Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7819201769.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti K. S., nar. XX.X.XXXX a W. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny X., Y. Q. Č.. X, XXX XX X., deti rodičov: J. H.. S. K. Q.K., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Č. Č.. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, PhD.,
advokátkou, Štúrova č. 20, Košice a otca H.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX, XXX
XX X., t.č. U. Č.. X, XXX XX X., právne zastúpeného: JUDr. Kišeľak, s.r.o., Weberova č. 8, 080 01 Prešov,
IČO: 53916425, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.5P/84/2019-815 zo dňa
19.1.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/84/2019-836 zo dňa
15.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
7P/217/2015-691 zo dňa 9.2.2017 v rozsahu úpravy vyživovacej povinnosti zo strany otca pre maloleté
deti, po doplnení návrhu konkrétne zvýšenia výživného pre maloletého zo sumy 450,00 Eur na sumu
800,00 Eur a pre maloletú zo sumy 350,00 Eur na sumu 700,00 Eur, počnúc dňom podania návrhu
mesačne k rukám matky a tiež v rozsahu úpravy styku tak, že styk otca s maloletými deťmi súd neupraví.
Matka navrhla aj určenie vyživovacej povinnosti na tvorbu úspor pre maloleté deti zo strany povinného
otca v sume 50 Eur na každé dieťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol v znení
výrokov tak, že:
„ I. Zvyšuje výživné zo strany otca H.. K. S., nar. XX.XX.XXXX na maloletého K. S., nar. XX.X.XXXX zo

sumy 450,- eur na sumu 800,- eur mesačne a na maloletú W. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 350,- eur
na sumu 700,- eur, ktoré otec je povinný uhrádzať vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk
matky počnúc dňom 1.6.2019.II. Dlžné výživné za obdobie od 01.06.2019 do 31.01.2024 na maloletého K. v sume 19 600,- eur a na
maloletú W. v sume 19 600,-eur je otec povinný uhradiť v lehote do 90 dní od vyhlásenia tohto rozsudku,
k rukám matky.

III. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletému K. po 50,- eur mesačne a maloletej W. po
50,- eur mesačne, vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.6.2019, a to na účty
maloletých detí, ktoré je matka povinná zriadiť maloletým deťom do 30 dní od vyhlásenia tohto rozsudku.
Dlžnú sumu určenú na tvorbu úspor za obdobie od 01.06.2019 do 31.01.2024 na maloletého K. v sume
2 800,- eur a na maloletú W. v sume 2 800,- eur je otec povinný uhradiť na účty maloletých detí do 30

dní odo dňa zriadenia predmetných účtov.
IV. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
V. Styk otca s maloletými deťmi K. a W. neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VII.Štát má voči matke a otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
VIII. Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania v sume 428,28 eur do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
IX. Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania v sume 428,28 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
X. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/217/2015 - 691 zo dňa 9.2.2017 vo výroku
III. a IV. „

3. Aplikujúc ustanovenia § 62 a nasl., § 65, § 75 a § 76, § 79 ods.1 a 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine, súd prvej inštancie, vychádzajúc z premisy, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a
že miera vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu nemusí byť rovnaká, akceptujúc zákonnú povinnosť
rodičov plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom, v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval

dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany povinného otca vo vzťahu k obom maloletým
deťom, keďže od poslednej súdnej úpravy sa odôvodnené potreby týchto preukázane zvýšili ich
rastom, školskými povinnosťami aj záujmovými činnosťami. V čase posledného rozhodnutia maloletý
navštevoval prvý stupeň základnej školy, maloletá materskú školu. Aktuálne, v čase rozhodnom pre
posúdenie veci, sa maloletý pripravuje na strednú školu a maloletá je aktívna športovkyňa, s čím má

matka spojené zvýšené výdavky. Otec sa na týchto výdavkoch žiadnym iným spôsobom nepodieľa.
Starostlivosť o maloleté deti v plnej miere zabezpečuje matka. Otec s deťmi nie je v žiadnom kontakte,
nad rámec výživného ničím neprispieva. Súd akceptoval výdavky na maloleté deti ako ich deklarovala
matka a to okrem bežných výdavkov súvisiacich so stravou, ošatením a bývaním, súd vzal do úvahy,
že maloleté deti sa aktívne venujú športu, výdavky na doučovanie a kultúrne vyžitie, považujúc tieto

za odôvodnené a zodpovedajúce potrebám maloletých detí. Otec žiaden z týchto výdavkov konkrétne
nerozporoval, nedokázal sa vyjadriť k ich dôvodnosti, nakoľko s deťmi nie je v žiadnom kontakte.
Otec na preukázanie príjmu predložil iba daňové priznanie, pričom mal dostatočný časový priestor
a bol súdom viackrát vyzvaný na predloženie potrebných dokladov na preukázanie svojich tvrdení za
stavu, že ním uvádzané výdavky prevyšujú jeho príjem (v roku 2018 v sume 542,71 Eur, v roku 2020

v sume 1 516 Eur, v roku 2021 v sume 1.339 Eur a v roku 2022 v sume 1 085 Eur) a nie je tak
zrejmé, z čoho svoje výdavky, týkajúce sa len jeho osoby vo výške 1 220 Eur mesačne, celkovo otcom
deklarované mesačne vo výške 2.340 Eur, uhrádza. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že majetkové
pomery otca umožňujú prispievať maloletým deťom aj na tvorbu úspor, vychádzajúc tiež z uznesenia
Okresnej prokuratúry Košice II o zaistení majetku otca, ktorý disponuje dvoma sporiacimi účtami, dvoma

osobnými a dvoma bežnými účtami, čo otec znova vo svojich vyjadreniach neuviedol. Preto tiež súd
vyslovil, že podmienky na zníženie výživného zo strany otca neboli splnené a jeho návrh zamietol a otca
zaviazal prispievať aj na tvorbu úspor maloletých detí na účty maloletých detí s určenou povinnosťou
matke zriadiť také 30 dní od vyhlásenia rozsudku. Otec bol zároveň zaviazaný povinnosťou uhradiť
dlžnú sumu, určenú na tvorbu úspor za obdobie spätne od 1.6.2019 do 31.1.2024 do 30 dní odo dňa

