Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923201936
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7923201936.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Diana Bičová, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.: 26.09.1975,

bytom C. XXXX/X, XXX XX C., zast.: Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, Advokátskou kanceláriou, so sídlom
M. Gorkého 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX
XX C., zast.: JUDr. Miroslav Bereš, advokát, IČO: 31 990 223, so sídlom Kukučínova 184/1, 075 01
Trebišov, o vylúčenie z užívania nehnuteľností a o zrušení spoločného nájmu k bytu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2023 domáhala, aby súd vylúčil

žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a to spoločného bytu č. 4, E. C. XXXX/X, C., na 1. poschodí,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres C., katastrálne územie C., obec C., stojacom na parcele č.
3065, súpisné číslo XXXX/X a tiež, aby sa nezdržiaval v priestoroch, spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, vrátane pivnice, kočikárne a pozemkoch k ním patriacich v okolí bytového
domu a zároveň žiadala, aby súd zrušil žalovanému nájom k predmetnému bytu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Trebišov o nariadení neodkladného

opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/29/2023 jej bola uložená povinnosť podať žalobu
o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti a zrušenia nájmu žalovaného k spoločnému bytu.
Návrhom zo dňa 25.04.2023 sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanému
zákaz vstupu do predmetného bytu a Okresný súd Trebišov jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel
a nariadil žalovanému nevstupovať do predmetných nehnuteľností s tým, že mu zároveň uložil povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov. Uviedla, že od svojho bývalého
manžela zažíva psychické, fyzické, ekonomické násilie vrátane izolácie. Hovoril jej nech „skape“. So

žalovanýmžilavspoločnejdomácnostido19.04.2023,kedybolpríslušníkmipolicajnéhozboruvykázaný
z obydlia, pretože jej bez príčiny vulgárne nadával a začal sa jej vyhrážať pobitím. Tento skutok policajná
hliadka zadokumentovala ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Už aj v minulosti ju fyzicky
napadolstým,žesitietozraneniavyžadovaliajlekárskeošetrenie.Išlooskutkyzodňa25.04.2010adňa
25.04.2015. Žalovaný už bol opakovane vykázaný zo spoločného bydliska, a to 09.03.2020, 22.07.2020
a 26.04.2015. Uviedla, že ďalšie spolužitie s ním už nie je bezpečné a veľmi sa ho bojí. Žalovaný
je nebezpečný, nevyspytateľný a všetkého schopný. Do spoločného nájomného bytu si nasťahoval

rôzne osoby, bezdomovkyne s deťmi. Celkovo tam už boli tri ženy a dve deti. Žalobkyňa žije v byte aj
s maloletou dcérou, ktorá má svoju izbu, ktorú si však musí zamykať a tiež si skrývať všetky osobné
veci. Uviedla, že ich dospelé dcéry žijúce v inom meste domov chodia asi jedenkrát do roka, nakoľko
sa za svojho otca veľmi hanbia a vedia o tom, že je nevyspytateľný a majú strach z jeho správania,keď je neustále pod vplyvom alkoholu. Žalovaný ničí aj zariadenie žalobkyne ako mikrovlnu rúru,
rozbil balkónové dvere a žiadnym spôsobom neprispieva na chod domácnosti. Žalovaný v minulosti
bezdôvodne fyzicky napadol aj staršieho 70-ročného pána, ktorému ublížil na zdraví. Je veľmi zákerný

a má strach z jeho ďalšieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.09.2023 (č.l. 39 spisu) uviedol, že skutkový
stav opísaný žalobkyňou sa nezakladá na pravde a ide o ničím nepodložené tvrdenia so zámerom
donútiť ho odísť z bytu, ktorý im bol spoločne pridelený do užívania od Mesta Trebišov. Ak by boli

pravdivé tvrdenia žalobkyne o tom, že neprispieva na chod domácnosti, ničí jej majetok, a tiež byt
vo vlastníctve mesta, už dávno by došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa.
O pridelený nájomný byt sa riadne stará, a preto nájomná zmluva trvá už viac ako 15 rokov. Tvrdenia
žalobkyne o tom, že je nebezpečný, násilný, a že sa jej vyhráža, sú nepravdivé, pričom neexistuje
jediné právoplatné rozhodnutie o tom, že niektorý žalobkyňou opísaný skutok naozaj spáchal. Nezhody
medzi ním a žalobkyňou sú spôsobené správaním žalobkyne, keďže ešte počas trvania manželstva sa

dopustila nevery, čo napokon viedlo k rozvodu ich manželstva. Uviedol, že pravdepodobne jej zámerom
je nasťahovať si do bytu, ktorý im bol spoločne pridelený, niekoho iného.
K vyjadreniu pripojil zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.03.2008 (č.l. 40 spisu) a rozsudok Okresného súdu
Trebišov, sp. zn. 13C/888/99 zo dňa 22.12.1999 (č.l. 43 spisu).

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 12.10.2023 (č.l. 47 spisu) uviedla, že skutkový stav je
presne taký ako uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v žalobe. Argumentácia
žalovaného, že o pridelený nájomný byt sa riadne stará, neobstojí, nakoľko všetky výdavky súvisiace
sbývanímastarostlivosťouodomácnosťuhrádzaonastým,žebolanútenáuhradiťajvšetkynedoplatky,
ktoré na byte vznikli. To, že nájomná zmluva doposiaľ trvá, nie je zásluhou žalovaného, ale tým,

že pravidelne uhrádzala nájomné a výdavky s tým súvisiace. Poukázala na to, že so žalovaným je
rozvedená už 24 rokov a má za to, že je to len ďalšia z jeho stratégií, aby ju očiernil pred inštitúciami.
K replike pripojila príjmové pokladničné doklady (č.l. 49-50 spisu), žiadosť o pridelenie mestského bytu
zo dňa 04.05.2022 (č.l. 51 spisu), potvrdenku (č.l. 53 spisu), mesačný zálohový predpis platieb (č.l. 54
spisu),uznaniedlhuadohoduosplátkach(č.l.55spisu), príjmovýdokladVýchodoslovenskejenergetiky

(č.l. 56 spisu), príjmové pokladničné doklady (č.l. 57 spisu) a platobný doklad SIPO (č.l. 59-60 spisu).

5. Žalovaný v duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 06.11.2023 (č.l. 64a spisu) uviedol, že trvá na
skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení s tým, že poukázal na to, že podklady, ktoré predložila
žalobkyňa vydané Mestom Trebišov, uvádzajú prijatie platby od D. B. spolu s číslom preukazu totožnosti.

