Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010236
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010236.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., D.–E., trvale bytom C., F., G. X/X, prechodne bytom H. I. H., D. XXX/XX, J. H. I. H., štátny občan
C., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, na

verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 22. októbra 2024, prejednal odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. júla 2024 pod sp.
zn. 20T/16/2024 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

-X-

X
XXXX/XX/XXXX

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. júla 2024
pod sp. zn. 20T/16/2024 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“), na podklade
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. marca 2024 pod č. k.
Pv 332/23/3301-53, doručenej okresnému súdu dňa 11. marca 2024, uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b)
Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 na tom skutkovom základe, že

„ v presne nezistenej dobe - najmenej však od marca 2023 do 24.10.2023 v mieste prechodného
bydliska v rodinnom dome a priestoroch k nemu patriacim na ulici D. XXX/XX F. H. I. H. spôsoboval
psychické utrpenie svojej maloletej dcére A.B. narodenej XX.XX.XXXX tým spôsobom, že pri výchove

maloletej používal neprimerané fyzické a psychické trestanie spočívajúce v bitkách, dupaní po nohách,
nútení maloletej kľačať na polienku alebo na hrášku s rukami zdvihnutými nad hlavou, topení maloletej
v bazéne, vyhadzovaní maloletej v nočných hodinách na ulicu von z rodinného domu a jej vymknutí,
odopieraníspánkupočasnočnýchhodínaodopieranístravy,ktorýmsprávanímakonanímvyznačujúcim
sa hrubším stupňom necitlivosti maloletej A.B. spôsobil viaceré fyzické zranenia v podobe modrín na
rukách a nohách a ktoré konanie a správanie spôsobovalo maloletej psychické utrpenie, príkorie v

zmysle týrania, následkom čoho maloletá trpí syndrómom týraného dieťaťa .“Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 odsek 1 Tr. zákona účinného
do 15. marca 2024 za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne. Na výkon tohto trestu bol obžalovaný podľa §

48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti citovanému rozsudku okresného súdu, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal
odvolanie iba obžalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom. V písomnom odôvodnení odvolania
prostredníctvom obhajcu uviedol doslovne nasledovné:

„Označený prvostupňový rozsudok som tak do výroku o vine, ako aj do výroku o treste napadol
odvolaním, pretože ho pokladám za nezákonný a nedôvodný a to z dôvodov uvedených v § 321 ods.l
písm.a), b), c) Tr. por.
V prvom rade pokladám za potrebné poukázať na to, že súd konal a rozhodoval na základe obžaloby
prokurátora o závažnom trestnom čine, o spáchaní ktorého mojou osobou mohol svoje rozhodnutie

založiť iba na vykonaní nepriamych dôkazov. To je aj dôvod, pre ktorý pokladám za vážne pochybenie a
porušenie základných zásad trestného konania a mojich práv na obhajobu, pokiaľ súd nevykonal všetky
dôkazy, ktorých vykonanie mohlo prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu, neobjasňoval
(rovnako ako pred ním orgány činné v prípravnom konaní) s rovnakou starostlivosťou ako okolnosti
nepriamo svedčiace proti mne aj okolnosti svedčiace v môj prospech, pričom porušením zásady rovnosti

strán v konaní pred súdom v zásadnom rozsahu a z nesprávnych dôvodov návrhy, ktoré na vykonanie
dokazovania predložila obhajoba (na rozdiel od návrhov prokuratúry), odmietol. Návrhy obhajoby na
vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov K. A., L. H., G. B., J. M., K. M., N. O. (týchto svedkov
navrhla obhajoba vypočuť už v prípravnom konaní) a L. A. (tohto svedka navrhovala obhajoba vypočuť
až v konaní pred súdom, keďže dôvod na jeho vypočutie vyplynul až z dokazovania na hlavnom

pojednávaní) odmietol súd vykonať, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku preto, že to považoval
za nadbytočné, keďže skutočnosti, ktoré mali byť týmito výsluchmi preukázané, boli už v konaní
preukazované výsluchmi svedkov J. A., D. B. a fotografiami zo života obžalovaného. Takýto dôvod
na odmietnutie dôkazov mohol súd použiť podľa môjho názoru iba za predpokladu, že by vykonaným
výsluchom svedka J. A. a D. B. a oboznámeným fotografiám zo života obžalovaného priznal pre účely

rozhodnutia nejakú relevanciu, čo sa však nestalo. Výpoveď D. B. totiž vyhodnotil ako nevierohodnú a
výsluch J. A. a fotografie na l.č. 471-513 síce zmienil ako dôkazy, ktoré boli vykonané, v časti rozsudku
vzťahujúcej sa k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania im už ale nevenoval ani najmenšiu pozornosť.
Návrhy obhajoby sa pritom týkali výsluchov svedkov, s ktorými rodina obžalovaného vrátane mal. A.
prichádzala do styku v inkriminovanom období, či už na dennej báze (K. A. - suseda bývajúca v tom

istom rodinnom dome, resp. L. A. bývajúci v susediacom rodinnom dome), na dennej báze v pracovných
dňoch (J. M. - kolegyňa z práce) alebo občasne či už v rámci vzťahu vlastníka a nájomcov rodinného
domu (L. H.), alebo v rámci realizovania priateľských vzťahov pri vzájomných návštevách, či rôznych
spoločenských príležitostiach (ostatní navrhovaní svedkovia). Keďže som sa konania voči mal. A., za
ktoré som bol uznaným vinným napadnutým rozsudkom, nedopustil, som presvedčený, že žiadny z

obhajobou navrhnutých svedkov by nepotvrdil nič z toho, čo sa mi kladie za vinu (dôvod na zamietnutie
návrhunavýsluchoznačenýchsvedkovokremL.A.spočívajúcivtom,žetítonebolipriamymiúčastníkmi
skutku a nevedia sa vyjadriť k okolnostiam prípadu, zmieňujem iba preto, že ho použila v prípravnom
konaní vyšetrovateľka), pre posúdenie vzájomných vzťahov medzi mnou a mal. poškodenou, resp.
širších vzťahov v rodine, vrátane môjho údajného prežívajúceho patriarchálneho spôsobu nazerania

na rodinný život (bližšie sa týmto tvrdením súdu budem zaoberať v časti vyhodnotenia vykonaných
dôkazov), toho či pri osobných stretnutiach videli zranenia na mal. A. a či sa jej na ich vznik pýtali, či
táto neprimerane ročnému obdobiu a priestorom, v ktorých sa nachádzala, bola oblečená tak, aby bola
čo najviac zahalená, resp. či sa správanie mal. A. postupom času menilo z veselého a usmievavého
dievčaťa na smutné a uplakané (takýto záver urobil súd z výsluchu svedka P. H., ktorý rovnako ako

obhajobou navrhovaní svedkovia a rovnako ako na hlavnom pojednávaní, či v prípravnom konaní
vypočutí svedkovia, na výpovediach ktorých súd založil svoje rozhodnutie, taktiež neboli prítomní pri
žiadnom konaní, ktorého som sa mal podľa rozsudku dopustiť). To, že súd pripustil vykonanie dôkazu
svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí sa k skutku opísanému v rozsudku mohli vyjadriť iba nepriamo a
odmietol vykonanie výsluchov obhajobou navrhnutých svedkov, ktorých výpovede by tiež mohli byť iba

nepriamymi dôkazmi, ale z hľadiska relevancie pre rozhodnutie sú z pohľadu uvádzaných skutočností
porovnateľnevýznamnéakovýsluchypripustené,pokladámzaporušeniezásadyrovnostistránvkonaní
pred súdom a mojich práv na obhajobu.Za ešte závažnejšie pochybenie so zásadným dopadom na následne vydaný rozsudok pokladám
odmietnutie obhajobou navrhnutého dokazovania zadovážením znaleckého posudku či odborného
vyjadrenia znaleckého ústavu z odboru kriminalistiky na preverenie výpovede mal. A. v tom smere,

že fotografie dokumentujúce jej zranenia boli vyhotovené, resp. upravené fotomontážou, ako aj
odmietnutie vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva na posúdenie mal. A.
rozdielne spolužiačkam a v jej výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní udávaných
mechanizmov vzniku jej zranení zdokumentovaných fotografiami a obrazovo-zvukovým záznamom.
Argumentácia súdu v smere odmietnutia týchto návrhov tvrdením, že nie je podstatné či mal. A.

