Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Širilová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/63/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203183
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123203183.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky - D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom F.
F. XXX/XX, C. a otca - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom Mesto C., o návrhu
starej matky D. G., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Mesto C., na
úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh s a z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Stará matka z otcovej strany svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o úprave jej styku s maloletým
vnukom.
2. Otec ani matka sa k podanému návrhu písomne nevyjadrili.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozsudok Okresného súdu
Trenčín č. k. 31P/50/2022-44 z 25.10.2022, záznam z prešetrenia v domácnosti matky z 08.06.2023,
záznam z pohovoru so starou matkou z 11.07.2023, záznam z prešetrenia v domácnosti starej matky z
04.09.2023, záznam z pohovoru s otcom maloletého z 12.09.2023.
4. Takto bolo súdom zistené, že maloletý pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/50/2022-44 z 25.10.2022. Uvedeným rozsudkom bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur. Styk otca s maloletým nebol
žiadnym spôsobom upravený. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
16.11.2022.
5. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.09.2023 otec súdu, rovnako aj pred kolíznym
opatrovníkom, potvrdil, že má záujem obnoviť stretávanie s maloletým. Styk sa bude snažiť udržiavať
pravidelne a počas tohto stretávania umožní kontakt aj navrhovateľke – svojej matke. Matka uviedla, že
otcovi v styku nebráni a ani brániť nebude. S návrhom navrhovateľky nesúhlasila a v rámci dokazovania
by trvala na nariadení znaleckého dokazovania, a to psychiatrickým vyšetrením navrhovateľky.
Navrhovateľka naďalej zotrvávala na svojom návrhu, a to najmä s ohľadom na to, že jej syn sa so
synom nestretáva, a preto nemá záruku, že toto stretávanie sa v budúcnosti obnoví. Súd preto navrhol
účastníkom odročenie tohto pojednávania za účelom realizácie stretnutí otca s maloletým. Kolíznyopatrovník na pojednávaní s odročením súhlasil a dodal , že nakoľko pre maloletého je prioritné
stretávania s otcom, ktoré by sa malo v najlepšom záujme mal. dieťaťa realizovať na báze dobrovoľnosti
a počas tohto styku môže byť umožnený kontakt maloletého aj s ďalšími blízkymi osobami.
6.Naďalšompojednávaní,ktorésauskutočnilovneprítomnostiotca,matkauviedla,žesostaroumatkou
sa maloletý nestretáva. Stretáva sa však so svojim otcom, a to v utorky, štvrtky a piatky cca od 16.00
hod. do 19.00 hod. Maloletý trávi čas so svojim otcom aj s jeho priateľkou, idú spoločne na kone do
Motešíc. Už cca 3 týždne otec s maloletým nebol v kontakte, čo mohlo byť spôsobené aj ochorením
otca, pre ktoré sa ospravedlnil aj z nariadeného pojednávania. Otec sa širšieho kontaktu s maloletým
nedomáha. Od posledného pojednávania sa otec s maloletým stretol 5-7 krát. Navrhovateľka matku
nekontaktuje, nakoľko ju má matka zablokovanú. Matka s návrhom nesúhlasí, nakoľko podľa nej
navrhovateľka na maloletého nemá dobrý vplyv. Ako ďalší dôvod nesúhlasu s návrhom uviedla aj
nátlakovú manipuláciu zo strany navrhovateľky, nakoľko táto maloletému dáva neprimerané otázky
k jeho veku. Matka ďalej uviedla, že dňa 24.10.2023 podala trestné oznámenie na navrhovateľku pre
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko navrhovateľka rôznym spôsobom očierňuje jej
meno a robí jej schválnosti. Kvôli navrhovateľke matka musela s rodinou opustiť pred 3 mesiacmi byt,
nakoľko sa nakontaktovala na majiteľku bytu a táto ich žiadala, aby si vyriešili svoje problémy.
7.Navrhovateľkaprisvojomvýsluchuuviedla,ženapodanomnávrhutrvá.Žiadalaupraviťstyksvnukom
prvý víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Pracuje ako H. v I. v 2 týždňových
turnusoch. Navrhovateľka potvrdila, že od pojednávania, ktoré sa konalo dňa 13.09.2023 sa s maloletým
stretla aj spoločne s jej synom – otcom maloletého. Boli v J., kde jej maloletý sám od seba povedal:
„C. K. ho bije po hlave“. Navrhovateľka uvedené oznámila ÚPSVaR. Následne bola aj v škôlke len za
tým účelom, aby kontaktovala pani učiteľku ohľadom toho, čo jej povedal samotný maloletý. Nad rámec
uvedeného sa navrhovateľka s maloletým nestretla, nakoľko jej syn uviedol, že matka maloletého si
to neželá. V škôlke maloletého navštívila dvakrát. K podanému trestnému oznámeniu matkou uviedla,
že bola pred bytovým domom, kde býva matka, len z dôvodu návštevy známeho, a ako som uviedla.
