Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202442
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4423202442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (ďalej tiež „otec): A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so
sídlom, Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti manželke, ktorá návrh nepodala (ďalej tiež
„matka“): C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., toho času B. D. XX, E. F., zastúpená JUDr. Klárou
Decsiovou, advokátkou, so sídlom Radničná 4, Nové Zámky, IČO: 42 426 740, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode: G. B., nar. XX.X.XXXX, B.
B., nar. XX.X.XXXX a B. B., nar. X.X.XXXX, všetky bytom C. XX, C., v konaní zastúpené opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky z 29. februára 2024 č. k. 16P/63/2023-302, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti zverenia mal. B. a mal. B.
do osobnej starostlivosti otca p o t v r d z u j e a v časti určenia vyživovacej povinnosti matky m e n
í tak, že matka je povinná platiť výživné na mal. B. vo výške 90 eur mesačne a na mal. B. vo výške 60
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu.
II. V napadnutom výroku VII. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že matka je oprávnená

stýkať sa s mal. B. každý párny víkend v mesiaci od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod s výnimkou
školských prázdnin, kedy je matka oprávnená sa stýkať s mal. B.: - počas jarných školských prázdnin
každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin
do 18.00 hod., - počas veľkonočných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa
prázdnin od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., - počas letných školských prázdnin
každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., - počas jesenných školských
prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 18.00 hod., - počas zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého

dňa prázdnin od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 10.00
hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť
a v matke v určenom čase v mieste jeho bydliska odovzdať. Matka je povinná po skončení styku dieťa
v určenom čase v mieste jej bydliska otcovi odovzdať.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 29.01.2005 v Handlovej, zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu Handlová, vo zväzku 14, ročník 2005, na strane 113, pod poradovým
číslom 5, rozviedol; výrokom II. mal. B. a mal. B. zveril do osobnej starostlivosti otca od právoplatnosti
rozsudku a matke uložil prispievať na výživu mal. B. sumou 110 eur mesačne a na výživu mal. B. sumou
80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca; výrokom III. zveril mal. G. do osobnejstarostlivosti matky od právoplatnosti rozsudku a otcovi uložil prispievať na výživu mal. G. sumou 350
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky; výrokom IV. rozhodol, že zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia; výrokom V. a VI. rozhodol, že neupravuje

styk matky s mal. B. a neupravuje styk otca s mal. G.; výrokom VII. upravil styk matky s mal. B. tak,
že matka je oprávnená s maloletým sa stýkať každý párny víkend v mesiaci od soboty 9.00 hod. do
nedele 17.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku dieťa odovzdá
v mieste bydliska otca a otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť, matke odovzdať a od matky
prevziať a výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 5, § 18, § 22, § 23, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1
a 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine,
čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, keď dospel k záveru, že návrh na
rozvod manželstva je dôvodný, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené,
a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd dospel k záveru, že zistené príčiny rozvratu
manželstva, rozdielne povahové vlastnosti a názory, nie sú len prechodného charakteru. Z manželstva

pochádzajú 3 maloleté deti, pričom rodičia sa na úprave rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode nevedeli dohodnúť. Na informatívnom stretnutí rodičov uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej mal. B. a mal. B. mali byť zverené do osobnej starostlivosti otca a mal. G. do osobnej starostlivosti
matky. Pred otvorením pojednávania matka žiadala zveriť všetky deti do jej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na nejednotnosť rodičov ohľadne zverenia maloletých detí po vykonanom dokazovaní s

dôrazom na vyjadrenia maloletých detí súd rozhodol tak, že maloleté deti B. a B. zveril na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti otca a mal. G. do osobnej starostlivosti matky. Súd mal jednoznačne
preukázané, že vzťahy medzi mal. B. a matkou sú vážne narušené nielen kvôli incidentu, ku ktorému
došlo v období, keď už matka opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa za účelom starostlivosti o deti,
keď bol otec na služobnej ceste, ale aj predtým, keď B. udávala, že ju matka ponižovala a zhadzovala

