Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/228/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320201037
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6320201037.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci starostlivosti o maloletú: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov – matky: D. D. B. E. C. B. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, H. H. - I., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova

ul. č. 14, 811 05 Bratislava a otca: A. B. E. C. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. A. XX,
XX, XXXXX D., Španielske kráľovstvo, zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Andrea Balážiková,
PhD., advokátka, so sídlom Lučenec, Kármana 22/A, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica,
Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica 1, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, o odvolaní matky proti výrokom I., II., III. a VII. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
pracovisko Brezno č.k. BR-1P/46/2020-1497 zo dňa 12. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. BR-1P/46/2020-1497 zo dňa 12.

júna 2024 v napadnutých výrokoch I., II. a v závislých výrokoch III. a VII. p o t v r d z u j e .

Odvolanie matky proti výrokom IV., V., VI., rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno č.k. BR-1P/46/2020-1497 zo dňa 12. júna 2024 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh matky, ktorým sa domáha novej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej zamietol v celom rozsahu. Výrokom II. zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 1P/46/2020-106 zo dňa 24. júna 2020 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/29/2020-444 zo dňa 23. novembra
2020 počnúc dňom 12. júna 2024. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom
III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. návrh matky na
prerušenie konania zo dňa 20. decembra 2022 zamietol. Podľa výroku V. trovy tlmočenia a prekladu

znáša štát. Výrokom VI. priznal prekladateľke a tlmočníčke G. K. H., s miestom výkonu činnosti L. M.
XXX, odmenu za vykonanie tlmočníckeho úkonu dňa 3. apríla 2024, dňa 22. mája 2024 v rozsahu 100
%, ktorá bude vyčíslená osobitným uznesením a uhradená z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu
Banská Bystrica. Podľa výroku VII. rodičia sú povinní nahradiť trovy znaleckého dokazovania vo výške
490,63 Eur každý v jednej polovici, a to tak, že a) matka maloletej je povinná zaplatiť sumu
245,32 Eur, z toho 140,64 Eur na účet tunajšieho súdu pripojeným platobným predpisom, do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia a 104,68 Eur k rukám otca maloletej, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia;
b) otec maloletej je povinný zaplatiť 245,31 Eur na účet tunajšieho súdu; pričom otec maloletej si už túto
povinnosť splnil dňa 5. januára 2023.2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa v znení zmien a jeho
zdôvodnenie, na vyjadrenie otca k návrhu matky, na správu kolízneho opatrovníka zo sociálneho

zisťovania, na nariadené pojednávania a vykonané dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca,
výsluchom maloletej, vyjadrením kolízneho opatrovníka, okresného prokurátora, listinnými dôkazmi
obsiahnutými v súdnom spise, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie Článku
41 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ( ES)

č. 1347/2000 (ďalej len ,,Nariadenie“), Čl. 5, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 – 5, § 25, § 62 ods. 1
až 5, § 75, § 76 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 217 ods. 1 veta prvá, § 162, § 335 CSP, § 121
CMP, Článkom 2, Článkom 3, Článkom 7 ods. 1, Článkom 8 ods.1, Článkom 10 ods. 2, Článkom11,
Článkom 18 ods.1, Článkom 35 Dohovoru o právach dieťaťa, § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 385/2000 Z.z.
o sudcoch a prísediacich a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Pokiaľ otec namietal právomoc slovenského súdu konať o návrhu matky, tak okresný sud konštatoval
v plnom rozsahu jej nedôvodnosť.

4. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že maloletá pochádza z manželského
vzťahu. Maloletá A. B. sa narodila rodičom, ktorí sú účastníci konania v D.. Manželstvo rodičov bolo

rozvedené súdnym orgánom iného štátu.

5. K prvému bodu návrhu matky, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, okresný súd
mal za zistené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a
výživu maloletej. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do

úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný
stav, pohlavie, vzťah k rodičom. O maloletej už rozhodol súd v Španielsku, ktorý rozhodol, že dieťa sa
zverilodovýchovyastarostlivostimatke.Maloletédieťabudebývaťspolusmatkou.Uvedenúskutočnosť
žiaden z účastníkov nerozporoval. Kolízny opatrovník uviedol, že v starostlivosti matky o maloletú neboli
zistené nedostatky. Maloleté dieťa má matkou napĺňané všetky potreby pre svoj všestranný vývoj.

Matka dokáže maloletú chrániť a vytvoriť jej domov plný lásky, istoty a bezpečia. Uvedenú skutočnosť
rozhodnutia španielskeho súdu nespochybnil ani otec, iné rozhodnutie nežiadal, preto mal okresný
súd zato, že v tomto bode návrhu matky neprišlo k zmenám, ktoré by vyžadovali zásah slovenských
justičných orgánov, a preto nebol dôvod na akúkoľvek zmenu rozhodnutia španielskeho súdu v tomto
bode.

6. K druhému bodu návrhu matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, okresný súd
poukázal na to, že pokiaľ ide o určenie a výšku výživného, súd vychádza z odôvodnených potrieb
maloletej A. a z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Z ust. § 62 Zákona o rodine vyplýva,
že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú

podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka
dieťaťa žiadala na maloletú A. výživné vo výške 700,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu a
počnúc dňom 1. januára 2024 výživné vo výške 1.100,- Eur mesačne.

7. Pri stanovovaní výživného okresný súd vychádzal z čistého príjmu otca. Otec na pojednávaní uviedol

- jeho brutto príjem je 49.000,- Eur ročne plus nejaká prémia čo je cca 20.000,- Eur. Prémia je každý
rok, ale môže byť aj v nižšej sume. Odvody a dane môžu dosiahnuť 50% z brutto príjmu. Minulý rok
(2023) otec nemal iný zdroj príjmu, maximálne v minulosti ako lektor mal 2.000,- Eur ročne. Z otcom
uvedeného a matkou v konaní nerozporovaného príjmu okresný súd stanovil čistý príjem otca na sumu
2.958,- Eur (49.000 + 20.000 + 2.000 = 71.000,- Eur po zdanení 35.500,- Eur čistý príjem ročne / 12

mesiacov = 2.958,3333 Eur mesačne čistý príjem). Pri stanovovaní výšky výživného vychádzal
z metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, priradil maloletej A. životnú etapu (prvý stupeň
základnej školy), zohľadnil počet vyživovacích povinností otca (1) a takto v podstate akceptujúc tabuľku
pre výpočet výživného zistil, že výživné na maloletú A. má byť 20 % zo sumy netto príjmu otca (2.958,-
Eur), čo je suma 592,- Eur.

8. Okresný súd uviedol, že keby mal stanovovať výživné v tejto veci, tak by stanovil výživné na sumu
600,- Eur mesačne, ktoré by považoval za nadštandard veku maloletej, regiónu, v ktorom maloletá
žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti a jej zdravotnému stavu. Maloletá nemá žiadne zdravotnéproblémy, podľa matky nemá dôvod navštevovať lekára, a to, že takáto suma by bola v regióne okresu
Brezno nadštandardnou, vie aj matka, nakoľko pozná sociálnu a ekonomickú situáciou v tomto regióne,
čomu zodpovedal aj jej krok preradenia maloletej na inú školu, nakoľko v pôvodnej základnej škole

matka maloletej nesúhlasila s ideológiou základnej školy - maloletá bola zaradená v triede s deťmi s
podpriemerným IQ. Žiaci v tomto regióne a ich IQ zodpovedá samozrejme genetike, schopnostiam a
možnostiam rodičov, pričom matka určite vie, aká je vzdelanostná a sociálna úroveň okresu Brezno.
Nad rámec dodal, že čím ďalej by matka išla s maloletou na západ Slovenska, vzdelanostná úroveň sa
zvyšuje, čomu samozrejme zodpovedajú aj príjmy rodičov ako aj náklady na ich deti. V okrese Brezno

výška výživného, ktorú otec maloletej A. uhrádza je plne primeraná potrebám maloletej.

9. Pokiaľ sa matka domáhala toho, že otec by v Španielsku platil 30 % zo svojho príjmu, okresný súd to
nespochybnil, ale slovenský justičný orgán nie je viazaný španielskou právnou úpravou, a teda nemôže
na ňu prihliadať. Pokiaľ matka žiada od otca výživné primerané španielskej legislatíve, nič jej nebráni
túto otázku riešiť v krajine pôvodu otca.

10. Okresný súd skonštatoval, že otec je zaviazaný rozsudkom španielskeho súdu a má hradiť výživné
vo výške 700,- Eur mesačne, pričom ani jeden z rodičov neuviedol, že otec túto čiastku nehradí, v čase
rozhodovania súdu hradil sumu 920,- Eur mesačne. Podľa okresného súdu v tomto bode návrhu matky
neprišlo k zmenám, ktoré by vyžadovali zásah slovenských justičných orgánov, a preto nebol dôvod na

akúkoľvek zmenu rozhodnutia španielskeho súdu v tomto bode.

11. K tretiemu bodu návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou okresný súd v prvom rade venoval
pozornosť Dohode, ktorú rodičia uzatvorili dňa 31. októbra 2019. Poukázal na to, že maloletá A. B. v
čase rozhodovania má 6 rokov a 11 mesiacov, o jeden mesiac bude už sedemročná, chodí do základnej

školy, čo je novou skutočnosťou, na ktorú by mal prihliadať, avšak už rozsudok španielskeho súdu dal
otcovi do pozornosti, že musí rešpektovať školské povinnosti maloletej. Ďalej bol styk upravený na časy
mimoškolskéhovyučovania–veľkonočnéprázdniny,Vianoce,letnéprázdniny.Vtomtobodekonštatoval
okresný súd, že Dohoda zo dňa 31. októbra 2019 nie je v rozpore so školskými povinnosťami maloletej,
a teda školská dochádzka maloletej nie je sama osobe dôvodom na zmenu predošlého rozhodnutia

súdu v Španielsku.

12. Pokiaľ matka uvádzala, že dohoda bola na nej vynútená, pristúpila k nej pod tlakom, bola v omyle
a bola podvedená, tak okresný súd musel konštatovať, že matka túto dohodu podpísala v jazyku, ktorý
ovláda podľa jej slov výborne. Matka v čase podpisu zmluvy pôsobila v krajine jej podpisu a poznala

mentalitu Španielov. Pôsobila ako učiteľka práva a ako taká musí byť pri podpisovaní akejkoľvek zmluvy
koncentrovaná a pozorná. Matka ako učiteľka nepochybne pozná zásadu – vigilantibus iura scripta sunt.
Tak, ako v starom Ríme, táto zásada platí aj v dnešnej slobodnej spoločnosti a je teda predovšetkým
vecou subjektov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne. To platí aj o používaní zákonných
procesných ustanovení. Matka v konaní nepreukázala, že táto dohoda bola ako nezákonná, resp.

nespravodlivá zrušená, a preto okresný súd konajúci o návrhu matky musel z tejto dohody vychádzať
ako dohody platnej a účinnej. Matka predložila sťažnosť na svojho právneho zástupcu v tomto konaní,
ktorú podala na príslušné orgány, avšak nepredložila výsledok, akým spôsobom bolo o tejto jej sťažnosti
naložené a vychádzajúc z toho, mal okresný súd za to, že uvedenú sťažnosť nedoriešili k matkinej
spokojnosti, inak by matka, pre ňu priaznivý výsledok, súdu bezodkladne oznámila.

13. Nad rámec okresný súd poukázal na to, že v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/121/2018
bolo konané o úprave práv a povinností k maloletej na základe návrhu matky zo dňa 19. júna 2018,
ktoré konanie bolo prerušené z dôvodu na č.l. 164. V spise sa na č.l. 263 nachádza vyjadrenie priamo
matky – nie jej právneho zástupcu – kde táto žiada zastaviť konanie, nakoľko súd rozhodol v rozvodom

konaní a upravil výkon práv k maloletej. Uvedenú listinu do spisu vložila osobne matka dňa 27. decembra
2019 spolu s prekladom rozsudku súdu v Madride. Podľa okresného súdu matka sama dobrovoľne
žiadala konanie pred slovenským súdom zastaviť, pretože sa s otcom dohodla. Ani slovom tu nespomína
akýkoľvek náznak nezákonnosti, nespravodlivosti, podvodu a omylu, a preto aj táto skutočnosť potvrdila
názor okresného súdu, že táto dohoda je platná a záväzná. Matke v čase, keď robila podanie na súd

v Brezne, kde na ňu nikto nevyvíjal nátlak, nič nebránilo pokračovať v konaní s argumentom, že bola
uvedenádoomyluadohodazoŠpanielskajepodvodom.Matkavtomčasebolasdohodouuzrozumená.14. Navyše okresný súd dodal, že matke pri jej vzdelaní je určite známy Viedenský dohovor o
diplomatických stykoch, takisto aj Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch a vie, aké sú možnosti
diplomatickejmisie,konzulárnehoúraduapokiaľbyorgányinéhoštátukonalivneprospechslovenského

občana,takbymatkaurčiteichochranuvyužila,tobôž,keďdohodasaspisovalavhlavnommestekrajiny,
kde tieto slovenské orgány pracujú v podstate 24/7. Všetky tieto skutočnosti viedli okresný súd k záveru,
že matka žiadnym dôkazom nevyvrátila platnosť a záväznosť danej dohody rodičov maloletej A. B..
15. Pokiaľ matka v pôvodnom návrhu zo dňa 25. mája 2020 uviedla, že bola v omyle, že táto dohoda
vycestovania maloletej s otcom do Španielska bude platiť až od veku šiestich rokov maloletej, tak táto

námietka matky bola v čase rozhodovania okresného súdu už tiež časom a vekom maloletej prekonaná.

