Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817206510
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova
11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému C. R., narodenému XX. R. XXXX, R., Š. XXX, zastúpenému
advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o., Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552,
o zaplatenie 4 511,60 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 11. júna 2020 sp. zn. 13CoCsp/2/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. júna 2020 sp. zn. 13CoCsp/2/2020 a to v časti výroku
I. o zaplatenie sumy 3 168 eur s príslušenstvom ako aj vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec vracia
krajskému súdu v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 388
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil rozsudok Okresného

súdu Revúca (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) zo dňa 29. októbra 2019 č. k.
8Csp/219/2017-478 v I. výrokovej vete tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3 168 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 216,25 eura od 19. septembra 2017 do
zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 324,68 eura od 19. septembra 2017 do zaplatenia,
s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. októbra 2017 do zaplatenia, s 5% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. novembra 2017 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 82,03 eura od 16. decembra 2017 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 82,03 eura od 16. januára 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03
eura od 16. februára 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16.
marca 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. apríla 2018
do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. mája 2018 do zaplatenia,
s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. júna 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z

omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. júla 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 82,03 eura od 16. augusta 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03
eura od 16. septembra 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od
16. októbra 2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. novembra
2018 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. decembra 2018 do
zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. januára 2019 do zaplatenia, s

5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. februára 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. marca2019 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 82,03 eura od 16. apríla 2019 do zaplatenia s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
82,03 eura od 16. mája 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od
16. júna 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16.júla 2019 do
zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. augusta 2019 do zaplatenia, s

5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. septembra 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. októbra 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškaniaročne zo sumy 82,03 eura od 16. novembra 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 82,03 eura od 16. decembra 2019 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03
eura od 16. januára 2020 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16.

februára 2020 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. marca 2020
do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. apríla 2020 do zaplatenia, s
5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,03 eura od 16. mája 2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozsudok Okresného súdu Revúca
v druhej a tretej výrokovej vete zmenil tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 34%; žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 34%.
1.1. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých vyplynulo,
že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXXXXXXXX-T. (ďalej len
„zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej bol žalovanému dňa 14. októbra 2015 žalobkyňou
poskytnutý úver vo výške 5 000 eur, z ktorého suma 150 eur bola použitá na úhradu poplatku za

poskytnutie úveru. Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou prvoinštančný súd dospel k záveru, že
obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ako aj Obchodným zákonníkom a neboli zistené žiadne neprijateľné
podmienky, ktoré by spôsobovali neplatnosť jej ustanovení, na základe ktorých sa žalobkyňa domáhala
náhrady dlžnej sumy. V uvedenom smere uviedol, že zmluva má písomnú formu, je v nej správne

určená výška RPMN, finančné prostriedky neboli poskytnuté v hotovosti a obsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Je v nej uvedený druh úveru, údaje veriteľa a dlžníka, termín
konečnej splatnosti úveru, celková výška a konkrétna suma úveru - 5 000 eur, úroková sadzba úveru,
odplata podľa Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., RPMN a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (9
009,24 eura). Bola určená aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. 108

splátok po 82,03 eura splatných k 15-temu dňu v mesiaci od 16. novembra 2015, ako aj priemerná
hodnota RPMN a v názve zmluvy je uvedené, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie
uviedol, že v zmluve je výslovne uvedený druh úveru, teda spĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z., obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l), pričom nie je nevyhnutné,
aby v zmluve boli splátky rozpísané na istinu, úroky a poplatky. V zmluve je uvedená aj doba trvania

zmluvy a konečná splatnosť úveru, keďže v zmluve je uvedená splatnosť 1. splátky, počet splátok a
konečná splatnosť úveru. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje správne údaje aj pri
celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a RPMN; úver bol poskytnutý vo výške 5 000 eur, na čom
nemení ani skutočnosť, že vyplatená bola žalobcovi suma 4 850 eur, keďže na poskytnutú čiastku bol
započítaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Tým, že bol dohodnutý poplatok a tento

bol hneď po uzavretí zmluvy z čiastky úveru aj uhradený, sa neznižuje výška úveru. Dohoda o poplatku
za poskytnutie úveru a jeho úhrada hneď po poskytnutí úveru neznamená, že boli do celkovej výšky
úveru zahrnuté sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov spotrebiteľa, poplatok nie je zahrnutý do
celkovej výšky veru, tá predstavuje len čiastku, v akej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
- 5000 eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavujú dohodnuté úroky a poplatok za poskytnutie úveru.