Maloletý sa jej v ostatnom čase sťažoval, že ho nechávajú samého doma.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že celej situácii v rodine vôbec neprispievajú opakované podávania
podnetov zo strany navrhovateľky na matku, ktoré boli opakovane prešetrené, boli žiadané správy z MŠ,
správy z Mestského úradu a správy od detského pediatra. Naposledy 07.11.2023 boli prešetrované
pomery. Na základe toho neboli v domácnosti matky zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o stretávanie,
prioritné je stretávanie sa maloletého s otcom, a následne otec má zabezpečiť styk s ostatnými
príbuznými. V súčasnosti sa otec s dieťaťom nestretáva, ale asi je to z dôvodu jeho zdravotných
problémov, ale matka otcovi nebráni v styku. Preto kolízny opatrovník odporučil súdu návrh starej matky
zamietnuť, príp. situáciu by vedel posúdiť psychológ, či je za daných okolností vhodné, aby sa tam styk
realizoval.
9.Mal.A.máXrokovanavštevujeMŠ,jepredškolák.Chodínatanečnúvpondelokastredu.Matkasním
v súčasnosti rieši možné ADHD - poruchu pozornosti. Počas dní, kedy maloletý nemá krúžok sa v čase
od 16.00 hod. do 19.00 hod. stretáva so svojim otcom. Počas týchto dní otec umožnil navrhovateľke
styk s maloletým. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým, svojim manželom a mal. synom K.
E., nar. XX.XX.XXXX. Zo záznamov predložených kolíznych opatrovníkom mal súd za preukázané, že
stará matka má s maloletým vybudovaný vzťah, pomáhala rodičom pri zabezpečovaní starostlivosti
o maloletého. Uvedené sa zmenilo v máji 2023, odkedy matka navrhovateľke kontakt s maloletým
neumožňuje. Uvedené viedlo navrhovateľku k podaniu návrhu na začatie konania. V súčasnosti sú
medzi matkou a navrhovateľkou narušené vzťahy, ktoré sa zhoršujú aj z dôvodu opakovaných podnetov
na matku zo strany navrhovateľky na príslušný ÚPSVaR. Otec sa po rozvode s matkou s maloletým
nestretával pravidelne, čo však postupne mení a so synom sa začal stretávať počas bežného týždňa.
Matka otcovi v styku s maloletým nebráni. Otec je ochotný počas svojho styku s maloletým umožniť styk
s mal. A. aj svojej matke.
10. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.11. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
12. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "Zákon o rodine") záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 25 ods. 1 – 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú
primerane.
15. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
16. Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej
totožnosti a rodinných záväzkov. Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov
širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi
sa schopnosťami. Súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie sa blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom
pri splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a
druhou podmienkou je, že si to vyžadujú pomery v rodine. Pri skúmaní druhej požiadavky je potrebné
zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Úprava prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak
je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať, alebo ak absentuje
kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa.
17. Stará matka svojím návrhom v tejto veci žiadala, aby súd upravil jej styk s vnukom. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že styk otca s maloletým nie je upravený právoplatným
rozhodnutím súdu. Matkou a navrhovateľkou však bolo potvrdené, že tento styk sa realizuje a otec
umožnil styk s maloletým aj navrhovateľke. Otec vyjadril svoj postoj postupne svoj vzťah s maloletým
prehlbovať, a to najmä postupným rozširovaním svojho styku s ním, v ktorom mu, ako potvrdili obaja
rodičia, matka žiadnym spôsobom nebránila a ani nebráni.
18. Zákon o rodine v § 25 ods. 5 upravuje možnosť súdu upraviť styk maloletého dieťaťa aj s blízkymi
osobami, teda v danom prípade aj so starou matkou. A to vtedy, ak to vyžadujú pomery v rodine, teda
ak by sa stretávanie otca s maloletým nerealizovalo, pričom by na nerealizovanie tohto styku existoval
nejaký vážny dôvod. Vtedy súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pristúpi k úprave styku s
blízkymi osobami, teda v tomto prípade starou matkou. Za predpokladu, že by bol otec dieťaťa vo výkonetrestu alebo na nejakom liečení, kde by dieťa nemohlo za nim chodiť a teda by nebol realizovaný styk,
v takom prípade by súd upravoval stretávanie sa maloletého dieťaťa so starou matkou. V danom prípade
síce styk otca s maloletým upravený súdnym rozhodnutím nie je, ale realizuje sa. Ako už súd uviedol,
otec počas svojho styku s maloletým zabezpečil navrhovateľke možnosť stretnúť sa s maloletým, čiže
kontakt starej matky a maloletého nie je prerušený. Maloletý má so starou matkou dobrý vzťah, čo
potvrdila aj matka dieťaťa, a to aj napriek osobným výhradám voči osobe navrhovateľky. Za týmito
výhradamisúvšakpodľanázorusúdusúčasnézhoršenévzťahymedzimatkouanavrhovateľkou,ktorým
ako uviedol aj kolízny opatrovník, neprospieva podávanie podnetov zo strany navrhovateľky na matku.
19. Na základe uvedeného súd skutočne nezistil tak vážny dôvod a pomery v rodine, aby stretávanie
starej matky s maloletým bolo upravené súdnym rozhodnutím. Za predpokladu, že otcom prezentovaný
názor, že svoj vzťah so synom obnoví súd aj na odporučenie kolízneho opatrovníka návrh starej matky
zamietol ako nedôvodný.
20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.