Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122234120
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122234120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
vprávnejvecižalobcuVOLKSWAGENFinančnéslužbySlovenskos.r.o.,sosídlomVajnorská98,83104
Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného advokátkou JUDr. Elena Štefančíková, so sídlom Veternicová
1, 841 05 Bratislava IČO: 42 360 340, proti žalovanému Auto Rent Plus, s.r.o., so sídlom Zvolenská
cesta 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 43 956 823, zastúpenému advokátkou JUDr. Idou Cabanovou,
so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 005 787 o zaplatenie 20.475,10
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.

63Cb/41/2022-163 zo dňa 19. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/41/2022-163 zo dňa 19. januára 2023, p o t
v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
20.475,10 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 21.428,22 Eur od 24.07.2021 do 10.08.2021,
z istiny 20.475,10 Eur od 11.08.2021 až do zaplatenia a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobou doručenou na upomínací súd domáhal od žalovaného úhrady istiny 20.475,10 Eur, ako svojho
nároku zo zmluvy o AutoKredite č. 978061 po jej predčasnom ukončení. V žalobe tvrdil, že strany
sporu uzatvorili dňa 18. 12. 2017 zmluvu o AutoKredite č. 978061, súčasťou ktorej boli aj všeobecné
zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“) a splátkový kalendár. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol

žalobca žalovanému finančný úver vo výške 41.250,- Eur s dobou splatnosti 48 mesiacov, účelovo
určený na zabezpečenie kúpy osobného motorového vozidla továrenskej značky LAND ROVER,
model: Range Rover Sport 4.4SDV8, rok výroby 2014, zdvihový objem 4360 cm2, 250 kwh, VIN: A.,
farba: čierna metalíza. Povinnosťou žalovaného bolo vrátiť poskytnutý úver žalobcovi v pravidelných
mesačných splátkach podľa splátkového kalendára dohodnutého k úverovej zmluve. Na zabezpečenie
svojho záväzku žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 18. 12. 2017 aj Zmluvu o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. 978061, ktorou žalovaný dočasne previedol na žalobcu vlastnícke právo

k predmetu financovania.

3. Žalovaný sa v zmysle článku VII ods. 2 VZP dostal do omeškania s úhradou 2 splátok a preto
žalobca listom zo dňa 20. 01. 2021 oznámil žalovanému podľa čl. VII ods. 3 VZP, že sa stalsplatným celý úver podľa zmluvy. Zároveň v ňom vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy tam uvedenej s upozornením, že ak tak neučiní, žalobca si uplatní zabezpečovací prevod
práva v zmysle zabezpečovacej zmluvy. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v stanovenej lehote

žalobcom neuhradil, a preto žalobca pristúpil k protokolárnemu odobratiu predmetu financovania tak,
ako to vyplýva z protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 26. 01. 2021. Právnym dôsledkom predčasného
ukončenia zmluvy o predčasnej splatnosti úveru vznikla žalovanému v súlade s čl. VII bod 5 VZP
povinnosť uhradiť žalobcovi vzniknutú pohľadávku vo výške 21.428,22 Eur, ktorá bola vyčíslená v listine,
označenej ako Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite č. 978061, vystavenej

žalobcom dňa 09. 07. 2021 a doručenej žalovanému doporučenou zásielkou na adresu žalovaného
zapísanú v Obchodnom registri. Dňa 10. 08. 2021 žalobca započítal v prospech žalovaného pohľadávku
žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 953,12 Eur (preplatok), z ktorého dôvodu suma vyčíslená
vo finančnom vyrovnaní po zrealizovaní zápočtu predstavuje sumu 20.475,10 Eur. Žalobca sa pokúsil
o zmierlivé riešenie situácie a zaslal žalovanému prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu dňa 24.
01. 2022 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. I predžalobná výzva sa vrátila odosielateľovi ako nedoručená

z dôvodu - „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca preto predmetnou žalobou požaduje
uhradenie predmetnej istiny i s príslušenstvom v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a to úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny 21.428,22 Eur od 24. 07. 2021 do
10. 08. 2021, zo sumy 20.475,10 Eur od 11. 08. 2020 až do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 369 c)
ods. 1 Obchodného zákonníka si uplatnil i nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- Eur. K žalobe žalobca pripojil úverovú zmluvu, všeobecné zmluvné podmienky
k úverovej zmluve, splátkový kalendár, zabezpečovaciu zmluvu, protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla,
protokol o prevzatí vozidla po ukončení zmluvy, oznámenie predčasnej splatnosti úveru, finančné
vyrovnanie, predžalobnú výzvu.

4. Upomínací súd vydal v konaní č.k. 31Up/122/2022 platobný rozkaz dňa 15. 02. 2022, proti ktorému
žalovaný v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor. V odpore žalovaný uviedol, že spoločnosť Erato,
s.r.o., Banská Bystrica, IČO: 50230689, ako predávajúci a žalovaný, ako kupujúci uzavreli v roku
2017 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu
továrenskej značky LAND ROVER, model: Range Rover Sport 4.4SDV8, rok výroby 2014 za kúpnu

cenu 55.000,- Eur s DPH. Za účelom zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny za motorové vozidlo žalobca
so žalovaným uzavreli dňa 18. 12. 2017 Zmluvu o AutoKredite č. 978061, ktorej súčasťou boli aj VZP
a splátkový kalendár. Na základe takto uzatvoreného záväzkovo právneho vzťahu poskytol žalobca
žalovanému finančný úver vo výške 41.250,- Eur s dobou splatnosti 48 mesiacov tak, ako to tvrdil
žalobca. Po prevzatí motorového vozidla žalovaným od predávajúceho sa na motorovom vozidle

vyskytli vady, ktoré žalovaný žiadal odstrániť v rámci záručnej doby. Predávajúci sa zaviazal, že vady
na motorovom vozidle odstráni a prevzal motorové vozidlo do opravy. Žalovaný aj v období opravy
motorového vozidla plnil splátky v zmysle splátkového kalendára žalobcovi. Do omeškania sa žalovaný
dostal z dôvodu vzniku pandemickej situácie Covid 19 a vysokého poklesu tržieb, pričom po celú dobu sa
motorovévozidlonachádzalovopraveupredávajúceho.Vroku2021sažalovanýdozvedel,žemotorové

vozidlo bolo zo strany predávajúceho dané do opravy servisu AUTO COMPANY, s.r.o., so sídlom Pažiť,
177 Pažiť, IČO: 47580232. Od tejto spoločnosti dňa 26. 01. 2021 prevzal žalobca motorové vozidlo za
účelomjehoodobraniazdôvoduporušeniaúverovejzmluvyapovyhlásenípredčasnejsplatnostiZmluvy
o Autokredite. Podľa obsahu Protokolu o prevzatí tohto motorového vozidla je zrejmé, že motorové
vozidlo bolo pri prevzatí poškodené, o čom žalovaný nevedel. Rovnako žalobca žalovaného o tejto

skutočnosti neinformoval. Žalovaný pritom tvrdil, že motorové vozidlo bolo havarijne poistené. Mal za
to, že žalobca po odobratí motorového vozidla nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď neoznámil
žalovanému, že motorové vozidlo je údajne výrazne poškodené. Keby tak žalobca učinil, žalovaný si
mohol uplatniť nárok za opravu cez havarijné poistenie, k čomu nedošlo pre neoznámenie žalobcu, čím
spôsobil takto žalovanému škodu. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca odpredal motorové vozidlo za veľmi