fotomontážou zvýrazňovala zranenia, ktoré na jej tele reálne videli svedkovia a ktoré v podobe modrín
na nohách a rukách potvrdila aj sama a sú zachytené aj na obrazovo-zvukovom zázname, pokladám za
zjavne nesprávne. To, že modriny, ktoré svedkovia na tele mal. A. videli, ešte vôbec neznamená, že sú
stopami po zraneniach, ktoré jej mali vzniknúť v príčinnej súvislosti s mojim násilným konaním. Pokiaľ by
obhajobounavrhovanédoplneniedokazovaniavnaznačenomsmereobjektívnepreukázalo,žemaloletá
A. fotografie upravovala v smere zvýraznenia existujúcich zranení a vytvorenia neexistujúcich zranení

(modriny na chodidlách), resp. pokiaľ by spochybnilo mechanizmus ich vzniku uvádzaný mal. A. jej
spolužiačkam, či učiteľom a naopak potvrdilo alebo spravdepodobnilo mechanizmus vzniku zranení na
jej tele na fotografiách či na obrazovo-zvukovom zázname tak, ako ho opísala v prípravnom konaní,
resp. na hlavnom pojednávaní, musel by si súd pri rozhodovaní o mojej vine položiť a zodpovedať otázku
prečo mal. A. pred tým, ako ma pred spolužiačkami obvinila z násilného konania proti nej, potrebovala

vyrobiť dôkaz, ktorý zvýrazní existujúce a vytvorí neexistujúce zranenia na jej tele, musel by si (napriek
záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku Q. H., prípadne z jeho výsluchu) položiť otázku, či o
mechanizme vzniku na jej tele aj svedkami pozorovaných zranení je pravda to, čo uviedla spolužiačkam
a následne triednemu učiteľovi a riaditeľovi, alebo naopak to, čo neskôr uvádzala v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní. Prípadné spochybnenie jej tvrdení spolužiačkam a učiteľom o realizovanom

fyzickom násilí z mojej strany, ktoré na nej zanechalo stopy v podobe modrín, má nepochybne potenciál
významným spôsobom spochybniť aj jej tvrdenie o mojich iných formách fyzických či psychických atakov
voči nej. Uvedomujem si, že sa jedná o väzobne riešenú trestnú vec, v ktorej vystupuje do popredia
otázka rýchlosti konania a v kontexte s touto skutočnosťou to, že na rozdiel od ostatných obhajobou
navrhovaných dôkazov by vykonanie v takomto rozsahu navrhovaného znaleckého dokazovania mohlo

výrazne ovplyvniť dĺžku konania. Pokiaľ však navrhované dokazovanie je zásadné pre posúdenie otázky
viny či neviny v prípade tak závažnej trestnej činnosti, z akej som bol obžalovaný (som presvedčený,
že ide o zásadné dôkazy) nemôže byť (odhliadajúc od skutočnosti, či v konaní nie je možné pokračovať
po mojom prepustení na slobodu, napr. použitím niektorého z inštitútov nahradenia väzby) a priori
rozhodujúca dĺžka konania. V tejto súvislosti podotýkam, že znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z

odboru kriminalistiky som navrhoval vykonať už v prípravnom konaní a zopakoval som ho bezprostredne
po podaní obžaloby aj na súde a návrh na pribratie znalca z odboru zdravotníctva som podal na súde
4.6.2024, súd však o všetkých mojich návrhoch rozhodol až v deň vyhlásenia rozsudku, teda 22.7.2024.
Zároveň podotýkam, že rozsah a kvalitu dokazovania na súde priorizovaním zásady rýchlosti konania
vo väzobne riešenej veci už vôbec nemôže ovplyvniť fakt, že hlavné pojednávanie v tejto trestnej veci

muselo byť dvakrát po sebe prerušené v dôsledku nahlásenia bomby. Súd zamietol aj návrh obhajoby
na doplnenie znaleckého dokazovania znalcom Q. G. H., ktorou skutočnosťou sa však hodlám zaoberať
v ďalšej časti odôvodnenia odvolania vzťahujúcej sa k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o dôkazy súdom vykonané na hlavných pojednávaniach a ich vyhodnotenie v odôvodnení
odsudzujúceho rozsudku, pokladám za potrebné zaoberať sa najskôr skutočnosťami odôvodňujúcimi
pochybnosti o zákonnosti postupu súdu, ktoré sa premietli do zmätočnosti vyneseného rozsudku.
Nemám žiadne zásadné výhrady k tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej súd zmieňuje vykonané

dôkazy a opisuje skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplývajú, čo plne platí aj o prečítanej zápisnici
o výsluchu maloletej svedkyne O. B. - sestry mal. A. na l.č. 77 a 78 spisu a o prehratom obrazovo-
zvukovom zázname z tohto výsluchu. Za zásadný problém však pokladám tú časť odôvodnenia
rozsudku, v ktorej súd hodnotí význam tejto jej výpovede pre posúdenie veci, keďže súd okrem
správneho konštatovania, že svedkyňa v tejto svojej výpovedi nepotvrdila páchanie skutku, zároveň

na l.č. 25 rozsudku uvádza, že hoci na skoršiu výpoveď maloletej O. nemôže prihliadať, resp. na
tejto výpovedi odsúdenie postaviť, vzhľadom na to, že bola vykonaná pred vznesením obvinenia,
zároveň uvádza citujem: „nemožno opomenúť (a aspoň na okraj poukázať) na fakt, že v pôvodnej
výpovedi maloletá O. fyzické tresty zo strany obvineného priznala“. Myslím, že aj bez poukázania nakonkrétne súdne rozhodnutia môžem konštatovať, že existuje rozsiahla rozhodovacia činnosť súdov
v otázke použitia nezákonne získaného, resp. nezákonne vykonaného dôkazu v konaní pred súdom
v trestných veciach, ale celkom logicky iba minimálna (keďže to súdy nezvyknú robiť), pokiaľ ide o

akékoľvek použitie, či poukázanie v rozsudku na dôkaz, ktorý súdom a to úplne vedome, vykonaný
vôbec nebol. Obhajoba bola pripravená namietať prečítanie výpovede a prehratie obrazovo-zvukového
záznamu výpovede mal. O. spred vznesenia obvinenia a to okrem dôvodu, pre ktorý to napokon
neurobil súd aj a najmä z dôvodu, že pri tomto výsluchu nebol prítomný tlmočník, pričom aj z prečítanej
výpovedeaprehratéhozáznamuzvýpovedetejtosvedkynepovzneseníobvinenia,priktorejužtlmočník

prítomný bol, bezpečne vyplýva, že maloletá svedkyňa sa opakovane obracala na tlmočníka z dôvodu,
že nerozumela položenej otázke (z dokazovania tiež vyplýva, že pokiaľ ide o príslušníkov mojej rodiny
vrátane mojej osoby, práve mal. O. najslabšie ovláda slovenský jazyk). Ak by súd napriek uvedenému
predmetnú výpoveď prečítal, išlo by síce o nezákonný, ale aspoň vysvetliteľný postup, to, že poukázal
a vzal do úvahy (hoci akoby jedným očkom) skutočnosť, ktorá vyplýva z vedome súdom nevykonaného
dokazuje zároveň nezákonné a nevysvetliteľné a keďže sa nedá určiť nakoľko táto skutočnosť ovplyvnila

konečné rozhodnutie, je toto rozhodnutie už len z uvedeného dôvodu treba pokladať za zmätočné.-#-

X

XXXX/XX/XXXX
X

Ďalšou vecou, ktorá podľa môjho názoru spôsobuje zmätočnosť vyneseného rozsudku je to, ako sa
súd v odôvodnení vysporiadal so závermi psychiatrického znaleckého posudku znaleckej organizácie

