Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509207628
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3509207628.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. - D. XXX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom
Adamovské Kochanovce 281, IČO: 42 141 621, proti žalovaným:

1/ A. F., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. I. XXX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Máriou
Cagalovou, advokátkou so sídlom
Poľovnícka 2040/10, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 201 334; 2/ I. D. - neznámy vlastník; 3/ F. D. -
neznámy vlastník; 4/ F. D. - neznámy vlastník;
5/ I. D. - neznámy vlastník; 6/ A. D. - neznámy vlastník,
žalovaní2/-6/zastúpeníSlovenskýmpozemkovýmfondom,sosídlomBúdková36,Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti - o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej
1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín (predtým Okresný súd Nové Mesto nad Váhom) č. k.
4C/207/2009-997 zo dňa
21. októbra 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. NM-4C/207/2009-1078 zo dňa
4. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. až XI.

II. Žalobkyni sa proti žalovanej 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v sporovom konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, 3/,
4/, 5/ a 6/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E. ako parcely registra „C“:
- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2;

- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2;
- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2,
a na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E. ako parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 83 m2 (výrok I.).
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykonal tak, že tieto nehnuteľnosti
a novovytvorené parcely, vytvorené geometrickým plánom č. 4C/207/2009-831 vyhotoveným Ing.

Ľudmilou Rabárovou dňa 15.02.2021 a úradne overeným dňa 19.04.2021 pod
č. G1-178/2021 Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, prikázal do vlastníctva žalobkyne a žalovanej 1/ tak, žežalobkyni A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom J. F. J. B., K. L. XXX/XX,
štátny občan SR, prikázal do výlučného vlastníctva parcely registra „C“ v k.ú. E.:
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2;

- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2;
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2;
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2.,
a žalovanej 1/ A. F., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom G. H. I. XXX, štátny občan
SR, prikázal do výlučného vlastníctva parcely registra „C“ :

- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2;
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2;
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2;
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2;
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2. (výroky II. až IV.).

Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ každému sumu 6,82 Eur za ich podiely
vo veľkosti XX/XXXX-XX na pozemkoch registra C parc. č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X,
a to na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 817 15, Bratislava, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok V.)
Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ každému sumu 4,18 Eur za ich podiely

vo veľkosti 16/2880-in na pozemkoch registra C parc. č. XXXX/X, XXXX/X
A. XXXX/X, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 817 15, Bratislava, Bratislava,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.).
Zriadil bezodplatne vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí - vodovodnej
prípojky na parcele registra C parc. č. XXXX/X v prospech každodobého vlastníka parciel registra C

parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX A. XXXX/XX tak, ako je vymedzené geometrickým plánom
č. 4C/207/2009-831 vyhotoveným Ing. Ľudmilou Rabárovou dňa 15.02.2021 a úradne overeným dňa
19.04.2021 pod č. G1-178/2021 Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom
(výrok VII.).
Žalovanej 1/ uložil povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na vlastný náklad

vypratať parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/X, vrátane odstránenia na tejto parcele stojacej časti
murovaného oplotenia (výrok VIII.).
Žalovanej 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 50 %. (výrok IX.) Žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 50%. (výrok X.). Žalovanej 1/ uložil povinnosť nahradiť
trovy štátu v rozsahu 50 %. (výrok XI.)

Žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., obec E. ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere
1.144 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2
a parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 406 m2, sa vylúčil na samostatné konanie (výrok XII.)

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou dňa 27.11.2009
sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným
úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie E., obec E., ako pozemky (reg. „C“): parcela č. XXXX/X o výmere 174 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcela

č. XXXX/X o výmere 18 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X
o výmere 6 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a ich vyporiadania tak, že
z parcely č. XXXX/X o súčasnej výmere 174 m2 bude reálne odčlenený a do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázaný pozemok o výmere 147,47 m2, ktorý zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne 2145/2880 na pôvodnej parcele XXXX/X, ktorá mala výmeru 198 m2. Geometrickým plánom

z nej boli odčlenené parcely č. XXXX/X o výmere
18 m2 a č. XXXX/X o výmere 6 m2, ktoré sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalovanej 1/.

1.3. Žalobkyňa v žalobe dôvodila tým, že je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou uvedených
nehnuteľností, ktoré odjakživa slúžili ako spoločný dvor dvoch rodinných domov stojacich na susedných

parcelách. Žalobkyňa vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2145/2880 a žalovaná 1/ vo veľkosti
655/2880. Spoluvlastníkmi zvyšných podielov sú žalovaní 2/ až 6/, každý v podiele 16/2880. Sporné
nehnuteľnosti užíva žalobkyňa spolu so žalovanou 1/. Žalovaná 1/ ich však užíva vo väčšom rozsahu,než zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní 2/ - 6/ sú neznámymi vlastníkmi, ktorí
sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Žalobkyňa nevie, o aké osoby ide, nepozná ich
a nezmienil sa o nich ani jej otec, po ktorom predmetné pozemky zdedila a ktorý roky na tomto mieste

žil. O ich existencii sa dozvedeli až v momente, keď chceli so žalovanou 1/ usporiadať spoluvlastnícke
vzťahy. Ďalej uviedla, že žalovaná 1/ bez jej vedomia a súhlasu dala geometrickým plánom odčleniť od
pôvodnej parcely č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o celkovej výmere 198 m2 dve nové parcely, ktoré boli bez súhlasu žalobkyne
v katastri nehnuteľností zapísané ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2

a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2. Žalovaná 1/ navyše na spoločnom
dvore pred niekoľkými rokmi začala vykonávať také úpravy a zásahy, na základe ktorých užíva spoločné
pozemky vo väčšom rozsahu, než jej skutočne patrí podľa jej spoluvlastníckeho podielu. Prístavby k
jej rodinnému domu súp. č. XXX - izba, terasa, kúpeľňa, vchod zo zadnej časti domu, ako aj chodníky
okolo stavby domu presahujú svojou zastavanou plochou výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel
žalovanej 1/. Navyše užíva aj voľnú, nezastavanú plochu dvora vo väčšej miere, čím obmedzuje

žalobkyňu v užívaní spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu, aký jej podľa spoluvlastníckeho podielu patrí.

1.4. Z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu žalovaných 2/ až 6/ k podanej žalobe
vyplynul súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam aj s jeho
vyporiadaním tak, aby boli sporné nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobkyne resp. žalovanej 1/,

a to za podmienky priznania primeranej náhrady za vyporiadavané spoluvlastnícke podiely vo výške 10
Eur/ m2.

1.5. Žalovaná 1/ tiež súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Poukázala
však na dlhodobé vzájomné nezhody medzi ňou a žalobkyňou týkajúce sa spoločných nehnuteľností

a navrhla, aby súd vyporiadal nielen žalobkyňou navrhnuté pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k.ú.
E. ako CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X, ale aby vyporiadal všetky nehnuteľnosti, ktoré sú
v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej 1/. Dňa 15.11.2010 podala vzájomný návrh, ktorým žiadala,
aby súd zrušil aj podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na
liste vlastníctva

č. XXXX pre k.ú. E., a to parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 1144 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2
a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 406 m2. Zapísaná veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne
aj žalovanej 1/ k týmto pozemkom je 5/10-ín (t.j. v 1-ica).

1.6. Vzhľadom na námietku žalobkyne, že výška spoluvlastníckych podielov žalobkyne
a žalovanej 1/ je v prípade niektorých pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E. sporná a v katastri
nehnuteľností nesprávne zapísaná, a tiež vzhľadom na jej návrh, aby súd vylúčil na samostatné konanie
nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k CKN pozemkom parc. č. XXXX - orná
pôda o výmere 1.144 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 406 m2 z dôvodu, že ona kvôli

nesprávnemu zápisu spoluvlastníckych podielov
v katastri nehnuteľností podala dňa 10.06.2022 na tamojšom súde určovaciu žalobu vedenú pod sp. zn.
8C/12/2022, súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a postupom podľa
§ 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX, XXXX A. XXXX zapísaným na LV č. XXXX pre

k.ú. E.. Konštatoval, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
zásadne nemožno prejudiciálne riešiť otázku veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov a že je
potrebné vyčkať na meritórne rozhodnutie súdu v tejto otázke, pričom v dôsledku začatia konania
vedeného pod
sp. zn. 8C/12/2022 stratilo relevanciu doposiaľ vykonané dokazovanie aj vo vzťahu

k pozemku parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2 zapísanému na LV č. XXXX pre
k.ú. E., keď tento mal byť vyporiadavaný spoločne s pozemkami parc.č. XXXX A. XXXX. Predmetom
konania tak zostalo len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k pozemkom tvoriacim spoločný dvor, a to KN C parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zapísaným na LV
č. XXXX a KN C parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E..

1.7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., zistil, že podielovýmispoluvlastníkmi parciel reg. "C" evidovaných na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X o výmere 174
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela
č. XXXX/X o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X

ovýmere6m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvoriesúžalobkyňavpodiele2145/2880,žalovaná
1/ v podiele 655/2880, žalovaný 2/ v podiele 16/2880, žalovaná 3/
v podiele 16/2880, žalovaný 4/ v podiele 16/2880, žalovaný 5/ v podiele 16/2880
a žalovaná 6/ v podiele 16/2880. Pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce
a ide o pozemky, na ktorých je dvor. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec

E., zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. "C" evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/X o
výmere 83 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, sú žalobkyňa v podiele 5/10, žalovaná 1/ v podiele 5/10. Pozemok je umiestnený mimo
zastavaného územia obce a je na ňom dvor. Z geometrického plánu na zameranie stavieb M. N. O. č.
34493051-125/2000 zo dňa 15.07.2002, úradne overeného Správou katastra Nové Mesto nad Váhom
dňa 01.08.2002 pod č. 411/2002, vyplynulo, že z pôvodnej KN parcely XXXX/X o výmere 198 m2 došlo

k odčleneniu dielu 4
o výmere 18 m2, ktorý sa stal novovytvorenou parcelou XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie (komora)
a dielu 5 o výmere 6 m2, ktorý sa stal parcelou č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie (veranda). Z rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8C/543/79-47 zo dňa 29.02.1980 súd
prvej inštancie zistil, že v minulosti bolo vedené súdne konanie medzi právnymi predchodcami žalobkyne

a žalovanej 1/, predmetom ktorého bolo zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva k okolitým nehnuteľnostiam parc. č. XXXX - dom, XXXX/X - gazdovské
stavanie zapísaným vo vl. XXXX k.ú. E. a k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX - dom a XXXX/X - gazdovská
budova zapísanýchvovl.č.XXXXk.ú.E..Zobsahuuvedenéhorozsudkuvyplýva,žepredmetomžaloby
bol pôvodne aj spoločný dvor na parcele XXXX/X, avšak od jeho vyporiadania žalobca P. D. v priebehu

konania upustil.
V znaleckom posudku znalca Ing. Pavla Macúcha vypracovanom v konaní 8C/543/79 bolo uvedené,
že ohľadne spoločného dvora parč. č. XXXX/X dohodli sa stránky tak, že dvor zostane naďalej v
spoluvlastníctve P. D. s manželkou a Q. D.. Užívanie tohto spoločného dvora bude za tých podmienok,
že žalovaní umožnia P. D. a jeho rodine vchod do dvora autom a z tohto dôvodu žalovaní odstránia

jestvujúci doterajší plot na spoločnom dvore a preložia ho tak, ako je dohodnutý nový stav oplotenia
vyznačený na grafickej prílohe. Z pripojenej grafickej prílohy vplýva, že v minulosti malo dôjsť na základe
dohody spoluvlastníkov k posunu plota vedeného po parcele XXXX/X smerom na sever, t.j. bližšie k
pozemku parc. č. XXXX/X. Z ohliadky nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k.ú. E. (časť H.) parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, vykonanej dňa 06.05.2019 súd zistil,

že tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v svažitom teréne, pričom priestor predmetných pozemkov je
nadmerne zastavaný až stiesnený. Okrem rodinných domov súp. č. XXX, XXX, je na pozemkoch parc. č.
XXXX/XA.XXXX/Xpostavenágarážahospodárskabudova.Naspoločnejparc.č.XXXX/Xje murovaný
plot oddeľujúci „predzáhradku“ domu žalovanej 1/ súp. č. XXX. Ide o plot postavený na betónovom
základe z bielych prefabrikovaných „plotových“ betónových tvárnic, čiastočne je latkový. Tesne za týmto

murovaným plotom sa nachádza malá betónová vodovodná šachta, nevyčnievajúca nad úroveň terénu,
neobsahujúca meracie zariadenie. Prístup k domu žalobkyne súp. č. XXX aktuálne vedie po mierne
sa zvažujúcom pozemku, pričom sa musí prejsť cez úzky priestor o rozmeroch cca 2,10 m, kde sa po
ľavej strane nachádza uvedený murovaný plot a po pravej strane sa nachádza budova garáže patriaca
žalovanej 1/, z ktorej navyše do priestoru prečnieva rožná časť sedlovej strechy s odkvapom. Vzhľadom

na jestvujúce zúženie pri vstupe a zvažovanie sa terénu, nemožno kvalifikovať takýto prístup k domu ako
vhodný, nakoľko neumožňuje bezpečný vjazd väčšiemu napr. dodávkovému, sanitnému motorovému
vozidlu. Severne za domom
žalovanej 1/ súp. č. XXX a domom žalobkyne súp. č. XXX sa zhruba na úrovni hranice pozemkov XXXX
A. XXXX nachádza strmý, kamenistý zráz. Ide o navrhovaný novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX

o výmere 4 m2, ktorý bude výrazne pod úrovňou pozemku nachádzajúceho sa za domom súp. č. XXX.

1.8. Zo znaleckého posudku č. 34/2012 ustanoveného znalca z odboru geodézie
a kartografie M. P. P. vyplynulo, že sporné pozemky sú reálne deliteľné, pričom znalec vyhotovil aj
návrh geometrického plánu. V dodatku k tomuto znaleckému posudku znalec riešil reálne rozdelenie

nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že veľkosť vstupu na dvor navrhovateľky je
dostatočne veľký na vstup aj vjazd osobným motorovým vozidlom. Taktiež vodovodná prípojka do domu
žalovanej 1/ je umiestnená
tak, že nie je možné bez jej prekládky posúvať a zväčšovať pozemok - dvor.Nakoľko žalobkyňa z objektívnych dôvodov nesúhlasila so znaleckým posudkom znalca
Ing. Špačeka, ani ním navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prvoinštančný
súd v konaní ustanovil ďalšieho znalca z odboru geodézia a kartografia,

a to Ing. Ľudmilu Mužíkovú (neskôr Rabárovú).

1.9. Zo znaleckého posudku Ing. Ľudmily Mužíkovej (Rabárovej) č. 15/2015 zo dňa 29.08.2015
vyplynulo, že parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
v k.ú. E. sú reálne deliteľné podľa výšky spoluvlastníckych podielov žalobkyne

a žalovanej 1/. Za týmto účelom vypracovala 4 varianty vyporiadania podielového spoluvlastníctva
pozemkov tvoriacich spoločný dvor a 2 varianty vyporiadania poľnohospodárskych pozemkov (parc. č.
XXXX,XXXX A. XXXX). Ohľadne spoločného dvora znalkyňa konštatovala, že pozemky parc. č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X sú reálne deliteľné podľa výšky spoluvlastníckych podielov žalobkyne
a žalovanej 1/. Znalkyňa vypracovala návrh rozdelenia č. 1 podľa predstáv žalobkyne, návrh č. 2 podľa
predstáv žalovanej 1/. Návrhy č. 3 a č. 4 boli vypracované znalkyňou podľa výšky spoluvlastníckych

podielov. Z grafického náčrtu rozdelenia č. 1 vyplynulo, že toto riešenie vyporiadania by poskytlo 7,64 m
široký priestor pre vstup na budúci pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/X vedúci k jej domu na pozemku
XXXX/X. Vyžadovalo by zriadenie vecného bremena
k vodomernej šachte a vodovodnej prípojke vedúcej k domu žalovanej 1/ cez pozemok žalobkyne.
Navrhovaná hranica pozemkov žalobkyne parc. č. XXXX/X a žalovanej 1/ parc. č. XXXX/XX by však

viedla len vo vzdialenosti 1 m od domu žalovanej 1/. Takáto vzdialenosť je malá a v budúcnosti nebude
umožňovať vykonávanie udržiavacích prác na dome žalovanej 1/ bez potreby vstupu na pozemok
žalobkyne. S prihliadnutím na dlhoročne narušené vzťahy medzi rodinou žalobkyne a žalovanej 1/ by
takéto riešenie bolo zaručeným zdrojom budúcich konfliktov. Tento variant by navyše vyžadoval finančné
vyporiadanie za 18 m2 od žalobkyne žalovanej 1/ a za 5 m2 v prospech SPF. Grafický náčrt rozdelenia č.

2 vedie hranicu medzi budúcim pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X a žalovanej 1/ parc. č. XXXX/XX
tak, ako je na spoločnom pozemku v súčasnosti vymurovaný plot žalovanej 1/. Toto riešenie má zásadnú
vadu, ktorá spočíva v tom, že prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne by viedol len cez úzky priestor široký
2,09 m medzi pozemkami žalovanej 1/ parc. č. XXXX/XX A. R. XXXX/XX. Takto úzky priestor (pozn.
navyše svažitý) nepostačuje k pohodlnému vjazdu motorového vozidla

k domu žalobkyne. Tento variant by vyžadoval finančné vyporiadanie za 14 m2 od
žalovanej 1/ žalobkyni a za 5 m2 v prospech SPF. Grafický náčrt rozdelenia č. 3 vedie hranicu medzi
budúcim pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X a budúcim pozemkom žalovanej 1/ parc. č. XXXX/
XX vo vzdialenosti od domu žalovanej 2,13 m a viac, čo je vzdialenosť postačujúca k zabezpečeniu
plnohodnotnej údržby domu žalovanej 1/. Vstup na pozemok žalobkyne vedúci k jej domu by bol široký

4,34 m. Predpokladá zriadenie vecného bremena
k vodomernej šachte a vodovodnej prípojke vedúcej k domu žalovanej 1/ cez pozemok žalobkyne. Tento
variant by vyžadoval finančné vyporiadanie len za 5 m2 v prospech SPF. Grafický náčrt rozdelenia č.
4 vedie hranicu medzi budúcim pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X a budúcim pozemkom žalovanej
1/ parc. č. XXXX/XX vo vzdialenosti od domu žalovanej 1/ 2,13 m a viac, čo je vzdialenosť postačujúca

k zabezpečeniu údržby domu žalovanej 1/. Vstup na pozemok žalobkyne vedúci k jej domu by bol široký
5,82 m. Toto riešenie vyžaduje zriadenie vecného bremena k vodomernej šachte a vodovodnej prípojke
vedúcej k domu žalovanej 1/ cez pozemok žalobkyne. Rozdiel medzi náčrtom č. 3 a 4 je najmä v tom,
že do vlastníctva žalobkyne by podľa variantu č. 3 pripadla ťažko využiteľná parcela č. XXXX/XX o
výmere 4 m2 nachádzajúca sa za jej domom. Variant č. 4 počíta s tým, že tento pozemok by pripadol

žalovanej 1/, ktorá ho však vzhľadom na jeho polohu a vlastnosti nechcela. Tento variant by vyžadoval
finančné vyporiadanie len za 5 m2 v prospech SPF. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
vodovodná prípojka vedie od šachty nachádzajúcej sa na juhozápadnej hranici súčasného spoločného
pozemku parc. č. XXXX/X krížom k pozemku žalovanej 1/ parc. č. XXXX/X. Uvedený vodovod bol
vybudovaný za socializmu svojpomocne vtedajšími obyvateľmi obce a nemá žiadne meradlo spotreby

vody ani inak počítaný odber. Z potvrdenia správcu vodovodu E. H. zo dňa 02.05.2016 je zrejmé, že
voda v predmetnom vodovode nie je pitná, ale úžitková. Za jej odber sa platí 10 Eur ročne. Náklady na
presun ventilu zo spoločného dvora k domu žalovanej 1/ by boli podľa názoru správcu minimálne.

1.10. Zo znaleckého posudku č. 35/2016 ustanovenej znalkyne Ing. Evy Gregušovej na určenie

všeobecnejhodnotyspornýchpozemkovavecnéhobremenavyplynulo,ževšeobecnáhodnotavecného
bremena strpieť existenciu a údržbu vodomernej šachty a vodovodnej prípojky v rozsahu skutočne
zameranej prípojky je 4 Eur. Uvedená cena bola stanovená
k 12.08.2016.1.11. Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre k.ú. E., k pozemkom parc. č. XXXX - Dom č. XXX/
X „H. O.“, parc.č. XXXX/X - Gazdovská budova „H. O.“ a parc. č. XXXX/X - Spoločný dvor s domom

č. XXXX, v minulosti prináležalo právo služobnosti priechodu, ktoré bremenilo parc. č. XXXX/X (pozn.
susediacu zo západnej strany s parcelou XXXX/X po ktorej aj dnes vedie prístupová cesta k sporným
pozemkom), ktorý však
v súčasnosti nie je zapísaný na liste vlastníctva. Z vyjadrenia Okresného úradu Nové Mesto nad
Váhom, odboru katastrálneho vyplynulo, že (susedná) KN-C parc. č. XXXX/X bola pôvodne zapísaná v

pozemkovej knihe v pkn. vložke č. XXXX k.ú. E., ako pkn. parc. č. XXXX/X. LV č. XXXX bol založený
pri zápise II. etapy prepisom vlastníctva z pozemkovej knihy - pozemnoknižnej vložky č. XXXX k.ú. E. /
pkn. parc. č. XXXX/X je identická s KN-C
parc. č. XXXX/X/. V pozemnoknižnej vložke č. XXXX pri parcele č. XXXX/X vecné bremeno - služobnosť
prechodu cez parc. č. XXXX/X nebolo zapísané a z toho dôvodu nebolo zapísané ani na LV č. XXXX,
k.ú. E..

1.12. Doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 15/2015 znalkyne Ing. Ľudmily Rabárovej bol
vypracovaný geometrický plán na reálne rozdelenie parciel registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X A.
XXXX/X v k.ú. E., a to v súlade s grafickým náčrtom rozdelenia č. 1 (strana 30 znaleckého posudku) so
zriadením vecného bremena na parcele registra C č. XXXX/X podľa pripojeného zamerania vodovodnej

šachty a prípojky.

