Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122267659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6122267659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, A. B., právne zastúpená spoločnosťou Lalinský Advokát s.
r. o., so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G.
XXX, 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, A. B., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr.
Dušanom Jančim, advokátom so sídlom J. XXX, A. B., o zaplatenie 2.999,54 eur
s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne a na základe odvolania žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/36/2022-260 zo dňa 19. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného 2/ voči výroku o povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobkyni priznanú istinu s
príslušenstvom a voči výroku o trovách prvoinštančného konania medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ o d
m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (I.) o zastavení
konania voči žalovanému 2/.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo zvyšnej časti tak, že:

- žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 83,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
z priznanej istiny od 15.3.2022 do zaplatenia, všetko do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku,
- vo zvyšnej časti žalobu zamieta,
-žalovaná 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,42 %,
-žalovaný 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Výrokom I. napadnutého rozsudku okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zastavil
konanie voči žalovanému 2/ na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou (a to na základe výpovede
žalovanej 1/, ktorá uviedla, že pravdepodobne nájomnú zmluvu za žalovaného 2/ podpísala ona) pri
aplikácii § 145 ods. 2 CSP. Následne (výrok II.) uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.913,32
eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.3.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 1 mesiaca od
právoplatnosti rozsudku. V rámci výroku III. žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

2.Východiskovo za nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa a žalovaná 1/ uzatvorili dňa
30.7.2018 nájomnú zmluvu k špecifikovanému bytu primárne od 1.8.2018 do 28.2.2021. Spornou bola
otázka platného dojednania zvýšenia nájomného zo sumy 250 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne
počnúc 1.3.2020 do 1.10.2020, pričom žalovaná namietala aj nárok žalobkyne na nedoplatok za rok2020 vo výške 417,12 eur, nárok vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu bez nájomného
vzťahu v období od 1.3.2021 do 8.10.2021 a požiadavku na vrátane nákladov súvisiacich s otvorením
predmetného bytu.

3.Okresný súd v danej spojitosti dospel k záveru, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že
by sa so žalovanou 1/ riadne dohodla na zvýšení nájomného (nájomné v sebe zahŕňa výšku odplaty
za užívanie bytu spolu so „zálohovými platbami“, tak ako to bolo dohodnuté v článku III. nájomnej
zmluvy zo dňa 30.7.2018). Nájomná zmluva zo dňa 1.7.2019 nie je platným právnym úkonom, nakoľko

je neurčitá a nezrozumiteľná, pričom je zároveň vylúčené, aby si zmluvné strany dojednávali nájomné
spätne,nakoľkotoodporujeustanoveniu§671ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhojenájomca
povinný platiť nájomné podľa zmluvy a ak nie je dojednané, je povinný platiť obvyklé nájomné v čase
uzavretia zmluvy.
4.Nesporné zároveň bolo, že v čase návrhu na uzatvorenie (predmetnej – bod 3 veta druhá tohto
odôvodnenia) nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 už bola medzi nimi zmluvnými stranami bola platne

uzatvorená nájomná zmluva na ten istý byt. Dokonca, v tomto návrhu je celkom zrejme spomínaný aj
dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 30.7.2018, ktorý však bol dojednaný dňa 20.6.2020 a preto je
nelogické, aby predmetný návrh zmluvy mohol byť datovaný k 1.7.2019.
5.Ak by tento návrh aj bolo možné považovať za ďalší dodatok k nájomnej zmluve, nepochybne
uzatvorený po dodatku č. 1, charakter nájomného vylučuje jeho spätné dojednanie. Inými slovami,

zvýšenie nájomného by zmluvné strany mohli dojednať len
s účinnosťou predmetného dodatku.
6.Nič na tom podľa súdu prvej inštancie nemení ani postup žalovanej 1/, ktorá od 1.9.2020 začala
poukazovať úhrady vo výške 300 eur. Podľa jej vyjadrenia bola motivovaná tým, aby neprišla o možnosť
bývania v predmetnom byte. Hoci nespochybnila, že predmetný návrh zmluvy podpísala, ide o neurčitý

a nezrozumiteľný právny úkon.
7.Okresný súd tu dodal, že samotné zistenie žalobkyne, že byt užíva od júla 2019 aj žalovaný 2/, nie je
dôvod na zvýšenie nájomného spätne, ale ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko k tomu
chýba zákonné ustanovenie, resp. dojednanie v nájomnej zmluve.

8.Pokiaľ ide o odovzdanie/vrátenie predmetu nájmu (bytu) žalobkyni, súd prvej inštancie uviedol, že
po skončení nájmu, v danom prípade po 28.2.2021, bola žalovaná 1/ povinná vrátiť prenajatú vec v
stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu jej užívania s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Za
situácie, že namietala uplatnený nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, bola povinná
uniesť dôkazné bremeno tvrdenia, že k riadnemu odovzdaniu bytu z jej strany prišlo, resp., že žalobkyňa

bezdôvodne odmietla byt prevziať a teda sa do omeškania dostala práve ona.
9.Žalovaná síce v tejto súvislosti predložila listinný dôkaz o uzatvorení nájomnej zmluvy iného bytu a
to od 1.3.2021, pre rozhodnutie súdu však nie je podstatné, či a koľko iných bytov mala oprávnenie
užívať, ale či byt, ktorý patril žalobkyni, riadne odovzdala ku dňu 28.2.2021. V konaní však žalovaná
nepreukázala, že k riadnemu odovzdaniu bytu došlo. Vzhľadom na predmet nájmu je najvhodnejším