R. S. T., A., H. I. H. spracovaného vo vzťahu k mojej osobe, ako aj so skutočnosťami vyplývajúcimi
z výpovede znalca označenej organizácie, ktorý ma pre účely vypracovania znaleckého posudku
vyšetroval, L. A. S.. Súd síce v odôvodnení rozsudku stručne cituje skutočnosti vyplývajúce z výpovede
znalca L. S., vrátane tej časti jeho výpovede, v ktorej znalec v súlade so závermi znaleckého posudku
uvádza, že žiadne známky agresívneho správania u mňa nenašiel. Okrem toho však znalec uviedol,

že ak bude mať súd skutok za preukázaný, tak je jeho spáchanie podľa neho vyvolané prežívajúcim
patriarchálnym spôsobom nazerania na rodinný život, čo ale nepatrí do psychopatológie. Toto vyjadrenie
znalca neznamená nič viac a nič menej ako to, že odborným vyšetrením nezistil u mojej osoby nič,
čo by vysvetľovalo moje v obžalobe tvrdené agresívne správanie voči dcére a iba pre prípad, že aj
napriek tomu bude súd moje v obžalobe tvrdené konanie pokladať za preukázané, dá sa toto vysvetliť

iba mojim prežívajúcim patriarchálnym nazeraním na rodinný život. Znalec však zároveň zdôrazňuje,
že táto jeho úvaha súvisí s podľa neho všeobecne známou vecou, že patriarchálne nazeranie na
rodinný život bolo úplne bežné do prvej svetovej vojny, avšak aj odvtedy v spoločnosti pretrváva,
pričom v takomto správaní nie je žiadna psychopatológia. Vyjadrenie znalca, že ide o problém, ktorý
nepatrí do psychopatológie zároveň znamená, že nejde o skutočnosť, ktorá môže byť predmetom jeho

odborného posúdenia a teda to, či moje tvrdené agresívne konanie voči dcére je v príčinnej súvislosti
s takýmto mojim nazeraním na život by muselo vyplynúť z iných dôkazov. Tvrdím, že žiadny takýto
dôkaz vykonaný nebol a na preukázanie takéhoto môjho nazerania na rodinný život dokazovanie ani
zamerané nebolo. Súd sa pri vyhodnotení vykonaného dokazovania vo vzťahu k otázke viny znaleckým
posudkom znaleckej organizácie R. S. T., A. a výpoveďou znalca L. S. nezaslúžene prakticky vôbec

nezaoberá z hľadiska ich odborného posúdenia oveľa relevantnejšími skutočnosťami spočívajúcimi
nielen v tom, že v mojom konaní neboli zistené žiadne známky agresívneho správania, ale aj v
tom, že netrpím nedostatkom sociálnej adaptovanosti, nebola u mňa zistená absencia vyšších citov,
kognitívne funkcie boli zistené na hornej hranici populačného priemeru a nič nenasvedčuje akýmkoľvek
úchylkám pokiaľ ide o úroveň vnímania, myslenia či kritickosti. Podotýkam, že znalec L. S. vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní vylúčil aj to, že by spúšťačom konania, z ktorého som obvinený,
mohol byť požitý alkohol. Znaleckým dokazovaním z odvetvia Psychiatria sa súd pri hodnotení dôkazov
zaoberal iba v súvislosti s odôvodnením výroku o treste, pričom zvýraznením, resp. podčiarknutím
znalcom L. S. použitej úvahy súvisiacej s otázkou prežívajúceho patriarchálneho spôsobu nazerania na
život, a to takým spôsobom, akoby práve tento môj spôsob nazerania na rodinný život bol znaleckým

dokazovaním preukázanou príčinou môjho agresívneho správania voči mal. A.. Súd úvahu znalca
vylovenú mimo rámca jeho odborných zistení a použitú iba ako možné vysvetlenie príčiny môjho
agresívneho správania za predpokladu, že by toto bolo preukázané inými vykonanými dôkazmi použil
(hoci iba v časti odôvodnenia výroku o treste) ako dôkaz, že som sa skutku opísanom v obžalobeskutočne dopustil a tak dokazovanie, ktoré podľa môjho názoru svedčilo jednoznačne v môj prospech,
urobil súčasťou usvedčujúcich dôkazov, ktorý postup musím zásadným spôsobom odmietnuť. V tejto
súvislosti prehlasujem, že vo vzťahu k deťom či životnej partnerke (tá ako silná osobnosť by mi to ani

nedovolila) som sa nikdy nesprával ako nespochybniteľný vodca či hlava rodiny, u ktorého je treba prijať
akékoľvek jeho správanie k ostatným jej členom, pričom z vykonaného dokazovania (hoci aj z pohľadu
tejto otázky evidentne neúplného) žiadne takého moje správanie ani preukázané nebolo.
V ďalšej časti odvolania sa budem zaoberať zhodnotením dôkazov vzťahujúcich sa k môjmu konaniu,
ktorým som mal naplniť znaky zločinu podľa § 208 ods.1 písm.a), písm.b) Tr. zák. inak než bitím,

konkrétne tým, že som nútil mal. poškodenú A. kľačať na polienku alebo na hrášku s rukami zdvihnutými
nad hlavou, topil som ju v bazéne, vyhadzoval ju v nočných hodinách na ulicu von z rodinného domu a
vymykal ju, odopieral som jej stravu a spánok počas nočných hodín. To, že k takémuto môjmu konaniu
dochádzalo vyvracajú svojimi výpoveďami okrem mňa aj mal. A., ktorá by pochopiteľne o ňom vedieť
musela, ako aj ďalšie osoby, ktoré by ako členovia spoločnej domácnosti, mohli byť jeho priamymi
svedkami a to svedkyne D. B. a maloletá O. B.. Jedinou malou výnimkou ale bez akýchkoľvek znakov

konania,ktorébymohlobyťpokladanézatýranie,jezozhodnýchvýpovedíoznačenýchosôbvyplývajúci
prípad, kedy som maloletej A. ako aj jej sestre O. uložil trest spočívajúci v povinnosti kľačať v kúte (nie
však na polienku ani na hrášku a ani nie so zdvihnutými rukami) a to vtedy, keď hoci husto pršalo, meškali
s príchodom domov, nezdvíhali mne ani D. telefón, preto som ich musel ísť von autom hľadať. Spáchanie
skutku vyššie označenými formami ustálil súd výlučne na základe toho, čo ústne či formou elektronickej

komunikácie mal. A. oznámila spolužiačkam S. A. a G. Q. a o čom sa od týchto svedkýň a čiastočne
následne aj priamo od Sofie dozvedel jej triedny učiteľ L. H. a od neho (iba vo vzťahu k trestu kľačania so
zdvihnutými rukami) riaditeľ L. A.. Okrem toho, že so zreteľom na zásadu v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, si vôbec neviem predstaviť ako možno kohokoľvek uznať vinným zo závažnej trestnej
činnosti iba na základe výpovedí svedkov, ktorým informácie sprostredkovala jediná osoba, resp. ktorým

informácie sprostredkovala osoba, ktorá sa o nich dozvedela od sprostredkovateľa, pričom pôvodca
informácií v rámci všetkých svojich výpovedí pred orgánmi činnými v trestnom konaní vrátane súdu po
riadnom zákonnom poučení existenciu takéhoto konania poprel. V tejto súvislosti naviac poukazujem aj
na ďalšie nezrovnalosti či nedôslednosti v postupe súdu ako aj v postupe orgánov činných v prípravnom
konaní. Poukazujem na to, že súčasťou informácií, ktoré prostredníctvom elektronickej komunikácie, či

