Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200968
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1423200968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: A. B. A., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. X, XXX XX G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Ivana Remšíková, s.r.o. so sídlom Holubyho 35, 902 01 Pezinok, IČO: 50 750 810, a manžela: H.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX A., zastúpený splnomocneným zástupcom I. J..
D.. K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX A., o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletému dieťaťu: G. A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 60A, 901 01

Malacky, na odvolanie otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. B4-17P/47/2023-140 zo
dňa 08.04.2024, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. B4-17P/47/2023-182 zo dňa 30.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. p o t v r d z u j e.

II. Výrok III. m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. A., nar. XX.XX.XXXX,
každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 08.30 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky tak, že
miestom prevzatia a odovzdania maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na

styk s otcom pripraviť.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. B4-17P/47/2023-140 zo dňa 08.04.2024, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. B4-17P/47/2023-182 zo dňa 30.05.2024, rozviedol manželstvo A. B. A.,
C. D. nar. XX.XX.XXXX a H. A., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 27.08.2022 v Stupave, zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu Stupava, vo zväzku 10, ročník 2022, na strane 129, pod poradovým
číslom 86 (výrok I.), maloletého G. A. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti

matky (výrok II.), styk otca s maloletým upravil každú nedeľu v párnom týždni od 08.30 hod. do 12.00
hod., v mieste bydliska matky za prítomnosti matky (výrok III.), zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov (výrok IV.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého výživným 200 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred (výrok V.),
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.). Návrh
otca na prerušenie konania zamietol (výrok VII).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, §
75 ods. 1, Zákona o rodine, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej CMP) a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázanésplnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva, keď ani jeden z manželov neprejavil záujem
o obnovenie manželského spolužitia. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva ustálil najmä rozdielne
ponímanie spoločného manželského života a plnenia rodičovských povinností, ako aj neprekonateľné

povahové rozdiely účastníkov. Na čas po rozvode zveril maloletého G. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len
„maloletý“), do osobnej starostlivosti matky, ktorú formu starostlivosti považoval za najvhodnejšiu pre
ďalšiu starostlivosť o maloletého, zastupovanie maloletého a správu jeho majetok ponechal v dispozícii
oboch rodičov. Tieto otázky týkajúce sa úpravy pomerov k maloletému na čas po rozvode napokon
sporné medzi rodičmi neboli.

3. Styk otca s maloletým upravil zohľadňujúc citové väzby a vývinové potreby maloletého a jeho právo
na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na
udržovanie rovnocenného styku s obidvomi rodičmi. Za preukázané mal, že matka otcovi v styku
s maloletým nebráni. Jej požiadavku na realizáciu styku za jej prítomnosti, s ohľadom na okolnosti
prípadu vyhodnotil ako oprávnenú, keď maloletý vo svojom útlom veku z dôvodu preukázaného

nezáujmu otca, ho prakticky nepozná. V danom prípade považoval za prvoradé budovanie vzťahu
maloletého k otcovi, za prítomnosti matky. Zohľadnil, že maloletý je dojčený. Súd prvej inštancie
neprihliadol na argumentáciu otca a jeho návrh styk upraviť z dôvodu, aby maloletý poznal jeho širšiu
rodinu, bez prítomnosti matky. Za absolútne absentujúci považoval úprimný záujem otca o maloletého.
Nemal dôvod pochybovať o tvrdení matky, že otcovi v styku s maloletým nebráni, avšak pochybnosť na

základe správania sa otca, mal o jeho skutočnom záujme o maloletého a styk s ním. Pokiaľ sa otec
s maloletým stretol za posledný rok iba jeden krát, jeho prístup už len dokresľuje jeho správanie sa v
samotnom konaní, kedy sa ani len nezúčastnil pojednávaní súdu. V konaní tak osobne neprezentoval
svoju predstavu o styku s maloletým, ako sa pokúšal o stretnutia, ako aj dôvody svojho správania.
Konštatoval, že otec svoju argumentáciu prostredníctvom splnomocneného zástupcu smeroval iba k

znižovaniu rodičovskej kompetencie matky, resp. vôbec k samotnému popieraniu skutočnosti, že je
otcom maloletého, a inicioval konanie o zapretie jeho otcovstva (doposiaľ neukončené). Ak otec matke
vyčítal nepripravenosť na rodičovstvo, túto súd videl skôr na strane otca, a to s poukazom na jeho prístup
k výkonu svojich rodičovských práv a povinností, keď z jeho konania vyplýva, že skôr uprednostňuje iné
aktivity,nespojenésmaloletým.Naopakmatkajetýmrodičom,ktorýsasnažísituáciuriešiť,omaloletého

