Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204420
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123204420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.

Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. G. T., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v M., na ul. T. č. 1, 2. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v M., na ul. T. č. X, 3. M. T., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v L., na ul. L. č. X, 4. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v M., na ul. T. č. X,
5. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v M., na ul. T. č. X, 6. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v M., na
ul. T. č. X, 7. A. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v M., na ul. T. č. X a 8. mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v M., na ul. T. č. X, zastúpenej zákonnými zástupcami žalobcami v 1. a 2. rade, žalobcovia v
1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade právne zastúpení: Advokátska kancelária LEGALITAS, s.r.o., so sídlom

v Košiciach, na ul. Hlavnej č. 15/24, IČO: 54 887 224, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s.,sosídlomvBratislave,naul.Pribinovejč.19,IČO:00151700,onáhradunemajetkovejujmysprísl.,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2023 č.k. 11C 36/2023-64 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 12.01.2024 č.k. 11C 36/2023-77, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania.

Odmieta odvolanie proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade 15.000 eur,
žalobcovi v 2. rade 13.000 eur a žalobcom v 3. až 8. rade každému z nich po 7.000 eur.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalobcovia nemajú právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade
15.000 eur, žalobcovi v 2. rade 13.000 eur a žalobcom v 3. až 8. rade každému z nich po 7.000 eur.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žedňa23.04.2022riadilG.G.osobnémotorovévozidlo
O. V., evidenčné č. E. XXX V. rýchlosťou cca 98 km/hod. na úseku s najvyššie dovolenou rýchlosťou
90 km/hod., kde počas prejazdu ľavotočivej zákruty sa plne nevenoval vedeniu vozidla, dostatočne
nesledoval situáciu v cestnej premávke a tiež neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, ani stavu a povahe vozovky, následkom

čoho vozidlo dostalo šmyk a prešlo do protismeru, kde sa zrazilo s protiidúcim motorovým vozidlom
značky F. D., evidenčné č. E. XXX V., ktoré viedol D. L.. Spolujazdec G. G. G. T., nar. XX.XX.XXXX utrpel
pritom zranenia - kardiorespiračné zlyhanie pri odtrhnutí mozgového kmeňa a zlomenine 1. krčnéhostavca, ktorým na mieste podľahol. Zranenia utrpeli aj ďalší spolujazdec G. G. - N. H., ako aj vodič a
spolujazdkyňa vozidla F. D. L. a K. R. L..

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 4T/60/2022 - 479 z 20.01.2023 bol G. G. za skutok uvedený
vyššie uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako
aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) a § 158 Trestného zákona a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ako aj zákaz činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na 5 rokov a bol tiež zaviazaný k náhrade škody matke zomrelého G. T. vo

výške 5.294 Eur z titulu pohrebných nákladov a tiež k náhrade škody trom zdravotným poisteniam v
úhrnnejvýške2.893,57eur.Vdôsledkuodvolaniažalovaného,alelenvočivýrokuotreste,bolnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenený a obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov, obžalovanému bola
uloženápovinnosťnahradiťvskúšobnejdobespôsobenúškoduauloženýmubolajtrestzákazučinnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu piatich rokov, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove

č.k. 9To/11/2023 - 519 zo dňa 26.07.2023. Rozsudok o vine tak nadobudol právoplatnosť 26.07.2023.

4. Z trestného spisu tohto súdu 4T/60/2022 bolo zistené, že obžalovaný sa ku skutku priznal už počas
vyšetrovania a úprimne ho oľutoval. Už pri svojom prvom výsluchu 28.04.2022 (č.l. 406 spisu) uviedol,
že G. T. nepoužíval bezpečnostný pás. Pri ďalšom svojom vypočutí 23.09.2022 (č.l. 39 spisu) uviedol,