Ak by tieto platby realizovala žalobkyňa, tak by tieto príjmové pokladničné doklady boli vystavené na
jej meno s jej identifikačnými údajmi. To, že fyzicky disponuje potvrdeniami o úhradách za užívanie
nájomného bytu, ešte neznamená, že tieto platby realizovala. Návrh žalobkyne považuje za účelový
a tvrdenia v ňom za nepravdivé.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul strany sporu, svedkov F. B., G. B. a H. B.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu.

7. Na pojednávaní dňa 25.01.2024 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe trvá.
Na pojednávaní dňa 06.06.2024 uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a nepochybne

preukázané, že žalobkyňa preukázala existenciu a vznik spoločného nájmu bytu so žalovaným a uniesla
aj dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam o dôvodnosti zrušenia spoločného nájmu bytu, ktoré
bolo podporené nielen listinnými dôkazmi ale aj svedeckou výpoveďou dcéry žalobkyne na vykonanom
dokazovaní, ktorá so žalobkyňou žije v spoločnej domácnosti a ktorá bola viackrát svedkom násilného
správania sa žalovaného nielen voči žalobkyni ako matky, ale aj voči nej samej. Dôvodnosť žaloby je

preukázaná aj čestnými vyhláseniami svedkov, a to pána D. a pána I. J., ktorí svedkovia boli nielen
účastní pri incidente, ktorý vyvolal žalovaný, ale aj svedok D. bol napadnutý žalovaným kedy mu
spôsobil vážne poranenie, a to zlomeninu nosa. Tvrdenie o spoločnom bývaní pána D. a žalobkyne je
nepreukázané a nie je toho času na mieste. Taktiež bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaný spolu so
svojimideťmiobývalipredmetnýbytakorodina,pričompodľavýpovedežalobkyneadcéryF.dochádzalo

ku konfliktným a vyhroteným a vyhroteným situáciám, čo nepoprel ani žalovaný. Vo vzťahu k existencii
násilia, fyzickom útoku žalovaného na žalobkyňu ale aj ich dcéru poukázala na lekárske správy ako aj
potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo strany žalovaného. Nebolo sporným v konaní ani to,
že žalovaný má problém s alkoholom a pod vplyvom alkoholu dochádzalo k hádkam a konfliktom. Poustálení takto skutkového a právneho stavu mala za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v tomto
byte býva naďalej so svojou dcérou a hradí aj všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Žalobkyňa
nemá inú možnosť než bývať v tomto byte. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, tie zostali v konaní

nepreukázané a zo správania sa žalovaného možno vyvodiť určité skryté a navonok nie úplne priamo
prezentované tendencie uškodiť žalobkyni. Návrh je skutkovo a právne dôvodný a preto je potrebné
aj užívacie právo žalovaného k bytu v záujme ochrany a zdravia žalobkyne obmedziť plne vylúčením
žalovaného z užívania tohto bytu. Poukázala na účelné využitie tohto bytu, kedy práve žalovaný svojim
konaním násilným, fyzickým spôsobil, že sa spolužitie medzi stranami stalo neznesiteľným. Byt bude

účelne využitý keď v ňom zostane bývať žalobkyňa spolu so svojou dcérou, ktorá doposiaľ uhrádza
všetky výdavky spojené s užívaním tohto bytu. Žalovaný nie je odkázaný na tento byt. Potrebu bývania
má zabezpečenú a je uspokojená bývaním vo veľkom rodinnom dome svojej matky. Matka obýva tento
dom sama. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ktorí boli na poslednom pojednávaní, a to dcér H. B.
a G. B., ich výpoveď sa nemôže brať v tejto súvislosti za smerodajnú a nedá sa ináč hodnotiť ako
tendenčnú a účelovú, predovšetkým nedôveryhodnú vzhľadom na lepší vzťah k otcovi s cieľom pomôcť

mu a jednak aj fakt, že v poslednom období neboli prítomné pri viacerých konfliktoch, ktoré sa stali medzi
žalobkyňou a žalobcom, keďže už niekoľko rokov ako aj samé prehlásili, bývajú mimo mesta a domov
sa vracajú iba sporadicky, ale hlavne aj fakt, že pred pojednávaním, na ktorom mali byť obe vypočuté
boli vopred pripravené a oboznámené s výpoveďami strany sporu a ich výpoveď bola určitým spôsobom
aj modifikovaná.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.01.2024 uviedol, že je pravdou, že 19.04.2023
bol žalovaný vykázaný políciou z bytu, avšak žalovaný si nie je vedomý fyzických útokov. Možno
nejakej odvrknutej poznámky, ale fyzických útokov si vedomý nie je. Má za to, že žalovaný sa zaslúžil
o nadobudnutie bytu v roku 2003, kedy tento byt získal on sám ako jediný nájomca. Avšak po rozvode so

žalobkyňou spolu nežili, ale v roku 2003 obnovili spolužitie. Keďže medzi tým získal predmetný byt, už
po rozvode ako výlučný nájomca bytu, žalobkyni už umožnil trvalé bydlisko, aby si dala trvalé bydlisko
na predmetný byt. Trval na tom, že všetky platby za byt do apríla 2023 platil výlučne žalovaný z vlastných
zdrojov. Po jeho vykázaní od apríla 2023 na byt už neprispieva.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 06.06.2024 uviedol, že žaloba je nedôvodná a neboli

preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu. Uviedol,
že o byt sa zaslúžil samotný žalovaný v roku 2002, keď ho dostal sám do svojho výlučného nájmu.
V tom čase žalobkyňa aj s malou dcérou boli niekde vonku, dokonca, že mali prespávať na ulici, tak
on ich vzal k sebe do toho bytu, ktorý bol iba jeho. Tam spolu bývali. Za ten čas sa narodili ďalšie deti
a v roku 2008 ho žalobkyňa presvedčila, aby byt dali na obidvoch, čiže tak vzniklo spoločné užívanie

bytu, ktorý ho mal sám nájomca, ktorý ho dostal od bytového podniku za zásluhy. Čo sa týka násilia,
tak ich spolužitie nebolo ideálne, ale násilie nebolo iba z jeho strany a nebolo také intenzívne ako sa
prezentuje. Násilie bolo z obidvoch strán a minimálne rovnaké z jeho aj jej strany. Má za to, že dôvodom
žaloby je to, že žalobkyňa si našla iného partnera a celý motív žaloby bol v tom, že žalobkyňa chce
ten byt mať pre seba a pre svojho terajšieho priateľa, čo bolo potvrdené aj na pojednávaní svedkyňou,