sa na dennej báze stará, zabezpečuje mu základné životné potreby, potrebnú osobnú starostlivosť a
externeštuduje,čímvytvárapredpokladprezlepšeniesvojichmožnostíajnaúčelyplneniasivyživovacej
povinnosti. Styk upravil v zmysle návrhu matky v nedeľu (s ohľadom na jej študijné povinnosti), v rozsahu
tri a pol hodiny, ktorý ako voľný deň dáva možnosť pre rovnocenné trávenie času otca s maloletým, ako
sobota. Argument matky, že jej prítomnosť je odôvodnená absentujúcim návykom maloletého na otca,

keďže otec sa s maloletým posledný rok nestretával a tiež stále trvajúcou potrebou dojčenia maloletého,
aj s ohľadom na vek maloletého, považoval za relevantný a za týchto okolností uprednostnil záujem
maloletého ako prvoradý, pred (otcom iba deklarovanej) potrebe v rámci jeho styku zabezpečovať styk
maloletého aj s jeho širšou rodinou.

4. Povinnosť platiť výživné na maloletého upravil otcovi v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie
výživného na maloleté dieťa (§ 62, § 78 ods. 1 Zákon o rodine). Svoje závery oprel o dokazovanie
zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové
pomery rodičov, pri zohľadnení stanoviska kolízneho opatrovníka. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že matka je externou študentkou magisterského štúdia na Právnickej fakulte UK v

Bratislave, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu 405 eur mesačne, o maloletého sa
stará sama, býva u svojich rodičov. Na strane otca vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného
príjmu 1.129 eur, ktorý si zároveň uplatňuje daňový bonus na maloletého. Zohľadnil výlučnú osobnú
starostlivosť matky o maloletého a okolnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Výdavky
matky v súvislosti so starostlivosťou maloletého ustálil vo výške okolo 235 eur mesačne (100 eur

na stravu, 50 eur plienky a vlhčené obrúsky, 15 eur drogériu, 20 eur zdravotnú starostlivosť, 40 eur
oblečenie, obuv, 10 eur na hračky. Matka pomer nákladov na bývanie u rodičov vyčíslila sumou
54 eur mesačne, ktoré však do nákladov maloletého nezahrnul, nakoľko ich matka podľa vyjadrenia
nevynakladá. Zohľadňoval však skutočnosť, že rodičia matky v tomto smere suplujú vyživovaciu
povinnosť otca. Výdavky na bývanie, ak by ho matka nemala možnosť zabezpečiť u svojich rodičov,

by boli nepochybne neporovnateľne vyššie. Dôvodil, že výška výživného predstavuje primeraný podiel
materiálnej starostlivosti otca na úhrade nákladov na oprávnené potreby maloletého po zohľadnení
skutočnosti, že o maloletého sa prakticky výlučne osobne stará matka, otec na mimoriadne výdavky
maloletého neprispieva, o maloletého sa nijako nestará a vyživovaciu povinnosť začal plniť až povydaní neodkladného opatrenia (uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/67/2023-22 zo
dňa 07.12.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoP/10/2024-35 zo dňa
01.02.2024). Otcove argumenty, že sa jedná o neprimerané výdavky, založené na informáciách otca

od príbuzných starajúcich sa o deti nevyhodnotil ako racionálne, ani ako opierajúce sa o reálne cenové
hladiny potravín, tovarov dennej potreby súvisiacich s hygienou, ošatením, ako aj nákladov súvisiacich
s bežnou zdravotnou starostlivosťou. Osobitne poukázal na skutočnosť, že otec si uplatňuje daňové
zvýhodnenie vo výške 140 eur mesačne v súvislosti so skutočnosťou, že je otcom maloletého. Dôvodil,
že určené výživné by aj za situácie, že by si otec neuplatňoval daňový bonus, predstavovalo 20 %

z disponibilného netto príjmu otca a bolo by tak s ohľadom na všetky okolnosti aj za takejto situácie
primerané. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Na manželom uplatnenú námietku zaujatosti dňa 27.03.2024 konajúci sudca neprihliadal v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Svoj
postup odôvodnil tým, že z podanej námietky nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by tieto tvrdenia

preukazovalaasúčasnenebolauplatnenávzákonnejlehote,vzhľadomnafakt,ževedomosťoexistencii
vzťahu medzi konajúcim sudcom a osobou matky, prípadne osobou D. H., mal splnomocnený zástupca
otca nadobudnúť pred pojednávaním konaným dňa 21.02.2024, a námietku zaujatosti uplatnil dňa
27.03.2024. Nad rámec sa konajúci sudca vyjadril tak, že vylúčil existenciu akéhokoľvek jeho vzťahu k
účastníkom konania, ich zástupcom, ktorých nepozná, a nepozná ani osobu s menom D. H..