jej sebavedomie. Viackrát jej zdôraznila, že ak niečomu nerozumela, že by to už mala vedieť. Stalo sa,
že ju udrela topánkou alebo lanom. Je nepochybné, že vzťahy medzi matkou a B. sú narušené i z toho
dôvodu, že matka mala rozdielny názor ako otec na kamaráta B., čo vyplýva i z rozdielnych názorov na
výchovu detí. Mal. B. súd rovnako zveril do osobnej starostlivosti otca vzhľadom na jeho jednoznačné
vyjadrenie s tým, že chce zostať v známom prostredí, kde žil i doteraz, kde navštevuje školu a má

kamarátov. Vzťah matky a mal. B. je v poriadku, dieťa nemalo výhrady voči kontaktu s matkou, avšak
trvalo na tom, aby styk bol na jeho dobrovoľnosti. V spoločnej domácnosti s otcom naďalej zostáva i B.,
ktorý dovŕšil plnoletosť. Deti B. a B., ktorí matku navštevovali viacej, zdôraznili a zhodne uviedli, že matka
ichpomernečastozaťažovalaproblémamivsúvislostisrozvodom,čoimvadilo.Akbytietovecipominuli,
nemajú problém byť v kontakte a v styku s matkou, z čoho vyplýva, že medzi deťmi a matkou i predtým

boli vzťahy vyrovnané. Súd sa v žiadnom prípade nestotožnil z vyššie uvedených dôvodov s návrhom
matkynazvereniedetídojejosobnejstarostlivostiarovnakosanestotožnilsnázorommatkynazverenie
chlapcov do striedavej osobnej starostlivosti, pretože s tým deti nesúhlasili a súd to rovnako považoval
za zaťažujúce vzhľadom na podmienky, ktoré mal preukázané v čase rozhodovania s dôrazom na mal.
B., ktorý navštevuje Základnú školu v C.. Súd nepoprel, že zmena názoru matky ohľadne zverenia detí

po informatívnom stretnutí rodičov bola i preto, že matka, tak ako uvádzala, si nevedela predstaviť, že by
sa o deti nestarala a považovala to za určitú ujmu. Bolo potrebné však zaujať racionálny postoj hlavne po
výsluchu detí a vykonanom dokazovaní. Tvrdenia matky ohľadne nevhodného výchovného pôsobenia
zo strany otca v čase rozhodovania súdu preukázané neboli a matka v tejto časti neuniesla dôkazné
bremeno. Je pravdou, že matka podala trestné oznámenie na otca, avšak bolo to až po vykonanom

dokazovaní 08.01.2024, kde poukazuje na skutočnosti ohľadne mal. B., o ktorých však vedela minimálne
už v období, keď žili v spoločnej domácnosti a vo vzťahu k mal. G. sa o týchto skutočnostiach rovnako
dozvedela v lete 2023 a riešila to až podaním oznámenia v roku 2024. Je zarážajúce, že matka sa
domáha i psychologických posudkov detí, aby bola zabezpečená ich objektívna výpoveď. Čo sa týka
zastupovania a spravovania majetku maloletých detí súd mal preukázané, že obaja rodičia sú schopní

a spôsobilí vo vzťahu k všetkým maloletým deťom plniť si tieto zákonné povinnosti v zmysle § 28 ods.
1 písm. b, c) Zákona o rodine. Obaja rodičia ohľadne styku, ako aj kolízny opatrovník žiadali styk
maloletých detí neupraviť, pretože sa vedia dohodnúť. V čase rozhodovania súdu mal súd jednoznačne
preukázané,ževzťahymedzimal.B.amatkouamal.G.aotcomsúvážnenarušenéaobedetiuviedli,že
sanechcúsrodičomstýkať.Súdrešpektovalvyjadreniedetívzhľadominaichvek,apretostykneupravil.

