Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323202630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323202630.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci navrhovateľa: Národná banka
Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789 a spoločnosti: NOVIS
Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS
Poisťovňa a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301, právne

zastúpená: Hillbridges, s. r. o., so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, za účasti:
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Netrestný odbor, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
o návrhu o zosúladenie údajov do obchodného registra, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Exre/18/2023 - 210 zo dňa 22.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Exre/18/2023 - 210 zo dňa
22.01.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“, alebo aj ako „registrový súd“ alebo aj ako „súd
prvej inštancie“) uznesením č.k. 23Exre/18/2023 - 210 zo dňa 22.01.2024 (ďalej len ako „napadnuté
uznesenie“), prerušil konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri pri obchodnej spoločnosti
NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni,
NOVIS Poisťovňa a.s., Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301 (ďalej ako

„zapísaná osoba“ alebo aj ako „spoločnosť NOVIS“) do právoplatného skončenia konania vedeného na
Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/70/2023 (výrok I.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1, § 292 ods. 1, §
294 ods. 1, § 296 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „CMP“) a § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov („ďalej len ako CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 07.06.2023 bol
registrovému súdu doručený návrh navrhovateľa Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša
1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789 (ďalej ako „navrhovateľ“ alebo aj ako „Národná banka
Slovenska“) na konanie o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym

stavom pri spoločnosti NOVIS, ktorým sa navrhovateľ domáhal výmazu predmetu podnikania (činnosti)
obchodnej spoločnosti NOVIS. Navrhovateľ k návrhu priložil rozhodnutie Národnej banky Slovenska
č. sp. NBS1-000-073-774, č. z. 100-000-413-341 zo dňa 31.10.2022 a rozhodnutie Bankovej rady
Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-079-406, č. z. 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023 (ďalej
spolu aj ako „rozhodnutie NBS“ alebo aj ako „rozhodnutie o odobratí povolenia“), ktoré nadobudli
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2023. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 15.08.2023 vyzval

účastníkov konania, aby sa podľa § 294 ods. 1 CMP vyjadrili, či s vykonaním zápisu do obchodného
registra za účelom zosúladenia údajov súhlasia, alebo uviedli skutkové tvrdenia alebo právne dôvody,ktoré bránia vykonaniu zápisu. Navrhovateľ doručil dňa 28.08.2023 súhlasné stanovisko s vykonaním
zápisu do obchodného registra. Zapísaná osoba doručila súdu dňa 19.09.2023 svoje vyjadrenie, v
ktorom súdu prvej inštancie oznámila, že nesúhlasí s podaným návrhom navrhovateľa a oznámila, že

podala dňa 04.08.2023 správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia NBS a ktorá je vedená pod
sp. zn. 6S/70/2023. Na základe podanej správnej žaloby žiadala zapísaná osoba, aby súd prerušil
konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri, a to až do času, kým bude Správnym súdom
v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) v konaní o tejto správnej žalobe právoplatne rozhodnuté
o tom, či skutočne došlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý je spoločnosti NOVIS kladený za

vinu, alternatívne, kým bude správnym súdom rozhodnuté o návrhu spoločnosti NOVIS o priznaní
odkladného účinku žaloby. V súvislosti s daným konaním súd prvej inštancie výzvou zo dňa 07.12.2023
požiadal správny súd o poskytnutie informácií o aktuálnom stave konania vo veci vedenej pod sp.
zn. 6S/70/2023, ktorý dňa 20.12.2023 súdu oznámil, že v predmetnej právnej veci žalobcu nebolo
doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že zmyslom
a účelom zosúlaďovacieho konania je zabezpečiť v obchodnom registri stav zápisov zodpovedajúci

skutočnému právnemu stavu a mal za to, že v konaní vedenom na správnom súde je riešená otázka
zákonnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-079-406, č. z. 100-000-524-310
zo dňa 01.06.2023, na základe ktorého má dôjsť k výmazu predmetu podnikania (činnosti) obchodnej
spoločnosti NOVIS. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené zákonné
podmienky podľa § 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dňa 08.02.2024 odvolanie v celom rozsahu a navrhoval,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil alebo ak dospeje k záveru, že napadnuté
uznesenie bolo vydané na základe návrhu spoločnosti NOVIS na prerušenie konania, aby napadnuté

uznesenie zmenil tak, že návrh spoločnosti NOVIS na prerušenie konania v celom rozsahu zamietne.
Navrhovateľodvolanieodôvodnilvzmysle§365ods.1písm.b),d),f)ah)CSP,t.j.malzato,žesúdprvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ v odvolaní namietol, že v súlade s § 159 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o

poisťovníctve“) podal dňa 07.06.2023 registrovému súdu rozhodnutie NBS spolu s návrhom na zápis
tejto skutočnosti do obchodného registra, teda zosúladenie faktického a právneho stavu so stavom
zápisu v obchodnom registri. Za preukázané považoval, že spoločnosť NOVIS má v obchodnom
registri uvedený nasledujúci predmet činnosti - „vykonávanie poisťovacej činnosti podľa prílohy č. 1
zákona o poisťovníctve - Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov: Časť B - poistné

odvetvia životného poistenia 1. Poistenie a) pre prípad dožitia, pre prípad smrti, pre prípad smrti
alebo dožitia, pre prípad dožitia s možnosťou vrátenia poistného, poistenie spojené s kapitalizačnými
zmluvami, b) dôchodkové poistenie, c) doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä
pre prípad ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, pre prípad smrti následkom úrazu a pre
prípad invalidity následkom úrazu alebo choroby. 3. Poistenie uvedené v prvom bode písm. a) a b)

spojené s investičnými fondami“ (ďalej aj ako „predmet činnosti“ alebo aj ako „poisťovacia činnosť“),
že spoločnosti NOVIS bolo dňa 05.06.2023 nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
NBS odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v celom rozsahu, a ktorá teda nie je od
05.06.2023 oprávnená vykonávať predmet činnosti uvedený v obchodnom registri a že spoločnosť
NOVIS podala proti rozhodnutiu NBS dňa 04.08.2023 správnu žalobu na správnom súde a navrhovala

priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,t.j.odkladnýúčinokrozhodnutiaNBSoodobratípovolenia
na výkon poisťovacej činnosti, ktorý bol zamietnutý uznesením správneho súdu zo dňa 08.01.2024,
č.k. 6S/70/2023 - 787. Skutkový stav je tak podľa navrhovateľa taký, že spoločnosť NOVIS od
05.06.2023, teda aj v okamihu vydania napadnutého uznesenia, nebola a nie je oprávnená vykonávať
predmet činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, čím je tento zápis v rozpore s objektívnou

realitou a skutočným právnym stavom. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k vydaniu
napadnutého uznesenia. Navrhovateľ ďalej poukazoval na ustanovenie § 193 CSP s tým, že súd
prvej inštancie bol viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím NBS, a to nielen vo vzťahuk výroku o vine spoločnosti NOVIS za správny delikt podľa zákona o poisťovníctve, ale i vo vzťahu
k sankcii, ktorá bola za tento správny delikt udelená. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil záväznosť a zákonnosť dôkazu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia NBS s tým,