dcérou z Bratislavy, že matka ju naviedla, aby z bytu odišla. Má za to, že bolo by v rozpore s dobrými
mravmi ak by sa mal sa zrušiť spoločný nájom bytu. V súčasnosti spolu vychádzajú dobre, pričom
žalovaný žalobkyni na Veľkú noc požičal peniaze. Má za to, že v čase rozhodovania nie sú vzťahy
rozvrátené a sú vzťahy usporiadané. Byt keď žili spolu mali rozdelený tak, že on mal svoju izbu, dcéra
mala svoju izbu, žalobkyňa mala svoju izbu. Boli dohodnutí na užívaní kúpeľne, kuchyne. Tento režim

chce žalovaný znovu obnoviť. Jeho predstava je taká, že sa všetci poučili. Vie si predstaviť, že sa do
bytu vráti a budú rešpektovať jeden druhého. Prestal požívať alkohol a nechce byť v takom stave ako
je teraz, že núdzovo prespáva u priateľa rešpektujúc neodkladné opatrenie súdu. Za týchto okolností
navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.01.2024 uviedla, že žalovaný požíva alkoholické
nápoje a vtedy robí krik, rozbíja veci, pričom neraz sa stalo, že ju vyhodil aj s deťmi von. Žalovaný
požíva alkoholické nápoje v etapách s tým, že niekedy nepije aj polrok, resp. celý rok, ale následne vie
požívať alkoholické nápoje aj celý mesiac a potom má zase pauzu. Uviedla, že do bytu si vzal bez jej
súhlasu postupne niekoľko žien aj s deťmi, pričom ona ani nemala vedomosť o tom, že sú v byte, keďže

boli potichu. Keď bol žalovaný opitý nemohla ani telefonovať, nemohla mať návštevy. Raz na Vianoce
odišla s dcérou k ďalšej dcére do Bratislavy, nakoľko žalovaný chcel byť na Vianoce s priateľkou. Ďalej
uviedla, že ju opakovane napadol, raz ju dokopal tak, že nevládala vstať zo zeme. Uviedla, že si dala
žiadosť o pridelenie bytu, avšak nebol jej pridelený z dôvodu, že už je nájomkyňou v predmetnom byte.Nájomné uhrádza ona, avšak občas v minulosti ho uhrádzal aj žalovaný. Byt bol pridelený žalovanému,
on mal žiadosť. Ona si žiadosť o pridelenie bytu nedávala, až teraz v roku 2022. V súčasnosti je na byte
nedoplatok vo výške cca 400,- Eur. Uviedla, že po rozvode sa vrátila do spolužitia so žalovaným a mali

následne ďalšie deti s tým, že dve dospelé dcéry žijú v Bratislave a jedna dcéra žije s ňou. Dcéry žijúce
v Bratislave utiekli z domu kvôli žalovanému, lebo boli stále cirkusy, rozbíjanie, zvady, bitky, nadávky,
na dennom poriadku.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 25.01.2024 uviedol, že čo uviedla žalobkyňa, nie je pravdou. Dcéry

odišli do Bratislavy preto, že žalobkyňa, teda ich matka, požíva alkoholické nápoje. K tomu, že žalobkyňa
nemala vedomosť o tom, že v byte žijú ďalšie osoby uviedol, že tam tie ženy žili s jej súhlasom a nie je
ani možné, aby nevedela o ich prítomnosti, tak ako to tvrdila vo svojej výpovedi. Uviedol, že za byt vždy
platil on. Neplatil len v čase keď pracoval v Čechách, avšak aj vtedy jej dával peniaze, ktoré žalobkyňa
minula. Potvrdenie o tom nemá, nakoľko všetko zostalo v byte. Čo sa týka predmetného skutku, za
ktorý bol vykázaný z obydlia uviedol, že niečo vložil do mikrovlnky, čo sa chytilo, roztavilo a zasmrdelo,

pričom žalobkyňa s dcérou povedali, že im chcel rozbiť mikrovlnku, že ju aj rozbil, pričom mikrovlnka
fungovala ďalej, čo ukázal aj príslušníkovi policajného zboru. Žiadna mikrovlnka rozbitá nebola, bol v nej
len smrad. Žiadosť o pridelenie bytu podal v roku 1988, v čase keď sa vrátil z vojny, pričom následne so
žalobkyňoužil vpodnájmeapredmetnýbytmubolpridelenýažporozvodeniekedyvroku2002stým,že
následne obnovil spolužitie s exmanželkou, ktorá sa do bytu nasťahovala aj s ich najstaršou dcérou. Keď

odchádzal z bytu v apríli 2023, na byte neboli žiadne nedoplatky, vyplatil nedoplatok 700,- Eur. Posledný
nájom, ktorý uhradil, bol mesiac predtým, než bol z bytu vykázaný. V súčasnosti je nezamestnaný, príjem
mal len z brigády. Čo sa týka jeho požívania alkoholu, od apríla 2023 absolútne nepije. Predtým vo
februári 2023 požíval alkoholické nápoje asi dva resp. tri týždne, pričom štyri roky nepil vôbec. Čo sa
týka lekárskej správy žalobkyne z roku 2010, v ktorej je uvedené, že je tam otvorená rana vlasatej časti

hlavy, v čase keď bol vykázaný zo spoločného obydlia, k tomu došlo tak, že zdvihol na ňu bejzbalovú
palicu a ona si ju stiahla na hlavu a buchla si hlavu s ňou, pričom nešlo o tržnú ranu, išlo len o škrabnutie.
Čo sa týka skutku zo dňa 26.04.2015, k tomu uviedol, že bol vykázaný len preto, že prešiel okolo postele
žalobkyne a ona mala vypité a na základe toho zavolala policajtov.

11. Svedkyňa F. B., dcéra strán sporu, na pojednávaní dňa 25.01.2024 vo svojej výpovedi uviedla, že ju
otec bil od malička. Najprv s ním vychádzala dobre, ale následne začal požívať alkohol, bol agresívny
voči nej aj voči matke. Nemohli mať doma návštevy, rozbíjal veci. Keď bol domovníkom, tak susedia
mali kvôli nemu problémy, lebo bol nezodpovedný. Otec požíval alkoholické nápoje každý deň a jeho
agresivita spočívala v tom, že najprv kričal a keď sa ona, resp. jej mama začali hádať, tak po niekom

niečo hodil alebo rovno po nich vybehol.