16. K poukazu matky na nepriaznivé klimatické podmienky v Španielsku a riziko kolapsu malých deti pri
teplotách okolo 50 stupňov Celzia, okresný súd uviedol, že uznáva, že čím vyššia teplota, tým vyššie
riziko zdravotných indispozícií, ale jedná sa o subjektívne hľadisko, každý znáša teplotu inak, niekto
má problém už aj pri teplotách okolo 30 stupňov, niekto nie a navyše podľa slovenských klimatológov

globálna teplota narástla za posledných 100 rokov o 1 °C. Na Slovensku sa ročná priemerná teplota
zvýšila za rovnaké obdobie o takmer 2 °C. Uvedené potvrdil klimatológ K. G. zo SHMU v periodiku
aktuality.sk dňa 30. marca 2021. Aj z tohto porovnania bolo zrejmé, že rozdiely medzi krajinami iných
teplotných pásiem sa stierajú radikálne rýchlo a navyše matka sama uviedla, že maloletá nemá žiadne
zdravotné problémy, a preto aj tento argument matky bol pre rozhodnutie nepodstatný.

17. Čo sa týka ochorenia COVID - 19 a úmrtnosti naň, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zrušila
5. mája 2023 stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s ochorením
COVID-19 a pristúpilo sa k zrušeniu celoplošných verejno-zdravotných a sociálnych opatrení. Vírus
SARS-CoV-2 zrušením plošných opatrení nezmizol, naďalej cirkuluje prakticky na celom svete a naďalej

u ľudí vyvoláva ochorenie COVID-19. Výnimkou nie je ani Slovensko, teda námietka matky na toto
ochorenie a jeho vplyv na španielsku spoločnosť, už v čase rozhodovania okresného súdu bola
minulosťou a nemohla byť dôvodom na zmenu styku otca s maloletou.

18. Ak matka v pôvodom návrhu argumentovala aj pôsobením džihádistov v Španielsku, tak okresný

súd uviedol, že podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Španielsko nie je
krajinou, pre ktorú by bolo vydané akékoľvek negatívne cestovné odporúčanie, a preto aj tento dôvod
na zmenu styku maloletej s otcom nebol daný.

19. Pokiaľ matka za najvážnejší dôvod zmeny styku otca s maloletou považovala riziko, že otec maloletú

vo svoje krajine zadrží a maloletú na Slovensko nevráti s poukazom na to, že španielsky justičný
systém je skorumpovaný a právny zástupca otca je expert na medzinárodné únosy, tak na tomto mieste
okresný súd skonštatoval, že tvrdenie matky o tom, že právny zástupca je expert na medzinárodné
únosy, je vážnym obvinením, avšak matka do spisu nedoložila žiaden odsudzujúci rozsudok na uvedenú
osobu, a teda, rešpektujúc prezumpciu neviny mal zato, že v tomto prípade sa jedná o tvrdenie matky,

ktoré ničím nedokázala. Pre slovenské justičné orgány, ako orgány členského štátu Európskej únie, sú
španielske justičné orgány orgánmi partnerskými a okresný súd nemá dôvod bez ďalšieho považovať
ich za skorumpované. Ich rozhodnutia sú aj na Slovensku záväzné a rešpektované.

20. Matka viackrát okresný súd upozornila na skutočnosť, že maloletá je na ňu naviazaná a nie je

zvyknutá byť s otcom osamote. Uvedenú skutočnosť otec poprel v časti, že je často sám s maloletou
a okresný súd skonštatoval, že maloletá sa vekom čoraz viac a viac bude osamostatňovať, čoraz menej
bude vyžadovať dohľad rodičov, veď napokon už je sama bez rodičov aj v škole. Ak matka zdôrazňovala
mentalituŠpanielovauviedla,žedotejtomentalitynahliadla,poznáichkultúru,zmýšľanieapovýšenosť,
tak v tomto bode však okresný súd musel konštatovať, že matka ako osoba s nadpriemernými

kognitívnymi schopnosťami a vzdelaním, rovnako tak životnými skúsenosťami si musela byť a určite
bola vedomá všetkých rizík vzťahu s cudzincom a všetkého čo sa z tohto prostredia môže na ich
spoločné dieťa genetikou, resp. výchovou, preniesť. Matka s tým bola minimálne uzrozumená, uzavrela
dobrovoľne manželstvo, kde zrejme očakávala aj naplnenie tejto funkcie rodiny – výchovu spoločného
potomstva. Matka svoje tvrdenia opierala aj o závery Centra poradenstva a prevencie Brezno, ktorých

správy do spisu založila, napr. Správa zo dňa 10. marca 2023 na č.l. 1092. Toto zariadenie vykonáva
činnosť podľa vyhlášky č. 24/2022 Z.z., podľa odporúčaní tohto zariadenia má maloletá úzke citové
väzby s matkou. Súčasná forma kontaktu otca s maloletou sa im zdá vyhovujúca. Bohužiaľ okresnému
súdu z ich správ nebolo jasné, akým spôsobom otca kontaktovali a ako zisťovali jeho názor. Zrejmetento názor nezisťovali, preto na záver uviedli, že odporúčajú dohodu rodičov. Dospeli k názoru, že
odlúčenie od matky môže maloletej spôsobiť veľkú psychickú a duševnú ujmu. K tomuto okresný
súd dodal, že oproti tejto správe, maloletá už v júni 2024 končí prvú triedu základnej školy, kde je

minimálne počas školského vyučovania odlúčená od matky, pričom maloletej sa v škole páči – takto
sa vyjadrila na pojednávaní, žiadny náznak toho, že by pri odlúčení od matky v škole maloletá trpela.
Okresný súd zarazilo aj konštatovanie tohto zariadenia, že maloletá neovláda španielsky jazyk, pretože
riaditeľka tohto centra nie je v zozname tlmočníkov, prekladateľov z jazyka španielskeho a javilo sa
tak minimálne sporným, či sa môže riaditeľka tohto zariadenia kvalifikovane vyjadrovať k schopnostiam

maloletej komunikovať v tomto jazyku a chápať mu.

21. Okresný súd ďalej uviedol vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že prítomnosť otca má na maloletú
dobrý vplyv, hrajú sa spolu, pričom maloletá má k otcovi vytvorenú pozitívnu emocionálnu väzbu, pôsobí
v jeho prítomnosti pokojne, komunikuje a vystupuje s istotou. Znalec u otca nezistil žiadne výchovné
nedostatky. Pokiaľ matka znalca spochybňovala, tak okresný súd uviedol, že má na to samozrejme

právo, ale znalec je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a je si
vedomý následkov svojho znaleckého konania, a preto nemal dôvod ignorovať jeho posudok, pokiaľ
matka v konaní nedokázala opak.

22. Okresný súd poukázal na to, že samotná maloletá pri vypočutí pred súdom uviedla, že do Španielska

ísť nechce, lebo je tam horúco a nevie dobre jazyk. Ocko sa o ňu bojí, keď sú spolu na ihrisku, ale ona
už je šikovná a vie si na seba dávať pozor. Maloletá teda neuviedla žiadny vážny dôvod (týkajúci sa
jej vzťahu k otcovi), prečo by do Španielska ísť nemohla. Podľa okresného súdu maloletá už dlhú dobu
nebola v Španielsku, teda, že je tam horúco vie len z rozprávania niekoho iného (k tomuto argumentu
matky sa už okresný súd vyslovil vyššie), a že neovláda jazyk, nie je dôvodom na to, aby do krajiny

svojich predkov nemohla cestovať, práve naopak, takáto cesta by jej v jazykovom zdokonaľovaní len
a len pomohla.

23. Pokiaľ matka do spisu predložila kresbu maloletej, na ktorej otec absentuje, čo podľa matky
znamená narušenú väzbu medzi maloletou a otcom, tak okresnému súdu nebolo jasné, kedy kresba

vznikla a najmä aké bolo zadanie pre maloletú – čo má nakresliť. Maloletá na pojednávaní vo svojej
výpovedi žiadnu negatívnu skutočnosť s otcom neuviedla, a teda okresný súd musel vychádzať najmä
z verbálneho prejavu maloletej.

24. K matkou do spisu založeným zvukovo-obrazovým záznamom, ktorými preukazovala neschopnosť

otca postarať sa o maloletú a skutočnosť, že otec s maloletou, keď mala dva roky chcel utiecť, okresný
súd konštatoval, že matka, ktorá aj spise uvádza viacero trestných konaní, mohla na otca podať trestné
oznámenie, čo však neurobila, z čoho vyvodil záver, že ani sama matka neverí tomu, že by otec chcel
trestnou činnosťou ublížiť jej alebo ich dcére únosom podľa § 209 a nasl. Trestného zákona. Takéto
trestné konanie by malo radikálny vplyv na závery súdu, pretože by to bola významná skutočnosť

potvrdzujúca matkine tvrdenia, avšak takéto trestné konanie nebolo nikdy začaté čo i len v štádiu
preverovania podnetu.

25. Pokiaľ matka poukazovala na únos slovenského dieťaťa do Španielska v roku 2019, okresný súd
uviedol, že mu je známe, že sa dejú aj takéto prípady, avšak vzhľadom na osobitosť každého jedného

súdneho konania bola táto skutočnosť pre účely tohto konania irelevantná.
26. K názoru matky, že na zmenu pomerov stačí obyčajná zmena pomerov a v tomto prípade sa jedná
o výraznú zmenu pomerov danú pandémiou COVID a konaním španielskeho právneho zástupcu otca,
ktorý kooperuje s otcovým právnym zástupcom na Slovensku, okresný súd v plnom rozsahu odkázal na
vyššie v odôvodnení uvedené vyjadrenia.

27. K ďalšiemu argumentu matky voči otcovi, že sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin ohrozovania
mravnej výchovy maloletej A., okresný súd uviedol, že túto skutočnosť prokurátor potvrdil, ale na konci
pojednávania uviedol, že vec bola odložená ešte pred začatím trestného stíhania, nakoľko sa žiadne
skutočnosti nepotvrdili. Záver prokuratúry bol pre súd záväzný.

28.Matkanapojednávaníďalejuviedla,žemaloletájezdravánajmävďakajejgenetikeaotecjepotomok
aristokratov, o čom svedčí jeho priezvisko, a preto bola ona vybraná aj vďaka vysokému IQ ako vhodná
biologická matka. Podľa okresného súdu bolo zbytočné akokoľvek reagovať na genetickú „vhodnosť“kohokoľvek,alepovažovalzapotrebnéuviesť,žepodľavýpovedematkynač.l.186rubspisuOkresného
súdu Brezno sp.zn. 8P/121/2018, to bola matka, ktorá otca kontaktovala v auguste 2010, navrhla mu, že
by mohli ísť na Kanárske ostrovy. Argumentácia, kto si koho vybral, bola teda v tomto prípade obsolétna.

29. Okresný súd mal zato, že ani v tomto bode návrhu matky neprišlo k takým zmenám, ktoré by
vyžadovali novú úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A. B., a preto ani v tomto bode návrhu
matky nebol dôvod na akúkoľvek zmenu rozhodnutia španielskeho súdu.

30. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu najmä v
bodoch 19. a nasl. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP/29/2020-444 zo dňa
23. novembra 2020, kde už v tom čase (teda pred skoro štyrmi rokmi) sprievod matky nepovažoval
súd za potrebný. Súd matke naznačil, že nemá sledovať všetky kroky otca s dcérou, lebo bez vážnych
dôvodov nie je žiadúce, aby matka viazala pozornosť dcéry výlučne na svoju osobu, aby aj takýmto
zastretým spôsobom sa dieťa od matky neodpútalo. Prvostupňovému súdu odvolací súd zvýraznil, že

súdne rozhodnutie nemôže byť prostriedkom na obmedzenie rodičovských práv otca, ktorý preukazuje
všetky predpoklady pre to, aby sa vzťah medzi ním a maloletou ďalej rozvíjal.

31. Okresný súd poukázal na stanovisko prokurátora, že subjektívne tvrdenia matky nemajú oporu v
skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané. Prokurátor výslovne uviedol, že je v záujme maloletej,

aby mohla tráviť čas s otcom aj bez prítomnosti matky. Matka v konaní nepreukázala žiadny dôkaz, ktorý
by bol dôvodom na obmedzenie práv otca tak, ako to matka navrhuje. Prokurátor mal za to, že matka
nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by sa otec pokúsil maloletú uniesť, alebo že by
konal v rozpore so záujmami maloletej, naopak doposiaľ rešpektoval súdne rozhodnutia. K uvedenému
okresný súd dodal, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra chráni práva a zákonom

chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

32. Na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, mal okresný súd
zato, že návrh matky je v celom rozsahu nedôvodný a treba ho v plnom rozsahu zamietnuť, rovnako,
ako to navrhoval prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno.

33. Nad rámec okresný súd dodal, že plne chápe a rešpektuje obavu matky o maloletú. Jej strach o
ňu je prejavom rodičovskej lásky a rodičovskej zodpovednosti a musí byť každým tolerovateľný. Každý
zodpovedný rodič prežíva strach, čo sa deje s jeho dieťaťom, keď s ním nie je. Musí to byť aj vtedy, keď
má dieťa odísť od rodiča k druhému rodičovi a prekonať vzdialenosť skoro 3.000 kilometrov. U matky v

tomto konkrétnom konaní okresný súd videl najmä emocionálnu stránku, matka do popredia dáva svoje
pocity, obavy - u otca videl čisto len racionálnu stránku. Otec sa na celé konanie díva zrejme aj vplyvom
výchovy a mentality občana západných štátov tak, že má „papier“, ktorý rieši čo s maloletou a viac nič
netreba. V priebehu celého konania otec nepreukázal, akým spôsobom on sám osobne maloletú vedie
k tomu, aby ona sama chcela ísť do krajiny otca, svojich predkov a aby v nej podnietil záujem a lásku k

španielskemu elementu jej osobnosti. Je irelevantné, či jej púšťal rozprávku 3 alebo 5 hodín, oba údaje
sú neprimerané, otec v konaní súdu nijak nevysvetlil, ako maloletej sprostredkúva krajinu, v ktorej sa
narodila tak, aby ona sama mala záujem ísť do tejto krajiny a v tomto bode zákonný sudca videl zlyhanie
otca, lebo maloletej nestačí povedať, že je to tak – že súd rozhodol – je to ešte dieťa, ktorému treba
veci citlivo vysvetliť tak, aby im rozumela, chápala im a najmä, aby sa sama rozhodla, s kým chce tráviť

čas, kde a ako.

