Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208349
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123208349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Denisa Vékonyho a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu
A. B., C., so sídlom D. X/X, E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Danica Birošová, s. r. o., so sídlom
Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému F. E. G. H. D. C., D., so sídlom I. XXXX/X, B.
X - J., IČO: XX XXX XXX, organizačná zložka F. E. G. H. D. C., D., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
K. X/X, E., IČO XX XXX XXX, právne zastúpenému Stentors advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2024, č. k. 18C/65/2023-82, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú
náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v sume určenej rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,
k. ú. L. - M., a to k nebytovému priestoru č. X nachádzajúcom sa vo vchode
č. X, na prízemí stavby so súp. č. XXX, budova postavená na parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
pozemku XXXX/XXXXX, k nebytovému priestoru č. X nachádzajúcom sa vo vchode

č. X, na prvom poschodí stavby so súp. č. XXX, budova postavená na parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX, k nebytovému priestoru č. X nachádzajúcom sa
vo vchode č. X, na prízemí stavby so súp. č. XXX, budova postavená na parc. č. XXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na pozemku XXXX/XXXXX a k nebytovému priestoru č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. X,
na prízemí stavby so súp. č. XXX, budova postavená na parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku
XXXX/XXXXX, zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 000308/D/CORP/2015 zo
dňa 25.06.2015 v prospech žalovaného, neexistuje. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom vyššie
uvedených nehnuteľností a malza to, že záložná zmluva nebola uzatvorená platne, nakoľko nebola podpísaná štatutárom žalovaného
a osoby podpisujúce záložnú zmluvu nepreukázali pri jej podpise svoje oprávnenie konať v mene
žalovaného. Súčasťou záložnej zmluvy plnomocenstvo nebolo, preto záložná zmluva nemohla byť

uzavretá platne. Ďalšou vadou záložnej zmluvy je absencia náležitej špecifikácie zabezpečenej
pohľadávky a hodnoty zabezpečenej pohľadávky. Záložná zmluva upravuje zabezpečenú pohľadávku
žalovaného a jej odpovedajúce záväzky žalobcu
v čl. II., pričom zabezpečovaná pohľadávka nie je označená presne a určito. Záložná zmluva
neurčuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, pričom zabezpečovaná pohľadávka je v záložnej zmluve

vymedzená nepresne, neurčito a nezrozumiteľne, preto nie je možné presne identifikovať pohľadávku
žalovaného, ktorá má byť záložným právom zabezpečená. Vzhľadom na zrejmý rozpor záložnej zmluvy
zo zákonom, je záložná zmluva absolútne neplatná a na jej základe nemohlo záložné právo vzniknúť.
2.Súdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žežalobcaakozáložcaažalovaný
ako záložný veriteľ uzavreli dňa 25.06.2015 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
000308D/CORP/2015 za účelom zabezpečenia dlhu dlžníka,

A. C., C.. C.. Zmluvné strany si v čl. I bod 3 zmluvy dojednali,
že predmetnou zmluvou sú zabezpečené pohľadávky zo zmluvy o úvere, a to a) zo zmluvy
o úvere uzavretej dňa 25.06.2015 u záložného veriteľa pod č. 000308/CORP/2015,
b) zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej dňa 25.06.2015 u záložného veriteľa
pod č. 000309/CORP/2015, c) zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej dňa 25.06.2015

u záložného veriteľa pod č. 000310/CORP/2015, d) zo zmluvy o úvere alebo z viacerých zmlúv o úvere,
ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti medzi dátumom tejto zmluvy
a posledným dňom tretieho mesiaca po tom, kedy budú zabezpečené pohľadávky uhradené v plnom
rozsahu, a to až do maximálnej súhrnnej sumy najvyššej hodnoty istiny zabezpečenej pohľadávky, ako je
určená v bode 3.4 tejto zmluvy. Podľa čl. II zmluvy pohľadávkami záložného veriteľa, ktoré zabezpečuje