Súd prvej inštancie nepovažoval za neplatnú ani dohodu o odplate vo forme poplatku za poskytnutie
úveru. Pokiaľ dohoda nie je neplatná, resp. úver nie je bezúročný a bez poplatkov, zmluvná strana je
povinná plniť to, k čomu sa zaviazala. Podľa prvoinštančného súdu je možné dohodnúť poplatok za
poskytnutie úveru a žiadne zákonné ustanovenie tomu nebráni. Nezistil, že by dojednanie o poplatku za
poskytnutie úveru bolo v rozpore s dobrými mravmi a nejde ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejde

ani o neprimerane vysoký poplatok, ktorý predstavuje 3% z poskytnutého úveru. Do celkových nákladov
nebolo možné zahrnúť poistné, ktoré žalovaný bol povinný platiť, pretože uzavretie poistnej zmluvy
pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo podmienkou úveru a ani poplatky za vedenie
účtu nepatria do celkových nákladov, keďže žalovaný už účet zriadený u žalobcu mal. Tiež poistenie
schopnosti splácať úver je poistením, ktoré nebolo podmienkou úveru, a preto pre výpočet RPMN je

rozhodujúca výška splátky bez poistného, teda suma 82,03 eura. Žalobkyňa preukázala, že uzatvárala
zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj bez poistenia. Ani poplatok za vedenie účtu nie je nákladom,
ktorý mal spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom uhrádzať a teda poplatky za vedenie účtu
nepatria do celkových nákladov spotrebiteľa a pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky bez tohto
poplatku, teda suma 82,03 eura, keďže už v čase podania žiadosti o poskytnutie úveru mal žalovaný u

žalobkyne zriadený bežný účet a poplatky za jeho vedenie musel uhrádzať bez ohľadu na to, či uzavrie
zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo nie na základe osobitného skôr vzniknutého zmluvného vzťahu.1.2. Záverom na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd konštatoval, že pri poskytnutí
úveru 5 000 eur splácaného v 108 mesačných splátkach po 82,03 eura s dodatočným nákladom 150
eur (poplatok za poskytnutie úveru) je výška RPMN 16,05%, po zaokrúhlení na jedno desatinné miesto

16% a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je 9 009,24 eura. Správnosť uvedených údajov
potvrdilo aj odborné stanovisko Národnej banky Slovenska. Dospel aj k záveru, že žalobkyňa preukázala
posudzovanie bonity žalovaného, uzatvoril preto, že poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov.

1.3. Tvrdenia žalovaného o tom, že výzvy žalobkyne mu neboli doručené, považoval súd prvej inštancie

za účelové. Z komunikácie predloženej žalobkyňou bolo zrejmé, že žalobkyňa sa opakovane pokúšala
žalovaného kontaktovať za účelom dosiahnutia splatenia dlhu, avšak neúspešne, pretože žalovaný
nebolzastihnuteľnýnazákladekontaktnýchúdajov,ktoréposkytolpriuzavretízmluvy.Výzvouzodňa17.
júla 2017 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy úveru a listom zo dňa 18. septembra 2017 bol
oboznámený o zosplatnení úveru. Aj keď žalobkyňa nepredložila poštový podací hárok alebo inú listinu
jednoznačne preukazujúcu odoslanie výzvy zo 17. júla 2017 (napr. doručenku alebo vrátenú zásielku),

ale len výpis z jeho bankového informačného systému, prvoinštačný súd po vyhodnotení všetkých
dôkazov vo vzájomnej súvislosti uveril tvrdeniu žalobkyne, že aj výzva zo 17. júla 2017 bola žalovanému
odoslaná. Tomu nasvedčuje spôsob, akým žalobkyňa v komunikácii so žalovaným konala, opakovane
sa ho snažila kontaktovať, vypracovala v písomnej forme výzvy a neskoršiu z nich bez pochýb poštovým
doručovateľom odoslala. Neodoslanie výzvy zo 17. júla 2017 sa javilo prvoinštančnému súdu ako málo