6. Dopĺňacím rozsudkom č.k. B4-17P/47/2023-182 zo dňa 30.05.2024, podľa § 225 ods. 1, 2, § 162
ods. 1, 3 CSP, rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp.zn. B4-17P/47/2023-140 zo dňa 08.04.2024
doplnil o výrok VII. ktorým návrh otca na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 17Pc/1/2023, o jeho návrhu na zapretia otcovstva

k maloletému, ako nedôvodný zamietol.

7. Proti rozsudku vo vzťahu k výroku III. a V. podal prostredníctvom svojho zástupcu podľa § 365 ods.
1 písm. c) CSP, § 62 CMP odvolanie otec. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložiť povinnosť vec prejednať

v inom zložení. Namietal nezistenie skutočného stavu vo veci úpravy styku, za prítomnosti matky a v
mieste jej bydliska, že súd vychádzal len z tvrdenia matky o absentujúcich návykoch maloletého na
neho, čo zo žiadneho dôkazu preukázané nebolo. Mal za to, že ak maloletý nemá na neho návyk,
je to jednoznačne zlyhanie matky. Styk upravený za prítomnosti matky a v mieste jej bydliska robí z
neho rodiča druhej kategórie, ktorý môže realizovať svoje rodičovské práva len pod dohľadom matky.

Trval na styku s maloletým bez prítomnosti matky ako rovnocenný rodič. Uviedol, že matka sa krátko
po narodení maloletého bezdôvodne zo spoločnej domácnosti odsťahovala a styk mu neumožňuje.
Tvrdenie matky, že sa správa nepredvídateľne, až agresívne, čo údajne súvisí s tým, že užíva steroidy
je úplný nezmysel a jej snaha ho pred súdom očierniť. V skutočnosti žiadne obavy matky a ich
opodstatnenosť z vykonaného dokazovania nevyplynuli, ako ani to, že by sa nevedel o maloletého

postarať. Súd skutkové tvrdenia matky bez ďalšieho potvrdenia inými dôkazmi považoval za skutočný
stav v rozpore s § 37 CMP. Ďalším dôvodom nesprávnosti výroku je, že styk má realizovať v mieste
jej bydliska, čo ho extrémne obmedzuje vo výkone jeho rodičovských práv, nakoľko matka býva u jej
rodičov. Poukázal na to, že on má prenajatý byt, v ktorom má možnosť styk s maloletým realizovať.
V prípade bydliska matky nebolo dokazovaním zistene či styk bude reálne umožnený, pretože matka

nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Preto je styk v tejto podobe nevykonateľný. Nebolo tiež preukázané
lekárskym dokladom, že maloletý je dojčený, navyše ho matka už prikrmuje. Navrhuje, aby bol styk
určený každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a každý nepárny piatok od 11.00 hod. do 17.00
hod. ktorý považuje za primeraný na zachovanie identity dieťaťa a podmienok na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s oboma rodičmi. Určenú výšku výživného považoval za neprimeranú vzhľadom na

vek maloletého, zistenú výšku jeho príjmu, kedy jeho výdavky spolu s výživným 200 eur presahujú jeho
príjmy. Nezodpovedá ani výdavkom maloletého, podľa súdu vo výške 235 euro mesačne, na ktorých
by sa mala podieľať aj matka. Závery súdu o výške nákladov neboli nijako preukázané, keď matka
na ich preukázanie nepredložila žiadne listiny, poukazujúc na svoje vyjadrenia zo dňa 07.11.2023. Súd
v odôvodnení uvádza, že matka pomer nákladov u rodičov vyčíslila na 54 euro, nie je pritom zrejmé

ako bola táto suma vypočítaná. Je neprimerané, aby sa na výdavky maloletého započítaval internet a
TV u rodičov matky 33,13 eur mesačne, stočné 284,25 eur kvartálne, ani náklady na elektrinu a plyn,
pretožeichspotrebumaloletýmnemožnozohľadňovaťakoudospeléhočloveka.Autosedačkazakúpená
v Brendon Slovakia, s.r.o. za 377,59 eur nesúvisí s nákladmi maloletého, keď matka nemá automobil.Uviedol, že počas konania vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorý ju nepredložil
nadriadenému súdu podľa § 54 CSP, preto rozhodoval zaujatý sudca.

8. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdiť, považujúc ho za zákonný a vecne
správny. Uviedla, že otcovi v styku s maloletým nebráni, avšak otec o maloletého záujem nejaví a
naposledy ho videl v máji 2023 na krste, aj to na základe jej iniciatívy. Maloletý tak otca de facto nepozná.
S otcom v nevyhnutnej miere komunikuje, naposledy ho kontaktovala ohľadom uzatvorenia rodičovskej

dohody dňa 03.04.2024, otec sa však na pojednávanie dňa 08.04.2024 nedostavil a uzatvorenie dohody
zmaril (komunikácia medzi rodičmi cez aplikáciu WhatsApp zo dňa 03.04.2024). Uviedla, že otec jej
počas spoločného bývania odmietal pomáhať so starostlivosťou o maloletého, preplatiť potreby pre
maloletého, a to aj napriek tomu, že nemala žiadny príjem. Správal sa nepredvídateľne, užíval steroidy
(Stanozolol), ktoré v ňom podporovali agresivitu, viackrát sa jej vyhrážal rozvodom a tým, že sa má
odsťahovať (fotografia steroidov v jeho byte zo dňa 18.02.2023, správa od otca ohľadom poberania

steroidov zo dňa 03.03.2023, a jej vysťahovania z ich domácnosti zo dňa 20.02.2023). Po jej odchode
jej opakovane posielal vulgárne a ponižujúce správy, fotografie ako sa sebapoškodzuje rezaním a s
tým súvisiace správy, ktoré jej spôsobovali stres, videá ako reže jej podobizeň a výhražné správy
ohľadom platenia výživného pre maloletého (adresované dňa19.02.2024, keď prvýkrát zaplatil výživné
určené neodkladným opatrením). Na základe uvedeného má dôvodné obavy o správanie sa otca

k maloletému (vulgárne a ponižujúce správy od otca cez aplikáciu WhatsApp zo dňa 13.05.2023
a 10.08.2023, fotografia sebapoškodzovania otca a správy zo dňa 02.03.2023, snímka obrazovky
z videa, v ktorom otec nožom reže jej podobizeň zo dňa 11.03.2023, výhražné a vulgárne správy
od otca ohľadom výživného pre maloletého zo dňa 19.02.2024). Otec spochybňuje jej starostlivosť
o maloletého, znižuje jej rodičovskú kompetenciu, ale zároveň zapiera otcovstvo k maloletému v konaní

vedenomnaOkresnomsúdeMalackysp.zn.34Pc/10/2023(doposiaľneskončené).Uviedla,žemaloletý
má 16 mesiacov, je stále dojčený a konzumuje príkrmy, vyžaduje neustálu starostlivosť, ktorá nebude
zabezpečená, ak bude sám s otcom, ktorého nepozná, a ktorý odmietal starostlivosť o neho od jeho
narodenia. Úprava styku je primeraná, zohľadňuje právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi, zároveň
dbá na zdravý psychický vývoj maloletého, keď styk bude prebiehať za jej prítomnosti ako osoby, ktorú

maloletý dôverne pozná. Z dôkazov vyššie uvedených vyplýva, že otcove správanie je nepredvídateľné
a jej obavy o bezpečie maloletého sú opodstatnené. Výšku výživného považovala za primeranú a to aj
vzhľadom k skutočnosti, že otec poberá daňový bonus vo výške 140 eur mesačne. V aktuálnej situácii je
odkázaná na pomoc od rodičov, najmä, čo sa týka bývania a to až do ukončenia jej štúdia. Zabezpečenie
výživy dieťaťa by malo byť pre otca v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prvoradé a až následne by

mal uspokojovať svoje vlastné potreby. Námietku zaujatosti zákonného sudcu pokladala za účelovú,
navyše adresovanú súdu po uplynutí sedemdňovej zákonnej lehoty a dodala, že ona ani jej rodina
zákonného sudcu nepozná. Zdôraznila, že otec svoj nezáujem o maloletého okrem iného potvrdil aj
svojou pravidelnou neúčasťou bez ospravedlnenia na pojednávaniach súdu. Dňa 15.06.2023 požiadal
o zmenu termínu informatívneho výsluchu z dôvodu neodkladných povinností, pritom z jeho profilu na