že v slovenskom právnom poriadku platí prezumpcia správnosti a zákonnosti rozhodnutia, na ktorú
nemá vplyv uplatňovanie procesných práv (podaním správnej žaloby) spoločnosťou NOVIS. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie sa pri vydávaní napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal skutočnosťou,
že správny súd rozhodol o nepriznaní odkladného účinku správnej žaloby spoločnosti NOVIS, a teda
účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ostávajú zachované. Navrhovateľ namietol, že súd

prvej inštancie prerušením konania rozhodol v rozpore s verejným záujmom a právnou istotou tretích
strán spoliehajúcich sa na hodnovernosť a aktuálnosť údajov zapísaných do verejne dostupnej časti
obchodného registra tým, že neodstránil rozpor medzi zapísanými údajmi a skutočným právnym a
faktickým stavom. Mal za to, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého uznesenia v rozpore s §
193 CSP nereflektoval rozhodnutie NBS, čím porušil povinnosť viazanosti súdu rozhodnutím orgánu
verejnej moci a svojvoľne oddialil rozhodnutie vo veci samej, a teda zaťažil konanie inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ ďalej namietol, že z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie prerušil konanie na návrh spoločnosti NOVIS
alebo k prerušeniu pristúpil z vlastného podnetu. Ak konanie prerušil z vlastného podnetu, mal súd
prvej inštancie postupovať v súlade s § 162 ods. 2 CSP a pred vydaním napadnutého uznesenia
upovedomiť strany a dať im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia, čo súd prvej inštancie neurobil.

Súd prvej inštancie sa tiež v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s návrhom spoločnosti
NOVIS na prerušenie konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie
rozhodoval na základe návrhu spoločnosti NOVIS, či tomuto návrhu mal v úmysle vyhovieť a prečo
vyhovel návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o správnej žalobe a nie do rozhodnutia o
priznaníodkladnéhoúčinku,alebočirozhodoloprerušeníkonaniabeznávrhu.Napadnutéuznesenietak

nie je riadne odôvodnené a pre nedostatok odôvodnenia nie je možné ani vylúčiť, či súd prvej inštancie
neporušil právo navrhovateľa na vyjadrenie sa k dôvodom prerušenia konania. Navrhovateľ poukázal
na to, že súd prvej inštancie tiež v odôvodnení nevysvetlil, z akého dôvodu považoval za potrebné
prerušiť konanie o zosúladenie údajov, keď výmaz predmetu podnikania má len evidenčný deklaratórny
charakter, pričom v čase vydania napadnutého uznesenia existovalo právoplatné rozhodnutie NBS o

odobratí povolenia spoločnosti NOVIS na vykonávanie poisťovacej činnosti v celom rozsahu, ktorým
bol súd viazaný. Navrhovateľ považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné pre nedostatočné
odôvodnenie, ktoré porušuje jeho právo na spravodlivý proces. Ďalej namietol, že aplikácia ustanovenia
§ 164 CSP v spojení s § 296 CMP súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je v rozpore so
základnými interpretačnými metódami práva, nakoľko je nepochybné, že ustanovenie § 296 CMP

predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 164 CSP. Znenie ustanovenie § 296 CMP zároveň
vylučuje aplikáciu ustanovenia § 164 CSP z dôvodu prebiehajúceho iného konania, než uvedeného
v § 296 ods. 1 CMP. Poukazoval na to, že fakultatívne prerušenie konania o zosúladenie údajov v
obchodnom registri registrovým súdom je možné len z dôvodov uvedených v § 296 ods. 1 CMP a do
úvahy prichádza len pri kumulatívnom splnení v ňom stanovených podmienok, a to ak prebieha konanie

o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti podľa predpisov obchodného
práva alebo členskej schôdze družstva podľa predpisov obchodného práva a súčasne, ak takáto
žaloba nie je zjavne bezdôvodná. Zdôraznil, že žiadna z uvedených podmienok nebola v predmetnom
konaní naplnená s tým, že prerušenie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri z dôvodov
prebiehajúceho iného konania než uvedeného v § 296 ods. 1 CMP je výslovne zakázané ustanovením §

296 ods. 2 CMP. Registrový súd tak v rozpore s ustanovením § 296 ods. 2 CMP napadnutým uznesením
prerušil konanie o zosúladenie údajov, nesprávne interpretoval obsah právnej normy, čím vec nesprávne
právne posúdil.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa spoločnosť NOVIS vyjadrila v podaní zo dňa 22.03.2024 a uviedla,

že sa s napadnutým uznesením a so závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Poukázala na
to, že v konaní o správnej žalobe sa okrem iného posudzuje zákonnosť rozhodnutia NBS a postup
spočívajúci v prerušení predmetného konania umožňuje prístup, ktorý garantuje ústavné právo na
prieskum rozhodnutia orgánu verejnej moci nezávislým súdom. Spoločnosť NOVIS mala za to, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav, nakoľko neprihliadol len na existenciu rozhodnutia NBS, ale

ajnaskutočnosťžebolonapadnutéprejehonezákonnosťvrámcisprávnejžaloby.Súdprvejinštanciesa
správne dopytoval na stav tohto konania na správnom súde, na základe čoho zistil, že nebolo doposiaľ
rozhodnuté. Súd prvej inštancie tak zistil skutkový stav rozhodujúci pre dôvodnosť prerušenia správne.
Poukazoval na to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nekonštatoval, že by spoločnosťNOVIS nebola okamihom právoplatnosti rozhodnutia NBS oprávnená vykonávať zapísaný predmet
činnosti. Poukázala na to, že zápis v obchodnom registri v tomto prípade má iba deklaratórny charakter
a skutočnosť, či je predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri, nie je rozhodujúca pre takéto

oprávnenie. Spoločnosť NOVIS sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie o potrebe prerušenie tohto
konania vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, v ktorom má byť preskúmané samotné rozhodnutie
NBS z hľadiska jeho zákonnosti. Prerušením konania nedochádza k porušeniu pravidla uvedeného v §
193 CSP. Spoločnosť zdôraznila, že súd prvej inštancie rozhodoval len o procesnej otázke. Poukázala
na to, že skutočnosť, že správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok, nijako neprejudikuje

ne/zákonnosť rozhodnutia NBS. Spoločnosť NOVIS považovala napadnuté uznesenie za dostatočne
jasné a odôvodnené. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že prerušenie konania o zosúladení
údajov z dôvodov prebiehajúceho konania iného než uvedeného v § 296 ods. 1 CMP je explicitne
zakázané § 296 ods. 2 CMP, spoločnosť NOVIS uviedla, že ustanovenie § 296 ods. 1 CMP nie je možné
v skutkových okolnostiach tohto konania vykladať doslovne a reštriktívne ho uplatňovať výhradne na
prípady kedy prebieha len konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Zdôraznila,

že prebiehajúce konanie o zosúladení je výsledkom aplikácie osobitného zákona (§ 159 ods. 4 zákona
o poisťovníctve), a teda nie je štandardné a predpokladané v rámci konania o zosúladenie údajov
v obchodnom registri. Mala za to, že správny je len taký výklad § 296 ods. 1 CMP, ktorý umožňuje
jeho rozširujúcu interpretáciu aj na prípady, kedy konanie o neplatnosti sa nevzťahuje len na prípady
podľa obchodného práva, ale aj na prípady, kedy dochádza k súdnemu prieskumu rozhodnutí, ktoré sú

výsledkom predpisov verejného práva.