34. Okresný súd zvýraznil, že obaja rodičia si musia s plnou vážnosťou uvedomovať, že ich dieťa je
jedinečná bytosť, obdarená právami a slobodami, teda bytosť, ktorej by sa pri jej vývine malo dostať to
najlepšie, čoho sú rodičia schopní. Záujem každého jedného dieťaťa, teda aj maloletej A. B. vyžaduje,

aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jej živote bez akýchkoľvek pochybností
nezastupiteľné postavenie. Obaja rodičia sú povinní si uvedomiť nevyhnutnosť spolupôsobenia oboch
rodičov na maloleté dieťa – ženský aj mužský vzor, ktorých vplyv na vývin dieťaťa je nanajvýš vhodný
a prospešný. Záujem dieťaťa je evidentný k potrebe udržiavania vzťahu k obom rodičom – tak k matke
ako aj k otcovi – ako vzoru a autorite, ktorý s rastúcim vekom bude nadobúdať širšie rozmery. Obaja

rodičia si musia uvedomiť, že ich spoločné dieťa má rôznych predkov, dvojité štátne občianstvo, čo jej do
budúcna môže byť len a len k úžitku, nakoľko sa jej otvárajú široko dvere dokorán, do lepšej budúcnosti
než majú jej rodičia.35. Otcovi dal okresný súd do pozornosti, že pokiaľ nezmení svoj prístup, tak ako bolo vyššie
konštatované (odsek 118. odôvodnenia rozsudku okresného sudu), javí sa ako maximálne ťažko
realizovateľný výkon rozhodnutia španielskeho súdu podľa ustanovení CSP, CMP ako aj vyhlášky č.

207/2016 Z.z. o podrobnostiach výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, nakoľko názor maloletej by
bol aj v tomto konaní pre súd dôležitý. Je to práve otec, ktorý musí chcieť začať pracovať s maloletou,
najmä na jej emocionálnej báze, s úmyslom priviesť ju k záujmu o krajinu, kde sa narodila, ktorej je aj
štátnou občiankou a kde by chcela tráviť svoj čas.

36. Vo vzťahu k obom rodičom okresný súd zdôraznil, že pokiaľ prekonajú svoje prirodzené emocionálne
obavy, resp. čisto racionálny pohľad na vec, mohli by dospieť cestou aj svojich právnych zástupcov
k rozšíreniu dohody rodičov o prvky, ktoré sa uplatňujú v legislatíve iných štátov Európskej únie,
kde sa pri určení styku môže stanoviť jedno alebo viac opatrení na zabezpečenie vrátenia dieťaťa,
alebo zabránenie rodičovi, ktorého styk s rodičom prebieha, aby dieťa uniesol, ako sú napr. zloženie
peňažnej zábezpeky, scudzenie alebo zaťaženie majetkových práv, povinnosť hlásiť sa v intervaloch na

zastupiteľskom orgáne štátu dieťaťa a iné.

37. Nakoľko okresný súd rozhodol o návrhu matky tak, že jej návrh v celom rozsahu zamietol - dňom
12. júna 2024 sa ruší neodkladné opatrenie Okresného súdu Brezno č. k. 1P/46/2020-106 zo dňa 24.
júna 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/29/2020-444 dňa 23.

novembra 2020 z dôvodu zákonnej úpravy § 335 ods. 1 CSP.

38. Matka žiadala prerušiť konanie z dôvodu, že podstatný vplyv na rozhodnutie súdu má výsledok
znaleckého dokazovania a v spise sa nachádza posudok D. D., na ktorú bolo podané trestné oznámenie
a poškodenou v tomto konaní je matka, pričom tento posudok má vplyv na znalca PhDr. Šútovca,

PhD.. V tomto bode musel okresný súd konštatovať, že posudok D. D. bol v tomto konaní absolútne
irelevantný, nemal žiadny vplyv na rozhodnutie súdu. Jednalo sa o posudok klinického psychológa na
matku, ktorej spôsobilosť na výchovu nikto nespochybnil, a preto závery tohto posudku boli pre toto
konanie nepodstatné. Okresný súd uvedený posudok ani neoboznamoval podľa § 204 CSP,
a preto nebol žiadny dôvod prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia o trestnom oznámení,

nakoľko súd v tomto konaní rieši otázky prioritne zamerané na maloletú. Z uvedeného dôvodu návrh
matky zo dňa 20. decembra 2022 na č.l. 1008 ako nedôvodný zamietol.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, okresný
súd podľa § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. V priebehu konania vznikli trovy štátu, a to trovy v súvislosti so zabezpečením prekladu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov a uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia, nakoľko otec maloletej je cudzím štátnym príslušníkom – občanom Španielskeho kráľovstva.

Za účelom vykonania ich prekladu bol do konania pribratý prekladateľ z jazyka španielskeho uznesením
Okresného súdu Brezno č.k. 1P/46/2020-50 zo dňa 5. júna 2020, ktorý si za preklad vyúčtoval odmenu
vo výške 229,64 Eur, ktorá mu bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia
Okresného súdu Brezno č.k. 1P/46/2020-115 zo dňa 24. júna 2020. V súvislosti s podaním návrhu
na začatie konania o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, bolo potrebné zabezpečiť jeho

preklad spolu s listinnými dôkazmi a poučením súdu o procesných právach a povinnostiach účastníka
konania, vyzývacieho uznesenia a uznesenia, ktorým bol maloletej ustanovený opatrovník, keďže otec
maloletej je cudzím štátnym príslušníkom – občan Španielskeho kráľovstva. V súvislosti s tým vznikli
ďalšie trovy štátu vo výške 1.385,48 Eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu na
základe uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 1P/46/2020-233 zo dňa 11. augusta 2020. Vykonanie

prekladov bolo nevyhnutné, nakoľko účastníkom konania je cudzí štátny príslušník – otec maloletej,
ktorý je štátnym občanom Španielskeho kráľovstva, ktorý má právo, aby pred súdom mohol konať vo
svojom materinskom jazyku a aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov v konaní.

41. Keďže otec maloletej je cudzím štátnym príslušníkom okresný súd s poukazom na § 155 ods. 1

CSP pribral do konania tlmočníčku na zabezpečenie konzekutívneho tlmočenia z jazyka slovenského
do jazyka španielskeho a naopak. Za vykonanie tlmočníckeho úkonu tlmočníčke priznal odmenu vo
výške 138,77 Eur uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 1P/46/2020-663 zo dňa 21. mája 2021; za
podanie tlmočníckeho úkonu dňa 30. apríla 2021, odmenu vo výške 119,82 Eur uznesením Okresnéhosúdu Brezno č. k. 1P/46/2020-792 zo dňa 25. októbra 2021; za vykonanie tlmočníckeho úkonu dňa 24.
septembra 2021, odmenu vo výške 107,09 Eur uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno č. k. 1P/46/2020-1226 zo dňa 28. júna 2023; za vykonanie tlmočníckeho úkonu dňa 7. júna 2023.

Tým vznikli štátu ďalšie trovy.

42. Okresný súd náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách tlmočenia a trovách prekladu štátu nepriznal,
a to s poukazom na § 155 ods. 1 CSP. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo
v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

43. Vzhľadom k tomu, že v súdnom konaní boli pribratí prekladateľ a tlmočníčka za účelom prekladu listín
zo slovenského jazyka do španielskeho jazyka, keďže otec maloletého dieťaťa je cudzí štátny príslušník,
v súdnom konaní vznikli trovy spojené s prekladom listín predložených v súdnom konaní a trovy spojené
s tlmočením. Časť daných súdnych trov už boli prekladateľovi a tlmočníčke vyplatené z rozpočtových
prostriedkov súdu, s tým, že v tomto súdnom konaní vzniknú aj ďalšie trovy spojené s tlmočením na

pojednávaní dňa 3. apríla 2024 a dňa 22. mája 2024. Z uvedeného dôvodu okresný súd v súlade s § 58
CMP rozhodol o nároku na náhradu trov tlmočenia vo výroku rozhodnutia tak, že priznal tlmočníčke G. K.
H. odmenu za tlmočenie dňa 3. apríla 2024 a dňa 22. mája 2024 v rozsahu 100 %, ktorá bude vyčíslená
až po doručení vyúčtovania daných trov tlmočenia tlmočníčkou (keďže v čase vyhlásenia rozsudku o
ich výške nebolo rozhodnuté) a následne bude uhradená z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu

Banská Bystrica.

44. V priebehu konania, keďže medzi rodičmi maloletej bola sporná otázka, či došlo k zmene pomerov,
ktoré by odôvodňovali zmenu v úprave rodičovských práv a povinností k maloletej A. okresný súd pribral
do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku na rodičov maloletej a maloletej, a to

uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 1P/46/2020-788 zo dňa 20. októbra 2021 a zároveň uložil
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 350,- Eur tak matke ako aj otcovi.
Otec maloletej preddavok na trovy dôkazu vo výške 350,- Eur zaplatil dňa 5. januára 2023. Uznesením
č.k. 1P/46/2020-995 zo dňa 25. októbra 2022 Okresný súd Brezno priznal znalcovi znalečné vo výške
365,90 Eur, ktoré bolo vo výške 350,- Eur vyplatené z preddavku zloženého otcom maloletej a vo výške

15,90 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Za účasť na pojednávaní dňa 7. júna 2023 bola znalcovi
priznaná odmena vo výške 124,73 Eur uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno
č. k. 1P/46/2020-1241 zo dňa 13. júla 2023, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho
súdu. Trovy znaleckého dokazovania sú tak vo výške 490,63 Eur.

45. Nakoľko konanie o návrhu matky je nesporovým konaním, ani jeden z účastníkov „nevyhral“, ani
„neprehral“, okresný súd výdavky súvisiace so znaleckým dokazovaním zaviazal obidvoch rodičov
maloletej zaplatiť v jednej polovici, a to matke vo výške 245,32 Eur a otcovi vo výške 245,31 Eur. Otec
maloletej si povinnosť uhradiť „svoju“ polovicu výdavkov súvisiacich zo znaleckým dokazovaním už
splnil tým, že dňa 5. januára 2023 zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 350,-

Eur. Matka maloletej preddavok na trovy znaleckého dokazovania neuhradila. Z preddavku zloženého
otcom vo výške 350,- Eur nebolo možné otcovi (účtovne) vrátiť sumu 104,68 Eur (t.j. rozdiel medzi
otcom zaplateným preddavkom 350,- Eur a na neho v jednej polovici pripadajúcou čiastkou na znalecké
dokazovanie 245,31 Eur), pretože z tohto preddavku (účtu) bola znalkyni uhradená časť znalečného
350,- Eur. Okresný súd preto zaviazal matku maloletej, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

zaplatila na ňu pripadajúcu jednu polovicu výdavkov na znalecké dokazovanie vo výške 245,32 Eur
(znalečné spolu 490,63 Eur, z toho jedna polovica predstavuje sumu 245,315 Eur), pričom sumu 140,64
Eur zaplatí matka na účet tunajšieho súdu a 104,68 Eur zaplatí k rukám otca maloletej.

46. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., II., III. a VII. v zákonnej lehote podala odvolanie matka

prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), f) CSP v spojení s § 62 ods.1
CMP. Matka namietala, že okresný súd sa nezaoberal skutočnosťami svedčiacimi o tom, že Dohoda
o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 31. októbra 2019, podpísaná v D., na ktorú odkázal
takmer v každom bode svojho odôvodnenia, bola na matke vynútená, pristúpila k nej pod tlakom, bola
v omyle a bola podvedená, nezohľadnil dôvodné obavy matky. Poukázala na do spisu založený preklad

svedectva F. J. N., podľa ktorého Dohoda zo dňa 31. októbra 2019 je dohodou dvoch právnikov, nie
rodičov maloletej a právnik matky vystupoval neprofesionálne, nebránil matku ani ju neupozornil, že na
nej bude spáchaný podvod, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 03.04.2024, kde vyjadrila svoje obavy,
vyjadrenie zo dňa 9. novembra 2020, kde popísala okolnosti prípravy a tvorby dohody, čo okresný súdnezobral v úvahu. Okresný súd sa nedostatočne, resp. vôbec nezaoberal vyhrážkami zo strany otca ako
aj jeho právneho zástupcu v tom zmysle, že dieťa bude zadržané v Španielsku. Argumentácia okresného
súdu, ktorou sa len povrchne vyjadril ku skutkovým tvrdeniam matky ohľadom rodičovskej dohody, ktorú

podpísalapodtlakomabolauvedenádoomylu,nemôžezažiadnychokolnostíobstáť.Záveryokresného
súdu uvedené v odseku 104. odôvodnenia boli prijaté bez toho, aby si overil pravdivosť otcových tvrdení.
Okresný súd sa nezaoberal tým, že matka dňa 14. apríla 2021 predložila sťažnosť na deontologickú
komisiu Advokátskej komory v Madride. Podľa matky jej právny zástupca neurobil nič, aby bránil matkine
stanovisko pred španielskymi súdmi. Matka poukázala na únos slovenského dieťaťa v roku 2019 a

tiež na to, že otcov advokát v Španielsku je expertom na únosy, pričom okresný súd tieto vyjadrenia
odignoroval. Rovnako sa nezaoberal obavou matky týkajúcou sa morálneho kreditu otca, v ktorom
smere poukázala na konanie vedené vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže pod sp. zn. 1Pn 262/23/6603 na Okresnej prokuratúre Brezno. Aj keď sa
nepreukázalo potvrdenie skutku, ktoré sa otcovi kladie za vinu, okresný súd mal zohľadniť a zaoberať sa
dôvodom,prečobolamatkanútenápodaťtrestnéoznámenie.Prvoinštančnýsúdnedostatočnezohľadnil

aj osobitné okolnosti, ktorými sú odôvodnené obavy matky, že hrozí vysoké riziko neoprávneného
zadržania dieťaťa v Španielsku. Okresný súd zobral pri rozhodovaní do úvahy len dôkazy, ktoré boli
v prospech otca, aj napriek tomu, že tieto viackrát namietala. Okresný súd rozsudok neodôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR
považovala za nutné konštatovať, že napádaný rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný a porušujúci

základné právo účastníkov konania na spravodlivý proces.
Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Zvýraznila Čl. 5 písm. b), c), a e) Zákona o rodine a mala za to, že najvhodnejším
riešením z hľadiska ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pri súčasnom zachovaní a
rešpektovaní rodičovských práv otca maloletej je, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,