záložné právo zriadené touto zmluvou, sú pohľadávky záložného veriteľa, a to 1) na vrátenie peňažných
prostriedkov poskytnutých záložným veriteľom v prospech dlžníka (istina) na základe zmluvy o úvere,
ako aj na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania a na zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne
iných dlžných dúm podľa zmluvy o úvere, vrátane prípadu predčasnej splatnosti istiny z dôvodov
uvedených v zmluve o úvere, ako aj pri odstúpení od zmluvy

o úvere alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti, alebo
2) na vydanie istiny ako bezdôvodného obohatenia, najmä v prípade zrušenia zmluvy o úvere alebo
v prípade neplatnosti zmluvy o úvere a na vydanie úžitkov z predmetu bezdôvodného obohatenia vo
výške úrokov a úrokov z omeškania určených podľa bodu 1.1, ako
aj 3) na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa

zo zmluvy o úvere a v súvislosti s ňou a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti
s touto zmluvou a s výkonom záložného práva podľa nej, prípadne 4) na náhradu škody spôsobenej
záložnému veriteľovi porušením povinností zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere alebo
touto zmluvou, pokiaľ táto škoda nie je krytá zabezpečenými pohľadávkami uvedenými vyššie. Najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú zabezpečené pohľadávky sa súhrnne určuje na sumu vo výške

2.000.000 eur. V čl. III
si zmluvné strany dohodli, že predmetom zálohu sú nehnuteľnosti v k. ú. L. - M., a to nebytový priestor
č. XX - X nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí bytového domu
so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 212 m2, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku

vo veľkosti 3704/22440, podiel na priľahlom pozemku parc. č. XXX/X, ostatné plochy
o výmere 1.219 m2 vo veľkosti 3704/22440, nebytový priestor č. XX - X nachádzajúci sa
vo vchode č. X, na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku
parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX, podiel na priľahlom pozemku parc. č. XXX/X, ostatné

plochy o výmere 1.219 m2 vo veľkosti 3884/22440, nebytový priestor č. XX - X nachádzajúci sa vo
vchode č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postaveného
na parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX, podiel na priľahlom pozemku parc. č. XXX/X, ostatné
plochy o výmere 1.219 m2 vo veľkosti 7429/22440 a nebytový priestor

č. XX - X nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na
parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku 7423/22440 a podiel na priľahlom pozemku
parc.č.XXX/X,ostatnéplochyovýmere1.219m2voveľkosti7423/22440.Záložnúzmluvuzazáložnéhoveriteľa podpísala J. J. N., manažér centra firemnej klientely, a B. O. N., vzťahový manažér pre firemných
klientov. Z výpisu
z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, vyplýva, že žalobca je

výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy.

3. Plnomocenstvom zo dňa 04.12.2014 žalobca splnomocnil B. O. N. okrem iného na podpisovanie
úverových zmlúv na strane splnomocniteľa a podpisovanie zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky
splnomocniteľa vyplývajúce z úverových zmlúv. Plnomocenstvo bolo udelené na obdobie od 01.01.2015

do 31.12.2015 a za žalobcu ho podpísal J. K., vedúci organizačnej zložky. Splnomocnenec svojim
podpisom potvrdil, že udelené plnomocenstvo prijíma. Plnomocenstvom zo dňa 04.12.2014 žalobca
splnomocnil J. J. N. okrem iného na podpisovanie úverových zmlúv
na strane splnomocniteľa a podpisovanie zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky splnomocniteľa
vyplývajúce z úverových zmlúv. Plnomocenstvo bolo udelené na obdobie od 01.01.2015
do 31.12.2015 a za žalobcu ho podpísal J. K., vedúci organizačnej zložky. Splnomocnenec svojim

podpisom potvrdil, že udelené plnomocenstvo prijíma.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 31 ods. 1, 4, § 151b ods. 1, 2, 3, § 151c
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“). Z vykonaného

dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žaloba o určenie
neexistencie záložného práva je z procesného hľadiska žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ktorá je
prípustná vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V danom prípade žalobca má
naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva, nakoľko bez takéhoto určenia by
bolo jeho vlastnícke právo k predmetu záložného práva v prípade výkonu záložného práva zo strany