1.13. Doplnením č. 2 k znaleckému posudku č. 15/2015 znalkyne Ing. Ľudmily Rabárovej zo dňa
28.04.2021 bol vypracovaný geometrický plán na reálne rozdelenie parciel registra C č. 7141/2, 7141/4,
7141/5 a 7138/5 v k.ú. E., a to v súlade s grafickým náčrtom rozdelenia č. 3 (príloha č. 8 znaleckého

posudku) so zriadením vecného bremena na parcele registra „C“ č. 7141/2 podľa pripojeného zamerania
vodovodnej šachty. Grafický náčrt rozdelenia č. 3 vychádza z toho, že parcely registra „C“ zapísané na
LV č. XXXX ako parcely
č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 198 m2
v prospech spoluvlastníkov: žalobkyňa v podiele 2145/2880 vzhľadom k celku, žalovaná 1/

v podiele 655/2880 vzhľadom k celku, žalovaný 2/ v podiele 16/2880 vzhľadom k celku, žalovaný 3/ v
podiele 16/2880 vzhľadom k celku, žalovaný 4/ v podiele 16/2880 vzhľadom
k celku, žalovaný 5/ v podiele 16/2880 vzhľadom k celku a žalovaný 6/ v podiele 16/2880 vzhľadom k
celku (žalovaní 2/-6/ sú zastúpení SPF). Z celkovej výmery parciel č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X vo
veľkosti 198 m2 zodpovedá: spoluvlastníckemu podielu žalobkyne vo veľkosti 2145/2880 výmera 148

m2, spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1/ vo veľkosti 655/2880 výmera 45 m2 a spoluvlastníckym
podielomžalovaných2/-6/voveľkosti16/2880každému1m2.Pokiaľideoparceluregistra„C“zapísanú
na LV č. XXXX ako parcela
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, túto spoluvlastní žalobkyňa
v podiele 1 vzhľadom k celku a žalovaná 1/ v podiele 1 vzhľadom k celku. Z celkovej výmery parcely

XXXX/X č. vo veľkosti 83 m2 zodpovedá: spoluvlastníckemu podielu žalobkyne vo veľkosti 1 výmera
41,5 m2 a spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1/ vo veľkosti 1 výmera 41,5 m2. Celková výmera
rozdeľovaných nehnuteľností je 281 m2, z čoho na žalobkyňu pripadá výmera 190 m2 a na žalovanú 1/
výmera 91 m2. Do vlastníctva žalobkyne pripadnú v celosti C KN parcely parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie

o výmere 94 m2; parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 67 m2. Celková výmera pozemkov je 190 m2. Do vlastníctva žalovanej 1/ pripadnú
v celosti C KN parcely parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
18 m2; parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 39 m2; parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2;
parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2. Celková výmera pozemkov
je 91 m2. Žalobkyňa a žalovaná 1/ finančne vyrovnajú spoluvlastnícke podiely
žalovaných 2/ - 6/ o celkovej výmere 5 m2 v prospech Slovenského pozemkového fondu. Pokiaľ ide o

finančnú náhradu za podiely ustupujúcich spoluvlastníkov (žalovaných 2/ - 6/) žalobkyňa a žalovaná
1/ na pojednávaní konanom dňa 02.02.2022 súhlasili so sumou 10 Eur/m2. Na parcele C KN parc. č.
XXXX/X bude zároveň zriadené vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka pozemku registra„C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí
(vodovodnej prípojky).

1.14. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 136, § 141 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník")
a z § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba je podaná dôvodne. Pozemky
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, sú v podielovom

spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných 1/ - 6/. Žalovaní 2/ až 6/ sú ako neznámi vlastníci zastúpení
v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom Slovenským pozemkovým fondom. Pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako C
KN parcela č. XXXX/X je
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej 1/. Žalobkyňa a žalovaná 1/
v podielovom spoluvlastníctve nechcú ďalej zotrvať, pričom sa na vyporiadaní mimosúdne nedokážu

dohodnúť.

1.15. Poukázal na to, že pozemky zapísané na LV XXXX pre k.ú. E. v minulosti slúžili ako spoločný dvor,
ktorý mal parcelné č. XXXX/X a výmeru 198 m2. V súčasnej dobe je časť tohto pozemku zastavaná
rôznymi budovami (garážou, hospodárskou budovou), ktoré tam postavili žalobkyňa a žalovaná 1/.

Naďalej však ide o jeden funkčný celok bez ohľadu na jeho neskoršie rozčlenenie na viacero parciel
geometrickým plánom M. N. O.,
č. 34493051-125/2000 zo dňa 01.08.2002. Z južnej strany so spoločným dvorom susedí pozemok parc.
č. XXXX/X, na ktorom je postavená garáž žalovanej 1/ (ktorá zasahuje aj na pozemok parc. č. XXXX/X)
a hospodárska budova žalobkyne. Smerom na severovýchod

a východ od sporných nehnuteľností je C KN parcela č. XXXX, na ktorej stojí rodinný dom
súp. č. XXX a parcela XXXX/X na ktorej je umiestnená budova neoznačená súpisným číslom Tieto
nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Smerom na sever resp. severozápad od sporných
pozemkov stojí rodinný dom súp. č. XXX postavený na C KN parcele č. XXXX a C KN parcela č. XXXX/
X na ktorej je postavená budova bez označenia súpisným číslom. Tieto nehnuteľnosti sú vo výlučnom

vlastníctve žalovanej 1/. Prístupová cesta
k nehnuteľnostiam žalobkyne a žalovanej 1/ vedie od západu, cez C KN pozemok parc. č. XXXX/X vo
vlastníctve tretej osoby - I. D..

1.16.Pretožesúdprvejinštancie nezistilexistenciužiadnychdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,ktoré

by bránili zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu, rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a následne rozhodol o jeho vyporiadaní reálnym
rozdelením, a to podľa grafického náčrtu č. 3 vyplývajúceho zo znaleckého posudku Ing. Ľudmily
Rabárovej č. 15/2015 v spojení s jeho doplnením č. 2., ktorý grafický náčrt vyhodnotil ako najvhodnejší
spôsob rozdelenia spoločných nehnuteľností. Prihliadol pritom na dlhodobé, viacgeneračné a

vážne narušenie vzájomných vzťahov rodín žalobkyne a žalovanej 1/ a pri vyporiadavaní tohto
podielového spoluvlastníctva sledoval primárne cieľ, aby sa sporné nehnuteľnosti rozdelili tak, že sa
umožní plnohodnotné a čo možno najviac nezávislé užívanie domov žalobkyne a žalovanej 1/. Za
kľúčové považoval vytvoriť dostatočne široký vstup/vjazd k domu žalobkyne. Uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná 1/ má stredom spoločnej parcely XXXX/X postavený

murovaný plot, ktorým si pre seba oddelila časť spoločného pozemku
v blízkosti jej domu a vytvorila si tak vlastnú „predzáhradku“. Táto predzáhradka sa nachádza v strede
západnej časti súčasnej parcely č. XXXX/X. V juhozápadnej časti uvedenej parcely zase stojí murovaná
garáž, ktorú tam rovnako postavila žalovaná 1/. Medzi betónovým plotom
a stavbou garáže je voľný priestor len o šírke 2,09 m, ktorý slúži ako prístupová cesta k domu žalobkyne.

Toto miesto je nielenže úzke, ale je navyše aj zvažujúce sa smerom nadol k domu žalobkyne. Nie je
príliš vhodné ani pre vjazd osobného auta, nieto väčšieho vozidla. V týchto miestach je navyše potrebné
obchádzať z garáže žalovanej 1/ do priestoru vyčnievajúci roh sedlovej strechy s odkvapom. Vjazd
väčšieho vozidla do týchto miest z uvedených dôvodov určite nie je možný. Ide pritom o nehnuteľnosti
odľahlé, nachádzajúce sa na kopaniciach, kde sa kúri primárne pevným palivom, čiže možnosť prístupu

väčším vozidlom je viac ako žiaduca. Okrem toho bolo tiež preukázané, že takéto nevhodné umiestnenie
plota žalovanej 1/ riešili už právni predchodcovia žalobkyne a žalovanej 1/, a to v rámci konania o
zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva k okolitým nehnuteľnostiam vedeného Okresným súdomv Trenčíne v roku 1979. Vtedy sa spoluvlastníci nakoniec dohodli, že dvor bude užívaný naďalej
spoločne, avšak právna predchodkyňa žalovanej 1/ uvedený plot posunie bližšie k jej domu t.j. na sever,
aby rodičia žalobkyne mohli na ich pozemok vchádzať autom.

Z pripojeného nákresu, ktorý bol prílohou znaleckého posudku znalca Ing. Macúcha je zrejmé, že plot
v tom čase viedol približne v rovnakých miestach (alebo dokonca ešte severnejšie než vedie teraz, ak
sa porovná jeho vzdialenosť od severozápadného rohu parcely č. XXXX/X), čo v podstate potvrdila aj
žalovaná1/,keďargumentovalatým,žebetónovýplotbolpostavenýnamiestepôvodnéhostaréhoplota.
Je tak zrejmé, že zo strany právnej predchodkyne žalovanej 1/ (jej matky) nebola táto dohoda dodržaná,

pričom uvedený plot zjavne dlhodobo významne zhoršuje možnosť pohodlného užívania stavieb vo
vlastníctve žalobkyne, ktorá v nich na rozdiel od žalovanej 1/ žije.

1.17.Súdprvejinštanciepretodospelkzáveru,žeexistenciauvedenéhoplotavtýchtomiestachjekrajne
nežiaduca a zároveň neúčelná. Zachovaním tohto plota pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a rozdelení spoločného pozemku v jeho línii by sa nadobro znemožnilo dosiahnutie komfortného

plnohodnotného užívania i údržby stavieb vo vlastníctve žalobkyne, keďže z ostatných strán je prístup
k jej domu už zastavaný
a neumožňuje vjazd vozidlom. Navyše uvedená predzáhradka nemá žiaden praktický význam okrem
vytvárania súkromia v okolí domu žalovanej 1/ a pestovania okrasnej zelene, čo však nemôže mať
prednosť pred zabezpečením dostatočne širokého prístupu k domu žalobkyne do budúcna. Skutočnosť,

žebudepotrebnéuvedenýplotzbúrať,nemôžebyťzatýchtookolnostíprekážkoubrániacourozumnému
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu, ak navyše tento stav bude definitívnym riešením
do budúcnosti. Plot je postavený na betónovom základe z bielych betónových dierovaných tehál (č.l. 60
spisu), takže jeho zbúranie
v dotknutej časti nebude pri súčasnej technike nijak zložité a ani nákladné. Nakoľko tento plot

postavila žalovaná 1/ preukázateľne v rozpore s niekdajšou dohodou právnych predchodcov súčasných
spoluvlastníčok, zaviazal na jeho zbúranie výlučne žalovanú 1/, ktorú tiež zaviazal aj na vypratanie
tejto časti parcely a v to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Za podstatnú súd prvej inštancie
považoval aj skutočnosť, že v priestore tejto predzáhradky má žalovaná 1/ zriadenú aj vodovodnú
šachtu k miestnemu vodovodu privádzajúcemu k domu úžitkovú vodu. Ide o vodovod budovaný

obyvateľmi svojpomocne (cca v roku 1974), pričom odber tejto vody nie je meraný a uhrádza sa len
paušálny ročný poplatok. Nejde tak o verejný vodovod v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a kanalizáciách, pretože verejný vodovod slúži výlučne k distribúcii pitnej vody, a nie
vody úžitkovej. Z uvedeného dôvodu by ani prípadné preloženie takejto prípojky vody nebolo cenovo
tak náročné, ako tvrdila žalovaná 1/, pretože žiaden predpis neukladá povinnosť pri takomto druhu

vodovodu stavať odvetrané vodomerné šachty o stanovených rozmeroch, ani vypracovávať zložitú
projektovú dokumentáciu, čím argumentovala žalovaná 1/. Nakoľko však žalobkyňa napokon súhlasila
s tým, že sa na jej budúcom C KN pozemku XXXX/X zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia
inžinierskych sietí - vodovodnej prípojky na parcele registra C parc. č. XXXX/X v prospech parciel
pripadajúcich do vlastníctva žalovanej 1/, súd prvej inštancie rozhodol o zriadení vecného bremena v

znení uvedenom vo výroku VII. rozhodnutia, a to v prospech každodobého vlastníka novovytváraných
parciel registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX A. XXXX/XX. Vecné bremeno vedie
rohompozemku,pretobynemalopodstatneznižovaťkvalituužívaniapozemkuvovlastníctvežalobkyne.
Zároveň nepodlieha odpočtu spotreby vody, čiže žalobkyňa nebude nijako obťažovaná
v súvislosti s pravidelným vykonávaním odpisov vody. Zdôraznil, že je povinnosťou žalovanej 1/