osobné odovzdanie bytu, to znamená za účasti prenajímateľa a nájomcu, za súčasného spísania
protokolu, v ktorom sa opíše stav bytu, prípadné vady, odpočty spotreby energií a podobne. Rozhodne
nemožno za riadne odovzdanie bytu považovať vhodenie kľúčov od bytu do poštovej schránky. Žalovaná
zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenia o tom, že žalobkyňa bola nečinná pri preberaní bytu,
naopak, komunikácia doručená žalobkyňou preukazuje, že o odovzdanie bytu mala záujem. Je nakoniec

podľa okresného aj nelogický taký záver, aby vlastník odďaľoval prevzatie bytu, resp. aby v prípade,
ak má k dispozícii kľúče od neho, sa po siedmich mesiacoch snažil dostať do bytu prostredníctvom
zámočníka a dvoch svedkov.
10.Okresný súd dodal, že nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov D. K. a L. H., ktorí mali potvrdiť to,
že žalovaná 1/ neužívala predmetný byt po 1.3.2021. Dôvodom bola skutočnosť, že pre rozhodnutie vo

veci nebolo rozhodujúce to, či skutočne v byte po skončení nájmu bývala, ale či byt riadne odovzdala
žalobkyni spôsobom, ktorý žalobkyni umožňoval užívať svoj byt.
11.Na základe týchto úvah súd žalobe vyhovel v časti bezdôvodného obohatenia spolu vo výške
1.812,52 eur za obdobie od 1.3.2021 do 8.10.2021, kedy žalobkyňa nemala z dôvodov na strane
žalovanej riadne odovzdaný byt. Takto priznaný nárok pozostáva

z náhrady za sedem mesiacov po 250 eur a alikvotnej časti pripadajúcej na osem dní v mesiaci október
2021.12.Čo sa týka uplatneného nedoplatku za rok 2020 vo výške 417,12 eur, výšku ktorého žalobkyňa
preukázala listinným dôkazom - vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 27.5.2021 -
súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 43,80 eur.

13.Strany sporu si totiž v nájomnej zmluve dohodli nájomné vo výške 150 eur a zálohové platby vo výške
100 eur. Celkovo žalovaná uhradila v roku 2020 preddavkovo sumu 1.200 eur, pričom podľa vyúčtovania
predstavovali predpísané platby sumu 1.243,80 eur. Nesprávne nastavené zálohové platby nemôžu byť
podľa súdu spravodlivo na ujmu nájomcu, pokiaľ je v nájomnej zmluve dohodnuté nájomné oddelene
od zálohových platieb. Z uvedeného dôvodu vznikla žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni rozdiel vo

výške 43,80 eur a to v zmysle článku VI. ods. 9 nájomnej zmluvy.

14.Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 40 eur za účelom
otapetovania dverí. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že finančné
prostriedky žalobkyne boli použité na dohodnutý účel.
15.Nakoniec okresný súd priznal žalobkyni aj náhradu nákladov súvisiacich s otvorením predmetu

nájmu, výšku ktorých riadne preukázala, pričom nepochybne tieto náklady súvisia s predmetnou vecou
a boli vyvolané nedôsledným konaním žalovanej 1/.

16.Celkovo tak súd prvej inštancie priznal žalobkyni pohľadávku vo výške 1.913,32 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.3.2022 do zaplatenia. Zákonné úroky z

omeškania súd priznal od začiatku súdneho konania z dôvodu, že zo spisu vyplýva, že žalovaná sa
prvý krát mohla dozvedieť o tom, že je v omeškaní až po začatí konania, nakoľko predsúdna výzva jej
nebola doručená, keď sa vrátila odosielateľovi s oznámením o neznámom adresátovi. Ku prvému dňu
omeškania predstavovali zákonné úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch výšku 5 % ročne.
V zostávajúcej časti uplatnenej istiny a úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

17.O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v
konaní čiastočný úspech, priznal ich náhradu podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore. Žalobkyňa
si žalobou uplatnila celkovú čiastku 2.999,54 eur s príslušenstvom, pričom súd jej priznal sumu 1.913,32
eur so zákonným úrokom

s omeškania. Jej úspech v konaní tak predstavuje 64 % a neúspech 36 %. Po započítaní úspechu a
neúspechu žalobkyne jej tak súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 28 %.
18.Žalovanému 2/ súd prvej inštancie z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania
nepriznal. Spor voči nemu síce nebol vyvolaný konaním žalovaného, avšak žalobkyňa nemohla
predpokladať, že návrh zmluvy nebol podpísaný žalovaným, ale pravdepodobne žalovanou. Zároveň v

konaní ani nebolo preukázané, že predmetný byt skutočne neužíval a žaloba proti nemu bola zobratá
späť z dôvodu výpovede žalovanej, ktorá tak prakticky zavinila, že sa konanie proti nemu zastavilo.
Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu tak nepovažoval za spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy
žalovaného 2/.

19.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaní.