zriadenia predmetných účtov. S poukazom na ustanovenie § 232 ods.3 CSP určil prvoinštančný súd
ďalejpovinnémuotcovidlhšiulehotuvtrvaní90dnínaúhradudlžnéhovýživného,ktorévzniklozvýšením
sumy výživného pre maloleté deti, ktoré mu neumožnil splácať v splátkach pre nedostatok dôvodu s
poukazomnaskutočnosť,žeaktuálnejevmožnostiachotcahradiťvhotovostivýdavkynapríkladzakúpu
bytu, motorového vozidla, garážové státie. Stretávanie otca s maloletými deťmi súd neupravil, napriek

návrhu otca na zintenzívnenie styku, vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, na podklade
ktorých nie je možné upraviť styky otca s maloletými deťmi, keď v momentálnej situácii deti nedokážu
nadviazať kontakt s otcom bez adekvátnej pomoci a je namieste nariadenie výchovného opatrenia v
zmysle podľa § 37 Zákona o rodine, ktorým bude maloletým deťom a ich rodičom nariadená povinnosťpodrobiť sa odbornému poradenstvu. Reflektoval pri tom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4CoP/70/2023 zo dňa 21.9.2023 s tým, že súd vydá uznesenie o začatí konania a následne rozhodne
o nariadení predmetného výchovného opatrenia, nakoľko vyvstala potreba pracovať s celou rodinou

s pomocou odborníkov, ktorí budú nápomocní pri budovaní a upevňovaní vzťahu otca s maloletými
deťmi. Napokon súd nezistil žiadne okolnosti, podľa ktorých by mal priznať jednému z účastníkov nárok
na náhradu trov konania, preto rozhodol v zmysle všeobecnej zásady tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP. O trovách štátu za odmenu a výdavky znalca
rozhodol súd vzhľadom na charakter veci, keď rozdelil náhradu trov, ktoré takto v uvedenej výške štátu

vznikli, na polovicu obom účastníkom konania.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec

maloletých detí z dôvodov podľa § 62 ods.1 CMP a § 365 ods.1 písm. d/ až h/ CSP. V dôvodoch v rámci
relevantných námietok nad rámec už v konaní uvedeného, odvolateľ poukázal na efektívne uskutočnené
len dve pojednávania a okolnosť, že mu súdom nebolo umožnené náležite na výhrady matky v konaní
reagovať, tiež súd nepripustil ďalšie dokazovanie. Berúc do úvahy osobnú starostlivosť matky o maloleté
deti, považuje za potrebné vziať na zreteľ, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, nielen otec v

danom prípade povinná osoba, tzn. na nákladoch na maloleté dieťa sa má podieľať aj oprávnená osoba,
ktorou je matka. Ponúkajúc výklad princípov konania a príslušných zákonných ustanovení, odvolateľ
konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci,
keď sa súd podľa jeho názoru dôsledne nevysporiadal s výhradami a námietkami, resp. s niektorými
sa nevysporiadal vôbec, pričom súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na

podporu čoho uvedie dostatočné argumenty, čo sa podľa odvolateľa v tomto prípade nestalo. Odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní a doplnení dokazovania napadnuté výroky rozsudku zmenil
v znení:
„Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/220/2016-232 zo dňa 07.09.2017, v časti bežného
výživného a zaviaže otca prispievať na výživu maloletého K. S., nar. XX. XX. XXXX po 400,-€ mesačne

a na výživu maloletej W. S., nar. XX. XX. XXXX po 300,-€ mesačne vopred vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K., nar. XX.X.XXXX a maloletou W., nar. XX.X.XXXX, každý
nepárny víkend v čase od piatka 18,00 hod. do nedele 18,00 hod s tým, že si deti prevezme a matke ich
odovzdá vždy v mieste bydliska detí. Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť.

Štátu sa nepriznáva právo na náhradu trov konania . „

5. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že v otázke styku otca s
maloletými deťmi súd zohľadnil výsledky súdnoznaleckého dokazovania, vzal do úvahy aj vyjadrený
názor a vôľu maloletých detí, prihliadol na vek detí ako aj ich a záujmové voľnočasové aktivity, ktoré

by mohli byť striktným zásahom súdu narušené. Právo otca stretávať sa s maloletými deťmi nie je
predmetným súdnym rozhodnutím nijako dotknuté. Uviedol, že v minulosti, kedy si to okolnosti a
predovšetkým vek detí vyžadovali, bol súdom autoritatívne vymedzený rozsah styku otca s maloletými
deťmi, avšak tento vymedzený rozsah styku s deťmi otec v plnej miere nevyužíval.

6. Matka maloletých detí vo vyjadreniach k odvolaniu otca navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, považujúc toto za vecne správne. V rámci relevantných skutočností, nad rámec
už v konaní uvedeného, ďalej k odvolacím námietkam, hodnotiac odvolanie ako formálne podané,
bez adekvátnej argumentácie vo vzťahu k uplatnenému napadnutému rozsahu, matka uviedla, že
nepovažuje za potrebné doplnenie dokazovania s poukazom na priebežne zisťované vyjadrenia

účastníkov, na dĺžku konania a doposiaľ vykonané rozsiahle dokazovanie, s poukazom na hospodárnosť
konania, na vyjadrenia samotných účastníkov konania, vyjadrenia kolízneho opatrovníka a závery
vykonaného znaleckého dokazovania, pričom doplňovanie dokazovania by neprinieslo žiadne nové
výsledky. Za správne ustálenú považuje výšku výživného, vychádzajúc z tabuliek MSSR, určených pre
výpočet výživného, podľa ktorých stanovené výživné malo byť na konca aktuálneho školského roka