12. Svedkyňa H. B., dcéra strán sporu, vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 12.03.2024 uviedla, že
nechce rozprávať zle ani na otca, ani na matku, pretože obidvaja sú zlí keď pijú. Nechce byť len na jednej
strane, ale je pravdou, že otec keď nepije, tak s ním vždy mala dobrý vzťah. Otec požíva alkoholické

nápojetakýmspôsobom,ženepilajtriroky,naopakmatkapožívaalkoholickénápojekaždýdeň.Sotcom
má lepší vzťah než s matkou a nie je pravdou, že by sa zaňho hanbila. Nevie, kto uhrádzal výdavky za
byt, nakoľko ju to nikdy nezaujímalo. Momentálne žije v Bratislava a domov chodí len raz ročne, a to
z dôvodu, že jej to zaberie veľa dovolenky, takže prevažne chodí v decembri. Naposledy bola doma v júli
2023, to už otec býval oddelene od matky. Na udalosť z roku 2010, pri ktorej mal byť otec vykázaný zo

spoločného obydlia, si nepamätá. Sestra F. nemá s otcom dobrý vzťah, avšak nemá vedomosť o tom,
že by jej otec ubližoval. Alkoholické nápoje z jej pohľadu požíva častejšie mama a podľa jej názoru, tak
robí každý, resp. každý druhý deň. Má vedomosť o tom, že matka chodila cez víkend k pánovi J. D.
a zároveň má vedomosť aj o tom, že pán D. chodil k ním do bytu v Trebišove.

13. Svedkyňa G. B., dcéra strán sporu, vo svojej výpovedi zo dňa 12.03.2024 uviedla, že s otcom
má pozitívny vzťah, s matkou má rovnako dobrý vzťah, ale nebavila sa s ňou až do dnešného dňa
(12.03.2024), možno pol roka. Podľa jej názoru, matka nechce otca v byte z dôvodu, že keď si vypil,
tak medzi nimi vznikali často hádky, ale aj matka vedela vyprovokovať hádku, takže podľa jej názoru
majú obidvaja podiel na tejto situácii. Spoločnú domácnosť opustila približne v júli 2022, ihneď potom

ako doštudovala s tým, že matka - žalobkyňa čakala na to kedy dovŕši 18 rokov, aby odišla z domu.
Čo sa týka skutku s mikrovlnkou, má o tom vedomosť takú, že síce ju žalovaný rozbil, ale nebolo to
náročky. V ten deň bola aj v C.. Žalovaný tam dal niečo ohriať a mikrovlnka sa pokazila. Uviedla, že
má vedomosť o tom, že alkoholické nápoje požíva nielen žalovaný, ale aj žalobkyňa. Ďalej uviedla, žejej nepríde pravdivé tvrdenie, že sa jej sestra nemohla učiť keď sa rodičia hádali, pretože ona nemala
žiadny problém s prospechom. Domov chodí tak 3-krát ročne s tým, že nemá dôvod chodiť viac, nakoľko
keď bola naposledy doma, tak jej mama podsúvala, že má v C. trvalé bydlisko a mala by si ho dať do

Bratislavy.Uviedla,žesasvojhootcasanehanbí,aninemástrachzjehosprávania.Čosatýkapožívania
alkoholu u rodičov, má vedomosť o tom, že mama, resp. žalobkyňa, požívala alkoholické nápoje denne.
U otca, teda žalovaného, to bolo sporadické. Žalovaný bol agresívny len voči matke, aj to len v prípade
keď požíval alkoholické nápoje.

14. Z čestného vyhlásenia p. J. D. zo dňa 10.03.2024 (č.l. 94 spisu) súd konštatuje, že menovaný
prehlasuje, že bol veľakrát svedkom slovných útokov na žalobkyňu, na jeho osobu a na ľudí, ktorí sa
pohybovali v blízkosti pani B.. Prehlásil, že viackrát pomáhal pani B. s nájmom a dlhmi, týkajúcimi sa
bytu. Pán B. sa staral len o seba a svoje záujmy. Bol svedkom, keď pani B. musela opustiť domácnosť,
lebo bol agresívny. Prehlásil, že aj jeho viackrát napadol, pričom mal zlomený nos a modriny.

15. Z čestného vyhlásenia p. I. J. zo dňa 11.03.2024 (č.l. 95 spisu) súd konštatuje, že menovaný bol
svedkom udalosti, keď pani B. prišla domov a dozvedela sa, že pán B. zničil mikrovlnu rúru a povedala
mu, že to nie je prvá vec, ktorú zničil, a že to zaplatí. Po týchto slovách sa pán B. so zovretou päsťou
pripravenou na úder rozbehol oproti pani B. s tým, že dcéra F. ho stiahla za oblečenie a vyhodila ho
z bytu. Následne dcéra F. B., vystrašená a roztrasená zavolala policajnú hliadku, ktorá musela počkať

s výsluchom, nakoľko pán B. bol pod vplyvom alkoholu. Následne ho z bytu na Tržnej ulici vykázali.
Tiež bol svedkom, keď pán B. za asistencie privolanej policajnej hliadky vyhodil z ich bytu cudziu ženu,
ktorá v období niekoľkých dní žila v ich domácnosti a následne odmietala túto domácnosť opustiť. Ďalej
vyhlásil, že za uplynulé tri roky bol svedkom mnohých slovných útokov, bezdôvodných nadávok a situácii
vyhrážania sa nielen voči pani B., ale aj voči jej známym a kamarátom. Bez týchto útokov a nadávok

nezostala ani ich dcéra F. B..

16. Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 17.04.2024 (č.l. 112 spisu) uviedol, že čo sa týka výpovedí
ich dcér, tak výpoveď F. B. vyznieva ako nadnesená a nehodnoverná, H. B. a G. B. zhodne uviedli,
že žalobkyňa požívala alkoholické nápoje, vyprovokovala hádku, a že mikrovlnku nerozbil náročky.