nízkucenu10.465,83EurbezDPH,čožalovanýpovažujezanezákonnéavrozporesozabezpečovacou
zmluvou, keďže uvedené motorové vozidlá sa v danom čase predávali za oveľa vyššie ceny. Z tohto
dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia ohľadne skutočností tvrdených v odpore žalovaný
nepredložil žiaden listinný dôkaz.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje tvrdenia žalovaného za účelové,
nezodpovedajúce skutočnosti a nepodložené žiadnym dôkazným prostriedkom. Žalobca poukázal na
to, že žalovaný nerozporuje uzavretie Zmluvy o AutoKredite č. 978061 zo dňa 18. 12. 2017, na základe
ktorej mu bol poskytnutý finančný úver vo výške 41.250,- Eur za účelom zabezpečenia financovaniakúpy osobného motorového vozidla. Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že žalovaný porušil svoju
zmluvnú povinnosť a poskytnutý finančný úver žalobcovi nevrátil. I sám žalovaný potvrdil v odpore,
že sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, pričom je bez právneho významu dôvod, pre

ktorý sa tak stalo. Žalobca zároveň uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že predmet financovania
sa mal nachádzať po celú dobu od jeho prevzatia v oprave u predávajúceho, t. j. odlišnej osoby od
žalobcu, že toto tvrdenie nemá žiaden význam vo vzťahu k meritu veci. Odôvodňoval to i ustanovením
čl. 1 VZP, podľa ktorého „výber, voľba predmetu financovania je výlučnou záležitosťou klienta. Veriteľ
poskytuje klientovi finančnú službu – AutoKredit, nezodpovedá teda za akékoľvek vecné a právne

vady predmetu financovania. Akékoľvek nároky klienta alebo predávajúceho z týchto vád sú vzťahom
založeným kúpnou zmluvou medzi klientom a predávajúcim.“ Z vyššie uvedeného teda podľa žalobcu
vyplýva, že akékoľvek prípadné vady na predmete financovania nie sú predmetom zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalovaného o tom, že sa mal dozvedieť v roku
2021 o tom, že predmet financovania bol daný do opravy servisu Auto company, a že nemal vedomosť
o poškodení predmetu financovania pri jeho odobratí žalobcom. Tieto tvrdenia žalovaného vyvrátil

predložením e-mailu konateľa spoločnosti žalovaného zo dňa 16. 07. 2020, z ktorého vyplýva vedomosť
žalovanéhovtomtočaseovážnompoškodenípredmetufinancovaniaiomieste,naktoromsanachádza.
Rovnako v spojitosti s havarijným poistením je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o následnom zániku
poistenia predmetného vozidla. Potom i tvrdenia žalovaného o tom, že utrpel akúsi škodu, ktorú si údajne
z dôvodu na strane žalobcu nemohol uplatniť v rámci havarijného poistenia, nezodpovedá skutočnosti

a je nepravdivým tvrdením, keďže v čase protokolárneho odobratia predmetu financovania dňa 26. 01.
2021 vozidlo už nebolo havarijne poistené. Z tohto dôvodu považoval žalobca tvrdenia žalovaného
o tom, že nepostupoval pri odpredaji predmetu financovania s odbornou starostlivosťou za nepravdivé.
Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty predmetu
financovania Expertízny posudok č. 027/2021/VW vypracovaný ku dňu 25. 02. 2021, ktorý spracovala

spoločnosť Expert Group, k. s., ktorá vyčíslila všeobecnú hodnotu predmetu financovania ku dňu 25.
02. 2021 na sumu 15.077,- Eur vrátane DPH (bez DPH suma 12.564,16 Eur). Expertízny posudok
konštatoval nevyhovujúci technický stav vozidla, na podklade čoho sa žalobca pokúsil odpredať predmet
financovania prostredníctvom aukčného portálu CARTV. Ide o známy a overený portál, využívaný nielen
obchodníkmi s vozidlami, ale aj poisťovacími spoločnosťami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky,

naktorýmajúprístupzáujemcizcelejEurópy.Najvyššiaponuka,ktorúsapodarilodosiahnuťnaodpredaj
predmetu financovania bola 12.550,- Eur vrátane DPH (bez DPH 10.465,83 Eur), za ktorú cenu bolo
motorové vozidlo záujemcovi i odpredané. Prioritou žalobcu pri odpredaji financovaných motorových
vozidiel je vždy v prvom rade zánik pohľadávky, ktorá žalobcovi vznikne v dôsledku porušenia zmluvných
povinností, resp. jej podstatné zníženie. Snahou žalobcu je i predchádzať ďalšiemu navyšovaniu

už vzniknutej pohľadávky nákladmi nevyhnutnými na zabezpečovanie, resp. potrebného uskladnenia
vozidla do času jeho odpredaja tretej osobe, či ďalšími nákladmi spojenými so súdnym uplatňovaním
pohľadávky. Žalobca sa preto snažil odpredať motorové vozidlo za čo najvyššiu cenu, no vzhľadom na
jeho rozsiahle poškodenie i technickú špecifikáciu, nebol o vozidlo zjavný záujem. Žalobca postupoval
teda dostatočne s obozretnosťou i odbornou starostlivosťou a jej spochybňovanie žalovaným namieta.

Z tohto dôvodu zotrval na predmetnej žalobe. Na svoje tvrdenia predložil e-mail žalovaného zo dňa 16.
07. 2020, expertízny posudok, výpis z aukčného portálu CARTV.

6. K predmetnému podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním, v ktorom reagoval ohľadne e-mailu
zo dňa 16. 07. 2020 a zdôvodňoval v ňom odstraňovanie vád na motorovom vozidle, ktoré žalovaný

reklamovalupredávajúcejspoločnostiEratos.r.o.,BanskáBystrica,keďžesamotorovévozidlopokazilo.
Z dôvodu dlhotrvajúcej záručnej opravy mienil žalovaný motorové vozidlo dočasne odhlásiť z evidencie
a havarijného poistenia. Aj napriek týmto skutočnostiam zotrval na tom, že žalobca nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, keď neoznámil žalovanému výrazné poškodenie motorového vozidla. Toto
bolo zdokumentované v expertíznom posudku, pričom o ich existencii nemal žalovaný vedomosť.

Žalovaný preto namietal, že žalobca odpredal motorové vozidlo za veľmi nízku cenu bez DPH, čo
považuje za nezákonné a v rozpore so zabezpečovacou zmluvou. Dôvodil to i tým, že žalobca odpredal
motorové vozidlo o sumu 4.611,77 Eur nižšiu, ako bola hodnota určená znalcom v expertíznom posudku.
Z tohto dôvodu žiadal súd, aby ustanovil znalca za účelom určenia hodnoty motorového vozidla pri
jeho odobratí a v prípade, že boli na motorovom vozidle škody, nech určí ich sumu a následne nech je

ponížená o ne hodnota motorového vozidla. Žalobu žiadal zamietnuť.