6. Navrhovateľ v doplňujúcom podaní k odvolaniu zo dňa 17.05.2024 poukazoval na ustanovenia čl. 27,
čl. 144 ods. 2, a čl. 273 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra
2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len ako „Smernica Solventnosť

II“) a uviedol, že ako orgán dohľadu podľa čl. 144 ods. 2 smernice Solventnosť II a podľa ustanovenia §
259 ods. 4 zákona o poisťovníctve je povinný zabezpečiť efektívnu ochranu poistníkov a oprávnených
osôb aj prostredníctvom rýchleho zosúladenia zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom, a to
aj s ohľadom na ochranu právnej istoty poistníkov spoločnosti NOVIS a oprávnených osôb, ktoré by
mali mať možnosť spoľahnúť sa na informácie uvedené v tomto verejnom registri a tiež na to, že zápis

zmien relevantných pre právne postavenie poistníkov a oprávnených osôb sa vykoná v primeranom
čase. Smernica Solventnosť II v čl. 273 ods. 2 prikladá význam formálnej vykonateľnosti rozhodnutia o
likvidácii v iných členských štátoch bez dodatočných formálnych požiadaviek, preto mal za to, že niet
dôvodu,abysúdtútopožiadavkunerešpektovalnaúzemíSlovenskejrepubliky,keďžesúčasťouprocesu
po odobratí povolenia na výkon poisťovacej činnosti je okrem začatia likvidácie aj zápis odobratia

povolenia v obchodnom registri v zmysle § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve. Navrhovateľ mal za to, že
aplikácia ustanovenia § 164 CSP v spojení s § 296 CMP, t. j. použitie ustanovení vnútroštátneho práva
o fakultatívnom prerušení konania o zosúladení údajov v obchodnom registri poisťovne s odobratým
povolením na výkon poisťovacej činnosti je v rozpore aj so zásadami efektivity a eurokonformného
výkladu Smernice Solventnosť II a ako taká predstavuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie.

7. Podaním zo dňa 29.05.2024 do predmetného konania vstúpil v zmysle § 13 ods. 1 a § 289 CMP a § 6
ods.1písm.b)zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúrevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenako„zákon
o prokuratúre“) prokurátor generálnej prokuratúry a vyjadril sa k napadnutému uzneseniu. Prokurátor

odvolanie navrhovateľa považoval za dôvodné a mal za to, že podmienky na prerušenie konania
o návrhu na zosúladenie údajov neboli splnené. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Poukazoval na to, že fakultatívne prerušenie konania založené na § 164 CSP je prípustné za
predpokladu, že meritórne rozhodnutie závisí od nevyriešenej predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre
meritórne rozhodnutie veci a konajúci súd je túto otázku oprávnený riešiť sám. Ak súd nie je relevantnú

otázku oprávnený riešiť sám, musí konanie prerušiť obligatórne podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Vo
veciach zosúladenia údajov v obchodnom registri je ale fakultatívne prerušenie konania modifikované
ustanovením § 296 CMP, ktoré predstavuje lex specialis k § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva, že
súd konanie o zosúladenie údajov musí prerušiť (obligatórne), ak relevantnú predbežnú otázku nie
je oprávnený riešiť a súd môže (fakultatívne) prerušiť konanie len ak prebieha iné konanie výslovne

uvedené v § 296 ods. 1 CMP. Zdôraznil, že konanie o správnej žalobe nie je konaním, ktoré by mohlo
byť zákonným dôvodom na prerušenie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri. Prokurátor
ďalej poukázal na to, že v danom prípade rozhodnutie o odobratí povolenia nadobudlo právoplatnosť, o
čom nemal pochybnosti ani súd prvej inštancie. Otázka, či právne účinky administratívneho správnehorozhodnutia nastali, môže byť odvodená len od toho, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a prípadne
toho, či správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd však správnej žalobe
spoločnosti NOVIS odkladný účinok nepriznal. Rozhodnutie o odobratí povolenia tak spôsobuje právne

účinky. Uviedol, že súd prvej inštancie za relevantnú predbežnú otázku považoval to, či rozhodnutie
o odobratí povolenia je alebo nie je zákonné. Zákonnosť administratívneho rozhodnutia však nie je
otázkou, ktorú súd skúma v civilnom procese, ak je takéto rozhodnutie právoplatné, súd v civilnom
procese jeho zákonnosť prezumuje a právne účinky rozhodnutia je povinný vziať do úvahy a vychádzať
z nich. Prokurátor ďalej uviedol, že ak by aj bolo prípustné prerušiť konanie z dôvodu, že o relevantnej

predbežnej otázke prebieha iné súdne konanie, potom platí, že súd, ktorý konanie prerušuje musí
skúmať a v odôvodnení uznesenia o prerušení konania vysvetliť, či má iné súdne konanie aspoň určitú
nádej na úspech. Bez takéhoto zhodnotenia je rozhodnutie o prerušení konania založené len na
formálnom hodnotení. Prokurátor tiež poukázal na to, že konanie o zosúladenie údajov v časti predmetu
činnosti pri spoločnosti NOVIS, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, má
charakter výkonu rozhodnutia Národnej banky Slovenska, teda výkonu administratívneho orgánu, ktorý

vykonávadohľadnadčinnosťoupoisťovne.ZákonodarcazverildoprávomociNárodnejbankySlovenska
a správneho súdu rozhodnúť o tom, či opísaný výkon administratívneho rozhodnutia má byť odložený
alebo nie a len tieto orgány sú oprávnené odložiť výkon predmetného administratívneho rozhodnutia.
Registrový súd v konaní o zosúladenie údajov má len posúdiť, či došlo k splneniu hmotnoprávnych
podmienok, teda či oprávnenie vykonávať činnosť zaniklo. Zdôraznil, že dohľad nad poisťovníctvom je

vecou verejného záujmu.

8. Navrhovateľ v podaní zo dňa 07.06.2024, ktorým reagoval na vyjadrenie zapísanej osoby uviedol, že
v civilnom procese nemala byť skúmaná zákonnosť právoplatného a vykonateľného administratívneho
rozhodnutia a že správny súd nepriznal správnej žalobe spoločnosti NOVIS odkladný účinok. Ďalej

uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia
nezávislým súdom, a to v rámci správneho súdnictva, čo aj spoločnosť NOVIS využila. Poznamenal,
že v rámci konania o správnej žalobe správny súd návrh na priznanie odkladného účinku o správnej
žalobe uznesením zo dňa 08.01.2024 zamietol. Vykonaním zápisu údajov do obchodného registra
tak v danom prípade nedochádza k odopretiu práva na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejne

správy. Zdôraznil, že predmetný zápis má deklaratórne účinky, a teda vyjadruje len skutočnosti, ktoré
už nastali, bez ohľadu na vykonanie uvedeného zápisu v obchodnom registri. Účelom celého konania
o zosúladenie údajov v obchodnom registri je zabezpečenie súladu zápisov v obchodnom registri s
reálnym skutkovým a právnym stavom, a teda zabezpečenie hodnovernosti a aktuálnosti v obchodnom
registri zapísaných údajov v záujme informovanosti verejnosti a istoty tretích osôb spoliehajúcich sa na

tieto údaje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na právoplatnosť a vykonateľnosť jeho rozhodnutia nemá vplyv
ani uplatňovanie procesných práv zo strany spoločnosti NOVIS podaním právnej žaloby proti tomuto
rozhodnutiu, ako ani podaním ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu spoločnosti
NOVIS na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukazoval na to, že v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky je jediným orgánom verejnej moci oprávneným tak na udelenie povolenia