že tento je oprávnený sa s ňou stretávať, avšak na území Slovenskej republiky v prítomnosti matky a v
prípade vycestovania do Španielska len za prítomnosti matky maloletej, pokiaľ nie je ohrozené zdravie
matky a dieťaťa. Považovala za nevyhnutné zabezpečiť, aby dieťa nebolo vystavené negatívnemu
dopadu náhlej zmeny prostredia a režimu, kedy sa zo dňa na deň ocitne v cudzom prostredí s osobami,
na ktoré nie je zvyknuté. Ak by sa okresný súd do hĺbky zaoberal predmetným konaním, zistil si

podmienky života v Španielsku a dôkladne skúmal, či v prípade vycestovania maloletej do Španielska
bez sprievodu matky nehrozí nebezpečenstvo, nikdy by nemohol dospieť k záveru, že vycestovanie
maloletej bez matky je v jej záujme. Ani povinnosť štátnych orgánov vyplývajúca z Článku 8 Dohovoru,
nie je absolútna. Skutočnosť, že maloletá žije na Slovensku s matkou, žiadnym spôsobom nezasahuje
do práv otca. Matka otca nemá v úmysle nijako ukracovať o čas strávený s maloletou tak, ako tomu bolo

aj doteraz. Okresný súd mal prihliadať na názor maloletej tak, ako to má na mysli čl. 12 Dohovoru o
právachdieťaťa,vktorejsúvislostipoukázalanaZápisnicuopojednávanízodňa03.04.2024.Uviedla,že
jazyková bariéra je pre maloleté dieťa závažný dôvod, nakoľko matka v konaní opakovane preukázala,
že maloletá otcovi rozumie len najzakladanejšie slová a vo väčšine prípadov musí byť matka nablízku,
aby požiadavky maloletej tlmočila. Nedokáže si predstaviť, že by maloletá realizovala styk bez jej

prítomnosti, a už vôbec nie na území mimo Slovenska. Maloletá je vzhľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť schopná samostatne vyjadriť svoj názor. Z viacerých jej vyjadrení, či už pred súdom alebo
kolíznym opatrovníkom je zrejmé, že maloletá má so svojou matkou blízky citový vzťah, v jej prostredí
sa cíti bezpečne a v súčasnosti ešte nie je pripravená realizovať styk bez prítomnosti matky a už vôbec
nie na území mimo Slovenska. V tomto smere poukázala aj na závery Centra poradenstva a prevencie

Brezno, kde C. O. neodporúčala vycestovanie dieťaťa do Španielska a styk s otcom odporúčala len za
prítomnosti matky aj na území Slovenska.
K zmene pomerov matka uviedla, že Dohoda o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 31.
októbra 2019 je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a nezohľadňuje zmeny, ktoré odvtedy
nastali. Zmenu videla v tom, že od poslednej úpravy sa maloletá ešte viac socializovala na Slovensku,

výraznejšie naviazala na matku, ktorá je s ňou väčšinu času. Maloletá začala navštevovať základnú
školu, k čomu sa okresný súd v odseku 98. odôvodnenia vyjadril zmätočne, ak na jednej strane
priznáva, že návšteva základnej školy predstavuje novú skutočnosť, na ktorú by mal prihliadať a na
strane druhej sa opätovne vracia k rozsudku španielskeho súdu. Matka sa nestotožnila so závermi
vyjadrenými v odsekoch 96. a 105. odôvodnenia rozsudku, pretože nie je vôbec možné porovnávať

samostatnosť maloletej v škole, ktorú navštevuje na Slovensku, má tu kamarátov, výborne rozumie
jazykusvycestovanímmaloletejdocudzejkrajiny,bezprítomnostimatky.Považovalazanutnéprihliadať
na to, že maloletá nie je zvyknutá byť s otcom sama, otec nepozná jej režim, nie je zvyknutá sama s
otcom cestovať, ani sa zdržiavať dlhodobejšie pre ňu v cudzom prostredí bez prítomnosti matky. Malaza to, že v danej veci došlo od posledného rozhodnutia súdu k podstatnej zmene pomerov, tak na strane
rodičov, ako aj na strane maloletej.
K rodičovskej dohode podpísanej v Madride matka poukázala na odsek 99. odôvodnenia rozsudku

a zopakovala, že okresný súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom podvodu, ktorý bol na
nej spáchaný, ako ani s vyhrážkami zo strany otca a jeho právneho zástupcu. Rodičovská dohoda bola
už od začiatku pre ňu nevýhodná a jej cieľom bolo maloletú v troch rokoch zadržať v Španielsku, zbaviť
kontaktu s matkou a obrať matku o peniaze. Skutočnosť, že matka pozná mentalitu Španielov a ich
jazyk, nevylučuje matkine tvrdenia ohľadom podvodu, ktorý bol na nej spáchaný zo strany otca, ako aj

jeho a jej právneho zástupcu.
Skutočnosť, žepodalanávrhnavydanieneodkladnéhoopatrenia,preukazuje,žekpodvodudôjsťmohlo
a mala za to, že k podvodu došlo. Ak by neexistovala dôvodná obava zo strany matky, a teda riziko,
že otec maloletú vo svojej krajine zadrží a maloletú na Slovensko nevráti, nebola by nútená uskutočniť
takýto krok. Podľa matky nebolo preukázané odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo toto neodkladné
opatrenie nariadené. Zrušením neodkladného opatrenia je otec oprávnený s maloletou vycestovať aj

mimo Slovenskej republiky a zdržiavať sa v zahraničí, a to aj bez prítomnosti matky. Vzhľadom na vek
a stav dieťaťa by však vycestovanie dieťaťa do prostredia, ktoré nie je jej prirodzeným prostredím a
ešte aj bez prítomnosti matky, mohlo ohroziť jej fyzické a psychické zdravie. Maloletá je naviazaná na
matku, predstavuje pre ňu bezpečné prostredie. Maloletá neovláda španielsky jazyk, nie je zvyknutá byť
s otcom bez prítomnosti matky a otec ani nevie zabezpečiť všetky jej potreby. Fakt, že matka založila do

spisu stanovisko španielskeho advokáta, ktorý uvádza, že Španielsko je legálny raj pre zorganizovanie
únosu dieťaťa, podporuje dôvodnú obavu zo strany matky, že pri vycestovaní maloletej do Španielska
bez jej prítomnosti, môže mať za následok, že už svoje dieťa neuvidí.
Podľa matky rodičovská dohoda o úprave styku s maloletou nebola uzavretá právne relevantným
spôsobom a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, je nevykonateľná, nakoľko jej znenie je veľmi

chaotické a neurčité. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním „ujmy“, ktorá by maloletej
mohla hroziť a závažným spôsobom pochybil, keď neprijal vôbec žiadne záruky v prípade, že otec
maloletú skutočne odvedie do cudzej krajiny bez sprievodu matky. Podľa matky záujem dieťaťa má byť
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a záujem rodiča nesmie
byť nadradený záujmu dieťaťa. To sa v danom prípade dôsledkom rozhodnutia – napádaného rozsudku

súdu prvej inštancie stalo.
Matka sa nestotožnila so záverom okresného súdu, že neexistuje žiadny dôvod prerušiť konanie.
Konanie žiadala prerušiť z dôvodu, že podstatný vplyv na rozhodnutie súdu môže mať práve výsledok
znaleckého dokazovania nakoľko v spise sa nachádza posudok D. D., na ktorú bolo podané trestné
oznámenie. Tento znalecký posudok má vplyv na znalca PhDr. Šútovca, PhD., nakoľko išlo o znalecký

posudok vypracovaný na objednávku otca maloletej. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami matky
o tom, že znalecké posudky nespĺňajú všetky zákonné kritéria a jeho závery nie sú náležite odôvodnené.
Závery znaleckých posudkov sú v úplnom protiklade so skutočnosťou a s výsledkami ostatného
dokazovania v konaní. Závery znalcov sú nad rámec ich oprávnení i nad rámec zákonných podmienok,
a preto sú absolútne nesprávne a nie sú založené ani na právnych, ani na vedeckých poznatkoch.

Závery znalcov považovala za extrémne účelový subjektívny názor, ktorý nie je podložený znaleckými
zisteniami a je v rozpore nielen s daným stavom v rodine, ale aj s rozhodovacou praxou súdov, ktoré
chyby ich robia nepreskúmatelˇnými a nezodpovedajúcimi požiadavkám nestrannosti. Navrhla rozsudok
okresného súdu zrušiť v celom rozsahu.

47. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Brezno (č.l. 1568
spisu), ktorá sa s právnym záverom vyjadreným vo všetkých výrokoch rozsudku okresného súdu v
celom rozsahu stotožnila. Rozsudok považovala za zákonný a správny, pretože okresný súd v rámci
konania zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci, dospel ku skutkovým záverom,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a svoje zistenia v ňom jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Skutkové

zistenia okresného súdu vyplývajúce z dokazovania považovala za správne, dostatočné a presvedčivo
preukázané, majúce oporu vo vykonaných dôkazoch. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

48. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 1579-1584 spisu)

poukázal na to, že konanie (najmä z dôvodov na strane matky) prebiehalo 4 roky. Vyjadrenia matky
boli od samotného počiatku neobjektívne až paranoidné, vychádzajúce z konania jej samotnej, keďže
to bola práve ona, kto uniesol maloletú zo Španielska (čo v konečnom dôsledku konštatoval aj
Krajský súd v Banskej Bystrici), ktoré bolo miestom jej obvyklého pobytu. Otec maloletej počas celéhokonania preukazoval svoj rešpekt tak k súdnym rozhodnutiam, ako aj k zvereniu maloletej do matkinej
starostlivosti, nedal najmenší objektívny a reálny dôvod na akékoľvek pochybnosti a obavy vo vzťahu k
ich dodržiavaniu, čo v konečnom dôsledku konštatovali všetky konajúce súdy vrátane Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní o neodkladnom opatrení ako aj prokuratúra SR. Okresný súd sa vo svojom
rozhodnutí vysporiadal s každou argumentáciou matky (dokonca aj časťou tej argumentácie, ktorá pre
samotné konanie nebola relevantná). Podľa otca nedošlo k preukázaniu takej zmeny pomerov, ktorá
by zakladala potrebu zmeny súdneho rozhodnutia vydaného v Španielsku, čo správne konštatoval aj
okresný súd. Podané odvolanie opakovane argumentuje tými istými tvrdeniami, neobsahuje žiadne

skutočnosti, na ktoré by otec maloletej nereagoval, prípadne s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal.
K dohode o úprave rodičovských práv a sťažnosti matky na jej advokáta otec uviedol, že matka bola na
konaní osobne prítomná, vyhláseniu rozhodnutia predchádzala dohoda rodičov, s ktorou matka súhlasila
a v takom rozsahu ju aj podpísala. Medzi matkou a otcom došlo k uzatvoreniu dohody o úprave styku
s maloletou. Nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak, ani nebola uvádzaná do omylu. Perfektne rozumie
španielsky, dohoda sa uzatvárala za prítomnosti oboch rodičov, ich právnych zástupcov, prokurátora a

sudcu. V samotnom rozhodnutí je uvedené jej osobné vyhlásenie, že jednoznačne nie je pod nátlakom
ani v omyle, ako to uvádza. Dňa 07.11.2019 bol prvostupňovým súdom v Madride vyhlásený Rozsudok
č. 387/2019, ktorým súd schválil Dohodu o vysporiadaní z 31.10.2019 (Dohoda), ktorej predmetom
je aj Rodičovská právomoc voči maloletej, dozor a opatera, pobyt a komunikácia. Z predmetného
rozhodnutia vyplýva o.i. možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu, ak je v záujme maloletých detí,

ktoré je oprávnený podať prokurátor teda Ministerio Fiscal (ako nezávislý účastník konajúci v prospech
maloletej).Teda,akbyboladohodavrozporesozáujmamimaloletej,bolbyprokurátor(MinisterioFiscal)
ako nezávislý a nestranný účastník podal voči nej opravný prostriedok – čo sa však nestalo. Akékoľvek
námietky matky maloletej snažiace sa súdne rozhodnutie zdiskreditovať, sú čisto účelové. Odkaz na
údajný e-mail administratívneho pracovníka F. J. N. nie je dôkazom potvrdzujúcim akékoľvek tvrdenie

matky maloletej. Predmetný dokument je datovaný 19.10.2020, pričom žaloba bola matkou maloletej
podaná 25.05.2020. Španielsko opustila matka maloletej v roku 2017. Podrobný obsah predmetného
e-mailu je preto čo do dôveryhodnosti pochybný a nepochybne vychádzajúci len z tvrdení matky. Celé
konanie matky je účelové a jej tvrdenia sú v podstate vo viac než z majoritnej časti nekorešpondujúce
so skutočnosťou. Obdobne je to aj s matkiným tvrdením, čo do vyhrážania sa zo strany otca, čo do ňou

podaných krivých obvinení aj na otca maloletej, len aby dosiahla ňou sledovaný cieľ. Odkazy v odvolaní
na „dôkazy“ s konaním nesúvisiace ako napr. : únos slovenského dieťaťa v roku 2019, neobjektívnosť
španielskeho súdneho systému, údajné výskumy Amnesty International sú pre predmetné konania
irelevantné. Ostatné konfabulácie matky o obsahu vyhrážok otca čo do nedôležitosti medzinárodných
zmlúv pre španielske justičné orgány a zvýšenú ochranu španielskych občanov s cieľom uniesť dieťa