ústne oznámila mal. A. spolužiačkam, boli aj tvrdenia o uväzovaní o radiátor a o škrtení, ktoré sa však na
rozdiel od rovnakým spôsobom odovzdaných informácií o kľačaní, topení, vyhadzovaní na ulicu, resp.
odopieraníspánkuastravysúčasťoukonania,ktoréhosomsamaldopustiť,anidouzneseniaovznesení
obvinenia ani do obžaloby a ani do rozsudku nedostali. Poukazujem tiež na to, že napríklad odopieranie
stravy sa súčasťou skutku aj v rozsudku stalo napriek tomu, že vierohodnosť informácií mal. A. v tomto

smere bola vykonaným dokazovaním (dokonca vrátane výpovede triedneho učiteľa L. H.) rozhodujúcim
spôsobom spochybnená. Za ešte zásadnejší z pohľadu konania, ktorým som mal maloletú dcéru týrať
inak ako bitím, pokladám jeho časové ustálenie. Pokiaľ súd v rozsudku stanovuje čas spáchania skutku
tak, že som sa ho mal dopúšťať v presne nezistenej dobe, najmenej však od marca 2023 do 24.10.2023,
nemôžu byť jeho súčasťou konania, ktorých som sa mal údajne dopustiť pred 1.3.2023, pretože použitím

spojenia „najmenej od marca 2023“ stavia súd moje prípadné skoršie konanie len do pozície možného
a teda nie s istotou preukázaného. Súd ani orgány činné v prípravnom konaní si nedali prakticky žiadnu
námahu s tým, aby zistili a presnejšie určili čas, v ktorom malo dôjsť ku konaniu majúcemu znaky týrania
iným spôsobom než bitím. Nesporné však je, že prinajmenšom časť elektronickej komunikácie prebehla
v decembri 2022, teda pred ustáleným obdobím spáchania skutku a napríklad jediný časový údaj o

kľačanínahráškučipolienkusozdvihnutýmirukamivyplývazvýpovedeL.H.,ktorýtotokonanieustaľuje
k obdobiu prvého polroka školského ročníka 2021/2022, teda úplne mimo časového rámca uvedeného
v rozsudku.
- XX-

X
XXXX/XX/XXXX

Ajkeďtejčastimôjhoúdajnéhokonania,ktorémalospočívaťvneprimeranomfyzickomtrestanímaloletej
A. spočívajúcom v bitkách a dupaní po nohách v dôsledku ktorého mala utrpieť zranenia v podobe
modrín na rukách a nohách venoval súd, rovnako ako pred ním orgány činné v prípravnom konanívýrazne väčšiu pozornosť, dôkazná situácie nie je ani v tomto smere jasnejšia. Tento stav je v príčinnej
súvislosti s už v úvode odôvodnenia odvolania uvádzanými nedostatkami vo vykonaní dokazovania,
pričom zásadné pochybenie v postupe súdu vidím aj v hodnotení v tomto smere vykonaných dôkazov

v rozpore so základnou zásadou trestného konania vyjadrenou v ustanovení § 2 ods.12 Tr. por., ktoré
ustanovenie síce hovorí o voľnom, nie však svojvoľnom hodnotení dôkazov. Zmienené nedostatky
súvisia s priradením dôkazného významu niektorým z vykonaných dôkazov, ktorý význam tieto dôkazy
nemajú a v nekritickom hodnotení vierohodnosti niektorých z vykonaných dôkazov. Rovnako, ako vo
vzťahu k tvrdenému týraniu inými formami ako bitím, prípadne dupaním po nohách, to, že konštatované

zranenia vznikli v dôsledku bitia a dupania po nohách a že sú v príčinnej súvislosti s mojim konaním
vyplýva len z toho, čo uviedla mal. A. spolužiačkam v rámci elektronickej a ústnej komunikácie, resp.
čo následne potvrdila aj pred triednym učiteľom či riaditeľom v čase pred začatím trestného stíhania
a v rámci trestného stíhania boli tieto jej tvrdenia výpoveďami označených svedkov sprostredkované.
Aj vo vzťahu k týmto tvrdeným formám týrania platí, že osoby, ktoré by museli byť takéhoto konania
zúčastnené (teda ja a mal. A.), resp. reálne mohli byť ako členovia rodiny žijúci v spoločnej domácnosti

jeho svedkami (D. B. a mal. O. B.), vo všetkých svojich výpovediach v rámci trestného konania to, že k
takémuto konaniu došlo, vylučujú. Aj pre toto tvrdené konanie platí, že súd (rovnako ako pred ním orgány
činné v prípravnom konaní) nevenoval z hľadiska časového ustálenia spáchania skutku v rozsudku
náležitú pozornosť tomu, kedy vlastne k týmto konaniam malo dôjsť.
Na rozdiel od dôkaznej situácie v práve naznačenom smere nie je sporné, že stopy po zraneniach na

tele mal. A. zistené boli, ich rozsahom vrátane možného mechanizmu ich vzniku (s cieľom vyhnúť sa
akémukoľvek zovšeobecňovaniu) sa budem s poukazom na vykonané dôkazy zaoberať jednotlivo vo
vzťahu ku každému tvrdenému zraneniu.
V konaní bolo bezpečne preukázané, že mal. A. utrpela zranenie vyobrazené na fotografii z 22.3.2023
na 1. č. 6, ako aj na 1. č. 17 spisu, na ktorej fotografii vidieť modriny nprstov a chrbte ľavej ruky

maloletej. Túto fotografiu poslala mal. A. spolužiačke S. A. cez Messenger, pričom jej následne tvrdila, že
zranenie som jej spôsobil ja búchaním kladivom po ruke. S. A. následne o tejto skutočnosti informovala
a fotografiu predala triednemu učiteľovi L. H. a ten informoval riaditeľa L. A.. L. H. aj L. A. podľa ich
výpovedí toto zranenie na ruke mal. A. aj osobne videli a to najskôr L. H. v kabinete a vzápätí spoločne
s L. A. v riaditeľni, pričom práve táto skutočnosť bola príčinou predvolania matky mal. A. do školy na

pohovor, ktorý sa uskutočnil 24.3.2023. Označení svedkovia uviedli aj to, že za ich prítomnosti mal. A.
vo vzťahu k pôvodu zranenia potvrdila, že vzniklo ako dôsledok bitia zo strany otca. Mal. A. o pôvode
tohto zranenia vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedla, že si
ich spôsobila sama, keď si pri hre so psom ruku, ktorou odhadzovala lietajúci tanier, udrela o strom. Zo
zranenia urobila fotografiu, ktorú poslala S. A. a tejto následne uviedla, že som jej zranenia spôsobil

ja a to údermi kameňom (nie kladivom ako vypovedá A.). To, že som jej zranenia spôsobil práve ja
potvrdila aj pred triednym učiteľom a riaditeľom aj keď podľa nej fyzicky zranenia videl iba L. H.. V
súvislosti s týmto objektívne preukázaným zranením mal. A. si dovoľujem poukázať na rozpornosť
záverov, ktoré vo vzťahu k mechanizmu jeho vzniku urobil súd, pričom táto rozpornosť vyplýva zo
samotnej skutkovej vety rozsudku. Súd, ako je zrejmé z odôvodnenia jeho rozsudku, síce bez vykonania

obhajobounavrhovanéhodokazovaniavsmerezisteniapravdepodobnéhomechanizmuvznikuzranenia
mal. A., vzhľadom na rozporné informácie, ktoré o tomto mechanizme mal. A. uviedla pred a po začatí
trestného stíhania, ustálil, že zranenie je v príčinnej súvislosti s mojim konaním, napriek tomu sa však
„neodvážil“ v popise skutku (na rozdiel od mechanizmu zranení vzniknutých na nohách, ktoré dal do
súvislosti s dupaním po nich) uviesť ako mechanizmus vzniku zranení na ruke údery kladivom, či

kameňom a konkrétny mechanizmus nahradil iba nekonkrétnym pojmom „bitie“. To pre mňa znamená
jediné, že síce uveril tomu, čo o zranení povedala mal. poškodená pred začatím trestného stíhania (a
nie tomu, čo o ňom vypovedala po jeho začatí), ale nie tak celkom, keďže vznik iba povrchových zranení
vo forme modrín na ruke dokonca bez akéhokoľvek poškodenia kože údermi kladivom, či kameňom sa
mu, aj bez odborného posúdenia mechanizmu ich vzniku, javil nepravdepodobný.