7. Žalobca poprel všetky tvrdenia žalovaného a jeho obranu považuje za účelovú. K návrhu na znalecké
dokazovanie poukázal, že v konaní žalobca predložil expertízny posudok zo dňa 16. 03. 2021, ktoréhoúlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla, ktorý bol predmetom financovania.
Táto hodnota bola stanovená ku dňu 25. 02. 2021. Posudok spracovala spoločnosť Expert Group, k.
s. , ktorá je oprávnená vykonávať znaleckú a expertíznu činnosť vykonávanú podľa zákona č. 382/2004

Zbierky zákonov o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v rozsahu oprávnení udelených Ministerstvom spravodlivosti SR. Ide preto o odborne spôsobilú osobu
vo vzťahu k stanoveniu hodnoty vozidla v danom čase. Preto je potrebné vnímať závery predloženého
expertízneho posudku ako odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v súlade s ustanovením § 206
CSP. Ďalej žalobca poukázal na to, že znalecké dokazovanie v prípade nariadeného súdom by muselo

vychádzať výlučne zo záverov expertízneho posudku a je teda nehospodárne v snahe žalovaného
o oddialenie meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Preto návrh žalovaného na nariadenie znaleckého
dokazovania žiadal, aby bol súdom zamietnutý. Žalobca rovnako namietal škody, ktoré mal zistiť na
predmete financovania pri jeho prevzatí z miesta, na ktoré sám žalovaný umiestnil motorové vozidlo,
keďže tieto námietky musia smerovať voči spoločnosti dodávateľa – predávajúceho, a nie voči žalobcovi.
Rovnako je podľa žalobcu v celom rozsahu nepravdivé tvrdenie žalovaného o možnom uplatnení si

nároku cez havarijné poistenie, ktoré bolo v čase odobratia predmetu financovania, t. j. dňa 26. 01. 2021
zaniknuté. Vedomosť žalovaného o zániku havarijného poistenia tohto motorového vozidla potvrdzuje
listinnýdôkazpredloženýžalobcom–e-mailzodňa16.07.2020,vktoromsámkonštatoval,žeodhlasuje
motorové vozidlo z havarijného poistenia pre jeho nejazdenie. Žalobe žiadal vyhovieť.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou,
že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18. 12. 2017 Zmluvu o AutoKredite č. 978061, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému finančný úver vo výške 41.250,- Eur s dobou splatnosti 48 mesiacov,
účelovo určený na zabezpečenie financovania kúpy osobného motorového vozidla továrenskej značky
LAND ROVER, model Range Rover Sport 4.4 SDV8, rok výroby 2014, zdvihový objem 4367cm2, 250

kwh, VIN: A., farba: čierna metalíza. Žalovaný ho osobne prevzal dňa 18. 12. 2017, o čom svedčí
Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla z uvedeného dňa. V protokole o odovzdaní a prevzatí vozidla
bolastanovenácenabezDPHvovýške55.000,-Eur.UvedenákúpnacenabolakonštatovanáivZmluve
o AutoKredite č. 978061 ako kúpna cena MV, za ktorú ho žalovaný odkúpil od predajcu, t. j. spoločnosti
Erato, s.r.o., Severná 19, Banská Bystrica s tým, že žalovaný pri kúpe uhradí sumu 13.750,- Eur. Potom

výška úveru podľa zmluvy o AutoKredite činila sumu 41.250,- Eur pri úrokovej sadzbe 9,10 % ročne
a ktorá pohľadávka následne bola predmetom splátkového kalendára k Zmluve o AutoKredite č. 978061
zo dňa 18. 12. 2017. Výška splátky činila sumu 1.028,47 Eur a vzhľadom na povinnosť žalovaného
havarijne poistiť uvedené motorové vozidlo činila až sumu 1.251,03 Eur (výška havarijného poistenia
222,56 Eur mesačne). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o AutoKredite č. 978061 boli i VZP doložené

v konaní.

9. Podľa okresného súdu nespornou skutočnosťou bolo i uzavretie Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. 978061 zo dňa 18. 12. 2017, v zmysle ktorej podľa článku V/ - zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania trvá až do okamihu riadneho, včasného, úplného

uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy. Okamih, keď
dlžník zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe zmluvy je rozväzovacou podmienkou
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa zmluvy o ZPVP k predmetu financovania a dlžník
týmto dňom opäť nadobúda úplné výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. Ak nebude
akákoľvek pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi riadne a včas uspokojená v súlade s príslušnými

ustanoveniami zmluvy, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, je
veriteľ oprávnený predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase.
Výťažok z predaja použije veriteľ na úhradu svojich pohľadávok zabezpečených zmluvou o ZPVP a na
úhradu nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu financovania s tým, že ostávajúcu časť
výťažku z predaja veriteľ bez zbytočného odkladu po potvrdení čísla účtu dlžníkom vydá dlžníkovi.

Podľa čl. VI. tejto zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa zmluvné strany dohodli, že
dlžník je oprávnený užívať predmet financovania a veriteľ týmto potvrdzuje, že až do okamihu uplatnenia
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je predmet financovania v účtovnom majetku dlžníka
a v jeho oprávnenej držbe.

10. Súd uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný sa v zmysle čl. VII ods. 2 VZP dostal do
omeškania s úhradou 2. splátok, a preto listom zo dňa 21. 01. 2021 oznámil žalovanému predčasnú
splatnosť úveru zo Zmluvy o AutoKredite s vyčíslením dlhu s tým, že ak do stanovenej lehoty žalovaný
podľa čl. VIII ods. 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 978061 dlh neuhradí,pristúpi žalobca k realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania.
Nespornou skutočnosťou tiež bolo, že žalovaný dlh neuhradil, čo i sám potvrdil v odpore proti vydanému
platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom v konaní č.k. 31Up/122/2022 keď uviedol „do

omeškania sa žalovaný dostal z dôvodu vzniku pandemickej situácie Covid 19 a vysokého poklesu
tržieb, pričom motorové vozidlo sa po celú dobu nachádzalo v oprave u predávajúceho“. Právnym
dôsledkom predčasného ukončenia zmluvy a predčasnej splatnosti úveru bol vznik pohľadávky žalobcu
podľa čl. VII bod 5) VZP uhradiť žalobcovi vzniknutú pohľadávku, ktorú žalobca vyčíslil vo Finančnom
vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite zo dňa 09. 07. 2021. V ňom zároveň žalobca

vyzval žalovaného na úhradu dlhu najneskôr do 14 dní odo dňa vyhotovenia finančného vyrovnania
s upozornením na možnosť vymáhať pohľadávku v súdnom konaní. Za účelom možnosti dohody splátok
uviedol i kontaktné údaje. Opätovne pohľadávka žalobcu uvedená vo finančnom vyrovnaní nebola
zo strany žalovaného uspokojená a v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy bol potom žalobca
oprávnený predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase. Žalobca
tak učinil a výnos z predaja predmetu financovania vo výške 10.465,83 Eur bez DPH v súlade s čl. V/

Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 978061 zo dňa 18. 12. 2017 použil na úhradu
svojich pohľadávok zabezpečených zmluvou, ktoré žalobca riadne vyčíslil a doručoval žalovanému.
Žalobca pritom motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom Zmluvy o AutoKredite prevzal dňa 26. 01. 2021
od spoločnosti AUTO COMPANY, s.r.o., so sídlom Pažiť, u ktorého malo byť uvedené motorové vozidlo
dané do opravy. Žalovaný o tejto skutočnosti vedel, o čom svedčí e-mailová správa zo dňa 16. 07. 2020

adresovaná žalobcovi, v ktorej uvádza: „Dobrý deň, uvedené vozidlo sa nachádza v Auto Company,
s.r.o., Pažiť, vozidlo si môžete kedykoľvek v otváracích hodinách prevziať, je nepojazdné a od 17. 07.
2020 bude dočasne odhlásené z evidencie na DIBB (odhlasujem z dôvodu okamžitého zrušenie HP,
nakoľko vozidlo nejazdí). Kontaktoval, resp. písal som sms na telefónne číslo XXXXXXXXXX – poverená
agentúra o stave aj mieste, kde sa uvedené vozidlo nachádza. Ďalej Vás poprosím, ak bude potrebné,

vozidlo pravdepodobne bude v dražbe predané za menej ako je istina o vydanie splátkového kalendára
v sume cca 300 - 400 Eur/mesiac, viem podpísať zmenku na meno, ako to bolo v prípade, keď som
od Vás kupoval autá v roku 2013, 2014, 2015. Nemám žiadne dlžoby ani exekúcie. Ďakujem, ostávam
s pozdravom B. C., Auto Rent Plus, s.r.o. . Súd mal za to, že uvedeným e-mailom žalobca vyvrátil
tvrdenia žalovaného v konaní o tom, že až v roku 2021 sa dozvedel, že motorové vozidlo bolo zo strany

predávajúceho dané do tohto servisu. Rovnako mal súd za to, že uvedeným e-mailom boli vyvrátené
i tvrdenia o tom, že žalovaný nevedel o poškodeniach motorového vozidla, pre ktoré reklamoval vady
predmetu kúpy u predávajúceho. Uvedené skutočnosti žalovaný žiadnym spôsobom nezdokladoval,
a preto žiadnym spôsobom nevyvrátil, že by motorové vozidlo bolo v inom technickom stave, než bol
uvedený v expertíznom posudku spoločnosti Export Group, s.r.o., od ktorej spoločnosti ho žalobca

v konaní predložil na preukázanie výšky ceny všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase jeho
prevzatia od daného servisu – opravcu.