– sú absurdné, nevyplývajúce z relevantného vykonaného dokazovania a priečiace sa aj skutočnému
správaniu sa otca odo dňa, keď matka maloletú uniesla. Jediné čo v danej veci otec konal – bolo
podanie žaloby o navrátenie dieťaťa, čo aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn.
16CoP/29/2020 z 23.11.2020 konštatoval ako legitímny krok a podporil oprávnenia otca vo vzťahu k
maloletej. Podľa otca sa okresný súd správne vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami, ktoré

boli v danej veci relevantné. O platnosti a účinnosti predmetného rozhodnutia svedčia aj osvedčenia
v zmysle čl. 39 a 41 Nariadenia Brusel II. Bez preukázania zmeny pomerov, ku ktorým došlo od
schválenia dohody súdom, nie je možné súdne rozhodnutie upravujúce právo styku revidovať. Podľa
otca sa okresný súd v odseku 99. rozsudku dostatočne vysporiadal so súdom schválenou dohodou a
jej záväznosťou odkazujúc a prihliadajúc zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 16CoP/29/2020 z 23.11.2020, ako aj záver konania pôvodne na Okresnom súde Brezno sp.zn.
8P/121/2018. Argumentácia sťažnosťou na advokátsku komoru nepreukazuje zmenu pomerov. Okrem
konania advokáta matky, konal v konaní pred súdom aj prokurátor, ktorý chránil záujmy maloletej. Okrem
uvedeného Advokátska komora v Madride konštatovala, že vo vzťahu k advokátovi navrhovateľky José
Ortiz Conde nie je dôvod na začatie disciplinárneho konania. Z matkou predložených dokumentov je

evidentné,žezostranymatkyprebiehalanegociáciačodoobsahufinálnejdohody,ktorábolavnovembri
ajpodpísanáaschválenásúdom,apretonemôžebyťpravdou,žeobsahdohodynebolmedziúčastníkmi
prejednaný. K matkou deklarovanej sťažnosti uviedol, že žiadna sťažnosť, a to tak v španielskej ani v
slovenskej verzii nebola predložená, predložený však bol výstup komory, z ktorého ale vôbec nevyplynuli
tvrdenia navrhovateľky o porušení etického kódexu. Tento dokument, v žiadnom prípade nepotvrdzuje

navrhovateľkou proklamované demagógie o skorumpovanosti jej právnika a celej španielskej verejnej
správy, súdov a rovnako ako ostatné dokumenty nie je pre toto konanie relevantný. Okresný súd
správne konštatoval absenciu takého výsledku matkinej sťažnosti, ktorý by viedol k doriešeniu veci k
jej spokojnosti a ktorý by v prípade jeho existencie matka súdu určite predložila. Okresný súd sa tedatouto skutočnosťou zaoberal a vyhodnocoval ju. Podľa otca dôvodom zmeny súdom schválenej dohody
nemôže byť nevôľa matky toto rozhodnutie rešpektovať, dokonca bez preukázania podstatnej zmeny
pomerov. Španielsko je štátom Európskej únie a na predmetné rozhodnutie sa vzťahuje Nariadenie

Brusel II vrátane jeho článku 21 ods.1 a článku 26 a práve v súvislosti s článkom 26 Nariadenia a v
spojení s § 26 Zákona o rodine je potrebné preukázať podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala po
právoplatnosti a vykonateľnosti španielskeho rozhodnutia, aby súdom schválená dohoda mohla byť
zmenená. Konanie pred Okresným súdom Brezno 1P/46/2020 nie je ani matkou želaným reparačným
konaním voči súdnemu rozhodnutiu vydanému v Španielsku. Označenie advokáta otca maloletej ako

„expert na medzinárodné únosy detí“ je absolútna demagógia, vo vzťahu k čomu okresný súd v odseku
104. odôvodnenia správne vyhodnotil bezúhonnosť právneho zástupcu otca, teda to neodignoroval.
K morálnemu kreditu otec uviedol, že v priebehu celého súdneho konania a nie len konania sp. zn.
1P/46/2020, sa ho matka snaží zdiskreditovať. Od samého počiatku podáva na otca účelové trestné
konania vždy v čase, keď je to potrebné pre jej procesné konanie. Tak je tomu v tomto konaní a tak
tomu bolo aj v konaní sp. zn. 16CoP/29/2020. Matka maloletej podala trestné oznámenia aj na všetky

osoby zúčastnené na predmetnom konaní s cieľom zdiskreditovať otca maloletej, rovnako mala podľa
informácii podať podnety vo vzťahu k pracovníkom ÚPSVaR, a to po predložení vyjadrenia zo strany
ÚPSVaR v januári 2023, ktoré vyznievalo v prospech otca maloletej, mala realizovať podnety vo vzťahu k
jednotlivým pracovníkom Okresnej prokuratúry Brezno, ku ktorým sa vyjadrovala aj vo svojich podaniach
v konaní sp. zn.1P/46/2020. Zaujímavé sú aj mnohé ďalšie „argumenty“ matky maloletej „potvrdzujúce“

jej „morálny kredit“, ktoré určite vyžadujú podrobnú analýzu, avšak nie ako podpora matkou tvrdených
skutočností,aleakoprešetrenieprávejejnielenmorálnehokreditu. Nadruhejstaneotázkupsychického
zdravia a morálneho kreditu vo vzťahu k otcovi maloletej nespochybnil žiadny znalec ani iné osoby.
Pozitívne sa o otcovi maloletej vyjadril tak znalec Šútovec (ktorého voľbu pre vypracovanie znaleckého
posudku schválila pôvodne aj matka maloletej) ako aj pracovníčky ÚPSVaR. Skutočný morálny kredit

vyplýva aj zo samotného správania sa otca maloletej, ktorý napriek všetkému doposiaľ nepodal trestné
oznámenie na matku maloletej z dôvodu krivého obvinenia, ktorý v plnom rozsahu rešpektuje všetky
súdne rozhodnutia, ktorý si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce nie len zo súdom schválenej dohody
ale podstatne nad rámec tejto dohody, a to nie len po finančnej stránke (len za obdobie január až marec
poukázal v prospech matky maloletej sumu cca 10.000,- Eur, pričom práve v dôsledku tohto konania

ho musia následne v niektorých prípadoch podporiť finančne jeho rodičia). Je to matka maloletej, ktorá
vyžaduje plnenia ďaleko nad rámec dohody a bezprostredne s nimi reaguje aj na styk otca s maloletou.
Trestné konanie vo vzťahu k otcovi maloletej skončilo bez toho, aby vôbec bolo začaté čo len vo veci,
čo potvrdil aj prokurátor okresnej prokuratúry zúčastňujúci sa pojednávania sp. zn.1P/46/2020. Otázka
morálneho kreditu otca preto nie je vôbec pochybná, s ktorým argumentom matky maloletej sa okresný

súd dostatočne vysporiadal v odseku 112. rozsudku. Argument matky o vysokom riziku neoprávneného
zadržania vyplýva len z jej paranoidných predstáv a z konania jej samej, keď ona v útlom veku uniesla
maloletú zo Španielska. Podľa všetkého práve v dôsledku uvedeného matka maloletej z rovnakého
konania podozrieva otca, hoci tento žiadnym svojim konaním nedal na uvedené „predstavy“ matky
maloletej žiadny podnet. Keď okresný súd uvádza, že chápe a rešpektuje obavu matky o maloletú,

je nepochybné, že túto chápe zo subjektívneho hľadiska matky ako výsledku rodičovskej lásky – nie
ako dôsledok objektívnych skutočností, čo v podstate vyplýva zo zvyšku odseku 118. odôvodnenia, na
ktorý sa pri odvolaní vôbec neprihliadalo. Okresný súd sa s argumentom neoprávneného zadržania
vysporiadal dostatočne v celom svojom rozsudku. K matkou tvrdenému negatívnemu dopadu na
psychikumaloletej,záujemmaloletejanázormaloletej otecpoukázalnato,ževšetkydôkazy,vyjadrenia

ÚPSVaR ale aj súdne rozhodnutia (vrátane sp. zn. 16CoP/29/2020) poukazujú na vhodnosť a potrebu
styku maloletej s otcom v neprítomnosti matky. Odkaz matky maloletej na C. O. (Centrum poradenstva
a prevencie) nie je možné považovať za objektívny, pretože vychádza výlučne z informácií matky, bez
akejkoľvek možnosti otca sa vyjadriť – čo okresný súd správne vyhodnotil. Okresný súd podrobne
zdôvodnil, prečo považuje úpravu styku za dostatočnú a vhodnú a správne sa vysporiadal s vyjadrením

maloletej v odseku 107. odôvodnenia. K znalosti španielskeho jazyka maloletou okrem svojich tvrdení
poukázal aj na Správu ÚPSVaR z 09.01.2023. Pokiaľ matka v závere odvolania preberá odôvodnenia
iných rozhodnutí a aplikuje ich na tento prípad akoby boli vydané v tomto konaní, namieta znalcov, ich
prácu, odbornosť, tak nejde o žiadne tvrdenia čo do obsahu odvolania, ktoré by mohli zakladať jeho
dôvodnosť. Otec nesúhlasil s tvrdením okresného súdu vo vzťahu k pobytu maloletej v Španielsku v

odseku 118. odôvodnenia. Uviedol, že maloletá sa mu viackrát zdôverila, že chce ísť do Španielska,
ale maminka nesúhlasí (rovnako tak, ako jej maminka povedala, že ju zoberú preč policajti, ak bude
s papim sama, čo potvrdili pracovníčky ÚPSVaR). Otec maloletej robí naozaj absolútne všetko, aby si
vytvoril u maloletej pozitívny pocit z jej možného pobytu v Španielsku. Komunikuje s ňou na dennej bázev španielskom jazyku, nie len prehlbuje ich vzťah, ale vytvára u nej aj vzťah k španielskemu jazyku, sám
sa učí po slovensky, v rámci možností sa snaží aspoň raz za dva mesiace maloletú navštíviť, zoznámil
ju s rodinou, ktorá na ňu v Španielsku čaká, navštevuje ju stará matka zo Španielska, maloletá má u

otca v Španielsku zariadenú detskú izbu. Otec maloletej je obmedzovaný byť s maloletou sám na území
SR – matka maloletej mu to nikdy reálne nedovolila, napriek tomu robí všetko, čo je v jeho silách. Otec
nechce, aby maloletá mala možnosť ísť do svojej krajiny prvýkrát keď bude mať 18 rokov – pretože práve
toto dlhé obdobie môže byť dôsledkom (aj pod vplyvom matky maloletej), že maloletá skutočne záujem
ísť do domovskej krajiny stratí. Zriaďovanie rôznych zabezpečení pre účely „ukľudnenia“ matkiných

subjektívnych až paranoidných dojmov nepovažoval za legitímne – otec nekonal žiadnym spôsobom,
ktorý by dal čo len najmenší podnet na takýto postup. Keďže nebola preukázaná žiadna zmena pomerov
smerujúca k reštrikcii práv otca na styk s maloletou, je potrebné dodržať čl. 26 v spojení s čl. 21 ods. 1
Nariadenia Brusel II, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica,
pobočka Brezno nemôže byť rozhodnutie akejsi ďalšej inštancie vo vzťahu k právoplatnému rozsudku
upravujúcemu merito veci vydanému v Španielsku. Takýto postup by bol bez preukázania zásadnej

zmeny pomerov postupom v rozpore so záväzným právom Európskej únie. Samotné súdne konanie
trvalo 4 roky a počas celého obdobia matka nepredložila žiadny relevantný dôkaz ale ani dôvod, ktorý
by odôvodňoval zmenu rozsudku španielskeho súdu. Dosiahnutie veku 7 rokov v spojení s ostatnými
skutočnosťami ako je rozvoj jazyka, prehĺbenie vzťahu s otcom, kontakt s ostatnými španielskymi
príbuznými je dôvod svedčiaci v prospech argumentov otca na zamietnutie návrhu matky a nie ako

zmena pomerov pre účely vyhovenia matkou podaného návrhu. Navrhol rozhodnutie prvostupňového
súdu v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne.

49. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 1602 spisu) uviedol, že okresný
súd v rámci konania zisťoval podstatné skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci, dospel

ku skutkovým záverom, ktoré jasne a zrozumiteľne odôvodnil. S rozhodnutím okresného súdu súhlasil
a navrhol ho potvrdiť ako vecne správne.

50. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu (č.l.
1612 spisu). Nesúhlasila s tvrdeniami uvádzanými otcom v jeho vyjadrení, považovala ich za účelové

a klamlivé. Zopakovala, že okresný súd sa v odôvodnení nezaoberal skutočnosťami svedčiacimi o tom,
že Dohoda o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 31. októbra 2019, podpísaná v Madride, bola
na matke vynútená, pristúpila k nej pod tlakom, bola v omyle a bola podvedená a nezohľadnil dôvodné
obavy matky, ktoré uviedla. Rovnako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že dňa 14.04.2021 podala
sťažnosť na deontologickú komisiu Advokátskej komory v Madride. Prvoinštančný súd sa nedostatočne

zaoberal skúmaním „ujmy“, ktorá by maloletej mohla hroziť a pochybil, ak neprijal vôbec žiadne záruky
v prípade, že otec maloletú skutočne odvedie do cudzej krajiny bez sprievodu matky, hoci vo svojom
rozsudku argumentoval, že mali byť prijaté záruky zo strany španielskych súdov. Nezaoberal sa obavou
matky týkajúcej sa morálneho kreditu otca. Matka žiadala prerušiť konanie z dôvodu, že podstatný vplyv
na rozhodnutie súdu má výsledok znaleckého dokazovania a v spise sa nachádza posudok D. D., na

ktorú bolo podané trestné oznámenie a poškodenou v tomto konaní je matka, ktorý posudok mal vplyv
na znalca PhDr. Šútovca, PhD. a okresný súd sa nevysporiadal s jej tvrdeniami o tom, že znalecké
posudkynespĺňajúvšetkyzákonnékritériaajehozáveryniesúnáležiteodôvodnené,záverysúvúplnom
protiklade so skutočnosťou a s výsledkami ostatného dokazovania v konaní, sú veľmi jednostranné,
zamerané výlučne proti matke. Rovnako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že na znalkyňu D. D.,

na ktorú bolo podané trestné oznámenie dňa 25.04.2022, nebolo doteraz vznesené obvinenie, hoci
základná skutková podstata pre obvinenie bola dávno naplnená, ako mohol samotný súd konštatovať,
čím je matka naďalej viktimizovaná. Pokiaľ nedôjde k zrušeniu a zničeniu všetkých kópií uvedeného
znaleckého posudku, je možné predpokladať, že otec bude používať tento nástroj na poškodzovanie
mena matky v SR ako aj v zahraničí na zadržanie maloletej. Podľa matky sa otec a jeho právny zástupca

snažia odvrátiť pozornosť súdu od relevantných argumentov, na ktoré matka poukazovala vo svojom
odvolaní, že prvoinštančný súd pochybil, keď nedostatočne zohľadnil aj osobitné okolnosti, ktorými
sú odôvodnené obavy matky, že hrozí vysoké riziko neoprávneného zadržania maloletého dieťaťa v
Španielsku.Otecvosvojomvyjadrenízavádza,aktvrdí,žepreukazovalrešpektksúdnymrozhodnutiam,
ktoré tvrdenie nie je žiadnym spôsobom preukázané a matka ho popiera. Viackrát poukazovala

počas konania na to, že advokát otca sa ponižujúco vyjadroval o rozhodnutiach slovenských súdov
počas rozvodového konania, ktoré údajne Španielsko nebude rešpektovať, tiež sa vyhrážal matke
tým, že dieťa aj tak skončí v Madride a pre španielske justičné orgány medzinárodné zmluvy nie sú
dôležité a zvýšenú ochranu poskytujú vyložene svojim občanom. Otec si na pomoc prizval španielskeveľvyslanectvo, čo je podľa matky strategické konanie s cieľom zastrašiť slovenské súdy, čím dosiahol,
že boli schválené všetky jeho požiadavky aj napriek nesúhlasu maloletej s vycestovaním do zahraničia
bez sprievodu matky, neodporúčaniu tak kurately, ako aj pedagogicko-psychologického centra z Brezna.

