Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201727
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721201727.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.
Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho vo Z. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v
Košiciach, na ul. Mlynskej č. 28, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, na ul.
Žižkovej č. 11, IČO: 31 325 416, právne zastúpenému: MGA IURIS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul.

Cukrovej č. 14, IČO: 47 233 028, o náhradu škody vo výške 18.088 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.05.2022 č.k. 17C 29/2021-136 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 18.05.2023 č.k. 17C 29/2021-181, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len napadnutý
rozsudok) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zaostalú náhradu straty na zárobku vo výške
18.088,05 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania od 13.09.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť zaostalú náhradu straty na zárobku vo výške
8.234,40 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 823,44 eur od 16.08.2021 do zaplatenia, zo sumy
823,44 od 16.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur od 16.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 823,44

eur od 16.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur od 16.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur
od 16.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur od 16.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur
od 16.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur od 16.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 823,44 eur od
16.05.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému ďalej uložil povinnosť platiť
žalobcovi náhradu straty na zárobku mesačne vo výške 823,44 eur počnúc dňom 01.06.2022 vždy do
15-teho dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca s tým, že dátum splatnosti prvej náhrady straty na

zárobku je 15.07.2022. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že vecná legitimácia strán sporu nebola sporná.
Žalovaný je stranou sporu v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nárok na náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví pri dopravnej nehode dňa 12.09.2017.

3. Za škodu na zdraví žalobcu ako poškodenému zodpovedá poisťovateľ prevádzkovateľa motorového
vozidla, ktorým je žalovaný titulom zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalobca uplatnil priamo u žalovaného nárok na náhradu škody podaním z 27.05.2020. Žalovaný
v zákonnej trojmesačnej lehote podľa ust. § 11 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení

neskorších predpisov uplatnený nárok neuspokojil a ani neposkytol žalobcovi poistné plnenie do 15 dnípo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Uplatnený nárok preto nie je predčasne uplatneným nárokom na súde.

4. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody predstavujúcu náhradu straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.

5. Predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody, a to protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť
medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie, boli v konaní preukázané. Je zrejmý protiprávny úkon

M. Z. pri dopravnej nehode, ktorého poisťovateľom pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov je
žalovaný. Na uvedenom konštatovaní nič nemení uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
O. z 05.02.2018, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, lebo je neprípustné, ak je trestné stíhanie
podmienené súhlasom poškodeného a tento súhlas daný nebol. Existencia škody na zdraví žalobcu
vyplýva z výsluchu žalobcu, svedkov, lekárskych správ i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, z ktorého je

zrejmé, že žalobca má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Preukázaná bola i príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom M. Z. a škodou
spôsobenou žalobcovi i zavinenie M. Z. minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti.

6. Spornou otázkou bolo, či možno priznať žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, i keď pred 12.09.2017 nebol riadne zamestnaný. Žalobca k
30.06.2017ukončilpovinnúškolskúdochádzkunazákladnejškoleZ..Zvýsluchužalobcuisvedkov:otca
žalobcu J. L., V. L., V. Z. bolo preukázané, že žalobca pracoval tzv. brigádnicky bez pracovnej zmluvy,
resp. dohody o vykonaní práce spolu so svojim otcom v stavebníctve. Vykonával pomocné práce a učil
sa odborné stavebné práce. Žalobca pracoval už počas štúdia na základnej škole už od svojich 13 rokov.

Vzhľadomnavšetkyokolnostiprípadujevysokopravdepodobnéažhraničiacesistotou,žepokiaľbydňa
12.09.2017 nebol žalobca účastný dopravnej nehody, bol by doposiaľ vykonával prácu v stavebníctve, v
súčasnosti už aj odborné stavebné práce vzhľadom na rodinnú tradíciu, zázemie a záujem žalobcu. Je
zrejmé, že počas štúdia na základnej škole mal žalobca vymeškané hodiny z dôvodu, že chodil pracovať
s otcom na stavby. Uvedené však neznamená, že u žalobcu by bol predpoklad záhaľčivého spôsobu

života, naopak je zrejmé, že žalobca zhruba od 13 rokov reálne stavebné práce vykonával, a to bol
dôvod pre vymeškanie vyučovania.

7. Za daných okolností bolo spravodlivé priznať žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,

ktorý žalobca dosahoval pred vznikom škody a výškou priznaného invalidného dôchodku.

8. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 32/02, nárok na náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má poškodený aj v prípade, ak v čase
vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem nahrádzajúci zárobok,

ale poberal len podporu v nezamestnanosti. Poškodený v takomto prípade musí preukázať, že po
skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v
dôsledku poškodenia jeho zdravia. Pri určení výšky nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti treba vychádzať z pravdepodobného zárobku, ktorý by poškodený dosiahol,
nebyťpoškodeniajehozdravia.Žalobcapreukázal,žeposkončenípráceneschopnostibychcelpracovať

tak ako pracoval pred dopravnou nehodou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu.

9. Za daných okolností základ nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite je preukázaný.

10. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, je spravodlivé vychádzať z priemernej mesačnej mzdy v
stavebníctve za dotknuté obdobie zistenej z internetu. Žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok,
pretorozdielommedzipriemernýmzárobkomžalobcu,ktorýbydosahovalžalobca,kebynedošlokúrazu
a invalidným dôchodkom vo výške 0 eur, je priemerný zárobok žalobcu. Za obdobie od 18.08.2019 do
30.06.2021 v zmysle návrhu žalobcu je nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti alebo pri invalidite spolu 18.088,05 eur ako tzv. zaostalá renta.

11. Od 01.07.2021 žalobca uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite 823,44 eur mesačne. Od 01.07.2021 do 31.05.2021 nárok na náhradustraty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za 11 mesiacov po 823,44 eur
mesačne bol vyčíslený spolu na sumu 9.057,84 eur. Od 01.06.2022 do budúcna bol žalobcovi priznaný
nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, ktorú

čiastku je žalovaný povinný platiť žalobcovi vždy do 15-teho dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca
s dátumom splatnosti prvej náhrady straty na zárobku 15.07.2022.

12. Z výsluchu žalobcu i vypočutých svedkov bolo preukázané, že žalobca pred dopravnou nehodou
dosahoval príjem za práce vykonávané v stavebníctve vo výške 800 eur až 900 eur netto, i keď nebol

v pracovnom ani obdobnom pomere.

13. Žalobcovi bol priznaný i uplatnený úrok z omeškania zo zaostalého nároku na náhradu straty na
zárobku 18.088,05 eur vo výške 5 % ročne od 13.09.2020. Úrok z omeškania bol priznaný i odo dňa
nasledujúceho po splatnosti mesačného nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite, keď splatnosť bola určená do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho

mesiaca.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovene lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak,
aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvoinštančný súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a považoval za spravodlivé priznať žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku vo
výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý žalobca dosahoval pred vznikom škody a výškou

priznaného invalidného dôchodku. Keďže žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok, rozdielom je
v konečnom dôsledku priemerný zárobok žalobcu. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami
žalobcu a pri rozhodovaní vychádzal zo svedeckých výpovedí otca žalobcu J. L., švagra V. L. a V.
Z.. Tvrdenia žalobcu, ako aj vypočutých svedkov ohľadom ich pracovnej činnosti a dosahovaných
zárobkov, žalovaný považuje za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Žalobca a ani žiaden zo svedkov

neuviedol žiadneho konkrétneho zamestnávateľa, resp. osobu, pre ktorú by takúto nelegálnu činnosť
vykonávali. Súd nekriticky akceptoval tvrdenia žalobcu a výpovede svedkov. Pravdivosť týchto tvrdení
a výpovedí nie je možné overiť a objektivizovať, keďže celá údajná činnosť žalobcu v stavebníctve sa
diala na čierno, za hrubého porušovania právnych predpisov. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca
pred poškodením zdravia vykonával akúkoľvek činnosť vykonávanú v súlade s právnymi predpismi,

v súvislosti s ktorou by bol odmeňovaný za podmienok podľa právnych predpisov. V konaní bola
preukázaná iba protiprávna činnosť žalobcu vykonávaná aj v súčinnosti s osobami, ktoré ho mali
zvereného do výchovy. Vykonávanie tejto protiprávnej činnosti však nemôže byť podkladom rozhodnutia
súdu v tejto veci.

16. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo výlučne na základe množstva protiprávnych úkonov a
konaní. Žalobca údajne mal byť účastníkom pracovnoprávnych vzťahov od svojich 13. rokov, kedy plnil
povinnú školskú dochádzku, ktorú vzhľadom na nedostatočné študijné výsledky skončil až vo veku 15
rokov a vyše 10 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade žalobcu, jeho zákonných zástupcov
a zamestnávateľov, pre ktorých mal žalobca údajne pracovať, došlo k porušeniu mnohých právnych

predpisov. V danom prípade došlo k hrubému porušeniu zásady zakazujúcej zákaz detskej práce.