Ďalšie zranenia, ktoré súd spája s mojim konaním sú zranenia nôh v časti stehien a lýtok vyobrazené
na fotografii na 1. č. 5 a na 1. č. 516 ako aj na fotografii ako súčasti elektronickej komunikácie na 1. č.
112. Fotografie so zraneniami preposlala mal. A. S. A. najskôr dňa 18.2.2023, pričom obidve zhodne
vypovedajú, že vznik týchto zranení im mal. A. vysvetlila tak, že som ju bil. Svedok L. P. H. vo svojich
výpovediach uvádza, že fotografiu mu doniesli ukázať S. A. a G. Q. a on ju potom poskytol k nahliadnutiu

riaditeľovi L. A., čo tento svedok aj potvrdzuje s tým, že on fyzicky zranenia nôh na mal. A. nevidel.
Svedok L. P. H. uvádza, že zranenia na nohách vo forme modrín videl aj fyzicky po tom, keď mal. A.
požiadal aby mu ich ukázala, čo táto aj urobila a uviedla, že som jej ich spôsobil ja udieraním opaskom.
V rámci výpovede na hlavnom pojednávaní tento svedok po nahliadnutí na fotografiu tvrdil, že videlfyzicky na tele mal. A. rovnaké zranenia, aké sú zachytené na fotografii, pričom v čase, keď mu mal. A.
zranenia ukazovala, boli prítomné viaceré ďalšie dievčatá, určite však A., Q. a B.. Stopy po zraneniach
nôh boli v čase keď ich videl fialové, pričom podľa jeho laického odhadu vznikli pred dvomi či tromi dňami.

Svedkyne A. a Q. však vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že zranenia na dolných končatinách A.
nikdy fyzicky nevideli. Z fotografie na 1. č. 516 vyplýva, že táto vznikla ešte 19.12.2022 a z odstupom
dvochmesiacov18.2.2023jumal.A.poslalaA.aQ..Ztaktovykonanéhodokazovaniajepretozrejmé,že
po dvoch mesiacoch L. H. na nohách mal. A. nemohol zaregistrovať modriny po zraneniach na dolných
končatinách totožné s modrinami vyobrazenými na fotografii, do ktorej na hlavnom pojednávaní predtým

nahliadol. Táto skutočnosť, ako aj výpovede A. a Q. dokazujú, že svedok L. P. H. z dôvodov, ktoré sú
pre mňa nevysvetliteľné (azda len tým, že svedok subjektívne presvedčený o mojej vine chce ochrániť
svoju žiačku pred otcom tyranom aj za cenu krivej výpovede) klame o skutočnosti významnej pre trestné
konanie. Podotýkam, že táto podľa mňa nesporná skutočnosť znevierohodňuje výpoveď svedka L. H. aj
vo vzťahu k ďalším jeho tvrdeniam (konkrétne mám na mysli tvrdenia o výrazných zmenách v správaní
mal. A., prípadne zmenách jej nálady z veselej na smutnú bezprostredne po telefonáte rodičov) a to,

že jeho výpoveď súd v rozsudku vyhodnocuje ako jeden zo zásadných dôkazov svedčiacich o mojej
vine, preto pokladám za vážnu chybu. Aj vo vzťahu k zraneniam dolných končatín mal. A. platí, že sa
súd tým, že zamietol návrh obhajoby, ani nepokúsil zistiť pravdepodobný mechanizmus ich vzniku a
vzhľadom na to ako rozdielne ho mal. A. popísala pred začatím trestného stíhania (bitím opaskom) a
ako ho prezentovala po jeho začatí (kopaním do jej nôh neznámou osobou v priestoroch pod mostom

medzi O. a U.) v rozpore s povinnosťou zistiť všetkými dostupnými dôkaznými prostriedkami objektívnu
pravdu, nepreveril tvrdenie mal. A., že reálne vyzerali zranenia jej nôh menej dramaticky, keďže tieto na
telefóne formou fotomontáže dofarbila. Okrem toho aj pre toto zranenie platí, že vzhľadom na to, že k
nemu došlo v decembri 2022 nie je časovo kryté skutkom tak, ako ho súd ustálil v rozsudku.
Ďalšie zranenie mal. A. som mal tejto podľa výpovede S. A. spôsobiť krátko pred mojim zadržaním

dňa 20.10.2023 na chodidlách jej obidvoch nôh a to tak, že som mal po týchto skákať pätami. Mal.
A. zranenia chodidiel zdokumentovala spolužiačke zaslaním fotografie, ktorá sa v spise nachádza na
1. č. 92 a na 1. č. 519, pričom táto mala byť vyhotovená 21.10.2023. Na následne dňa 29.10.2023
vyhotovenej fotografii chodidiel mal. A. už žiadne stopy po modrinách nie sú viditeľné, hoci stopy na
fotografiiz21.10.2023súvýraznéažiadnestopypozraneniachchodidielnebolinájdenéaniprivyšetrení

poškodenejmal.A.uL.T.U.zodňa25.10.2023aniesúviditeľnéanizfotodokumentácienôhpoškodenej
vyhotovenej bezprostredne po mojom zadržaní orgánmi polície. Dodatočne obhajobou predložené
fotografie dolných končatín mal. A. vyhotovené v čase, keď som bol už dávno zadržaný, dokumentujú,
že mal. A. dokáže na mobilnom telefóne pomocou aplikácie ibis Paint X v priebehu niekoľkých chvíľ zo
záberu na nohy, na ktorých nie je ani zámka zranenia, vyrobiť záber na nohy, na ktorých sú výrazné

modriny svojim rozsahom totožné s tými, ako vidieť na fotografiách na 1. č. 92 a 519. Aj vo vzťahu k
takto zdokumentovanému zraneniu mal. A. spojenému s mojim násilným konaním odmietol súd vykonať
dokazovanie v smere preverenia vierohodnosti výpovedí mal. A. po začatí trestného stíhania a to nielen
z hľadiska jej tvrdenia o sfalšovaní dôkazu, ale aj z hľadiska možnosti vzniku zranení mechanizmom,
ktorý uviedla spolužiačke, teda údajným skákaním pätami mojich končatín po jej chodidlách (v tejto

súvislosti si dovolím podotknúť, že aj bez odborného posúdenia sa javí byť takýto mechanizmus vysoko
nepravdepodobný).

XX
XXXX/XX/XXXX

Z odôvodnenia mojim odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva aj to, že súd mal moju vinu za
preukázanú aj na základe dôkazu získaného prehratím obrazovo-zvukového záznamu na 1. č. 89, na
ktorom mal. A. ukazovala reálne na jej tele existujúce modriny. Je pravdou, že na tomto zázname A.
ukazuje na modriny (možno skôr červené fľaky) na jej obidvoch ramenách, na stehnách obidvoch jej
nôh a na lýtku, z jej slovného komentára k obrazovo- zvukovej nahrávke ale nevyplýva príčina ich

vzniku. Na hlavnom pojednávaní sa k tomuto záznamu vyjadrila tak, že vznikol niekedy na jar 2023 a
modriny si vytvorila sama tak, že si na tele urobila cucfleky všade tam, kde dočiahla. Aj napriek tomu,
že ani na základe žiadneho ďalšieho vykonaného dôkazu nie je možné modriny viditeľné na zázname
akokoľvek prepojiť s mojim konaním (o obrazovo-zvukovom zázname sa zmieňuje vo svojej výpovediiba S. A., ktorá ho aj dala k dispozícii orgánom polície a to v tom smere, že jej záznam bez akéhokoľvek
ďalšieho komentára k pôvodu modrín poslala mal. A.) a napriek tomu, že aj v tomto prípade súd odmietol
obhajobou navrhované dokazovanie k posúdeniu vierohodnosti výpovede mal. A. vo vzťahu k ňou

uvádzanému mechanizmu vzniku modrín, súd predmetný obrazovo-zvukový záznam označil za dôkaz
usvedčujúci ma z trestnej činnosti, nemá takýto jeho postup nič spoločné s povinnosťou vykonať dôkazy
tak, aby súdu umožnili urobiť spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods.10 Tr. por.) a vykonané dôkazy hodnotiť
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 ods.12 Tr. por.
Okrem zranení zmienených vyššie vyplýva z vykonaných dôkazov aj údaj o sinke pod okom mal. A., o

ktorej sa a to iba vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, zmieňuje svedok L. H. s tým, že pôvod jej vzniku
mu mala mal. A. vysvetliť tak, že som ju zbil a o sinke okolo úst, o ktorej vypovedá mal. G. Q.. Z dôvodu,
že tieto ďalšie tvrdené drobné poranenia mal. A. nie sú v spise nijako inak zadokumentované, o sinke
pod okom chýba akýkoľvek časový údaj k jej vzniku a o sinke okolo úst údaj o tom, ako k nej mala mal.
A. prísť a do popisu skutku v rozsudku tieto zranenia ani neboli nijako premietnuté (podľa rozsudku som
totiž A. mal spôsobovať iba zranenia na rukách a nohách) nepokladám tieto údaje pre rozhodnutie vo

veci za akýmkoľvek spôsobom relevantné.
Za chybu v postupe súdu pokladám aj to, že sa tento síce v odôvodnení rozsudku zmienil, ale nijako
nevyporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z fotografií na 1. č. 404 až 420 spisu a na 1. č. 471 až
513 spisu, súčasťou ktorých je vždy mal. A. a to striedavo spolu s mojou osobou a ďalšími blízkymi
členmi rodiny a to v rôznych životných situáciách tak v priestoroch rodinného domu ako aj mimo neho