Dohoda o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 31. októbra 2019 je v príkrom rozpore s
najlepším záujmom dieťaťa a nezohľadňuje zmeny, ktoré odvtedy nastali. Zmenu pomerov matka vidí v
tom, že od poslednej úpravy sa maloletá ešte viac socializovala na Slovensku a výraznejšie naviazala
na matku, ktorá je s ňou väčšinu času. Matka otcovi umožňuje kontakt s maloletou v plnej miere. Otec
nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletú, nedokáže reflektovať potreby maloletej v aktuálnom čase

a tiež jazyková komunikácia medzi otcom a maloletou nie je postačujúca. Maloletá nepozná prostredie
otca. Tvrdenie, že nedošlo k zmene pomerov nemôže za žiadnych okolností obstáť. Matka opätovne k
dohode o úprave rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa poukázala na vyjadrenie zo dňa 9.
novembra 2020, ako aj preklad svedectva F. J. N.. Poukázala na to, že matka podala proti rodičovskej
dohode odvolanie, samotný španielsky súd navrhol nové konanie v roku 2019, avšak situácia sa pre
matku skomplikovala, nakoľko každý účastník je v Španielsku povinný byť zastúpený advokátom, nárok

na advokáta ex offo nemala a nebola schopná dovoliť si iného advokáta. Podľa matky tvrdenie, že
rodičovská dohoda je platným rozhodnutím súdu, ktoré je platné a záväzné, nemôže obstáť už len z
dôvodu, že jej znenie je veľmi chaotické a neurčité. Matka má dôvodné obavy, že vycestovanie maloletej
do Španielska bez jej prítomnosti môže mať za následok, že už svoje dieťa neuvidí. Ak by, ako uvádza
otec vo svojom vyjadrení, podala trestné oznámenie aj na všetky osoby zúčastnené na predmetnom

konaní, musela by podať trestné oznámenie na prokurátora JUDr. Porubského, sudcov či pracovníkov
ÚPSVaR-u, a tie podané neboli. Čo sa týka znaleckého posudku PhDr. Šútovca, PhD., išlo o znalca
z odboru psychológie a nie z odboru psychiatrie, ktorý sa aj napriek absencii oprávnenia vyjadroval
k psychickému stavu otca, na čo nemal oprávnenie. Žiadny odborník neskúmal psychický stav otca,
čo môže jedine osoba z oboru psychiatrie, pričom otec nepredložil do dnešného dňa žiaden súkromný

znalecký posudok od znalca z odboru psychiatra, na rozdiel od matky, a preto nie je možné akceptovať
argumenty odkazujúce na psychický stav otca maloletej, ktorý má byť bez známok, ktoré by oprávňovali
k podozreniu na nejaký druh poruchy. K nad rámec vyplatenej finančnej sumy 10. 000,- Eur za obdobie
január až marec otcom, uviedla, že tak bolo urobené účelovo. Otec nikdy nič navyše maloletej nedával a
uvedeným konaním sa snaží súdu vykresliť sa ako osoba, ktorú musia v niektorých prípadoch finančne

podporovať rodičia, aby finančne zabezpečil matku a maloleté dieťa. Takisto je úmyselne vynechaný
fakt, že značná suma bola vložená na úspory na Stavebné sporenie pre maloletú. K údajnému únosu
maloletej zo Španielska matka uviedla, že nešlo o únos, keďže s vycestovaním maloletej otec súhlasil,
vycestovalspolusmatkouadcérounaúzemieSlovenskejrepubliky,podpísaldokoncasúhlasspobytom
matky a dcéry na Slovensku na niekoľko mesiacov, čo konštatoval aj súd v odseku 41. odôvodnenia

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32P/186/2018. V rozsudku Okresného súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 32P/186/2018 je jasný príklad toho, že súd je povinný v teste proporcionality
dbať na záujmy maloletej viac, ako na želania a priania otca, alebo španielskej ambasády. K návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že ak by neexistovala dôvodná obava zo strany matky,
a teda riziko, že otec maloletú vo svojej krajine zadrží a maloletú na Slovensko nevráti, nebola by

nútená uskutočniť takýto krok. Tvrdenia otca vo vyjadrení k najlepšiemu záujme maloletej považovala
za zavádzajúce, keďže kuratela, pani P. takéto tvrdenia nikdy nevyslovila, práve naopak. Uviedla, že
je pravdou, že otec komunikuje s maloletou na dennej báze, účelovo zavolá párkrát do týždňa, pričom
približne pol roka dozadu sa stalo, že sa neozval maloletej aj celý týždeň. Poukázala na vyjadrený názor
maloletej A.. Mala za to, že najvhodnejším riešením z hľadiska ochrany najlepšieho záujmu maloletého

dieťaťa pri súčasnom zachovaní a rešpektovaní rodičovských práv otca maloletej je, aby súd upravil styk
otca s maloletým dieťaťom v zmysle jej návrhu.

51. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Brezno (č.l. 1621 a nasl. spisu) uviedla, že
žiadala vstup prokuratúry do konania a dôvodne očakávala rezolútnu súčinnosť Okresnej prokuratúry

Brezno, nakoľko z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že sústavne dochádza k ohrozeniu a
poškodeniu záujmu maloletého dieťaťa, ako aj k zasahovaniu do práv na ochranu osobnosti matky.
Vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno zo dňa 26.07.2022 JUDr. Porubského k odvolaniu
matky zo dňa 25.06.2024, považovala za nedostatočné, nelogické a bez riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia. Vo vyjadrení okresnej prokuratúry absentuje akékoľvek logické odôvodnenie, na základe

ktorého sa prokurátor priklonil k názoru sudcu v rozsudku. Matka má podozrenie, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Brezno, JUDr. Porubský sa so sudcom Okresného súdu Banská Bystrica osobne poznajú,
ako vyplynulo z osobnej a neverbálnej interakcie počas súdneho pojednávania dňa 03.04.2024. Položila
otázku, ako je možné, že si prvoinštančný súd a ani prokurátor Okresnej prokuratúry JUDr. Porubskýneoveril tak závažné tvrdenia, ako je vyhrážanie sa matke s tým, že dieťa aj tak skončí v D. a
pre španielske justičné orgány medzinárodné zmluvy nie sú dôležité a zvýšenú ochranu poskytujú
vyložene svojim občanom. Ako sa prokurátor Okresnej prokuratúry JUDr. Porubský mohol obmedziť

iba na vágne konštatovanie, keď mu podľa zákona o prokuratúre vyplýva povinnosť chrániť práva a
zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ak došlo k ich porušeniu a
nerešpektovaniu. Prokurátor ani nemal za potrebné vyjadriť sa ku skutočnosti, že súd prvej inštancie
úplne odignoroval návrhy zo strany matky, napr. súd odmietol návrh matky na doloženie ročného príjmu
otca. Simplifikovaným vyjadrením iba potvrdil, že odôvodnenie súdu prvej inštancie bolo arbitrárne,

nepreskúmateľné a porušujúce základné právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Prokurátor
K. G. svojím konaním, resp. nekonaním, zasiahol do práv matky, ktoré jej vyplývajú z čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv (ďalej len ako „Dohovor“), keďže sa nevysporiadal a nezohľadnil aj osobitné
okolnosti, ktorými sú odôvodnené obavy matky, že hrozí vysoké riziko neoprávneného zadržania dieťaťa
v Španielsku, a preto mala za to, že vedome porušil základné práva garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy
a právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd a ani prokurátor

vôbec nezohľadnili skutočnosť, že na Správu zo dňa 09.01.2023 poukazovala ako na zmanipulovanú
a v príkrom rozpore so skutočnosťou. Poukázala na konanie vedené vo veci podozrenia zo spáchania
trestnéhočinuohrozovaniamravnejvýchovymládežepodsp.zn.:1Pn262/23/6603naOPBreznostým,
že aj keď nepreukázalo potvrdenie skutku, ktoré sa otcovi kladie za vinu, mal súd ako aj prokurátor
JUDr. Porubský to zohľadniť vo svojom zdôvodnení a zaoberať sa dôvodom, prečo bola matka nútená

podať trestné oznámenie. Ak prokurátor JUDr. Porubský v tejto súvislosti na pojednávaní uviedol, že
prebehlo riadne vyšetrovanie, tak matka disponuje informáciou, že žiadne vyšetrovanie nebolo dodnes
uskutočnené. Matka doložila dôkazy, kde konštatovala, že ustanovený znalec PhDr. Šútovec, PhD.,
pošpinil jej meno a konal subjektívne. Matka spochybnila pracovné schopnosti znalca, poukázala na
to, že znalec nepoužil adekvátne metódy. Podľa matky pri zohľadnení týchto všetkých pripomienok

súd nemôže prihliadať na tento znalecký posudok a dodala, že aj kuratela vo svojom vyjadrení
pod vplyvom posudku dospela k nesprávnemu názoru a súdu podsúva odpovede, ku ktorým nemá
oprávnenie, nakoľko sú to právne otázky. Čo sa týka samotného obsahu vypracovaných znaleckých
posudkov, tieto matka považuje nielen za zaujaté, preferujúce otca, zavadzajúce, ale aj za zmätočné,
na viacerých miestach odporujúce si navzájom a predovšetkým v rozpore s reálnym stavom. Prokurátor

JUDr. Porubský sa vo svojom vyjadrení nezaoberal a žiadnym spôsobom nezohľadnil profesionalitu
realizácie a vyhodnocovanie súdnoznaleckých posudkov, ktoré môžu mať výrazný vplyv na konanie a
ani neprihliadol na dôvodné obavy zo strany matky, že hrozí vysoké riziko neoprávneného zadržania
maloletého dieťaťa v Španielsku. Rovnako neprihliadol na argumentáciu matky, kde uviedla, že Správa
ÚPSVaR-u zo dňa 09.01.2023 je zmanipulovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj

vzhľadom na skutkovú zložitosť právnej veci, aby sa zamedzilo porušeniu práv a právom chránených
záujmov maloletého dieťaťa a matky, resp. aby sa zamedzilo zintenzívneniu porušovania najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa mala za to, že nie je možné prihliadať v konaní na vyjadrenia prokurátora
Okresnej prokuratúry Brezno JUDr. Porubského.

52. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie matky doručené právnej zástupkyni otca, kolíznemu
opatrovníkoviaOkresnejprokuratúreBreznosmožnosťousaknemuvlehote10dnívyjadriť (doručenky
na č.l. 1631-1634 spisu). Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania zo
strany rodičov, kolízneho opatrovníka, prokurátora nenasledovali.

53. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za dodržania

ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II.. v spojení so závislými výrokmi
III. a VII. o trovách prvoinštančného konania a trovách štátu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolanie matky proti výrokom IV., V. a VI. bolo odmietnuté podľa § 386
písm. b) a c) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

54. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie matky maloletého dieťaťa bez
nariadeniapojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvŽilineč.k.13CoP/228/2024-1645
zo dňa 20.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedenéhouznesenia krajského súdu dňa 20.11.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

55. Pred rozhodnutím krajského súdu bolo do spisového materiálu doručené podanie Krajskej
prokuratúryBanskáBystrica,sosídlomPartizánskacesta,97562 BanskáBystrica1,zodňa22.11.2024,
ktorým došlo k oznámeniu o prebratí vstupu do konania § 46 ods. 3 a ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre.
Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č.

153/2001 Z.z. o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica do konania v štádiu
odvolacieho konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry Banská Bystrica do konania súd nevydáva
žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu.

56. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu. Matka v úvodnej časti odvolania

síce uviedla, že napáda výroky I., II., III. a VII. rozsudku okresného súdu, avšak v petite odvolacieho
návrhu žiadala zrušiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

57. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie matky voči výrokom I., II. III. a VII. rozsudku okresného
súdu, v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu

odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť
pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého
obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene písomných podaní po
rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku;
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012,
sp.zn. 7Cdo 56/2011).

58. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní, bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výrokom I. návrh matky, ktorým sa domáha novej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v celom rozsahu zamietol, výrokom II.
zrušil nariadené neodkladné opatrenie a závislými výrokmi III. a VII. rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania a trovách štátu.

59. Podstatou odvolania matky bola námietka nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj námietka porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku
nedostatočného zdôvodnenia rozsudku okresného súdu.

60. K tomu, aby krajský súd, ako odvolací súd, mohol vyhodnocovať rozsudok okresného súdu v

odvolaním napadnutej časti, musí mať spôsobilý predmet posudzovania, a to súdne rozhodnutie s
náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu sa konštatuje,
že k jednotlivým výrokovým častiam okresný súd vyjadril skutkové zistenia, ako aj následné právne
zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré bolo možné
podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov s následným posúdením zo strany krajského súdu.