20.Žalobkyňa sa v podanom odvolaní podanom voči výrokom III. a IV. domáhala zmeny v podobe
vyhovenia žalobe v celom rozsahu.
21.Primárne vytýkala okresnému súdu, že sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami ohľadom

dohodnutého zvýšenia nájomného. Z výpovede žalobkyne a žalovanej je totiž nepochybné, že od
septembra 2020 žalovaná platila nájomné vo výške 300 eur, ktoré reflektovalo na skutočnosť, že v byte
bývajú dve osoby. Žalovaná nikdy nespochybňovala a nenapadla výšku nájomného od septembra 2020
v sume 300 eur. Z uvedeného konania žalovanej je nepochybné, že s uvedenou výšku nájomného, v
ktorom sú zahrnuté aj zálohové platby za služby spojené s užívaním byt, žalovaná súhlasila a bola s

ňou plne uzrozumená. Pokiaľ by to tak nebolo, nezačala by uhrádzať uvedenú sumu vo 300 eur, ale
od začiatku by toto namietala.
22.Odvolateľka sa tiež nestotožnila s tvrdením súdu, že skutočnosť, že byt užíval od júla 2019 aj
žalovaný 2/ nezakladá dôvod na zvýšenie nájomného a ani na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa a žalovaná sa v zmluve v čl. VI. ods. 1 dohodli, že byt môže užívať len osoba uvedená v

zmluve. Žalovaná uvedené nedodržala a byt umožnila užívať aj žalovanému 2/, ktorý tento užíval bez
akéhokoľvek právneho titulu.
23.Konajúci súd sa ďalej podľa žalobkyne nesprávne vysporiadal s nedoplatkom na úhradách správcovi
za rok 2020, ktorý si žalobkyňa uplatňovala v celkovej výške 417,12 eur, keď uviedol, že žalobkyňa ažalovanámalidohodnutépreddavkyvovýške100eur,ktorésavzťahovalivýlučnenapoplatkysprávcovi.
Uvedené sa však nezakladá na pravde. Žalobkyňa a žalovaná mali dohodnutú výšku záloh v sume
100 eur, pričom táto suma pozostávala z poplatkov za spotrebu vody, tepla a dovoz smetí, poplatky

elektrickej energie, koncesionárske poplatky, fond opráv. Súd však nebral do úvahy, že všetky položky
nie sú uhrádzané len správcovi, ale aj iným subjektom, a to konkrétne elektrická energia je uhrádzaná
SSE. Žalobkyňa teda uhrádzala podľa predloženého vyúčtovania zálohy správcovi v sume 68,89 eur
a zvyšnú sumu z preddavku, t. j. 31,11 eur SSE.
24.Pokiaľ ide o trovy konania, je podľa odvolateľky zrejmé, že jej žalobe malo byť voči žalovanej

vyhovené v celom rozsahu, a teda by jej mali byť priznané voči žalovanej aj trovy konania v rozsahu
100 %. Má za to, že riadne preukázala svoj nárok a uniesla dôkazné bremeno, čo naopak žalovaná
pri svojich tvrdeniach neuniesla, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie na podklade nepodložených
tvrdení žalovanej je prekvapivým.

25.Žalovaní 1/ a 2/ svoje odvolanie smerovali voči výrokom II., IV. a V. a domáhali sa zamietnutia žaloby

v celom rozsahu.
26.Nesúhlasili s tvrdením súdu, že žalovaná 1/ nepreukázala, že by došlo k riadnemu odovzdaniu
bytu a že bolo nepreukázané tvrdenie o nečinnosti žalobkyne pri odovzdaní bytu. Prílohou odporu voči
platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní boli aj predžalobné výzvy a mailová komunikácia,
v ktorej bola žalobkyňa vyzvaná právnym zástupcom na oznámenie termínu odovzdania bytu. Na tieto

žalobkyňa nereagovala oznámením ani jedného termínu s odôvodnením, že najprv chce mať vyplatené
sporné nároky a stretnúť sa osobne so žalovanou 1/, čo táto odmietla a naďalej trvala na odovzdaní
kľúčov právnym zástupcom. Termín však žalobkyňa právnemu zástupcovi neoznámila. Následne po
takejto pasivite zo strany žalobkyne, ktorá odo dňa 18.3.2021 do 31.5.2021 nedokázala oznámiť termín
na odovzdanie kľúčov. Toto jasne preukazuje aj komunikácia medzi právnymi zástupcami strán sporu.

Žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu po dvoch mesiacoch čakania a neúspešnej snahy o
odovzdanie predmetu nájmu dňa 12.5.2021 oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že odovzdáva
kľúče vhodením do schránky, pretože iný spôsob odovzdania vzhľadom na postoj žalobkyne nebol
možný. Až 31.5.2021 právny zástupca žalobkyne vyzval právneho zástupcu žalovanej 1/ na oznámenie
termínu odovzdania kľúčov, dovtedy on aj jeho klientka trvali na osobnej prítomnosti žalovanej 1/ a

najmä na vyplatení nimi uvádzaných nárokov a až následnom odovzdaní bytu. Je teda zrejmé, že práve
žalobkyňa bola účelovo pasívna v snahe vymôcť si údajné dlžné sumy od žalovanej 1/.
27.Pokiaľ súd tvrdí, že by bolo nelogické, aby vlastník bytu čakal 7 mesiacov na odovzdanie bytu, tento
argument podľa žalovaných nič nepreukazuje. Žalobkyňa totiž preukázateľne vedela od 12.5.2021, že
kľúče sú vhodené v schránke k bytu. Stačilo teda, aby zámočník otvoril schránku a nemusel otvárať

