Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238938
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123238938.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska
cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Insolvenčný
správca, k.s. so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 33 203 296, správca úpadcu: A. B., nar.
XX.XXXXXX, bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., o určenie popretej pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu A. B., nar. XX.XXXXXX, bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., vedenom
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2023, je veriteľom pohľadávky proti podstate vo výške 3348,39

eur vzniknutej z titulu neuhradenia poistného na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

2. Podaním doručeným súdu dňa 16.09.2024 vzal žalobca žalobu späť s poukazom na to, že žalovaná
pohľadávka proti podstate bola správcom dodatočne uznaná.

3. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, s poukazom na skutočnosť, že na prípadný nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby by sa podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliadalo a že zároveň nejde o

situáciu podľa § 146 ods. 2 CSP, rozhodol súd podľa § 145 ods. 1 CSP o zastavení konania (výrok I.).

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. K náhrade trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania
ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných
dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu

späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky
náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním

žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju
vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP).
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010

10. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, ktoré žalobca odôvodnil dodatočným uznaním
pohľadávky proti podstate žalovaným, ktoré však nijako nepreukázal. Procesné zavinenie na zastavení
konania tak nesie žalobca. Nárok na náhradu trov konania preto svedčí žalovanému voči žalobcovi.
Nakoľko však podľa obsahu spisového materiálu žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol
súd priamo v tomto uznesení o trovách konania tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal (výrok II.). V

súvislosti s takýmto spôsobom rozhodnutia o trovách konania odkazuje súd na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 26.10.2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015, bod 13.

11. V nadväznosti na toto rozhodnutie súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov
konania už nie je potrebné, a teda o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie

urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.