Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822201736
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822201736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom D., E. F. XX, proti
žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E., E. I. XXX/XX,
žalované 1/, 2/ právne zastúpené JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom C. XXX, 3/ A. G.
H., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Michalom Murinom, advokátom, so sídlom
E., E. I. XXX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v časti a o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v
časti, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo

č.k. 14C/21/2022-71 zo dňa 28. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že
žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/ - 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/ - 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že žalovaná 2/ je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti: pozemok - parcela registra „E“, parc. č. 8422/2, orná pôda o výmere
651 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C., okres J., v spoluvlastníckom
podiele 1/128. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Prioritne prvoinštančný súd
skúmal naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podanej určovacej žalobe, poukázal pritom na znenie
ust. § 137 písm. c), d) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 140,

§ 40a veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na rozdielnu
rozhodovaciu prax súdov, v otázke prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti
právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP), v prípade nároku opomenutého podielového spoluvlastníka
pri porušení jeho predkupného práva podľa § 140 OZ. Ďalej poukázal na časť dôvodovej správy
k Civilnému sporovému poriadku týkajúcu sa ust. § 137 písm. d) ako i poznatky z vlastnej rozhodovacej
činnosti, o tom, že sa aktuálne vedie na tamojšom súde viacero sporov, v ktorých žalobca v zastúpení
žalovaným3/akoadvokátom,podalažalobuourčenieneplatnostiprávnehoúkonuvdôsledkuporušenia

predkupného práva žalobcu opomenutého podielového spoluvlastníka. V súvislosti s preformuláciou
žalobného petitu na určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP (určenie vlastníctva žalovanej 2/)
poukázal na argumentáciu žalobcu, že vyhovením ich žalobe by žalobca dosiahol zápis v katastri
nehnuteľností, že žalovaná 2/ je vlastníčkou; účelom žaloby je navrátenie do „pôvodného“ stavu(spoluvlastníctva). Súd konštatuje, že je plne legitímny nárok opomenutého podielového spoluvlastníka,
aby sa stav podielového spoluvlastníctva, resp. okruhu podielových spoluvlastníkov obnovil, vrátil do
podoby pred porušením predkupného práva. Na základe uvedeného možno konštatovať, že je daný

naliehavý právny záujem na určení práva (podielového spoluvlastníctva) žalovanej 2/. Odhliadnuc od
skutočnosti, že pri žalobe podľa § 137 písm. d/ CSP (ktorú žalobu žalobca pôvodne podal; minimálne
vo vzťahu k petitu č. 1 žaloby) sa nevyžaduje tvrdenie a preukázanie naliehavého právneho záujmu,
žalobca uvedeným vyjadril, čo sleduje svojou žalobou o určenie právnych skutočností podľa § 137
písm. d/ CSP, čo možno považovať za vyjadrenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení pre prípad žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP. Ďalej vyššie konštatoval, že medzi stranami
nebolo sporné, že žalovaná 2/ bola pred v poradí prvým prevodom vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou 1/ podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti; ako aj, že
previedla svoj spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti na žalovanú 1/ bez toho, že by žalobcovi
ako podielovému spoluvlastníkovi tento ponúkla na predaj. Pokiaľ žalobca podanou žalobou uplatnil
neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, pričom žaloba bola žalovaným 1/, 2/ riadne doručená, predmetná

zmluva je neplatná, a to od počiatku (ex tunc). Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalovaná 1/
darovala kúpený spoluvlastnícky podiel žalovanému 3/. Urobila tak v čase pred dovolaním sa neplatnosti
zo strany žalobcu. Vykonaným dokazovaním (oboznámením s obsahom kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovanými 1/ a 2/) bolo preukázané, žalovaný 3/ ako advokát autorizoval predmetnú kúpnu
zmluvu podľa § 1a ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. Autorizáciou zmluvy je okrem iného posúdenie, či

zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím
zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Je zrejmé, že žalovaný 3/ poznal okolnosti
prevodu vlastníckeho práva na podklade predmetnej kúpnej zmluvy na žalovanú 1/, svoju manželku,
okrem iného tiež, že si prevodkyňa nesplnila povinnosť ponúknuť sporný podiel na predaj ostatným
spoluvlastníkom. V spojení s okolnosťami následného prevodu - darovania (časový aspekt - uzavretie

oboch zmlúv s odstupom necelého mesiaca, darovanie blízkej osobe), ktoré svedčia o jeho účelovosti
(resp. účelovosti oboch prevodov - na základe kúpnej a neskôr darovacej zmluvy) s cieľom sťažiť
uplatnenie práv obídených podielových spoluvlastníkov, je namieste záver, že pri prevode - darovaní
sporého podielu jeho manželkou - žalovanou 1/ nemohol byť žalovaný 3/ pri nadobúdaní vlastníctva
k nemu dobromyseľný, a teda nenadobudol vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu.

