Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202737
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121202737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia

Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX,
E., zast.: JUDr. Ivana Slaninová, LL.M., advokátka, Horné Bašty 8943/25, Trnava, proti žalovanej: F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, E., zast.: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Vajanského 10, Trnava,
o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 06.09.2023, č. k.
17C/19/2021-1045, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa vo výrokoch I až V a vo výroku VII potvrdzuje.

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Žalovaná je povinná zabezpečiť odstránenie všetkých zverejnených statusov a videí, v ktorých
žalovaná uvádza nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky o žalobkyni,
obsahujúce tvrdenia, že žalobkyňa 20 rokov šikanuje žalovanú; žalobkyňa 2x fyzicky napadla žalovanú
a tretí krát sa žalovanú pokúsila napadnúť spolu so svojim synom E.; žalobkyňa žalovanej vulgárne
nadáva; žalobkyňa spolu so susedom vládne bytovému domu železnou rukou a o všetkom sami
rozhodujú bez konania schôdze vlastníkov bytov; žalobkyňa fyzicky napáda susedov; žalobkyňa o

žalovanej vynáša informácie zo súdu, čím pácha trestnú činnosť; žalobkyňa o žalovanej píše, že je
chorá žena a že sa má duševne vyliečiť; žalobkyňa utýrala dve susedy, p. H., ktorej mala zlomiť ruku,
a pani I. J., ktorej mala tak nadávať, až ju nakoniec mala vyštvať z bytového domu; žalobkyňa sa
mala pokúsiť o prisvojenie si časti spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia ostatných
vlastníkov v bytovom dome za účelom ich prestavby na 2-izbový byt, na ktorý účel mala mať žalobkyňa
už objednaného statika, a na ktorý účel mala žalobkyňa zneužiť aj svoje postavenie pracovníčky na
okresnom súde; žalobkyňa, keďže jej to štát umožňuje, pácha trestnú činnosť s cieľom získať byt

žalovanej; žalobkyňa sa mala 3x pokúsiť žalovanej predať byt za účelom získania spoločných priestorov;
žalobkyňa je overovateľkou podpisov, zmlúv a ich dodatkov; žalobkyňa sa, ak nie je s niečím spokojná,
vyjadruje kreslením symbolov ženského prirodzenia na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu; žalobkyňa dala kľúče od vchodu do bytového domu bezdomovcom; žalobkyňa mala na súde
vybaviť, že pán I. - bezdomovec, bol za asistencie policajtov vyvedený z bytového domu a vinou
žalobkyne sa ocitol na ulici; žalobkyňa je súčasťou bytovej mafie; žalobkyňa sa podieľala na trestnej
činnosti Bytového družstva so sídlom v E.; žalobkyňa sa dopustila trestného činu krivej výpovede, keď

pred vyšetrovateľom uviedla, že žalovaná bola v priestupkovom konaní právoplatne uznaná vinnou zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, žalobkyňa rozkrádala fond prevádzky, údržby
a opráv bytového domu; žalobkyňa vypačovala v spoločných priestoroch kľučky z okien, aby ostatní
vlastníci bytov v bytovom dome nemohli vetrať v sušiarni a zalepovala otvory, aby nemohli použiťnáhradné kľučky; žalobkyňa núti žiť ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome v špine; žalovanej bol
odborníkmi venujúcimi sa psychológii a psychiatrii potvrdené, že žalobkyňa je psychopat; žalobkyňa je
agresívna, psychopatická klamárka, u ktorej existuje obrovské podozrenie z korupcie a klientelizmu; že

žalobkyňa zamestnanie na súde získala, »lebo ocko«; že orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť
žalobkyne nevyšetrujú pre jej rozsiahle kontakty na súde a prokuratúre a iné obdobné tvrdenia.
II. Žalovaná je povinná zdržať sa rozširovania a zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých a difamujúcich
skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov o žalobkyni.
III. Žalovaná je povinná ospravedlniť sa žalobkyni za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu

osobnosti do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to formou zverejnenia nasledovného
statusu na profile žalovanej na sociálnej sieti Facebook:
,Ja, F. G., sa týmto ospravedlňujem Vám, pani A. B., za moje nepravdivé tvrdenia zverejňované na
sociálnej sieti Facebook a prednášané na verejných priestranstvách, a to za tvrdenia, že
- ste ma mali 20 rokov šikanovať,
- ste ma mali 2x fyzicky napadnúť a tretí krát ste sa mali o napadnutie mojej osoby pokúsiť spolu so

svojim synom E.,
- mi vulgárne nadávate,
- máte spolu so susedom vládnuť bytovému domu železnou rukou a o všetkom sami rozhodovať bez
konania schôdze vlastníkov bytov,
- máte fyzicky napádať susedov,

- mne máte vynášať informácie zo súdu,
- ste o mne mali napísať, že som chorá žena a že sa mám duševne vyliečiť,
- ste mali utýrať dve susedy, p. H., ktorej ste mali zlomiť ruku, a pani I. J., ktorej ste mali tak nadávať,
až ste ju nakoniec mali vyštvať z bytového domu,
- ste sa mali pokúsiť o prisvojenie si časti spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia ostatných

vlastníkov v bytovom dome za účelom ich prestavby na 2-izbový byt, na ktorý účel ste si mali objednať
statika, a na ktorý účel ste mali zneužiť aj svoje postavenie pracovníčky na okresnom súde,
- páchate trestnú činnosť s cieľom získať môj byt,
- ste sa mali 3x pokúsiť predať môj byt za účelom získania spoločných priestorov,
- ste overovateľkou podpisov, zmlúv a ich dodatkov,