11. Spornou skutočnosťou v konaní bola nízka cena z odpredaja uvedeného predmetu financovania
žalobcom. Z predloženého finančného vyrovnania je zrejmé, že predmet financovania bol odpredaný

žalobcom za sumu 10.465,83 Eur bez DPH. Uvedené považoval žalovaný za nezákonné a v rozpore
so zabezpečovacou zmluvou, keďže dané motorové vozidlá sa predávali za oveľa vyššie ceny. Iné
skutočnosti vo svojich písomných podaniach žalovaný nenamietal, čo sa týka jednotlivých položiek
finančného vyrovnania. Žalobca preto na preukázanie nedôvodnosti k takto vznesenej námietke
žalovaným voči uplatnenej pohľadávke žalobcom predložil súdu Expertízny posudok č. 027/2021/VW

o stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla Range Rover Sport 4.4 SDV8 HSE Dynamic,
EČV: D. od spracovateľa E. F., k. s., Bratislava. Daný subjekt vypracoval expertízny posudok,
v ktorom stanovil výšku všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu 25. 02. 2021 vo výške
15.077,- Eur s DPH. Vychádzal pritom z východiskovej hodnoty vozidla s DPH vo výške 91.503,- Eur,
ktorá bola stanovená ako posledná predajná cena daného typu a modelového radu vozidla vrátane

dielov mimoriadnej výbavy zistená v predajnej sieti dealerov vozidiel značky Jaguar, Land Rover
v SR. Technickú hodnotu vozidla s DPH ku dňu 25. 02. 2021 stanovil na sumu 21.347,- Eur. Pre
výpočet všeobecnej hodnoty vozidla následne určil i koeficient predajnosti, ktorý je stanovený zistením
predajnosti ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického a vzhľadového stavu na
trhu k rozhodnému dátumu ohodnotenia. Podkladom pre jeho stanovenie bol prieskum aktuálneho trhu,

a to podľa zistenia na inzertných portáloch verejnej informačnej počítačovej siete internet. Koeficient
dopytu trhu zohľadňuje tiež náklady spojené s odstránením zistených poškodení a závad. Ďalším
podkladom stanovenia koeficientu dopytu trhu boli informácie o skutočne zrealizovaných predajoch
vozidiel v organizáciách zaoberajúcich sa výkupom a predajom ojazdených vozidiel. Koeficient dopytutrhu taktiež zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o predaj vozidla z dôvodu predčasného ukončenia
leasingovejzmluvy.SpoločnosťExportGroup,k.s.stanovilatedakoeficientpredajnostivovýške0,7063.
Potom podľa daného vzorca výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla stanovil v sume 15.077,- Eur s DPH.

Rovnako žalobca z internetového portálu CARTV predložil i ponuky ojazdených vozidiel rovnakého typu
a porovnateľného technického a vzhľadového stavu, z ktorých súd zistil najvyššiu cenovú ponuku vo
výške 12.559,- Eur vrátane DPH, počítanú k dátumu 29. 06. 2021. Uvedenými listinnými dôkazmi preto
mal žalobca za to, že konal s odbornou starostlivosťou, keď odpredal motorové vozidlo za najvyššiu
možnú cenu tretiemu subjektu v danom čase. Keďže výťažok z predaja použil žalobca na úhradu

jeho pohľadávok zabezpečených zmluvou o ZVZP, ktoré boli vo vyššej výške v zmysle finančného
vyrovnania, potom rozdiel týchto nárokov bol predmetom podanej žaloby. Nároky žalobca vyčíslil vo
Finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite č. 978061, v ktorom riadne vyčíslil
čiastky nárokované žalobcom v zmysle uvedenej zmluvy o AutoKredite a všeobecných zmluvných
podmienok v sume 31.894,05 Eur. Rozdiel potom čiastky nárokovanej žalobcom od čiastky stanovenej
v prospech žalovaného bola suma 21.428,22 Eur, z ktorej v žalobe žalobca požadoval uhradiť len sumu

20.475,10 Eur. Sumu 953,12 Eur žalobca podľa jeho tvrdení dňa 10. 08. 2021 započítal v prospech
žalovaného. Aj keď žalobca uvedenú čiastku nezdokladoval, žalovaný túto nerozporoval, a preto ju súd
považoval v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP za nesporné tvrdenie. Keďže súd mal výšku
výťažku z predaja za primeranú v spojitosti s predloženým expertíznym posudkom a pripojenými
cenovými ponukami v zmysle internetového portálu, súd považoval námietku žalovaného vznesenú

v odpore proti vydanému platobnému rozkazu za neopodstatnenú. Súd tak konštatoval i z dôvodu, že
žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu tvrdil určité skutkové tvrdenia, ktoré žiadnym
listinným dôkazom nepreukázal. Žalovaný tvrdil, že po prevzatí motorového vozidla žalovaným od
predávajúceho,t.j.odsubjektuodlišnéhoodžalobcu,sanamotorovomvozidlevyskytlivady,ktoréžiadal
žalovaný odstrániť v rámci záručnej doby. Predávajúci sa zaviazal vady odstrániť a prevzal motorové

vozidlo do opravy. Ohľadne týchto skutočností žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými
by preukázal vadnosť motorového vozidla a rozsah vád. Rovnako nepreukázal ani to, komu a kedy
bolo odovzdané motorové vozidlo na opravu. Už v zmysle čl. 1 VZP v Zmluve o AutoKredite uzavretej
so žalobcom si bol žalovaný vedomý, že akékoľvek nároky žalovaného alebo predávajúceho z vád,
sú vzťahom založeným kúpnou zmluvou medzi žalovaným a predávajúcim. Súd preto konštatoval, že

uvedený nárok z vád si žalovaný mal uplatniť u predávajúceho, t. j. spoločnosti Erato s.r.o., Banská
Bystrica. Takisto v zmysle čl. IV Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 978061 bol
žalovaný povinný predmet financovania užívať výhradne v súlade s jeho účelom a v rozsahu danom
jeho charakterom tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu alebo zničeniu, rovnako sa zdržať akéhokoľvek
konania, alebo opomenutia, ktoré by mohlo mať za následok zníženie hodnoty predmetu financovania

nad rámec bežného opotrebenia. Dlžník, t. j. žalovaný sa zaviazal oznámiť veriteľovi, t. j. žalobcovi
na jeho výzvu miesto trvalého, alebo obvyklého výskytu predmetu financovania a na jeho výzvu
bezodkladne umožniť prístup k predmetu financovania a jeho prehliadku za účelom kontroly plnenia
záväzkužalovanéhopodľazmluvyoZPVP.Takistovprípadevznikuškodovej,resp.inejpoistnejudalosti,
pri ktorej predpokladaná výška škody na predmete financovania prevyšuje 660,- Eur, bol žalovaný