2023/2024 v sume 860 Eur mesačne pre maloletého syna a 752 Eur mesačne pre maloletú dcéru a
od školského roka 2024/2025, v ktorom maloletý nastúpil na strednú školu a maloletá na druhý stupeň
základnej školy v sume 967 Eur a 860 Eur mesačne. Na zamyslenie matka ponúkla tvrdenia a postupy
otca a to, že otec podľa zápisnice zo dňa 19.1.2024 tvrdí, že v roku 2021 kúpil dve osobné motorovévozidlá - J. U. J. XXX za sumu 15.500,- Eur, ktoré dovtedy užíval na základe nájomnej zmluvy, pričom
sám nevedel uviesť za akú cenu si prenajímal predmet nájmu od spoločnosti, ktorej konateľkou je osoba
spoluobvinená s ním a Y. G. C.T za sumu 30.000,- Eur, pričom na nadobudnutie si vzal pôžičku od osoby,

ktorú konkretizoval až na opakujúcu otázku sudkyne, k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke uviedol,
ženemáurčenúpresnúvýškusplátkyavyplácajunavýzvuveriteľa. Takžeotcovemajetkovépomerymu
umožnili si v roku 2021 previesť do osobného vlastníctva dve motorové vozidlá v celkovej nadobúdacej
hodnote 45.500,- Eur, pričom musel uzavrieť poistné zmluvy na obe motorové vozidlá. Na K. J. U.
sám uvádza poistenie motorového vozidla a daň z motorového vozidla v sume 2178,74 Eur ročne,

ako aj celkový náklad bez nákupu spotrebného materiálu, náhradných dielov, servisných prehliadok
motorového vozidla, má podľa otca predstavovať sumu 5.939,32 Eur, tiež náklady spočívajúce v nákupe
pohonných hmôt. Matka ďalej uviedla, že byt na T. v X. otec nadobudol na základe kúpnej zmluvy
V - XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX - XXX/XXXX. Tvrdí, že byt nadobudol za kúpnu cenu vo výške
25.000 Eur, táto však nie je otcom na pojednávaní dobre uvedená, keďže v hotovosti uhradil sumu
20.000 Eur a zvyšok uhradil na základe hypotéky, kde výška anuitnej splátky je 600 Eur a na neho

pripadá suma 300,- Eur mesačne. Takže otec zavádzal súd, ak uviedol na pojednávaní sumu 25. Otec
býva v byte, ktorý vlastní manželka, majú zrušené BSM od roku 2017, pričom uvádza, že len jeho
manželka z vlastných finančných prostriedkov kúpila pozemok v lukratívnej časti mesta na A. U. za
sumu 140.000,- Eur, na ktorom ako stavebník stavia dom, pričom na LV XXXXX, okres X. I, obec X.
- Y. mesto sa v časti C ťarchy sú uvedené pod por. číslom vlastníkov 3. S. K. a XX. S. M. ťarchy:

1. Vklad záložného práva na nehnuteľnosť úver č.XXXXXXXXXX v prospech Y. Y. a.s., rozhodnutie o
povolení vkladu záložného práva V-XXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2021 č.z.XXXX/XX X, vklad záložného
práva č. zml. XXXXXXXXXX v prospech Y. Y., V - XXXXX/XXXX zo dňa 16.2.2022 - XXX/XXXX. Z
toho vyplýva, že v manželstve S. manželka otca nadobúda najmä aktíva a otec najmä pasíva. Čo sa
týka nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX okres X. IV, kat.úz. Q. C., tieto otec pred

pojednávaním predal svojej manželke. Po poslednom pojednávaní predal vo februári 2024 nehnuteľnosť
na tom istom LV č. XXXXX, kat.úz. Q. C. - rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX
zo dňa 27.2.2024 č.z. XX/XXXX. Jeho (otcov) 87 ročný otec predal v septembri 2023 trojizbový byt
na X. XX v X., keďže je (bol) dlhodobo umiestnený pre nepriaznivý fyzický a duševný stav v DSS a
kúpnu cenu z bytu si rozdelili traja súrodenci. Zdôraznila, že otec nepreukázal počas konania svoje

tvrdenia, týkajúce sa poklesu príjmov, prenájmov a kúpy nehnuteľností, motorových vozidiel a zamlčal
viacero skutočností, týkajúcich sa jeho príjmov, hnuteľného a nehnuteľného majetku. K odôvodneným
potrebám maloletých detí aktuálne matka doplnila, že maloletý v školskom roku 2024/2025 nastúpil
do 1. ročníka gymnázia, v súvislosti s prechodom maloletej na druhý stupeň základnej školy zaplatila
školskú tašku v sume 116,- Eur, maloletému zaplatila prípravu na prijímacie skúšky zo slovenského

jazyka v sume 614,- Eur a z anglického jazyka v sume 1410,- Eur, doučovanie z matematiky v sume
20,- Eur za hodinu 4-krát mesačne za 80,- Eur od 9/2003 do 5/2004, za skúšku O. 135,- Eur. Pre
maloletú uhradila kurzy anglického jazyka v sume 1385,- Eur a skúšku O. v sume 68,- Eur, registračný
poplatok do L. G. G. v sume 125,- Eur, mesačný členský poplatok 50,- Eur, poplatok za turnaj 125,-
Eur, za sústredenie letné 125,- Eur, cenu bežeckých topánok na tréningy v sume 80,-Eur, chráničov v

sume 58,50 Eur, basketbalových tenisiek v sume 99,-Eur. Tábory pre obe deti stáli 435,-Eur, tábor pre
maloletú 149,- Eur a 150,- Eur, spolu tábory stáli 734,- Eur. Za lieky v júni 2024 zaplatila 62,59 Eur, platby
osobitne v septembri 2024 v sume 72,- Eur, jednorázovo na lieky vynakladá príkladmo cez 60,- Eur. Za
doučovanie na prijímacie skúšky na gymnázium pre maloletú zaplatila 150,- Eur, pričom ide na prijímacie
skúšky na 2 gymnáziá, čo vyžaduje doučovanie zo slovenského jazyka v sume 150,- Eur. Objednávka

notebooku pre maloletého stála 993,15 Eur kvôli prijatej dištančnej forme štúdia, projektom, na čo bol
starý notebook nedostatočný, nemal technické parametre, na ktorých funguje škola. Ďalší poplatok za
zápas sume 25,- Eur, v septembri 2024 registračný poplatok a 50,- Eur mesačný poplatok, tiež 25,- Eur
prípravné zápasy a maloletú čaká sústredenie v januári 2025 v sume 250,- Eur spojené s turnajom v R.
s úhradou 100,- Eur. Maloletý sa v januári 2025 zúčastni lyžiarskeho výcviku v hodnote 170 eur v júni

2025 idú študenti na bilingválnych pobyt do G. v hodnote 620,- Eur + 125,- Eur, čo spolu bez vreckového
predstavuje 745,- Eur. Septembri maloletému uhradila triedny fond 10,- Eur, 13,- Eur za časopis U., 25,-
Eur fond o rodičov školy, 32,- Eur anglická gramatika a obe deti budú pokračovať v súkromných hodinách
angličtiny. Maloletá sa bude venovať basketbalu a maloletý hrá bedminton, v zime sa venuje lyžovaniu
a snowboardovaniu, v lete maloletým zabezpečila dovolenku Q.- A. poznávací zájazd v hodnote 1500,-