Ďalej uviedol, že účelom žaloby o neplatnosť právneho úkonu podľa § 140 v spojení s § 40a Obč.
zák. je práve obnovenie pôvodného stavu spoluvlastníctva, resp. okruhu spoluvlastníkov (a veľkosti
ich podielov). Pokiaľ žalovaná 2/ bude chcieť v budúcnosti previesť sporný podiel, bude povinná,
pod možným následkom neplatnosti prevodu, ponúknuť tieto riadnym spôsobom najskôr ostatným
podielovým spoluvlastníkom. Žalobca o kúpu podielu žalovanej, resp. nadobúdateľa, dodatočný záujem

neprejavil, ale sa domáhal obnovenia pôvodných spoluvlastníckych vzťahov, čo je jeho plne legitímny
nárok ako obídeného podielového spoluvlastníka. Mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
ako opomenutého podielového spoluvlastníka, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných ako
zmluvných strán dotknutých právnych úkonov. Zároveň uviedol, že petit žaloby, ako bol sformulovaný
žalobcom, nie je možné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia. V uvedenej súvislosti možno doplniť,

že problematickým je najmä prekrytie prevodu vlastníctva v poradí prvou kúpnou zmluvou neskorším
prevodom vlastníctva darovacou zmluvou. Nie je možné určiť neplatnosť oboch zmlúv podľa § 140 v
spojení s § 40a Obč. zák. Súd preto pristúpil k jeho preformulovaniu, avšak v súlade so skutkovými
tvrdeniami a obsahom žaloby. Účel žaloby, ako ho vymedzil žalobca (opätovný zápis žalovanej 2/ do
katastra nehnuteľností ako podielovej spoluvlastníčky), možno dosiahnuť rozhodnutím súdu o určení,

že žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou sporného podielu v príslušnej veľkosti. V konaní rozhodol
s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Zohľadnil skutočnosť, že petit žaloby,
ako ho sformuloval žalobca, resp. jeho právny zástupca, nebolo možné prevziať do výroku súdneho
rozhodnutia, a bolo nevyhnutné ho upraviť, preformulovať. V uvedenej okolnosti súd vzhliadol dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v spore inak úspešnému

žalobcovi.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobca i žalovaní.
3. Žalobca rozsah odvolania vymedzil čo do výroku II. rozsudku prvoinštančného súdu. Nestotožnil
sa s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ na vec aplikoval ust. § 255 ods. 1 v súvislosti s ust.
§ 257 CSP, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zastal názor, že splnil všetky zákonom stanovené predpoklady na jej priznanie a na druhej strane
neeviduje,žebybolisplnenézákonnépodmienky,vzmyslektorýchmôžesúdvzhliadnuťokolnostihodné
osobitného zreteľa vo vzťahu ku nepriznaniu mi nároku na náhradu trov súdneho konania. Na jednejstrane uvádza, že nie je viazaný doslovným znením navrhovaného petitu, a teda je povinný za situácie,
kedy sú mu poskytnuté všetky esenciálne skutočnosti právne i skutkové, petit priliehavo prispôsobiť,
na druhej strane skutočnosť premietol do nepriznania žalobcovi nároku na náhradu trov konania. Súd

poukázal na zložitosť koncipovania žalobného petitu v prejednávanej právnej veci a sám na základe
svojich doterajších skúseností, praxe a odbornosti usúdil jeho najlepšie vhodné znenie, čím si v zásade
splnil svoju povinnosť poskytnúť procesnej strane súdnu ochranu i za okolnosti prípadného formálneho
nedostatku. V konaní dosiahol plný úspech, čo vylučuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo
jej nepriznanie. Žiadal, aby bolo vyhovené jeho odvolaniu.