Rozsudok okresného súdu obsahuje zistenia týkajúce sa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, sú
v ňom zahrnuté vyjadrenia matky, právneho zástupcu matky, názor maloletej, stanovisko otca a jeho
právnehozástupcu, kolíznehoopatrovníka,prokurátora,priebehpojednávaní,vykonanéhodokazovania
a rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril
svojej úvahy, zhodnotenia a skonštatoval svoje závery. Uvádza odvolací súd, že rozhodnutie súdu

ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho-ktorého účastníka
konania,alezhľadiskaodôvodneniamusíspĺňaťparametrezákonnéhorozhodnutiavzmysle§220CSP.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochranyaobranyprotinej.Odôvodnenierozhodnutiaobsahujedostatokskutkovýchaprávnychzáverov,
spĺňa požiadavky vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP a závery vyjadrené okresným súdom nie
sú zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje,
nemôže sama osebe viesť k záveru o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.61. Po oboznámení sa s priebehom postupu konania pred okresným súdom krajský súd uzatvára, že
tak matka ako aj otec maloletého dieťaťa mali vytvorené v rovnakej miere podmienky na uplatňovanie

svojich práv. Procesným postupom okresného súdu nedošlo k znemožneniu uplatňovania práv ani
jednému z účastníkov konania, a preto nemohlo nastať ani porušenie práva na spravodlivý proces, ak
účastníkom konania boli vytvorené rovnaké procesné podmienky, rovnaká možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúca možnosť podstatnej výhody voči niektorému z účastníkov konania. Matka
maloletého dieťaťa, ktorá podala návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu mala v konaní pred okresným súdom umožnené, aby uplatňovala svoje procesné práva
a napĺňala na druhej strane aj procesné povinnosti za dodržania procesnoprávnych predpisov, a preto
odvolací dôvod porušenia práva na spravodlivý proces, ktorý uviedla matka maloletej v podanom
odvolaní, nebol relevantným odvolacím dôvodom.

62. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa odvolaní poukazovala na vady v postupe konajúceho súdu, tak
krajský súd za aplikácie ustanovenia § 67 CMP konštatuje, že nedošlo k vade konania, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd dôsledne zisťoval skutočný stav veci a v
konečnom dôsledku je to súd, ktorý určuje priebeh konania, priebeh dokazovania. Postup okresného
súdu bol správny, ak svoj procesný postup a priebeh konania zameral na to, aby vo veci rozhodol v

záujme maloletého dieťaťa. Ak matka maloletého dieťaťa v odvolaní namietala postup okresného súdu
ohľadom ňou predložených dôkazov týkajúcich sa okolností podpísania Dohody o úprave rodičovských
práv a povinností zo dňa 31. októbra 2019, tak okresný súd v odseku 99. napadnutého rozsudku ( č.l.
1527 spisu) jasne konštatoval svoj záver k tejto dohode, ako aj to, že síce matka predložila sťažnosť
na svojho právneho zástupcu v konaní pred súdom v Madride, avšak nepredložila výsledok, akým

spôsobom bolo s touto sťažnosťou naložené, resp. akým spôsobom bolo o tejto sťažnosti rozhodnuté
s odkazom na ďalšiu listinu na č.l. 263 spisu v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. 8C/121/2018.
Okresný súd posudzoval i ďalšie matkou predložené dôkazy, a to kresbu maloletej, zvukovo-obrazové
záznamy,kuktorýmvyjadrilsvojezáveryvodsekoch108.a109.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.

63. Krajský súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania,
následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod odvolania uvedený v § 365 ods. 1

písm. d) CSP).

64. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery) z hľadiska a v
rozsahu podaného odvolania a konštatuje ich nedôvodnosť bez opory v zistenom skutkovom stave a v

následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. K námietke nesprávne zisteného skutkového
stavu v otázke zmeny pomerov krajský súd poukazuje na dokazovanie vykonané okresným súdom,
v ktorej súvislosti zvýrazňuje, že dokazovanie je časť konania, v rámci ktorej súd získava podstatné
skutkové poznatky o veci potrebné pre rozhodnutie. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,
v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné

a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd nie je v civilnom konaní viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie účastníkov konania. Ak súd v priebehu konania nevykonal
všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno

to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka
konania (NS SR 1Cdo/158/2022). Odvolací súd dodáva, že je to súd, ktorý výsledky vykonaného
dokazovania hodnotí jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, k čomu zo strany okresného súdu
došlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd v potrebnom rozsahu

vykonal dokazovanie pre to, aby mohol vo veci rozhodnúť.

65. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne
zisteného skutočného stavu veci, vyvodil správne skutkové a právne závery, vychádzajúc z ktorýchposúdil (ne)dôvodnosť návrhu matky na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,
na základe čoho návrh zamietol správne konštatujúc neexistenciu takej zmeny pomerov z hľadiska ust.
§ 36 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu. Odvolací súd nezistil dôvod

na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie,ktorévytvárajúdostatočnéprávnevýchodiskáprejehopotvrdenievnapadnutejčasti.Súčasne
sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej

veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

66.Predovšetkýmvovzťahuknámietkammatkyvzťahujúcimsakvyššieuvedenýmodvolacímdôvodom
krajský súd uvádza, že prakticky ich ťažisko bolo produkované matkou už v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie a bolo tak predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
dostatočným spôsobom vysporiadal.

67. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím námietkam matky vo vzťahu
k výrokom I., II., III. a VII. odvolací súd uvádza nasledovné.

68. Podľa Článku 21 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských

štátoch bez osobitného konania.

69. Podľa Článku 26 Nariadenia za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok preskúmavať z hľadiska
rozhodnutia vo veci samej.

70. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

71. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

72. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
detí a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
73. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine v spojení s § 121 CMP dohody
a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,

resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná, pričom môže byť odôvodnená subjektívne alebo objektívne.
74. V zmysle § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.

Súd pri rozhodovaní teda neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať.
V prípade, ak sa po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone
rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže zmeniť toto rozhodnutie aj bez návrhu alebo
dohody o výkone rodičovských práv.

75. Postup okresného súdu bol zákonný, ak vyhodnocoval zmenu pomerov na strane tak maloletého
dieťaťa ako aj jeho rodičov od posledného súdneho rozhodnutia, a to od rozsudku číslo 387/2019 zo
dňa 7. novembra 2019, ktorý vydal súd prvého stupňa číslo 29 v Madride s označeným predmetom
súdneho konania Rodina. Rozvod po vzájomnej dohode číslo 543/2018, ktorým bolo manželstvo matky
a otca rozvedené a schválená Dohoda o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 31. októbra

2019, ktorou bolo rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti matky, určení výživného, úpravy styku
maloletej s otcom a ďalšia úprava týkajúcich sa rozdelenia rodičovskej právomoci.76. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia
je zmena pomerov, ku ktorej došlo na strane niektorého z účastníkov konania. Nemôže ísť o akúkoľvek
zmenu pomerov, ale táto musí byť podstatná, čo do svojho rozsahu, ako aj z časového hľadiska (nejde o

zmenu pomerov len prechodného charakteru). Súd tak posudzuje okolnosti týkajúce sa zmeny pomerov,
t.j. či môžu zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia. Zmenu pomerov súd hodnotí s prihliadnutím na
okolnosti každého konkrétneho prípadu.

77. V súvislosti s námietkou matky, že okresný súd sa reálne a explicitne nezaoberal skutočnosťami

svedčiacimi o tom, že Dohoda o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 31. októbra 2019, bola na
matkevynútená,pristúpilaknejpodtlakomabolapodvedená,krajskýsúd vpodrobnostiachodkazujena
odsek99.odôvodneniaokresnéhosúduavyjadrenýzáverotom,žematkažiadnymdôkazomnevyvrátila
platnosť a záväznosť danej dohody rodičov, s ktorým sa stotožňuje. Dodáva, že predmetná dohoda
sa schválením súdu, ktorý na jej schválenie mal právomoc, stala súčasťou rozsudku vo veci samej,
a preto dopadá na tento rozsudok zákaz, vyjadrený vo vyššie citovanom článku 26 Nariadenia v spojení

s § 26 Zákona o rodine v tom smere, že súd rozhodujúci o novej – zmenenej úprave rodičovských
práv a povinností je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia
s pomermi, ktoré existujú v čase rozhodovania o novej úprave, avšak už nie je oprávnený preskúmavať
pôvodne určenú (dohodnutú) úpravu rodičovských práv a povinností, lebo by sa tu jednalo o neprípustnú
reparáciu právoplatného a vykonateľného rozsudku.

78. Okresný súd porovnal pomery v čase posledného súdneho rozhodnutia s pomermi, ktoré tu boli k
dátumu napadnutého rozsudku. V odseku 87. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne konštatoval,
že nedošlo k zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, ak podľa pôvodného súdneho
rozhodnutia maloletá bola zverená do výchovy a starostlivosti matke, ktorú skutočnosť žiaden

z účastníkov nerozporoval, nebol ani dôvod k zmene vyžadujúcej zásah slovenského súdu.
79. Ak aj matka v odvolaní vo vzťahu k výroku I. neuviedla osobitné odvolacie dôvody vo vzťahu k
zamietnutiu návrhu v časti zmeny výživného, tak odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu,
ktorý na zistený skutočný stav veci aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 26 Zákona o rodine, t.j.
keď posudzoval, či vo vzťahu k pôvodným rozhodnutím určenému výživnému došlo k zmene pomerov.

Okresný súd zistil príjem otca ako povinnej osoby (odseky 89. – 90. odôvodnenia), porovnal zmenu
pomerov nielen na strane maloletej, ale aj jej rodičov od pôvodného súdneho rozhodnutia v roku 2019,
od ktorého uplynuli 3 roky a vyvodil vecne správny záver, že týmto súdnym rozhodnutím určená
výška výživného 700,- Eur mesačne je sumou zohľadňujúcou nielen schopnosti, možnosti a majetkové
pomery na strane otca maloletej, ale rešpektuje aj odôvodnené potreby, výdavky maloletej vzhľadom

k jej veku, keď k dátumu rozhodnutia má maloletá 6 rokov a 11 mesiacov, o 1 mesiac bude 7 ročná,
chodí do základnej školy. Okresný súd pritom vychádzal aj z medzi účastníkmi nesporného príjmu
otca stanoveného na sumu 2.958,- Eur v čistom, zohľadnil odporúčania metodiky výpočtu výživného v
Slovenskej republike, podľa ktorej by výživné malo predstavovať 20 % zo sumy netto príjmu otca, čo
je 592,- Eur. Okresný súd vzal do úvahy aj rodičmi nespochybnenú skutočnosť, že by otec sumu 700,-

Eur nehradil, ako aj, že v čase rozhodovania hradil sumu 920,- Eur mesačne. Záver okresného súdu
v odseku 96. odôvodnenia, že vo vzťahu k matkou požadovanej výške určeného výživného nedošlo
k zmene pomerov, bol vecne správny.

80. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade

neboli splnené zákonné podmienky na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie
dostatočne zisťoval dôvody, ktorými matka odôvodnila návrh na zmenu úpravy styku, posúdenie
a závery k nim podrobne vyjadril v odsekoch 98. až 117. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na ne. Pokiaľ aj matka v rámci odvolacieho konania zotrvala na
argumentoch spočívajúcich v naviazanosti maloletej na matku a prostredie, v ktorom žije, teda styku

maloletej s otcom len v prítomnosti matky a len na území Slovenskej republiky, na rešpektovanie názoru
maloletej a jej jazykovej nevybavenosti, na obavy z únosu maloletej, vyhrážok otca, že dieťa skončí
v D., morálneho kreditu otca, nerešpektovania najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, tak v rámci konania
pred súdom prvej inštancie nebolo zistené, a to ani z vyjadrenia maloletej, správ kolízneho opatrovníka,
ktorý sledoval stretnutia otca s maloletou a ani z tvrdení samotnej matky a prokurátora, že by maloleté

dieťa malo voči otcovi obavy, strach z toho, že sa matka nenachádza v blízkosti, naopak bola zistená
vytvorenápozitívnaemocionálnaväzbamaloletejkotcovi.Pokiaľmatkarozporovalatvrdenieotca otom,
že rešpektuje súdne rozhodnutia a zároveň tvrdila negatívny dopad styku otca bez jej prítomnosti
na maloletú, tak v tejto súvislosti sa žiada zvýrazniť, že ide o rozporné tvrdenie. Predsa matka samapotvrdila to, že otcovi styk umožňuje a nebráni mu a z vyjadrenia maloletej je zrejmý citový vzťah k otcovi,
avšak na druhej strane je z vykonaného dokazovania nepochybné, že je to matka, ktorá nerešpektuje
súdne rozhodnutie, ak podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/29/2020-444 zo

dňa 23. novembra 2020, ktorým došlo k zmene uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 1P/46/2020-106
zo dňa 24.06.2020 sa styk mal uskutočňovať nie v prítomnosti matky, čo práve zo strany matky nebolo
dodržané. Teda skutočný stav preukázal to, že styk maloletej s otcom prebieha za matkou nastavených
pravidiel, a bola to matka, ktorá nevytvorila stav prebiehania styku len otca s maloletou.