že poškodenému hovoril, aby si zapol pás. Svedok N. H. bol vypočutý 28.04.2022 (č.l. 58 spisu) a vo
svojej výpovedi uviedol, že G. T. asi nemal zapnutý pás a pri ďalšom výsluchu 23.09.2022 (č.l. 72 spisu)
prehlásil, že G. nepoužíval pás. V trestnom konaní však nebol vykonaný žiadny ďalší dôkaz o tom, či
skutočne G. T. nemal zapnutý bezpečnostný pás a ak ho nemal, či táto okolnosť mala význam pri jeho
zranení a následnej smrti. V trestnom rozsudku sa uvádza ako jediná príčina smrti zlá technika jazdy

G. G..

5. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

6. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

7. Ochrana osobnosti patrí medzi základné práva zakotvené aj v článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a chránená je aj článkom 8 ods. 1 a článkom 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

8.Dorámcaochranyosobnostipatríajprávonasúkromie,ktoréhosúčasťoujeajrodinnýživotzahrňujúci
najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy v rodine a v ich rámci

naplňovať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený
zásah do práva na súkromný a rodinný život. Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd
SR v uznesení 5Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011, v ktorom vyslovil záver, že ak medzi fyzickými
osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a
rodinného života, môže porušením práva na život jedného z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva

na súkromie druhých osôb. Takýmto protiprávnym konaním tretej osoby do práva na súkromie resp.
rodinného života môže byť účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne
bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti,
sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného
vzťahu,pozostaláosobamôžeutrpieťcitovúujmuvoformešoku,smútkuzostratyblízkejosobyavzťahu

s blízkou osobou. Ak preto došlo k zásahu do tohto práva, možno využiť právne prostriedky ochrany
osobnosti, ktoré sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka.9. Právo rodičov či súrodencov požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade úmrtia
člena rodiny súdy priznávajú. Potrebné si je uvedomiť, že v prípade smrti žiadne zadosťučinenie nemôže
odčiniť skutočne vzniknutú ujmu. Zmyslom tejto relutárnej náhrady je preto iba túto ujmu zmierniť.

Uvedená satisfakcia pre žalobcov však nemôže byť likvidačná pre pôvodcu zásahu. Primárny význam
náhrady nemajetkovej ujmy je poskytnúť satisfakciu tomu, do osobnostných práv koho bolo zasiahnuté.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy je vecou voľnej úvahy súdu a z hľadiska proporcionality by mala
rešpektovať určité spoločné všeobecné kritéria. Mala by byť primeraná závažnosti (podstate, intenzite,
trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam eliminácie dôsledkov a podobne) vzniknutej

ujmy a musí zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva (napr. rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Cdo/47/2011 zo dňa 21.11.2013, 3Cdo/228/2012 zo dňa 26.09.2013).

10. V dôsledku úmrtia najbližšieho rodinného príslušníka žalobcov, ich syna a brata, došlo k závažnému
zásahu do osobnostných práv žalobcov, ktorého následok nie je možné žiadnym spôsobom reparovať.
Došlo k trvalej deštrukcii rodinných väzieb tvoriacich základ súkromného života žalobcov. Smrť ich

syna a brata bola nečakaná a tragická. V konaní boli preukázané silné citové a rodinné putá žalobcov
k nebohému. Z jeho nečakaného úmrtia prežívali, ale aj prežívajú všetci žalobcovia pocity smútku a
depresie.

11. Niet pochybnosti o tom, že smrť syna, resp. brata žalobcov spôsobila vážny zásah do ich

súkromného a rodinného života. Nečakaným úmrtím poškodeného pri dopravnej nehode, ktorú zavinil
vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného, došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov,
pričom následok zásahu je nezvratný. Rodinné väzby žalobcov s poškodeným boli týmto neoprávneným
zásahom definitívne ukončené. Došlo k mimoriadne citlivému zásahu do emocionálnej sféry rodičov
a súrodencov poškodeného, ktorí s ním tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu a v dôsledku tragickej

udalosti stratili možnosť s ním rozvíjať vzájomné citové, morálne a sociálne väzby. Strata člena rodiny,
navyše vo veľmi mladom veku, predstavuje nenávratnú deštrukciu medziľudských väzieb vytvárajúcich
základ rodinného života.