povinný písomne, faxom, e-mailom bezodkladne informovať žalobcu o tejto poistnej udalosti. Z tohto
dôvodu tvrdenia žalovaného, že žalobca po odobratí motorového vozidla nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a neoznámil žalovanému, že je motorové vozidlo výrazne poškodené, súd považoval
za neopodstatnené a to z dôvodu, že žalovaný v zmysle citovaných ustanovení zmlúv, ktoré uzavrel
so žalobcom, mal povinnosť nahlásiť vady, prípadne poškodenia motorového vozidla a tieto prípadne

následne konfrontovať s poškodeniami, ktoré boli zistené pri vypracovávaní expertízneho posudku,
predloženého žalobcom v konaní. Žalovaný mal vedomosť o nepojazdnosti uvedeného motorového
vozidla už dňa 16. 07. 2020, o čom svedčí e-mailová správa adresovaná žalovaným žalobcovi s tým, že
bude MV i dočasne odhlásené z evidencie na DIBB. Rovnako z uvedenej e-mailovej správy je zrejmé,
že žalovaný mal vedomosť, že v dražbe bude predané za menej ako je istina o vydanie splátkového

kalendára, za ktorým účelom mienil podpísať i zmenku. Ďalej súd konštatoval, že expertízny posudok
vypracovala spoločnosť, ktorá je oprávnená vykonávať znaleckú a expertíznu činnosť vykonávanú podľa
Zákona č. 382/2004 Zbierky zákonov o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších
predpisov, a teda ide o odborne spôsobilú osobu vo vzťahu k stanoveniu hodnoty vozidla v danom čase
prevzatia motorového vozidla žalobcom od žalovaného, resp. servisu. Závery uvedeného expertízneho

posudku preto možno považovať za odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP.

12. Tým, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu ani v ďalších písomných
vyjadreniach nerozporoval ostatné položky finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvyo AutoKredite mal žalobca, ako i súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP pred konaním prvého
pojednávania vo veci samej za to, že tieto položky sú nesporné. Žalovaný po obdržaní expertízneho
posudku predloženého žalobcom v podaní zo dňa 19. 04. 2022 len namietal, že motorové vozidlo

by nemalo mať také poškodenia, ako sú uvedené v expertíznom posudku č. 027/2021/VW, ktorý
predložil žalobca. V uvedenom podaní vôbec nerozporoval východiskovú cenu stanovenú subjektom,
ktorý vypracovával expertízny posudok, ktorú tiež konfrontoval s ďalším listinným dôkazom predloženým
až na pojednávaní dňa 19. 01. 2023, ktorým bola Príloha č. 1 k protokolu o odovzdaní a prevzatí
ojazdeného vozidla, v ktorom je stanovená pôvodná cena vrátane príplatkovej a doplnkovej výbavy

až v sume 112.217,- Eur. Spoločnosť Expert Group, k. s. stanovil túto sumu len na 91.503 Eur bez
DPH, čím žalovaný dôvodil nesprávnosť expertízneho posudku a na základe čoho na pojednávaní
uskutočnenom dňa 19. 01. 2023 zotrval na svojom pôvodnom návrhu ohľadne vykonania znaleckého
dokazovania súdom ohľadne stanovenia všeobecnej ceny MV. Rovnako žalovaný k výške výťažku
z predaja predmetu financovania žalobcom na pojednávaní predkladal cenové ponuky motorových
vozidiel rovnakého typu a obdobného technického stavu ku dňu pojednávania v danej veci, ktorými

odôvodňoval nízku cenu výťažku, za ktorý odpredal motorové vozidlo žalobca tretiemu subjektu. Súd
i na námietky žalobcu s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP mal za to, že žalovaný tieto
prostriedky procesnej obrany neuplatnil a nepredložil včas, keďže k uvedeným otázkam by súd musel
nariadiť ďalšie pojednávanie, alebo vykonať ďalšie úkony. Súd len poukázal na to, že tieto prostriedky
procesnej obrany mohol žalovaný uplatniť už v čase podania odporu proti vydanému platobnému

rozkazu, kedy namietal nízku cenu výťažku z predaja, keď na svoje tvrdenia mohol predložiť vlastné
cenovéponukyzinternetovéhoportáluohľadnevýškyceny,zaktorésaobvykleobdobnýtypmotorového
vozidla predával v tom čase na trhu. Súd k predloženým cenovým ponukám z internetového portálu
predložených žalovaným na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 neprihliadol, pričom zároveň konštatoval,
že tieto ani nepreukazujú výšku ceny ku dňu prevzatia motorového vozidla žalobcom zo servisu t.j.

ku dňu 26. 01. 2021. Tieto preukazujú len výšku ceny obdobných motorových vozidiel rovnakého typu
k dátumu 19. 01. 2023. Pokiaľ ide o námietky k výške východiskovej ceny stanovenej subjektom, ktorý
vypracoval expertízny posudok k výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla, ktorý bol predmetom
financovania súd poukázal na to, že žalovaný opätovne vzniesol túto námietku až na pojednávaní dňa
19. 01. 2023 napriek tomu, že tak mohol učiniť už v podaní ,ktorým sa vyjadroval k predloženému

listinnému dôkazu zo strany žalobcu, t. j. v podaní zo dňa 22. 05. 2022, v ktorom túto námietku
vôbec nevzniesol voči vypracovanému expertíznemu posudku a rovnako tak neučinil v prípadnom
ospravedlnení sa z neúčasti na pôvodne vytýčený termín pojednávania súdom na deň 01. 12. 2022.
Až na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 vzniesol túto námietku, ktorú preukazoval i predložením listinného
dôkazu, a to Prílohy č. 1 protokolu o odovzdaní a prevzatí ojazdeného vozidla zo dňa 11. 12. 2017,

v ktorom pôvodná cena uvedeného motorového vozidla v čase jeho výroby bola v sume 112.217,-
Eur a kde sa konštatuje i aktuálna katalógová cena s doplnkami po kilometrovej korekcii v sume
50.160,- Eur a navrhnutá cena dealerom v sume 55.000,- Eur. Uvedený listinný dôkaz do dňa
pojednávania nebol súčasťou súdneho spisu, k uvedenému listinnému dôkazu nemal možnosť sa
skôr vyjadriť žalobca vo svojich písomných vyjadreniach a rovnako súd nemohol cenu podľa tohto

dôkazu konfrontovať s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré zatiaľ neboli v konaní predložené - kúpnou
zmluvou medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorá v súdnom spise absentovala. Súd na margo uvedeného
listinného dôkazu len doplnil, že príplatková a doplnková výbava v uvedenom listinnom dôkaze
korešponduje i v popise motorového vozidla v listinnom dôkaze - expertízny posudok, a teda k vykonaniu
dokazovania ohľadne tejto skutočnosti by súd musel nariadiť ďalšie pojednávanie, resp. vykonať ďalšie

úkony. Súd preto ani k takto predloženému listinnému dôkazu predloženému žalovaným na pojednávaní
dňa19.01.2023neprihliadolavychádzalzceny,ktorústanovilaodbornespôsobiláosobavexpertíznom
posudku. Keďže expertízny posudok vypracovala osoba na to spôsobilá, súd v tomto kontexte následne
posúdil i návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovanie, v ktorom žiadal okrem stanovenia
všeobecnej hodnoty motorového vozidla určiť i výšku škôd v dôsledku závad motorového vozidla, ktoré

žalovaný žiadnym spôsobom ku dňu odovzdania motorového vozidla na opravu ani nezdokladoval. Súd
preto považoval vykonanie znaleckého posudku navrhnutého žalovaným za nehospodárne a závery
expertízneho posudku považoval ako závery odborného vyjadrenia na to oprávnenej a spôsobilej osoby.
Pre potreby vykonania dokazovania v danej veci boli závery expertízneho posudku postačujúce, a preto
súd návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.