pravdepodobné. Uzavrel, že žalovanému boli obidva listy doručené fikciou doručenia podľa čl. 19.8 VOP.
To,žesiichneprevzalnadanejadrese,nemôžebyťnaškodužalobkyne.Žalovanýmalmožnosťoznámiť
žalobkyni známu adresu, kde sa budú listinné zásielky preberať a keďže tak neurobil, považujú sa za
doručené v súlade s úpravou vo VOP na základe fikcie doručenia, aj keď sa o nich žalovaný nedozvedel.
Súd prvej inštancie považoval ustanovenia o fikcii doručenia za platné, ktoré nespôsobili nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takéto dojednanie nepovažoval ani za neplatné pre rozpor
s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde. Tak isto nepovažoval upozornenie zo dňa 17. júla 2017 za neplatné
pre jeho neurčitosť. Dospel k záveru, v súlade s predtým skôr prezentovaným názorom odvolacieho
súdu v zrušujúcom rozhodnutí, že v prípade zosplatnenia úveru patria žalobkyni dohodnuté úroky až

do zaplatenia istiny. Vzhľadom na uvedené uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 4 511,60
eura spolu s úrokom 216,25 eura a s úrokom vo výške 13,90% ročne zo sumy 4 511,60 eura od 19.
septembra 2017 až do zaplatenia. Zároveň priznal žalobkyni aj vyúčtované úroky z omeškania ku
dňu 18. septembra 2017 v sume 2,11 eura a žalovanému uložil aj povinnosť na zaplatenie úrokov z
omeškania 5% ročne zo sumy istiny 4.511,60 eura, ako aj zo sumy vyúčtovaných úrokov 216,25 eura

od 19. septembra 2017 až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že
ich priznal žalobkyni ako strane úspešnej v celom rozsahu, a to ako trovy prvoinštančného konania, tak
aj odvolacieho konania.

2. Odvolací súd na pojednávaní dňa 11. júna 2020 v zmysle § 384 CSP v nevyhnutnom rozsahu

zopakoval dokazovanie a v odôvodnení zmeňujúceho rozsudku v podstate uviedol, že súd prvej
inštancie priznal žalobcovi celý ním uplatnený nárok na základe nesprávneho skutkového vyhodnotenia
o doručení upozornenia na zosplatnenie úveru, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o zosplatnení úveru v celom rozsahu. Odvolací súd mal za to, že nedošlo k splneniu podmienok
zosplatnenia úveru z dôvodu nepreukázania doručenia upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka (bližšie viď bod 92 až 101 rozsudku odvolacieho súdu). Preto v zmysle § 388 CSP napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete zmenil a priznal žalobcovi sumu 3 168 eur,
pričom v časti úrokov z omeškania 2,11 eura a úrokov 216,25 eura bolo vyhovené návrhu v celom
rozsahu a vo zvyšnej časti nad priznanú sumu 3 168 eur až do žalobcom uplatnenej čiastky 4729,96
eura (nesplatená časť istiny 4 511,60 eura + úroky z omeškania 2,11 eura + kapitalizované úroky 216,25

eura) bol nárok žalobcu zamietnutý, keďže žalobca nepreukázal zosplatnenie úveru v celom rozsahu
a vznik nároku na zaplatenie celej istiny poskytnutého úveru. Odvolací súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a preto mu
uložil povinnosti vyplývajúce z výrokovej časti jeho rozhodnutia. V bodoch 107 až 172 sa odvolací súd
zaoberal viacerými námietkami žalovaného, prednesenými v priebehu sporu, smerujúcimi k preukázaniu

bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pričom ich vyhodnotil ako neopodstatnené. Okrem
uloženia povinnosti na zaplatenie žalovanej istiny odvolací súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť
príslušenstvo z uplatnenej pohľadávky (body 175 až 179). V prevyšujúcej časti nad priznanú sumu 3
168 eur, až do žalobkyňou uplatnenej sumy 4 729,96 eura, odvolací súd žalobu zamietol.2.1. Odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v druhej a tretej výrokovej vete, ktorými priznal žalobkyni nárok na náhradu

trov konania a trov odvolacieho konania (vzniknutých ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) voči
žalovanému v plnom rozsahu. Po zmene napadnutého rozhodnutia bol žalobkyni z uplatnenej sumy 4
729,96 eura priznaný peňažný nárok vo výške 3 168 eur. Takto priznaná suma predstavuje z uplatnenej a
vyčíslenejsumyúspechžalobkynevkonanívrozsahu67%ajejneúspechpredstavuje33%.Poodčítaní
neúspechu žalobkyne v konaní od jeho úspechu predstavuje pomer úspechu žalobkyne v konaní 34%.