4.Žalovaný3/vodvolaníprotirozsudkuprvoinštančnéhosúduvytýkal,žesanevysporiadalsprocesnými
podmienkami prípustnosti žalobného návrhu obsahujúceho dva petity, aby sa vyhol povinnosti skúmať
podmienky aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania. Vyplýva to z „prvého“ petitu žaloby,
ktorý nebol určitý, jednoznačný a teda nevykonateľný, ktoré zákonné atribúty neboli odstránené ani
po tom, čo bol do súdneho spisu založený spis Okresného úradu odboru katastrálneho v Tvrdošíne.
V prípade „druhého“ petitu, ktorý bol formulovaný ako žaloba o určenie právnej skutočnosti, súd

prvej inštancie vôbec neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podaní žaloby, ktorú nemal danú a
namiesto vyriešenia procesných otázok „preformuloval“ petit žaloby tak, aby zodpovedala skutkovým
tvrdeniam žalobcu a aby ho bolo možné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia (z hľadiska určitosti,
jednoznačnosti, vykonateľnosti). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia - žalobca, nie je nositeľom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti - žalovaný, v skutočnosti objektívne nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Druhou podmienkou procesnej prípustnosti
žalobyourčenievlastníckehopráva,naktorúodporujúcspravodlivémusúdnemukonaniu,neprípustným
spôsobom, preformuloval súd prvej inštancie, je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu

na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Súd prvej inštancie odignoroval procesný
postup a porušil zásadu viazanosti súdu žalobným návrhom. Súd môže žalobnému návrhu buď vyhovieť
alebo ho zamietnuť. Nemal právo určiť podľa vlastného uváženia z dvoch výrokov jeden. Zdôraznil,

že právny zástupca že právny zástupca žalobcu aj napriek právnemu názoru súdu prvej inštancie
ani len nenaznačil zmenu žaloby. Zotrval na podanej žalobe v pôvodnom znení, hoci súd tvrdil, že
„petit“ žaloby je formulovaný „komplikovane“, lebo žalobca sa domáha dvoch určení, teda že neoznačil
v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovaným uložená rozhodnutím súdu.
Súd podľa môjho názoru postupoval v rozpore s právnymi predpismi, lebo vo výroku rozsudku rozhodol

odlišne od práv a povinností, ktorých sa žalobca domáhal. Bez zmeny žaloby, súd nemôže rozhodovať
o inom, než uplatnenom nároku. Tvrdím, že súd prvej inštancie nemal za preukázaný naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení preto, lebo napadnutým rozsudkom sa právne postavenie
žalobcu vôbec nezmenilo. Okrem uvedeného žalobca neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ako by
sa zmenilo jeho právne postavenie, pokiaľ by podielovým spoluvlastníkom nebol žalovaný v 3/ rade.

Nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu malo viesť súd ku zamietnutiu žaloby lebo
súd nemal preukázanú existenciu takéhoto záujmu a teda nebol oprávnený pristúpiť ku posudzovaniu
merita veci a bol povinný aj z tohto dôvodu žalobný návrh zamietnuť ako neprípustný. Navrhoval, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

5. Žalované v rade 1/ a 2/ v podanom odvolaní vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím prvoinštančného súdu
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Mali za to, že súd sa nevysporiadal s dostatkom
vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie, neprípustným spôsobom preformuloval petit žaloby a nesprávne
sa vysporiadal s otázkou preukázania naliehavosti právneho záujmu. Uviedli, že Krajský súd Žilina v
konaní pod spis. zn. 5Co/222/2018 okrem iného zaujal stanovisko, že súd v sporovom konaní sa nemôže

vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než
súuvedenévžalobeanemôžepriznaťinéplnenieakoježiadanévpetite. Civilnésporovéhokonanieako
konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromno-právnym vzťahom je ovládané dispozičným
a prejednávacím princípom. Konanie sa začne len na základe podanej žaloby. Je to žalobca, ktorý
vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že

existuje a je ohrozený alebo porušený alebo konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada
poskytnúť súdnu ochranu. Nemôže preto súd rozhodnúť a žalobcovi priznať niečo iné než požaduje
v žalobnom petite, inak povedané v civilnom sporovom konaní sa súdy nezaoberajú iným právnym
vzťahom, iným právom, iným plnením, než aké sú uvedené v žalobe. Opačný postup by bol v rozpore sústavnými princípmi činnosti súdu a v rozpore s princípom rovnosti sporových strán, ktoré majú v konaní
rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany (čl. 6 CSP). Súd prvej inštancie ignorujúc procesný postup,