žalovaného ako záložného veriteľa ohrozené a jeho právne postavenie neisté. Určením neexistencie
záložného práva sa medzi stranami sporu vyriešia všetky sporné otázky a rozhodnutie bude pre žalobcu
podstatným spôsobom užitočné. Práve žalobou o určenie neexistencie záložného práva sa dá predísť
vzniku ďalších sporov, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s výkonom záložného práva. Za stavu, keď
súd skonštatoval danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu

na požadovanom určení, preskúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska hmotného práva. Žalobca neplatnosť
záložnej zmluvy odvodzoval od skutočnosti, že predmetná záložná zmluva nebola na strane žalovaného
podpísanáosobamioprávnenýmikonaťzažalovaného,konajúceosobypripodpisezmluvynepreukázali
svoje oprávnenie konať za žalovaného a plnomocenstvo osôb, ktoré za neho konali, netvorilo
neoddeliteľnú súčasť záložnej zmluvy. Ako vyplýva

z ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka, každý, t. j. aj právnická osoba, sa môže dať pri právnom
úkone zastúpiť inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Plnomocenstvo musí obsahovať
označeniesplnomocniteľaasplnomocnenca,musívňombyťvymedzenýrozsahzastúpeniaavprípade,
že je pre právny úkon, ktorý sa má urobiť, predpísaná písomná forma, musí mať aj plnomocenstvo
písomnú formu. V predmetnej veci žalovaný využil túto zákonnú možnosť, keď na konanie v jeho mene

splnomocnil iné osoby, konkrétne
B. O. N. a J. J. N.. Plnomocenstvá udelené menovaným osobám obsahujú označenie splnomocniteľa
i splnomocnenca, je v nich jasne vymedzený rozsah oprávnení uvedených osôb, medzi ktoré patrí aj
zastupovanie žalovaného
pri podpisovaní zmlúv zabezpečujúcich jeho pohľadávky, t. j. aj pri podpisovaní záložných zmlúv a sú

uskutočnené v zákonom predpísanej písomnej forme. Žalovaný menovaným osobám plnomocenstvo
udelil na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Osoby, ktoré predmetnú záložnú zmluvu so žalobcom v
mene žalovaného uzatvorili, boli na takéto konanie oprávnené, preto záver o neplatnosti záložnej zmluvy
z tohto dôvodu je neopodstatnený. Pokiaľ žalobca namietal, že uvedené osoby sa pri podpise zmluvy
nepreukázali plnomocenstvom, tu možno konštatovať, že ak žalobca mal pochybnosti o ich oprávnení

konať v mene žalovaného, nič mu nebránilo vyžiadať si od nich doklad preukazujúci ich oprávnenie.
Žalobca vyslovil názor, že záložná zmluva je neplatná aj preto, že plnomocenstvá konajúcich osôb neboli
neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy. Súd uviedol, že zákon
v žiadnom zo svojich ustanovení nestanovuje podmienku, že plnomocenstvo musí byť neoddeliteľnou
súčasťouzáložnejzmluvy.Vprípadeprávnychúkonov,naktorésavyžadujepísomnáforma,jepotrebné,

aby plnomocenstvo tiež malo písomnú formu, čo bolo v tomto prípade dodržané. Požiadavka žalobcu,
aby bolo plnomocenstvo neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy, je nad rámec zákona. Pokiaľ žalobca
poukazoval v tejto súvislostina rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33Ca 205/1998, je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, z
akých skutkových okolností a z akých zákonných ustanovení súd vychádzal
pri formulovaní tam uvedeného záveru. Okrem toho rozhodnutie Mestského súdu v Prahe rozhodne nie

je judikátom, ktorého právne závery by tvorili ustálenú súdnu prax a pre súdy nižších stupňov by mal
relatívne záväzný charakter. Jedná sa o rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré v podmienkach slovenskej
rozhodovacej praxe môže mať len podporný charakter.

5. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach presne neurčuje, akým spôsobom má byť pohľadávka

v záložnej zmluve špecifikovaná. Pre platnosť záložnej zmluvy tak bude postačovať, aby pohľadávka
bola identifikovaná takým spôsobom, ktorý vylúči jej zameniteľnosť s inou pohľadávkou. Pohľadávku
možno dostatočne identifikovať
do nezameniteľnej podoby predovšetkým prostredníctvom vymedzenia jej subjektov, predmetu plnenia,
právneho dôvodu jej vzniku a spravidla aj výšky pohľadávky v dobe uzavretia záložnej zmluvy.
V predmetnej veci záložná zmluva zabezpečuje viaceré budúce pohľadávky, a to pohľadávky zo zmluvy

o úvere č. 000308/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000309/
CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, zo zmluvy
o kontokorentnom úvere č. 000310/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015. Záložná zmluva obsahuje právny
titul, na základe ktorého majú budúce pohľadávky vzniknúť. V čl. II záložnej zmluvy je presne
špecifikovaný aj predmet plnenia, ktorým je istina poskytnutých úverov, úroky, úroky z omeškania,

poplatky dojednané v zmluve. Zabezpečené pohľadávky sú tiež vymedzené právnym dôvodom, či už sa
jedná o bezdôvodné obohatenie, náhradu škody alebo náhradu nákladov vynaložených na uplatnenie
práv zo zmlúv o úvere. Budúce pohľadávky zabezpečené záložnou zmluvou sú dostatočne určito
špecifikované tak, že nie sú zameniteľné s inými pohľadávkami. Pokiaľ žalobca namietal, že záložná
zmluva neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, súd poukázal na čl. II bod 3 záložnej zmluvy, kde je

jasne uvedené, že najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú je vo výške 2.000.000
eur. Takéto vyjadrenie najvyššej hodnoty istiny je v súlade s ustanovením § 151b ods. 3 Občianskeho
zákonníka a jeho použitie je namieste najmä pri budúcich pohľadávkach, ako je to aj v tomto prípade,
ktorých hodnotu nemožno v čase uzavretia záložnej zmluvy presne určiť. Čo sa týka právneho titulu
uvedeného v čl. I bod 3 písm. d) záložnej zmluvy, strany sa dohodli, že budú zabezpečené aj pohľadávky

zo zmluvy o úvere alebo z viacerých zmlúv o úvere, ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom
a dlžníkom v budúcnosti medzi dátumom tejto zmluvy a posledným dňom tretieho mesiaca po tom,
kedy budú zabezpečené pohľadávky uhradené v plnom rozsahu, a to až do maximálnej súhrnnej sumy
najvyššej hodnoty istiny zabezpečenej pohľadávky, ako je určená v bode 3.4 tejto zmluvy,
tu možno konštatovať, že sa jedná o skupinu budúcich pohľadávok určitého druhu,

t. j. budúce druhové pohľadávky. Pre platnosť záložnej zmluvy je potrebné budúcu druhovú pohľadávku
dostatočne vymedziť čo do druhu, doby ich vzniku a maximálnej výšky zabezpečenia. V danom prípade
je vymedzený druh pohľadávok, a to pohľadávky zo zmluvy alebo zmlúv o úvere, je dostatočne
vymedzená doba ich vzniku, a to pohľadávky zo zmluvy
o úvere alebo z viacerých zmlúv o úvere, ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom

a dlžníkom v budúcnosti medzi dátumom tejto zmluvy a posledným dňom tretieho mesiaca
po tom, kedy budú zabezpečené pohľadávky uhradené v plnom rozsahu, a súčasne je určená aj
maximálna súhrnná suma najvyššej hodnoty istiny zabezpečenej pohľadávky. Napadnutá záložná
zmluva obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon a zabezpečené pohľadávky sú v nej
riadne špecifikované, preto zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. O trovách konania

rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre
nedostatočné odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že záložná zmluva
zo dňa 25.06.2015 nebola platne uzatvorená, nakoľko nebola podpísaná štatutárom žalovaného a osoby