- ste sa mali vyjadrovať kreslením symbolov ženského prirodzenia na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu,
- ste mali dať kľúče od vchodu do bytového domu bezdomovcom,
- ste mali na súde vybaviť, že pán I. - bezdomovec, bol za asistencie policajtov vyvedený z bytového
domu a Vašou vinou sa ocitol na ulici,

- ste mali alebo máte byť súčasťou bytovej mafie,
- ste sa mali podieľať na trestnej činnosti Bytového družstva so sídlom v E.,
- ste sa mali dopustiť trestného činu krivej výpovede, keď ste pred vyšetrovateľom uviedli, že som
bola v priestupkovom konaní právoplatne uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu,

- ste mali rozkrádať fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu,
- ste mali vypačovať v spoločných priestoroch kľučky z okien, aby ostatní vlastníci bytov v bytovom dome
nemohli vetrať v sušiarni a zalepovať otvory, aby nemohli použiť náhradné kľučky
- nútite ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome žiť v špine,
- mi malo byť odborníkmi venujúcimi sa psychológii a psychiatrii potvrdené, že ste psychopat, pretože

žiadne z týchto tvrdení nie je pravdivé.
Zároveň sa Vám týmto ospravedlňujem za všetky nepravdivé a urážlivé hodnotiace úsudky, za
vyjadrenia, že ste agresívna, psychopatická klamárka, u ktorej existuje obrovské podozrenie z korupcie
a klientelizmu, že ste zamestnanie na súde mali získať, »lebo ocko« a že orgány činné v trestnom
konaní Vašu trestnú činnosť nevyšetrujú pre Vaše rozsiahle kontakty na súde a prokuratúre, keďže

som zverejnením týchto nepravdivých a urážlivých hodnotiacich úsudkov zasiahla do Vášho práva na
ochranu osobnosti.‘
IV. Žalovaná je povinná pod týmto statusom zverejniť video, v ktorom prečíta vyššie uvedený text
písomného statusu. Žalovaná je povinná ponechať tento status a toto video zverejnené na svojom profile
na sociálnej sieti Facebook po dobu 60 dní odo dňa ich zverejnenia.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 500 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Vo zvyšnej časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobný návrh zamieta.
VII. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov súdneho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.“2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Je nepochybné, a uvedenú skutočnosť nepopiera ani žalovaná, že od februára 2021 žalovaná
intenzívnezverejňovalarôznestatusy,videáaživévysielaniaožalobkyniprostredníctvomsociálnejsiete
Facebook, v ktorých zverejňuje tvrdenia ohľadne žalobkyne a jej rodinných príslušníkoch. Z prehľadu
statusov ako aj videí poskytnutých žalobkyňou vyplýva, že tieto obsahujú opakované tvrdenia žalovanej
o tom, že: „žalobkyňa 20 rokov šikanuje žalovanú; žalobkyňa 2 x fyzicky napadla žalovanú, tretíkrát

sa žalovanú pokúsila napadnúť spolu so svojim synom E.; žalobkyňa žalovanej vulgárne nadáva;
žalobkyňa spolu so susedom vládne bytovému domu železnou rukou, všetkom sami rozhodujú bez
konania schôdze vlastníkov bytov; žalobkyňa fyzicky napáda susedov; žalobkyňa o žalovanej vynáša
informácie zo súdu, čím pácha trestnú činnosť; žalobkyňa utýrala dve susedy, pani H., ktorej mala
zlomiť ruku, a pani I. J., ktorej mala tak nadávať, až ju nakoniec mala vyštvať z bytového domu;
žalobkyňa sa mala pokúsiť o prisvojenie si časti spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia

ostatných vlastníkov, žalobkyňa mala zneužiť aj svoje postavenie pracovníčky na okresnom súde;
žalobkyňa, pácha trestnú činnosť s cieľom získať byt žalovanej; žalobkyňa je súčasťou bytovej mafie;
žalobkyňa sa podieľala na trestnej činnosti Bytového družstva so sídlom v E.; žalobkyňa sa dopustila
trestného činu krivej výpovede, žalobkyňa rozkrádala fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu;
žalobkyňa je agresívna, psychopatická klamárka, u ktorej existuje obrovské podozrenie z korupcie a

klientelizmu; že žalobkyňa zamestnanie na súde získala, ,lebo ocko‘; že orgány činné v trestnom konaní
trestnú činnosť žalobkyne nevyšetrujú pre jej rozsiahle kontakty na súde a prokuratúre a iné obdobné
tvrdenia“. Počet uvedených statusov a videí dosiahol počet 370, uvedené statusy sú stále zverejnené
a dohľadateľné, z čoho vyplýva, že je naplnená podmienka, že k zásahu nedošlo v neprítomnosti iných
osôb, a že sa zásah dostal na známosť aj iným osobám. Počet vzhliadnutí je dostatočný na to, že nešlo

o komunikáciu „medzi 4 očami“ (video zverejnené napr. 28.05.2023 má cca 750 prezretí). Uvedenými
videami a statusmi žalovaná obviňuje žalobkyňu z protispoločenského konania, konkrétne z rozkrádanie
bytového fondu údržby a opráv, z neoprávneného užívania spoločných priestorov, privlastňovania si
ich, obviňuje ju z korupcie, klientelizmu, z páchania trestnej činnosti, že je súčasťou mafie, zneužíva
postavenie pracovníčky na okresnom súde. Rovnako boli zverejnené statusy, v ktorých žalovaná

označovala žalobkyňu ako „žumpu a psychopatku B.“ a inými vulgarizmami. Uvedené neustále a
pravidelné zverejňovanie takýchto statusov bezpochyby zasahovalo a neustále zasahuje do práva
žalobkyne na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života
intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). Taktiež k uvedeným statusom
žalovaná zverejňovala fotografie žalobkyne bez jej súhlasu, čím ju stotožnila pre osoby žalobkyňu