jestvujúcu vodovodnú šachtu riadne zabezpečiť tak, aby jednak umožňovala pohodlné užívanie vecným
bremenom zaťaženého pozemku a zároveň nepredstavovala zdroj žiadneho nebezpečenstva pre
vlastníka tohto pozemku. Pokiaľ ide o finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena, prvoinštančný
súd rozhodol tak, že toto zriadil bezodplatne. Uviedol, že znaleckým posudkom č. 35/2016 Ing. Evy
Gregušovej síce bola stanovená cena vecného bremena vo výške 4 Eur, avšak znalecký posudok v

tomto smere nie je už aktuálny. Zohľadnil však, že žalovaná 1/ má súdom uloženú povinnosť na vlastný
náklad odstrániť murovaný plot na pozemku parc. č. XXXX/X, s čím jej vzniknú určité náklady, preto ju
súd už finančne nezaťažoval odplatou za zriadenie vecného bremena. Z rovnakého dôvodu prikázal do
vlastníctva žalobkyne kamenistý, prakticky nevyužiteľný pozemok parc. č. XXXX/XX
o výmere 4 m2, ktorý sa nachádza severne za domom súp. č. XXXX žalobkyne. Ide o pozemok jednak

nevyužiteľný a z pozemku žalovanej 1/ takmer neprístupný pre existujúci kamenný zráz v mieste hranice
pozemku parc. č. XXXX/X a uvedeného pozemku.
1.18. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej 1/, že nakoľko z jej strany bola
predzáhradka týmto spôsobom dlhodobo nerušene užívaná, došlo k jej vydržaniu. Dôvodil tým, žežalovaná 1/ bez akýchkoľvek pochybnosti mala po celý čas vedomie o tom, že dvor je spoločný, nakoľko
v minulosti sama zadávala vypracovanie geometrického plánu,
v snahe usporiadať tamojšie pomery. Podľa konštantnej judikatúry platí, že vydržanie je

v prípade spoluvlastníckeho práva zásadne vylúčené, čo vyplýva aj z judikátu R 65/1972,
str. 242.: „Vedomie, že niekto vlastní spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vylučuje - ak nehnuteľnosť
užíva celú výlučne sám - dobromyseľnosť o tom, že mu vec parí celá, ak nedošlo k udalosti,
ktorá odôvodnene mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal spoluvlastníkom aj ostatných
spoluvlastníckych podielov. Prvoinštančný súd tiež nepovažoval za preukázané tvrdenia žalovanej 1/ o

tom, že by takýto spôsob reálneho rozdelenia bol neprípustný z dôvodu, že by predstavoval neprimeraný
náklad v súvislosti s likvidáciou
a prípadným preložením jestvujúceho plota. Konštatoval, že predmetný plot nebude jednak potrebné
zbúrať celý, ale týka sa to len jeho malej časti v dĺžke cca 7-8 m, pričom náklady
na jeho demolíciu nebudú neprimerane vysoké. Pokiaľ žalovaná 1/ v konaní namietala porušenie
stavebných predpisov zo strany žalobkyne, túto námietku označil vzhľadom

k meritu veci za úplne irelevantnú, obdobne aj nesúhlasné stanovisko vlastníka susedného pozemku -
I. D. s prechodom žalobkyne po jeho pozemku. Keďže iný prístup
k nehnuteľnostiam žalobkyne a žalovanej 1/ nie je, tieto skutočnosti nemohli mať vplyv na konečné
rozhodnutie súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva.

1.19. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k
žalovaným 2/ - 6/ za celkovo 5 m2, súd prvej inštancie akceptoval dohodu strán sporu na sume 10 Eur/
m2. Priznal preto žalovaným 2/ - 6/ náhradu za ich zrušené
a vyporiadané podiely v celkovej výške 50 Eur, z čoho na každého spoluvlastníka pripadá čiastka vo
výške 10 Eur. Na jej zaplatenie súd pomerne zaviazal žalobkyňu v rozsahu

6,82 Eur a žalovanú 1/ v rozsahu 4,18 Eur podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaná 1/
i žalobkyňa sú povinné uvedenú finančnú náhradu zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu
ako zástupcu neznámych vlastníkov, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovaná 1/ je

povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 50 %. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa v tomto
konaní domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k 3 parcelám (parc. č. XXXX/X,
XXXX/X A. XXXX/X), žalovaná 1/ k 1 parcele (parc. č. XXXX/X). Žalobkyňa tak bola úspešná v rozsahu
75 %, žalovaná 1/ v rozsahu 25 %. Čistý procesný úspech žalobkyne tak predstavuje 50 % (75 % - 25
% = 50 %), preto jej v tom rozsahu priznal právo na náhradu trov konania.

1.21. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že aj štátu v tomto konaní vznikli trovy konania v súvislosti
s úhradou nákladov na znalecké dokazovanie, keďže žalobkyňa aj žalovaná 1/ boli v priebehu konania
oslobodené od súdnych poplatkov, ktoré sa vzťahovalo aj na preddavky na znalecké dokazovanie. Po
skončení konania je potrebné štátu nahradiť vynaložené trovy konania, nakoľko niet žiadneho dôvodu,

aby tieto náklady znášal štát, resp. jeho daňoví poplatníci. V prejedávanej veci vykonané znalecké
dokazovanie rovnakou mierou slúžilo procesným potrebám žalobkyne aj žalovanej 1/, pričom jeho
rozsiahlosť a početnosť bola do veľkej miery podmienená práve neústupčivosťou účastníčok konania.
Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že žalobkyňu aj žalovanú 1/ zaviazal k náhrade trov konania štátu
v rozsahu 50 %.

1.22. Pokiaľ ide o žalovaných 2/ - 6/ zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, týmto trovy konania
nebolo možné ani priznať, ani ich na ich náhradu zaviazať, keďže ide
o neznámych vlastníkov, ktorých Slovenský pozemkový fond v konaní len zastupuje na základe
osobitného zákona. Tento sám v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nie je ani stranou sporu,

pretovprípadeprehryvsporenemôžebyťzaviazanýnanáhradutrovkonaniaatakúpovinnosťnemožno
uložiť ani samotným neznámym vlastníkom. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie tieto okolnosti
vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP a nezaväzoval ich k žiadnej náhrade trov konania a ani im náhradu trov konania nepriznával.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Nesúhlasila s rozhodnutím
prvoinštančného súdu ani s jeho odôvodnením. Uviedla, že aj ona mala záujem so žalobkyňou
riešiť spoluvlastnícke vzťahy, avšak na rozdiel od žalobkyne, ktorá chcela riešiť iba spoluvlastníctvo
nehnuteľností vedených v LV č. XXXX, ona navrhla vyporiadať aj spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiamzapísaným na LV č. XXXX podaním vzájomného návrhu zo dňa 15.11.2010 z dôvodu, aby následne
nevznikol ďalší súdny spor, pričom mala snahu sa so žalobkyňou dohodnúť ešte pred podaním návrhu
na súd, avšak bezúspešne. Podľa jej názoru nebolo potrebné vylúčiť na samostatné konanie návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom vedeným v LV č. XXXX, nakoľko
prvoinštančnýsúdmoholvzhľadomnavykonanédokazovanievpredmetnomsporerozhodnúťajotomto
návrhu. Poukázala na to, že keď žalobkyňa namietla veľkosť spoluvlastníckeho podielu
k parcelám č. XXXX A. XXXX, kataster uviedol, že sa to môže vyriešiť aj dohodou o výške tohto podielu
a keď nedôjde k dohode, je potrebné podať žalobu na súd. Uviedla, že na pojednávaní dňa 10.09.2013

s cieľom predísť ďalšiemu sporu vyslovila súhlas s tým, že zo strany katastra došlo k chybe, ktorá je
zrejmávtom,ževeľkosťpodielužalobkynevovzťahuktýmtoparcelámnieje5/10,ale125/160.Vyjadrila
súhlas s uvedenou veľkosťou podielu s tým, že nie je potrebné, aby navrhovateľka podávala ďalšiu
žalobu na určenie vlastníckeho práva
a žiadala, aby súd vyporiadal aj tieto dve parcely ako i parc. č. XXXX, kde zostal podiel 5/10. Navrhla
aj spôsob, s ktorým v priebehu konania súhlasila aj žalobkyňa, čo bolo akceptované aj v znaleckých

posudkoch, ktoré boli v priebehu konania vypracované a ktoré ohľadne týchto parciel žalobkyňa do roku
2022 vôbec nenamietala. Dôkazom je samotná zápisnica
z pojednávania. Preto nebol žiadny dôvod na to, aby súd vylučoval tieto parcely na samostatné konanie.

2.2. Ďalej uviedla, že v konaní vedenom v roku 1979 na Okresnom súde Trenčín vo veci zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva, okrem iných parciel, aj k parcele
č. XXXX/X - spoločný dvor, v ktorom žalobcom bol právny predchodca žalobkyne
P. D. a ona bola ako žalovaná 9/, bol vydaný rozsudok sp. zn. 8C 543/79-47 zo dňa 29.02.1980,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1980, v odôvodnení ktorého sa uvádza že "v priebehu konania
obmedzilžalobcasvojnávrhoparc.č.XXXX/X-spoločnýdvor.Zrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctva

k tejto parcele sa nedomáhal", avšak nikde sa v ňom neuvádza, že návrh ohľadne parc. č. XXXX/X
by bol žalobca vzal späť z dôvodu, že sa spoluvlastníci dohodli na inom užívaní, než bolo dovtedy. K
žiadnej dohode ohľadne tejto parcely teda vtedy medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Ak by k nejakej dohode
bolo došlo, tak by to určite bolo citované v odôvodnení uvedeného rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie
poukázal na pripojený nákres, ktorý bol prílohou znaleckého posudku znalca

Ing. Macúcha, žalovaná 1/ poukázala na to, že v odôvodnení rozsudku nie je tento znalecký posudok
uvedený, z čoho možno usúdiť, že v uvedenom konaní ho súd vlastne vôbec
nebral do úvahy a nerozhodoval podľa neho. Dôkazom je i tá skutočnosť, že v znaleckom posudku je
uvedené, že sa žalobca a žalovaní dohodli, že nehnuteľnosti parc. č. XXXX A. XXXX/X pripadnú do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu P. D. a jeho

manželky a nehnuteľnosti parc. č. XXXX A. XXXX/X pripadnú do výlučného vlastníctva
Q. D.. Rozsudkom však tieto nehnuteľnosti boli prikázané výlučne
P. D. a jej, žalovanej 1/. Týmto došlo k reálnemu rozdeleniu parciel podľa dovtedy užívacieho stavu a súd
pri svojom rozhodovaní nebral vôbec do úvahy znalecký posudok ani pripojený nákres. V znaleckom
posudku je síce uvedené, že došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanými, avšak ak by skutočne k

takejto dohode bolo došlo, tak by táto bola ako príloha znaleckého posudku v ňom uvedená a súd by na
ňu odkázal. Ona ako jedna zo žalovaných o žiadnej dohode uvádzanej v znaleckom posudku nemala
žiadnu vedomosť; mala vedomosť len o tom, že žalobca ohľadne spoločného dvora zobral svoj návrh
späť
a preto bola presvedčená o tom, že rešpektuje stav užívania spoločného dvora tak, ako bol aj do doby

vyhlásenia rozsudku, a tiež nasledujúce roky. Vyjadrila preto presvedčenie, že žiadnym relevantným
dôkazom nebolo preukázané, čo tvrdí súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že nevhodné
umiestnenie jej plota riešili už právni predchodcovia. Bez ďalších dôkazov teda nemožno uzavrieť, že
zo strany jej matky nebola dohoda dodržaná. Poukázala tiež na to, že žalobkyni až do roku 2009,
kedy podala návrh na súd, umiestnenie plota vôbec nevadilo. Žalobkyňa nemala žiadne výhrady ani

pri rekonštrukcii a prístavbe jej rodinného domu v roku 1985, ktorú robila na základe stavebného
povolenia. Ani právni predchodcovia žalobkyne nemali žiadne výhrady a pripomienky pri budovaní plota,
vodomernej šachty
a vodovodnej prípojky. Až do roku 2002 neboli medzi žalobkyňou a ňou žiadne rozpory.