byt. Celé toto divadlo žalobkyne s otváraním bytu bola len účelová snaha žalobkyne, aby to vyzeralo,
že sa do októbra nemohla dostať od bytu a neprimerane tak navýšila nároky voči žalovanej 1/. Aj
žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že kľúče boli v schránke a o tomto mala vedomosť. Navyše po
vykonanom dokazovaní je sporné aj to, čo mal zámočník otvárať, pretože z pokladničného dokladu zo
dňa 11.10.2021, ako aj z podanej žaloby vyplýva, že malo dôjsť k núdzovému otvoreniu dverí, avšak z

výpovede žalobkyne vyplynulo, že zámočník otvoril len schránku. Aj toto svedčí o účelovom klamaní zo
strany žalobkyne. V omeškaní s prevzatím bytu po skončení nájmu teda bola žalobkyňa a nie je možné
uvažovať o bezdôvodnom obohatení zo strany žalovanej 1/ pre pasivitu samej žalobkyne. Je pravdou,
že žalovaná 1/ z pracovných dôvodov nemohla prísť na dohodnuté stretnutie dňa 9.3.2021, avšak o
tomto upozornila žalobkyňu vopred a následne sa snažila dohodnúť nový termín, čo však pre pasivitu

žalobkyne nebolo možné až do 12.5.2021, kedy jej žalovaná 1/ odovzdala kľúče vhodením do schránky.
Navyše je potrebné poukázať aj na znenie SMS správy žalobkyne zo dňa 4.3.2021, kde doslova uvádza,
že k odovzdaniu bytu dôjde podľa nej až po pripísaní údajnej dlžnej sumy na účet. Žalobkyňa teda
nemala záujem len prevziať byt, ale odovzdanie bytu takýmto protiprávne viazala na úhradu sporných
nárokov.Ajtotopreukazuje,žesadostaladoomeškaniasprevzatímbytuzvlastnejvinyaniejepravdou,

že by v omeškaní s odovzdaním bytu bola žalovaná 1/. Účelovosť konania žalobkyne preukazuje aj to,
že od 12.5.2021, resp. najneskôr od 31.5.2021 musela vedieť o tom, že kľúče sú v schránke, pretože jej
právny zástupca reagoval dňa 31.5.2021 na výzvu právneho zástupcu žalovanej 1/ zo dňa 12.5.2021,
kde bol uvedený spôsob odovzdania kľúčov a to ku dňu 12.5.2021. Je teda ozaj nelogické, že žalobkyňa
čakala až do 11.10.2021, čiže 5 mesiacov na otvorenie bytu.

28.Žalovaní namietali aj nepriznanie trovy právneho zastúpenia žalovanému 2/. Voči jeho osobe vzala
žalobkyňa svoju žalobu späť a to dňa 12.1.2023, čiže už v priebehu konania. Súd uviedol, že dôvodom
hodným osobitného zreteľa je to, že žalobkyňa údajne nemohla vedieť, že zmluvu nepodpísal žalovaný
2/ a že vlastne späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/ mala spôsobiť žalovaná 1/. Toto argumentačnétvrdenie je nie len arbitrárne, ale aj popiera všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa disponovania so
žalobou. Jedine žalobca je oprávnený disponovať so žalobou a teda jedine žalobkyňa v tomto prípade
bola schopná zaviniť zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalovaná 1/ nemala ani len

teoretickú možnosť zapríčiniť späťvzatie žalobe, keďže toto je v plnej dispozícii žalobkyne. Okrem toho,
ak súd chce argumentovať, že k späťvzatiu došlo na základe výpovede žalovanej 1/, toto nie je pravdou.
Už pri komunikácii medzi žalovanou 1/ a žalobkyňou prostredníctvom právnych zástupcov pred podaním
žaloby bolo z každej odpovede žalovanej 1/ zrejmé, že žalovaný 2/ žiadnu zmluvu nepodpísal a teda
žalobkyňa mala možnosť vedieť, že nedošlo k jeho podpisu zmluvy. Z tohto všetkého mohlo byť zrejmé,

že žalobkyňa nemala žalovať žalovaného 2/ a teda sama a len ona zapríčinila, že mu v tomto konaní
vznikli trovy, z čoho vyplýva, že by mu tieto mala uhradiť. Nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa,
pretože žalovaný 2/ bol od počiatku vo svojich tvrdeniach konzistentný, nikdy netvrdil, že by zmluvu
podpísal a ani to nebolo preukázané.
29.Pokiaľ súd okrajovo argumentuje skutočnosťou, že náhradu trov nepriznal aj z dôvodu, že nebolo
preukázané, že by byt žalovaný 2/ neužíval, toto je absurdné a arbitrárne tvrdenie. Žalovaný 2/ nie je

ten, kto má preukazovať, že byt neužíval, negatívna skutočnosť sa nedá dokazovať. Naopak, dôkazné
bremeno bolo na strane žalobkyne, ktorá mala bez všetkých pochybností preukázať, že žalovaný
2/ skutočne byt užíval, že uzatvoril zmluvu a tiež, že v pôvodnej zmluve existovalo dojednanie, že
predmetný byt môže užívať len určitý počet osôb, aké osoby a následky porušenia takéhoto ustanovenia
v podobe úhrady vyššieho nájomného. Nič z tohto však žalobkyňa nepreukázala a teda neuniesla

dôkazné bremeno.