13. Súd následne neprihliadol ani k námietkam žalovaného ohľadne ďalších položiek finančného
vyrovnania vznesených na pojednávaní dňa 19. 01. 2023, ktoré jednak súd považoval za nepreukázané,
keďže žalovaný o nich predniesol len skutkové tvrdenia bez predloženia listinných dôkazov a opätovnevznesené po uplynutí sudcovskej koncentrácii konania, na ktoré poukazoval i žalobca v priebehu
pojednávania. Žalobca súdu objasnil nároky, ktoré sa stali predmetom finančného vyrovnania medzi
stranami sporu v súlade so Zmluvou o AutoKredite a VZP, ako i Zmluvou o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva, na základe čoho mal súd uplatnené položky žalobcom vo finančnom vyrovnaní
a v zmysle žaloby za preukázané a vzhľadom na ich nenamietanie žalovaným do prvého pojednávania
i za nesporné. Z nich následne súd i vychádzal pri rozhodovaní v danej veci. Súd preto žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel. Súd k dlžnej istine priznal i príslušenstvo k pohľadávke tak, ako bolo uplatnené
žalobcom v žalobe, keďže bolo uplatnené v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obchodného

zákonníka. Rovnako žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- Eur.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%. O ich
výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podal odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a zároveň aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.

17. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných a ústnych podaní v konaní pred
okresnýmsúdom.Zároveňodvolanieodôvodniltým,žežalobcasažaloboudoručenounaupomínacísúd

domáhal od žalovaného úhrady istiny 20.475,10 Eur s príslušenstvom a svoj nárok žalobca odvodil od
zmluvy o AutoKredite č. 978061 (ďalej len „zmluva o autokredite“) po jej predčasnom ukončení, z dôvodu
porušeniaplatobnejdisciplínyzostranyžalovaného.Vzmysletejtozmluvyposkytolžalobcažalovanému
finančný úver vo výške 41.250,-Eur s dobou splatnosti 48 mesiacov, účelovo určený na zabezpečenie
kúpy osobného motorového vozidla továrenskej značky LAND ROVER model: Range Rover Sport

4.4SDV8, rok výroby 2014, zdvihový objem 4360cm2, 250kwh, VIN: A., farba čierna metalíza (ďalej
len „motorové vozidlo“). Na zabezpečenie záväzku žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 18.12.2017 aj
Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 978061, ktorou žalovaný dočasne previedol
na žalobcu vlastnícke právo k predmetu financovania. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca pri odovzdaní
motorového vozidla dňa 11.12.2017 uviedol v protokole o odovzdaní a prevzatí ojazdeného vozidla zo

dňa 11.12.2017 pôvodnú cenu nového motorového vozidla a príplatkovej a doplnkovej výbavy vo výške
112.217,-Eur. Aktuálnu katalógovú cenu určil na 50.160,-Eur a navrhovanú cenu dealera pri predaji na
sumu 55.000,-Eur. Žalovaný tvrdí, že podľa ustanovení zmluvy o autokredite – časť Dohodnuté zmluvné
vzťahy (druhá strana – predposledná veta) – „Prílohu a záväznú časť tejto zmluvy tvorí splátkový
kalendár stanovujúci výšku a splatnosť jednotlivých splátok úveru a protokol o odovzdaní a prevzatí

predmetu financovania“. Žalovaný tvrdí, že počas konania pred súdom prvej inštancie poukazoval na
protokol o odovzdaní a prevzatí ojazdeného vozidla zo dňa 11.12.2017, ale súd uvedené nezobral
pri jeho rozhodovaní do úvahy. Žalovaný má za to, že súd nesprávne zistil skutkový a právny stav,
nakoľko bral do svojej úvahy pri rozhodovaní zmluvu o autokredite ,ako aj splátkový kalendár (ako
jednu zo záväzných častí zmluvy o autokredite), ale protokol o odovzdaní a prevzatí ojazdeného vozidla

zo dňa 11.12.2017 už do úvahy pri rozhodovaní vôbec nebral. Podľa názoru žalovaného má súd
hodnotiť listinu ako celok, nielen v častiach tak, ako to vyhovuje druhej strane, čím zároveň podľa
názoru žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie zvýhodnil
žalobcu v procesnom postavení strán konania pred žalovaným.

18. Žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu argumentoval, že žalobca po odobratí
motorového vozidla nepostupoval s odbornou starostlivosťou a neoznámil žalovanému, že motorové
vozidlo je údajne výrazne poškodené. Ak by si túto povinnosť žalobca splnil, mohol si žalovaný nárok
na opravu uplatniť cez havarijné poistenie (ešte v tom čase), k čomu však nemohlo dôjsť, nakoľko
žalobca tieto skutočnosti žalovanému neoznámil. Následne žalobca predal motorové vozidlo za veľmi

nízku cenu 10.465,83 Eur bez DPH, čo žalovaný považoval za nezákonné a v rozpore so zmluvou
o autokredite a zabezpečovacou zmluvou, nakoľko takéto motorové vozidlá sa predávali v oveľa vyššej
cene. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca hrubo porušil zmluvné dojednanie a nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a predal motorové vozidlo za podozrivo nízku sumu, čím porušil svoje povinnosti, a pretožalovaný navrhoval, aby súd ustanovil znalca za účelom určenia hodnoty motorového vozidla pri jeho
odobratí a v prípade, že malo motorové vozidlo nejaké škody, tak určenie o akú sumu bola znížená
hodnota motorového vozidla z dôvodu týchto škôd, čím by došlo k vyčísleniu škody, ktorú žalovaný utrpel

z dôvodov, že žalobca neoznámil poškodenie motorového vozidla žalovanému a tento si nemohol škodu
uplatniť v rámci havarijného poistenia.

19. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa odmietol zaoberať skutkovými tvrdeniami žalovaného
v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaného, nakoľko tento ich údajne neuplatnil včas v súlade

s ustanovením § 167 CSP, s čím žalovaný nesúhlasí. Žalovaný prostriedky procesnej obrany
spočívajúcej z nezákonnosti a nesprávnosti ocenenia predaja motorové vozidla za podozrivo nízku
cenu uplatňoval v už podanom odpore a v duplike žalovaného. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
19.01.2023 neustále apeloval na to, že žalobca do súdneho konania predložil „znalecký posudok“, čo
nie je pravda.