na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni, ako aj na jeho odobratie. Uviedol, že dňom nadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia o odobratí povolenia došlo k zániku tohto oprávnenia,
pričom súd je podľa § 193 CSP týmto rozhodnutím viazaný. Navrhovateľ nesúhlasil s argumentáciou
spoločnosti NOVIS o rozširujúcej interpretácii ustanovenia § 296 ods. 1 CMP a mal za to, že znenie
tohto ustanovenia výslovne vylučuje možnosť prerušenia konania o zosúladenie údajov z dôvodu, že

prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať
význam ako predbežná otázka, a teda aplikácia § 164 CSP v spojení s § 296 CMP je v rozpore so
základnými interpretačnými metódami, ako aj priamo so znením § 296 ods. 2 CMP. Zdôraznil, že súd
prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal výkladom týchto ustanovení
CSP a CMP a ani ich aplikáciou na daný prípad. Mal za to, že napadnuté uznesenie je nedostatočne

odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

9. Spoločnosť NOVIS sa k vstupu prokurátora do predmetného konania vyjadrila v podaní zo dňa
21.06.2024 a uviedla, že právnym účinkom odobratia poisťovacieho povolenia je zákaz vykonávania
poisťovacej činnosti, avšak nie výmaz údajov o predmete činnosti. Poukázala na to, že aj naďalej

v zmysle zákona o poisťovníctve vykonáva ako poisťovňa vybrané činnosti, ktoré sú nevyhnutné
na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov. Výmaz predmetu podnikania by predstavoval
porušenie princípu právnej istoty už existujúcich klientov a bol by aj v rozpore s výslovným znením
zákona o poisťovníctve. Poukazovala na to, že podľa § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve sa odobratiepovolenia zapisuje do obchodného registra, avšak v žiadnom ohľade sa neuvádza, že by malo dôjsť
k výmazu predmetu podnikania. Uviedla, že konanie o zosúladenie údajov je civilno-mimosporovým
konaním, v ktorom úlohou súdu nie je len uskutočňovať výkon rozhodnutia správneho orgánu, ale

má v zmysle ústavnoprávnej požiadavky na spravodlivý proces právo, resp. povinnosť konať v rámci
tzv. doktríny plnej jurisdikcie. Spoločnosť pripustila, že registrový súd by mal v konaní o zosúladenie
údajov vychádzať z rozhodnutia o odobratí povolenia ale v tom zmysle, že ak existuje rozhodnutie o
otázke, ktorá je pre súd prejudiciálna, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním.
Uviedla tiež, že prerušením predmetného konania súd prvej inštancie neporušil princíp uvedený v §

193 CSP, nakoľko prerušením konania neprejudikoval otázku o tom, či spoločnosť spáchala nejaký
správny delikt, ale konanie prerušil do času, kým bude s konečnou platnosťou správnym súdom
vyriešená otázka o zákonnosti rozhodnutia NBS. Spoločnosť NOVIS zdôraznila, že ňou podaná správna
žaloba nie je zjavne bezdôvodná a popisovala kľúčové pochybenia navrhovateľa pri rozhodovaní
o odobratí povolenia, ktoré podľa jej názoru osvedčovali vysoko dôvodný úspech konania vo veci
správnej žaloby. Spoločnosť NOVIS mala za to, že navrhovateľ v čase vydania rozhodnutia nezohľadnil

skutkový stav, nevykonal potrebné dôkazy, odmietol nariadenie pojednávania, rozhodnutie založil na
podkladoch, ktoré netvorili administratívny spis a mal sa dopustiť tiež hmotnoprávnych pochybení.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s argumentáciou prokurátora mala spoločnosť NOVIS za to, že
je potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol o prerušení
konania, keďže o relevantnej predbežnej otázke prebieha iné súdne konanie a toto iné súdne konanie

nie je zjavne nedôvodné a má zjavnú nádej na úspech. Spoločnosť NOVIS ďalej mala za to, že
vykonanie výmazu predmetu činnosti z obchodného registra na základe rozhodnutia navrhovateľa bez
toho, aby toto rozhodnutie bolo preskúmané nezávislým a nestranným súdom, by bolo v rozpore s
ústavnými právami spoločnosti. Spoločnosť NOVIS opätovne argumentovala potrebou extenzívneho
výkladu ustanovenia § 296 CMP aj na prípady, kedy konanie o neplatnosti sa nevzťahuje len na

prípady podľa obchodného práva, ale aj na prípady, kedy dochádza k súdnemu prieskumu rozhodnutí,
ktoré sú výsledkom verejného práva. Spoločnosť NOVIS ďalej zdôraznila, že bez ohľadu na zrejmú
nezákonnosť rozhodnutia navrhovateľa o odobratí povolenia, toto rozhodnutie, t. j. aj zákaz vykonávania
ďalšej poisťovacej činnosti, rešpektuje. Poukázala na to, že aj naďalej riadne a v plnej výške hradí
každému svojmu klientovi a zároveň, že odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti bolo

zo strany navrhovateľa opakovane medializované, a teda klienti ako aj verejnosť si sú vedomí, že jej
bolo toto povolenie odobraté. K doplneniu odvolania navrhovateľa spoločnosť NOVIS uviedla, že celá
argumentácia navrhovateľa poukazujúca na rôzne ustanovenia Smernice Solventnosť II je irelevantná
a informovanie poistníkov o začatí likvidačného konania je úplne inou právnou otázkou, ako je výmaz
predmetu činnosti z obchodného registra.

10. Navrhovateľ dňa 12.08.2024 podal doplňujúce podanie k odvolaniu, a to vo vzťahu k preukázaniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a poukazoval na to, že dňa 07.05.2023 súdu prvej
inštancie doručil podanie, ktorým žiadal o zápis odobratia povolenia spoločnosti NOVIS na vykonávanie
poisťovacej činnosti do obchodného registra na základe § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve. Poukázal

na ustanovenie § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o obchodnom registri“)
s tým, že návrh na zápis/zmenu/výmaz údajov zapísaných do obchodného registra je oprávnená
podať registrovému súdu nielen zapísaná osoba, ale aj osoba podľa osobitného zákona, ktorým v
danom prípade bolo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve. Registrový súd bol teda

povinný prihliadnuť na návrh navrhovateľa na zápis odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti do obchodného registra aj v prípade, ak nebol súdu doručený elektronickými prostriedkami,
prostredníctvom predpísaného elektronického formulára. Súd prvej inštancie mal na návrh navrhovateľa
prihliadnuť a postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o obchodnom registri, a teda
vykonať zápis v súlade s § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri v lehote dvoch pracovných dní odo

dňa doručenia návrhu. Rozhodnutie navrhovateľa o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti predstavuje konštitutívny prvok pre zápis tejto skutočnosti do obchodného registra, súd o
tejto otázke nemôže rozhodovať a samotný zápis v obchodnom registri je len deklaratórny. Zákonnosť
administratívneho rozhodnutia nie je otázkou, ktorú súd v civilnom procese, resp. pri zápise údajov do
obchodného registra skúma. Zároveň zo zvolenia fakultatívneho prerušenia konania súdom vyplýva, že

sa jedná o také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, nakoľko súd môže v
zmysle dikcie § 164 CSP uskutočniť iné vhodné opatrenia dostupnými prostriedkami. Zdôraznil, že súd
prvej inštancie pristúpil k prerušeniu konania napriek tomu, že správny súd nepriznal správnej žalobe
spoločnosti NOVIS odkladný účinok a Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť spoločnostiNOVIS proti tomuto rozhodnutiu uznesením č.k. I. ÚS/326/2024 - 33 zo dňa 18.06.2024 odmietol.
Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil návrh zo
dňa 06.06.2023 na zápis povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra, keď

návrh posúdil ako návrh podľa § 290 ods. 1 CMP na konanie o začatie konania o zosúladenie údajov
v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, nakoľko mal návrh posúdiť ako návrh na zápis
údajov do obchodného registra podľa § 5 ods. 1 zákona o obchodnom registri a následne postupovať
podľa § 4 a nasl. zákona o obchodnom registri v spojení s § 282 a nasl. CMP.