podpisujúce záložné zmluvy nepreukázali pri podpise oprávnenie konať za žalovaného. Pokiaľ určitý
právny úkon nerobí účastník právneho úkonu priamo, ale prostredníctvom splnomocnenej osoby, potom
je potrebné predložiť splnomocnenie pri právnom úkone, na ktorý mal byť zástupca splnomocnený.
Pokiaľ nevyplýva zo samotnej zmluvy, že účastník zmluvy bol pri úkone riadne zastúpený, nemožnoprávny úkon považovať za určitý a nevyplýva z nej ani právo toho, kto uzavrel zmluvu v mene inej
osoby. Keďže za žalovaného pri podpise záložnej zmluvy konali pracovníci žalovaného a k záložnej
zmluve nepripojili listinu o oprávnení konať v mene žalovaného, nemohlo účinne dôjsť k vzniku

záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V plnomocenstvách predkladaných žalovaným neboli
špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zabezpečenia záväzku podľa § 42 katastrálneho
zákona, pričom ide o neurčitý prejav vôle, keď v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktorých
konkrétnych nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu sa bude týkať záložná zmluva. Dodatočne predložené
plnomocenstvo predstavuje neurčitý prejav vôle, čo má za následok neplatnosť záložnej zmluvy.

Z dojednania plnomocenstva nevyplývalo, že by zástupca mohol v mene veriteľa uzavrieť konkrétnu
záložnú zmluvu, obsah plnomocenstva bol neurčitý a splnomocniteľ v čase udelenia splnomocnenia
nevedel, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať. V tomto smere žalobca poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 353/2012. Je preukázané, že záložná zmluva nebola uzatvorená platne, nakoľko
nebola podpísaná štatutárom žalovaného a osoby podpisujúce záložnú zmluvu nepreukázali pri

podpise oprávnenie konať v mene žalovaného. Žalovaný nemohol tento nedostatok zhojiť predložením
generálneho plnomocenstva, keď zo záložnej zmluvy nie je zrejmé, na základe čoho podpisujúce osoby
odvodzovali oprávnenie konať v mene žalovaného a s poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu SR je toto generálne plnomocenstvo neplatným právnym úkonom.
Žalobca opieral svoje tvrdenia o rozhodnutie Mestského súdu v Prahe

sp. zn. 33Ca/205/1998, avšak súd prvej inštancie uviedol, že požiadavka, aby bolo plnomocenstvo
neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy, je nad rámec zákona, pričom sa nevysporiadal s potrebou
preukázania oprávnenia zastupovať žalovaného pri podpise zmluvy. Žalobca poukázal na to, že záložná
zmluva trpí vadou spôsobujúcou jej neplatnosť, keď presne a určito neoznačuje zabezpečovanú
pohľadávku. V zmluve je obsiahnutá taká definícia zabezpečenej pohľadávky a záväzkov, že týmito by

mohli byť akékoľvek nároky žalovaného bez možnosti zistiť, čo je ich obsahom. Záložná zmluva neurčuje
hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, pričom pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, je
v záložnej zmluve vymedzená nepresne a neurčito. Žalobca namietal, že záložná zmluva neobsahuje
výšku zabezpečenej pohľadávky a v rozpore s uvedeným súd prvej inštancie uviedol, že budúce
pohľadávky zabezpečené záložnou zmluvou sú dostatočne určito špecifikované a súd poukázal na čl.

II. bod 3 záložnej zmluvy, kde je uvedená najvyššia hodnota istiny, čo je v súlade s § 151b ods. 3
Občianskeho zákonníka. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu a uviedol, že pohľadávka musí byť
vymedzená tak, aby nevznikli o nej pochybnosti, pričom podkladom pre zápis do katastra je len listina
(záložná zmluva), ktorou sa zriaďuje záložné právo a nie ďalšie listiny. Pohľadávka musí byť dostatočne
špecifikovaná v záložnej zmluve a nie v inej listine. V predmetnej záložnej zmluve je pohľadávka