Žalovanývstanoviskuhodnotívykonanédôkazystým,žeďalej uviedol,žejehosprávanievočižalobkyni
bolo rovnako nevhodné ako správanie žalobkyne voči nemu. Uviedol, že ich spolužitie nebolo bez hádok
a nadávok, ale na príčine boli obaja. Má zato, že úmyslom žalobkyne je ho dostať z bytu preč, aby ho
mohla mať pre seba a svojho priateľa. Opakovane privolala políciu do bytu na zákroky kvôli situáciám,
ktoré si ich prítomnosť nevyžadovali. Je klamstvom, že žalobkyňa nevedela, že v ich byte prespávajú

iné ženy, tieto ženy dočasne prichýlil z ľútosti, keďže nemali kde byť. Uviedol, že sama žalobkyňa ho
poslala po C. s deťmi, keď videla, že sú v noci vonku. Ďalej uviedol, že z jeho strany nedochádzalo
k takým intenzívnym útokom, fyzickým, psychickým alebo k iným neprístojnostiam ako tvrdila žalobkyňa.
Skutočnosť, že bol dvadsať rokov domovníkom v bytovom dome nasvedčuje, že mal dôveru ostatných
susedov, ale aj samotného správcu domu. Pokiaľ by bol zlý a násilný, tak ako to tvrdí žalobkyňa, určite by

nebol dlhé roky poverený funkciou domového dôverníka, ktorej sa vzdal z dôvodu slabého ohodnotenia.

17. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.07.2023 (č.l. 23 spisu) súd konštatuje, že F. B. bola
v školskom roku 2022/2023 žiačkou 2.B triedy Strednej odbornej školy služieb a priemyslu sv. I. D. C..

18. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie roku 2022 za byt č. 4 (č.l. 24 spisu)
je zrejmé, že ku dňu 30.04.2023 bol vyúčtovaný celkový nedoplatok vo výške 419,78 Eur.

19. Z vyúčtovania nákladov na ústredné kúrenie za obdobie roku 2022 z K. L. X, B. E. C. D. C. (č.l. 25
spisu), súd konštatuje, že žalovanému bola vyúčtovaná platba vo výške 508,84 Eur.

20. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2008 (č.l. 40 spisu) súd konštatuje, že táto bola uzavretá
medzi vlastníkom bytu Mesto Trebišov ako prenajímateľom a D. B. a A. B., ako nájomcami s tým, že im
prenajímateľ prenechal do užívania byt č. 4, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu 3483 na
ulici C. X D. C.. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú počnúc dňom podpisu zmluvy.

21. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 13C/888/99-21 zo dňa 22.12.1999 (č.l. 43 spisu) súd
konštatuje, že manželstvo účastníkov konania D. B. a A. B. bolo rozvedené a zároveň bola schválenárodičovská dohoda, na základe ktorej na čas po rozvode bola mal. H. B. zverená do výchovy a opatery
matky a otec (žalovaný) bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 500,- Sk mesačne.

22. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1/8682/2016 zo dňa 25.08.2016 (č.l. 49 spisu) súd
konštatuje, že Mesto Trebišov prijalo od D. B., číslo OP: XXX XXX H., úhradu vo výške 76,86 Eur za
TKO 2016.

23.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuč.1/3968/2018zodňa11.04.2018(č.l.49spisu)súdkonštatuje,

že Mesto Trebišov prijalo od D. B., číslo OP: XXX XXX H., platbu vo výške 109,51 Eur za TKO 2018
a TKO 2015.

24. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1/9164/2017 zo dňa 13.09.2017 (č.l. 50 spisu) súd
konštatuje, že Mesto Trebišov prijalo od D. B., číslo OP: XXX XXX H., úhradu vo výške 109,50 Eur za
TKO 2017.

25. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1/3421/2019 zo dňa 27.03.2019 (č.l. 50 spisu) súd
konštatuje, že Mesto Trebišov prijalo od D. B., číslo OP: XXX XXX H., úhradu vo výške 109,50 Eur za
TKO 2019.

26. Zo Žiadosti o pridelenie mestského nájomného bytu zo dňa 04.05.2022 (č.l. 51 spisu) súd konštatuje,
že žalobkyňa podala na Mesto Trebišov žiadosť o pridelenie mestského nájomného bytu, v ktorom
uviedla, že je nájomníkom bytu č. 4, E. C. XXXX/X, C..

27. Z potvrdenky č. 2439699 zo dňa 11.09.2017 (č.l. 53 spisu) súd konštatuje, že Bytový podnik Trebišov

s.r.o. prijal od A. B. nájomné – splátkový kalendár vo výške 40,- Eur.

28. Z mesačného zálohového predpisu platieb zo dňa 04.08.2020 (č.l. 54 spisu) súd konštatuje, že na
byt č. 4 na ulici C. XXXX/X, C., pripadá mesačný zálohový predpis vo výške 167,43 Eur. Rukou je tam
dopísané: nedoplatok = 1.359,10 Eur k 31.07.2020.

29. Z Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 27.03.2017 (č.l. 55 a č.l.122 spisu) súd konštatuje, že
A. B. uznala podľa účtovnej evidencie voči Bytovému podniku s.r.o. Trebišov dlh vo výške 874,42 Eur za
nájomné, vo výške 61,55 Eur za poplatky z omeškania a vo výške 22,77 Eur za faktúru, spolu vo výške
958,74 Eur a zaviazala sa túto sumu Bytovému podniku s.r.o. Trebišov zaplatiť v mesačných splátkach

vo výške 38,74 Eur do 30.04.2017 a mesačne po 40,- Eur do 31.03.2019.

30. Z príjmového dokladu Východoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 15.08.2017 (č.l. 56 spisu) súd
konštatuje, že odberateľ D. B., C. X, C., uhradil do pokladne VSE a.s. sumu 323,20 Eur.

31. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.03.2019 (č.l. 57 spisu) súd konštatuje, že Bytový
podnik s.r.o. Trebišov prijal od D. B. splátku nedoplatku vo výške 140,- Eur.

32. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.09.2018 (č.l. 57 spisu) súd konštatuje, že Bytový
podnik s.r.o. Trebišov prijal od A. B. sumu 160,- Eur.

33. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.04.2018 (č.l. 57 spisu) súd konštatuje, že Bytový
podnik s.r.o. Trebišov prijal splátku nedoplatku za nájomné vo výške 120,- Eur od A. B..

34. Z platobných dokladov SIPO II. (č.l. 59-60 spisu) súd konštatuje, že bola vykonaná úhrada

nájomného za obdobie 08/23 vo výške 169,43 Eur dňa 14.08.2023, za obdobie 09/23 titulom nájomného
vo výške 169,43 Eur dňa 13.09.2023, za obdobie 10/23 titulom nájomného vo výške 169,43 Eur dňa –
nie je viditeľné, za obdobie 05/23 vo výške 169,43 Eur titulom nájomného dňa 12.05.2023, za obdobie
06/23 vo výške 169,43 Eur titulom nájomného dňa 19.06.2023 a za obdobie 07/23 titulom nájomného
vo výške 169,43 Eur dňa 13.07.2023.