sociálnej sieti vyplynulo, že bol na dovolenke. Na nový termín informatívneho výsluchu dňa 20.06.2023,
sa nedostavil. Na prvé pojednávanie súdu dňa 08.11.2023, sa otec dňa 07.11.2023 ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov, pričom ošetrujúci lekár na výzvu súdu dňa 22.11.2023 oznámil, že otec bol v
ambulancii vyšetrený dňa 07.11.2023 so záverom viróza, bez vystavenia PN, pričom dňa 08.11.2023, sa
zúčastnil študentskej Beánie FMFI&PRIF 2023 (fotografie otca z beánie zo dňa 09.11.2023). Ďalšieho

pojednávania dňa 21.02.2024 sa otec bez ospravedlnenia nezúčastnil a ustanovil si zástupcu, svojho
starého otca a napokon na pojednávanie dňa 08.04.2024 sa otec ani jeho zástupca, bez ospravedlnenia
nedostavili.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej

inštancie ako aj s jeho odôvodnením. Uviedol, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých výrokov rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Poukázal na zastupovanie maloletého aj v konaní o návrhu otca na zapretie otcovstva
k maloletému vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 34Pc/10/2023. Uviedol, že v priebehu
oboch konaní dospeli k presvedčeniu, že konanie otca je v mnohých ohľadoch značne rozporné, keď

sa na jednej strane domáha zapretia otcovstva k maloletému, tvrdiac, že nie je otcom a na strane
druhej nesúhlasí s úpravu jeho styku s maloletým v napadnutom rozhodnutí. Ak otec v odvolaní namieta
nezistenie skutočného stavu, a že súd vychádzal len z tvrdení matky, zdôraznil, že otec nepovažoval
zo potrebné sa osobne dostaviť ani na jedno pojednávanie a byť vypočutý. V predmetnom konaní bolivytýčené 3 pojednávania, a to na deň 08.11.2023, ktoré sa neuskutočnilo, pre ospravedlnenie otca zo
zdravotných dôvodov, na deň 21.02.2024 a na deň 08.04.2024, na ktoré sa otec nedostavil a zúčastnil
sa ich len jeho splnomocnený zástupca. V konaní o zapretie otcovstva boli vytýčené 2 pojednávania,

dňa 23.10.2023 sa otec výnimočne dostavil a na deň 22.03.2024 sa už nedostavil a svoju neúčasť
ani neospravedlnil. Mal za to, že pokiaľ by otec javil úprimný záujem o maloletého a o rozvíjanie ich
vzájomného vzťahu, nebol by v konaní pasívny. Otec sa vo svojich písomných podaniach adresovaných
súdu síce vyjadroval, že matka mu bráni v styku s maloletým, avšak nikde neuvádzal, ako často, a akou
formou sa styku s maloletým domáhal, resp. ako často a akou formou sa jeho styk s maloletým od

odchodumatkyzospoločnejdomácnostirealizoval.Niejetedazrejmé,nazákladeakýchskutočnostímal
podľa otca súd dospieť k záveru, že maloletý je na neho zvyknutý, a teda maloletý môže styk realizovať
bez prítomnosti matky. Otec sa tiež nikdy nedomáhal styku s maloletým prostredníctvom úradu, ani
podaním príslušného návrhu na úpravu svojho styku s maloletým na súd. S určenou výškou výživného
pre maloletého ako aj dôvodmi súdu sa v plnom rozsahu stotožnil, pri zohľadnení výlučnej osobnej
starostlivosti matky o maloletého, ktorá supluje aj starostlivosť otca. Matka je toho času na rodičovskej

dovolenke, externe študuje na vysokej škole, teda z objektívnych príčin nie je schopná zabezpečiť si
adekvátny príjem. Otec na druhej strane, napriek skutočnosti, že osobnú starostlivosť o maloletého
nevykonáva, poberá daňový bonus na maloletého 140 eur mesačne.

10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k.

B4-17P/47/2023-140 zo dňa 08.04.2024, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. B4-17P/47/2023-182
zo dňa 30.05.2024, rozviedol manželstvo rodičov maloletého G. A. nar. XX.XX.XXXX, ktorého na čas
po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým upravil v párnom kalendárnom
týždni v nedeľu od 08.30 hod. do 12.00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky, jeho
zastupovaním a spravovaním jeho majetku oprávnil obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť

výživné na maloletého 200 eur mesačne a návrh otca na prerušenie konania zamietol. Vo veci
rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného
sporového poriadku.

11. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výroku III. a V. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie

rozhodol o styku otca s maloletým a o výživnom na maloletého na čas po rozvode manželstva, výrok
rozsudku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2024.

12. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378

ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP,
a dospel k nasledovným záverom.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

15. S odvolacím dôvodom otca podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, že rozhodol vylúčený sudca sa odvolací
súd po preskúmaní obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie nestotožnil.

16. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

17. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčeniu sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.19. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

20. V podaní doručenom súdu dňa 27.03.2024 podal otec námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi,
z dôvodu pochybnosti o jeho nestrannosti pre jeho pomer k účastníkom, konkrétne k matke maloletého.
Dôvodil, že jeho splnomocnený zástupca ho informoval o priebehu pojednávania zo dňa 21.02.2024, že
na chodbe pred pojednávacou miestnosťou sedel aj pán D. H., strýko matky, ktorého mal prichádzajúci

konajúci sudca spontánne pozdraviť, pričom si tykali. Konajúci sudca teda zjavne pozná rodinu matky,
preto je voči nemu zaujatý.

21. Odvolací súd k odvolacej argumentácii otca o nesprávnom postupe zákonného sudcu po podaní
námietky zaujatosti zdôrazňuje, že ustanovenie § 53 ods. 1 CSP upravuje zákonnú lehotu do kedy je
potrebné uplatniť námietku zaujatosti a to najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o

dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. V posudzovanom prípade konštatuje, že strana sa o dôvode, ktorý
prezentovala ako dôvod uplatnenej námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi dozvedela (v zmysle
obsahu námietky) dňa 21.02.2024 a námietku podala dňa 27.03.2024. V spise sa teda nenachádza
námietka zaujatosti podaná stranou v lehote podľa § 53 ods. 1 CSP, na ktorú by mal povinnosť súd prvej
inštancie prihliadať a predkladať ju podľa § 57 CSP na rozhodnutie nadriadenému súdu.

22. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia rozsahu a spôsobu úpravy
styku otca s maloletým ako aj výšky výživného na maloletého na čas po rozvode manželstva, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke určenia výšky výživného
na maloletého dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný
význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami a námietkami
účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné
dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia

a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o styku otca s maloletým odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie rozsahu
a spôsobu realizácie styku otca s maloletým. Nestotožnil sa s námietkami otca o nedostatočne zistenom

skutočnom stave. Je paradoxné ak otec, ktorý ako rodič svoj záujem o maloletého a o jeho starostlivosť
nijako pred súdom osobne neprezentoval a nedostavil sa ani na jedno pojednávanie súdu, v odvolaní
namieta, že súd prvej inštancie, okrem stanoviska kolízneho opatrovníka, vychádzal z tvrdení matky
a ňou predkladaných dôkazov. Odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania a zistený skutočný stav
vyplývajúci z vykonaného dokazovania, nezistil žiaden relevantný dôvod na spochybnenie záverov súdu

prvej inštancie v tejto otázke. Je dôvodné súhlasiť s názorom matky, že nie je v záujme maloletého
vystavovať ho neprimeranej emočnej záťaži, v dôsledku odlúčenia od nej a s otcom, ktorého riadne
nepozná. Potreba istoty dieťaťa vo vzťahoch so svojimi rodičmi, je pre dieťa z pohľadu jeho zdravého
vývoja nevyhnutná a túto potrebu je aj v danom prípade rovnako nevyhnutne rešpektovať. Všetky
skutkové okolnosti podstatné pre najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletým súd prvej inštancie

dôkladne a starostlivo zvážil a aj správne vyhodnotil. Z dokazovania, ako aj z dôvodu úplnej pasivity
otca v konaní, neboli zistené žiadne podstatné zistenia, ktoré by odôvodňovali širšiu úpravu styku,
alebo styk bez prítomnosti matky, ako primárnej vzťahovej osoby pre maloletého v jeho útlom veku.
Správne súd prvej inštancie uprednostnil záujem maloletého pred predstavou otca o úprave styku,
ktorú otec počas celého konania pred súdom prvej inštancie osobne neprezentoval a bola tlmočená