17. V prípade, ak by sa pripustila pravdivosť tvrdení žalobcu a svedkov, je nepochybné, že
ide o nelegálnu prácu s nelegálnym zamestnávaním podľa zákona č. 82/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov, pretože žalobca mal vykonávať závislú prácu pre zamestnávateľa bez existencie

pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, resp. zamestnávateľ zamestnával žalobcu bez
založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce. Uvedené je však len logickým vyústením
tej skutočnosti, že žalobca mal práce vykonávať počas obdobia jeho povinnej školskej dochádzky, a
to aj pred dovŕšením aspoň minimálneho veku stanoveného právnymi predpismi na výkon práce, kedy
jeho zamestnanie bolo zákonom zakázané. Žalobca ukončil povinnú školskú dochádzku 30.06.2017 a k

jeho zamestnaniu, či už v pracovnom pomere alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo
pracovnéhopomerunedošloanidodňadopravnejnehody12.09.2017,pričomobdobieletnýchmesiacov
je práve ideálnym na vykonávanie činnosti v stavebníctve a dosahovanie čo najvyšších príjmov.18. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie opakovane zdôrazňoval, že vykonávať
akékoľvek odborné práce v stavebníctve, zvlášť murárske práce, je možné len pri splnení kvalifikačných
predpokladov, ktoré je možné nadobudnúť len vyučením v odbore, resp. ďalším štúdiom. Uvedenému

zodpovedajú aj podmienky ustanovené Živnostenským zákonom, konkrétne živnosť označená ako
„murárstvo“, ktorá bola neustále spomínaná žalobcom a svedkami ako činnosť, ktorá mala byť
vykonávaná osobami len so základným vzdelaním, je remeselnou živnosťou. Remeselná živnosť je
taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj
splnenie podmienky odbornej spôsobilosti získanej vyučením v odbore. Remeselné živnosti sú živnosti

uvedené v Prílohe č. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
V stavebníctve sa jedná napr. o tieto činnosti: murárstvo, tesárstvo, pokrývačstvo, klampiarstvo,
izoláterstvo, strechár, ... Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie remeselnej živnosti sa preukazuje
výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo
príslušného študijného odboru a v žiadnom prípade nie výlučne praxou, resp. výkonom odborných
prác pod dohľadom nevyučeného (odborne nespôsobilého) otca žalobcu, ako to predpokladal súd prvej

inštancie.

19. Sám žalobca potvrdil, že nechcel pokračovať v štúdiu a vyučiť sa, čo znamená, že podľa právneho
poriadku by teoreticky mohol vykonávať len stavebné činnosti, ktoré nevyžadujú vyučenie v odbore, to
znamená, že žalobca by mohol či už na základe živnostenského oprávnenia alebo v pracovnoprávnom

vzťahu vykonávať len pomocné práce v stavebníctve.

20. Žalovaný v konaní predložil niekoľko pracovných ponúk pre osoby bez odborného vzdelania, resp.
aj pre osoby s nižším odborným vzdelaním, ktoré v roku 2021 ani zďaleka nedosahovali žalobcom
údajne zarábané sumy už v rokoch 2014 až 2017. Odmena za tieto činnosti sa vo všetkých prípadoch

pohybovala na úrovni minimálnej mzdy. Týmito listinnými dôkazmi sa prvoinštančný súd bližšie vôbec
nezaoberal. Žalobca ako osoba so základným vzdelaním bez výučného listu, resp. iného vyššieho
vzdelania by sa mohla v pracovnom procese uplatniť len ako pomocný pracovník v stavebníctve.
Priemernámesačnámzdavstavebníctve,zvýškyktorejsaprirozhodovanívychádzalo,niejepoužiteľná
na prejednávanú vec, pretože prípadný príjem žalobcu by sa oficiálne pohyboval vo výške minimálnej

mzdy. Priemerná mzda je podstatne vyššia, keďže v sebe zahŕňa aj mzdu kvalifikovaných a vysoko
kvalifikovanýchosôb.Záverovýškedosahovanéhopríjmužalobcupovažuježalovanýzanepreukázaný.
Samotní svedkovia nepravdivo vypovedali, keď uviedli, že žalobca mal mať podpísané aj písomné
dohody s firmami, pre ktoré pracovali (tie by mohli potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti), ale tieto
ich výpovede boli vyvrátené správou sociálnej poisťovne. Vo svedeckých výpovediach je viacero

nezrovnalostí, vzájomných odchýlok a objektívne nepravdivých vyjadrení, ktoré prvoinštančný súd úplne
opomenul. Svedkovia navyše boli v blízkom vzťahu k žalobcovi.