určená odkazom na zmluvy, ktoré nie sú neoddeliteľnou súčasťou a ani prílohou záložnej zmluvy
a pohľadávka nie je žiadnym iným spôsobom špecifikovaná. Nie je dostatočne špecifikovaná ani výška
pohľadávky, splatnosť, výška úrokov, či iného príslušenstva, aby o nej nevznikli pochybnosti. Rovnako
nie sú v záložnej zmluve špecifikované pohľadávky, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť a nie je naplnená
požiadavka, aby išlo o pohľadávky, ktoré majú vznikať v určitej dobe. Táto požiadavka je naplnená len

vtedy, ak je v záložnej zmluve vymedzený nielen začiatok, ale aj koniec tejto doby. Povinné obsahové
náležitosti záložnej zmluvy sú určenie pohľadávky, určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky a určenie
najvyššej hodnoty istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V zmluve je potrebné uviesť deň a právny dôvod vzniku
pohľadávky a jej predmet. V prípade peňažnej pohľadávky je potrebné vyjadriť jej výšku, splatnosť,

výšku úrokov a úrokov z omeškania. V prípade budúcej pohľadávky je potrebné v záložnej zmluve
presne určiť skutkovú podstatu, z ktorej má pohľadávka vniknúť. Právny titul uvedený v čl. I, bod 3
písm. d) záložnej zmluvy, kedy ide o budúce druhové pohľadávky, je podľa žalobcu nedostatočný.
Nakoľko podstatná náležitosť záložnej zmluvy ako je vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je
neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, tak celý právny úkony je neplatný. Nemožno sa stotožniť

s posúdením súdu, že zabezpečenie takto vymedzených budúcich pohľadávok záložným právom nie
je Občianskym zákonom nijak vylúčené a takýto právny titul pre vznik záložného práva je dostatočný.
Predmetné nehnuteľnosti nemôžu byť zaťažené záložným právom, keď zabezpečovaná pohľadávka
nie je dostatočne a zákonným spôsobom určená, preto nespĺňa zákonom požadovanú formu a spôsob
jej určenia podľa § 151b Občianskeho zákonníka. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/25/2023. Ak v čase uzatvorenia záložnej zmluvy existoval záväzkový
vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom a záložná zmluva má zabezpečovať pohľadávku veriteľa
z tejto zmluvy, musí záložná zmluva obsahovať údaj o osobe dlžníka, veriteľa, o výške pôžičky,
vrátane špecifikácie záložného veriteľa a dlžníka, čo v uvedenej zmluve absentuje. Podľa žalobcuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa súd
relevantným spôsobom nevyrovnal
sovšetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutievovecipodstatné.Súdprvej

inštancie neposkytol v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového
stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. V tomto smere poukázal žalobca na rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03,
sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 117/07. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu za vecne
správny a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o žalobe vysporiadal so všetkými
argumentami žalobcu i obranou žalovaného. Tvrdenia uvádzané žalobcom nemajú oporu v žiadnom
právnom predpise, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by písomné plnomocenstvo alebo

poverenie pre zástupcu, ktorý koná
za zmluvnú stranu, muselo tvoriť neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu. V zmysle ustanovení §
151b a 151e Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou. Záložné právo
k nehnuteľnostiam vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Perfektnosť záložnej zmluvy zo dňa
25.06.2015, na základe ktorej príslušný kataster nehnuteľností záložné právo na dotknutý list vlastníctva

zapísal, posudzoval v správnom konaní aj kataster nehnuteľností. Žalovaný v konaní riadne preukázal,
že plnomocenstvom zo dňa 04.12.2014 splnomocnil B. O. N., okrem iného na podpisovanie úverových
zmlúv na strane splnomocniteľa a zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky splnomocniteľa vyplývajúce
z úverových zmlúv. Plnomocenstvo bolo udelené na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015
a za žalovaného ho podpísal J. K., vedúci organizačnej zložky. Plnomocenstvom zo dňa 04.12.2014