12. Strata dieťaťa v dôsledku jeho úmrtia v mladom veku je pre rodičov najzávažnejšia životná ujma.

Stratu nenahraditeľného - stratu života finančne nemožno nahradiť. Priznanie nemajetkovej ujmy nie
je reparáciou, keďže žiadna suma nenahradí žalobcom ich blízkeho, no môže zmierniť následky ich
straty. Výšku nemajetkovej ujmy určuje súd vlastnou úvahou tak, aby bol zachovaný atribút primeranosti
a princíp proporcionality. Určitým vodítkom pre stanovenie výšky nároku môže byť limit odškodňovania
obetí násilných - úmyselných trestných činov podľa § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach

trestných činov, kde je stanovený zákonný limit pre priznanie nemajetkovej ujmy v prípade smrti vo výške
25 násobku minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 17.500 eur (700 eur x 25). Pokiaľ pri smrti
zavinenej úmyselným trestným činom možno priznať náhradu nemajetkovej ujmy maximálne 17.500
eur, potom v prípade nedbanlivostného zavinenia o aké išlo aj v prípade zavinenia smrti G. T., by táto
náhrada mala byť nižšia.

13. V konkrétnom prípade však určitá satisfakcia pre žalobcov bola daná aj právoplatnosťou trestného
rozkazu, ktorým bol vodič motorového vozidla právoplatne odsúdený. Pri rozhodovaní o výške náhrady
súd zohľadnil aj to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a nie úmyselný.

14. Určitým vodítkom môže byť aj česká právna úprava v § 444 ods. 3 Občianskeho zákonníka platná
do 31.12.2013, ktorá upravovala jednorazové odškodnenie pozostalých a to pre manžela, deti a rodičov
vo výške 240.000 Kč (9.832 eur) a pre súrodenca vo výške 175.000 Kč (7.169 eur).

15. Ďalším podporným argumentom pri ustálení výšky náhrady môže byť aj rozhodnutie ESĽP v prípade

Kontrová proti Slovenskej republike, ktorým bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma 25.000 eur
za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením jej oboch
maloletých detí, pričom v danom prípade došlo k absolútnemu rozvráteniu jej rodinného života, keďže
boli usmrtené obe jej dcéry a sťažovateľka žiadne iné deti nemá. Európsky súd jej za stratu jedného
dieťaťa priznal náhradu nemajetkovej ujmy 12.500 eur.

16. Pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať princíp proporcionality,
a preto súd bral do úvahy aj iné právoplatné súdne rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy v dôsledku
smrti pri dopravnej nehode. Z týchto rozhodnutí vyplývy, že každý prípad súd posudzuje samostatne,zohľadňuje všetky konkrétne okolnosti prípadu, pričom v tejto súvislosti sa poukázalo na tie súdne
rozhodnutia, ktorými sa riešila nemajetková ujma v dôsledku smrti pri dopravnej nehode, tak ako aj
v tomto prípade a nevychádzalo sa z rozhodnutí, ktoré sa týkali iných prípadov smrti, napríklad pri

zanedbaní riadnej zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktorí ako profesionáli
zlyhali.

17. Žalovaný poukázal na vyjadrenie vodiča motorového vozidla o tom, že G. T. nemal zapnutý
bezpečnostný pás. Toto tvrdenie však súd v tomto spore nemal za preukázané, žalovaný nenavrhol

vypočuť ako svedkov osoby, ktoré by to mohli v tomto spore potvrdiť, ale predovšetkým, aj keby súd mal
za preukázanú skutočnosť, že G. T. nemal zapnutý bezpečnostný pás, čo bolo jeho povinnosťou, nie je
preukázané, že ak by ho mal zapnutý, k jeho smrti by nedošlo. V tejto súvislosti sa dalo do pozornosti aj
ust. § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd v tomto spore viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný
čin a o tom, kto ho spáchal, teda aj skutkom, ktorý je uvedený vo výroku o vine obžalovaného G. G.. Z
uvedeného výroku o vine vyplýva, že smrť G. T. zavinil G. G. nesprávnym riadením motorového vozidla.