21. Činnosť, ktorú žalobca prípadne aj vykonával pred poškodením zdravia, nemožno považovať za
činnosť, s ktorou by bol spojený jeho zárobok a na ktorú by sa malo prihliadať pri posudzovaní vzniku

nároku na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka.

22. V konaní bolo preukázané, že žalobca v období pred poškodením zdravia sa na výkon zárobkovej
činnosti riadne ani nepripravoval. Žalobca totiž s vedomím a súhlasom prinajmenej otca, zásadným
spôsobom porušoval povinnú školskú dochádzku, keď v školskom roku 2016 / 2017 ospravedlnene

vymeškal cez 400 vyučovacích hodín, čo on sám zdôvodnil tým, že v tom čase mal vykonávať nelegálnu
činnosť a v celkovom hodnotení neprospel. Takisto nebolo preukázané, aby žalobca prejavil vôbec
záujem o vykonávanie zárobkovej činnosti po tom, čo sa stal invalidným. Žalobca totiž nepreukázal, že
po skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať zárobkovo činnou osobou a že k tomu nedošlo práve
v dôsledku poškodenia jeho zdravia. Z tohto dôvodu potom žalobcovi právo na náhradu za stratu na

zárobku podľa § 447 Občianskeho zákonníka nevzniklo.

23. S ohľadom na uvedené, aj samotná výška tejto náhrady by žalobcovi vznikla vo výrazne nižšej výške
ako tej, ku ktorej dospel súd prvej inštancie. Táto by zodpovedala nanajvýš výške zárobku pomocného
pracovníka v stavebníctve na úrovni minimálnej mzdy.

24. Prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal so žalovaným namietanou skutočnosťou, že žalobca
nie je úplne vylúčený z možnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže podľa odborného posudku o
invalidite zo dňa 22.01.2020 vypracovanom sociálnou poisťovňou, je u žalobcu stanovená miera poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalobcanapriekobmedzeniujehoschopnostimôževykonávaťprácuvprostredíbezfyzickejzáťaže,bez
potreby jemnej motoriky. Podľa tohto odborného posudku môže žalobca vykonávať práce informačného

charakteru.

25. V prípade žalobcu sa jedná len o tzv. čiastočnú invaliditu, ktorej by zodpovedala aj výška prípadného
invalidného dôchodku znížená o polovicu plného invalidného dôchodku. Z toho dôvodu sa predpokladá,
že žalobca môže a bude vykonávať prácu zodpovedajúcu jeho zostávajúcej pracovnej schopnosti,

a preto náhrada straty na zárobku by mala zodpovedať rozdielu medzi priemerným zárobkom
dosahovaným pred poškodením zdravia a príjmom dosahovaným po poškodení zdravia navýšeným o
príjem,ktorýmježalobcaspôsobilýdosiahnuťvlastnoučinnosťou.Žalovanýmôžežalobcovinahradiťlen
škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s právnou skutočnosťou, za ktorú zodpovedá škodca. Preto
ak žalobca napr. nenastúpil do zamestnania zodpovedajúcemu jeho zníženej pracovnej schopnosti len
pre nedostatok pracovných príležitostí, je príčinou škody situácia na trhu práce a nie poškodenie zdravia

žalobcu.

26. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného je opodstatnené.

28. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

29. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

30. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

31. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

32. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných

princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.33.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

34. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

35. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

36. V prejednávanej veci je nesporné zistenie, podľa ktorého k vzniku poškodenia na zdraví žalobcu

došlo pri dopravnej nehode dňa 12.09.2017 spôsobenej prevádzkou motorového vozidla M. Z., ktorého
poisťovateľom bol žalovaný. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví tak v súlade s
ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
prešielpriamonažalovaného.Pasívnalegitimáciažalovanéhojetakbezakýchkoľvekpochybnostídaná.

37. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, žalobcom uplatnený nárok na náhradu straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite vyplývajúci z ust. § 447 Občianskeho zákonníka,
bol žalobcovi priznaný s odôvodnením, že žalobca počas štúdia na základnej škole od svojich 13 rokov
vykonával so svojim otcom prácu v stavebníctve. Vykonávanie týchto prác na stavbách bol dôvod

neprítomnosti žalobcu na vyučovaní.