Eur na dieťa. V ostatnom matka už len poskytla odvolaciemu súdu svoje hodnotiace úsudky vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu a právny výklad príslušných zákonných ustanovení.7. V priebehu odvolacieho konania otec maloletých detí podaním, označeným ako nové skutočnosti a
dôkazy po podaní odvolania, okrem žiadosti aby odvolací súd prihliadol na všetky dôkazy a argumenty
uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, doručeného dňa 21.3.2024 oznámil, že matka

podala návrh na vykonanie exekúcie vo vzťahu k predbežne vykonateľným dlžným plneniam, ktoré
sú predmetom preskúmania odvolacieho konania. Uviedol že si svoju vyživovaciu povinnosť titulom
bežného výživného voči svojim maloletým deťom riadne plní. V rámci exekučného konania využil
príslušný opravný prostriedok, avšak blokácia majetku mu spôsobuje rozsiahle ťažkosti v bežnom živote.
Predložil dôkazy o svojich príjmoch za rok 2023 a to daňové priznanie podané dňa 13.6.2024 a účtovnú

uzávierku za rok 2023. K vyjadreniu matky uviedol, že jeho otec je (bol) J., ale z titulu doopatrovania a
potreby financovania pobytu v danom zariadení určil, že výnos z predaja bytu obdržali dvaja súrodenci,
brat a sestra, ktorí mu poskytli počas jeho posledných 10 rokov života osobnú starostlivosť a prijali aj
záväzok doopatrovať ho. Súčasne otec namietal nedodržanie princípu zákonného sudcu v konaní, keď
podľa jeho názoru zákonným sudcom pre konanie o odvolaní je senát 4CoP a sudca, ktorému napadla
vec náhodným výberom po prvýkrát po podaní odvolania. Za nesprávne považuje východisko uvedené

v zázname zo dňa 10.4.2024, v spojení s opatrením predsedníčky Krajského súdu v Prešove, ako dôvod
pre ktorý vec sp.zn. 4CoP/44/2024, 4CPnO/1/2024 bol opätovne prerozdeľovaný a zaevidovaný pre
odvolacie konanie pod novou spisovou značkou 23CoPno. Žiadal, aby táto skutočnosť bola zohľadnená
a bolo rešpektované právo na zákonného sudcu v odvolacom konaní proti rozsudku okresného súdu a
vec pridelená zákonnému sudcovi, teda do senátu 4CoP, na rozhodnutie.

8. Návrhom na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní žiadal odvolateľ oboznámenie všetkých
listinnýchdôkazov,predloženýchotcomvkonaní,vrátanekonaniaonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia zo dňa 21.3.2024. V zhrnutí odvolacích námietok odvolateľ považuje rozhodnutie o výživnom
za nekorešpondujúce s jeho príjmom, keď objektívne nedisponuje peňažnými prostriedkami v rozsahu

určeného bežného výživného a výživného na tvorbu úspor, ani nevie uhradiť dlžné výživné a dlžnú
sumu titulom úspor v stanovenej lehote. Poukazuje na dôvodnú obavu vykonania exekúcie a podania
trestného oznámenia zo strany matky pre uplynutie lehôt na splnenie dlžných plnení a nezaplatenie
dlžnej sumy, určenej na tvorbu úspor s lehotou do 30 dní od bližšie neidentifikovaného dátumu, resp.
po uplynutí 18.4.2024, kedy bude dlh predstavovať viac ako 45 000,- Eur. Ďalej poukázal na rozpor

s metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné. Zhrnutím procesného
postupu súdu prvej inštancie od podania návrhu v roku 2019, zdôrazňujúc obštrukcie matky a jej
zahlcujúce podania, spomenúc trestné stíhanie otca a dôsledky z tohto plynúce vo vzťahu k jeho výkonu
povolania, vrátane zaistenia jeho majetku, ku zrušeniu čoho došlo rozhodnutím súdu dňa 22.9.2023,
otec trvá na tom, že súdu poskytol potrebné dôkazy a vyjadril sa aj k tvrdenému luxusnému spôsobu

jeho života. Napriek tomu namieta preukázanú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia o paušálnom
určení výživného za celé obdobie bez znalosti otcových majetkových pomerov a skutočných potrieb
jeho maloletých detí. Namietal skutočnosť rozdielnej výšky životného minima, stanoveného MPSVaR
SR pre obdobie od 1.7.2019 do 30.6.2024 vo vzťahu k trvaniu predmetného súdneho konania pred
súdom prvého stupňa od júna 2019 do januára 2024 v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 63 ods.1

veta druhá Zákona o rodine, ktorej neopodstatnenosť a nesprávnosť použitia namietal. Za na mieste
považuje reálne diferencovanie domnienky stanoveného mesačného príjmu v čase od 1.7.2019 do
30.6.2020 na sumu 4204,- Eur t.j. 20-krát 210,20 Eur od 1.7.2020 do 30.6.2021 na sumu 4296,60 Eur,
t.j. 20-krát 214,83 Eur, od 1.7.2021 do 30.6.2022 na sumu 4361,20 Eur, t.j. 20-krát 218,06 Eur, od
1.7.2022 do 30.6.2023 na sumu 4688,40 Eur, t.j. 20-krát 234,42 Eur a od 01.07.2023 do 30.06.2024

v sume 5377,60 Eur, t.j. 20-krát 268,88 Eur. Všetko na miesto paušálne neudržateľne stanoveného v
sume 5377,60 Eur dňa 19.1.2024 ako sumy pravidelného mesačného príjmu otca počas trvania celého
obdobia súdneho konania. Sama matka svojím návrhom na zvýšenie výživného navrhovala zvýšenie u
maloletého zo sumy 450,- Eur na sumu 650,- Eur a u maloletej zo sumy 350,- Eur na sumu 550,- Eur a
až v podaní dňa 22.9.2022 navrhovala zvýšenie výživného na maloletého na sumu 800,- Eur a 50,- Eur