(na výletoch, iných spoločných akciách), pričom fotografie boli predkladané tak, aby mal. A. zachytávali
priebežne každý mesiac a to nielen počas obdobia, v ktorom som sa mal trestnej činnosti dopúšťať, ale
už od mesiaca máj 2021. Je evidentné, že z týchto fotografií jednak nevyplýva, že by sa v tomto období
mal. A. obliekala spôsobom neprimeraným príslušnému ročnému obdobiu a priestorom, v ktorých sa v
čase vyhotovenia fotografie nachádzala a to z dôvodu, že by chcela zakryť časti svojho tela, na ktorých

mala mať zranenia a nesignalizujú ani to, že by sa v rodinnom prostredí, ktorého súčasťou som bol
pochopiteľne aj ja, cítila nepríjemne, pociťovala smútok a už vôbec na ich základe nie je možné urobiť
záver, že v tomto období žila v domácnosti s osobou, ktorá ju pravidelne bije opaskom, kladivom či
kameňmi, topí v bazéne, škrtí, nedovolí jej spať, odmieta jej poskytovať stravu a dokonca ju priväzuje
o radiátor.

- XX - - V.%

XX
XXXX/XX/XXXX

Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že nikto z vypočutých svedkov vrátane mal. A. vo svojich výpovediach
v prípravnom konaní, či na hlavnom pojednávaní netvrdí, že svojimi zmyslami vnímal akékoľvek moje

konanie, ktorého som sa mal dopustiť podľa rozsudku voči mal. A. a všetky v priebehu dokazovania z
výsluchov svedkov vyplývajúce informácie spájajúce ma s konaním popísaným v rozsudku pochádzajú
nepriamo z jediného zdroja - od mal. A. a to z obdobia pred začatím trestného stíhania. Z doposiaľ
v tomto odôvodnení odvolania zmienených dôkazov nevyplýva ani to, že v priebehu dokazovania
zdokumentované fyzické zranenia poškodenej skutočne v zdokumentovanom rozsahu vznikli a dôkazy,

z ktorých ich existencia vyplýva, neboli prinajmenšom sčasti sfalšované samotnou mal. A. a nevyplýva z
nich ani mechanizmus ich vzniku, keďže na preverenie rozdielne mal. A. uvádzaných mechanizmov ich
vzniku pred a po začatí trestného stíhania nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Výsluchy svedkov a
osobitne znalecké dokazovanie znaleckej organizácie R. S. T., A., H. I. H. nezistilo u mňa žiadnu úchylku,
z ktorej by vyplývala aspoň čiastočná miera uveriteľnosti v to, že som sa mohol dopustiť takých foriem

správania voči vlastnému dieťaťu, ako sa tvrdí v rozsudku.
Je preto podľa môjho názoru jasné, že záver o mojej vine urobil súd prioritne na základe zhodnotenia
výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru Psychológia Q. G. H. vrátane
výpovede tohto znalca pred súdom, čo napokon priamo vyplýva aj z tej časti odôvodnenia rozsudku, v
ktorej súd uvádza, že dôkazy (svedecké výpovede) hodnotil súd v kontexte so znaleckým dokazovaním

vykonaným práve týmto znalcom.
Ešte predtým ako sa budem zaoberať závermi znaleckého dokazovania vykonaného znalcom Q. H.,
dovolím si poukázať na okolnosti vyšetrenia mal. A. ako dôležitej súčasti znaleckej činnosti tohto
znalca. Psychologické znalecké vyšetrenie sa ako z posudku vyplýva, konalo dňa 22.1.2024 (tedatakmer tri mesiace po mojom zadržaní) v priestoroch Okresného riaditeľstva PZ v Bánovciach nad
Bebravou zjavne bez predchádzajúceho predvolania mal. A. na vyšetrenie (znalec o predvolaní nevie
a žiadne nie je ani súčasťou spisu), jej prítomnosť zabezpečila opatrovníčka priamo zo školy, pričom

vyšetrenie prebehlo bez prítomnosti tlmočníka. Znalec vykonal znalecké dokazovanie bez konzultácie
so znalcom z odboru Psychiatrie, čo síce na výpovedi na hlavnom pojednávaní odôvodnil tým, že nezistil
a ani nemal takúto potrebu, z jeho výpovede však zároveň vyplýva, že keby bola mal. A. vyšetrená
znalcom, bola by asi u nej zistená depresia, úzkostná depresívna porucha alebo iná psychiatrická
diagnóza,neexistujevšakpsychiatrickévyšetrenieatedaanipsychiatrickáanamnéza.Keďževiacerézo

symptómov charakterizujúcich osobu vystavenú týraniu sú súčasťou niektorej z psychiatrických diagnóz,
mal znalec pre účely vypracovania znaleckého posudku aj so zreteľom na rôzne v priebehu konania
mal. A. prezentované dôvody jej stresu, nezrelosti, sebapoškodzovania, suidiciálnych myšlienok pribrať
za konzultanta znalca z odboru psychiatrie. Uvedené skutočnosti vrátane neúplného oboznámenia sa
znalca s vykonanými dôkazmi, nezaistenie lekárskych správ o psychoterapii, ktorej sa mal. A. podrobila
po mojom vzatí do väzby odôvodňovali podľa môjho názoru doplnenie znaleckého dokazovania v zmysle

návrhuobhajoby,ktorýbolvšaksúdomrovnakoakopraktickyvšetkyďalšienávrhyobhajoby,zamietnutý.
Nemôžemsurčitosťoutvrdiť,žespomínanéskutočnostibyviedlikinýmznaleckýmzisteniamazáverom,
som však presvedčený, že sa nedá ani vylúčiť, že by mali a to možno aj zásadný vplyv na závery znalca
Q. H..

OdhliadnucodnavrhovanéhodoplneniaznaleckéhodokazovaniavOdborePsychológiasavďalšejčasti
odôvodnenia odvolania budem zaoberať závermi znaleckých zistení znalca Q. H. tak, ako vyplývajú z
jeho písomného znaleckého posudku a z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a to tak vo vzťahu
k otázke posúdenia symptómov svedčiacich o prítomnosti syndrómu týranej osoby u mal. A. a príčin,
ktoré k vzniku týchto symptómov mohli viesť, ako aj vo vzťahu k otázke vierohodnosti výpovede mal. A.