doposiaľ nepoznajúce. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,
ktoré zasahuje práva chráneného ust. § 11 a nasl. OZ. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala
pravdivosť tvrdení ňou zverejňovaných v statusoch a živých videách na sociálnych sieťach. Žalovaná
existenciu videí a statusov ani nespochybňovala. Tvrdila však, že uvedené statusy sa zakladajú na
pravde, avšak toto ničím nepreukázala. Ak tvrdila, že žalobkyňa sa dopúšťa trestnej činnosti, rozkráda

fond prevádzky, fyzicky napáda žalovanú, resp. utýrala iné susedy, pácha, resp. sa podieľa na trestnej
činnosti, je súčasťou bytovej mafie, zneužíva postavenie zamestnankyne na súde, vynáša informácie zo
súdu; ide o skutkové tvrdenia, ktoré nemajú žiaden vecný podklad, ktorý by potvrdzoval ich pravdivosť.
Žalovaná súdu síce predložila desiatky strán listín, avšak k uvedeným predloženým dôkazom neuviedla
žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť predloženými listinami preukázané. Tvrdenie žalovanej,

že ide len „o podozrenia“, nie je účinnou obranou, pretože formulácia väčšiny jej tvrdení, tak ako sa
nachádzajú v statusoch nezodpovedá úmyslu uvádzať iba podozrenia, ide zjavne o skutkové tvrdenia
bez vecného základu a opodstatnenosti. Ak teda pravdivosť uvedených tvrdení žalovaná nepreukázala,
zverejnenie nepravdivých skutkových tvrdení s daným obsahom objektívne spôsobilo žalobkyni ujmu
na jej osobnostných právach. Ak by aj šlo o kritiku zo strany žalovanej, táto nevychádza z pravdivých

východiskových podkladov, zvolenými formuláciami prekračuje medze prípustnej kritiky a navyše
má difamačný charakter sledujúci cieľ ohovárania, znevažovania, urážania, až škandalizácie osoby
žalobkyne. V konaní bolo preukázané, že samotná žalovaná bola za svoje správanie právoplatným
rozhodnutím OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2021/001761-028 z
01.07.2021 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. a) zákona 372/1990 Zb. za to, že v roku 2020 v spoločných priestoroch na adrese C. D.
XX, E., vypisovala nepravdivé tvrdenia o žalobkyni a K. L. a opakovane ich cielene na sociálnej sieti
Facebook urážala a rozširovala nepravdivé tvrdenia, bola jej uložená sankcia vo výške 30 €. Ak žalovaná
použilanasvojuargumentáciuobranu,žeprávežalobkyňajunapádala,šikanovala,vulgárneoslovovala,ani toto jej tvrdenie nebolo ničím preukázané, práve naopak, samotná žalovaná bola právoplatným
rozhodnutím OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2021/001412-032 z
28.06.2021 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d) zákona 372/1990 Zb. za napadnutie žalobkyne 13.08.2019, bola jej uložená sankcia vo
výške 20 €. Ak žalovaná tvrdila, že žalobkyňa jej vulgárne nadávala, z právoplatného rozhodnutia OÚ
Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2020/004910-021 z 09.10.2020 vyplýva
opak uvedeného, pretože týmto rozhodnutím bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona 372/1990 Zb. za to, že vulgárne

nadávala žalobkyni slovami: „jeb…, sprostá krava, sprostá pi…“ dňa 08.08.2019, bola jej uložená
sankcia vo výške 20 €. Z právoplatného rozhodnutia OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy
č. OU-TT-OVVS2-2023/002743-011 z 24.03.2023 vyplýva, že konanie voči žalobkyni ako obvinenej zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona 372/1990
Zb. za to, že mala napísať na dvierka vo vestibule bytového domu „G. nepoškodzujte neustále majetok
obyvateľov bytového domu“ bolo zastavené. Tvrdenie žalovanej o poškodzovaní majetku bytového

domupretonebolopreukázané.Akajnamietalažalovanánapadnutiesynomžalobkyne,zprávoplatného
rozhodnutia OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2021/027482-011 z
21.12.2021 vyplýva, že konanie proti synovi žalobkyne týkajúce sa podozrenia zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona 372/1990 Zb. za napadnutie
žalovanej 08.08.2021 a tiež priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona 372/1990 Zb. za

spôsobenieškodynamajetkužalovanej08.08.2021bolozastavenézdôvodunepreukázaniauvedeného
skutku. Z potvrdenia Bytového družstva E. z 12.07.2022 vyplýva, že delegáti vykonávajú svoju funkciu
bezplatne, bez nároku na finančnú odmenu. Žalobkyňa nikdy nevykonávala a ani nevykonáva funkciu
delegáta zástupcu vlastníkov bytu v bytovom dome v E. M. N. C. D. XX, a teda nepoberala žiadnu
finančnú odmenu. Potvrdenie vyvracia tvrdenia žalovanej ohľadne tzv. vládnutia „železnou rukou“, o

všetkom rozhoduje bez konania schôdze vlastníkov bytov. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava
č. 2PV 37/23/2207-20 z 18.07.2023 vyplýva, že trestné stíhanie proti žalovanej vedené pre trestný čin
ohovárania, nebezpečného elektronického obťažovania, za to, že najmenej za obdobie od 2/2021 až
doposiaľ zverejňovaním statusov a videí na sociálnej sieti Facebook šíri verejne nepravdivé informácie
a difamujúce tvrdenia o žalobkyni (ide o zhodné tvrdenia a difamačné úsudky, ako sú namietané v

tomto konaní), bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, pretože žalovaná
nebola v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Zo záverov znaleckého posudku
č. 90/2023 vyplynulo, že žalovaná trpí trvalou duševnou poruchou - bludovou poruchou dlhodobo,
možno aj od roku 2010, ochorenie bude prítomné do konca jej života, porucha nie je v podstate liečbou
ovplyvniteľná, liečbou je možné len parciálne utlmiť jej prejavy. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava

č. 1Pv 522/20/2207-52 z 11.11.2022 vyplýva, že trestné stíhanie proti žalovanej vedené pre trestný
čin poškodzovania cudzej veci, za to, že najmenej za obdobie najmenej od 10.02.2020 úmyselne
poškodzuje spoločné priestory v bytovom dome C. D. XXXX/XX, E., pričom pri uvedenom skutku bola
aj prichytená jedným z vlastníkov bytu, ku skutku sa žalovaná aj priznala, bolo zastavené podľa § 215
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, pretože obvinená nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne

zodpovedná. V danej veci bol rovnako skúmaný duševný stav žalovanej, so záverom, že žalovaná trpí
trvalou duševnou poruchou s bludmi, nie je schopná rozpoznať svoj stav ako duševnú poruchu, znalkyňa
navrhla uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa článku 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej

republiky, § 11, § 12 ods. 1 až 3, § 13 ods. 1 až 3, § 16 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 150
ods.1a2,§151ods.1a2,§153ods.1až3,§191Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)takto:

5. Žalobným návrhom (vrátane jeho rozšírenia na pojednávaní 13.02.2023) sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala uloženia povinnosti odstrániť všetky už zverejnené nepravdivé a difamujúce

skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky o žalobkyni a povinnosti zdržať sa ďalšieho rozširovania a
zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých a difamujúcich skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov o
žalobkyni. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie si nároku na odstránenie a zdržanie sa
od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je, aby neoprávnený zásah trval poprípade,
aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo jeho uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Súd

prvej inštancie uzavrel, že uvedené predpoklady boli splnené, keďže nepravdivé a difamujúce skutkové
tvrdenia a hodnotiace úsudky o žalobkyni sú na sociálnej sieti stále dohľadateľné, pričom žalovaná
v priebehu celého konania pokračovala v rozširovaní a zverejňovaní nepravdivých a difamujúcich
skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov o žalobkyni (iba pri poslednom pojednávaní bolo uvádzané,že žalovaná „pripla“ na svoj profil už existujúci status). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že
uvedený nárok na odstránenie a zdržanie sa uvedených zásahov bol dôvodný a preto mu vo výroku I a II
vyhovel v znení, tak ako ho žalobkyňa požadovala. Keďže vykonaným dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že protiprávnym konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala morálneho
zadosťučinenia formou zverejnenia ospravedlňujúceho statusu na profile žalovanej na sociálnej sieti
Facebook tak, ako je uvedený vo výroku III, vrátane povinnosti zverejnenia videa, v ktorom žalovaná
prečíta uvedený text písomného statusu s tým, že ponechá uvedený status a video zverejnené na

svojom profile na sociálnej sieti Facebook po dobu 60 dní odo dňa ich zverejnenia. Pokiaľ ide o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 500 €, ktorej sa žalobkyňa domáhala, súd
prvej inštancie s odkazom na § 13 ods. 2 OZ konštatoval, že túto môže priznať vtedy, ak by sa
morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Súd prvej inštancie správanie žalovanej vyhodnotil ako formu
„stalkingu“ predstavujúce systematické a excesívne obťažovanie a prenasledovanie konkrétnej osoby

nevyžiadanými prejavmi záujmu či pozornosti. Konanie žalovanej, vzhľadom na jeho trvanie a intenzitu,
pre žalobkyňu predstavuje takéto systematické prenasledovanie a obťažovanie, u žalobkyne znižuje
kvalitu jej života, keďže žalovaná komentuje takmer každý krok žalobkyne, každého muža, ktorého v
spoločnosti žalobkyne vidí, automaticky prezentuje ako jej „nového“ či „ďalšieho“ partnera, komentuje aj
oblečenie žalobkyne spôsobom, že toto bolo zakúpene z peňazí bytového domu, či na úkor vlastníkov

bytov, žalobkyňa pri každom príchode domov, keďže žijú v jednom bytovom dome, cíti nervozitu,
obťažovanie alebo nebezpečenstvo, či až strach, keď je opakovane kontaktovaná, má pocit sledovania,
ohrozenia. Svoje správanie žalovaná stupňuje, čo je zrejme predovšetkým z jej verbálneho prejavu,
žalobkyňu tak obmedzuje na dennej báze. Je zrejmé, že statusy či videá boli a sú zámerne formulované
urážlivo, s cieľom dotknúť sa žalobkyne, znepríjemniť jej život. Stalking má zároveň nepriaznivý vplyv

aj na sociálny či profesionálny život obete, pretože žalovaná navyše tieto svoje tvrdenia uvádza aj
v podaniach adresovaných zamestnávateľovi žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
ujmu, ktorú žalobkyňa utrpela, vyhodnotil ako závažnú, prejavujúcu sa tak v súkromnom každodennom
bytí, rovnako aj v pracovnom prostredí žalobkyne, keď žalovaná sa svojimi podaniami obracia aj na
zamestnávateľa žalobkyne, pričom žalobkyňa uvedené nepravdivé skutočnosti uvádzané žalovanou

musela viackrát vysvetľovať na pracovisku. Obdobne tomu tak je aj pri výsluchoch v súvislosti s trestnými
podaniami, prípadne s podaniami súvisiacimi s objasňovaním priestupkov medzi stranami sporu. Berúc
tak do úvahy obsah zverejnených statusov či videí, ich počet, časové obdobie, v ktorom boli zverejnené,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je preukázaný a dôvodný. Narušenie súkromnej sféry žalobkyne je zjavné, nevyžiadané, obťažujúce