Čo sa týka maloletého B., súd i napriek návrhom rodičom a kolízneho opatrovníka styk upravil, pretože
mal za to, že je potrebné, aby bolo určené, kedy má matka právo sa s dieťaťom stýkať a rovnako aby bolo
dieťa pripravované na to, že v tomto období bude u matky. Z uvedeného vyplýva, že súd uložil povinnosť
obom rodičom vo vzťahu k mal. B. na strane otca maloleté dieťa pripravovať na styk s matkou a nastrane matky styk realizovať. Súd sa nestotožnil s vyjadrením maloletého dieťaťa, aby sa styk realizoval
s matkou, keď o to bude mať dieťa záujem, pretože nastavením takéhoto stavu by sa styk realizoval
len obmedzene tak, ako tomu bolo i v poslednom období vzhľadom na pribúdajúce školské povinnosti

dieťaťa. Súd však mal za to, že ak sú určené presné termíny, dieťa, ako aj obaja rodičia si budú schopní
zariadiťsvojepovinnostitak,abysastykrealizovalbezproblémovavrámcistykumohlamatkarealizovať
svoje rodičovské povinnosti, podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa a naďalej rozvíjať a budovať
citové väzby. Ak by styk upravený nebol, je možné konštatovať, že stretnutia maloletého dieťaťa s
matkou by boli menej pravidelné, čo mal súd potvrdené i z výpovede dieťaťa. Súd poznamenal, že je na

oboch rodičoch, aby sa snažili vzniknutú situáciu preukázanú v čase rozhodovania súdu zmeniť a riešiť
i vo vzťahu k ostatným dvom maloletým deťom do budúcna tak, aby sa im podarilo obnoviť vzájomné
vzťahy s deťmi pôsobením na deti, ktoré im boli zverené do starostlivosti. Rodičia mal. detí sa nevedeli
dohodnúť na výške výživného, pretože obaja prezentovali v podstate rozdielne názory na zverenie mal.
detí na čas po rozvode, a preto musel i o tejto časti konania rozhodnúť súd. Otec sa v návrhu na začatie
konania domáhalurčeniavýživnéhovovzťahukmaloletýmdeťomvminimálnejvýškevzmysle§62ods.

3 Zákona o rodine a v záverečnom návrhu sa domáhal určenia výživného na mal. B. vo výške 150 eur
a na mal. B. vo výške 140 eur. Navrhol, že na mal. G. bude prispievať sumou 260 eur mesačne k rukám
matky s tým, že v návrhu uvádzal, že je ochotný prispievať na výživu mal. G. sumou 350 eur mesačne.
Matka maloletých detí sa domáhala ich zverenia do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode a výšku
výživného neuvádzala. V prípade zverenia mal. detí B. a B. do osobnej starostlivosti otca navrhla určiť

výživnévovýške 30%zosumyživotnéhominimavzhľadomnato,žemápracovnúzmluvuuzatvorenú
len do konca marca 2024. V prípade zverenia mal. G. do jej osobnej starostlivosti sa domáhala určenia
výživného vo výške 350 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním v čase rozhodovania súdu mal súd
preukázané, že výdavky na mal. B. pozostávajú: rozpočítané výdavky vo výške 50 eur, vreckové 20
eur, vitamíny 20 eur, cestovné 30 eur, oblečenie 50 eur, strava 150 eur, alikvotná časť nákladov na

bývanie 46 eur. Celkové uznané opakujúce sa výdavky na mal. dieťa predstavujú sumu 366 eur. Ak
matka maloletého dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 110 eur, odpočítajú sa rodinné prídavky vo
výške 60 eur, otec bude povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 196 eur, i napriek tomu, že
dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť, kde súd zohľadňoval tú skutočnosť, že príjmy otca sú minimálne
dvojnásobne vyššie ako príjmy matky. Výdavky na mal. B. pozostávajú: vreckové 10 eur, obedy 25 eur,

oblečenie 40 eur, strava 120 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 46 eur. Celkové uznané výdavky na
mal. B. sú vo výške 241 eur. Ak matka zaplatí výživné vo výške 80 eur, odpočítajú sa rodinné prídavky,
otec bude povinný prispievať na výživu mal. B. sumou 100 eur. Výdavky na mal. G. pozostávajú: obedy
53 eur, strava doma 150 eur, cestovné, vreckové a lieky spolu 80 eur, oblečenie 50 eur, školské pomôcky
20 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 46 eur a rozpočítané náklady na strojček na jeden mesiac

