Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Batisová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/121/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010338
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124010338.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, 2/ E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. f) Trestného zákona,
o odvolaní poškodenej C. D. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 04.10.2024, č. k. 2T/5/2024-512,
na neverejnom zasadnutí konanom 10.12.2024 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej C. D. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len okresný súd) zo 04.10.2024,
č. k. 2T/5/2024-512, bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. f) Trestného
zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a obžalovaný E. A. F. uznaný za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a), písm. f) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
2. Okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona a §
46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace. Uložený trest
podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odložil a zároveň podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe v trvaní 4 (štyri) roky. Taktiež podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona
bolo uložené obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou C. D., nar.
XX.XX.XXXX v D., bytom C. B. XXXX/XX, D., v akejkoľvek forme vrátane elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami a zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona
bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej C. D., nar.
XX.XX.XXXX v D., bytom C. B. XXXX/XX, D., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať
sa v blízkosti jej obydlia. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona bola uložená obžalovanému povinnosť
strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia vecí - orezávacieho nožíka modrej farby,
kovového uzatvárateľného nožíka a čiernej rukavice a podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
3. Okresný súd obžalovaného E. A. F. odsúdil podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona a
§ 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov, ktorý
podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zároveň podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona uložil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestnéhozákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - čiernej plátennej kukly a podľa § 60 ods. 5
Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
4. Obaja obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2024 vzdali práva podania odvolania
a taktiež uviedli, že nesúhlasia s podaním odvolania v ich prospech osobami uvedenými v § 308 ods.
2 Trestného poriadku. Prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania a následne svojím podaním
doručeným okresnému súdu 08.10.2024 sa vzdal práva na podanie odvolania. Predmetný rozsudok
okresného súdu nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a vo výroku o treste oboch obžalovaných
dňa 08.10.2024.
5. Následne dňa 11.10.2024 bolo okresnému súdu doručené podanie odvolania poškodenej C. D.
prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Igora Ribára, ktorý podal odvolanie voči výroku o treste
oboch obžalovaných. Splnomocnený zástupca v podanom odvolaní uviedol, že poškodená sa stala
obeťou násilného trestného činu so sexuálnym motívom a vzhľadom na závažnosť skutku a násilie,
ktorého sa na nej dopustili páchatelia bol im uložený trest neprimerane mierny čím boli porušené práva
poškodenej zaručené článkami 3 a 8 dohovoru. Poškodená v konaní predložila listinné dôkazy dekurz H.
H. A. a lekársky nález H. C. I. z ktorých vyplýva, že konaním obžalovaných jej bola spôsobená ujma na
jej psychickom zdraví. Podľa uvedených skutočností mal štát povinnosť primerane potrestať páchateľov,
aby sa dosiahli uznané účely trestných sankcií, ktoré zahŕňajú odplatu ako formu spravodlivosti pre
obete. Poškodená sa domnieva, že páchatelia neutrpeli žiadne vážne následky a uložený trest je možné
považovať za akúsi beztrestnosť, nakoľko súd žiadnym spôsobom nesiahol na ich osobnú slobodu.
Ďalej uviedol, že trestný poriadok podľa § 307 ods. 1 písm. c) umožňuje podať odvolanie iba vo výroku
o náhrade škody, avšak podľa názoru zástupcu poškodenej je uvedené ustanovenie v rozpore s čl. 47
Charty základných práv únie kde je upravené právo na účinný prostriedok nápravy, ktoré zodpovedá
právu na účinný opravný prostriedok upravený v čl. 13 dohovoru. Na záver uviedol, že súdy by mali
postupovať tak, aby ich činnosť nespôsobovala obeti druhotnú viktimizáciu a mali by prijímať účinné
opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii v podobe nepotrestania páchateľa primeraným
trestom, resp. znížením trestu ako odmenou za priznanie sa ku skutku.
6. Dňa 26.11.2024 bol krajskému súdu predložený spisový materiál okresného súdu na rozhodnutie
o podanom odvolaní poškodenej.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), o odvolaní proti rozsudku okresného súdu
rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o
odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti
rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 309 ods. 1 Tr. por., odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.
Podľa§310ods.1Tr.por.,akosobaoprávnenápodaťodvolaniejeprítomnáprivyhlásenírozsudkusúdu
prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie
vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Ak má obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená
podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice
o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo že
odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa § 326 ods. 1 Tr. por., o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom
zasadnutí môže urobiť rozhodnutie
a) podľa § 316 ods. 1 alebo 3,
b) podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom
zasadnutí.
8.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacípreskúmalpredloženýspisovýmateriál,osobitnesozameraním
na splnenie procesných podmienok pre odvolacie konanie a zistil nasledujúce skutočnosti.
9. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 04.10.2024 vyplýva, že okresný súd napadnutý rozsudok
vyhlásil v prítomnosti prokurátora, obžalovaných a ich obhajcov, poškodenej a splnomocneného
zástupcu poškodenej. Súčasne zo zápisnice vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej
len prokurátor) prítomný na hlavnom pojednávaní si ponechal lehotu na podanie odvolania a obajaobžalovaní sa priamo do zápisnice vzdali práva na podanie odvolania voči cit. rozsudku a taktiež obaja
uviedli, že nesúhlasia s podaním odvolania v ich prospech oprávnenými osoba. Následne prokurátor
dňa 08.10.2024 doručil okresnému súdu vzdanie sa práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom
uvedeného rozsudku.
10. Z výrokovej časti uvedeného rozsudku vyplýva, že obžalovaným bol uložený trest podľa ustanovení
trestného zákona a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku o vine a výroku o treste
u oboch obžalovaných. Poškodená v zmysle ustanovení trestného poriadku môže podať odvolanie
do výroku o náhrade škody, avšak v predmetnom trestnom konaní sa o náhrade škody u poškodenej
nerozhodovalo. Poškodená svojím odvolaním napadla výrok o uloženom treste pre oboch obžalovaných
a žiadala uloženie prísnejších trestov, avšak či už poškodená alebo jej splnomocnený zástupca JUDr.
Igor Ribár sa mylne domnievajú, že podľa ustanovení trestného poriadku je možné z procesného
postavenia poškodenej podávať odvolanie do trestu obžalovaných. Krajský súd poukazuje, že v zmysle
ustanovení trestného poriadku poškodená nemá právo takýto opravný prostriedok uplatniť v trestnom
konaní, nakoľko sa nemôže domáhať sprísnenia trestu pre obžalovaných. Na základe uvedeného
krajskému súdu nezostávalo nič iné len odvolanie poškodenej zamietnuť postupom podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku ako podané neoprávnenou osobou.
11. Z prezentovaných dôvodov krajský súd odvolanie poškodenej postupom podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku zamietol. O odvolaní pritom krajský súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 326
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí.
12. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.