a urážajúce statusy či videá jednoznačne narušujú pohodu a pokoj v živote žalobkyne, spôsobujú
bezmocnosť vychádzajúcu z bezvýslednej snahy domôcť sa odstránenia nežiaducej aktivity žalovanej.
Konanie žalovanej spôsobuje zhoršenie kvality života žalobkyne či už v bežnom živote, ako aj v
pracovnejsfére.Priurčovaníprimeranejvýškynáhradysúdprvejinštancievychádzalztoho,žezákonom
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených trestnými činmi je upravené jednorazové finančné

odškodnenie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na
zdraví. Zákon rieši najzávažnejšie následky násilnej trestnej činnosti, vrátane smrti, a uvádza, že celková
sumaodškodnenianesmiepresiahnuťpäťdesiatnásobokminimálnejmzdy,uvedenéprichádzadoúvahy
pri najzávažnejších následkoch zásahov. Podľa nar. vlády SR č. 297/2014 Z. z. minimálna mzda na
rok 2023 je 700 €. Pri posudzovaní závažnosti ujmy, ktorú žalobkyňa utrpela vo svojej súkromnej,

ako aj pracovnej sfére, na psychike a celkovej pohode, súd prvej inštancie dospel k záveru, že 500 €
náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá závažnosti následku, ktorý u žalobkyne nastal, s prihliadnutím
aj na sociálne postavenie žalovanej (žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku, iba občasne si
privyrobí brigádnicky). Takto priznaná výška nemajetkovej ujmy je v súlade so zásadou proporcionality,
spravodlivosti a primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj v súlade so súdnou praxou. Prisúdená

čiastka u žalobkyne plní svoju satisfakčnú funkciu, čo je účelom tohto odškodnenia. Keďže žalobkyňa
žiadala náhradu ujmy vo výške 1 500 €, vo zvyšku uvedený nárok zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

6. Včasným odvolaním proti výrokom I až V a VII sa žalovaná domáhala zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná v konaní nepopierala, že zverejňuje
rozličné statusy na sociálnej sieti, ale poprela, že tieto obsahujú nepravdivé informácie, a že tieto
privodili alebo boli spôsobilé privodiť žalobkyni akúkoľvek ujmu. Počet vzhliadnutí statusov znamenápočet osôb, ktoré status začali prehrávať. V žiadnom prípade to nevypovedá o tom, že tento počet osôb
si status aj pozrelo a oboznámilo sa s jeho obsahom. Žalovaná spochybňuje určitosť žalobného návrhu
ako aj výrokov napadnutého rozsudku, a tiež procesný postup súdu, ktorý jej neposkytol priestor na

vyjadrenie, keď ju napriek jej návrhu na výsluch nevypočul. Žalobkyňa nepreukázala intenzitu zásahu
do svojich práv podľa § 13 OZ. V ust. § 13 OZ sa poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého
porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť
objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalovaná
akýmkoľvek spôsobom dopúšťala svojím konaním takého závažného zásahu, ktorým by zasahovala

do osobnosti žalobkyne. Žalovaná uvádza, že žalobkyňa prezentovala len subjektívne dojmy bez
objektívnych dôkazov a poukazuje na rozdiel medzi legitímnou kritikou a neoprávneným zásahom.
Domnieva sa, že k naplneniu vyššie zmienených predpokladov zásahu do práva na ochranu osobnosti
nedošlo.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni v rozsahu 100
%. Hodnotenie obsahu statusov a ich dopadu na osobnostnú sféru žalobkyne je v kompetencii súdu
a nie je závislé od subjektívneho názoru žalovanej. Súd správne správanie sa žalovanej vyhodnotil
ako „stalking“ a následne zrozumiteľne odôvodnil, prečo konanie žalovanej posúdil ako rozporné
s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Napriek tvrdeniam žalovanej, že statusy a videá obsahujú

pravdivé informácie, táto nepredložila žiadne dôkazy na podporu pravdivosti svojich tvrdení, ani
nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov. Upustila aj od návrhu na prehranie videí, aj od výsluchu
svedkov. Žalobkyňa pritom preukázala nepravdivosť tvrdení žalovanej listinnými dôkazmi a výsledkami
priestupkových konaní. Žalovaná zverejnila na sociálnej sieti viac ako 370 statusov a videí, v ktorých boli
obsiahnuté výroky žalovanej špecifikované v žalobe, ktorými zasiahla do osobnostnej sféry žalobkyne.

Videá a statusy pridávala aj v priebehu konania, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému
neodkladnému opatreniu. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou neurčitosti žaloby.
Výrok I napadnutého rozsudku je prakticky totožný s výrokom I neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením z 25.05.2021, č. k. 17C/19/2021-76. Určitosť a vykonateľnosť výroku potvrdil aj exekučný
súd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovaná žiadne zo zverejnených statusov a videí

do dnešného dňa dobrovoľne neodstránila a aj aktuálne sú dohľadateľné na verejne dostupnom
profile žalovanej. Odvolanie žalovanej je vágne, v prevažnej miere opakuje tvrdenia, s ktorými sa
súd prvej inštancie už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaná pritom odvolacie
dôvody vymenovala len odkazom na dotknuté ustanovenia CSP, tieto nekonkretizovala a ani nedoplnila
žiadne nové skutkové tvrdenia, ani dôkazy. Sama žalovaná opakovane deklarovala, že statusy a videá