25 eur. Celkové výdavky predstavujú sumu 424 eur. Ak otec maloletého dieťaťa bude platiť výživné vo
výške 350 eur, odpočítajú sa rodinné prídavky, matka bude povinná prispievať na výživu mal. dieťaťa len
minimálnou sumou vzhľadom na jej finančné možnosti. Pri určení výživného súd zohľadňoval u oboch
rodičov i tú skutočnosť, že majú vyživovaciu povinnosť i na plnoletého syna B., kde mal súd preukázané
výdavky vo výške 449 eur, ktoré pozostávajú: cestovné 30 eur, vreckové 20 eur, vitamíny 20 eur, školské

pomôcky 20 eur, obedy 53 eur, strava 180 eur, oblečenie 80 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie
46 eur. Pri určení výšky výživného súd u oboch rodičov zohľadňoval tú skutočnosť, že obaja majú štyri
vyživovacie povinnosti a zároveň súd vychádzal i z metodickej tabuľky určenia výživného pri zohľadnení
veku detí. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že výživné na mal. B. má predstavovať 13 % z
príjmu rodiča, na mal. B. 11 % z príjmu rodiča, na mal. G. 13 % z príjmu rodiča a na B. 15% z príjmu

rodiča. Pri určení výživného súd vychádzal z preukázateľného príjmu otca, ktorý v zmysle potvrdenia
zamestnávateľa bol vo výške 3 855 eur za obdobie od 10/2022 do 09/2023. Ak otec mal. dieťaťa z
uvedeného príjmu zaplatí určené výživné pre mal. G. vo výške 350 eur, bude schopný prispievať i na
výživu ostatných detí, pretože výživné bolo určené v nižšej sume ako je zohľadnené v metodických
tabuľkách, pretože z príjmu otca by predstavovalo sumu 501 eur. Pri určení výživného súd zohľadňoval

preukázateľné opakujúce sa potreby maloletého dieťaťa tak, ako je vyššie uvedené. Otec by mal v
zmysle metodických tabuliek prispievať na výživu B. z preukázateľného príjmu vo výške 578 eur, avšak
je nepochybné, že súd uznal výdavky na plnoletého B. vo výške 449 eur, a preto rovnako jeho príspevok
bude určite nižší, i vzhľadom na vyživovaciu povinnosť matky. Výživné na mal. B. z príjmu otca by malo
predstavovať sumu 501 eur a výživné na mal. B. sumu 424 eur. Je nepochybné, že otec maloletých

detí a toho času i plnoletého B. od 03/2023 zabezpečoval potreby detí sám a rovnako uhrádzal i všetky
výdavky v súvislosti s bývaním, ako aj s ostatnými splátkami. I uvedené skutočnosti súd zohľadňoval pri
určení výživného s tým, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a má zohľadňovať
i životnú úroveň rodiča. Preukázateľný príjem matky v čase rozhodovania súdu bol vo výške 950 eur,ktorý pozostával z príjmu zo zamestnania vo výške 850 eur a z príjmu trénovania koní vo výške 100 eur.
Matka detí poberala rodinné prídavky vo výške 240 eur a otec jej platil výživné na G. vo výške 350 eur.
Je možné konštatovať, že tento príjem matky je niekoľkonásobne nižší ako príjem otca, a preto pri určení

výživného súd zohľadňoval rovnako vyživovacie povinnosti matky voči všetkým deťom a vychádzal i z
metodickýchtabuliek.Zuvedenéhopreukázateľnéhopríjmumatkauhrádzalanájomnévovýške250eur,
voda 15 eur, elektrina 50 eur, internet 15 eur, telefón 20 eur, strava 150 eur, drogéria 50 eur, lieky 20 eur.
Ak matka z uvedeného preukázateľného a uznaného príjmu zaplatí určené výživné vo výške 190 eur,
zostane jej suma rovnajúca sa minimálnej mzde na plnenie si vyživovacej povinnosti voči dcére G., ako

ajplnoletémusynoviB.anaúhraduvýdavkovvsúvislostisbývanímajejosobnýchpotrieb.Súdzáverom
konštatoval, že pri určení výživného súd vychádzal z preukázateľných uznaných potrieb detí, tak ako je
vyššie uvedené, zohľadňoval štyri vyživovacie povinnosti na strane oboch rodičov a vychádzal z čistého
mesačného príjmu otca vo výške 3850 eur a u matky vo výške 850 eur vzhľadom na to, že príjem z
trénovania nie je pravidelný a v neposlednom rade je ovplyvnený i vzniknutou situáciou medzi rodičmi.
Súd pri určení výšky výživného prihliadal i na metodické tabuľky, ktoré zohľadňujú vek detí a počet