30.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaní 1/ a 2/ popreli tvrdenie žalobkyne, že sa
súd nedostatočne zaoberal otázkou nájomného za mesiace september 2020 až február 2021 a to vo
výške 300 eur. Údajne to podľa žalobkyne má preukazovať, že v byte bývali dve osoby a dokonca, že

v rámci platby boli zahrnuté aj zálohové platby. Toto všetko žalobkyňa dedukuje z toho, že žalovaná
1/ nenamietala výšku nájomného a túto uhrádzala. Takýto výklad však je nedôvodne extenzívny a
nereflektuje ani skutočnosť, že ak by to aj bola pravda, čo nie je, v takom prípade by to reflektovalo
počet osôb od septembra 2020, nie od januára 2020, resp. ešte skôr, ako sa snaží dosiahnuť žalobkyňa.
Súd sa navyše ani nemal dôvod vysporiadať s touto skutočnosťou, že sa od septembra 2020 uhrádzala

suma 300 eur, pretože toto jednak nebolo sporné, že žalovaná 1/ takúto sumu uhrádzala a nebol to ani
predmet konania.
31. Súd pri hodnotení dôkazov správne dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na údajný doplatok
za mesiace marec 2020 až september 2020 vo výške 50 eur mesačne, t. j. 350 eur celkovo. Takýto
nárok nevyplýval z platne uzatvorenej zmluvy a nie je možné uzatvoriť antidatovanú nájomnú zmluvu.

Je potrebné dôsledne rozlišovať, kedy došlo k dohode na zvýšenom nájomnom, pričom z vykonaných
dôkazov je zrejmé, že tým dátumom bol december 2020. Ani tvrdenie žalobkyne o údajnom nároku
na zvýšené nájomné neobstojí, pretože zmluva, ktorú medzi sebou strany uzatvorili, neobsahovala ani
zmluvnúpokutuzaporušenieustanoveniaopočteosôbvbyte,aniprípadnýspôsobzvýšenianájomného
pri porušení počtu osôb. Žalobkyňa nemôže žiadať ani bezdôvodne obohatenie, pretože nepreukázala

jeho výšku a dôvodnosť. Nič na tom nemení ani hradenie zvýšenej sumy, pretože žalovaná 1/ dostatočne
vysvetlila prečo hradila vyššiu sumu a to dokonca až od zimy 2020.
32.Rovnako účelové je podľa žalovaných aj tvrdenie žalobkyne, že nebola preukázaná dohoda o hradení
zálohových platieb vo výške 100 eur popri nájomnom a teda je odôvodnený nárok žalobkyne na
úhradu nedoplatku vo výške 417,12 eur. Za prvé, suma 100 eur za zálohové platby bola výslovne

uvedená v zmluve o nájme zo dňa 30.7.2018. Z vyúčtovania, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa vyplýva,
že náklady spojené s užívaním bytu sa uhrádzali tak ako je to bežné na celom území Slovenska
pomocou zálohových platieb. Tieto v celkovej výške za rok 2020 tvorili sumu 826,68 eur, t. j. sumu
68,89 eur mesačne. Teda pokiaľ sa dohodla žalobkyňa so žalovanou 1/ na úhrade zálohy na náklady
spojené s užívaním bytu vo výške 100 eur, za rok 2020 jej žalovaná 1/ uhradila sumu 1.200 eur. Z

predloženého vyúčtovania za rok 2020 vyplýva, že skutočné náklady boli v sume 1.243,80 eur a teda
nedoplatok žalovanej je len suma 43,80 eur. Je to tak aj napriek tomu, že nedoplatok žalobkyne voči
správcovi bytového domu je 417,12 eur, toto však je právny vzťah medzi žalobkyňou ako vlastníčkou
bytu a správcom bytového domu, teda odlišný právny vzťah. Vznikol z toho dôvodu, že žalobkyňa
pravdepodobne s cieľom mať čo najväčší majetkový prospech uhrádzala síce nižšie zálohové platby

správcovi, avšak od nájomníčky, t. j. žalovanej 1/ žiadala takmer dvojnásobok. Ak uvádza údajné platby
SSE vo výške 31,11 eur, tieto v doterajšom konaní nespomínala a ani nevyplývajú z predloženého
vyúčtovania. Okrem toho žiadala nedoplatok na platbách správcovi, ktorý si nárokovala v presnej výške
podľa vyúčtovania, nie nedoplatok voči SSE, ako dodávateľovi elektriny. Takýto nedoplatok uviedla ažkeď bolo zrejmé, že nemá nárok na úhradu nedoplatku voči správcovi, resp. len na malú časť vo výške
43,80 eur.