len prostredníctvom jeho starého otca ako splnomocneného zástupcu. Správne súd prvej inštancie
zohľadnil útly vek maloletého, prirodzenú fyzickú a psychickú naviazanosť na matke, ako na jedinom
rodičovi, ktorý mu poskytuje potrebné emočné zázemie, citové väzby a sústavnú celodennú osobnú
starostlivosť. Postupné rozširovanie styku v budúcnosti nie je vylúčené, ak otec v prvom rade preukážeskutočný záujem o maloletého, o jeho potreby, starostlivosť a výchovu a nadviaže s maloletým aspoň
elementárnubezpečnúvzťahovúväzbu.Zdôvodupasivityotcaajehocelkovéhonezáujmuomaloletého
ako aj nezáujmu o priebeh súdneho konania, nebolo ani možné ustáliť, či maloletý vôbec vníma

osobu otca a otec vytvára záruky na dostatočne pre maloletého saturovaný priebeh styku. O jeho
vzťahovom nastavení voči maloletému napokon svedčí aj ním iniciované konanie o zapretie svojho
otcovstva(konanienaOkresnomsúdeMalackysp.zn.34Pc/10/2023).Otecvkonanínepreukázalnielen
pozitívny vzťah k maloletému založený na jeho rodičovstve, ale ani to, že starostlivosť o maloletého bude
bez prítomnosti matky riadne zabezpečená. Otec nepozná denný a stravovací režim, zvyky a rituály

maloletého. Námietku otca, že súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení matky, ktorá nepreukázala,
že sa on nevie starať o dieťa, a ktorá je príčinou prečo vzťah s maloletým nemá, odvolací súd vzhľadom
na vyššie uvedené považoval za plne neopodstatnenú. Otec bol v konaní nečinný, pojednávaní súdu
sa aj bez ospravedlnenia nezúčastňoval, netvrdil a styku s maloletým sa nedomáhal. Svojim postojom
a správaním vo vzťahu k maloletému súd nijako nepresvedčil o svojom skutočnom záujme o maloletého,
ako aj o svojich rodičovských kompetenciách a vôbec existencii vzájomného vzťahu s maloletým. Nijako

nevyvrátil tvrdenie matky, že sa s maloletým naposledy stretol v máji 2023 na krste. V konaní nebolo
preukázané, že styk otca s maloletým bez prítomnosti matky, bude podmieňovať rozvoj vzťahových
väzieb maloletého s otcom, ako otec v odvolaní dôvodí. Odvolací súd súhlasí s tvrdením otca, že je tiež
rovnocenným rodičom, avšak upriamuje jeho pozornosť aj na jeho rodičovské povinnosti vyplývajúce
mu z ust. § 28 ods. 1 písm. a Zákona o rodine. Dôvodom aktuálnej úpravy styku otca s maloletým

a jeho rozsahu, nie je, ako nesprávne otec hodnotí, neuznanie jeho rovnocennosti v rodičovskej pozícii
smatkou,alejehonezáujemomaloletéhoapasivitapribudovanísivzťahusmaloletýmaprivýkonejeho
osobnej starostlivosti o maloletého. Rozhodnutie o styk v prvom rade zohľadňuje záujem maloletého,
nie predstavy otca a nateraz neodôvodnené požiadavky. Pokiaľ otec namieta tvrdenia matky o jeho
nevhodnom až agresívnom verbálnom správaní sa k matke, tieto boli matkou čiastočne preukázané

predloženou vzájomnou komunikáciou rodičov, ktorú otec v konaní ani vo svojom odvolaní nijako
nerozporoval.Rozsahstykuotcasmaloletýmsúdprvejinštanciesprávneustálilspoukazomnaskutočný
záujem otca o maloletého a ním doposiaľ realizovaný styk, ktorý vyhodnotil v kontexte najlepšieho
záujmumaloletéhotak,abybolzabezpečenýrozvojichvzájomnéhovzťahu,akotecsvojčassmaloletým
bude aj skutočne využívať.