11. Spoločnosť NOVIS sa k doplňujúcemu podaniu navrhovateľa k odvolaniu vyjadrila v podaní zo dňa
25.09.2024.Poukázalanato,ženovýpostojnavrhovateľaprichádzapoviacakojednomrokuodpodania
návrhu a porušuje jej ústavné právo na prieskum rozhodnutia navrhovateľa nezávislým súdom, nakoľko
priamočiare vykonanie výmazu predmetu činnosti spoločnosti z obchodného registra, na podklade
rozhodnutia navrhovateľa o odobratí povolenia bez toho, aby toto bolo preskúmané nezávislým súdom,
by bolo v rozpore s jej ústavným právom na prieskum rozhodnutia orgánu verejnej moci nezávislým

súdom, resp. toto právo robí iluzórnym. Mala za to, že nový postoj navrhovateľa tiež porušuje princíp
právnej istoty a zásadu, že práva patria bdelým, ktorá vyžaduje, aby sa každá strana aktívne zaujímala
o ochranu a výkon práv a uplatňovala včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou svoje
procesné oprávnenia. Spoločnosť NOVIS tiež poukázala na to, že vo vzťahu k existujúcim klientom je
de lege artis aj po odobratí povolenia naďalej oprávnená vykonávať poisťovaciu činnosť ako poisťovňa

v zmysle § 189 ods. 1 zákona o poisťovníctve, preto by výmaz predmetu činnosti z obchodného
registra bol v rozpore s chránenými záujmami jej poistníkov a klientov. Poukazovala tiež na to, že
podľa jej vedomostí navrhovateľ nepristúpil k uverejneniu informácie o odobratí povolenia v Obchodnom
vestníku. Spoločnosť NOVIS ďalej uviedla, že navrhovateľom podaný návrh nebol štandardný, nebol
uskutočnený elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formuláru a neobsahoval

náležitosti ustanovené osobitným predpisom. Namietala tiež, že navrhovateľom prezentovaný výklad
ustanovení § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve a § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri nie je
správny. Zdôraznila, že v čase prijatia zákona o poisťovníctve predmetná úprava (§ 159 ods. 4) až
doteraz platila bezo zmien, pričom táto odkazovala prostredníctvom poznámky pod čiarou č. 80 na
znenie § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri v znení, ktoré v danom čase (t. j. v čase prijatia zákona

o poisťovníctve, resp. predmetného ustanovenia § 159 ods. 4) malo odlišný normatívny obsah ako je
tomu dnes, a to konkrétne ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri v danom rozhodujúcom
čase obsahovalo (len) požiadavku, aby pravosť podpisu na návrhu bola úradne osvedčená. Ak teda
zákonodarca v čase nadobudnutia účinnosti predmetnej úpravy (§ 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve)
vyjadril záujem na tom, že pri zápise skutočnosti - odobratia povolenia, sa nevyžaduje osvedčenie

pravosti podpisu (čo bolo obsahom normy obsiahnutej v § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri platnej
v rozhodujúcom čase), nie je možné následne, po zmene úpravy § 5 ods. 3 zákona o poisťovníctve bez
ďalšieho, dovodzovať, že výnimka zo zákona o poisťovníctve v § 159 ods. 4 sa má vykladať tak, že
zahŕňa aj výnimku z požiadavky na predkladanie návrhu elektronickými prostriedkami prostredníctvom
elektronického formulára, ktorá bola až následne premietnutá v § 5 ods. 3 zákona o obchodnom

registri oveľa neskôr dodatočnými novelizáciami. Mala za to, že interpretácia navrhovateľa je aj v
rozpore so samotnou povahou registračného konania podľa zákona o obchodnom registri, ktorého
charakteristickou črtou je, že ide o zjednodušený formalistický postup, ktorý zo strany registrového súdu
podlieha len obmedzenej materiálnej kontrole, pričom zodpovednosť za obsahovú stránku je vždy na
navrhovateľovi. Ak by sa aj pripustilo, že navrhovateľ mohol podať svoj návrh inak ako formou formuláru

predpokladaného v rámci vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam
listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len ako „vyhláška“), po obsahovej stránke tento
návrh nespĺňal nielen náležitosti podľa vyhlášky k zákonu o obchodnom registri (konkrétne príloha č. 15
k danej vyhláške), ale ani všeobecné náležitosti akéhokoľvek podania voči súdu. Už len na základe toho

musí byť návrh navrhovateľa obsiahnutý v doplňujúcom podaní k odvolaniu (bod 17.) odmietnutý pre
jeho nezrozumiteľnosť - aj keby tunajší súd mal za to, že je potrebné napadnuté uznesenie o prerušení
z akéhokoľvek dôvodu zrušiť. Spoločnosť NOVIS ďalej zdôraznila, že zákon o poisťovníctve neupravuje
žiaden „právny účinok“ odobratia povolenia spočívajúci v tom, že sa má vymazať (jediný možný) predmet
podnikania spoločnosti. Naopak výmaz jediného možného predmetu podnikania spoločnosti, je podľa

jej názoru v rozpore so zákonom o poisťovníctve. Zákon o poisťovníctve totižto vyslovene predpokladá,
že spoločnosť, ako subjekt sui generis, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti, aj naďalej vykonáva vybrané činnosti súvisiace s jej predchádzajúcou poisťovacou činnosťou
ako poisťovňa podľa zákona o poisťovníctve dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Výmazpredmetu podnikania by predstavoval porušenie princípu právnej istoty existujúcich klientov a bol by
aj v rozpore s výslovným znením zákona o poisťovníctve, keďže ustanovenie § 159 ods. 4 zákona
o poisťovníctve len stanovuje, že „odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra“, avšak v

žiadnom ohľade sa nepredpokladá, že by malo dôjsť k výmazu celého predmetu podnikania. Zapisovaný
údaj vyžadovaný v § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve ohľadom skutočnosti - odobratia povolenia
na výkon poisťovacej činnosti do obchodného registra, predstavuje v zmysle zákona o obchodnom
registri len tzv. inú ďalšiu skutočnosť, ktorá môže byť predmetom zapisovaných údajov v obchodnom
registri, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Ďalej sa vyjadrila k potrebe prerušenia konania aj pre prípad

záveru, že s návrhom navrhovateľa je potrebné sa vysporiadať v rámci konania o zápise údajov do
obchodného registra a nie v rámci konania o ich zosúladení. Poukazovala na to, že CSP neobsahuje
vo vzťahu k registračnému konaniu o zápise údajov žiadnu osobitnú úpravu ohľadom dôvodov na
prerušenie konania. Zákon o obchodnom registri nevylučuje vo vzťahu k registračnému konaniu o zápise
údajov aplikáciu inštitútu prerušenia konania podľa ustanovení CSP. Z už uvádzaných dôvodov mala
spoločnosť NOVIS za to, že odvolací súd by mal potvrdiť napadnuté uznesenie o prerušení konania.