81. Nesúhlasí odvolací súd s tvrdením matky, že okresný súd nevzal do úvahy aj názor maloletého
dieťaťa. Naopak, postup okresného súdu bol vecne správny, ak pri zisťovaní názoru maloletého
dieťaťa vychádzal nielen zo správ kolízneho opatrovníka, prostredníctvom ktorého bol zisťovaný názor
maloletej, ale aj v súlade s Článkom 12 odsek 1. a 2. Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s § 116 CMP,
Čl. 4 CMP, v zmysle ktorých sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo
správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného

orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami. Niet sporu o tom, že
maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný venovať primeranú pozornosť názoru dieťaťa, avšak
nie je možné, aby stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby založil svoje rozhodnutie
iba na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP

vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57 – 59). V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje na Zápisnicu o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 03.04.2024 (č.l. 1411 a nasl.
spisu), podľa ktorej bola maloletá A. vypočutá, popísala, čo robí s ockom keď príde, ako aj, že sa
s ním rozpráva po španielsky. Uviedla, že pozná starú mamu zo Španielska a aj ockovu sestru Q.,
s ktorou sa bavila po španielsky. Na otázku, či si vie predstaviť, že by bola v Španielsku bez maminky

odpovedala ,, Nie“ a vyjadrila svoj názor, že do Španielska ísť nechce, lebo dobre nevie jazyk a je tam
horúco. Okresný súd správne posúdil názor maloletej so záverom, že neuviedla žiaden vážny dôvod,
prečo by do Španielska ísť nemohla, ako aj, že už dlhú dobu v Španielsku nebola, a teda, že je tam
horúco, vie len z rozprávania niekoho iného. Dodáva odvolací súd, že až pokiaľ na základe pôvodne
upraveného styku otca s maloletou dôjde k styku v neprítomnosti matky, ako aj k styku otca s maloletou

na území Španielska, ktorého je občiankou, tak bude možné, aby sa aj maloletá po tejto skúsenosti
mohla k takémuto styku vyjadriť, pretože takúto skúsenosť momentálne nemá, ak s otcom sa bez
prítomnosti matky, a to ani na základe nariadeného neodkladného opatrenia, nestretáva. Tvrdenie
matky, že maloletá neovláda jazyk, bolo spochybnené nielen záverom správy kolízneho opatrovníka,
ale aj výpoveďou samotnej maloletej. Okresný súd správne posúdil aj to, že práve cesta do krajiny

predkov maloletej, by jej v jazykovom zdokonaľovaní len pomohla. Dodáva odvolací súd, že okresný
súd zohľadňoval názor maloletého dieťaťa a zobral naň zreteľ popri ostatných vykonaných dôkazoch,
pričom rozhodovanie súdu nemôže byť zúžené len na základe vyjadrenej predstavy maloletého dieťaťa,
ktoré naviac, ak nemá skúsenosť so stykom s otcom bez matky, prípadne so stykom s otcom vo svojom
rodisku sa tak nemôže k uvedenému ani vyjadriť. Odvolací súd k poukazu matky, že nebolo prihliadané

na najlepší záujem maloletého dieťaťa poukazuje na zásadnú skutočnosť, že nie je možné stotožňovať
názor (prianie) maloletého s pojmom záujem dieťaťa. V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je to
práve všeobecný súd, ktorému prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa v kontexte
individuálnych okolností toho ktorého prípadu. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa je schopné
formulovať svoje vlastné názory, ktoré má právo slobodne vyjadrovať, avšak konečné posúdenie jeho

záujmu patrí súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov
dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je. Súd prvej inštancie
zohľadnil aj názor maloletej, a to práve v tom, že zmenu oproti pôvodne rodičmi schválenej rodičovskej
dohode, v ktorej bola obsiahnutá aj o dohoda o styku nezistil. Výsledky vykonaného dokazovania
nepreukázali takú zmena pomerov na strane rodičov a ani maloletej, ktorá by odôvodňovala zmenu

pôvodného rozhodnutia – dohody rodičov, ktorá o.i. upravuje i situáciu styku počas školskej dochádzky
maloletej. Rozsah styku upravený pôvodnou rodičovskou dohodou je primeraný veku dieťaťa, ktoré má
7 rokov.

82. Pokiaľ matka namietala, že okresný súd i prokurátor sa mali zaoberať morálnym kreditom otca, t.j.

dôvodom, prečo bola matka nútená podať trestné oznámenie, aj keď sa nepreukázalo potvrdenie skutku,
ktoré sa otcovi kladie za vinu (vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže pod sp. zn.: 1Pn 262/23/6603 na Okresnej prokuratúre Brezno), tak krajský súd
primárne odkazuje na odsek 112. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, a zároveň poukazuje nazásadu prezumpcie neviny, zakotvenú v ust. § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorá vychádza z úpravy
v Čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Uvedená
prezumpcia neviny je upravená aj v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

83. Krajský súd v danej veci považuje za potrebné zvýrazniť to, že úloha oboch rodičov je v živote
maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak aj v predmetnej
právnej veci. V procese socializácie maloletého dieťaťa je nevyhnutná účasť oboch rodičov, a preto
po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti
k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať a nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej

starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa s maloletým dieťaťom stretával obmedzene.

84. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove
a udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citového puta je osobný styk rodiča s maloletým
dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval
svojuvýchovnúúlohu.Nadruhejstraneúlohourodiča,ktorémujedieťazverenédoosobnejstarostlivosti,

je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky
pre tento styk, a to vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre
rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to napriek aj prípadným nezhodám vo
vzťahu medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj

dieťaťa (Článok 9 ods. 3 a Článok 18 ods. 1 Dohovoru). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva,
že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje
dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto
akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom) musí byť
zdôvodnené a musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané.

Ak všeobecný súd rozhoduje o úprave styku, práve je nevyhnutné vychádzať z toho, že právom oboch
rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje
i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda, ak je rozhodnutím súdu zverené do
starostlivostijednéhozrodičov,potombytomutodieťaťumalobyťumožnenéstýkaťsasdruhýmrodičom
v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Vo všeobecnej

rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní
nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných denných záležitostiach dieťaťa,
rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách“ (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 955/15 zo
14.03.2017).

85. V súlade s citovanými doktrinálnymi závermi ohľadom kritérií pre rozhodovanie o matkou
navrhovanej zmene styku nerezidentného rodiča s dieťaťom, rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa,
odvolací súd mal za to, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že nenastala zmena pomerov
odôvodňujúca zmenu pôvodnej úpravy, podľa súdom schválenej rodičovskej dohody, a ktorá umožňuje
vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej starostlivosti nielen zo strany matky ale aj zo

strany otca. V tejto súvislosti sa dodáva, že aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. PL ÚS 26/05
vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv
rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť
v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. Pri rozhodovaní o matkou navrhovanej úprave styku (zmenenej) súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil všetky zákonné kritériá a rozhodol vecne správne.

86. Dodáva krajský súd, že pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem
zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby
vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho výchova
smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, aby boli

rešpektované jeho práva. Otec má nielen záujem o styk s maloletou, má záujem o rozvíjanie vzťahu
pričom neboli zistené dôvody, prečo by pôvodne upravený rozsah stretávania a v tom čase i výchovu
a opateru maloletej nemohol náležite realizovať. Je vždy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby
malo vybudovaný pozitívny vzťah s obidvomi rodičmi, pričom ten rodič, ktorému bolo zverené do osobnej
starostlivosti (matka), nemá voči maloletému dieťaťu väčšie práva ako jeho druhý rodič. Z vyššie

uvedeného odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako výrok I. rozsudku okresného súdu aj v tejto
zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť.87. Pokiaľ okresný súd výrokom II. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu
Brezno č.k. 1P/56/2020-106 zo dňa 24. júna 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 16CoP/29/2020-444 zo dňa 23. novembra 2020 počnúc dňom 12. júna 2024, tak jeho

postupu nebolo možné vytknúť nesprávnosť, pretože bol v súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého
neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
rozhodnutím,ktorýmžalobuodmietaalebozamietaaleboktorýmkonanievovecisamejzastavuje.Návrh
matky vo veci samej o (novej) úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bol zamietnutý,
a preto bolo potrebné zrušiť aj uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.

88. Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu vo výroku VII., ktorým uložil rodičom, t.j.
v písm. a) tohto výroku aj matke povinnosť nahradiť trovy štátu, pozostávajúce z trov znaleckého
dokazovania v sume 245,32 Eur bolo správne. Napriek tomu, že matka v odvolaní osobitné dôvody
k uloženej povinnosti a výške trov neuviedla, považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že pri
nezhode rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletému dieťaťu súd nie je viazaný návrhmi rodičov

a je vždy povinný zistiť skutočný stav veci tak, aby rozhodnutie zodpovedalo v prvom rade záujmom
maloletého dieťaťa. Prihliadajúc na okolnosti prejedávanej veci dospel odvolací súd v zhode s okresným
súdom k presvedčeniu, že v tomto prípade je spravodlivé, aby trovy znaleckého dokazovania znášali
obaja rodičia (§ 55 CMP).

89. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že na základe návrhu matky maloletého dieťaťa na zmenu
(novú) úpravy rodičovských práv a povinností okresný súd sa správne zaoberal otázkou, či v predmetnej
veci došlo k takej zmene pomerov, či už na strane matky maloletého dieťaťa, alebo na strane maloletého
dieťaťa samotného, pre ktorú by došlo k zmene posledného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských
práv a povinností a vecne správne bolo ustálené, že okolnosti tvrdené matkou maloletého dieťaťa

neodôvodňovali záver o potrebe zmeny úpravy rodičovských práv a povinností tak, ako sa domáhala
matka.

90. Ani jeden z odvolacích dôvodov matky nebol relevantný, pretože pred okresným súdom
v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie, v rovnakej miere boli zachované práva účastníkov

konania a nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. K rozsahu odôvodnenia rozsudku
krajského súdu sa poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť v tom, že ani v konaní o opravnom
prostriedku odvolací súd nie je povinný dať odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré
mali pre vec podstatný a zásadný význam, k čomu rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením
došlo. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a v závislých výrokoch III. a VII. bol

potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

91. Vo vzťahu k matkou odvolaním napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu, a to IV., ktorým
bol návrh matky na prerušenie konania zamietnutý, V. o trovách tlmočenia a prekladu, VI. o priznaní
odmeny za vykonanie tlmočníckeho úkonu, krajský súd uvádza, že v procesnej rovine bolo potrebné

sa zaoberať najskôr otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu. Na to, aby
došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom
predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych
zákonných podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné a aby bolo podané osobou na to oprávnenou.

92. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

93. Podľa § 212 ods. 1 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

94. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

95. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam je nepochybné, že výroky IV. a VI. rozsudku okresného
súduniesúrozhodnutímvovecisamej,apretosanapredmetnévýrokyvzťahujúustanoveniaouznesení

v zmysle § 234 ods. 1 CSP.

96. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.97. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva

duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

98. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

99. Právna úprava v zákone č. 160/2015 Z.z. pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ak to zákon pripúšťa a ktoré je taxatívne vymenované v § 357 CSP. Zo znenia citovaného
ustanovenia §357písm.n)CSPvyplýva,žezákonpripúšťapodaťodvolanieprotiuzneseniuoprerušení
konania. V danom prípade však súd prvej inštancie návrhu matky na prerušenie konania nevyhovel,

pričom proti tomuto zamietajúcemu výroku IV. odvolanie nie je prípustné. Odvolaním napadnutý výrok
VI. rozsudku okresného súdu sa týkal odmeny ustanovenej tlmočníčky a prekladateľky. Odvolací súd
v tejto súvislosti konštatuje, že z obsahu podaného odvolania ani nevyplývalo, že by smerovalo proti
výške priznanej odmeny, čím bolo odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré absentuje vo výpočte
uznesení v § 357 CSP. Pre odstránenie pochybností odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že

napadnutý výrok VI. rozhodnutia okresného súdu nespĺňa kritériá § 357 písm. m) CSP, pretože v danom
prípade nejde o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd z vyššie uvedeného tak
nemal inú možnosť ako odvolanie matky proti výrokom IV. a VI. rozsudku okresného súdu odmietnuť.
Z vyššie uvedeného je nesporné, že i keď okresný súd o výrokoch IV. a VI. rozhodol rozsudkom, nešlo
o vec samu, a preto sa vzťahujú na predmetný výrok ustanovenia viažuce sa k spôsobu rozhodovania

uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Krajský súd preto s poukazom na ust. § 386 písm.
c) CSP rozhodol tak, že odvolanie matky voči výrokom IV. a VI. rozsudku okresného súdu odmietol
(primerane uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/15/2018 zo dňa 4. decembra 2018). Odvolacím súdom
nezostalo nepovšimnutým, že z poučenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie viažucemu sa
ku všetkým výrokom vyplýva, že: ,,Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno,
N. X, H. 977 01“, ktorá skutočnosť nebránila odvolaciemu súdu, aby podané odvolanie voči výrokom
IV. a VI. odmietol s poukazom na § 386 písm. c) CSP. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť
nesprávneho poučenia strán konania o prípustnosti opravného prostriedku proti výrokom IV. a VI.
napadnutého rozsudku nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex

lege vylúčená. Civilný sporový poriadok v § 362 ods. 3 poskytuje stranám konania ochranu iba v prípade
nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený
podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia
odvolaním napadnutého uznesenia. V tejto spojitosti odvolací súd len primerane a podporne poukazuje i
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 150/2010 zo dňa 12. júla 2010, ktorý

uviedol, že ....najvyšší súd odvolanie žalobcov podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, aj napriek
tomu, že krajský súd poučil účastníkov, že odvolanie je prípustné, pretože ani nesprávne poučenie
súdu nemôže založiť prípustnosť odvolania tam, kde zákon odvolanie nepripúšťa“. Obdobné závery boli
vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky aj v uzneseniach sp. zn. 3 Cdo 369/2012 zo dňa 5.
februára 2013, sp. zn. 9So/69/2011 zo dňa 30. júna 2011.

100.Podľa§386písm.b)CSPodvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

101. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania
matky aj proti výroku V. rozsudku okresného súdu, podľa ktorého trovy tlmočenia a prekladu znáša

štát, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospechbolorozhodnutievydanéaanalogickyajnajudikovanérozhodnutieRc40/1993,rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na
podaniedovolaniaprotirozhodnutiuodvolaciehosúdunemátenúčastník,ktorýtýmtorozhodnutímneboldotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý
výrok V. rozsudku okresného súdu nevyznel v neprospech matky, a teda týmto výrokom nebola dotknutý
na svojich právach. Z uvedeného matka v tejto časti podaného odvolania nebola osobou oprávnenou

na podanie odvolania a v tejto časti jej odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP.

102. Na základe vyššie uvedeného nemal odvolací súd ani priestor pre vecné skúmanie dôvodov
podaného odvolania matky vo vzťahu k napadnutým výrokom IV., V., VI. rozsudku súdu prvej inštancie.

103. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.