25. Odvolací súd, čiastočne uznajúc odvolacie námietky otca vo vzťahu k rozhodnutiu o spôsobe
realizácie styku, zmenil výrok III. pre jeho formálnu nesprávnosť, z ktorého, tak ako bol súdom prvej
inštancie formulovaný, nie je jednoznačne zrejmý spôsob prevzatia a odovzdania maloletého za účelom
výkonu styku. Odvolací súd dopĺňa, že ak aj je styk upravený za prítomnosti matky, matka je povinná na

určenom mieste a v určenom čase maloletého na styk otcovi odovzdať a (pokiaľ to nie je nevyhnutné
z pohľadu zabezpečenia potrieb dieťaťa) do prebiehajúceho styku nezasahovať. Rodičia si vzájomne
za účelom realizácie styku dieťa odovzdajú a predpokladá sa dohoda rodičov kde bude styk prebiehať,
pričom voľba miesta priebehu styku je v rámci upraveného styku v dispozícii otca. Inak povedané,
preberanie a odovzdávanie maloletého v mieste bydliska matky neznamená, že styk je otec povinný

realizovať v domácnosti matky.

26. Odvolací súd dopĺňa, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú
povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov

(§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych
schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci

objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti
v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové
pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby
výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča.. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné
prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným
hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa
chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používatermín„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.
Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa
mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri

deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností
konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

27. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

28. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloletého na čas po rozvode

manželstva ako aj vykonané dokazovanie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie tak odôvodneným potrebám maloletého v konaní dostatočne preukázaných, ako aj
zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1

Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie
rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a rozsah starostlivosti,
resp. vôbec záujmu o maloletého zo strany otca, ako aj okolnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti
nemajú. Výživné zohľadňuje aj náklady na odôvodnené potreby maloletého v jeho veku, ktoré tak ako
boli ustálené súdom prvej inštancie aj odvolací súd považuje za plne odôvodnené a aj primerané.

Pokiaľ otec namieta nedostatočné preukázanie nákladov maloletého, odvolací súd udáva, že výška
mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletého tak ako boli matkou vyčíslené, zodpovedá
všeobecným znalostiam o cenách tovarov a služieb. Náklady na stravu, oblečenie, či hygienu dieťaťa
vo veku maloletého sú všeobecne známe a ako také ich nie je potrebné preukazovať listinami, t.j.
bločkami o ich kúpe. Námietka otca vo vzťahu k nákladom na bývanie matky, resp. maloletého u jej

rodičov nie je opodstatnená, už len z toho dôvodu, že ju súd prvej inštancie ani do celkových nákladov
maloletého nezahrnul. Spochybňovanie kúpy autosedačky pre maloletého, zo zákona potrebnej na
prepravu dieťaťa, iba z dôvodu, že matka nevlastní motorové vozidlo, je neopodstatnené. Navyše,
vzhľadom na takúto argumentáciu otca je potrebné zdôrazniť, že otec nielenže nepreukázal ale ani
len netvrdil, že by sa bol vôbec podieľal na takýchto mimoriadnych nákladoch na maloletého. Odvolací

súd plne preberá na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jeho právny záver
o možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na jeho vek, duševné a telesné schopnosti, dosiahnuté
vzdelanie, a jeho príjem. Správny je záver súdu prvej inštancie o výške výživného s poukazom na
porovnanie príjmov rodičov a ich možností a schopností si vlastnou prácou zabezpečiť príjem na pokrytie
vlastných potrieb ako aj výživy a potrieb maloletého, a to s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti

matky o maloletého, ktorá je na materskej dovolenke. Správne súd prvej inštancie napokon zohľadnil aj
okolnosť, že otec si uplatňuje daňové zvýhodnenie (daňový bonus) vo výške 140 eur mesačne. Výška
výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti
rodičov a ich príjem, ktorý je na strane otca nepochybne vyšší, ale aj s ohľadom na výkon osobnej
starostlivosti matky o maloletého, ktorú okolnosť je potrebné zo zákona zohľadňovať. Odvolací súd

poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou
alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu
povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva najeho výživu výživným určeným súdom. V konaní bolo preukázané, že otec sa o maloletého dlhodobo
vôbec nezaujíma, maloletého nenavštevuje ani inak nekontaktuje, nepodieľa sa dobrovoľne žiadnym
spôsobom na jeho výžive ani potrebách, svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní len

na základe nariadeného neodkladného opatrenia. Podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti,
osobitne o dieťa v najnižšom veku, je formu plnenia si jej vyživovacej povinnosti k maloletému a v tomto
prípade, kedy otec na starostlivosti a výchove o maloletého neparticipuje, je potrebné ju zohľadniť tak,
že otec je povinný sa finančne na výžive a potrebách maloletého v prevažnej miere.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V.
poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, výrok III. pre jeho formálnu nesprávnosť, zmenil podľa § 388 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).