Avšak v prípade, ak by odvolací súd vyhodnotil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť z dôvodu,
že súd prvej inštancie nemal vo veci návrhu postupovať formou konania o zosúladení, ale formou
registračného konania o zápise údajov, tak spoločnosť mala za to, že aj v takomto prípade by existovali
dôvody na prerušenie registračného konania o zápise údajov, a to vzhľadom na potrebu ústavne-
konformného výkladu garantujúceho nezávislý prieskum rozhodnutia o odobratí povolenia nezávislým

súdom, ktorý je analogicky potrebné uplatniť aj na prípadné registračné konanie o zápise údajov z
dôvodu, že je známe, že dané rozhodnutie je predmetom prieskumu v inom správnom súdnom konaní.
Osobitne, ak spoločnosť osvedčila, že toto iné správne súdne konanie nie je zjavne nedôvodné, resp. má
zjavnú nádej na úspech, a to pre významné hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia navrhovateľa
bližšie opísané vo vyjadrení spoločnosti zo dňa 21.06.2024 k vstupu prokurátora. Spoločnosť NOVIS

zároveň zdôraznila, že absenciou výmazu predmetu podnikania nedošlo k žiadnemu skutočnému a ani
potenciálnemu ohrozeniu záujmov poistníkov či iných účastníkov trhu. Odobratie povolenia na výkon
poisťovacej činnosti je už takpovediac notorietou nielen medzi účastníkmi trhu ale aj potenciálnymi
klientami spoločnosti.

12. V podaní zo dňa 03.10.2024 spoločnosť NOVIS poukazovala na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 7Cob/77/2024 - 440 zo dňa 21.08.2024, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil
uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23CbR/18/2023 - 208 zo dňa 13.02.2024 o prerušení
konania o zrušení, likvidácii a vymenovaní likvidátora spoločnosti NOVIS do právoplatného skončenia
konania vedeného na správnom súde pod sp. zn. 6S/70/2023, a to vzhľadom na jeho relevanciu a

podporu predchádzajúcej argumentácie spoločnosti o potrebe prerušenia konania o zosúladení údajov
v obchodnom registri.

13. K podaniam spoločnosti NOVIS sa navrhovateľ vyjadril v podaní zo dňa 11.10.2024. Argumentáciu
spoločnosti, že zákon o poisťovníctve neupravuje právny účinok spočívajúci v tom, že sa má vymazať

predmet činnosti spoločnosti NOVIS, navrhovateľ považoval za nesprávnu. Zdôraznil, že právnym
následkom jeho rozhodnutia, ktorým došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti
v celom rozsahu, je zánik podnikateľského oprávnenia spoločnosti NOVIS. Ak teda došlo k zániku
podnikateľského oprávnenia a údaje v obchodnom registri majú byť aktuálne, potom je jednoznačne
potrebné, aby pri spoločnosti NOVIS nebol zapísaný predmet podnikania, ktorý zanikol právoplatným

a vykonateľným rozhodnutím NBS. Tomuto nebráni ani § 189 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 1
zákona o poisťovníctve. Oprávnenie (zároveň aj povinnosť) spoločnosti NOVIS vykonávať len činnosti
nevyhnutné na uplatnenie pohľadávok a vyrovnanie záväzkov ako poisťovňa vyplýva priamo zo zákona,
avšak neznamená, že spoločnosť NOVIS disponuje povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti,
teda podnikateľským oprávnením. Opätovne poukázal na skutočnosť, že zápisom odobratia povolenia

do obchodného registra nedôjde k zániku podnikateľského oprávnenia, nakoľko tento zápis nemá
konštitutívny účinok, ale deklaratórny. K zániku podnikateľského oprávnenia spoločnosti NOVIS došlo
právoplatnosťou rozhodnutia NBS, ktorú toto rozhodnutie nadobudlo dňa 05.06.2023. Skutočnosť, či má
spoločnosťNOVISvobchodnomregistrizapísanýpredmetpodnikaniaalebonie,nemáabsolútnežiadny
vplyv na oprávnenia, resp. povinnosti, spoločnosti NOVIS vyplývajúce z uvedených ustanovení zákona

o poisťovníctve. Vo vzťahu k argumentácii spoločnosti NOVIS, že § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve
stanovuje, že odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra, avšak neuvádza, že by malo
dôjsť k výmazu predmetu podnikania, navrhovateľ poukázal na § 281 CMP a uviedol tiež, že zákon
o poisťovníctve stanovuje, že rozhodnutie o odobratí povolenia sa zapisuje do obchodného registra,avšak zápisom do obchodného registra je v zmysle § 281 CMP potrebné rozumieť aj výmaz údajov
z obchodného registra. K tvrdeniam spoločnosti NOVIS o pochybeniach navrhovateľa vo vzťahu k
rozhodnutiu o odobratí povolenia navrhovateľ uviedol, že tieto tvrdenia sú jednak nesprávne a jednak v

predmetnom konaní irelevantné. Posudzovanie dôvodnosti správnej žaloby v tomto konaní navyše nie
je ani účelné a hospodárne, a to vzhľadom na vecnú zložitosť a rozsah správnou žalobou napádaných
rozhodnutí, ako aj rozsah samotnej správnej žaloby a následných vyjadrení oboch účastníkov konania
pred správnym súdom. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je súdny prieskum
jeho rozhodnutia, ale vykonanie zápisu odobratia povolenia do obchodného registra. Vykonaním zápisu

do obchodného registra teda nedochádza k odopretiu práva na súdny prieskum rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Predmetný zápis do obchodného registra má deklaratórne účinky, a teda vyjadruje len
skutočnosti, ktoré už nastali bez ohľadu na vykonanie uvedeného zápisu v obchodnom registri. Aktuálne
zapísaný predmet podnikateľskej činnosti v obchodnom registri tak poskytuje nesprávne informácie. K
otázke, či súd prvej inštancie mohol o návrhu na zápis odobratia povolenia do obchodného registra
konaťnesprávne,keďtentoposúdilakonávrhnazosúladenieúdajovvobchodnomregistrisoskutočným

stavom podľa § 290 ods. 1 CMP, navrhovateľ uviedol, že podaním návrhu plnil svoju zákonnú povinnosť
podľa § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve, ako aj zabezpečoval svoju zákonnú úlohu v rámci dohľadu
nad finančným trhom a s ním súvisiacou ochranou finančných spotrebiteľov a iných klientov. V zmysle
zásady, že súd pozná právo, sa súd nemôže vzdať posúdenia návrhu a posúdenia, aké právne predpisy
sanadanýnávrhvzťahujúapodľaakýchprávnychpredpisovmáonávrhukonať.Malzato,žejehonávrh

nie je možné považovať za neúplný alebo nezrozumiteľný len z toho dôvodu, že v návrhu neboli uvedené
ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých má súd daný návrh posudzovať a podľa ktorých má v
konaní postupovať, nakoľko právne predpisy sú súdu známe a nie je potrebné ich žiadnym spôsobom
preukazovať ani dokazovať. Uviedol, že je pravdou, že od účinnosti zákona o poisťovníctve došlo k
zmene znenia § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri (resp. k zmene znenia celého § 5 zákona o

