Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2Nt/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010550
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010550.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a iné, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí, konanom
v Nových Zámkoch dňa 14.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale

bytom E., F. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v G. H., na povolenie obnovy konania, ktoré
sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022 z 05.01.2023, právoplatným
dňom 05.01.2023, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. podal dňa 24.09.2024 na Okresnom súde Nové Zámky návrh na povolenie obnovy

konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/34/2022 z 05.01.2023,
pričom v podanom návrhu dôvodil novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, ktorou bolo
vypustené ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého mu bol v prejednávanej veci uložený trest
odňatia po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí

vypočul odsúdeného, oboznámil podstatné listiny zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
4T34/2022 a zistil nasledovné skutočnosti:

Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom
návrhu zotrval v zmysle jeho písomného vyhotovenia.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022 z 05.01.2023, právoplatným dňa
05.01.2023, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona, prečinu
neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, a to potom, ako obžalovaný urobil vyhlásenie o vine
vo vzťahu k všetkým žalovaným skutkom a súd jeho vyhlásenie o vine prijal.

Za to mu súd uložil podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím ust. 38 odsek 2, odsek 4 Trestného
zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcich
okolnostípodľa§37písmenoh),písmenom)Trestnéhozákona),§42odsek1Trestnéhozákonaapodľa
zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného zákona súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody 30 mesiacov
so zaradením podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 5 rokov, a to

za súčasného zrušenia podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona výroku o treste rozsudku Okresného súduNové Zámky sp.zn. 4T/164/2021 z 28.11.2022. Súd súčasne rozhodol podľa § 288 odsek 1 Trestného
poriadku o uplatnených nárokoch na náhradu škody.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odseku 1
až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125
ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo

niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol vykonaný.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v
skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených
nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti
rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz,
ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s
novým obsahom. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú
došlo k obsahovej zmene dôkazu. Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne

existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými
a konkrétnymi dôkazmi, keďže úlohou súdu, konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania
a v kontradiktórnom procese, nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie odsúdeným iba tvrdených a nie
aj konkrétnym dôkazom preukázaných nových skutočností. Za nové skutočnosti alebo dôkazy pritom

nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov. Účelom obnovy
konania totiž nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými
okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či správne procesne postupoval ako ani to, či skutok správne

právne kvalifikoval. Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či také skutočnosti alebo
dôkazy by mohli, či už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine a treste, ktorého sa môže dotýkať obnova konania.
Trestný poriadok v ust. § 394 odsek 4 písmeno b) určuje, že sa skutočnosťou skôr neznámou okrem

objektívne existujúcemu javu, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci (v zmysle vyššie uvedeného) rozumie aj strata účinnosti právneho predpisu,
jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Súdvykonanýmdokazovanímnaverejnomzasadnutídospelkzáveru,žeponadobudnutíprávoplatnosti
vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/34/2022 nevyšli najavo žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci
podľa § 394 Trestného poriadku.

Odsúdený samotný v písomnom návrhu na povolenie obnovy konania ako ani na verejnom zasadnutí
nedôvodil žiadnou novou skutočnosťou ani dôkazom v zmysle objektívne existujúceho javu podľa
§ 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale mal za to, že povolenie obnovy konania v prejednávanej
veci odôvodňuje zmena právnej úpravy – od 06.08.2024 účinná novela Trestného zákona, vykonaná

Zákonom č. 40/2024 Z.z., ktorou došlo k vypusteniu dovtedajšieho ust. § 38 odsek 4 zo všeobecnej
časti Trestného zákona a s použitím aj ktorého ustanovenia mu bol v prejednávanej veci uložený trest.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na časovú pôsobnosť trestnoprávnych noriem hmotných, ktorú upravuje
ustanovenie čl. 50 odsek 6 Ústavy SR a ktorá je aj výslovne obsiahnutá v ust. § 2 odsek 1 Trestnéhozákona, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona,

ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Tak, ako vyplýva z ust. § 2 odsek 1 Trestného zákona, neskorší
Trestný zákon ako pre obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia
o trestnom čine, t.j. do momentu rozhodnutia súdu I. stupňa, prípadne II. stupňa v trestnom konaní
a preto zmena právnej úpravy po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, hoc
pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne

irelevantná, nemôže zakladať dôvod na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných
prostriedkov, t.j. ani prostredníctvom povolenia obnovy konania.

Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to
za ďalších konkrétnych podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím podľa čl. 125 odsek
3 Ústavy SR (ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 odsek 4 písmeno b)

Trestného poriadku a § 93 odsek 1 Zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych
noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného A. B.

však nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd SR po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/34/2022 žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným podľa
čl. 125 odsek 3 Ústavy SR, nevyslovil nesúlad žiadneho ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorého
bola posudzovaná trestnosť trestného činu, z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa
ktorého mu bol zaň ukladaný trest. S poukazom na uvedené skutočnosti tak súd zistil, že odsúdený

svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodňuje výlučne zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo
po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho ho rozsudku v prejednávanej veci, ktorá zmena právnej
úpravy nie je v zmysle ust. § 394 Trestného poriadku novou skutočnosťou (a ani dôkazom) súdu skôr
neznámou, na základe ktorej by bolo možné obnovu konania v prejednávanej veci povoliť. Súd preto
dospel k záveru, že odsúdený sa podaným návrhom na povolenie obnovy konania domáha neprípustnej

revízie odsudzujúceho právoplatného rozsudku.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
a to do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.