný nárok nedaroval. Nikdy teda nedaroval peniaze žalovanej za situácie, že
by táto ich prevzala pri darovaní, a preto by darovacia zmluva musela byť písomná. V praxi sa napríklad
darujú peniaze na narodeniny, či novomanželom, vtedy sa peniaze odovzdajú pri darovaní a zákon
nevyžaduje písomnú formu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva sa uzavrie samostatným odovzdaním
peňazí a ich prijatím obdarovaným. Ak by však chcel darca darovať peniaze na účet a vopred sa na tom

dohodnúť, zákon vyžaduje písomnú formu darovacej zmluvy.

19. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

22. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

25. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany žili v partnerskom vzťahu,
počas ktorého žalobca poskytol žalovanej plnenia vo forme úhrady nákladov na vodičské oprávnenie

v sume 500,- eur, na zabezpečenie oslavy životného jubilea žalovanej 380,- eur a na zabezpečenie
sieťok na okná 360,- eur, teda spolu sumu 1.240,- eur, tak ako to ustálil súd prvej inštancie. Išlo o plnenia
dobrovoľné, ktorých poskytnutie vyplynulo zo spomínanej okolnosti, že sporové strany mali v tom čase
partnerský vzťah a spolu žili.

27. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že išlo o poskytnutie
finančných prostriedkov vo forme daru, ktoré neboli odovzdané žalovanej, a preto sa vyžadovala
písomná forma takejto darovacej zmluvy, ktorá dodržaná nebola, a preto žalovanej vzniklo bezdôvodné
obohatenie, ktoré by mala vydať.

28. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplýva, že vlastne nešlo o darovanie finančných
prostriedkov, ale o úhrady za služby, ktoré boli žalovanej poskytnuté, či už vo forme vodičského kurzu,
pohostenia v súvislosti s oslavou 50-tky alebo v súvislosti so zabezpečením sieťok, resp. okenných
žalúzií. Tieto plnenia poskytol žalobca žalovanej a vlastne tieto služby za ňu zaplatil na základe
dohody oboch sporových strán ako vtedajších partnerov, čím došlo k špecifickému dojednaniu medzi

nimi a zaplateniu týchto plnení, ktoré sa dostali na žalovanej. Ako však vyššie bolo naznačené nešlo
o vyslovene darovanie finančných prostriedkov bez ich prevzatia obdarovaným (žalovanou), čo by
vyžadovalo písomnú formu darovacej zmluvy. V podstate treba konštatovať, že išlo o relatívne bežné
plnenia, teda zaplatenie určitých služieb či tovarov jedným z partnerov v prospech druhého partnera, čo
je pochopiteľne v zásade bežná vec v usporiadanom vzťahu dvoch ľudí, ktorí takto žijú. Išlo o vzájomnú

dohodu a súhlas, čo samo o sebe vylučuje záver o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej.

29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prejednávanej veci zamietol a so
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na

správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387
ods. 2 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktorá vydá súdny úradník.31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).