33.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že sa nestotožňuje s
tvrdením ohľadom jej pasivity a účelového konania tak, aby znemožňovala odovzdanie bytu. Poukázala
na svoje vyjadrenie zo na 12.1.2023, kde podrobne rozpísala a aj dôkazmi podložila svoju komunikáciu
so žalovanou 1/ a aj komunikáciu právnych zástupcov.
Z uvedenej komunikácie je nepochybné, že žalobkyňa sa opakovane snažila spojiť so žalovanou 1/,

avšak táto mala neustále výhovorky. Zo strany žalobkyne nebolo teda možné prevziať byt riadne.
Žalobkyňa ďalej predložila aj komunikáciu právnych zástupcov, pričom
z tejto je nepochybné, že pasívnym bol právne právny zástupca žalovanej 1/ a právny zástupca
žalobkyne ho viackrát urgoval k riešeniu situácie. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa bola pripravená
byt riadne prevziať, pričom bola aj na mieste nehnuteľnosti, avšak žalovaná sa tam v dohodnutý čas
nedostavila, a teda znemožnila odovzdanie bytu. Zároveň odovzdanie bytu prostredníctvom vhodenia

kľúčov do schránky nepovažuje za riadne.
34.Okrem toho, sama žalovaná 1/ viackrát uviedla, a to aj písomne, že si je vedomá svojho dlhu
voči žalobkyni. Uvedené potvrdzujú SMS správy, ktoré žalovaná 1/ zaslala žalobkyni. Žalovaná 1/ až
následne, a teda účelovo začala tvrdiť, že dlh voči žalobkyni nemá. Takéto konanie žalovanej 1/ však
nemôže požívať právnu ochranu.

Zuvedenéhojetedanepochybné,žeminimálnesuma,ktorúpriznalžalobkynikonajúcisúdjeoprávnená.
Suma, ktorú mal žalobkyni priznať súd, však mala byť podstatne vyššia. Žalobkyňa pri podávaní žaloby
vychádzala zo skutočnosti, že sama žalovaná 1/ nahlásila správcovi skutočnosť, že byt užívajú dve
osoby, pričom táto skutočnosť sa uvádzala aj v samotnom vyúčtovaní, ktoré zasielal žalobkyni správca.
35.Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaná 1/ nikdy priamo neuviedla, že na nájomnej

zmluve ona sama podpísala žalovaného 2/. Až pod ťarchou súdneho konania priamo priznala, že podpis
žalovaného2/nanájomnejzmluvevyhotovilaona.Jetedapochopiteľnékonaniežalobkyne,ženásledne
žalobu voči žalovanému 2/ zobrala späť a
z priebehu konania je zrejmé, že uvedené zapríčinila svojim konaním žalovaná 1/.

36.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutým
ponechalsamostatnýaodvolanímnenapadnutývýrokočiastočnomzastaveníkonania)abeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378
ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to

vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a súčasne odvolanie žalovaného 2/, ako neoprávnenej osoby,
odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP a to v časti smerujúcej voči výroku o povinnosti žalovanej 1/
zaplatiť žalobkyni priznanú istinu s príslušenstvom a výroku o trovách prvoinštančného konania medzi
žalobkyňou a žalovanou 1/.

37.Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v civilnom/
občianskom súdnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zaisťovalo spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov sporových strán. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné
prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov
vydanýchvnižšejinštancii. Podmienkouvyžitiatohtooprávnenéhoprostriedkujevšaksplnenievšetkých

zákonom požadovaných náležitostí, medzi nimi aj subjektívnej prípustnosti odvolania. To znamená,
že legitimácia k odvolaniu nepatrí sporovej strane bez ďalšieho, ale na podanie odvolania je procesne
legitimovaná len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Inými
slovami, osobou oprávnenou na podanie odvolania nie je strana, ktorá nebola rozhodnutím súdu prvej
inštancie dotknutá na svojich právach a to bez ohľadu na to, či ide o neúspech vo veci samej alebo

o neúspech v procesných otázkach. „Ujma“ sa pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň
z hľadiska objektívnej skutočnosti, nie subjektívneho presvedčenia strany sporu.
38.V okolnostiach súdenej veci je v kontexte rozoberaných východísk evidentné, že žalovanému 2/,
voči ktorému bolo konanie právoplatne zastavené, nevznikla (nemohla vzniknúť) žiadna procesná ujma
(jednak) výrokom zakladajúcim povinnosť (plnenia vo veci samej) žalovanej 1/, ani (súvisiacim/závislým)

výrokom o trovách žalovanej 1/. Na základe opísaného možno uzavrieť, že žalovaný 2/ nedisponuje
subjektívnou legitimáciou na podanie odvolania proti označeným výrokom, z ktorého dôvodu krajský súd
jeho odvolanie vo vzťahu k predmetným výrokom odmietol. Odvolací prieskum zakladá jedine odvolanie
žalovaného 2/ vo vzťahu k výroku týkajúceho sa jeho trov konania.39.Hoci strany sporu predmetom odvolacieho konania učinili všetky meritórne výroky, žiadne osobitné/
konkrétne odvolacie dôvody (výhradne ktorými je odvolací súd viazaný) nevzniesli (tu žalovaná 1/) voči

úprave jedného z čiastkových nárokov uplatnených žalobkyňou a to (voči) čiastke 40 eur priznanej
(žalobkyni) titulom prostriedkov poskytnutých žalovanej 1/ za účelom otapetovania dverí.
40.V tomto rozsahu – 40 eur - teda došlo (bez ďalšieho) k potvrdeniu napadnutého rozsudku, hoci
formálne je potvrdenie obsiahnuté v (celkovom) meniacom výroku.