vyživovacíchpovinnostípovinnýchosôb.Súdsariadilitým,ževyššípríjemrodičaneznamenápovinnosť
určiť vysoké výživné bez ohľadu na ostatné vyššie uvedené skutočnosti. Súd zároveň zohľadňoval i
celkovú finančnú situáciu každého z rodičov, kedy mal preukázané, že finančná situácia na strane otca je
lepšia, vzhľadom na vyšší príjem, vlastníctvo motorového vozidla a využívanie nehnuteľnosti, ktorá je v
BSM účastníkov. Na strane matky mal súd preukázaný nižší príjem a zhoršenú situáciu v tom, že matka

je povinná riešiť si i bytovú otázku. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov a
má odzrkadľovať životnú úroveň rodičov, čo súd rovnako zohľadňoval pri určovaní výživného. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.
3. Proti výrokom II. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka

detí, ktorá navrhla výrok II. zmeniť a maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť
platiť výživné na mal B. vo výške 350 eur mesačne a na mal. B. vo výške 350 eur mesačne a výrok
V. a VII. zrušiť, alternatívne výrok II. v časti uloženia vyživovacej povinnosti zmeniť a uložiť jej platiť
výživné na mal. B. vo výške 90 eur mesačne a na mal. B. vo výške 60 eur mesačne a výrok VII.
zmeniť a okrem bežného styku upraviť styk počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. 9.00

hod. do 26.12. do 18.00 hod, Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok prvé dva
týždne v mesiaci júl počas letných prázdnin, alebo rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bola toho názoru, že rozsudok v napadnutých častiach nie
je správny, a to pre nesprávne právne posúdenie a neúplne zistený skutkový stav. Súd sa pri určení
komu sa mal. B. a mal. B. zverujú do osobnej starostlivosti neriadil záujmami maloletých detí, keď

zvykonanéhodokazovaniamožnomaťpochybnostiozabezpečovanídôslednejstarostlivostiovýchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí zo strany otca. Vzhľadom na to, že otec maloleté
deti vychováva spôsobom, ktorý nezabezpečuje správny vzťah k matke, nemôže súhlasiť so zverením
maloletých detí do jeho starostlivosti. Otec deťom hovoril, že to, že je ich matka, ešte nie je dôvod
na to, aby ju poslúchali. U mal. B. je to stále horšie, s mal. B. sa jej vzťah zlepšil, pretože tento je

ovplyvnený starším synom B., ktorý sa nenechal ovplyvniť otcom. Mal. B. sa množia poznámky zo školy
a má už i pokarhanie riaditeľa školy. Podľa jej názoru záujmom maloletého dieťaťa nie je to, čo dieťa
chce, ale čo je pre neho dobré a správne a na to by mal prihliadať nielen súd, ale aj kolízny opatrovník.
Ona nemala výhrady voči priateľovi mal. B., nesúhlasila však s tým, že keď u nich prvýkrát prespal
na matraci, ráno bola dcéra s ním, namiesto vo svojej posteli. Tiež si myslí, že by sa nemala pred

priateľom pretŕčať nahá. Pokiaľ sa otec dcéry zastal, tejto to dodávalo sebavedomie a brojila stále viac
proti matke. Nemyslí si, že by mala s mal. B. taký zlý vzťah, ako to prezentuje ona. Maloletá bývala
často chorá, mala úrazy, pričom po lekároch s ňou chodila ona, nie otec. Podľa jej názoru by malo byť
vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Matka ďalej nesúhlasila s výškou výživného. Súdom určené
výživné je v nepomere s výživným, ktoré platí otec zo svojho príjmu na mal. G.. V súčasnosti je vedená

v evidencii nezamestnaných na ÚPSVaR. Súdom určené výživné nebude schopná platiť a navrhla určiť
výživné na mal. B. vo výške 90 eur mesačne a na mal. B. vo výške 60 eur mesačne. Súdom určený
styk považovala za nedostatočný a za účelom výkonu rodičovských práv, nepretrhnutia citových väzieb
ho navrhla rozšíriť.
4. V doplnení odvolania zotrvala na dôvodoch odvolania. Navštívila deti dňa 12.5.2024, keď bol otec