na tvorbu úspor a na maloletú na sumu 700,- Eur a 50,- Eur na tvorbu úspor. Nad návrh matky súd zvýšil
výživné nezákonne od 1.6.2019 s tým, že otec od 1.6.2019 do 19.1.2024 dosahoval pravidelný mesačný
príjem v sume 5377,60 Eur. Pri tom nedošlo k preukázaniu odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré
museli byť od začiatku súdneho konania v júni 2019 iné ako v čase meritórneho rozhodnutia 19. januára
2024, čo preukazoval nielen návrh matky, ale aj samotný vek detí, kedy maloletý mal v čase začatia

súdneho konania 9 rokov a v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia 14 rokov a maloletá v čase
začatia súdneho konania 5 rokov a v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia 10 rokov veku. Poukázal
aj na to, že súd neumožnil splácať dlžné výživné v primeraných mesačných splátkach prečo on až
bezprostredne do meritórneho rozhodnutia nedisponoval informáciou o ďalšom návrhu matky na ďalšiezvýšenie výživného. V dôsledku čoho čelí exekúcii na vymoženie dlžného výživného astronomickej
výšky, aj keď maloleté deti zrejme vôbec nie sú odkázané na takéto ekonomické devastovanie otca
cestou exekúcie. Nikdy nemal a nemá príjmy ani majetkové pomery na platenie výživného vo výške

určenej súdom, čím bol otec uvrhnutý do ekonomickej likvidácie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) a to proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Otec požiadal písomne o oznámenie termínu vyhlásenia rozsudku
1 deň pred nariadeným termínom, odvolací súd nepovažoval za potrebné odložiť vyhlásenie rozsudku

na základe žiadosti otca, pretože otcovi (odvolateľovi) bol termín verejného vyhlásenia rozhodnutia
odvolacím súdom zrejmý už dňa 20.11.2024 nahliadnutím a stiahnutím príslušného upovedomenia o
zverejnení na úradnej tabuli v elektronickom súdnom spise.

10. Primárne odvolací súd, reflektujúc na odvolaciu námietku, týkajúcu sa zákonného sudcu na konanie

a rozhodnutie v odvolacom konaní v predmetnej veci, konštatuje správnosť postupu pri prideľovaní
veci podľa zásad Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2024 v znení zmien a dodatkov,
keď po tom, čo dňa 8.7.2024 došlo po predložení spisu s napadnutým rozsudkom okresného súdu
vo veci samej príslušnému odvolaciemu súdu na konanie o odvolaní účastníka, bola táto vec riadne
náhodným elektronickým výberom pridelená senátu 23CoP. Na tom nič nemení skutočnosť, že tomuto

predloženiu veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní účastníka proti rozhodnutiu vo veci samej,
predchádzalo predloženie toho istého spisu na konanie o opravných prostriedkoch proti uzneseniam
č.k. 5P/84/2019-45 zo dňa 21.8.2023 (dňa 19.9.2023), č.k.5P/84/2019-449 zo dňa 9.12.2022 (dňa
27.3.2023), či predloženie veci na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
odvolacom konaní, predchádzajúce predloženiu veci na odvolacie konanie proti podanému opravnému

prostriedku proti rozsudku vo veci samej. Zákonným sudcom je podľa § 3 od.3 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch v platnom znení sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade
so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v
senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v
senáte.Účastníkkonaniaalebostranavkonaní,vktoromrozhodujesúdvsenáte,nemáprávonavopred

určeného sudcu spravodajcu. Senátu 4 CoP bol prvotne pridelený náhodným výberom na rozhodnutie
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v odvolacom konaní, ktorý bol doručený
otcom odvolaciemu súdu pred tým, ako bola na odvolanie preložená vec sama. Senátu 4CoP bol tento
návrh pridelený nesprávne. Podľa rozvrhu práce KS v Prešove (ktorým sa podľa § 3 zákona 757/2004
Z.z. určuje zákonný sudca) „Ak bol v priebehu odvolacieho konania podaný v odvolaním napadnutej

veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 362 Civilného mimosporového poriadku,
vec takto podaného návrhu sa zapíše do registra CoPno tomu odvolaciemu senátu, ktorému napadla
vec podaného odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. „ Z rozvrhu práce teda vyplýva, že
najskôrmalabyťzákonnémusudcovipridelenávecsamaanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nasleduje túto vec samu. Takýmto spôsobom bola táto vec a aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia (prvotne pridelený senátu 4 CoP) pridelená senátu 23 CoP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania, v dôsledku odvolania otca maloletých detí proti
rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, bol podľa rozsahu odvolacích námietok najmä výrok I.
až V., ktorým súd zvýšil výživné pre maloleté deti zo strany povinného z výživného zo sumy 450,- Eur na

sumu 800,- Eur mesačne pre maloletého syna a zo sumy 350,- Eur na sumu 700,- Eur pre maloletú dcéru
od 1.6.2019; ďalej zaviazal otca úhradou dlžného výživného v sume 19 600,- Eur na každé z maloletých
detí v lehote 90 dní od vyhlásenia rozsudku, všetko k rukám matky a tiež určil otcovi povinnosť prispievať
na tvorbu úspor v sume 50,- Eur každému z detí mesačne od 1.6.2019 na vytvorené účty detí, vrátanedlžnej sumy v sume 2 800,- Eur pre každé z detí; zamietol návrh otca na zníženie výživného a styk otca
s maloletými deťmi neupravil a napokon tiež prieskum nadväzujúcich výrokov.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 63 ods.1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení rodič, ktorý má príjmy z
inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady

na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto
povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Zo skutočne zisteného stavu na základe riadne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie

v znení dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom
uplynula doba, ktorej samotné plynutie má za následok zmenu odôvodnených potrieb vyvíjajúcich
sa maloletých detí, navyše okrem bežných aj súvisiacich so športovým zameraním oboch a tiež
vzdelávaním s nadstavbou pre prípravu na budúce povolanie. Zároveň došlo k zmene majetkových
a príjmových pomerov na strane povinného otca, ktorý v minulosti vykazoval straty v podnikateľskej