41.Pokiaľ ide o ďalší čiastkový nárok - nedoplatok vo výške 417,12 eur za rok 2020 -odvolacia
argumentácia žalobkyne je neopodstatnená.
42.Určujúcou z daného hľadiska je totiž vôľa zmluvných strán prejavená v rámci textu zmluvy o nájme,
konkrétne jej čl. III, bod 1, v zmysle ktorého si kontrahenti dojednali hradenie zálohových platieb vo
výške 100 eur (popri nájomnom), v rámci ktorej čiastky sú zahrnuté (práve a len) poplatky za spotrebu
vody, tepla, odvoz smetí, poplatky elektrickej energie koncesionárske poplatky, fond opráv. Z uvedeného

teda vyplýva, že platbu za takto definované položky zmluvné strany stanovili konkrétnou (maximálnou)
sumou vo výške 100 eur mesačne.
43.Z predloženého vyúčtovania potom v danej spojitosti vyplýva, že skutočné náklady v súvislosti
s predmetným bytom za rok 2020 činili sumu 1.243,80 eur, pričom žalovaná 1/ uhradila žalobkyni na
zálohových platbách 12 x 100 eur, t. j. celkovo 1200 eur. Rozdiel tak činí (ako správne konštatoval/

vyčíslil okresný súd) 43,80 eur.
44.Bez právnej relevancie tu ostáva skutočnosť, akú výšku predstavuje nedoplatok žalobkyne voči
správcovi bytového domu (konkrétne 417,12 eur), nakoľko jeho základom je úplne iný (odlišný) právny
vzťah a to medzi žalobkyňou ako vlastníčkou bytu a správcom bytového domu.
45.Navyše,vzmyslečl.VI.bod9nájomnejzmluvysažalovaná1/zaviazalauhradiťprípadnenedoplatky,

avšak len za el. energiu a vodu, a to na základe odpisov jednotlivých meračov. Žalobkyňa v rámci
vymedzenia skutkového deja ani len netvrdila, že by predmetný nárok uplatňovala práve (a len)
týmto titulom (nedoplatkov „len“ za el. energiu a vodu na základe odpisov jednotlivých meračov),
pričom zmluvné dojednanie, zakladajúce jej právo na úhradu akéhokoľvek (resp. iného než takto
špecifikovaného) nedoplatku, netvorí obsah ich záväzného dvojstranného kontraktu (a preto sa ho

žalobkyňa nemôže domáhať).
46.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec preto možno dodať, že bez pochybností nie je preukázaný
ani nárok na priznanú časť vyúčtovania v sume 43,80 eur. Nakoľko však žalovaná 1/ voči tomuto
čiastkovému nároku neformulovala žiadne odvolacie dôvody (a odvolacia argumentácia žalobkyne je
nedôvodná), krajský súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, potvrdil rozsudok aj v tejto časti

(43,80 eur).

47.Popri istine (40 + 43,80 eur) potvrdil odvolací súd rozsudok aj v časti týkajúcej sa jej príslušenstva –
úroku zo meškania, a to ohľadne výšky ako aj začiatku omeškania, vo vzťahu ku ktorým skutočnostiam
neboli vznesené odvolacie dôvody. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu

zamietol.

48.Čo sa týka samotného právneho posúdenia dôvodov ne/platnosti nájomnej zmluvy z 1.7.2019 súdom
prvejinštancie,totojenáležitéaodvolacísúdsasnímstotožnilvrozsahučiastočnejneplatnostitýkajúcej
sa spätného zvýšenia nájomného. Žalobkyňa v rámci odvolania fakticky tieto úvahy (o charaktere

nájomného vylučujúcom spätné zvýšenie antedatovaným dodatkom k nájomnej zmluve) okresného
súdu spochybňuje len poukazom na skutočnosť, že od septembra 2020 (t. j. nie spätne) žalovaná
1/ zvýšenie nájomného akceptovala. To však samo osebe nepredstavuje právny základ pre spätné
zvýšenie dojednaného nájomného (obdobne ani hypotetické umožnenie užívania bytu druhej osobe, to
by mohlo byť podkladom konštatovania porušenia príslušného dojednania nájomnej zmluvy) a teda nie

je spôsobilé kvalifikovane vyvrátiť úvahu okresného súdu.
49.Predmetný záver odvolacieho súdu tak viedol (v rámci celkového výroku o zmene rozsudku, ktorú
formu zvolil odvolací súd pre prehľadnosť výrokovej časti jeho rozhodnutia) k potvrdeniu zamietnutia
žaloby v časti o zvýšenie nájomného za obdobie do septembra 2020.