35. Zo stanoviska Bytového podniku s.r.o. Trebišov zo dňa 30.04.2024 (č.l. 117 spisu) súd konštatuje,
že Bytový podnik s.r.o. Trebišov sa nevedel vyjadriť, ktorá zo sporových strán vykonala platby bytu č.
4 na ulici C. XXXX/X D. C.. Uviedol, že v súvislosti s existujúcim dlhom za nájom a služby s nájmomspojené, bol uzatvorený dvakrát splátkový kalendár a to dňa 27.03.2017, ktorý uzatvorila žalobkyňa
a dňa 03.05.2021, ktorý uzatvoril žalovaný. K stanovisku pripojili prehľad vykonaných platieb za obdobie
04/24 – 04/2018.

36. Z Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 03.05.2021 ( č.l.121 spisu) súd konštatuje, že D.
B. uznal podľa účtovnej evidencie voči Bytovému podniku s.r.o. Trebišov dlh vo výške 837,15 Eur za
nájomné, vo výške 27,71 Eur za poplatky z omeškania, spolu vo výške 864,86 Eur a zaviazal sa túto
sumu Bytovému podniku s.r.o. Trebišov zaplatiť v splátkach 250,- Eur do 31.05.2021, mesačne po 50,-

Eur do 30.06.2022 a 14,86 Eur do 31.07.2022.

37. Zo spisu sp. zn. 10C/29/2023 sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi:

38. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného bydliska zo dňa 19.04.2023 súd zistil, že žalovaný bol
vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré sa vzťahuje na priestor: byt na1. M., B. E. C. L. XXXX/X, vchod

do bytového domu, nebytové priestory patriace k bytu na uvedenej adrese ako aj pivničné priestory
bytového domu na dobu 14 dní.

39. Z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, odboru poriadkovej
polície, Obvodné oddelenie PZ Trebišov zo dňa 19.04.2023 súd zistil, že dňa 19.04.2023 o 16.45 hod.,

bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré sa vzťahuje na priestor: byt na1. M., B. E. C.
L. XXXX/X, vchod do bytového domu, nebytové priestory patriace k bytu na uvedenej adrese ako aj
pivničnépriestorybytovéhodomu.Žalovaný bolvykázanýnadobu14dníod16.45hod.,dňa19.04.2023
do 16.45 hod., dňa 02.05.2023, kde počas vykázania zo spoločného obydlia je povinný nepribližovať sa
k ohrozenej osobe (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Z opisu skutku vyplýva, že dňa

18.04.2023o17.15hod.,sana1.poschodížalobkyňamalastretnúťsožalovaným,ktorémupovedala,že
pokazil mikrovlnu rúru. Žalovaný začal vulgárne nadávať žalobkyni a vyhrážal sa jej pobitím. Žalobkyňa
utiekla do svojej izby, kde sa zamkla, aby ju žalovaný nenapadol.

40. Z nájomných zmlúv zo dňa 01.03.2008 súd konštatuje, že žalobkyňa a žalovaný sú nájomcami bytu

č. 4, na 1. poschodí domu č. XXXX/X, B. E. C. D. C. na dobu neurčitú.

41. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.07.2020, potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 26.04.2015, potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 09.03.2020
vyplýva, že žalovaný bol opakovane vykázaný zo spoločného obydlia.

42. Z lekárskej správy zo dňa 25.04.2015 vyplýva, že žalobkyňa bola v čase o 22:00 hod., doma pobitá
exmanželom, mala povrchové poranenie na vlasatej kože hlavy.

43. Z lekárskej správy zo dňa 25.04.2010 bolo zistené, že v uvedený deň v čase o 20:00 hod., bola

žalobkyňa udretá bejzbalovou palicou po hlave žalovaným a utrpela poranenie: otvorenú ranu na
vlasatej časti hlavy.

44. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

45. Podľa § 702 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode
o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.
Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo
spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu

spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo ktorí z nich budú byt ďalej
užívať.

46. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

47. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.48. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

49. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

50. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

51. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2023 domáhala, aby súd žalovaného
vylúčil z užívania nehnuteľnosti, a to spoločného bytu č. 4, E. C. XXXX/X, C., na 1. poschodí, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX, okres C., katastrálne územie C., obec C., stojacom na parcele č. 3065,
súpisné číslo XXXX/X a tiež, aby sa nezdržiaval v priestoroch, spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, vrátane pivnice, kočikárne a pozemkoch k ním patriacich v okolí bytového
domu a zároveň žiadala, aby súd zrušil žalovanému nájom k predmetnému bytu.

XX. Súd žalobu v časti vylúčenia žalovaného z užívania predmetného bytu považuje za nedôvodnú,
nakoľko v tomto prípade nevznikol nájom k bytu za trvania manželstva strán sporu. Manželstvo strán
sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C/888/99 – 21 zo dňa 22.12.1999,
právoplatným dňa 12.01.2000, pričom predmetný byt bol iba žalovanému pridelený do nájmu až v roku

2002, teda dva roky po rozvode manželstva. Strany sporu v roku 2003 obnovili spolužitie a následne
už obaja ako nájomcovia uzavreli dňa 01.03.2008 zmluvu o nájme bytu, čím došlo k vzniku spoločného
nájmu bytu avšak nie spoločného nájmu manželov resp. rozvedených manželov v zmysle ust. § 703
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

53. Ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka je založené na princípe, podľa ktorého ním ostáva
nedotknutáexistenciaspoločnéhonájmubytumanželmi,prípadneprávobývaniarozvedenéhomanžela,
obmedzuje sa ním iba jeho právo byt užívať. Dopadá na prípady trvajúceho spoločného nájmu bytu
manželmi za trvania manželstva, či po zániku manželstva, ale aj na prípady, keď spoločný nájom bytu
manželmi zanikol rozvodom manželstva, či jeho zrušení súdom, avšak v byte naďalej bývajú obaja

rozvedení manželia, a teda každému z nich svedčí právo nájmu bytu, alebo jednému z ich právo nájmu
bytu a druhému iba právo bývania. Ako však už bolo vyššie uvedené, to nie je možné aplikovať v tomto
prípade, keďže tu nevznikol spoločný nájom bytu manželov a byt nebol pridelený do nájmu za trvania
manželstva strán sporu, preto súd žalobu v tejto časti nepovažoval za dôvodnú a preto ju zamietol.

54. Súd ďalej v konaní posudzoval, či sú v tomto prípade splnené podmienky zakladajúce dôvod pre
zrušenie nájmu žalovanému k spoločnému bytu.