zverejňuje zámerne s cieľom oboznámiť čo možno najširší okruh osôb so svojimi tvrdeniami na
adresu žalobkyne. Rovnako nejasná je aj argumentácia žalovanej týkajúca sa nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže nešpecifikuje, ktoré zákonné ustanovenia boli nesprávne aplikované.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožňuje s výhradou žalovanej, že žaloba (žalobný návrh) ako

aj samotný výrok rozsudku v časti výroku I ,,žalovaná je povinná zabezpečiť odstránenie všetkých
zverejnenýchstatusov…“jeneurčitýanezrozumiteľný,pretoženiejezrejmé,oakékonkrétnestatusymá
ísť, kde sa majú nachádzať. Namietaná úvodná časť výroku rozsudku netrpí gramatickými nedostatkami
a obsahuje výrazy zrozumiteľné pre každého vrátane pojmu „status“, ktorý možno v dôsledku prieniku
sociálnych sietí do života dnes už drvivej väčšiny vekových kategórií považovať za udomácnený, a preto

aj všeobecne (objektívne) zrozumiteľný. To samozrejme platí aj zo subjektívneho hľadiska žalovanej, čo
je zrejmé z toho, že žalovaná sa počas celého konania veľmi konkrétne vyjadrovala k tomu, čo žalobkyňa
a súd označovali ako „statusy“. Zrozumiteľnosť tohto pojmu aj pre žalovanú je dokonca zjavná aj z jej
odvolania, v ktorom o. i. argumentovala, že „v konaní nepopierala, že zverejňuje rozličné statusy na
sociálnej sieti“ (bod 2 odvolania). Výrok súdu teda nie je nezrozumiteľný. Výrok súdu prvej inštancie je

taktiež celkom jasný a nepripúšťa odlišný výklad: uložila sa ním žalovanej povinnosť odstrániť všetky
statusy, ktoré zverejnila. Je nepochybné, že je to žalovaná, kto najlepšie vie, aké statusy a kde zverejnila.
Navyše, obsah týchto statusov je výslovne uvedený v žalovanou napádanom výroku I. Z týchto dôvodovnetrpí tento výrok, ale ani naň nadväzujúce výroky II a IV vadou neurčitosti či nezrozumiteľnosti, ako
to žalovaná namietala.

10. Čo sa týka zvyšku odvolania, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v
celomrozsahusasnímstotožňuje(§387ods.2CSP).Súdprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutého
rozsudku vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie
v rozsahu, v akom sú relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd pre poriadok len doplní ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporiada sa aj s podstatnými tvrdeniami žalovanej

uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

11. Odvolacia námietka, že žalovaná v konaní nepopierala, že zverejňuje rozličné statusy na sociálnej
sieti, ale poprela, že tieto obsahujú nepravdivé informácie, bola už obsahom jej vyjadrenia k žalobe z
13.10.2022 a prednesu na pojednávaní 28.09.2022. Súd prvej inštancie sa tejto obrane venoval
podrobne v bodoch 51 až 55, ale aj bodoch 57 až 61 napadnutého rozsudku, kde aj dospel k záveru,

že žalovaná nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení. Odvolací súd k tomu len dodáva, že ustanovenie
§ 11 a nasl. OZ treba vykladať v tom zmysle, že ak sa posudzuje zásah do osobnostných práv osoby
v dôsledku určitej skutočnosti alebo informácie pochádzajúcej od inej osoby, je to táto iná osoba, kto
má povinnosť v súdnom konaní tvrdiť a preukázať pravdivosť tejto skutočnosti alebo informácie – dôkaz
pravdy. Obdobne to platí vtedy, ak táto osoba vyslovila len svoj hodnotiaci úsudok. V takom prípade musí

v súdnom konaní tvrdiť a preukázať pravdivosť skutočností alebo informácií, z ktorých jej hodnotiaci
úsudok vychádzal a logickú súvislosť medzi nimi a vysloveným hodnotiacim úsudkom. Takýto výklad
uprednostňuje aj odborná literatúra, napr. VOZÁR, J. In: ŠTEVČEK, M., et al.: Občiansky zákonník I.
§ 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 64. Pre podobnosť právnej úpravy možno odkázať
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 332/2007, podľa ktorého nesporná zvláštnosť

ochrany osobnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia § 13 OZ potom spočíva v tom, že ak je zásah do
osobnosti fyzické osoby, konkrétne zásah do jej cti, v skutkových tvrdeniach znevažujúcej – difamujúcej
(dehonestujúcej) povahy, dôvod vylučujúci neoprávnenosť zásahu je spravidla daný (teda pôvodca tohto
zásahu nebude zodpovedať) vtedy, ak preukáže (na ňom v tomto smere spočíva povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno), že uvedené skutkové tvrdenia sú pravdivé –

tzv. dôkaz pravdy. Súd prvej inštancie teda správne rozložil bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu medzi
strany, keď dôkaz pravdy očakával od žalovanej. Odvolací súd zároveň nemá dôvod (najmä na základe
obsahového vymedzenia odvolania žalovanej) spochybňovať konštatovanie súdu prvej inštancie, že
žalovaná mu síce predložila desiatky strán listín, avšak k uvedeným predloženým dôkazom neuviedla
žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť predloženými listinami preukázané. Neurobila tak ani po

tom, čo ju súd prvej inštancie uznesením z 10.11.2022 o. i. vyzval, aby ozrejmila, na preukázanie
akých skutočností boli predložené listinné dôkazy doložené do spisu a dňa 13.10.2022, resp. aby
uviedla relevantné skutkové tvrdenia k meritu veci a označiť ich konkrétnym listinným dôkazom. Zároveň
žalovanú upozornil, že inak na tieto listiny nebude prihliadať. Vydanie tohto uznesenia bolo prejavom
materiálneho vedenia sporu súdom prvej inštancie tak, ako to predpokladá aj § 150 ods. 2 CSP. Súdom

poskytnutú možnosť však žalovaná nevyužila a svoju obranu tak de facto ponechala na súd. Úlohou
súdu v civilnom sporovom konaní, ktoré sa riadi zásadou kontradiktórnosti (čl. 8 základných princípov
Civilného sporového poriadku), však nie je domýšľať si procesnú obranu strany. Navyše, nemohol by tak
urobiť ani preto, lebo musí zachovať zásadu rovnosti strán v konaní (čl. 6 ods. 1 základných princípov
Civilného sporového poriadku).