a to tak všeobecnej psychologickej vierohodnosti ako aj špecifickej psychologickej vierohodnosti.
Ako laik neviem zásadným spôsobom spochybniť odborné zistenia znalca súvisiace so zistením zmien
v emocionálnych reakciách mal. A. z hľadiska prítomnosti pocitov viny, či extrémnej láskavosti, zmien
v hodnotení vlastnej osoby a ostatných ľudí z hľadiska prítomnosti sebaobviňovania či manipulácie
s realitou a z hľadiska zistenia symptómu distresu a disfunkcie psychických procesov súvisiacich

najmä so zvýšenou mierou stresogénnosti v prežívaní a s prejavmi úzkosti - depresívnej symptomatiky,
nevylučujem však, že boli u nej prítomné. Som ochotný pripustiť i to, že k vzniku aspoň niektorých z
týchto symptómov, či k ich rozvinutiu mohlo dôjsť v súvislosti s tým, že som zmeny v jej správaní ako
otec nevnímal, či im venoval nedostatočnú pozornosť, alebo som si ich nesprávne spájal s prejavmi
dievčaťa typickými pre pubertálne obdobie. Kategoricky však popieram, že tieto symptómy akokoľvek

súvisia s mojim konaním opísaným v rozsudku, keďže som sa žiadneho takéhoto konania nedopustil.
Znalec Q. H. v písomnom znaleckom posudku vyššie uvedené ním zistené symptómy vyhodnotil ako
prejavy syndrómu týranej osoby u mal. A., ktorá bola podľa neho z psychologického hľadiska vystavená
po dlhšiu dobu, minimálne však počas roka 2023 môjmu konaniu spočívajúcemu v neprimeranom
fyzickom trestaní, ktoré u nej vyvolávalo psychické utrpenie, ťažké príkorie v zmysle týrania. Záver

znalca o príčinnej súvislosti medzi syndrómom týraného dieťaťa a mojim konaním, ktorý si bez výhrad
osvojil aj súd, pokladám bez ohľadu na konštatovanie, že to znalec urobil „z psychologického hľadiska“
za posúdenie nie odbornej, ale výsostnej právnej otázky a nepochybné je aj to, že to znalec urobil na
základe toho, ako si sám vyhodnotil neúplné dôkazy, ktoré dostal k dispozícii z vyšetrovacieho spisu
v čase jeho pribratia do konania. Znalec teda v posudku nielenže urobil záver o právnej otázke, ale

urobil ho na základe vyhodnotenia dôkazov, ktoré mu neprináleží vykonávať. Vo svojich vyjadreniach na
hlavnom pojednávaní, ktoré však súd už pri rozhodovaní prakticky nevzal do úvahy, bol už znalec oveľa
opatrnejší a to tak v smere iného možného vysvetlenia prítomnosti ním u mal. A. zistených symptómov
než syndrómom týranej osoby, ako aj pri spojení ich vzniku či rozvinutia s konkrétnym konaním
konkrétnej osoby, aj keď zásadným spôsobom závery vyslovené v znaleckom posudku nezmenil. Na

posuny vo výpovedi znalca oproti oveľa jednoznačnejšie vysloveným záverom v písomnom znaleckom
posudku si dovolím poukázať odcitovaním niektorých častí jeho výpovede:
Zistenie príčin pocitov viny, sebaobviňovania za stav, ktorý je v súčasnosti a s tým súvisiacej extrémnej
láskavosti so strany mal. A. k mojej osobe ako prejavu obranných mechanizmov by si možno vyžadovalo
nejaký hlbší náhľad z hľadiska toho, či sú to nejaké disociatívne odklony od reality, uvažovania. Zvýšená

stresogénnosť u mal. A. mohla byť spôsobená aj tým, že otec je vo väzbe, stresu bolo u maloletej hodne,
ale pre korektnosť mohla vzniknúť aj z tej väzby. Pocit viny, sebaobviňovanie, stresogénnosť by mohli
byť v nejakej miere zastúpené aj v prípade, že si to mal. A. na otca vymyslela, aj keď podľa znalca by
to v zistenom rozsahu len z tohto dôvodu nevzniklo. Na otázku, či zvýšená stresogénnosť mohla byťspôsobená inými faktormi (väzba otca, sebapodceňovanie v súvislosti s predstavami o vlastnom výzore,
neschopnosť získať priateľov, nadávky spolužiakov do Q. či U.) znalec uviedol, že depresiou môže trpieť
aj dieťa, ktoré má rodičov úplne v pohode a znalec nemôže automaticky spájať zistené symptómy s

týraním aj keď to, že mohli súvisieť s takýmto konaním (treba podľa mňa rozumieť, že v prípade keď k
týraniu skutočne došlo) je vysoko pravdepodobné. Prostredie v škole z hľadiska zlého začleňovania v
rámci sociálnych rovesníckych skupín má určite význam a z pohľadu dospelého môže byť tento význam
podcenený, toto však znalec do príčinnej súvislosti so zistenými symptómami u mal. A. nedal, pretože
to nemal vyšetrením jednoznačne objektivizované. V súvislosti s otázkou smerujúcou k posúdeniu, či

znalec nehodnotí dôkazy, tento uviedol, že sa za prípadné zasahovanie ospravedlňuje, snažil sa len
ponúknuť nejaký svoj psychologický pohľad, to, či zistený psychologický stav má príčinnú súvislosť s
konaním otca je diskutabilné, on však nevidel iné faktory, alebo podnety, ktoré by boli natoľko významné,
aby psychologický stav maloletej vysvetľovali.
Ďalšou zásadnou otázkou, ktorú znalec Q. H. riešil, je otázka vierohodnosti výpovede mal. A., pričom
v písomnom znaleckom posudku sa aj k tejto otázke vyjadril znalec jednoznačne tak, že všeobecná

psychologická vierohodnosť, teda schopnosť mal. A. vnímať, chápať a interpretovať realitu je plne
zachovaná, naproti tomu jej špecifická psychologická vierohodnosť je výrazne znížená z dôvodu
zamlčiavania prežitých udalostí, resp. fabulatívneho vysvetľovania zistených skutočností a možno
predpokladať, že názory a postoje maloletej k osobe otca sú účelové s tendenciou vykresľovať
ich skôr neutrálne až pozitívne, inak povedané nekriticky. Aj v smere zodpovedania tejto znalcovi

položenej otázky vidím značný posun v jeho vyjadrení vo výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti
záverom v písomnom znaleckom posudku. Znalec na otázku, či sa zníženie špecifickej psychologickej
vierohodnosti mal. A. týka iba jej výpovedí po začatí trestného stíhania, alebo sa vzťahuje aj k tomu,
čo pred začatím trestného stíhania hovorila spolužiačkam či učiteľom, znalec vypovedá, že to, že
schopnosť mal. A. nejakým spôsobom objektívne popisovať skutočnosti je znížená, nevypovedá o tom v

akom smere je znížená, nevysvetluje kedy vlastne vypovedala pravdu (už v znaleckom posudku znalec
správne podotýka, že pravdivosť výpovede musí posúdiť súd), znalec len videl silný dôvod brániaci
mal. A. vypovedať pravdivo niektoré skutočnosti spočívajúce v intrapsychickom konflikte, ktorý je danou
osobou otca.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti som presvedčený o tom, že práve závery znaleckého
posudku Q. H. prevážili misky váh pri hodnotení dôkazov tým smerom, že súd napokon vyniesol
odsudzujúci rozsudok, pričom bez týchto záverov by k vyneseniu odsudzujúceho rozsudku z dôvodu
nepreukázania žiadneho v rozsudku mi za vinu pripisovaného konania by nedošlo. Zároveň však platí,
že tieto závery znalca tak k otázke prítomnosti syndrómu týranej osoby u mal. A. ako aj k otázke jej

špecifickejpsychologickejnevierohodnostiznalcomvznaleckomposudkuvzťahovanejprávektomuako
sa o veci vyjadrovala po začatí trestného stíhania, silne ovplyvnili jeho presvedčenie, že u mal. A. zistené
symptómy vznikli či rozvinuli sa práve v súvislosti s mojim (objektívnymi dôkazmi nepreukázaným)
konaním. Zjednodušene povedané platí, že bez záverov znalca Q. H. by súd nemal dostatok dôkazov
na moje odsúdenie, pričom znalec k týmto záverom dospel iba za použitia práve tých dôkazov, ktoré by

na moje uznanie viny nemohli stačiť.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací mojim
odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/16/2024-624 zo dňa 22.7.2024
z dôvodov uvedených v ust. § 321 ods.l písm.a), b), c) Tr. por. podľa § 322 ods.l Tr. por. zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby po zrušení
napadnutého rozsudku sám podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol tak, že ma spod obžaloby prokurátora
oslobodí z dôvodu uvedeného v ust. § 285 písm.a) Tr. por. Nielen v prípade druhej navrhovanej
alternatívy, ale aj v prípade tej prvej navrhujem, aby som bol z väzby prepustený na slobodu.“

K písomnému a podrobnému odôvodneniu odvolania obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry
Bánovce nad Bebravou do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonaného za splnenia všetkých procesných

podmienok intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín právom konečného návrhu navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomnom
odôvodnení ich odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu i on poukázal na svoje
podané odvolanie a navrhol rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomnom odôvodnení svojho odvolania.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku
1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý
rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku i z hľadiska dovolacích dôvodov podľa § 371 odseku
1 Tr. poriadku, po tom, čo zistil, že podané odvolanie obžalovaného je prípustné, podané oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste. Po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k obom napadnutým

výrokom, t. j. vo vzťahu k výroku o vine a výroku o treste krajský súd dospel k nepochybnému záveru
o tom, že odvolanie obžalovaného však dôvodné nie je.