55. Podmienkou rozhodovania súdu je to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a vznikne stav,
ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Tieto zdanlivo dve samostatné podmienky

splývajú v skutočnosti do jednej, pretože prípadom hodným osobitného zreteľa je predovšetkým taký
prípad, v ktorom je preukázané, že ďalšie spoločné užívanie bytu spoločnými nájomcami nie je možné,
a teda zrušenie spoločného nájmu bytu je jediným riešením. Posúdenie závisí od skutkových okolností
danej veci. Spravidla pritom nie je rozhodujúce, z akých dôvodov ďalšie spoločné užívanie bytu nie
je možné. Táto podmienka je splnená vtedy, keď nie je ďalšie spoločné užívanie riadne možné, nie je

potrebné, aby toto spoločné užívanie nebolo možné vôbec. Rozhodujúce sú najmä zmeny, ktoré nastali
v porovnaní so stavom, keď právo spoločného užívania vzniklo, inokedy to môžu byť nezhody, ktoré
tvoria takúto zábranu (R 45/1986).

56. Ustanovenie § 702 ods. 2 OZ predpokladá, že k rozhodnutiu súdu o zrušení práva spoločného nájmu

bytu môže dôjsť až po tom, keď už vznikol stav, ktorý bráni riadnemu ďalšiemu spoločnému nájmu bytu.
Predpoklady tohto ustanovenia nie je možné považovať za splnené v dobe, keď možno iba usudzovať,
že v budúcnosti vznikne stav, ktorý pravdepodobne znemožní pokračovanie v spoločnom nájme bytu.
Stav, ktorý bráni ďalšiemu trvaniu spoločnému nájmu bytu, musí byť daný v dobe rozhodovania súdu
(R 23/1989).

57. Zákon výslovne nedefinuje stav, ktorý bráni riadnemu spoločnému užívaniu bytu spoločnými
nájomcami, ten je potrebné posudzovať s prihliadnutím na súlad s dobrými mravmi. S poukazom na
ustanovenie § 705a OZ možno konštatovať, že jedným z takýchto prípadov môže byť aj situácia, keďz dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo jeho hrozby sa stalo spolužitie neznesiteľným.
Hoci § 705a OZ nesmeruje výslovne k zrušeniu spoločného nájmu, ale iba k vylúčeniu z užívania,
nepochybne obdobné prípady môžu byť aj dôvodom na rozhodnutie podľa § 702 ods. 2 OZ.

58. Ďalšími prípadmi rozhodovania súdu podľa § 702 ods. 2 OZ môže byť nadmerné požívanie
alkoholu jedným zo spoločných nájomcov, bránenie v užívaní predmetu nájmu ostatným spoločným
nájomcom, poškodzovanie ich majetku, krádeže, umožnenie užívania bytu ďalšími osobami bez súhlasu
spolunájomcov a pod. V takomto prípade správanie sa jedného zo spoločných nájomcom odôvodňujúce

takéto rozhodovanie súdu nemusí byť iba porušením jeho povinností vyplývajúcich priamo z nájomnej
zmluvy.

59. Medzi stranami sporu nebolo s poukazom na § 151 ods. 1 CSP sporné, že žalovaný si podal žiadosť
o pridelenie nájomného bytu v roku 1988, v čase pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a nájomný
byt mu bol pridelený v roku 2002, teda až po rozvode manželstva so žalobkyňou, čo žalobkyňa v konaní

ani nepoprela. Na základe uvedeného je zrejmé, že o nadobudnutie predmetného nájomného bytu sa
postaral výlučne žalovaný, ktorý následne po obnovení vzťahu so žalobkyňou v roku 2003 súhlasil s jej
nasťahovaním do bytu a následne v roku 2008 už uzavreli s prenajímateľom spoločný nájom bytu na
dobu neurčitú.

60. Spornými skutočnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla ako dôvody pre zrušenie spoločného nájmu bytu
bola izolácia, fyzické, psychické a ekonomické násilie žalovaného voči nej a ich deťom, skutočnosť,
že dcéry sa za svojho otca veľmi hanbia a majú z neho strach, žalobkyňa uvádzala nadmerné požívanie
alkoholu žalovaným, ničenie vecí v domácnosti, ktoré zakúpila zo svojej výplaty a neprispievanie
žalovaného na chod domácnosti.

61. Z vyjadrení strán sporu a listinných dôkazov súd ustálil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
vo svojich tvrdeniach o ich izolácii, psychickom, fyzickom a ekonomickom násilí žalovaného voči jej
osobe a dcéram.

62. Výpoveďou svedkýň - dcér strán sporu (H. a G. B.) nebolo potvrdené, že sa žalovaný voči nim
správal násilne, svedkyne zhodne uviedli, že ako žalovaný tak aj žalobkyňa, konzumujú alkoholické
nápoje, pričom žalovaný ich požíva v tzv. časových etapách keď ich požíva nepretržite niekoľko týždňov
a potom abstinuje aj niekoľko rokov, avšak žalobkyňa ich, podľa svedkýň ale aj žalovaného, požíva
na dennej báze, pričom potvrdili, že aj žalobkyňa má rovnaký podiel na hádkach so žalovaným, ktoré

vie sama vyprovokovať. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalovaný alkohol
opakovane nepožíval aj niekoľko rokov. Obidve svedkyne, dcéry H. aj G. B., vo svojich výpovediach
vyvrátili tvrdenie žalobkyne, že z otca majú strach, hanbia sa za neho a domov opustili kvôli jeho
správaniu, pričom zhodne uviedli, že s otcom majú pozitívny vzťah, nehanbia sa za neho, majú s ním
lepší vzťah ako s matkou - žalobkyňou, pričom ako dôvod sporadických návštev svedkyňa H. B. uviedla

len potrebu čerpania dovolenky kvôli návšteve.

63. Svedkyňa G. B. zároveň potvrdila, že rodičovskú domácnosť neopustila kvôli správaniu žalovaného,
ale bola to práve žalobkyňa, ktorá sa podľa jej vyjadrenia nemohla dočkať toho, aby nadobudla
plnoletosť a odsťahovala sa, pričom aj pri poslednej návšteve ju žalobkyňa upozornila na to, aby

si zrušila trvalé bydlisko k predmetnému bytu.