12. Vzhľadom na to ani odvolací súd nemohol vychádzať z iného záveru, než takého, že žalovaná
nepreukázala pravdivosť tvrdení o žalobkyni, ktoré vo svojich statusoch zverejnila. Za týchto okolností
je nepodstatné, ak žalovaná odkazuje na (českú) súdnu prax, podľa ktorej je významné, či celkové
vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde. Použitie judikátu R 103/1967 by mohlo byť namieste

taktiež len vtedy, keby sa tvrdenia žalovanej ukázali ako pravdivé.

13. Čo sa týka odvolacej námietky, že žalovaná poprela, že jej statusy privodili alebo boli spôsobilé
privodiť žalobkyni akúkoľvek ujmu, aj v tomto prípade ide o obranu, ktorú žalovaná uplatňovala už
na súde prvej inštancie. Ten sa ňou podrobne zaoberal v bodoch 69 až 71 napadnutého rozsudku.

Odvolanie žalovanej neobsahuje žiadnu polemiku so závermi súdu prvej inštancie, takže ani tu odvolací
súd nevidí priestor na ich prehodnocovanie.14. Rovnako to platí aj pre odvolaciu námietku, ktorou žalovaná nesúhlasí so záverom súdu, že statusy
s odkazom na počet vzhliadnutí videlo už viacero osôb, pretože počet pozretí znamená počet osôb,
ktorý daný status začal prehrávať, ale nie počet osôb, ktorý si status aj pozrel a oboznámil sa s

jeho obsahom. Adresná odpoveď na tento argument žalovanej sa nachádza v bode 48 napadnutého
rozsudku. Žalovaná ani v tejto súvislosti nepredostrela v odvolaní žiadne konkrétne výhrady voči tomu,
ako sa súd prvej inštancie s jej argumentom vysporiadal. Neuviedla ani, z akých dôvodov by toto
skutkové zistenie malo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd tu len dopĺňa, že na
vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby

podľa ustanovenia § 13 OZ postačí existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu aj len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. O tom, že
statusy zverejnené žalovanou boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu hoci aj
len v ohrození jej osobnosti, by svedčilo aj to, keby počet pozretí znamenal len počet osôb, ktorý si daný
status začal prehrávať, ale ktorý sa s jeho obsahom v skutočnosti neoboznámil. Niet žiadnych pochýb,
že zverejnením statusov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako obsahujúce nepravdivé informácie,

žalovaná prinajmenšom ohrozila osobnosť žalobkyne.

15. Žalobkyňa súčasne uvádza, že v časti nemajetkovej ujmy nie je preukázaná, ani naznačená intenzita
zásahu podľa § 13 ods. 2 OZ. Odvolaniu žalovanej aj v tomto smere chýba hlbší argumentačný základ.
Súd prvej inštancie sa otázkou intenzity zásahu podľa cit. ustanovenia zaoberal v bode 70 napadnutého

rozsudku. Konanie žalovanej vyhodnotil ako systematické prenasledovanie a obťažovanie, ktoré u
žalobkyne znižuje kvalitu jej života, pretože žalovaná komentuje takmer každý krok žalobkyne, každého
muža, ktorého v spoločnosti žalobkyne vidí, automaticky prezentuje ako jej „nového“ či „ďalšieho“
partnera, komentuje aj oblečenie žalobkyne spôsobom, že toto bolo zakúpene z peňazí bytového domu,
či na úkor vlastníkov bytov, žalobkyňa pri každom príchode domov, keďže žijú v jednom bytovom dome,

cíti nervozitu, obťažovanie alebo nebezpečenstvo, či až strach, keď je opakovane kontaktovaná, má
pocit sledovania, ohrozenia. Prvoinštančný súd uviedol, že svoje správanie žalovaná stupňuje, čo je
zrejmé predovšetkým z jej verbálneho prejavu, žalobkyňu tak obmedzuje na dennej báze. Dodal, že pre
žalobkyňujetopomernestresujúcasituácia,priktorejsakumulujúnegatívnepocitynielenzosamotného
pocitu prenasledovania, straty súkromia, ako aj následnej reakcie v podobe zverejnenia ďalšieho statusu

či videa. Zdôraznil, že je zrejmé, že statusy či videá boli a sú zámerne formulované urážlivo, s cieľom
dotknúť sa žalobkyne, znepríjemniť jej život. Napokon správne poznamenal, že stalking má zároveň
významný nepriaznivý vplyv aj na sociálny či profesionálny život obete, pretože žalovaná navyše tieto
svoje tvrdenia uvádza aj v podaniach adresovaných zamestnávateľovi žalobkyne, následne je žalobkyňa
s uvedeným konfrontovaná aj v práci. Odvolací súd nepovažuje za potrebné k týmto úvahám súdu prvej

inštancie čokoľvek dopĺňať.