Krajský súd vo vzťahu k odvolaním napadnutého výroku o vine zistil, že okresný súd, ako súd prvého
stupňa, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy,

ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku a na základe toho dospel k správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168 odseku 1 Tr. poriadku aj
podrobne a vecne správne, zrozumiteľne a plne akceptovateľne v napadnutom rozsudku aj odôvodnil.

Sozreteľomnavykonanédôkazy,naktorépoukázalvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,ktorénaseba
nadväzujú,navzájomsapodporujúadopĺňajú,nemalanikrajskýsúdžiadnepochybnostiovierohodnosti
a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k následnému právnemu
posúdeniu konania obžalovaného ako žalovaný trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, keďže boli

naplnené všetky štyri formálne znaky tejto žalovanej skutkovej podstaty trestného činu. Obžalovaný aj
napriek tomu, že poprel, že sa správal spôsobom, popísaným v skutkovej časti napadnutého rozsudku,
a že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, pretože má ísť o výmysly a fantázie jeho poškodenej
dcéry A.. B., je bez akýchkoľvek rozumových pochybností usvedčený zo spáchania žalovaného skutku
vierohodnými, nerozpornými a presvedčivými dôkazmi: svedecké výpovede L. L. A., L. P. L., maloletej

S. A. a G. Q., podporne aj maloletej O. B., výsluchom znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie detí, vrátane obsahu ním podaného znaleckého posudku, ktorý potvrdil vznik syndrómu
týraného dieťaťa u maloletej poškodenej A.. B., ktorý vznikol v priamej a príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného, podporne aj všetky relevantné listinné dôkazy, na ktoré v podrobnostiach okresný
súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, z nich najmä ide o fotografie, na ktorých sú

zreteľne viditeľné zranenia na horných aj dolných končatinách maloletej poškodenej A.. B., tiež obsah
zabezpečenej a vykonanej elektronickej komunikácie medzi osobami G. a A. (prezývka), tiež obrazovo
zvukový záznam, kde poškodená mal. A.. B. ukazuje reálne podliatiny na svojom tele, pričom všetky
tieto usvedčujúce dôkazy tvoria aj podľa názoru krajského súdu ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov,
ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú. Na tomto závere krajského súdu nič nemení ani obsah

vykonaných dôkazov, ktoré majú svedčiť v prospech obžalovaného, a to svedecké výpovede D. B., J.
A. a mal. poškodenej A.. B., ktoré správne okresný súd nepokladal za relevantné pre spochybnenie
vierohodnosti ostatných vykonaných dôkazov, ktoré svedčili v neprospech obžalovaného, a to aj napriek
viacerým odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré podrobne popisoval, a ktorými sa obžalovaný
neúspešne snažil (z väčšej časti opakovane tak, ako aj predtým pred okresným súdom) spochybniť

tieto usvedčujúce dôkazy, ktoré boli inak vykonané kontradiktórnym spôsobom a v súlade s Trestným
poriadkom. Obžalovaný sa tiež opakovane v odvolacích námietkach snažil spochybniť procesný postup
okresného súdu, ktorým jeho návrhy na doplnenie dokazovania ako nedôvodné a nadbytočné zamietol.Tento procesný postup ale krajský súd považuje rovnako za správny a zákonný, keď okresný súd už
sám presvedčivo a akceptovateľne takýto svoj procesný postup odôvodnil v napadnutom rozsudku.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, krajský súd opakovane uvádza, že aj tu okresný
súd taktiež postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného správne právne posúdil ako
trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr.
zákona účinného do 15. marca 2024, pretože obžalovaný svojim konaním kumulatívne naplnil všetky
štyri formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu zločinu. Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal

podmienky trestnej zodpovednosti jednoznačne ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli
zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom
čase nepríčetným, či konal v stave zmenšenej príčetnosti. Naplnený bol aj objekt útoku tohto zločinu
a splnená bola aj ich subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu žalovaného
skutku nepochybne vyplýva aj naplnenie objektívnej stránky predmetného zločinu, pričom skúmanie
materiálneho korektívu vzhľadom na to, že ide o zločin je irelevantné. Krajský súd sa v rámci prieskumu

právneho posúdenia skutku v napadnutom rozsudku zaoberal do úvahy prichádzajúcou aplikáciou
Trestného zákona v znení účinnom od 15. marca 2024 (novela Zákona č. 40/2023 Z. z.), ale nedospel
k záveru, že aplikácia Trestného zákona v tomto novom a aktuálnom znení je pre obžalovaného
priaznivejšia.

Krajský súd pre úplnosť dodáva, že v odvolacích námietkach obžalovaný v podstate namietal nesprávny
aj nezákonný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom. Krajský súd k tomu opakovane
uvádza, že okresný súd po správnom a zákonnom procesnom postupe pri vykonávaní dôkazov tieto
hodnotil v súlade so zákonom (§ 2 odsek 12 Tr. poriadku) a jeho úvahy, hodnotenie
vykonaných dôkazov a závery vo vzťahu k výroku o vine nie sú ani v rozpore so zásadami logického

uvažovania. Pritom ale nie je v takomto prípade potom relevantné, že v tejto otázke je takéto hodnotenie
dôkazov a závery okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine v diametrálnom rozpore s hodnotením
vykonaných dôkazov a závermi vo vzťahu k výroku o vine obžalovaným.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 odseku 1

až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. Okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru o neexistencii poľahčujúcich (§ 36 Tr. zákona)
ale ani priťažujúcich (§ 37 Tr. zákona) a správne pritom použil aj ustanovenie §
38 odsek 2 Tr. zákona. Okresný súd potom tiež správne obžalovanému ukladal trest odňatia slobody

podľa základnej trestnej sadzby ustanovenia § 208 odsek 1 Tr. zákona (3 až 8 rokov) a správne potom
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, t. j. na samej dolnej hranici sadzby,
pričom ani podľa krajského súdu v posudzovanom prípade u obžalovaného neboli dané žiadne také
podstatné, resp. významné skutočnosti, ktoré by mohli u neho viesť k mimoriadnemu zníženiu trestnej
sadzby podľa § 39 Tr. zákona pod zákonnú dolnú hranicu. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému

výkon trestu odňatia slobody podmienečne neodložil, pretože pre takýto spôsob výkonu trestu odňatia
slobody ani krajský súd nezistil relevantný dôvod, a to aj s poukazom na všetky skutkové okolnosti,
spôsobený následok a zjavnú absenciu sebareflexie obžalovaného vo vzťahu k jeho neprípustnému
a neakceptovateľnému spôsobu výchovy dieťaťa. Okresný súd správne a zákonne obžalovaného zaradil
na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do najmiernejšieho ústavu na

výkon trestu, t. j. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný (na území Slovenskej
republiky) doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, resp. nebol ani súdne trestaný, pričom iné,
prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné, aj
s prihliadnutím na obsah výsluchu znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a
v kontexte ním podaného obsahu písomného znaleckého posudku. Takto okresným súdom uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody, s jeho zradením na výkon do uvedeného ústavu na výkon trestu
je trestom primeraným a zákonným, a to aj z hľadiska očakávaného naplnenia účelu trestu podľa
§ 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, t. j. dosiahnutia individuálno-preventívneho a s ním spojeného
generálno-preventívneho účinku. Takto uložený trest obžalovanému je dostatočným na zabránenie
ďalšej protiprávnej činnosti obžalovanému, dostatočnou výstrahou pre potencionálnych páchateľov

(najmä takýchto) trestných činov a uložený trest v napadnutom rozsudku vyjadruje aj primerané morálne
odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci
prvky arbitrárnosti (dáva všetky relevantné odpovede na nastolené otázky v odvolacích námietkach) a
zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného je nedôvodné, krajský súd rozhodol tak,

že podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.

Poučenie:

- XX - - V.%

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.