porušil aj zásadu viazanosti súdu žalobným návrhom. Súd môže žalobnému návrhu buď vyhovieť
alebo ho zamietnuť, teda nemohol určiť podľa vlastného uváženia z dvoch výrokov jeden, pretože
uvedeným postupom zmenil vôľu žalobcu, ktorý podal žalobný návrh na určenie neplatnosti zmlúv
a nie o určenie vlastníctva žalovanej v 2/ rade. Súd prvej inštancie okrem iných vyššie uvedených
pochybení určil za vlastníčku spoluvlastníckeho podielu, proti jej vôli, žalovanú v 2/ rade, ktorej vôľa

bola prejavená v kúpnej zmluve. Konštatoval, že v tomto prípade, žalobca „chcel“ aby žalovaná v 2/
rade zostala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu. Je nespornou
skutočnosťou, že žalobca je evidovaný ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti a že namietal
platné nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou 1/ od žalovanej 2/, ktorá jej podiel predala. Žalobca
naliehavý právny záujem odvodzoval od toho, že má záujem na tom, aby žalovaná v 2/ rade tak
ako to bolo pred prevodom spoluvlastníckeho podielu zostala podielovou spoluvlastníčkou. Tvrdili, že

súd prvej inštancie nemal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení,
nakoľko aj keď v rozpore s petitmi žalobného návrhu žalobe vyhovel tak, že určil, že žalovaná v 2/ rade
je podielovou spoluvlastníčkou predmetu sporu, tak právne postavenie žalobcu sa vôbec nezmenilo.
Žalobca neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ako by sa zmenilo jeho právne postavenie, pokiaľ by
vlastníkom nebol žalovaný v 3/ rade. Určovacia žaloba aj podľa súčasnej právnej úpravy (CSP) má

stále preventívny charakter. Jej podanie prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť iným spôsobom, resp. dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa súdnej praxe v

prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam je naliehavý právny
záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva žalobcu nie žalovaného/ na
základe pozitívnej určovacej žaloby; v niektorých okolnostiach môže byť daný aj v prípade negatívnej
určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva

žalobcu. Navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a uložiť žalobcovi
nahradiť trovy konania v prospech žalovaných 1/, 2/.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom
prvoinštančného súdu, uvádza, že prejednávaná právna vec sa vo svojej podstate vyznačovala vysoko

špecifickým charakterom, pričom súd prvého stupňa mimoriadne správne a fundovane analyzoval
ako skutkový, tak i právny stav, vo veci rozhodol s odkazom na ustálenú rozhodovaciu súdnu
prax, svoje rozhodnutie odôvodnil vysoko kvalitne za súčasného rešpektovania názorov právnej
teórie a predovšetkým skúmal taktiež morálne a osobnostné pohnútky procesných strán na výsledku
predmetného sporu. Na strane súdu prvej inštancie neeviduje žiadne z pochybení, na ktoré odkazujú

žalovaní 1/ až 3/ svojimi odvolaniami, nakoľko v odvolaniach prezentovanými skutočnosťami a právnymi
názormi žalovaných 1/ až 3/ sa už zaoberal súd prvého stupňa a veľmi jasne v odôvodnení svojho
žalovanými 1/ až 3/ napádaného rozsudku sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal a poukázal na
dôvody, pre ktoré tieto nie je možné vnímať ako správne, resp. účinné prostriedky procesnej obrany. V
zásade jediným stále sa opakujúcim argumentom žalovaných 1/ až 3/ je stav, v rámci ktorého kritizujú

súd prvej inštancie za to, že splnil svoju zákonnú povinnosť a postupoval v súlade s ustanovením
§ 216 ods. 1 CSP („Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu“) a zároveň kritizujú postup súdu
prvej inštancie i napriek tomu, že musia mať vedomosť o tom, že v zmysle ustálenej rozhodovacej
súdnej praxe predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe

žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania - súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh
(petit). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019). Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to

vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu (I. ÚS 155/2017, ZNaU 28/2017, Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS1241/12z13.marca2013.Ztohtonavyševyplýva,žepovinnosťsúdovvyhľadávaťprávoneznamenálen
vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je
konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. Predmetom

konania vo veci samej je zákonu odporujúci postup žalovaných 1/ až 3/, ktorí sa snažili nemorálnym a
nezákonným spôsobom prekryť porušenie svojich povinností vzájomnými prevodmi práv ku dotknutej
nehnuteľnosti za súčasného krytia poskytnutého im autorizáciou zmluvy prostredníctvom advokáta.
Vo veci konajúci súd sám v rámci svojho odôvodnenia poukázal na zložitosť koncipovania žalobného
petitu v prejednávanej právnej veci a sám teda na základe svojich doterajších skúseností, praxe a

odbornosti usúdil najlepšie vhodné znenie žalobného petitu. Tým si v zásade splnil svoju povinnosť
poskytnúť procesnej strane súdnu ochranu i za okolnosti prípadného formálneho nedostatku – nie
síce doslovne správneho žalobného petitu, ale obsahovo jednoznačne jasného a zrejmého do takej
miery (i v nadväznosti na samotný obsah žalobného návrhu a následného súdneho konania), že niet
pochýb o tom, čoho sa žalobným petitom, resp. odôvodnením žaloby domáha. Vyššie uvedené sa potom
plynulo vzťahuje i na tvrdenia žalovaných 1/ a 3/ ohľadom prípadnej absencie pasívnej/aktívnej vecnej

legitimácie účastníkov konania, poprípade iné, nepodstatné tvrdenia, ktorých cieľom je v zásade len
prejaviť svoju frustrovanosť z toho, že nebolo vyhovené ich právnej konštrukcii, snahe zakryť porušenie
predkupného práva a znemožneniu domôcť sa právnej ochrany. V prejednávanej právnej veci bola
súdna ochrana skutočne poskytnutá tej procesnej strane, ktorá na ňu v zmysle platného právneho rámca
a zaužívaných spoločenských konvencií mala zákonné právo. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu

potvrdiť a žalovaných 1/ - 3/ zaviazať k povinnosti nahradiť trovy konania.

7. Žalované 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli bez toho, aby nebol preukázaný naliehavý
právny záujem, nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. Poukázali na uznesenie Ústavného súdu
SR II. ÚS 590/2017 zo dňa 6.10.2017. Nesúhlasia s poukazom žalobcu na bod 12. odôvodnenia

napádaného rozsudku, v ktorom vo veci konajúci súd popisuje jeho „povinnosť a zároveň právo“ nebyť
viazaný doslovným znením navrhovaného petitu v tom, že petit priliehavo „prispôsobil“ a to aj bez
preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu. Týmto postupom bolo porušené základné právo
na súdnu ochranu ďalších účastníkov konania. Stotožnili sa s názorom súdu, že v prerokovávanej veci
uvedeným postupom, nárok žalobcu na trovy konania nevznikol.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že ich vyjadrenie je opäť len výsledkom
hlbokého nepochopenia problematiky, ktorá je meritom prejednávanej právnej veci, a preto sa s touto nie
je možné stotožniť ani len na úrovni hypotetickej diskusie – uvedené je podporené predovšetkým i tou
skutočnosťou, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, zabezpečil všetky potrebné
a navrhované dôkazy a predovšetkým sa vyčerpávajúco vysporiadal s prostriedkami procesného útoku,

i s prostriedkami procesnej obrany žalovaných. Žalovaní 1/ a 2/ napriek ich preukázaným snahám obísť
zákon a konať mimo jeho rámec opakovane poukazujú na tie-ktoré skutočnosti, ktoré v zásade nemajú s
meritomveciničspoločné.Uvedenétvrdeniavsúčasnostiužnemajúzacieľvyvrátiťtvrdenéskutočnosti,
ale produkovať tvrdenia obviňujúce súd prvej inštancie z nezákonného postupu. Súd prvej inštancie v
prejednávanej právnej veci postupoval v intenciách zákona a žalovaným 1/ a 2/ sa doteraz preukázať

opak nepodaril. Opätovne je nutné podotknúť, že súd je viazaný primárnou myšlienkou a zámerom
podanej žaloby – zákonodarca na účely Civilného sporového poriadku neustanovuje povinnosť byť
zastúpený právnym zástupcom vždy a v každom konaní, ktoré svojimi ustanoveniami priamo, alebo
substitučne upravuje (výnimky z uvedeného sú jasne stanovené a definované bez možnosti ich zámeny)
a navrhovateľmi/žalobcami sú často osoby bez právnického vzdelania a bez právneho zastúpenia.