16. Nerozhodná je aj výhrada žalovanej, že žalobkyňa v tomto smere v súčinnosti so súdom prehrávala
len tie videá, ktoré boli adresované samotnej sudkyni, a teda podľa žalovanej nijakým spôsobom
nemohli zasahovať do osobnosti žalobkyne. Žalovaná v konaní nepopierala, že žalobkyňou označené

statusy zverejnila, ale ani to, čo v nich odznelo, resp. aký mali obsah. Preto nebolo potrebné vykonávať
dokazovanie prehrávaním videí, v dôsledku čoho ani nie je podstatné, ktoré videá sa pred súdom
nakoniecprehrávali.Okremtohozobsahužalobyvzneníjejzmenyjezrejmé,žežalobkyňasadomáhala
ochrany proti tvrdeniam týkajúcim sa žalobkyne; žalobkyňa netvrdila, že by žalovaná zasahovala do
jej práv videami, ktoré boli adresované samotnej sudkyni a ani súd prvej inštancie nezaložil svoje

rozhodnutie na takomto východisku.

17.Vnadväznostinazáveryuvedenévpredchádzajúcichbodochnemôžeobstáťaniodvolacianámietka
žalovanej, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalovaná akýmkoľvek spôsobom v zmysle
vyššie uvedených predpokladov dopúšťala svojím konaním, takého závažného zásahu, ktorým by

zasahovala do osobnosti žalobkyne.

18. Správnosť napadnutého rozsudku nie je spôsobilá spochybniť ani odvolacia námietka, že v konaní
neboli preukázané okolnosti umožňujúce prijať záver, že dôstojnosť žalobkyne bola znížená v značnej
miere. Súd prvej inštancie sa tomuto argumentu venoval v bode 67 napadnutého rozsudku, kde odkázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2008. V tomto rozhodnutí najvyšší súd vyjadril
názor, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak
by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedenélen demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ
sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená

dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného
zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv
chránených ustanovením § 11 OZ je určitá ujma. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na
česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť
alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (pozri znenie § 13 ods. 2 OZ). Aj v prípade niektorého zásahu

do práva na súkromie alebo do práva na podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať
ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny –
difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou
formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. Odvolací
súd nemá dôvod odkláňať sa od týchto záverov najvyššieho súdu (najmä preto, lebo s nimi nepolemizuje
ani žalovaná v odvolaní) a stotožňuje sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nebola

povinná preukazovať, že došlo k zníženiu jej dôstojnosti.

19. Napokon nie je opodstatnená ani odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie jej neposkytol
náležitý priestor na vyjadrenie, keď ju napriek návrhu na jej výsluch nevypočul a rozhodol bez jej
výsluchu, nereflektujúc na jej snahu adekvátne sa v medziach práva brániť. Súd prvej inštancie svoj

postup podrobne odôvodnil v bode 75 napadnutého rozsudku tak, ako to vyžaduje § 220 ods. 2 CSP.
Žalovaná ale ani v tejto súvislosti nerozvinula v odvolaní žiadnu zmysluplnú diskusiu s vysvetlením, ktoré
jej súd prvej inštancie poskytol. Hoci ho odvolací súd považuje za dostačujúce, pre poriadok dodáva
niekoľko úvah:

20. Žalovaná je stranou konania (§ 60 CSP), takže jej výsluch by bol výsluchom strany o tvrdených
skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ktorý by bol namieste len výnimočne, keby nebolo ich
nebolo možné preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP). Ako už odvolací súd vysvetlil vyššie, súd prvej
inštancie správne uzavrel, že žalovanú zaťažovalo nielen dôkazné bremeno, ale predovšetkým bremeno
tvrdenia, pokiaľ ide o pravdivosť jej tvrdení o žalobkyni vo zverejnených statusoch. Žalovaná okrem

všeobecného postoja, že jej tvrdenia sú pravdivé, nepredniesla ani na výzvu súdu žiadne substancované
tvrdenia, ktoré by bol súd prvej inštancie schopný v kontradiktórnom procese vyhodnotiť bez porušenia
zásady rovnosti strán konania. Výsluch strany podľa § 195 CSP neslúži na doplnenie skutkových tvrdení
strany, ale ide o dôkazný prostriedok, ktorým sa má podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému
poriadku riešiť informačný deficit. Strana je povinná skutkové tvrdenia predniesť v zásade už v tej

časti konania, ktoré predchádza pojednávaniu. Žalobca má túto povinnosť už v čase podania žaloby
a žalovaný v zásade vo vyjadrení k žalobe, prípadne v odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ tak
neurobí, vystaví sa hrozbe koncentrácie konania a jej neskorší procesný útok alebo procesná obrana
nemusí vyvolať žiaden účinok. Navyše, z cit. § 195 ods. 1 CSP je zrejmé, že výsluch strany je len
subsidiárny, teda prichádza do úvahy, ak skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nemožno preukázať

inak. Žalovaná však v konaní netvrdila existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by nebolo možné
dokázať inak, než jej výsluchom na pojednávaní. Podmienky na nariadenie jej výsluchu podľa § 195 CSP
pretonebolisplnené.Vdôsledkutohožalovanáaninemohlautrpieťnasvojichprávach,aksúdjejvýsluch
nenariadil. Žalovaná bola v konaní riadne zastúpená advokátom, ktorého prednes v oblasti skutkových
tvrdení sa z procesného hľadiska považuje za skutkové tvrdenie strany, ktorú zastupuje. Žalovaná mala

teda od počiatku možnosť prednášať skutkové tvrdenia jednak vo svojich vlastných podaniach, alebo
prostredníctvomsvojhoadvokáta.Postupomsúduprvejinštancietaknedošlokporušeniujejprocesných
práv.

21. Na základe vyššie uvedených úvah možno uzavrieť, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Keďže

sa nezistilo, že by bol naplnený ktorýkoľvek z odvolacích dôvodov (§ 365 CSP), odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I až V vrátane súvisiaceho výroku VII o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok I).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalobkyne v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP), v dôsledku
čoho jej odvolací súd priznal žalovanej náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V

dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.