na školení, pričom doma bol neporiadok a deti nemali pripravené jedlo. Podľa matky je takáto situácia
v poslednom období bežná, deťom vyhovuje, keď sú bez dozoru a môžu si robiť čo chcú. Pokiaľ by bol
rozsudok v časti zverenia detí potvrdený navrhla, aby maloleté dieťa priniesol otec do miesta bydliskamatky a po skončení styku ho aj prevzal v mieste jej bydliska s prihliadnutím na jej majetkovú a finančnú
situáciu, ako aj na to, že nemá motorové vozidlo.
5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch potvrdiť. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom, ktorý vychádza z vykonaného
dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov a maloletých detí a zároveň korešponduje aj
s názorom kolízneho opatrovníka. V danom prípade nebola zistená žiadna pochybnosť o zabezpečení
dôslednej starostlivosti o deti. Mal. B. dostala na polroka pochvalu triedneho učiteľa za vzorné správanie,
prospechadochádzku.Mal.B.jevobdobíprechodudopuberty,pričomrozvodanajmämatkineneustále

výčitky ho zaťažujú. Napriek náročnému obdobiu sa mu prospech nezhoršil a stále sa zúčastňuje
rôznych školských súťaží. On maloletého vedie k tomu, aby porozumel vlastným emóciám a dokázal ich
adekvátne vyjadrovať. Čo sa týka vzťahu s matkou je pravdou, že najviac narušený vzťah s matkou má
mal. B.. Ich vzťah bol narušený ešte pred odchodom matky z domu. Následne sa počas uplynulého roka
udialo viacero incidentov, ktoré tento vzťah ešte viac poškodili. Vzťah matky s mal. B. je narušený najmä
matkinými neustálymi výčitkami voči osobám, ktoré má maloletý rád. B. sa chce s matkou stretávať,

stále dookola jej dáva šance, avšak väčšinu stretnutí pokazí matka práve tým, že sa nevie odosobniť
od problémov, ktoré majú v súvislosti s rozvodom. Navrhol, aby sa styk direktívne nerozširoval, ale bol
ponechaný bez úpravy. V súvislosti s úpravou styku odmietol povinnosť nosiť mal. B. za matkou, keď
matka počas pojednávaní uviedla, že si zobrala od kamaráta pôžičku 5000 eur na kúpu motorového
vozidla, pričom vozidlo VW Golf používa aj v súčasnosti. B. by s matkou trávil čas a aj to pravidelne

skúša, no neustále konflikty ho vyčerpávajú a reaguje preto na matku odmietavo. Čo sa týka odvolania
v časti výživného uviedol, že matka je zdravá a nič jej nebráni riadne pracovať.
6. Opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní a rozsudok v napadnutých
častiach nepovažovala za správny a zohľadňujúci záujmy maloletých detí. Nesúhlasila s tvrdením otca,

že deťom zabezpečuje dôslednú starostlivosť, nakoľko je často odcestovaný a vtedy sa o deti starajú
brat otca a bratova priateľka, pričom matka má pochybnosti o vhodnosti tejto starostlivosti. Uviedla, že
sa žiadneho stretávania s mal. B. nedožadovala, rešpektovala jeho rozhodnutie, že s ňou do J. nechce
ísť. Podľa jej názoru psychologickým vyšetrením sa deti nezaťažia, sú múdre a pohovor s psychológom
zvládnu. Osobou, ktorá v rodine autoritatívne rozhodovala a túto riadila, bol otec maloletých, ktorého

sa všetci báli. Ďalej uviedla, že v súčasnosti rieši poúrazové zdravotné problémy, ktorý utrpela dňa
12.2.2024 a má obmedzenú hybnosť IV. prsta ľavej ruky.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas

verejnéhovyhláseniarozsudku(§219ods.3CSP)adospelkzáveru,žeodvolanieječiastočnedôvodné.

9. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 29.01.2005 v Handlovej, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Handlová, vo zväzku 14, ročník 2005, na strane 113, pod poradovým

číslom 5, rozviedol; výrokom II. mal. B. a mal. B. zveril do osobnej starostlivosti otca od právoplatnosti
rozsudku a matke uložil prispievať na výživu mal. B. sumou 110 eur mesačne a na výživu mal. B. sumou
80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca; výrokom III. zveril mal. G. do osobnej
starostlivosti matky od právoplatnosti rozsudku a otcovi uložil prispievať na výživu mal. G. sumou 350
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky; výrokom IV. rozhodol, že zastupovať

maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia; výrokom V. a VI. rozhodol, že neupravuje
styk matky s mal. B. a neupravuje styk otca s mal. G.; výrokom VII. upravil styk matky s mal. B. tak,
že matka je oprávnená s maloletým sa stýkať každý párny víkend v mesiaci od soboty 9.00 hod. do
nedele 17.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku dieťa odovzdá
v mieste bydliska otca a otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť, matke odovzdať a od matky

prevziať a výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku II. (zverenie mal. B. a mal. B. do osobnej starostlivosti otca a uloženie povinnosti matke platiťmaloletým deťom výživné), výroku VII. (úprava styku matky s mal. B.) a závislého výroku VIII. (o trovách
konania).

11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil (s výnimkou určenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky a určenia rozsahu jej styku s mal.
B.) a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387

ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť (s výnimkami uvedenými vyššie),
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke (v otázke zverenia mal. B. a mal. B. do osobnej starostlivosti
otca). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov

majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť
nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v
bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.

13. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a

sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj
v iných právnych predpisoch.

15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s

jeho záujmom.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec v otázke zverenia mal. B. a mal. B.
posúdil z vyššie uvedených hľadísk a správne vzhľadom na vykonané dokazovanie i s prihliadnutím na

prezentovaný názor maloletých tieto zveril do osobnej starostlivosti otca. V podrobnostiach odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 18.).20. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení mal. B. a mal. B. do osobnej starostlivosti otca, nie
celkom správne ustálil rozsah vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom.

21. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine
významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).
V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním

(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným
stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,
sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej
povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom
slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od

veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,
voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba
odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť
dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia

dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.).

22. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa

mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a
prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/
škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa
v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať
v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba

prehliadnuťdveskutočnosti:1/maloletévýživouoprávnenédieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovni
svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov.

23. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom

zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 % z čistého
príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti, samozrejme so zohľadnením, že určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu.

24.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žepríjmovéamajetkovépomeryrodičovsúpodstatneodlišné,
keď naviac matka mala pracovný pomer dojednaný na dobu určitú (do marca 2024) a v súčasnosti je

evidovanánaúradepráce.Sprihliadnutímnajejzárobkovéschopnostiamožnostisúdomprvejinštancie
určené výživné nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky. Vzhľadom na
prejavenú ochotu matky platiť výživné vo výške 90 eur na mal. B. a 60 eur na mal. B. mesačne, odvolací
súd matke uložil prispievať na výživu detí v týchto sumách.

25. Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie matky proti rozsudku v časti úpravy jej styku s mal.
B., keď úpravu styku súdom prvej inštancie bola nedostatočná.

26. Aj rodič, u ktorého sa dieťa nenachádza v osobnej starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, tento je

a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z toho vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa
to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom, pričom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu
rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Prirozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek,
zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný
režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,

rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým
záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
vývoj a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

27. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd za dôvodné upraviť styk matky s mal. B. nielen
v rozsahu bežného styku, ale aj styku počas školských prázdnin, aby mala matka možnosť so synom
stráviť dlhší čas, čo ich vzťahu len prospeje. Je na matke, aby sa počas styku s maloletým správala tak,
aby bol tento čas plnohodnotne stráveným tak pre matku, ako aj mal. B.. Odvolací súd nevidel dôvod,
pre ktorý by cestovanie spojené s odovzdávaním mal. B. malo zaťažovať len jedného z rodičov, preto

určil, že miestom odovzdania je bydlisko odovzdávajúceho rodiča.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II. v časti zverenia mal. B. a mal. B. do osobnej starostlivosti otca podľa § 387 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil a v napadnutom výroku II. v časti určenie vyživovacej povinnosti matky a

v napadnutom výroku VII. podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
29. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 2 CSP a § 52 CMP.

30. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).