činnosti, aktuálne deklaruje vyšší príjem. V prípade matky maloletých detí, ktorá sa o maloleté deti stará,
súd v minulosti i aktuálne ráta primárne s jej osobnou starostlivosťou o maloletých, keď teraz navyše plne
hradí navýšené výdavky, spojené s výchovou a výživou pre pasivitu otca. I po predložení návrhov na
dokazovanie v priebehu odvolacieho konania odvolací súd odkazuje na odôvodnenie vecne správneho
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže otec naďalej vierohodne nepreukázal zrejmý rozdiel medzi jeho

výdavkami a deklamovaným príjmom, ktorý tieto neustále prevyšujú od doby začiatku konania v roku
2019. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.7.2018). Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že „predloženie týchto dokladov by nepreukázalo skutočné príjmy otca,

o čom svedčí aj to, že otec na otázku súdu „aké sú jeho skutočné príjmy“, keď podľa daňového priznania
jeho príjmy nepokrývajú jeho výdavky, otec uviedol „v zmysle daňového priznania“; je teda zrejmé, že
skutočný príjem otca nie je možné zistiť z uvedených dokladov.„ Odvolací súd nespochybňuje vykonané
dôkazy, z ktorých vyplýva príjem otca, avšak je toho názoru, že vzhľadom na výdavky otca významne
prevyšujúce jeho príjem, musel otec mať ďalšie zdroje financovania svojich potrieb, ktorá mal oznámiť a

preukázať súdu. Otec tak doposiaľ neurobil, hodnoverne nepreukázal celý svoj príjem, a preto je správne
použitie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. septembra 2022, sp. zn. 6Cdo/107/2022 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR 6/2023 „Vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku podľa §
63 ods. 1 veta druhá zákona o rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď rodič nepredloží
súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce formálne splní
svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale nepreukáže celý
svoj skutočný príjem.“ Nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, že fiktívny príjem otca za celé obdobie
sa zvyšoval, a teda nejednalo sa vždy o sumu 5.377,60 eur (pričom aj súd prvej inštancie uviedol,

že „dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo v súčasnosti predstavuje sumu 5.377,60 eur“). Aj
dvadsaťnásobok sumy životného minima za rok 2019 (4.200 eur) odôvodňuje určenie výživného v
sumách, ktoré určil súd prvej inštancie.16. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení,
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho

súdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Osvojvôliprivýkladealeboaplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odlišný názor účastníka
konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným, ani nezákonným.
NapokonterajšiaprávnaúpravazákonnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,konkrétnev§387

ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancie,zčohovyplýva,žezákonodarcačiastočnúneodôvodnenosť
rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať
na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého
odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých

možno začať konanie aj bez návrhu.

17. S poukazom na skutočnosť rozsiahleho preukazovania možností a schopností rodičov, najmä
povinného otca podieľať sa na výchove a výžive svojich dvoch maloletých detí, odvolací súd konštatuje,
že správne postupoval súd prvej inštancie, ak svoje rozhodnutie o výživnom založil pri pretrvávajúcich

odôvodnených pochybnostiach o osobnej, majetkovej a finančnej situácii povinného otca, na výsluchoch
a vyjadreniach rodičov, listinných dôkazoch, vlastnej vyšetrovacej činnosti. V priebehu konania súd
viackrát vyzýval otca na predloženie účtovných dokladov, pričom tieto doklady neboli predložené tak,
ako boli žiadané súdom. V konaní boli na preukázanie jeho pomerov predložené daňové priznania
za roky 2018-2023, vrátane účtovných uzávierok, aj opakovane (č.l. spisu 73-81, 412-435, 519-534,

566-567, 698-708,952-976, 1161-1171,1203-1231, ktoré odvolací súd nespochybňuje, no súčasne
zotrváva na závere o nedostatočnom vysvetlení dodatočných zdrojov. Ďalej faktúry (č.l. 568),bankové
výpisy (č.l.570, 573,594,726-756,787-811,813,856-859,982-986,988-999,1009-1013, listy vlastníctva
(č.l.116-123,557, 664-675,913,1232-1265), preukazujúce majetkovú fluktuáciu v neprospech záujmu
maloletých detí, uznesenie Okresnej prokuratúry zo dňa 7.7.2023 o zaistení majetku (č.l.574-588).

Odvolací súd preto dospel k záveru, že otec neuviedol v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré
by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o záveroch súdu prvej inštancie vo vzťahu k dokazovaniu
zameranému na zisťovanie majetkových pomerov a finančných možností a schopností na strane otca.
Otec namietal aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pričom odvolací súd v tej súvislosti
poukazuje na to, že zavedenie tejto právnej domnienky v Zákone o rodine do právneho poriadku bolo

iniciovanéproblémami,ktorésavyskytovalivpraxipripreukazovaní,presnejšieneochotepreukazovania
príjmov rodičmi, vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Súdy v konaní zdržiavala v neprospech záujmu
detí neochota preukazovania výšky príjmov, ako tomu jednoznačne je aj v danej veci, vykazovanie
strát, neprimeraných výdavkov, v snahe minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť (uznesenie NS SR
6Cdo/107/2022 zo dňa 29.9.2022).

18. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v
civilných mimosporových konaniach, ktorá spolu s princípom oficiality a materiálneho vedenia konania
má viesť k rozhodnutiu, ktoré je čo najbližšie k skutočným hmotnoprávnym pomerom účastníkov
konania.Tátovyšetrovaciazásadanenegujeaktivituúčastníkovkonania,ktorímajúpovinnosťsúčinnosti

a povinnosť úplného a pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, relevantných pre meritórne
rozhodnutie vo veci. Uvedené je úzko prepojené s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého rodič, ktorý je podnikateľom, má povinnosť preukázať súdu svoje príjmy a predložiť všetky
doklady preukazujúce jeho príjem a to aj sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu.

19. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti
s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia
a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti a to
povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených

podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Pokiaľ ide o
povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z
ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve,
ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy, výdavky apríjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je
povinnáviesťúčtovníctvosprávne,úplne,preukázateľne,zrozumiteľneaspôsobomzaručujúcimtrvalosť
účtovných záznamov. Druhou zákonnou povinnosťou, vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1 je edičná

povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o
širšievymedzenieakopriprvejpovinnosti,keďžepožadovanépodkladysatýkajúcelkovýchmajetkových
pomerov, nie len príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce
majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných
papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. Treťou povinnosťou

je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie
skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V texte zákona nie je uvedený odkaz na osobitný predpis. V
dôvodovej správe sa však spomína § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý však ustanovuje zákonnú
licenciunasprístupnenieúdajov,ktorésúpredmetomdaňovéhotajomstvaprepotrebysúdnehokonania.
Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách platí povinnosť oznámiť
súdupotrebnéúdaje.Predmetomutajovaniasúajúdajevedenévevidenciicentrálnehodepozitárapodľa

§ 109 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.

20. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, ak
si rodič nesplní túto povinnosť. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť),
ako aj z odlišného obsahu týchto povinností, vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností,

pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver
o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. V zmysle tohto zákonného odkazu je
potrebné aplikovať ustanovenie zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným
opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej
sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu

výšku. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených
povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

21. Odvolací súd pri určení výživného nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti
súdov, ak súd pri výške výživného zohľadnil, že otec nepreukázal podklady na zhodnotenie svojich

majetkových pomerov dostatočne vierohodným spôsobom napriek opakovaným výzvam súdu a
aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otcove tvrdenie o jeho mesačnom príjme je v
zjavnom rozpore so zisteniami o otcovom majetku a príjmoch (vlastníctvo áut, nehnuteľností pred i po ich
prevodoch, bankových účtov, výkon advokácie), ktoré nekorešpondujú s výdavkami a sú dôvodom na
aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože dávajú možnosť predpokladať, že otec súdu

nepriznal celý svoj skutočný príjem (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra
2022, sp. zn. 6Cdo/107/2022).

22. Otec nijako rozumne a zodpovedne nevysvetlil svoj postoj vo vzťahu k maloletým deťom, ktorých
výchovu a výživu po celý čas dobrovoľne nezabezpečoval potrebnou pravidelnou réžiou finančnou,

či vecnou riadne, prispôsobiac túto záujmom svojich maloletých detí. Táto povinnosť spolupodieľať
sa na výchove a výžive svojich detí, nielen zákonná, ale primárne etická, mu pritom mala byť a je
známa a mala, naďalej má, tvoriť predpoklad zodpovedného prístupu rodiča do doby, kým jeho deti
nenadobudnú schopnosť živiť sa samé. Odvolací súd pri tom jednoznačne na základe vykonaného
dokazovania možností a schopností rodičov konštatuje, že v danom prípade možno rátať s vyššou

úrovňou vyživovacej možnosti zo strany povinného rodiča než len minimálnou, či priemernou. Životná
úroveň všetkých maloletých detí odvolateľa, odrážajúca životnú úroveň jeho samého, dáva predpoklad
vyššej prípravy na budúci život, na budúce povolanie detí, za využitia lepších možností pre rozvíjanie
ich všestranného potenciálu. K tomu práve má slúžiť všemožná podpora rodičov a k tejto má smerovať
v rozhodnom období ich zodpovedná snaha. Vychádzajúc z legitímnej zákonnej premisy zodpovednosti

rodičov za výchovu a výživu ich maloletých detí v rozsahu schopností a možností rodičov, odvolací súd
očakáva u povinného otca, najneskôr od doby vedenia predmetného konania, tvorbu finančnej rezervy
pre uvedený účel i s ohľadom na možnosť autoritatívneho rozhodnutia súdu o povinnosti tvorby úspor
pre maloleté deti najneskôr od doplnenia návrhu dňa 22.9.2022 a pre neplnenie si vyživovacej povinnosti
v potrebnom rozsahu i pre účely úhrady dlžnej sumy popri určení zvýšenej sumy výživného.

23. Opakovane napokon je potrebné zdôrazniť, že i napriek tomu, že konanie vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých sa spravuje vyšetrovacou zásadou, nezbavuje to dôkaznej povinnosti účastníka
konania, ktorý sa niečoho v konaní domáha, aby tieto svoje skutkové tvrdenia preukázal. Účastníkkonania, ktorý chce dosiahnuť v konaní rozhodnutie v jeho prospech, musí vyvíjať procesnú aktivitu
a označovať dôkazy za účelom unesenia dôkazného bremena. Skutočnosť, že pôjde len o nesporové
konanie, ktoré sa spravuje vyšetrovacou zásadou, bude z pozície účastníka konania znamenať len toľko,

že súd je povinný z úradnej povinnosti a nezávisle na procesných stranách objasniť skutkový stav a nie
je viazaný návrhmi účastníkov konania. Popri povinnosti súdu zisťovať objektívne skutočnosti danej veci
v zmysle tzv. vyšetrovacieho princípu mimosporového súdneho konania, je opodstatnené očakávanie
súdneho orgánu, že k tomu mu bude účastníkmi poskytnutá náležitá súčinnosť. V konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti nie je úlohou súdu dokázať pri pasivite účastníka, najmä majúcej znaky

úmyslu zastierať skutočnosť, že tvrdenia účastníka sú pravdivé, resp. nepravdivé, špeciálne vo vzťahu
k určeniu vyživovacej povinnosti, ako v danom prípade, až do úrovne finančného, či majetkového auditu
povinného rodiča nariadením znaleckého dokazovania. Dokazovanie predstavuje širokú škálu súdom
využívaných prostriedkov na preukázanie potrebných skutočností. Príslušná metodológia dokazovania
má za úlohu posunúť finálne zistenia k hranici objektivity, transparentnosti a preskúmateľnosti, pričom
dokazovanie môže súd vykonávať ex officio alebo na návrh. Iba súd pri tom rozhoduje o pripustení

poskytnutých dôkazov. Platí však, i keď nie absolútne, že každý účastník konania primárne by mal
preukázať svoje tvrdenia. Cielené prenášanie bremena dôkazu na súd odporuje zásade hospodárnosti a
efektívnosti súdneho konania. Tu odvolací súd zdôrazňuje vždy existujúcu možnosť rodičovskej dohody,
ktorú zákon uprednostňuje. Ani v danom prípade povinnému otcovi nič nebránilo plniť si vyživovaciu
povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom primárne dobrovoľne v potrebnom rozsahu, hoc formálne,

učiniac svojej zákonnej a morálnej povinnosti zadosť a v rovnakej dôležitosti sa súčasne uchádzať o
výchovu a výživu svojich detí aj inak, osobne, či materiálne. Nedôveryhodný a z hľadiska zodpovednosti,
z pohľadu záujmu maloletých detí, neakceptovateľný je postoj odvolateľa, ktorý v zásade argumentuje,
že si svoju životnú úroveň naďalej udržiava len za pomoci svojej aktuálnej manželky, pôžičiek. A deje
sa tak i za stavu deklamovaného negatívneho dopadu jeho trestného stíhania na jeho majetok a