2.3. Podľa názoru žalovanej 1/ žalobkyňa nesúhlasila so znaleckým posudkom znalca
Ing. Špačeka č. 34/2012 z 20.01.2013 len preto, že znalecký posudok nebol vypracovaný podľa jej
predstáv, hoci predtým s ustanovením Ing. Špačeka súhlasila a len preto navrhla kontrolné znalecké
dokazovanie. Pritom Ing. Špaček ako súdom prvej inštancie ustanovený znalec pri vypracovaníznaleckého posudku zobral do úvahy všetky skutočnosti, reálny stav užívania parciel ako i možnosť
vyporiadanie spoločných parciel a zohľadnil veľkosť podielov ako i účelné využitie parciel, tak, ako to
ukladá Občiansky zákonník a vyhovel aj námietkam žalobkyne ohľadne šírky vchodu.

2.4. V súvislosti s odkazom prvoinštančného súdu na potvrdenie správcu vodovodu o charaktere vody
v predmetnom vodovode ako úžitkovej, a nie pitnej žalovaná 1/ označila takéto potvrdenie správcu za
klamstvoazavádzaniesúdu.Uviedla,žecelámiestnačasťPodkozincejetýmtovodovodomzásobovaná
jedine pitnou vodou, nie vodou úžitkovou a iný vodovod sa v tejto oblasti nenachádza. Pokiaľ aj samotná

žalobkyňa tvrdila, že ide o úžitkovú vodu, tak nepredložila doklad o tom, z akého zdroja potom čerpá
pitnú vodu. Z uvedeného dôvodu by sa prípadné preloženie prípojky muselo robiť v súlade so zákonom.
I keď poukazovala na skutočnosť, že ide o pitnú vodu, súd prvej inštancie si túto skutočnosť nepreveril,
ale uveril klamstvu správcu, v dôsledku čoho nezohľadnil jej argumenty.

2.5. Žalovaná 1/ vyjadrila zásadný nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo

zrušil a rozhodol o jeho vyporiadaní reálnym rozdelením podľa grafického náčrtu č. 3, vyplývajúceho zo
znaleckého posudku Ing. Ľudmily Rabárovej č. 15/2015
v spojení s jeho doplnením č. 2 s odôvodnením, že považoval tento spôsob rozdelenia za najvhodnejší.
S prihliadnutím na doterajšie nerušené užívanie sporných nehnuteľností žiadala, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade s grafickým náčrtom rozdelenia č. 2., príloha č. 7. ktorý

spôsob bol navrhnutý i znaleckým posudkom znalca
Ing. Špačeka č. 34/2012 a jeho Dodatku, ktorý znalec riadne odôvodnil i vo vyjadrení zo dňa 22.05.2013
a aj na pojednávaní dňa 10.09.2013. Zdôraznila, že ide o stav, ktorý bol až do roku 2002 samotnou
žalobkyňou rešpektovaný, proti ktorému spôsobu užívania žalobkyňa nemala vôbec žiadne výhrady.
Múrik sa postavil na pôvodnom mieste a 60 rokov neboli voči nemu vznesené žiadne námietky zo

strany právnych predchodcov žalobkyne a následne ani samotnou žalobkyňou. Pri výstavbe plota ako
i pri vybudovaní vodovodnej prípojky, žalobkyňa nemala žiadne výhrady ani pripomienky, akceptovala
ich. Žalovaná 1/ tiež zdôraznila, že spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ňou
navrhovaný je navyše bez akýchkoľvek nákladov a bez zriaďovania akéhokoľvek vecného bremena.
Uviedla, že zriadenie vecného bremena k vodomernej šachte bude v budúcnosti prinášať iba ďalšie

spory, čoho dôkazom je tento 13-ročný spor.

2.6. Ďalej žalovaná 1/ nesúhlasila s konštatovaním prvoinštančného súdu, že zbúranie
časti plota nemôže byť prekážkou brániacou rozumnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a
že jeho zbúranie v dotknutej časti nebude pri súčasnej technike zložité

a neprimerane nákladné. Zdôraznila, že nejde iba o búranie plota, ale následne aj vybudovanie nového
plota, takže s týmito činnosťami budú spojené značné finančné náklady, pričom jediným jej zdrojom
príjmu je dôchodok a na také investície nemá dostatok finančných prostriedkov. Náklady na odstránenie
plota a jeho nové vybudovanie nie je ochotná ich znášať len preto, aby bolo zrušenie a vyporiadanie
podľa želania žalobkyne, keď je možné iné riešenie v súlade so zákonom. Bolo by to jednoznačne

i v rozpore s dobrými mravmi. Opätovne zdôraznila, že plot nepostavila v rozpore s niekdajšou
dohodou právnych predchodcov, pretože k žiadnej takej dohode nedošlo a žalobkyňa jej existenciu
nepreukázala. Prikázanie novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 4 m2 je jediným
správnym rozhodnutím súdu, pretože sa nachádza za domom žalobkyne, a nie za jej domom. Pokiaľ
súd prvej inštancie v bode 55. svojho rozhodnutia dôvodil tým, že sa nestotožnil s jej argumentáciou o

vydržaní predzáhradky, žalovaná 1/ uviedla, že ona netvrdila vydržanie spoluvlastníckeho podielu, ale
vydržaniespôsobuužívaniaspoločnéhodvora,keďžetentospôsobužívaniatrvaldopodaniažalobyviac
ako 60 rokov. Spôsob užívania sporných nehnuteľností teda vydržala, lebo v tomto spôsobe užívania
nebola nikým rušená ani obmedzovaná viac ako 10 rokov, a to ani právnymi predchodcami žalobkyne
a ani samotnou žalobkyňou. Poukázala na to, že podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka

držať možno aj práva, teda podľa nej aj právo užívania. V zmysle § 130, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec ako právo patrí, je držiteľom oprávneným, pričom pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená a ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa,
má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. V danom prípade však súd prvej inštancie
nemal žiadne dôkazy o neoprávnenom užívaní predmetných nehnuteľností z jej strany.

2.7. Zdôraznila, že pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nie je postačujúca len samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí, ale je treba zvážiť
aj to, do akej miery možno od spoluvlastníka spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojenýchs reálnym rozdelením veci. Ak by rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav,
bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Zdôraznila, že nakoľko do roku 2002
neboli žiadne problémy s užívaním sporných nehnuteľností, nemožno odo nej spravodlivo požadovať

vynaloženie nie malých finančných nákladov spojených s búraním plota
a stavaním nového plota len preto, že žalobkyňa trvá na rozdelení iba podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov a iné ju nezaujíma. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia
R 45/1991, R 61/1968, R 37/1982. Súd prvej inštancie sa bol povinný sa zaoberať aj tým, či sú doterajší
spoluvlastníci (alebo niektorý z nich) ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci a mal zvážiť, do akej

miery možno od účastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením, pretože
podľa ustálenej súdnej praxe, ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných
úprav, z tohto hľadiska by bolo potrebné považovať vec za reálne nedeliteľnú (R 61/1968, R 37/1982R,
NS ČR 22Cdo 92/2005,
NS ČR 2Cdo 960/2006, NS SR č. 22Cdo 92/2005, 22Cdo 892/2006, 22Cdo 960/2006). Nákladné
stavebné úpravy teda vylučujú záver o deliteľnosti spoločnej veci. Navyše, aj keby sa nešlo o náklady

rozsiahle, neznamená to bez ďalšieho, že je rozdelenie veci dobre možné, lebo je nutné prihliadať i k
stanoviskám spoluvlastníkov. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na prevedenie
nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť vec považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R
45/1991), bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.

2.8. Nestotožnila sa ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 50 %. Uviedla, že takéto rozhodnutie o trovách konania je nielen v rozpore so zákonom,
ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že ona sa vzájomným návrhom domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k štyrom parcelám vedeným v LV č. XXXX, avšak prvoinštančný súd bezdôvodne, hoci mohol o týchto

parcelách rozhodnúť, tri parcely vylúčil na samostatné konanie a o trovách rozhodol s poukazom na §
255 ods. 2 CSP. Nakoľko o jej vzájomnom návrhu mohol sám rozhodnúť, ale neurobil tak, mal potom
v zmysle § 255 ods. 2 CSP vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. mal
nepriznať trovy konania žalobkyni s poukazom na
§ 257 CSP. Nesúhlasila ani s uloženou povinnosťou uhradiť štátu trovy v rozsahu 50 %, čo súd

prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonané znalecké dokazovanie rovnakou mierou slúžilo procesným
potrebám žalobkyne i žalovanej 1/, pričom jeho rozsiahlosť bola do veľkej miery podmienená práve
neústupčivosťou účastníčok konania. Toto tvrdenie označila za nepravdivé, lebo ona od samotného
začiatku sporu mala snahu tento riešiť na základe vzájomnej dohody, avšak žalobkyňa s nijakým
návrhom nesúhlasila, čoho dôkazom je i jej opätovný návrh zo dňa 9.10.2013. Nie ona, ale žalobkyňa

svojím neustálym tvrdohlavým postojom k veci predlžovala a tým i predražovala tento spor a zároveň
žiadala oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Hoci bol vypracovaný znalecký posudok Ing.
Špačekom a aj dodatok akceptujúci pripomienky žalobkyne, k vypracovaniu ďalšieho znaleckého
posudku
a dodatkov k nemu Ing. Rabárovou došlo nepochybne iba z dôvodu nespokojnosti žalobkyne so

znaleckým posudkom Ing. Špačeka. Preto nie je ochotná znášať 50 % vzniknutých trov. Ak teda návrh
na kontrolné znalecké dokazovanie navrhla žalobkyňa, nech si trovy s tým spojené znáša výlučne ona.

2.9. Žalovaná 1/ z dôvodov uvedených vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/, 5 a 6/
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E. ako parcely registra "C":
- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2
- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2
- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2

a nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. E., obec E. ako parcely registra "C":
- č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2
- č. XXXX - orná pôda o výmere 1144 m2
- č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2
- č. XXXX - orná pôda o výmere 406 m2

sa zrušuje.II. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa vykoná tak, že tieto nehnuteľnosti, novovytvorené
parcely, vytvorené znaleckým posudkom č. 15/2015 Ing. Ľudmilou Rabárovou v súlade s grafickým
náčrtom rozdelenia č. 2., príloha č. 7. sa prikazujú do vlastníctva žalobkyne a žalovanej 1/ takto :

III. Žalobkyni A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, R.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom XXX XX J. F. J. B., K. L.
XXX/XX, štátny občan SR, sa prikazujú do výlučného vlastníctva parcely registra "C" v k.ú. E. :
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2

- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2
- parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2
- parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 406 m2.

IV. Žalovanej X/XXXX F., C. D., nar. XX.XX.XXXX, R.č. XXXXXX/XXX,

XXX XX trvalé G. H. I. XXX, štátny občan SR, sa prikazujú do výlučného vlastníctva parcely registra
"C" v k.ú. E. :
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2

- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2
- parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2
- parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1144 m2.

V. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni vyrovnávaní podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach
vo výške 100,55 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ každému sumu 6,82 Eur za ich podiely vo
veľkosti 16/2880-in na pozemkoch registra "C" parc. č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X,

a to na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 817 15, Bratislava, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ každému sumu 4,18 Eur za ich podiely
vo veľkosti 16/2880-in na pozemkoch registra "C" parc. č. XXXX/X, XXXX/X

A. XXXX/X, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 817 15, Bratislava, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

IX. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, alebo alternatívne aby rozhodol tak, že
žaloba žalobkyne sa zamieta.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Predovšetkým poukázala na to, že vo veci bolo rozhodnuté po viac ako 12-tich

rokoch, pričom prvoinštančný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a obe sporové strany mali dostatok
priestoru vyjadriť sa nielen k skutkovým okolnostiam ohľadne ich podielového spoluvlastníctva, ale aj
k navrhovaným spôsobom vyporiadania a k právnemu posúdeniu veci, a to aj v reakcii na predbežné
posúdenie zo strany súdu. Uviedla, že sa stotožňuje s právnym posúdením otázky deliteľnosti riešených
pozemkov ako aj s posúdením, ktorý variant reálnej deľby spoločných pozemkov zistený znaleckým

dokazovaním sa javí ako najvhodnejší pre obe sporové strany jednak s prihliadnutím na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, a tiež s prihliadnutím na účelnosť ich využitia.

3.2. Nesúhlasila s odvolacou námietkou žalovanej 1/, pokiaľ ide o posúdenie deliteľnosti nehnuteľnosti,
lebo súdne rozhodnutia, ktoré žalovaná 1/ označila vo svojom odvolaní na podporu svojich tvrdení

argumentu, nie je možné bez ďalšieho automaticky aplikovať na predmetný spor. Citované súdne
rozhodnutia sa totiž týkajú prípadov stavebných úprav
a stavieb väčšieho rozsahu (ako sú napr. rodinné domy), kde sa riešili investície v niekoľkých desiatkach
či dokonca až stovkách tisíc korún a nie je možné ich aplikovať v tomto prípade skutočne drobnej stavbyoplotenia, ktoré sčasti pozostáva z drevených latiek a sčasti z tzv. ozdobných betónových tvárnic v dĺžke
cca 8 m.

3.3. Poukázala na to, že žalovaná 1/ bola ušetrená finančnej investície do prekládky vodovodnej šachty,
v ktorej sa nachádza uzáver úžitkovej vody. Zdôraznila, že ona, žalobkyňa aj v tomto ustúpila a napokon
súhlasila so zriadením vecného bremena, ktoré pre ňu znamená tiež zníženie hodnoty jej vlastníctva
ako aj možnú komplikáciu ohľadne budúceho využitia pozemku, na ktorom bude umiestnená vodovodná
šachta žalovanej 1/.

3.4. Súd prvej inštancie podľa jej názoru správne zohľadnil zistenú skutočnosť, že žalovaná 1/ sa už
v minulosti zaviazala zo spoločného dvora na CKN parc. č. XXXX/X odstrániť vtedy ešte pletivové
oplotenie, čo ale neurobila, a namiesto toho vybudovala nové oplotenie z latiek a tvárnic a to v rozpore
s dohodu spoluvlastníkov, ktorej obsah je zachytený v písomne podanom znaleckom posudku Ing.
Pavla Macúcha zo dňa 31.10.1979, ktorý bol vyhotovený pre účely v minulosti vedeného súdneho

sporu na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 8C 543/79 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Dohoda spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločného dvora je zachytená aj v
priloženejGrafickejprílohe(zameranéznalcom6.10.1979),ktorájesúčasťoutohtoznaleckéhoposudku.
Predmetná dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločného dvora na CKN parc. č. XXXX/X bola dôvodom,
prečo jej otec P. D. v tom čase netrval na pôvodnom žalobnom návrhu, ktorým žiadal aj zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru. Otec žalobkyne bol v tomto smere
ústretový voči žalovanej 1/ a jej rodine a netrval v r. 1979 na reálnej deľbe spoločného dvora, pokiaľ budú
títo budú pri jeho užívaní rešpektovať medzi nimi uzavretú dohodu, tak ako je vyššie uvedené. To sa
však nestalo, nakoľko žalovaná 1/ neposunula plot bližšie k svojmu rodinnému domu, aby tak umožnila
rodine žalobkyne vjazd do dvora motorovým vozidlom. Vysvetlenie, ktoré ponúka vo svojom odvolaní

žalovaná 1/, že spoluvlastníci mali ponechať užívanie spoločného dvora nezmenené, je nelogické, lebo
ak by tomu tak bolo, nič by predsa nebránilo, aby aj táto parcela bola v tom čase vyporiadaná podľa
stavu užívania.

3.5. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že sa neohradzovala proti jej počínaniu, keď

žalovaná1/svojvoľne,bezjejsúhlasu,realizovalanaspoločnomdvorerôznestavbyaprístavby.Uviedla,
že ona sa niekoľkokrát sťažovala na miestnom národnom výbore (čo uviedla aj v písomnom vyjadrení
pred prvostupňovým súdom zo dňa 04.08.2014
a žalovaná 1/ túto skutočnosť nespochybnila), avšak v súčasnosti nevie o tom predložiť písomný
doklad. Avšak ani absencia písomného dôkazu o tom, že sa ohradzovala proti nerešpektovaniu dohody

spoluvlastníkov o užívaní spoločného dvora z r. 1979, nemôže byť vykladaná tak, že súhlasila s
počínaním žalovanej 1/, ktorá zasiahla do spoločnej parc. č. XXXX/X prístavbou v zadnej časti svojho
rodinného domu alebo časťou garáže či inkriminovaným oplotením. To, že medzi spoluvlastníkmi sú
ich vzájomné nielen rodinné, ale i užívacie vzťahy narušené už niekoľko desaťročí, bolo preukázané
samotnými výpoveďami

i vyjadreniami jednotlivých účastníkov resp. žalobkyne a žalovanej 1/, takže tvrdenie
onerušenomspôsobeužívaniaspoločnéhodvoraneobstojí.Súdprvejinštanciepodľanázoružalobkyne
dôvodne prihliadol aj na tieto skutočnosti a správne a v potrebnom rozsahu sa vysporiadal so všetkými
námietkami,ktoréžalovaná1/uviedlavkonaníaktoréopätovneopakujevosvojomodvolaní.Uviedla,že
ak by však predsa len malo byť prekážkou deliteľnosti parc. č. XXXX/X to, že žalovaná 1/ nie je ochotná

hradiť (hoci aj malé) náklady na odstránenie časti jej oplotenia, potom ona je ochotná prevziať povinnosť
odstránenia oplotenia na seba a urobiť tak na vlastné náklady, ak by to malo prispieť ku konečnému
rozhodnutiu v 13 rokov trvajúcom spore. Zároveň ale poukázala na to, že pokiaľ súd prvej inštancie uložil
túto povinnosť žalovanej 1/, umožnil jej tak uskutočniť fakticky len demontovanie oplotenia, ktoré pri
šetrnom zaobchádzaní umožní zachovanie použitých materiálov a ich následné ďalšie použitie napr. na

vybudovanie nového oplotenia. Vzhľadom na preukázané skutočnosti je teda možné spravodlivo žiadať
od žalovanej 1/, aby vynaložila na odstránenie oplotenia nepatrné náklady a jej neodôvodnený nesúhlas
nemôže vytvoriť prekážku takého reálneho rozdelenia pozemku, aké určil prvoinštančný súd, navyše za
situácie, ak žalovaná 1/ vedome umiestnila oplotenie na spoločnom dvore bez súhlasu jej, žalobkyne
ako väčšinovej spoluvlastnícky ak tomu v rozpore s dohodou spoluvlastníkovo jeho užívaní.

3.6. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o reálnej deľbe parc. č.
XXXX/X v súlade s grafickým náčrtom č. 3 znaleckého posudku znalkyneIng. Ľudmily Mužíkovej (teraz Rábarovej) za súčasného uloženia povinnosti žalovanej 1/ vypratať ňou
„zabranú“ časť tohto pozemku zodpovedá spravodlivému usporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov a
spravodlivému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov. Zdôraznila, že v priebehu konania

ustupovala od svojich požiadaviek, snažila sa dospieť ku kompromisnému riešeniu, súhlasila napokon
s takou variantou rozdelenia spoločného dvora, ktorá pre ňu nebola až taká výhodná, aby prispela k
rýchlejšiemu vyriešeniu veci a tiež k ďalšiemu nezvyšovaniu nákladov sporu. Bola ochotná pristúpiť na
dohodu so žalovanou 1/ v intenciách vydaného prvostupňového rozsudku a to ešte pred vypracovaním
Doplnenia č. 2 Znaleckého posudku, nakoľko tu bola možnosť, že pokiaľ by žalovaná 1/ súhlasila s

návrhom reálnej deľby pozemkov v zmysle náčrtu č. 3 znaleckého posudku č. 15/2015, bolo možné,
aby si účastníčky dali vypracovať geometrický plán prostredníctvom nimi osloveného geodeta, čo mohlo
prispieť k celkovému zníženiu nákladov za ďalšie znalecké úkony.

3.7. Čo sa týka nákladov na znalecký posudok Ing. Špačeka, s týmto znaleckým posudkom nemohla
súhlasiť, a to z objektívnych dôvodov, pretože znalec postupoval pri vypracovaní posudku a jeho

doplnení s neodbornosťou, čo sa skonštatovalo aj v následnom znaleckom posudku Ing. Ľ. Mužíkovej
(citované z prílohy č. 2 posudku: „Prešetrovaním bolo zistené, že vyhotoviteľ geometrického plánu č. 4C
207-3/2014 na reálne rozdelenie pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X A. XXXX/X - ZPMZ 1106 dosiaľ v katastri nezapísaný nerešpektoval priebeh hranice medzi parcelami
reg. „C“ č. XXXX/X A. XXXX/X, ktorý bol určený súradnicami....“, pozn. vyhotoviteľom tohto GP bol

znalec Ing. Špaček). Žalobkyňa uviedla, že takýto GP by bol nezapísateľný do katastra nehnuteľností.
Z grafického znázornenia hraníc pozemkov tohto znalca toiž vyplývajú také posuny hraníc pozemkov,
ktoré boli neakceptovateľné, nezodpovedali reálnemu stavu a spôsobili len ďalší chaos
v súbore geodetických údajov a informácií. Neprofesionálnosť znalca Ing. Špačeka sa prejavila i tým,
že tento sa vo svojom znaleckom posudku vyjadroval nad rámec svojej kompetencie a uvádzal v ňom

svoje subjektívne stanovisko o tom. že návrh žalobkyne na reálnu deľbu je nespravodlivý, čo do značnej
miery vzbudzovalo pochybnosť o jeho nezaujatosti a objektívnosti. Taktiež znalec zvolil taký spôsob
vyporiadania, ktorý nemohol byť akceptovaný, nakoľko umelo „navýšil“ podiel žalovanej 1/ na spoločnom
dvore na úkor jej podielov na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré protinávrhom zahrnula do súdneho
konania žalovaná 1/. Nie je teda chybou jej, žalobkyne, že vo veci musel byť ustanovený nový súdny

znalec. Bez riadneho znaleckého posudku by totiž nebolo možné rozhodnúť
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

3.8. Čo sa týka jej návrhu na vylúčenie spoločných poľnohospodárskych pozemkov na samostatné
konanie a podania žaloby o určenie do dedičstva, žalobkyňa poukázala na to, že hoci na nezrovnalosti

ohľadne veľkosti spoluvlastníckych podielov upozorňovala od samého začiatku, bola to žalovaná 1/,
ktorá vniesla tieto sporné parcely do predmetného sporu
a zotrvala na tom aj potom, čo bola upozornená, že veľkosť spoluvlastníckych podielov je nesprávne
evidovaná v katastri nehnuteľností, v rozpore s právnym stavom. Pretože
vyšší spoluvlastnícky podiel žalobkyne nebol predmetom dedičského konania po jej

otcovi, nemohol ho súd prvej inštancie automaticky pripočítať v jej prospech v rámci predmetného
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to ani vtedy, ak by s tým
žalovaná 1/ súhlasila. Je však zarážajúce, že z doterajších dvoch písomných vyjadrení žalovanej 1/ A. F.
v spore o určenie do dedičstva (pod sp. zn. 8C/12/2022) nevyplýva, že by súhlasila s podanou žalobou,
resp. že by uznávala vlastnícky nárok žalobkyne resp. jej právneho predchodcu na vyšší spoluvlastnícky

podiel na CKN parc. č. XXXX A. XXXX.