žalovaný splnomocnil J. J. N., okrem iného na podpisovanie úverových zmlúv na strane splnomocniteľa
a zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky splnomocniteľa vyplývajúce z úverových zmlúv. Plnomocenstvo
bolo udelené
na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 a za žalovaného ho podpísal J. K., vedúci organizačnej zložky.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že osoby, ktoré záložnú zmluvu so žalobcom v mene

žalovaného uzatvorili, boli na takéto konanie oprávnené, preto záver žalobcu o neplatnosti záložnej
zmluvy z tohto dôvodu nie je opodstatnený. Žalobca nijakým spôsobom nerozporoval oprávnenie
pracovníkov žalovaného konať za neho a podpisovať pri dojednávaní záložnej zmluvy. Žalobca začal
namietaťúdajnýnedostatokoprávneniapracovníkovžalovanéhozanehokonaťpridojednávanízáložnej
zmluvy

až pri podaní žaloby. Požiadavka žalobcu, aby bolo plnomocenstvo neoddeliteľnou súčasťou záložnej
zmluvy, je nad rámec zákona. Žalovaný má za to, že súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami žalobcu a dospel k záveru, že v záložnej zmluve je vymedzený druh pohľadávok, a to
pohľadávky zo zmluvy alebo zmlúv o úvere, je dostatočne vymedzená doba ich vzniku, a to pohľadávky
zo zmluvy o úvere alebo z viacerých zmlúv o úvere, ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom a

dlžníkom v budúcnosti medzi dátumom tejto zmluvy
a posledným dňom tretieho mesiaca po tom, kedy budú zabezpečené pohľadávky uhradené
v plnom rozsahu, a súčasne je určená aj maximálna súhrnná suma najvyššej hodnoty istiny
zabezpečenej pohľadávky. Najvyššia hodnota istiny je uvedená v čl. II bod 3 záložnej zmluvy. Súd
konštatoval, že záložná zmluva nemá vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Žalovaný má za to,

že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a rovnako na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, keď dospel k presvedčeniu o nedôvodnosti podanej žaloby. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 107/07, sp. zn. III. ÚS 199/09, sp. zn. II. ÚS 251/04. Vadou rozsudku nie je to, ak žalobca
nenašiel odpovede na každú jednu zo svojich námietok v odôvodnení rozsudku.

Je nepochybné, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd dal stranám sporu odpovede
na otázky, ktoré majú pre vec samotnú podstatný význam. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP
( aj keď z iných dôvodov ) spolu so súvisiacim výrokom II. o trovách konania.9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že zmluva
o zriadení záložného práva zo dňa 25.06.2015 obsahuje všetky zákonnom stanovené náležitosti,
záložná zmluva obsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, zabezpečené pohľadávky sú v záložnej

zmluveriadnešpecifikovanéazáložnázmluvabolazostranyžalovanéhopodpísanáosobaoprávnenými
konať v mene žalovaného.

10. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd
nemohol stotožniť z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním doručeným

súdu dňa 10.10.2024 oznámil, že na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky č.
1434538_1367_ZOPP_2024_CWR SK zo dňa 27.09.2024 došlo k postúpeniu pohľadávok žalovaného
ako postupcu na P., D. ako postupníka. Predmetom postúpenia sú pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi
H., C. v konkurze,
so sídlom Q. XXXX/X, R. (pôvodne A. C., C.. C., so sídlom D. X/X, E.) vyplývajúce zo zmluvy o úvere
č. 000308/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015,

zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000309/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015 a zo zmluvy
o kontokorentnom úvere č. 000310/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015. Vzhľadom na uvedené je
v prejednávanej veci potrebné vyriešiť otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď
na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2024 žalovaný ako postupca
postúpil na spoločnosť P., D. ako postupníka pohľadávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom na

základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam č. 000308D/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, o ktorej neexistencii záložného práva
sa v prejednávanej veci koná.

11. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 382 CSP vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa vyjadrili k

možnému použitiu ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a to vo vzťahu k posúdeniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď sa na predmetnú vec vzťahujú
ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité
a z hľadiska posúdenia predmetnej veci sú pre rozhodnutie významné.

12. Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril a uviedol, že s aplikáciou § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka nesúhlasí. Aplikácia zmienených ustanovení nie je dôvodná, nakoľko
k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalovaného došlo v rozpore so zmluvou. Žalobcovi nebolo zo
strany žalovaného a ani tvrdeného postupníka doposiaľ doručené oznámenie o postúpení pohľadávky.
Podľa žalobcu k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo.

13. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

16. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,

ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 517/2011 zo dňa 22.11.2011 vyplýva,
že vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je

subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.
zn.3Cdo/192/2004uviedol,ženato,abysaniektostalúčastníkomkonania,netreba,abybolúčastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ako podá žalobu (v takomto prípade sa stávažalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však
bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

17. V prípade postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide o

založenie nového záväzku len medzi postupníkom a postupcom, obsahom nového záväzku je prechod
pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením
nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka.
Postavenie dlžníka sa mení až tým, že mu postúpenie pohľadávky postupca alebo postupník oznámi
(§ 526 Občianskeho zákonníka), nemení sa nič na jeho postavení dlžníka a jeho povinnosti dlh splatiť.

Postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie
oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že
namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi a pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí
plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nepreukázania splnenia povinnosti postupcu (žalovaného)

oznámiť postúpenie pohľadávky záložcovi (žalobcovi) v zmysle § 528 Občianskeho zákonníka, uvedené
nemá pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky význam. Porušenie povinnosti oznámiť
postúpenie pohľadávky osobám, ktoré poskytli zabezpečenie, nemá vplyv na platnosť postúpenia, ani
naprechodzabezpečovacíchprávnapostupníka.Dôsledkomnesplneniatejtopovinnostipostupcujelen
skutočnosť, že pred notifikovaním postúpenia pohľadávky podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka

môžu osoby, ktoré poskytli zabezpečenie, efektívne plniť z titulu zabezpečenia priamo postupcovi, s
účinkami splnenia dlhu vo vzťahu k dlžníkovi
aj postupníkovi. Pre právne vzťahy s tým súvisiace platia pravidlá o plnení nenotifikovaného dlžníka v
zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na vysporiadanie medzi postupcom
a postupníkom sa aplikuje § 527 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.

18. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania došlo na základe Zmluvy o odplatnom postúpení
pohľadávky zo dňa 27.09.2024 k postúpeniu pohľadávok žalovaného ako postupcu na P., D. ako
postupníka, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 000308/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, zo zmluvy
o kontokorentnom úvere č. 000309/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015 a zo zmluvy o kontokorentnom

úvere č. 000310/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, ktoré pohľadávky sú zabezpečené záložným právom
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 000308D/CORP/2015 zo dňa
25.06.2015,oktorejneexistenciizáložnéhoprávasavprejednávanejvecikoná,postúpenímpohľadávok
došlo k zmene veriteľa, ako aj záložného veriteľa, preto u žalovaného v čase rozhodovania odvolacím
súdom absentuje pasívna vecná legitimácia, ktorý už nie je záložným veriteľom. Záložné právo v zmysle

§ 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Vznik a zánik
záložného práva sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá
bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. V prípade prechodu alebo
prevodu (aj postúpenia) pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Záložné
právoakoprávoakcesorickésledujepohľadávku,ktorúzabezpečuje(viďrozsudokNajvyššiehosúduSR

sp. zn. 1 Obdo V 102/2005 zo dňa 31.03.2008). Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý ako veriteľ, resp. záložný veriteľ postúpil
pohľadávky zabezpečené záložným právom, o ktorej neexistencii záložného práva sa koná, na
spoločnosť Gomanold, a. s., na ktorú prešli nielen pohľadávky, ale aj záložné právo k postúpeným
pohľadávkam, preto žalovaný v danom prípade nemôže byť nositeľom hmotnoprávnych práv

a povinností. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie bolo v konečnom dôsledku správne, avšak
odvolací súd potvrdil zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe iného právneho
posúdenia z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom II. o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).