obchodnom registri), avšak vzhľadom na znenie § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve za bodkočiarkou,
považoval za zrejmé, že zákonodarca predpokladal, že na návrh navrhovateľa sa nemajú aplikovať
všetky požiadavky tak, ako ich vyžaduje zákon o obchodnom registri, a teda takýto návrh NBS na zápis
do obchodného registra sa bude posudzovať odlišne od návrhov na zápis podaných inými subjektami.
Navrhovateľ poukazoval na to, že aj keď v konaní podľa zákona o obchodnom registri v zásade nie

je prerušenie konania vylúčené, na prerušenie konania musia byť splnené zákonné podmienky. Mal
za to, že pri prerušení tohto konania neboli splnené podmienky prejudiciality v zmysle § 194 CSP,
ktoré sú prepojené s ustanovením § 164 CSP. Navrhovateľ rozhodol o otázke, o ktorej má právomoc
rozhodovať ako iný orgán verejnej moci. Z tohto dôvodu práve rozhodnutie NBS o odobratí povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti predstavuje konštitutívny prvok pre zápis tejto skutočnosti do

obchodného registra. Registrový súd preto o tejto skutočnosti nemôže rozhodovať a samotný zápis tejto
skutočnosti v obchodnom registri je len deklaratórny. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
uznesenia konštatoval, že na základe správnej žaloby sa v konaní vedenom na správnom súde pod
sp. zn. 6S/70/2023 rieši otázka zákonnosti rozhodnutia o odobraní povolenia, za relevantnú predbežnú
otázku teda považoval to, či rozhodnutie o odobraní povolenia je alebo nie je zákonné. Zákonnosť

administratívneho rozhodnutia však nie je otázkou, ktorú súd v civilnom procese, resp. pri zápise údajov
do obchodného registra skúma. Ak je administratívne rozhodnutie právoplatné a vykonateľné, súd v
civilnom procese jeho zákonnosť prezumuje a právne účinky rozhodnutia je povinný vziať do úvahy a
vychádzať z nich. Správny súd vo vyššie uvedenej veci správnej žalobe spoločnosti NOVIS ako žalobcu
odkladný účinok nepriznal, a teda rozhodnutie NBS má všetky účinky právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia. Navrhovateľ následne zhrnul, že predmetom konania pred odvolacím súdom je jeho
odvolanie zo dňa 07.02.2024 proti napadnutému uzneseniu, ktoré podľa jeho názoru trpí viacerými
závažnými vadami, a to že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že spoločnosť NOVIS nemá
oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a že súd prvej inštancie porušil zásadu viazanosti súdu
rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu, ako aj, že napadnuté uznesenie riadne neodôvodnil a vec

nesprávne právne posúdil.

14. Spoločnosť NOVIS doručila odvolaciemu súdu doplňujúce podanie k vyjadreniu navrhovateľa dňa
29.10.2024 o 20:09 hodine, t. j. až po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní zo dňa 29.10.2024. Z
tohto dôvodu odvolací súd na toto podanie spoločnosti NOVIS už neprihliadol.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 3 ods. 6 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 veta
prvá CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancieje potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie

vo veci ďalej postupovať.

18. Podľa § 13 ods. 1 CMP, prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod
manželstva. Ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti.

19. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

20. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

21. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 07.06.2023 na súd prvej
inštancie návrh na zápis odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného

registra zo dňa 06.06.2023. Rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-073-774, č. z.
100-000-413-341 zo dňa 31.10.2022 v spojení s rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska
č. sp. NBS1-000-079-406, č. z. 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023 bolo okrem iného rozhodnuté, že
Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. h) v spojení s
ustanovením § 158 ods. 2 písm. a), c) a g) zákona č. 39/2015 Z. z., tzn. z dôvodov vzniku závažných

nedostatkov v činnosti účastníka konania (spoločnosti NOVIS), nespĺňania podmienky na udelenie
povolenia uvedenej v ustanovení § 7 ods. 2 písm. j) zákona č. 39/2015 Z. z. a z dôvodu, že sankcie
uložené podľa zákona č. 39/2015 Z. z. neviedli k náprave zistených nedostatkov, odoberá povolenie
na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené rozhodnutím č. ODT-13166/2012 - 16 zo dňa 03.10.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2013 v znení osvedčenia č. ODT-14020/2015 vydaného

orgánom dohľadu dňa 10.12.2015 podľa ustanovenia § 192 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z., a to v celom
rozsahu, tzn. pre nasledovné poistenia poistného odvetvia životného poistenia podľa časti B prílohy č. 1
zákona č. 39/2015 Z. z.: 1. Poistenie a) pre prípad dožitia, pre prípad smrti, pre prípad smrti alebo dožitia,
pre prípad dožitia s možnosťou vrátenia poistného, poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami,
b) dôchodkové poistenie, c) doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä pre prípad

ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, pre prípad smrti následkom úrazu a pre prípad invalidity
následkom úrazu alebo choroby. 3. Poistenie uvedené v prvom bode písm. a) a b) a druhom bode
spojené s investičnými fondmi. Predmetné rozhodnutia NBS nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 05.06.2023. Dňa 04.08.2023 podala spoločnosť NOVIS proti predmetným rozhodnutiam NBS
správnu žalobu na Správnom súde v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 6S/70/2023 (ďalej len ako

„správna žaloba“). Dňa 18.09.2023 spoločnosť NOVIS v nadväznosti na výzvu súdu prvej inštancie zo
dňa 15.08.2023 podľa § 294 ods. 1 CMP, doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie zapísanej osoby spolu
s návrhom na prerušenie konania o zosúladení údajov v obchodnom registri, a to buď do právoplatného
skončenia konania o správnej žalobe, alebo do času, kým bude Správnym súdom v Bratislave v
tejto veci rozhodnuté o návrhu žalobcu - spoločnosti NOVIS o priznaní odkladného účinku správnej

žalobe. Uznesením č.k. 6S/70/2023 - 787 zo dňa 08.01.2024 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu
(spoločnosti NOVIS) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023 zamietol.23. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

24. K odvolacej námietke navrhovateľa, že napadnuté uznesenie je pre nedostatočné odôvodnenie
nepreskúmateľné, a teda porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie v bodoch 15. a 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia skonštatoval, že má za to, že
v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/70/2023 je riešená otázka zákonnosti
rozhodnutia NBS, na základe ktorého má dôjsť k výmazu predmetu podnikania (činnosti) spoločnosti

NOVIS. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky podľa
§ 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP a rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku napadnutého
uznesenia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu však nevyplýva, či k záveru o potrebe prerušenia
predmetného konania dospel súd prvej inštancie bez dispozitívneho úkonu účastníkov konania, alebo

tak rozhodol na návrh zapísanej osoby zo dňa 18.09.2023. Z návrhu zapísanej osoby na prerušenie
konania vyplýva, že argumentovala buď obligatórnou povinnosťou súdu prvej inštancie prerušiť konanie
podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP (v návrhu zapísanej osoby zrejme chybou v písaní označeným ako §
164 ods. 1 písm. a) CSP) alebo navrhovala konanie prerušiť fakultatívne podľa § 296 CMP. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval naplnenie podmienok podľa § 296 ods. 1

CMP v spojení s § 164 CSP. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie
je zrejmé a nie je ani nijako odôvodnené, či súd reflektoval na návrh zapísanej osoby, alebo konanie
prerušil bez návrhu.

Ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie taktiež nevysvetlil a vôbec sa

nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu považoval za potrebné prerušiť predmetné konanie o
zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným stavom, keď sám konštatoval v bode 1.
odôvodnenia napadnutého uznesenia právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí NBS, na základe
ktorých došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti spoločnosti NOVIS, pričom v
bode 15. odôvodnenia len bez ďalšieho uzavrel, že v konaní pred správnym súdom je riešená otázka

zákonnosti týchto rozhodnutí. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie tak vôbec nie je zrejmé,
akými myšlienkovými postupmi a úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k potrebe prerušiť
predmetné konanie do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe. Konanie o zosúladenie
údajov podľa § 289 a nasl. CMP je konaním, v ktorom sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom
registri so skutočným právnym stavom inak ako na základe návrhu na zápis údajov do obchodného

registra, a to za účelom zabezpečenia materiálnej publicity obchodného registra. Predmetom tohto
konania tak nie je prieskum zákonnosti právoplatného rozhodnutia NBS, na základe ktorého bolo
zapísanej osobe odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Právo spoločnosti NOVIS na
súdny prieskum rozhodnutia NBS ako orgánu verejnej správy bolo zachované, nakoľko mal možnosť
podať a aj podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu v rámci správneho súdnictva. Odvolací súd

v tejto súvislosti uvádza, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo považoval
súd prvej inštancie za rozhodujúcu prejudiciálnu otázku zákonnosti rozhodnutia NBS preskúmavanú
v konaní o správnej žalobe, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia sám poukazuje na to, že
rozhodnutia NBS, na základe ktorých došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti
súprávoplatnéavykonateľné,atedanastaliichprávneúčinky.Odvolacísúdvtejtosúvislostizdôrazňuje,

že zápis (výmaz) predmetu podnikania má v danom prípade len deklaratórny charakter. V súvislosti
s konštitutívnymi a deklaratórnymi účinkami zápisov do obchodného registra odvolací súd uvádza, že
zápis je konštitutívny iba vtedy, ak to právna úprava vyslovene ustanovuje. Na základe uvedeného
odvolací súd zastáva názor, že ak právna norma neustanovuje inak platí, že zápis do obchodného
registramádeklaratórneúčinky.Samotnépodaniesprávnejžalobynespôsobujeexlegeodkladnýúčinok

napadnutého rozhodnutia NBS. Odvolací súd mal v konaní zistené, že návrh spoločnosti NOVIS na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 04.08.2023 Správny súd v Bratislave zamietol,
pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani to, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal
s touto skutočnosťou.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol o prerušení
predmetného konania do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe podľa ustanovenia §
296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP. Súd prvej inštancie však nijakým spôsobom neuviedol a z
odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri aplikácii predmetnýchzákonných ustanovení pri posúdení dôvodnosti prerušenia predmetného konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že Civilný mimosporový poriadok zavádza osobitné dôvody prerušenia
konania v tomto mimosporovom konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri a ustanovenie §

296 CMP predstavuje špeciálne ustanovenie (lex specialis) k všeobecnej právnej úprave fakultatívneho
prerušenia konania podľa § 164 CSP. Fakultatívne tak súd môže prerušiť konanie o zosúladenie
údajov v obchodnom registri len za splnenia podmienok podľa § 296 ods. 1 CMP, a to ak prebieha
konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti podľa predpisov
obchodného práva alebo konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva podľa

predpisov obchodného práva a ak takáto žaloba nie je zjavne bezdôvodná. Ustanovenie § 296 ods. 2
CMP navyše výslovne uvádza, že okrem konaní špecifikovaných v odseku 1 tohto ustanovenia konanie
o zosúladenie údajov nemožno prerušiť z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom
sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako otázka predbežná. Konanie o správnej
žalobe vedené pod sp. zn. 6S/70/2023 nemožno zaradiť medzi konania predpokladané ustanovením
§ 296 ods. 1 CMP. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, aké výkladové pravidlá

súd prvej inštancie použil, keď pri rozhodovaní o prerušení konania aplikoval ustanovenie § 296 ods.
1 CMP v spojení s § 164 CSP.

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľa na zápis
odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra zo dňa 06.06.2023

ako návrh na zosúladenie údajov podľa § 289 a nasl. CMP. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
však už nie je jasné, z akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa v danom prípade s
poukazomnaznenieustanovenia§159ods.4zákonaopoisťovníctvenejednaloonávrhnazápisúdajov
do obchodného registra podľa ustanovení zákona o obchodnom registri a na základe akých skutočností
dospel k záveru o tom, že daný návrh predstavuje návrh na zosúladenie údajov podľa § 298 a nasl. CMP.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení
nedostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe prerušiť predmetné
konanie, z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nevyplýva, či súd prvej inštancie o prerušení
konania rozhodoval na návrh zapísanej osoby alebo bez dispozitívneho úkonu účastníkov konania a

zároveňúplneabsentujeodôvodnenieprávnychzáverovvedúcichkaplikáciipoužitýchustanovení§298
CMP a § 296 CMP v spojení s § 164 CSP, preto záver súdu o potrebe prerušenia predmetného konania
odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie súdu prvej inštancie odvolací súd
s poukazom na vyššie uvedené súvislosti považuje preto za nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za dôvodnú.

25. Odvolací súd uvádza, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom
stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci
ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou
dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie

zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne
logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli
najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je

založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne
odôvodnenie rozhodnutia znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia
dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok,

odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom
odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie nahrádzať.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo odvolaním napadnuté

uznesenie o prerušení konania, pričom odvolací súd skúmal, či boli naplnené odvolacie dôvody
uplatnené navrhovateľom v rámci odvolacieho konania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd však v rámci
odvolacieho konania o odvolaní voči uzneseniu o prerušení konania neposudzoval otázky súvisiaces tým, či je alebo nie je daný dôvod na výmaz predmetu činnosti pri obchodnej spoločnosti NOVIS v
zmysle návrhu zo dňa 06.06.2023 a s tým súvisiacu rozsiahlu argumentáciu navrhovateľa a zapísanej
osoby, nakoľko tieto otázky presahujú rámec prieskumu odvolacieho súdu pri posúdení odvolania voči

procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prerušení konania.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého uznesenia
nesprávne procesne postupoval, keď svoje rozhodnutie riadnym a preskúmateľným spôsobom
neodôvodnil, čím naplnil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b)

CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie tak
bude v ďalšom konaní vysporiadať sa s otázkou, či sa v danom prípade jedná o konanie o návrhu
na zosúladenie údajov podľa § 289 a nasl. CMP alebo o konanie o návrhu na zápis do obchodného
registra podľa zákona o obchodnom registri (§ 5 a nasl.). V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby
súd prvej inštancie opätovne a v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu posúdil potrebu

prerušenia predmetného konania, resp. návrh zapísanej osoby na prerušenie konania a svoje úvahy
a závery riadne a zrozumiteľne odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že na prerušenie konania
nie sú splnené podmienky, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodne (§
162 ods. 3 CSP), resp. môže rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie

riadne odôvodní.

28. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).