38. Z obsahu predloženého vysvedčenia žalobcu za školský rok 2016 / 2017 (č.l. 32 a 33 spisu) vyplýva,
že v prvom polroku mal žalobca 215 ospravedlnených zameškaných vyučovacích hodín a v druhom
polroku týchto zameškaných vyučovacích hodín bolo 199. Ôsmy ročník povinnej 10 ročnej školskej

dochádzky ukončil s celkovým hodnotením neprospel.

39. Zákonník práce v ust. § 11 ods. 4 pritom zakazuje prácu fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo
prácu fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. Tieto fyzické osoby
môžuvykonávaťľahképráce,ktorésvojimcharakteromarozsahomneohrozujúichzdravie,bezpečnosť,

ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych
predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach, reklamných činnostiach, iných
činnostiach vyššie neuvedených, ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej
školskej dochádzky. Výkon ľahkých prác, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 5 Zákonníka práce, povoľuje
na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy

na úseku verejného zdravotníctva a v povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké
práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú
dodržiavané.40. V ust. § 11 ods. 4 Zákonníka práce je zakotvený princíp ochrany detskej práce, resp. princíp zákazu
detskej práce. Fyzické osoby mladšie ako 15 rokov alebo fyzické osoby, ktoré už dovŕšili 15 rokov veku,
ale ešte neskončili povinnú školskú dochádzku, nesmú vykonávať prácu. Právna úprava zákazu detskej

práce zahrnutá v tomto ustanovení je v súlade so Smernicou Rady č. 94/33/EHS o ochrane mladých
ľudí pri práci a v súlade s Dohovorom medzinárodnej organizácie práce č. 138 o minimálnom veku na
prijatie do zamestnania. Ako sa s týmto princípom zákazu detskej práce vyrovnal prvoinštančný súd, z
odôvodnenia rozhodnutia sa zistiť nedá.

41.Podľaodôvodneniarozhodnutia,žalobca,pokiaľbydňa12.09.2017nebolúčastnýdopravnejnehody,
bol by doposiaľ vykonával prácu v stavebníctve a v súčasnosti už aj odborné stavebné práce, vzhľadom
na rodinnú tradíciu, zázemie a záujem žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia sa pritom nedá zistiť, o
aké odborné stavebné práce sa malo jednať a aké boli podmienky pre nadobudnutie schopností a
spôsobilosti na výkon takýchto odborných stavebných prác, ak samotný žalobca pri svojej výpovedi
na pojednávaní konanom dňa 24.11.2021 deklaroval svoj nezáujem na zvýšení kvalifikácie na strednej

škole v odbore stavebníctva.

42. V súvislosti s vyššie uvedeným súvisí aj otázka výšky prípadného pravdepodobného zárobku
žalobcu, ktorý by dosiahol nebyť poškodenia jeho zdravia. Pri výpočte nároku na náhradu straty
na zárobku sa vychádzalo zo štatistických údajov o priemernej mzde v stavebníctve zverejnených

na internete. Priemerná mzda, tak ako na to správne poukazuje žalovaný, zahŕňa v sebe aj mzdu
kvalifikovaných a vysoko kvalifikovaných osôb zamestnaných v stavebníctve. V prípade žalobcu, ktorý
získal primárne vzdelanie a nebol v odbore stavebníctva ani vyučený, sa žalobca mohol v pracovnom
procese uplatniť len ako pomocný pracovník v stavebníctve. Výška príjmov pomocných pracovníkov v
stavebníctve zo strany prvoinštančného súdu vôbec zisťovaná nebola.

43. Prvoinštančný súd nezaujal stanovisko k námietke žalovaného, že žalobca nie je úplne vylúčený z
možnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa odborného posudku o invalidite z 22.01.2020 (č.l. 8 a 9
spisu) miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobcu stanovená
na 50 %. V súlade s týmto posudkom žalobca môže vykonávať prácu informačného charakteru.

44. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

45. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok v spojení
s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§

391 ods. 1 C.s.p.).

46. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku,
následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti
vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a zaujať podrobné stanovisko k zásadným otázkam

majúcim vplyv na vznik práva žalobcu na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite podľa ust. § 447 Občianskeho zákonníka a na výšku tohto nároku.

47. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

48. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).