50.Napokon, pri nezmenenom skutkovom stave (ako ho ustálil súd prvej inštancie) odvolací súd dospel
k čiastočne odlišnému právnemu záveru ohľadne omeškania s odovzdaním bytu.
51.Jednoznačne neobhájiteľným je primárne „vyčkávací postoj“ žalobkyne a to v období od
nadobudnutia vedomosti o vhodení kľúčov (od jej bytu) zo strany žalovanej 1/ do poštovej schránky,do 8.10.2021. Bez ohľadu na hodnotenie ne/vhodnosti tejto formy odovzdania kľúčov (nemožno bez
ďalšieho konštatovať, že by išlo v bežnej praxi o nezvyklý/neakceptovateľný „exces“) totiž získaním tejto
vedomosti žalobkyni (už) nič nebránilo zabezpečiť si otvorenie bytu tak, ako to v konečnom dôsledku aj

učinila/zrealizovala, avšak s niekoľkomesačným odstupom. Dôsledkom konštatovaného je nedôvodnosť
nároku žalobkyne na úhradu bezdôvodného obohatenia (za dané obdobie), nakoľko omeškanie (s
vrátením predmetu nájmu) tu nie je možné pričítať na ťarchu žalovanej 1/.
52.Pokiaľ ide o obdobie od ukončenia nájomného vzťahu (28.2.2021) do momentu vhodenia kľúčov (12.
52021)žalovanou1/(resp.dooznámeniatejtoskutočnostižalobkyni),náležitežalovaná1/argumentuje,

že žalobkyňa viazala odovzdanie bytu:
- jednak na osobné stretnutie (hoci jej právny zástupca žalovanej v liste zo dňa 18.3.2021 oznámil
odovzdanie kľúčov jeho osobou) so žalovanou 1/ - viď predposledný odsek písomnosti „Odpoveď na list
zo dňa 18.3.2021“ na č. l. 54 spisu,
- predovšetkým však striktne na úhradu dlhu (žalovanej sumy) – viď sms komunikácia z 23.2.2021 na
č.l. 231 spisu v znení – „Dobry den p. B., kedy bude mozne prisť si prebrať byt ? Samozrejme pod

podmienkou po vyrovnani dlzoby na moj ucet! B.“.
53.Samotná žalobkyňa opakovane zdôrazňovala skutočnosť, že žalovaná 1/ si bola „vedomá svojho
dlhu voči žalobkyni“. Uvedenému logicky zodpovedá – viď obsah vzájomnej mailovej komunikácie z
31.5.2021 na č. l. 208 spisu – tvrdenie, že to bola žalobkyňa, ktorá odmietla prevziať kľúče so slovami,
že má voči žalovanej finančné nároky a kľúče si neprevezme, kým jej žalovaná nezaplatí.

54. Za takejto situácie nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne o kvalifikovanej pasivite pri odovzdávaní bytu
na strane žalovanej 1/ ani v tomto/danom časovom úseku. Na tom nič nemení ani argument žalobkyne,
že žalovaná 1/ sa (skutočne) nedostavila v dohodnutý deň - 4.3.2021 (s odôvodnením, že má angínu) -
za účelom odovzdania kľúčov. Je totiž nepochybné, že žalovaná 1/ nebola ochotná uhradiť žalobkyňou
nárokovanú čiastku. Ak ale samotná žalobkyňa podmieňovala vrátenie kľúčov (aj v predmetný deň 4.3

vyzvala žalovanú 1/ kumulatívne na úhradu dlžnej sumy a odovzdanie bytu) takouto úhradou, existuje
relevantná pochybnosť o úspešnom priebehu odovzdávania kľúčov, aj keby sa žalovaná 1 / dostavila.
55.Predmetnéúvahyviedliodvolacísúdkzmenenapadnutéhomeritórnehovýrokuvpodobezamietnutia
žaloby ohľadne nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia (za obdobie po ukončení nájomného
vzťahu) a nadväzne i nároku na úhradu nákladov otvorenia bytu/schránky (závery o zavinení prevzatia

kľúčov sú určujúcimi i v tejto spojitosti).

56.V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého
(prvoinštančného i odvolacieho) konania.

57.Žalobkyňasadomáhalazaplateniacelkovejsumy2.999,54eur,súdomjejbolapriznanáčiastka83,80
eur. V percentuálnom vyjadrení tak procesný úspech žalobkyne predstavuje 2,79 %, úspech žalovanej
1/ 97,21 %. Čistý procesný úspech žalovanej 1/ tak činí 94,42 % (97,21 - 2,79), v ktorom rozsahu jej
bola priznaná náhrada trov (celého) konania.
58.Čo sa týka úpravy trov konania medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou, dospel odvolací súd k záveru,

že je na mieste čiastočne zohľadniť (odvolateľmi akcentované) špecifiká daného prípadu. Jednak ide o
náležitú argumentáciu žalovaného 2/, že je to zásadne žalobkyňa, ktorá vymedzuje okruh žalovaných
subjektov, na základe čoho musí niesť/prevziať (procesnú) zodpovednosť za výsledok súdneho konania
voči takto/ňou označeným osobám. Na druhej strane osobitosti súdenej veci skutočne umožňujú vysloviť
záver, že pokiaľ žalobkyni bola doručená/vrátená nájomná zmluva podpísaná aj žalovaným 2/, mohlo

to u nej v danom období (pri podaní žaloby) vyvolať dôvodnú/legitímnu motiváciu označiť za sporovú
stranu aj žalovaného 2/. Za riešenie (kolízie opísaných špecifík) najviac zodpovedajúce požiadavke
spravodlivého usporiadania dotknutých vzťahov tak odvolací súd považoval priznanie náhrady trov
konania žalovanému 2/ v rozsahu 50 %.

59.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.