Práve z uvedeného dôvodu je súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti povinný žalobný návrh riadne
preskúmať, analyzovať a určiť tak, čoho sa žalobca domáha. Za týmto účelom nie len že môže, ale je
povinný navrhovaný petit priliehavo prispôsobiť ak nespĺňa zákonom, resp. vykonateľnosťou kladené
požiadavky. Na základe uvedeného je teda nemysliteľné, aby bol široko uplatňovaný princíp navrhovaný
žalovanými a teda, aby bol vo veci konajúci súd striktne viazaný doslovným znením žalobného návrhu a

samotného petitu – dokonca i rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít svedčí o opaku, keď „súd je
viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh
(petit).“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019).
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutérozhodnutieprvoinštančnéhosúduakosprávnepostupompodľa§387ods.1,2CSPpotvrdil.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodilsprávny právny záver, svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim postupom podľa § 220 CSP
odôvodnil.

11. V podanom odvolaní žalovaní 1/ - 3/ zhodne namietajú, že prvoinštančný súd sa nedostatočne
venoval vyhodnoteniu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v spore, preformuloval petit žaloby, rozhodol
o inom práve, než ochrany ktorého sa žalobca domáhal a nesprávne posúdil naliehavosť právneho
záujmu žalobcu na podaní určovacej žaloby.

12. Podľa § 137 písm. c), d) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“
v platnom znení), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 140 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117).

Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov.
14. Podľa § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, §
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

15. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
16. Z poukazovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil niektorý z podielových
spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako
prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (nie osobu blízku),

vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postih uvedenej v § 40a OZ. Občiansky zákonník
neobsahuje ďalšiu úpravu vecného a predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo
z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, to
však nebráni tomu, aby sa podľa analogie legis (§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava
o predkupnom práve zaradená do 8 časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 - § 606. Uvedené

napokonvyplývaajz§603ods.2,ktorýpriamoumožňujepredkupnéprávodohodnúťajakovecnéprávo
(porovnaj napr. P. Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník stručný komentár, IURA EDITION, spol. s r.o.,
Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník komentár a súvisiace predpisy, V.
doplnené rozšírené a aktualizované vydanie EUROUNION Bratislava 2004, str. 221).
17.Vprípadeporušeniapredkupnéhoprávajetedanutnépripustiťmožnosťoprávnenéhospoluvlastníka

domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ust. § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník
z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri
zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej

osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže s domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým
sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 OSP, teraz § 229 CSP). Treťou možnosťou
je, že si ponechá predkupne právo, ktoré však už začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
18. Prvoinštančný súd v predmetnej veci vychádzal zo zistenia, že žalovaná 2/ pred tým, ako sa rozhodla
svoje spoluvlastnícke podiely previesť na žalovanú 1/, neponúkla tieto ostatným spoluvlastníkom, teda

aj žalobcovi, čím si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 140 OZ. Ide teda nepochybne o prípad
porušenia predkupného práva žalobcu. Žalobca ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo
bolo porušené, sa teda môže domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže domáhať od nadobúdateľa (nie od povinného
spoluvlastníka),abymuvecponúkolnapredaj,alebomuzostanepredkupnéprávozachované.Vdanom

prípade sa žalobca podanou žalobou, doručenou súdu domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníctva zo žalovanej 2/ na žalovanú 1/.

19. Zároveň sa domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaná 1/
previedla takto nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach od žalovanej 2/ na žalovaného

3/.

20. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občiansko-právnejprevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní
pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci
inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť

naliehavývtomzmysle,ženavrhovateľ–žalobcavdanomprávnomvzťahumôženavrhovanýmurčením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
alebo právnej neistoty.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. mája 2014 sp.zn. 7Cdo/46/2013, nemožno súhlasiť
s argumentom, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnená už nemá naliehavý právny
záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno
odvodiť ani výkladom ust. § 40a OZ v spojení s § v tom čase 80 písm. c) OSP, teraz § 137 písm. d) CSP
ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu pre prerušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého

právneho záujmu aj vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva.
22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010 sp.zn. 2Cdo/110/2009, naliehavý právny
záujem podľa v tom čase § 80 písm. c) OSP, dnes § 137 písm. d) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.