3.9. Žalobkyňa v závere svojho vyjadrenia uviedla, že aj keď odvolací súd nie je viazaný odvolacím
návrhom, ktorým sa navrhuje napr. zmena napadnutého rozsudku, rozhodnutie, aké od odvolacieho
súdu žiada žalovaná 1/ nie je možné vydať, pretože podkladom ňou požadovaného vyporiadania by

musel byť vypracovaný geometrický plán pre variant podľa grafického náčrtu rozdelenia č. 2, príloha č. 7
znaleckého posudku č. 15/2015 Ing. Ľudmilou Rabárovou, ktorý nebol dosiaľ predložený a žalovaná 1/
v tomto smere nenavrhla doplnenie dokazovania ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní. Pokiaľ
by odvolací súd rozhodol vo veci tak, ako navrhuje žalovaná 1/ v odvolacom petite, takéto rozhodnutie
by nebolo spôsobilé zápisu v katastri nehnuteľností a v podstate by bolo nevykonateľné.

4. Zástupca žalovaných 2/ - 6/ v písomnom podaní súhlasil s výrokom rozsudku prvoinštančného súdu,
lebo zohľadňuje požiadavky vyplývajúce z jeho vyjadrení ako zástupcu žalovaných 2/ až 6/ v súdnomkonaní. Nakoľko žalovaná 1/ v podanom odvolaní nenamieta vyporiadanie vo vzťahu k žalovaným 2/ -
6/, na dôvody odvolania nereflektoval a ponechal ich výlučne na posúdení odvolacím súdom.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
teda v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti napadnutej odvolaním
žalovanej 1 /potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli
žalovanou 1/ v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal rozsiahle

dokazovanie vrátane oboznámenia znaleckého posudku znalca z odboru geodézie a kartografie
Ing. Štefan Špačeka č. 34/2012 zo dňa 20.01.2013 a jeho dodatku zo dňa 20.02.2014 a geometrického
plánu č. 4C 207 - 3/2014 zo dňa 19.02.2014, znaleckého posudku znalkyne z odboru geodézie
a kartografie Ing. Ľudmily Mužíkovej (neskôr Rabárovej) č.15/2015 vrátane jeho doplnenia č. 1 zo dňa
20.11.2017 a doplnenia č. 2 zo dňa 28.04. 2021,vykonania ohliadky, a tiež oboznámenia ďalších

listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu. Vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu na preukázané a ktoré nie, uviedol
svoje skutkové zistenia, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám uvedeným
v ustanovení § 220 CSP. Námietky žalovanej 1/ uvedené v podanom odvolaní a ňou tvrdené skutočnosti

neboli spôsobilé privodiť odlišné rozhodnutie vo veci, nakoľko sa s nimi dostatočne a vyčerpávajúco
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia už súd prvej inštancie. Z týchto dôvodov si odvolací súd
osvojil skutkový stav veci zistený súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvorí
jedno konanie vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 1/ v podanom odvolaní žiadne nové námietky,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedla, považoval za potrebné na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:

9. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré
prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového
spoluvlastníctva, je upravené v paragrafe 142 Občianskeho zákonníka. Súd je viazaný návrhom
na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania;
môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným
poradím v citovanom zákonnom ustanovení uvedeným. Musí predovšetkým zisťovať, či je možné
rozdelenie veci a až v prípade, že dospeje k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je možné, druhým
spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu, a ak ani tento spôsob vyporiadania nie je možný, nariadi predaj vecí a rozdelenie výťažku.

Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný prihliadať jednak na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a jednak na účelné využitie veci, ako i na iné okolnosti prípadu.

10. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť podľa podielov jednotlivých

spoluvlastníkov, pričom vec sa musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, aj z hľadiska právneho.
Významným faktorom pri posudzovaní reálnej deliteľnosti je faktor finančnej nákladnosti, ktorý je
potrebné posudzovať z dvoch hľadísk, jednak z nákladnosti prác nevyhnutných na reálne rozdelenie
(objektívne hľadisko), jednak ochoty spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných
na rozdeľovanie veci (subjektívne hľadisko). O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať

vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý bola
určená.11. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa
27.11.2009 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným
úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie E., obec E., ako pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X o výmere 174
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X o výmere 18 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie aj vysporiadania tak, že z parcely č. XXXX/X o súčasnej výmere 174 m2 bude reálne
odčlenený a do jej výlučného vlastníctva prikázali pozemok o výmere 147,47 m2, ktorý zodpovedá

veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu 2145/2880 na pôvodnej parcele č. XXXX/X, ktorá mala výmeru
198 m2 a z ktorej geometrickým plánom boli odčlenené parcely č. XXXX/X o výmere 18 m2 a č. XXXX/
X o výmere 6 m2, ktoré sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalovanej 1/. Žalovaná 1/ súhlasila
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom poukázala na vzájomné nezhody
medzi ňou a žalobkyňou týkajúce sa spoločných nehnuteľností. Vzájomným návrhom podaným na súd
prvej inštancie dňa 15.11.2010 však navrhla, aby súd zrušil

a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo nielen k žalobkyňou označeným nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., ale aj k ostatným nehnuteľnostiam v ich
spoluvlastníctve, a to k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., a to parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1144 m2,
parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2

a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 406 m2, s tým, že zapísaná veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne aj žalovanej 1/ k týmto pozemkom je 5/10-ín (t.j. 1-ica).

12. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vzhľadom na prebiehajúci spor na Okresnom súde Trenčín
pod spisovou značkou 8C/12/2022 o určenie, že vec patrí do dedičstva, vedený na návrh žalobkyne

v súvislosti s nesprávnym zápisom jej spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach - pozemkoch
parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1144 m2 a parcela
č. XXXX - orná pôda o výmere 406 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
E. a potrebu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku - parcele
č. XXXX - orná pôda o výmere 820 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne

územie E. spoločne s pozemkami parc. č. XXXX A. XXXX, súd prvej inštancie postupoval
správne, keď vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pozemkom parc. č. XXXX, XXXX A. XXXX dôvodiac tým, že v tomto konaní -
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemohol sám prejudiciálne riešiť otázku veľkosti
jednotlivých spoluvlastníckych podielov, a to pokiaľ ide o parcely

č. XXXX A. R. XXXX, pričom parcela č. XXXX sa bude vyporiadavať spolu s nimi. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 154/2010 publikovaného v zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 32/2011 vlastnícke právo k veci,
ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe
poručiteľa. Pokiaľ totiž príslušná vec nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, v rámci

ktorého by bolo určené, ktorý konkrétny dedič (resp. dedičia) sa stal vlastníkom predmetnej veci
tvoriacej súčasť dedičstva, nemôže sa dedič domáhať všeobecnou určovacou žalobou určenia, že je
vlastníkom predmetnej (neprededenej) veci. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v zmysle
§ 460 Občianskeho zákonníka sa dedič stáva vlastníkom veci patriacich do dedičstva ku dňu smrti
poručiteľa. To, kto nadobudol veci (a iné majetkové hodnoty) patriace do dedičstva po poručiteľovi, je

predmetom dedičského konania, nie konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Odvolací súd v tejto
súvislosti len dopĺňa, že v takom prípade - ohľadne neprededenej veci - žalobkyňa, keďže nie je jej
vlastníkom,logickynemohlasožalovanou1/uzatvoriťplatnúdohoduovýškespoluvlastníckychpodielov
a neprededené veci nemohli byť predmetom rozhodovania prvoinštančného súdu v prejednávanej veci.
Ak teda žalovaná 1/ argumentovala tým, že ona pripúšťala nesprávnosť zápisu výšky spoluvlastníckych

podielov žalobkyne v katastri nehnuteľností a preto súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby zrušil
avyporiadalichpodielovéspoluvlastníctvoajvovzťahuktýmtonehnuteľnostiam,jejargumentácianemá
oporu v zákone a ani v ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky. Navyše, rozhodnutie
súdu o vylúčení veci na samostatné konanie má povahu procesného rozhodnutia, proti ktorému Civilný
sporový poriadok odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP a contrario) a čo sa týka nárokov vylúčených

na samostatné konanie, je potrebné uviesť, že súčasťou rozhodnutia o nich bude aj rozhodnutie
o trovách konania. Žalovaná 1/ preto neopodstatnene namietala, že vylúčenie veci na samostatné
konanie malo vplyv na pomer úspechu strán v tomto spore.13. Na otázku reálneho rozdelenia nehnuteľností, ktoré zostali predmetom tohto sporu, teda pozemkov
tvoriacich spoločný dvor parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX
a pozemku parc. č. XXXX/X zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E.

súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa so znaleckými posudkami Ing. Štefana
Špačeka č. 34/2012 zo dňa 20.01.2013 vrátane dodatku k nemu zo dňa 20.02.2014 a Ing. Ľudmily
Mužíkovej (Rabárovej) č. 15/2015 zo dňa 29.08.2015 vrátane jeho doplnku č. 1 zo dňa 20.11.2017
a doplnku č. 2 zo dňa 28.04.2021, pričom vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo bez ďalšieho nebolo
možné akceptovať znalecký posudok Ing. Štefana Špačeka a prečo bolo potrebné ustanoviť nového

znalca. Žalovaná 1/ vo svojom odvolaní nenáležite namietala, že nesúhlas žalobkyne so znaleckým
posudkom Ing. Štefana Špačeka vychádzal len z nespokojnosti žalobkyne s navrhovaným rozdelením.
Naopak, nedostatky znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Štefana Špačekom boli konštatované
v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Ľudmilou Mužíkovou (neskôr Rabárovej). Zo žiadneho dôkazu
nachádzajúceho sa v spise nevyplynul opak týchto zistení, preto nebol žiaden dôvod, aby súd prvej
inštancie pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemkov vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Štefana

Špačeka, a nie zo znaleckého posudku Ing. Ľudmily Mužíkovej.