64. Rovnako ani z výpovede svedkyne F. B. súd nezistil jej strach resp. obavu zo správania sa
žalovaného, keďže sama uviedla, že jej nikto nebude „skákať po hlave“. Súd zároveň poukazuje aj na
čestné vyhlásenie I. J., v ktorom uviedol, že žalovaného F. „stiahla za oblečenie nabok a vyhodila ho

z bytu“, čo podľa súdu potvrdzuje absenciu strachu voči žalovanému.

65. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa s dcérou F. boli v izolácii, resp. nemohli mať návštevy,
aj uvedené tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou svedkýň H. B. a G. B., ktoré potvrdili prítomnosť p. D.
v ich domácnosti, ale aj čestným vyhlásením I. J., ktorým potvrdil, že sám bol svedkom incidentov v ich

domácnosti, z čoho je zrejmé, že ich domácnosť navštevoval.

66. Žalovaný bol dňa 18.4.2023 vylúčený z užívania bytu pre skutok spočívajúci v tom, že dňa
18.04.2023 o 17.15 hod., sa na 1. poschodí žalobkyňa mala stretnúť so žalovaným, ktorému povedala,že pokazil mikrovlnu rúru, na základe čoho jej žalovaný začal vulgárne nadávať a vyhrážal sa jej pobitím,
preto utiekla do svojej izby, kde sa zamkla, aby ju žalovaný nenapadol, K uvedenému skutku sa vyjadrili
aj svedkyne, ktoré zhodne so žalovaným uviedli, že v mikrovlnke zohrieval vec nevhodnú do mikrovlnky,

a teda jeho konanie nebolo zámerné. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa súdu
v konaní nepredložila žiadnu aktuálnu lekársku správu preukazujúcu jej napadnutie žalovaným, resp.
žeby žalovaný voči nej spáchal fyzické násilie, ale súdu boli predložené len dve lekárske správy a to
z roku 2010 (štrnásťročná) a z roku 2015 (deväťročná).

67. Súd nemá v tomto konaní ani za jednoznačne preukázané tvrdenie žalobkyne, že bez jej súhlasu
sa v byte zdržiavali cudzie osoby – bezdomovkyne aj s deťmi, nakoľko už len z konania žalobkyne,
ktorá uviedla, že na Vianoce odišla s dcérou k ďalšej dcére do Bratislava, keďže žalovaný chcel byť na
Vianoce s priateľkou C. evokuje súdu akceptáciu prítomnosti cudzej osoby – C. v predmetnom byte.

XX. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že žalovaný neuhrádzal platby a výdavky za byt, aj uvedené bolo

v konaní vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi, ktorými bolo preukázané, že ako žalobkyňa tak aj
žalovaný sa podieľali na úhrade výdavkov spojených s užívaním bytu.

69. Žalovaný uhradil platby podľa : príjmového pokladničného dokladu č. 1/8682/2016 zo dňa
25.08.2016 (č.l. 49 spisu) za TKO 2016, príjmového pokladničného dokladu č. 1/3968/2018 zo dňa

11.04.2018 (č.l. 49 spisu) za TKO 2018 a TKO 2015, príjmového pokladničného dokladu č. 1/9164/2017
zo dňa 13.09.2017 (č.l. 50 spisu) za TKO 2017, príjmového pokladničného dokladu č. 1/3421/2019 zo
dňa 27.03.2019 (č.l. 50 spisu) za TKO 2019, príjmového dokladu Východoslovenskej energetiky a.s.
zo dňa 15.08.2017 (č.l. 56 spisu), príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.03.2019 (č.l. 57 spisu)
splátku nedoplatku vo výške 140,- Eur.

70. Žalobkyňa preukázala súdu úhradu týchto platieb: potvrdenkou č. 2439699 zo dňa 11.09.2017 (č.l.
53 spisu) za nájomné – splátkový kalendár vo výške 40,- Eur, podľa príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 26.09.2018 (č.l. 57 spisu) a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.04.2018 (č.l. 57 spisu).

71. Čo sa týka žalobkyňou predložených platobných dokladov SIPO II. za nájomné na č.l. 59 – 60
za obdobie 05/23 – 10/23 z týchto nie je zrejmé, kto ich uhradil, keďže boli uhradené podľa pečiatok
osobne na pošte, avšak keďže ide o obdobie kedy bol už žalovaný na základe neodkladného opatrenia
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/ 29/2023 – 22 zo dňa 26.04.2023 z bytu vylúčený a neužíval
ho, súd môže len predpokladať že nájomné za obdobie, keď žila žalobkyňa v byte sama s dcérou F.,

uhradila žalobkyňa.

72. Súd zároveň z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že v súvislosti s existujúcim
dlhom za nájom a služby s nájmom spojené, bol uzatvorený dvakrát splátkový kalendár, a to dňa
27.03.2017, ktorý uzatvorila žalobkyňa a dňa 03.05.2021, ktorý uzatvoril žalovaný, teda z uvedeného je

zrejmé, že sa na úhradách výdavkov spojených s užívaním bytu podieľali aj žalobkyňa aj žalovaný.

73. Čo sa týka predložených čestných vyhlásení k tomu súd uvádza, že ich považuje za účelové, keďže
podľa tvrdenia svedkýň J. D. je priateľom ich matky - žalobkyne a I. J. je bývalým priateľom dcéry F.,
ktorá má so žalovaným zlý vzťah. Zároveň súd uvádza, že čestnými vyhláseniami ani neboli preukázané

také skutočnosti, ktoré by mali preukázať dôvodnosť zrušenia spoločného nájmu bytu žalovanému.

74. Na základe vykonaných dôkazov má súd za to, že vzťahy medzi stranami sporu síce nie sú dobré,
keďže sa počas spolužitia často hádajú a nespochybňuje ani to, že žalobkyňa by mohla mať obavu
zo žalovaného, ale v konaní nemal dostatočne preukázané žalobkyňou tvrdené skutočnosti ani to,

že zo strany žalovaného ide o „sústavné“ „psychické a fyzické“ násilie voči nej. Keďže žalobkyňa
v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala súdu dôvody hodného osobitného zreteľa, ktoré
sú podmienkou pre zrušenie spoločného nájmu k bytu, súd žalobu zamietol.

75.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď nakaždú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu
SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj možnosťou
uplatnenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. V priebehu konania však nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia. Strany sporu na mimoriadne
okolnostinasvojejstraneaninepoukazovaliavovzťahuknárokunanáhradutrovkonanianemaližiadne

vyjadrenia ani návrhy. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal
súd žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorú bude musieť zaplatiť žalobkyňa,
keďže žalovaný mal v konaní plný úspech.

81. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.