20. Žalobca do konania pred súdom prvej inštancie predložil listinu nazvanú „expertízny posudok“
č. 027/2021/VW zo dňa 15.03.2021. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku konštatuje, že
expertízny posudok vypracovala spoločnosť, ktorá je oprávnená vykonávať znaleckú expertíznu činnosť
vykonávanú podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľov v znení neskorších
predpisov, a teda ide o odborne spôsobilú osobu vo vzťahu k stanoveniu hodnoty vozidla v danom čase

prevzatia motorového vozidla žalobcom od žalovaného, resp. servisu. Závery uvedeného expertízneho
posudku preto možno považovať za odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP. Žalovaný s uvedeným
právnym posúdením dôkazu výslovne nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie nemôže na jednej
strane na pojednávaní označovať listinu ako znalecký posudok (ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti)
a v odôvodnení rozsudku takúto listinu na základe svojim právnym posúdením posudzovať za odborné

vyjadrenie podľa § 206 CSP. Takéto konanie je podľa žalovaného nezákonné, v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov a právom na spravodlivý proces. Súd neskúmal, či listina nazvaná ako expertízny
posudok, súdom prvej inštancie označený ako znalecký posudok a v odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie zase označený ako odborné vyjadrenie má zákonné náležitosti posudku alebo odborného
vyjadrenia v zmysle zákona o znalcoch. Podľa názoru žalovaného nemôže ísť o odborné vyjadrenie,

nakoľko v listine chýbajú zákonné náležitosti, ako napr. znalecká doložka, nakoľko spoločnosť Expert
Group, k.s. je zapísaná v zozname znalcov. Tiež súd nebral do úvahy prostriedky procesnej obrany
žalovaného,ato,želistinanazvanáakoexpertíznyposudokvychádzazvýchodiskovejcenymotorového
vozidla vo výške 91.503,-Eur s DPH, pričom pri uzavretí zmluvy o autokredite žalobca vychádzal z ceny
motorového vozidla vo výške 112.217,-Eur, čo je 20.714,- Eur menej a čo aj žalovaný namietal už

v odpore a svojej duplike. Žalovaný tvrdí, že správne stanovenie východiskovej hodnoty pri oceňovaní
hnuteľných vecí je jednou zo základných predpokladov pre zákonné stanovenie hodnoty hnuteľnej veci
– v tomto prípade motorového vozidla v súlade so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov
v znení neskorších predpisov. Preto takto určená všeobecná hodnota motorového vozidla nemôže byť
správna a zákonná a súd ju nemôže brať do úvahy.

21. Žalovaný tiež namietal, že napriek jeho námietke pred súdom prvej inštancie, že expertízny posudok
určil všeobecnú cieľovú sumu 15.077,-Eur, žalobca motorové vozidlo predal za sumu 10.465,83 Eur,
čo je o 30,58 % menej, ako bola cena určená expertíznym posudkom. Súd sa s týmto prostriedkom
procesnej obrany žalovaného nevysporiadal a stačilo mu len tvrdenie, že žalobcovi by inak vznikli

náklady na stojné prípadne skladné, čo žalovaný považuje za nezákonné.

22. Pokiaľ žalobca predložil do konania nejaké cenové ponuky, z ktorých nijako nevyplýva, že ide
omotorovévozidlásrovnakouvýbavouatechnickýmstavomakopredmetnémotorovévozidlo,žalovaný
tvrdí, že do konania predložil ponuky, že podobné motorové vozidlá sa predávajú za ceny od 28.899,-

Eur po 45.000,-Eur, čo súd prvej inštancie opäť neakceptoval.

23. Žalovaný má za to, že súd nevykonaním navrhnutého dokazovania – určením hodnoty motorového
vozidla znalcom, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.24. Žalovaný tvrdí, že určenie hodnoty motorového vozidla nestranným znalcom je základnou otázkou
pre toto súdne konanie.

25. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa
10.07.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby
zaviazal žalovaného na zaplatenie trov odvolacieho konania žalobcovi.

26. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že považuje odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie za správny po vecnej i právnej stránke a riadne odôvodnený.

27. Žalobca tvrdí, že žalovaný v odvolaní uvádza zjavne účelové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a skutkovému stavu. Má za to, že žalovaný svoje odvolanie odôvodňuje
tvrdeniami, ktoré nemajú žiaden právny význam vo vzťahu k meritu veci, preto neexistuje dôvod, pre
ktorý by mal konajúci súd na tieto tvrdenia prihliadať. Podľa názoru žalobcu ide o spleť domnienok,

predstáv a zmätočných, či dokonca nepravdivých tvrdení žalovaného. Podľa názoru žalobcu žalovaný
sa obsahom odvolania snaží sanovať svoju nedostatočnú aktivitu v spore a pasivitu v preukazovaní
vlastných tvrdení, čo však nezodpovedá účelu platnej procesnej legislatívy.

28. Žalobca poukázal na nesporné skutočnosti, a to poskytnutie finančného úveru zo strany žalobcu

žalovanému vo výške 41.250,- Eur s dobou splatnosti 48 mesiacov, účelovo určených na zabezpečenie
financovania kúpy osobného motorového vozidla. Tiež nebolo sporným, že žalovaný porušil svoju
zmluvnú povinnosť a poskytnutý finančný úver žalobcovi nevrátil. Žalovaný v konaní nespochybňoval, že
sa dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku voči žalobcovi a ani nespochybňoval, že
žalobca z tohto dôvodu, zosplatnil poskytnutý úver listom zo dňa 20.03.2021. Žalovaný tiež nespochybnil

existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalobca vyčíslil v listine označenej ako Finančné vyrovnanie
predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite č. 978061 zo dňa 09.07.2021, ani jednotlivé nároky, z
ktorých bola táto pohľadávka tvorená.

29. Žalobca poukázal na článok 8 CSP a konštatuje, že žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej

obrany spochybňoval výlučne cenu, za ktorú žalobca odpredal financované vozidlo, pričom túto cenu
žalovaný považoval za veľmi nízku, respektíve podozrivo nízku, keďže podľa žalovaného sa dané
motorové vozidlá údajne predávali za oveľa vyššie ceny. Žalovaný však tieto svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom včas nepreukázal, v rozpore s platnou legislatívou nepredložil konajúcemu súdu listiny, na
ktoré sa odvoláva, ani včas neoznačil dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Žalovaný neuvádzal

žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali, žalobcom tvrdený a riadne preukázaný nárok a na podporu
svojich vlastných tvrdení nepredkladal žiadne dôkazné prostriedky, ani žiadne dôkazy neoznačoval, a
to ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu a ani v duplike. Súd prvej inštancie sa tak stotožnil s
konštatovaním žalobcu o tom, že žalovaný výslovne nepoprel ani pohľadávku ako celok, ani jednotlivý
nárok tvoriaci pohľadávku, čím sa uplatnená pohľadávka v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP

považuje za nespornú.

30. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 CSP a konštatoval, že podľa odôvodnenia
rozsudku v bode 20. sa konajúci súd rozsiahle vysporiadal s námietkami žalovaného a v bode 21.
odôvodnenia rozsudku jasne a zrozumiteľne zdôvodnil neprihliadnutie na ostatné námietky žalovaného

vznesené až na pojednávaní dňa 19.01.2023.

31. Súd prvej inštancie vyhodnotil predkladanie nových tvrdení a listín zo strany žalovaného na
pojednávaní ako neuplatnené včas, na podklade čoho vyvodil zákonné sankčné dôsledky, t.j.
omeškaným procesným úkonom žalovaného nepriznal procesnoprávne účinky. Žalobca súčasne

poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR týkajúcu sa včasnosti uplatňovania
prostriedkov procesného útoku, či procesnej obrany, keď v zásade platí, že predloženie skutkových
tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

32. Žalobca ďalej poukázal na § 179 ods. 1 CSP, ako aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS

SR, sp.zn. 5 Sžf 65/2011.33. Žalobca vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu žiadnym
spôsobom nepochybil a napádaný rozsudok považuje, žalobca vo výroku za vecne správny a
zodpovedajúci skutkovému stavu.

34. Žalovaný sa písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362
ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi
a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 389, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie

považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

37.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelom rozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

39. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací

súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ
mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani
znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný
mal umožnené uplatňovať svoje práva o oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej

obrany proti žalovanému nároku.

40. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
kzopakovaniualebokdoplneniudokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancie.Vdanomprípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného

odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkovýstavpotrebnýprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotilvsúlades§191ods.1CSPasvoje
rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

41. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie pohľadávky v sume 20.475,10 Eur s príslušenstvom,
ktorá predstavuje vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite č.978061, ktorá bola žalobcom
žalovanému vyčíslená v listine zo dňa 09.07.2021, vyhovel. V konaní nebolo sporné, že medzi
stranami konania bola uzatvorená zmluva o AutoKredite č. 978061, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému finančný úver vo výške 41.250,-Eur s dobou splatnosti 48 mesiacov, účelovo určený na
zabezpečenie kúpy osobného motorového vozidla LAND ROVER, tiež nebolo sporným, že žalovaný
sa dostal do omeškania s platením splátok poskytnutého úveru, tiež nebolo sporným že žalobca
oznámil žalovanému listom zo dňa 20.01.2021, že sa stal splatným celý úver podľa zmluvy. Žalovaný
v konaní namietal, že žalobca odpredal motorové vozidlo za veľmi nízku cenu, čím bola v konaní

spornou výška pohľadávky uplatnená žalobcom v konaní. Žalovaný však v rámci odporu proti vydanému
platobnému rozkazu, ani v rámci dupliky okrem návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania neuviedol
žiadne dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti a ani neoznačil dôkazy, ktoré navrhuje vykonať.
Na žalovaným predložené dôkazy až na pojednávaní dňa 19.01.2023 súd prvej inštancie neprihliadols poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, pričom súd prvej inštancie považoval na základe
žalobcom predložených dôkazov nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

43. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

44. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

45. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

46. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

47. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.

48. Podľa § 369 c) ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

49. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

50. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

51. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

52. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

53. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.54. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

55. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku
8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl.5).
Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť k zdržiavaniu konania
a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

56. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná
(§153-sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§154-zákonná koncentrácia konania).
Zásadakoncentráciekonaniasauplatňujevýlučnevsporovomkonaní.Účelomsudcovskejkoncentrácie
konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie
je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na

pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na
vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe,
či prípadné omeškanie procesného útoku ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva
v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu

má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide
o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti
predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia
predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je
vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo

(subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje
strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je
označenímvzmysleustanovenia§167CSP.Prostriedkyprocesnejobrany,ktorésúobsahomvyjadrenia
žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú
osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na

pojednávaníniejevčasné.Akoužbolouvedené,ustanovenie§153ods.2a3 CSPzakotvujesankciuza
to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana
sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný útok prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda
na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na

procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný produkoval
listinné dôkazy, okrem návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, až na pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo dňa 19.01.2023. Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu

namietal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, keď neoznámil žalovanému, aké vady zistil na
motorovom vozidle pri jeho prevzatí, tiež tvrdil, že takýmto postupom žalobcu mu vznikla škoda, keďže
malo motorové vozidlo havarijné poistenie a mohol si u poisťovni uplatňovať svoje nároky, následkom
čoho mu konaním žalobcu vznikla škoda a tiež namietal, že žalobca odpredal motorové vozidlo za nízku
cenu. Žalovaný však k odporu proti vydanému platobnému rozkazu nepriložil žiadne listinné dôkazy

a jediným návrhom na vykonanie dokazovania bol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Aj
v duplike žalovaný neuviedol nad rámec už uvedeného v podanom odpore žiadne nové skutočnosti
a tiež nepriložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd má za to, že ak by
súd chcel na pojednávaní vykonať dokazovanie oneskorene predloženými listinnými dôkazmi zo strany
žalovaného, došlo by k situácii uvedenej v § 153 ods. 2 CSP, čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu, čo splnené nebolo, pretože žalovaným ani len nebolo
tvrdené, z akých dôvodov nemohol predložiť prostriedky procesnej obrany skôr. Ako už bolo uvedené
vyššie, predloženie skutkových tvrdení alebo iných dôkazných návrhov až na pojednávaní, resp. tesne
pred pojednávaním, nie je včasné.

58. Žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie prostriedkov procesnej
obranytietonepredložilvčas,pretoodvolacísúddospelkzáveru,žepokiaľsúdprvejinštancienevykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalovaným na pojednávaní dňa 19.01.2023, postupoval
správne, keď na neskoro uplatnené prostriedky procesnej obrany neprihliadol.59. Odvolací súd tiež súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nenariadil vykonanie znaleckého
dokazovania z dôvodov, ktoré uviedol v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací

súd odkazuje. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že zo spisu je zrejmé, že žalobca v konaní
preukázal, že žalovaným uvedené skutkové tvrdenia v odpore proti vydanému platobnému rozkazu
ohľadnehavarijnéhopoisteniamotorovéhovozidlanebolipravdivé,keďzlistinnéhodôkazu(č.l.89spisu)
– e-mailovej správy žalovaného vyplýva, že od 17. júla 2020 bude motorové vozidlo dočasne odhlásené
z evidencie na DI BB z dôvodu okamžitého zrušenia havarijného poistenia, nakoľko vozidlo nejazdí. Tiež

týmto listinným dôkazom žalobca preukázal, že žalovaný si bol vedomý toho, že motorové vozidlo bude
odpredané za menej, ako je istina, a preto žiadal o vydanie splátkového kalendára v sume cca 300,-
až 400,-Eur mesačne.

60. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonaná a pokiaľ
niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný takýto postup odôvodniť, čo súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku urobil, pričom odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie stotožňuje.

61. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávnosť a nezákonnosť spôsobu určenia
všeobecnej hodnoty motorového vozidla v expertíznom posudku č. XXX/XXXX/XX zo dňa 15.03.2021,
odvolací súd konštatuje, že predložený expertízny posudok možno v danom prípade považovať za

odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, ktoré bolo vypracované spracovateľom Expert Group, k.s.,
Karloveskérameno4B,84104Bratislavanazákladeobjednávkyzadávateľa–žalobcu,pričom zverejne
dostupného výpisu z obchodného registra spracovateľa vyplýva, že v predmete činnosti má znaleckú
aj expertíznu činnosť vykonávanú podľa zákona č. 382/2004 Z.z. v rozsahu oprávnení udelených
Ministerstvom spravodlivosti SR. Z uvedeného vyplýva, že expertízny posudok bol vypracovaný na

to oprávnenou osobou, s odbornými vedomosťami potrebnými pre stanovenie všeobecnej hodnoty
motorového vozidla, a preto pokiaľ žalovaný v konaní nepredložil listinný dôkaz spochybňujúci tento
žalobcom predložený expertízny posudok, žalovaný nezvládol v konaní dôkazné bremeno preukázania
ním tvrdených skutočností.
62. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ by súd prvej inštancie bol v konaní nariadil znalecké dokazovanie

tak, ako navrhoval žalovaný, vzhľadom na to, že motorové vozidlo bolo odpredané tretej osobe a jeho
technický stav sa od prevzatia žalobcom z autoservisu zmenil, ustanovený znalec by mohol vychádzať
jedine z údajov uvedených v expertíznom posudku predloženom zo strany žalobcu, a preto nič nebránilo
žalovanému, aby si dal sám vypracovať znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie, ktorými by
žalobcom predložený expertízny posudok spochybnil.

63. Odvolací súd tiež nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v odvolaní, že žalobca odpredal motorové
vozidlo za neprimerane nízku cenu, nakoľko žalobca podložil cenu, za ktorú bolo motorové vozidlo
odpredané relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný v konaní žiadnym relevantným spôsobom
nevyvrátil,apretoanitútoodvolaciunámietkunepovažovalodvolacísúdzadôvodnú.Súdprvejinštancie

sa v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne vysporiadal s tým, prečo považoval cenu, za ktorú bolo
odpredané motorové vozidlo za primeranú, pričom odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie v celom
rozsahu súhlasí.

64. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené

v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti
sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Po preskúmaní veci dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu
a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie vadný
postup, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil ako vecne správny.

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.67. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).