14. Zo znaleckého posudku Ing. Ľudmily Mužíkovej (neskôr Rabárovej) č. 15/2015 vrátane jeho
doplnkov pritom vyplynulo, že predmetné parcely sú reálne deliteľné podľa výšky spoluvlastníckych
podielov žalobkyne a žalovanej 1/. Súd prvej inštancie po posúdení veci z hľadiska hmotného práva

- podľa § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka po zistení, že nič nebráni zrušeniu
podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu, správne akcentoval, že pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva prioritne dbal na to, aby sa sporné nehnuteľnosti rozdelili tak, aby sa žalobkyni
i žalovanej 1/ predovšetkým umožnilo plnohodnotné užívanie ich rodinných domov vrátane riadneho
prístupu k domu žalobkyne aj väčším motorovým vozidlom, lebo tá vo svojom dome (na rozdiel

od žalovanej 1/) trvalo býva, preto s prihliadnutím na naplnenie tohto cieľa rozhodol o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva jeho reálnym rozdelením podľa grafického náčrtu č. 3 vyplývajúceho
zo znaleckého posudku Ing. Ľudmily Rabárovej č. 15/2015 v spojení s jeho doplnením č. 2 zo dňa
28.04.2021. Následné kroky - odstránenie časti murovaného plota nachádzajúceho sa na spoločnej
parcele č. XXXX/X vyhotoveného žalovanou 1/ v rozpore s dohodou právnych predchodcov žalobkyne

a žalovanej 1/, ako i zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve uloženie inžinierskych sietí - vodovodnej prípojky na parcele č. XXXX/X, súd prvej inštancie
vyhodnotil ako potrebné k takémuto rozumnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

15. Ďalšie námietky žalovanej 1/ sa týkali súdom prvej inštancie zvoleného spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, keď žalovaná 1/ nesúhlasila z jeho vyporiadaním reálnym rozdelením
podľa grafického náčrtu č.3 vyplývajúceho zo znaleckého posudku Ing. Ľudmily Rabárovej č. 15/2015
vrátane jeho doplnku č. 2 a domáhala sa vyporiadania podľa grafického náčrtu č. 2 vyplývajúceho
z predmetného znaleckého posudku. Žalovaná 1/ argumentovala tým, že plot bol vybudovaný na
danom mieste so súhlasom právneho predchodcu žalobkyne a že ani samotná žalobkyňa voči jeho

osadeniu nemala do určitého času žiadne námietky. Tvrdila, že vydržala „spôsob užívania spoločného
dvora“ na parc. č. XXXX/X, lebo takýmto spôsobom, s takto umiestneným plotom užívala predmetnú
nehnuteľnosť po dobu viac než 10 rokov. Poukazovala tiež na neprimeranosť nákladov na odstránenie
plota a na vybudovanie nového plota, pričom argumentovala judikatúrou, z ktorej podľa jej názoru
vyplýva záver o nedeliteľnosti veci pre taký prípad.

16. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je potrebné zohľadniť účelnosť technického spôsobu
navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Je potrebné prihliadnuť na tvar, celkovú plochu, veľkosť
pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, aby aj po rozdelení pozemku
mohli bývalí spoluvlastníci jednotlivé pozemky dobre užívať.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode
44. až 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že nevhodné umiestnenie murovaného plota stredom
spoločnej parcely č.XXXX/X,navyše realizované v rozpore s dohodou právnych predchodcov žalobkyne
a žalovanej 1/ tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania oboznámením obsahu znaleckého

posudku znalca Ing. Pavla Macúcha vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
sp. zn. 8C/543/1979, je nežiaduce, nakoľko zachovaním tohto plota pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozdelením spoločného pozemku v jeho línii by sa znemožnilo dosiahnutie komfortného
plnohodnotnéhoužívaniaaúdržbystaviebvovlastníctvežalobkyne,lebozostatnýchstránjeprístupkjejdomu už zastavaný a neumožňuje vjazd vozidlám. Z uvedeného dôvodu nutnosť zbúrania predmetného
plota nemôže prekážkou brániacou rozumnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v tejto súvislosti celkom logicky argumentovala tým, že

ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej 1/ o dohode ohľadne užívania spornej nehnuteľnosti vrátane
umiestnenia oplotenia už právnymi predchodcami v čase vedenia súdneho sporu na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 8C/543/1997, ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva okrem iných nehnuteľností pôvodne aj k spoločnému dvoru parc. č. XXXX/X, účastníci
uvedeného konania by sa podľa toho v rámci sporu vyporiadali aj ohľadne tej nehnuteľnosti, k čomu

ale nedošlo.

18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne, aj s prihliadnutím na konštantnú
judikatúru (R 65/1972) uzavrel, že žalovaná 1/ mala bezpochyby vedomosť o tom, že dvor parc. č. XXXX/
X je spoločný a preto z jej strany nemohlo dôjsť k vydržaniu ňou oplotenej časti tejto nehnuteľnosti,
tzv. predzáhradky. Pokiaľ žalovaná 1/ v odvolacom konaní argumentovala tým, že netvrdila vydržanie

spoluvlastníckehopodielu,resp. predzáhradky,akotouviedolsúdprvejinštancie,aletvrdila,ževydržala
spôsob užívania spoločného dvora, odvolací súd konštatuje, že taký právny inštitút (vydržanie spôsobu
užívaniaveci)právnyporiadokSlovenskejrepublikynepozná.Okremtoho,žežalovaná1/vpredmetnom
spore nijako nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že plot na spoločnom dvore bol vybudovaný v súlade
s dohodou právnych predchodcov žalobkyne, resp. na základe dohody žalovanej 1/ a žalobkyne,

rovnako ničím nepreukázala ani skutočnosť, že by si odstránenie časti murovaného plota ňou
vybudovanéhonaspoločnejnehnuteľnostivyžadovalotaknákladnéstavebnéúpravy,žeztohtohľadiska
by bolo nehnuteľnosť potrebné považovať za reálne nedeliteľnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že judikatúra
citovaná žalovanou 1/ v súvislosti
s posúdením výšky nákladov potrebných na vykonanie nevyhnutných stavebných

úprav v nadväznosti na posúdenie deliteľnosti nehnuteľnosti pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva (R 45/1991, R 61/1968, R 37/1982 a ďalšie) je na prejednávanú vec
neaplikovateľná, pretože sa bezpochyby týka posudzovania deliteľnosti väčších stavieb (domov, budov)
z hľadiska stavebno-technického, a teda posudzovania výšky nákladov spojených z ich reálnym
rozdelením. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde.

19. Čo sa týka námietky žalovanej 1/ ohľadne posúdenia charakteru vodovodu, ktorý podľa jej názoru
je verejným vodovodom distribuujúcim pitnú vodu, a nie úžitkovú vodu, ako to tvrdil správca vodovodu
a následne bez ďalšieho zisťovania prevzal súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie vychádzal z listinného dôkazu - z potvrdenia správcu vodovodu E. H. zo dňa 02.05.2016.

Naproti tomu žalovaná 1/ okrem svojho tvrdenia súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že to malo ísť
o verejný vodovod s distribúciou pitnej vody.

20. Odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovanej 1/ obsiahnutými v jej
odvolaní, pretože odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú

námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní,
ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní.

21. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP však odvolací súd z úradnej povinnosti skúmal, či konanie

pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Splnenie
procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie skúmal odvolací súd v tom smere, či jeho
postupomneboloznemožnenéstranesporu,takžeuskutočňovalajejpatriaceprávatakejmiere,žedošlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces každý prípadná existencia nesprávneho procesného postupu
ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v odvolacom konaní. Vada konania

vymedzená v paragrafe 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho štátu Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaná 1/ podala
dňa 15.03.2022 návrh na prerušenie konania, a to až do rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnej
legalizácii prestavby a prístavby žalobkyne, ktorými mala žalobkyňa zasiahnuť do spoločnej parcely č.
XXXX/X. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie o tomto návrhu žalovanej 1/ na prerušeniekonania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nerozhodol pred rozhodnutím vo veci
samej, ale až po ňom, keď rozsudok vyhlásil dňa 21.10.2022 a o zamietnutí návrhu žalovanej 1/
na prerušenie konania rozhodol až uznesením zo dňa 27.10.2022 pod č. k. 4C/207/2009 - 1011.

23. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
nielen sa zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide, napríklad o právo na verejné

prejednanie sporu sa prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, právo na zachovanie rovnosti strán
v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu, so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z uvedeného je zrejmé, že nie každé procesné pochybenie súdu
je takým pochybením, ktoré by mal mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Aj v prejednávanom spore len samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul
pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalovanej 1/ na prerušenie konania,
nepredstavuje existenciu takej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
V kontexte všetkých okolností je totiž zrejmé, že ak by tak urobil, jeho rozhodnutie o tomto návrhu by
bolo vzhľadom na výrok napadnutého rozsudku zamietavé - bez možnosti odvolať sa proti nemu. Podľa

§ 357 písm. n) CSP je totiž odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie len o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a podľa § 164, a teda nie o zamietnutí takého návrhu (k otázke
prípustnosti odvolania v zmysle § 357 CSP viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27.06.2023 sp. zn. 6Cdo/87/2022).

25. Nedôvodné sú aj námietky žalovanej 1/ čo do výroku IX. o trovách konania, ktorým jej bola uložená
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 50 % a to výroku XI., ktorým jej bola uložená
povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 50 %.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

29.Súdprvejinštanciesprávneprirozhodovaníotrováchkonaniazohľadnilskutočnosť,žežalobkyňasa
v predmetnom spore domáhala podanou žalobou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k trom parcelám a žalovaná 1/ vzájomnou žalobou k jednej parcele a keďže každá zo strán mala

vo svojom nároku úspech, po zistení pomeru úspechu a neúspechu priznal podľa § 255 ods. 2 CSP
pomernú náhradu trov žalobkyni v rozsahu 50 % a v tomto smere svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
Žalovaná 1/ neopodstatnene namietala, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách prihliadnuť
na to, že vzájomnou žalobou navrhla vyporiadať aj ďalšie tri parcely. Tieto totiž súd prvej inštancie
vylúčil na samostatné konanie, v predmetnom spore teda neboli predmetom vyporiadania a bude o nich

rozhodovať v samostatnom konaní, v ktorom sa rozhodne aj o trovách.

30. K argumentácii žalovanej 1/ o potrebe aplikácie § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania odvolací
súd uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania
a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak,
že naň možno prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.01.2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009). Podľa
dôvodovejsprávyk§257CSPjepotrebnévykladaťdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprísnereštriktívne.

Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy kumulatívne
spojenie dvoch podmienok,
a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva nasúdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať predovšetkým v povahe a okolnostiach
sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu ich nároku na súde
a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu, ale aj sociálne dôvody.

Vprejednávanejvecizobsahupodanéhoodvolaniavyplýva,žežalovaná1/namietapredovšetkýmto,že
súd prvej inštancie nezohľadnil v plnej výške rozsah jej nároku uplatnený vzájomnou žalobou. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že žalobe žalobkyne bolo v celom rozsahu vyhovené a výsledok sporného
nároku zo vzájomnej žaloby žalovanej 1/ (ohľadne parcely č. XXXX/X) bol správne zohľadnený pri
ustálení pomeru úspechu oboch strán sporu súdom prvej inštancie tak, ako je konštatované v bode 29.

odôvodneniatohtorozsudku.Žalovaná1/netvrdilaexistenciusociálnychdôvodov,prektorébyžalobkyni
nemala zaplatiť pomernú náhradu trov. Odvolací súd teda nevzhliadol pre aplikáciu ustanovenia § 257
CSP žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti vyznievajúce v prospech
žalovanej 1/ pre jeho použitie.

31. Rovnako neobstojí ani námietka žalovanej 1/ o tom, že nie je povinná znášať trovy vzniknuté

štátu spojené so znaleckým dokazovaním. Aj tu súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že znalecké
dokazovanie bolo vykonané na prospech tak žalobkyne, ako aj žalovanej 1/, preto nielen žalobkyňu,
ale aj žalovanú 1/ zaviazal o náhrade trov konania štátu, každú v rozsahu 50 %. Argumentácia
žalovanej 1/ o tom, že ona kontrolný znalecký posudok nežiadala, a že ho žiadala len žalobkyňa, nie je
dôvodná, pretože ako už bolo konštatované v tomto rozhodnutí vyššie (bod 13. odôvodnenia), potreba

ďalšiehoznaleckéhodokazovaniavyplynulazobjektívnychdôvodov-prenedostatkyprvéhoznaleckého
posudku, a teda nie zo subjektívnych dôvodov na strane žalobkyne, ako to prezentovala žalovaná 1/.

32. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. až XI. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

33.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP
tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu
100 %.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).