profesnú činnosť. Pozornosti odvolacieho súdu v prípade povinného otca neušla ani jeho pretrvávajúca
majetková fluktuácia. Napokon, keďže pre preskúmanie veci odvolacím súdom je relevantný stav v
čase rozhodnutia vo veci súdom prvého stupňa, rozhodujúcou nie je zmena právnej formy výkonu jeho
povolania s účinnosťou od 15.5.2024 v nadväznosti na ním takto dosahovaný príjem.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne rozsiahlo zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol. Nemožno tu konštatovať
pre účastníka prekvapivú aplikáciu ustanovenia § 63 ods.1 Zákona o rodine, ako to namieta odvolateľ.
Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP

vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať, ak súd vyhovie návrhu účastníka v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo
správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné,

neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, ako to uviedol i odvolateľ, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa
dôsledne a precízne, možno nadbytočne opisujúc účastníkom známe okolnosti, vysporiadal so všetkými

podstatnými skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie už v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zvýšení výživného
obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k
hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu nečiní rozhodnutie nezákonným, arbitrárnym a nepreskúmateľným.

25. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd podporne použil materiál Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky z roku 2024, na ktorý poukazoval v rámci odvolacích námietok i odvolateľ.
Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len
s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti
v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať

odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v
skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa
vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností,
schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzickývývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností
rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady
maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia

tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň
nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu
detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin
dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Pri veku detí 10 -14 rokov a pri vyživovacej
povinnosti k dvom maloletým deťom je tzv. tabuľkové výživné určené rozsahom 16 % na dieťa, t.j. 32

% na obe maloleté deti z čistého príjmu povinného rodiča - otca. Uvedenému zodpovedá aj zvýšenie
výživného súdom prvej inštancie v nižšom rozsahu, vrátane určenia vyživovacej povinnosti v rozsahu
tvorby úspor a to tak v určenom rozsahu už v čase začatia konania, ako až do rozhodnutia súdu a to
súčasne podporne s možnosťou zabezpečovať výchovu a výživu svojich maloletých detí otcom aj inak
- materiálne, osobným prínosom a pod.

26. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie tak plne zodpovedá kritériám
v zmysle Zákona o rodine, zohľadňuje zmenu pomerov na strane oprávnených maloletých detí z
výživného, ako aj na strane rodičov, berúc do úvahy osobnú starostlivosť preferenčného rodiča - matky
a na strane povinného otca, ktorý sa inak na ich výchove a výžive aktuálne nepodieľa, tiež na vývoj
životných nákladov. Súd prvej inštancie sa pri tom podrobne zaoberal príjmovou situáciu na strane

povinného otca postačujúcim spôsobom pre rozhodnutie, ako aj odôvodnenými potrebami maloletých
detí, odkázaných výchovou a výživou na svojich rodičov. Otec sa iným spôsobom ako platbou výživného
na starostlivosti o syna a dcéru nepodieľa, čo je rovnako výrazným faktorom pri určení výšky vyživovacej
povinnosti, s deťmi sa nestretáva pre aktuálne už vzájomne rozvrátený vzťah. Aj z uvedeného dôvodu
otec neakceptoval návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, čo odvolací súd považuje za nedôvodné.

Nie dobrý vzťah medzi otcom a deťmi nemôže byť dôvodom na zbavenie sa subjektívnej zákonnej
povinnosti prispievať na výživu maloletých detí až do času, kým nebude schopné sa živiť samé. Otec
má dostatočný príjem na uhrádzanie zvýšeného výživného, nemá inú vyživovaciu povinnosť, ani iné
preukázané vysoké výdavky, na ktoré by súd musel prihliadať. Rizikovosť výkonu povolania otca, či
nestabilný príjem nemožno zohľadňovať na ťarchu záujmu maloletých detí.

27. Odvolacia námietka, spočívajúca v uložení úhrady dlžného výživného jednorazovo v predĺženej
lehote splatnosti je podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nedôvodná vzhľadom na ustálený mesačný
príjem otca, pričom už v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal povinný otec vedomosť, i
vzhľadom na jeho právnické vzdelanie, o tendencii legitímneho zvyšovania sumy výživného primerane

rastu a vývoju jeho maloletých detí, úmerne veku a životným potrebám. Namieste je tak očakávanie,
že povinný otec si potrebnú rezervu na plnenie vyživovacej povinnosti bude kumulovať. Odvolací súd
preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte (výrok
II.) postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Podľa § 44 CMP sú rozsudky
o výživnom vykonateľné doručením, teda priamo dňom doručenia rozhodnutia, nie v určitej lehote

počítanej od doručenia rozhodnutia. Stanovenie inej lehoty na zaplatenie výživného (vrátane stanovenia
lehotynazaplatenievýživnéhoviazanejnaprávoplatnosťrozhodnutia)popieraobsahaúčelustanovenia
§ 44 CMP a je aj proti záujmu vyživovanej osoby. Rozhodnutie súdu o povinnosti platiť výživné je
deklaratórne, povinnosť vyživovať vyplýva priamo zo zákona. Každá osoba povinná vyživovať inú osobu
si musí byť tejto povinnosti vedomá a tomu prispôsobiť svoje správanie. Nie je možné akceptovať, aby

vyživovacia povinnosť nebola plnená a povinná osoba potom, ako ju na platenie výživného zaviazal súd,
získava rozhodnutím súdu ďalší odklad plnenia. Odvolací súd považuje za možné v súlade so zásadami
CMP (čl. 1 CMP) výnimočne stanoviť dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného. V danom prípade
súd prvej inštancie stanovil dlhšiu lehotu (90 dní od vyhlásenia rozsudku), odvolací súd nevidí žiaden
skutkový ani právny dôvod na to, aby túto lehotu ešte predlžoval.

28. Pokiaľ ide o ďalšie výroky napadnutého rozsudku, v tejto časti hodnotí odvolací súd podané
odvolanie bez uvedenia dôvodov ako formálne podané. Odvolateľ v rámci odvolacieho konania nijako
nespochybňuje rozhodnutie súdu styk otca s maloletými deťmi neupraviť, vecne správne s ohľadom
na závery vykonaného znaleckého posudku a nutnosť pracovať na vzájomných rodinných vzťahoch za

podpory odborného poradenstva (výrok V.), obdobne výroky o trovách konania a trovách štátu (výroky
VI. až IX.).29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

30. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).