Odvolací súd preto zmenil podľa § 396 ods. 2 CSP s prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania
rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v druhej a tretej výrokovej vete tak, že ich v súlade
so zásadou úspechu strany v konaní priznal podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 34%
žalobkyni,ktorábolavtomtopomerevkonaníúspešnávočižalovanému. Otrováchodvolaciehokonania
rozhodol odvolací súd podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní v súlade s 396 ods. 1, § 262 ods. 1
a § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 34%.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal dovolanie,
prípustnosť ktorého odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f) CSP. Mal za to, že odvolací súd mu
nesprávnym procesným postupom znemožnili ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V podrobnostiach namietal:

1/ že žalobkyňa v žalobe požadovala tam vyčíslené plnenie spolu s príslušenstvom z dôvodu, že
došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (viď návrh na vydanie platobného rozkazu). Odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo
platné, avšak namiesto toho, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú, priznal, ultra petitum, žalobcovi
nárok na nezaplatené splátky spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Odvolací súd žalobu, doručenú

žalovanému považoval za výzvu na zaplatenie dlžnej sumy - splátok z poskytnutého úveru a žalobcom
uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných ku dňu vydania rozhodnutia
odvolacieho súdu. Zo strany odvolacieho súdu došlo k zjavnému porušeniu práva na spravodlivý proces,
keďže v neprospech spotrebiteľa boli ex offo vykonávané dôkazy, ktoré žalobca neoznačil a ani netvrdil.
Za ďalšie, porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ videl tiež v tom, 2/ že odvolací súd vychádzal

z listinných dôkazov (VOP a OP), ktoré neboli do zmluvného vzťahu inkorporované, platnú inkorporáciu
založil len a výlučne na tom, že spotrebiteľ podpísal zmluvu, a teda to, „čo je v zmluve, aj musí byť
pravdivé“, v ktorom smere sa odklonil od Rozsudkov SD EÚ vo veci C-42/15 a C-147/16 bez dôkladného
odôvodnenia, čím porušil povinnosť eurokonformného výkladu. Žalovaný formulárovú zmluvu podpísal,
aleVOPnikdyneprevzal,nikdymunebolidoručené,nikdysasnimineoboznámilanikdysnimineprejavil

súhlas. Z tohto dôvodu VOP neboli do zmluvy platne inkorporované a žalovaný nimi nemôže byť viazaný.
K porušeniu práva na spravodlivý proces podľa presvedčenia žalovaného došlo aj 3/ vo vzťahu k
skúmaniuodbornejstarostlivostižalobkyňou.Tátovsporeneprodukovalavôbecžiadnepriameskutkové
tvrdenie, žiaden prostriedok procesného útoku (obrany) smerujúci k tomu, ako zisťovala a čo zistila
o rodinnom stave spotrebiteľa. Napriek tomu, odvolací súd sám, ex offo a v neprospech spotrebiteľa,

supluje nedostatočnú procesnú aktivitu žalobkyne. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný
označil aj postup 4/ „nezarátania poistenia do celkových nákladov a teda ani do celkovej čiastky, ani
RPMN“. Aj v 5/ „nezarátaní nákladov na bežný účet do celkových nákladov a teda ani do celkovej
čiastky, ani RPMN“ videl dovolateľ porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovaný totiž musel splácať
spotrebiteľský úver z bežného účtu, za ktorý musel žalobkyni platiť, čo bola podmienka na získanie

úveruzaponúkanýchpodmienok,čoodvolacísúdprirozhodovaníúplneprehliadolaignoroval.Napokon
k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj 6/ pre nesprávne posúdenie celkovej výšky úveru
a podhodnoteniu RPMN. V tejto súvislosti dovolateľ uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalobkyňa poskytla žalovanému v skutočnosti namiesto v zmluve deklarovanej výšky spotrebiteľského
úveru 5 000 eur iba 4 850 eur. Poplatok vo výške 150 eur bol zrazený práve zo sumy 5 000 eur a uvedené

vyplýva aj z Obchodných podmienok (viď bod 3.5). Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť alternatívne
zmeniť a žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovaného označila za správne skutkové a právne

závery odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožnila. V plnom rozsahu poukázala na svoje predchádzajúce
tvrdenia. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné
a priznal jej aj náhradu trov dovolacieho konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného
je prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v
napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok

a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej
Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak
zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v

dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

11. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,
že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo

73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý
proces.