23. Podľa rozsudku Krajského súdu v Brne z 28. novembra 2003 sp.zn. 12Co 957/2003 v prípade žaloby
na určenie vlastníctva veci v spoluvlastníctve viacerých osôb je daný naliehavý právny záujem na určení
vlastníctva tak vo vzťahu k podielu požadovanému žalobcom, ako i vo vzťahu k vymedzeniu rozsahu
podielového spoluvlastníctva žalovaných.

24. Právny úkon, ktorý má vadu, majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. § 40a
Občianskeho zákonníka sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi)
pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa
neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny

úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného
právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba
dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania

sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu
a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto,
aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa
tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou
v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti

je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu
nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
25. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 20. mája 2015 sp.zn. 30Cdo 366/2015 predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po
procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny

záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto
je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo koho právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu nejde len o to, či
konkrétny subjekt (žalobca) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik napadnutého právneho
úkonu, resp. dotkol sa ho právny úkon pri svojom vzniku, ale tiež o to, ako sa následné určenie, že úkon

bol vykonaný neplatne, premietne do jeho právnych pomerov.
26. Za jeden z účelov zákonného predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva možno
považovaťajzáujempodielovýchspoluvlastníkovnazachovaníurčitejznámejspoluvlastníckejštruktúry,
čo môže byť významné pre nerušené užívanie spoločnej veci, patriacej viacerým spoluvlastníkom, či
bezproblémovú existenciu spoluvlastníckeho vzťahu ako takého.

27. Na podklade uvedeného možno teda vyvodiť, že spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené, má vždy naliehavý právny záujem na dosiahnutí pôvodného stavu, ktorý tu bol predvykonaním relatívne neplatného právneho úkonu, a teda na zachovaní pôvodnej spoluvlastníckej
štruktúry.

28. Ďalej odvolatelia v podanom odvolaní namietali nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.
Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.10.2001 sp.zn. 22Cdo/2474/2000,
podľa ktorého právne účinky dovolania sa neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu pri nedodržaní
predkupného práva podielového spoluvlastníka, nastávajú okamihom, kedy prejav vôle dotknutého
spoluvlastníka, ktorým sa dovoláva tohto dôvodu, dôjde spoluvlastníkovi, ktorý predkupné právo porušil

i nadobúdateľovi prevedeného podielu.

29. To znamená, že v danom prípade správne žalobca žaloval tak žalovanú 1/ ako nadobúdateľku
prevedeného spoluvlastníckeho podielu a ďalej jeho darkyňu, ktorá ho darovacou zmluvou previedla
na žalovaného 3/, ako i žalovanú 2/, ktorá ako podielová spoluvlastníčka pri prevode spoluvlastníckeho
podielu porušila predkupné právo žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného 3/ je daná zápisom

vlastníctva sporného spoluvlastníckeho podielu na liste vlastníctva v príslušnom katastri.
30. Ďalej žalovaní v podanom odvolaní namietali postup prvoinštančného súdu, pokiaľ pristúpil
kpreformulovaniupetitužalobysformulovanéhožalobcomvsúladesoskutkovýmitvrdeniamiaobsahom
žaloby.

31. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/8/2005 časopis Zo súdnej praxe č. 56/2005 údaj
o tom, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha, tzv. petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd
totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v § 153
ods. 2 OSP, dnes § 379 CSP nesmie účastníkom prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú ani účastníkom
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je

vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom
toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré
žalobca sledoval podaním návrhu na začatie konania – žaloby. Požiadavku, aby z návrhu na začatie
konania – žaloby bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ – žalobca domáha, však nemožno vykladať tak, že
by navrhovateľ - žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ust. § 79 ods. 1 druhej

vety OSP (dnes § 31 a nasl. CSP) navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa
z návrhu na začatie konania – žaloby, dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ – žalobca, domáha. Navrhovateľ –
žalobca, uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne
označí, tak aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania – žaloby, bez pochybností vyvodiť
spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu

odporcovi – žalovanému uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ust. § 155 ods.
1 OSP (dnes § 216 CSP) alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom
výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ – žalobca domáha. Iba súd totiž rozhoduje
o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia prípadným návrhom navrhovateľa – žalobcu na
znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí

dbať o to, aby vyjadroval (z obsahu hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ – žalobca návrhom na začatie
konania domáhal.
32. Z obsahu žaloby doručenej žalobcom na súd nepochybne vyplýva, že jeho zámerom bolo
v súdnom konaní dosiahnuť zachovanie pôvodnej spoluvlastníckej štruktúry a dosiahnuť, aby sa
prostredníctvom rozhodnutia súdu žalovanou 2/ prevedený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

v prospech žalovanej 1/ a následne žalovanou 1/ na žalovaného 3/ dostal do vlastníckej sféry pôvodnej
spoluvlastníčky – žalovanej 2/. V danom prípade, pokiaľ i prvoinštančný súd preformuloval znenie
pôvodného žalobného petitu, nerozšíril žalobcom uplatnené právo ani mu nepriznal iné právo, za
zmenených prípadne doplnených rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
33.Žalobcavžalobepresne,určiteazrozumiteľneoznačilspôsoburčeniaprávnehovzťahurozhodnutím

súdu a prvoinštančný súd len použitím iných výrazov vyjadril vo svojom výroku konečný výsledok, resp.
konečné vyústenie žalobcom požadovanej a súdom poskytnutej ochrany.

34. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vyjadril iba naisto určený právny stav, po tom, ako sa
žalobca účinne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy,

uzatvorenej medzi žalovanými. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, uzatvoreného
medzi žalovanou 2/ a žalovanou v rade 1/ podaním žaloby a jej doručením sa skončila relatívna
neplatnosť právneho úkonu a nastala neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti. Vo väzbe na to v súlade s ust. § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. v platnom znení sa obnovilstav, aký tu bol pred vykonaním právneho úkonu, ktorým žalovaná 2/ previedla spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach na žalovanú 1/ a následne na tomto nemohla nič zmeniť ani darovacia zmluva
uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným v rade 3/, ako uviedol prvoinštančný súd v bode 25.

písomne vyhotoveného odôvodnenia svojho rozsudku. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v rade
3/ ako advokát, autorizoval kúpnu zmluvu podľa § 1a ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. Autorizáciou zmluvy
je okrem iného posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým
mravom a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti, zakladajúcej vznik škody. Je zrejmé,
že žalovaný v rade 3/ poznal okolnosti prevodu vlastníckeho práva na podklade predmetnej kúpnej

zmluvy na žalovanú v rade 1/ svoju manželku. Vedel, že prevodkyňa žalovaná 2/ si nesplnila povinnosť
ponúknuť sporný podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom. Ako uviedol prvoinštančný súd, pri prevode
– darovaní sporného podielu jeho manželkou – žalovanou 1/, nemohol byť žalovaný 3/ pri nadobudnutí
vlastníctva k nemu dobromyseľný, a teda nenadobudol vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu
podielu. Takáto darovacia zmluva je absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Po dovolaní sa
neplatnosti právnych úkonov medzi žalovanými, sa zo zákona obnovil pôvodný právny stav, aký tu bol

pred ich vykonaním, a teda opätovnou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu sa stala žalovaná 2/
(§ 34 zák. č. 162/1995 Z.z. v platnom znení).
35. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v ostatnom sa stotožniac
s jeho odôvodnením, (vo vzťahu ku ktorému žalovaní 1/ - 3/ osobitne v podanom odvolaní námietky
nevzniesli), postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

36. Na podklade odvolania žalobcu odvolací súd zmenil výrok rozsudku prvoinštančného súdu o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania, keď na rozdiel od prvoinštančného súdu dospel k záveru, že
v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP. Je možné súhlasiť
s námietkami žalobcu o tom, že zo žaloby žalobcu bolo zjavné, čoho sa podanou žalobou domáha a ani

ust. § 132 a nasl. CSP žalobcovi neukladá formulovať žalobu, resp. návrh rozsudku, ale iba to, aby sa zo
žaloby dalo zistiť, čoho sa domáha, vyvodiť spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo
povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená. To, že prvoinštančný súd použitím
iných výrazov vyjadril vo svojom rozsudku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal,
nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 257 CSP.

37. Odvolací súd preto výrok rozsudku prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania zmenil
tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu.

38. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu vo vzťahu k žalovaným 1/ - 3/ priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP).
39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)