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých

prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenieústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán

v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava

priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

14. Pojem ,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo

nečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných
oprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce

opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla
2016.

16. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal
porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré videl v prvom rade v tom, že 1/ odvolací súd konal „ultra
petitum“; 2/ v tom, že pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov (VOP a OP), ktoré neboli do
zmluvného vzťahu inkorporované, a preto sa odklonil od rozsudkov Súdneho Dvora Európskej únie vo
veciC-42/15aC-147/16bezdôkladnéhoodôvodnenia,čímporušilpovinnosťeurokonformnéhovýkladu.

K porušeniu práva na spravodlivý proces malo dôjsť aj 3/ postupom odvolacieho súdu vo vzťahu k
skúmaniu odbornej starostlivosti žalobcu; tiež 4/ v „nezarátaní poistenia do celkových nákladov a teda
ani do celkovej čiastky, ani RPMN“ ; v 5/ „nezarátaní nákladov na bežný účet do celkových nákladov a
teda ani do celkovej čiastky, ani RPMN“. Napokon k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa
presvedčenie dovolateľa aj 6/ pre nesprávne posúdenie celkovej výšky úveru a podhodnoteniu RPMN.

17. Z vytýkaných vád zmätočnosti sa ako prvou námietkou dovolací súd zaoberal tým, či odvolací súd
rozhodol v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“.

18. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac,

než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa
vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou
náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku,
keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť

o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo
však vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
anizinéhoskutkovéhozákladu,nežakýbolpredmetkonaniavymedzenývžalobnomnávrhu.Niejevšak
porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom

konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna
kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp.
zn. 4 M Cdo 15/2010).

19. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia

peňažného nároku s tvrdením o predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru na základe neplnenia
zmluvných povinností zo strany žalovaného, pričom zosplatneniu mala predchádzať výzva zo dňa 17.
júla 2017 v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
žalobevyhovel,okreminéhomajúczato,žekzosplatneniuúverudošlo,sktorýmčiastkovýmzáveromsaale odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd bol naopak toho názoru, že zosplatnenie úveru bolo neplatné.
Napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, na ktoré sa strany sporu nedostavili
posudzoval, či vzhľadom na uplatnenie zaplatenia peňažnej sumy zo strany žalobkyne z titulu uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej nebolo preukázané zosplatnenie úveru, vznikol žalobkyni
nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu
spisu a vykonaného dokazovania. Odvolací súd žalobu, ktorá bola s prílohami doručená žalovanému
považoval za výzvu na zaplatenie dlžnej sumy - splátok z poskytnutého úveru. Tiež mal preukázané,
že žalovaný žiadnu splátku poskytnutého úveru žalobkyni nezaplatil. Na základe uvedeného zmenil

napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných
splátok splatných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu počnúc splátkou splatnou dňa 15.
júna 2017 až po splátku splatnú dňa 20. mája 2020. Odvolací súd uložil žalovanému aj povinnosť na
zaplatenie vyúčtovaného úroku z omeškania ku dňu 18. septembru 2017 vo výške 2,11 eura a úroku za
poskytnutie úveru vo výške 216,25 eura vyčísleného ku dňu 18. septembru 2017.

20. Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací
súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou
vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený
v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy,
aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila,

že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj
dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací
súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej
aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto
priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy

strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra
petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

21. Dovolanie žalovaného za danej procesnej situácie aká nastala v prejednávanej veci bolo nielen
procesne prípustné (§ 420 písm. f) CSP), ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom opodstatnene

namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z dôvodu, že
konanie bolo zaťažené hneď prvou vytýkanou vadou podľa § 420 písm. f) CSP, pre ktorú bolo potrebné
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, dovolací súd sa už ďalej nezaoberal ani ďalšími žalovanými
prezentovanými námietkami.

22. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s predmetnými ustanoveniami zrušil rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP), majúc za to,
že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449
ods. 2 CSP), berúc do úvahy i aktuálnu úpravu odvolacieho konania, v režime ktorej už odvolací súd
možnosť zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie vyčerpal (tu porovnaj § 390 CSP).

23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.