Nepripútanie sa bezpečnostným pásom počas jazdy je síce porušením právnej povinnosti podľa § 8
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ale neznamená automaticky spoluzavinenie poškodeného
na následkoch dopravnej nehody, ktoré by bolo možné ustáliť len na základe znaleckého dokazovania.
Nepripútanie sa bezpečnostným pásom poškodeným preto bez ďalšieho dokazovania a zistenia, že
ovplyvnilo zranenia a smrť poškodeného, nemôže byť dôvodom pre zníženie náhrady nemajetkovej

ujmy pre spoluzavinenie poškodeného. K obdobnému záveru, kde sa však posudzovala skutočnosť, že
zomrelá chodkyňa pri dopravnej nehode bola pod vplyvom alkoholu, ale nebolo preukázané, že by táto
skutočnosťovplyvnilapriebehdopravnejnehody,dospelajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudku
4Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012.

18. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, bolo preukázané, že vodič motorového vozidla, ktoré
bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, zavinil smrť G. T. a tým neoprávnene zasiahol do súkromia
žalobcov chráneného v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka. Jeho konanie bolo protiprávne, a
preto bolo právne dôvodné uznať základ uplatneného nároku žalobcov, keďže nepochybne úmrtie ich
blízkej osoby - syna a brata predstavuje závažný zásah do ich práva na súkromie a rodinného života.

Zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa vyplýva z § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Tým je daná aj jeho pasívna legitimácia.

19.Vdanomprípadeneboližiadnepochybnostiovznikunárokužalobcovnanáhradunemajetkovejujmy
v dôsledku smrti ich syna a brata, čím došlo k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb, ktoré

s poškodeným boli veľmi silné. Niet pochýb o tom, že všetci žalobcovia intenzívne pociťujú stratu G. s
veľkým žiaľom a bolesťou a sú z tejto skutočnosti traumatizovaní. Žalobcovia dostatočným spôsobom v
rámci svojho výsluchu, resp. v písomnom vyjadrení preukázali aký negatívny vplyv mala smrť ich syna,
resp. brata na ich život a ako intenzívne prežívajú jeho stratu. Stratou dieťaťa najviac trpia jeho rodičia.
Aj keď každý človek sa so stratou blízkej osoby nevyrovnáva rovnako, v tomto prípade súd dospel k

záveru, že dôsledky traumy zo smrti G. sú najvýraznejšie u žalobkyni v 1. rade, ktorá sa musí liečiť u
psychiatra. Súvisí to aj s tým, aký silný vzťah bol medzi ňou a nebohým G.m, ktorý jej bol veľkou oporou v
každodennom živote, nakoľko manžel bol pracovne vyťažený a pracoval mimo domova a G. pomáhal aj
pri opatere o svoju invalidnú sestru a mladšiu E.. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a závery považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu v 1. rade vo výške 15.000

eur, žalobcu v 2. rade vo výške 13.000 eur a pre súrodencov nebohého - žalobcov v 3. až 8. rade po
7.000 eur. Túto výšku považoval za súladnú s princípom primeranosti a proporcionality, a preto žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

20. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcov, ktoré odznelo až v záverečnom prednese a ktorým žiadal

zohľadniť požitie omamných a psychotropných látok odsúdeným G., čo uviedol prokurátor vo svojom
záverečnom prednese na pojednávaní v trestnej veci, súd dodal, že prokurátor uviedol aj to, že kedy
k tomu malo dôjsť, zistené nebolo a zároveň potvrdil, že vplyv tejto skutočnosti na priebeh dopravnej
nehody nebolo možné objektívne posúdiť. Preto aj súd v tomto spore považuje túto argumentáciu
právneho zástupcu žalobcov za irelevantnú a opäť poukazuje na viazanosť trestným rozsudkom, v

ktorom pri výroku o vine odsúdeného sa vôbec uvedená skutočnosť neuvádza.

21. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.22. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to proti všetkým jeho výrokom, podali v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 45.000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu 40.000 eur,

žalobcovi v 3. rade sumu 15.000 eur, žalobcovi v 4. rade sumu 15.000 eur, žalobcovi v 5. rade sumu
15.000 eur, žalobkyni v 6. rade sumu 15.000 eur, žalobcovi v 7. rade sumu 15.000 a žalobkyni v 8. rade
sumu 15.000 eur. Ako dôvod uviedli, že žalobcovia považujú priznané sumy náhrady nemajetkovej ujmy
za nepostačujúce s poukazom na mimoriadnu intenzitu zásahu do ich osobnej integrity. Je nepochybné,
že žiadna suma priznaná súdom nemôže odstrániť spôsobenú ujmu žalobcom, ani nahradiť ľudský

život nebohého G. T.. Cieľom inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy je však túto ujmu aspoň čiastočne
zmierňovať, a to najmä v prípadoch akým je tento, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza
do úvahy. Žalobcovia mali so svojim nebohým synom a bratom silné sociálne, morálne a citové putá
vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom v dôsledku jeho úmrtia utrpeli nesmierne
intenzívnu nemajetkovú ujmu, čo bolo jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním. Z nečakanej
tragickej a celkom zbytočnej smrti nebohého syna a brata žalobcovia doposiaľ prežívajú pocity úzkosti,

smútku, zúfalstva a šoku. Žalobcovia tvorili s nebohým maloletým G.m pred dopravnou nehodou plne
fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. V rámci vykonaného dokazovania
bolo rovnako preukázané, že nebohý navyše pomáhal žalobkyni v 1. rade pri výchove jej najmladšej
dcéry, žalobkyne v 8. rade a žalobkyne v 6. rade, ktorá trpí mentálnym postihnutím. Dopravnou nehodou
došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských a rodinných väzieb tvoriacich základ súkromného

a verejného života žalobcov a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie
a rodinný život. Práva na ochranu osobnosti žalobcov boli závažným spôsobom porušené, pričom
tieto následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho
zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola ňou primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá
nemajetková ujma žalobcov. Vzniknutá trauma je z ich života prakticky neodstrániteľná, ale aj týmto

konaním je možné ju len čiastočne kompenzovať.

23. Prvoinštančný súd sa síce stotožnil s vyššie uvedenými faktormi, avšak následne kvantifikuje výšku
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy podľa kritérií, ktoré sú v prejednávanej veci neaplikovateľné,
pričom ich aplikácia zakladá kvalifikovanú vadu rozsudku. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v

prevyšujúcej časti zamietnutá, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť náležite odôvodnená a mať základ v konkrétnych skutkových zisteniach súdu, ktoré zohľadňujú
okolnosti prejednávaného prípadu a závažnosť vzniknutej ujmy. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy

konajúcim súdom prvej inštancie sa javí ako neprimerane nízka, keďže dostatočne nezohľadňuje
skutočnosti majúce zásadný význam pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa v 1. rade
sa v dôsledku tragického úmrtia svojho syna majúceho v čase smrti len 16 rokov, lieči na psychiatrii,
čo bolo preukázané. Žalobkyňa v 6. rade trpiaca mentálnou retardáciou a žalobkyňa v 8. rade boli
do značnej miery odkázané (výchovne aj emocionálne) na nebohého G., keďže intenzívne pomáhal

žalobkyni v 1. rade s ich výchovou a túto odkázanosť je potrebné premietnuť do výšky priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy. Žalobkyne v 6. a 8. rade, ktoré sú obe prakticky maloleté, sa s úmrtím G. nedokážu
vyporiadať, nenávratne im to rozvrátilo ich detstvo a detskú psychiku, čo ich poznamená na celý život.
V uvedenom kontexte nie je možné obísť ani to, že spôsobená trauma žalobkyňu v 8. rade obmedzila
aj v štúdiu a študijných výsledkoch, čo bude mať za následok aj zníženie miery ďalšieho uplatnenia v

budúcnosti.

25. Vinník dopravnej nehody - odsúdený G. G. sa na riadnom výsluchu vykonanom zákonným
spôsobom podľa Trestného poriadku výslovne priznal k požitiu omamných a psychotropných látok
bezprostredne pred jazdou (strana 6 zápisnice z hlavného pojednávania z 20.01.2023). Táto skutočnosť

mározhodujúcivýznampreurčenievýškynáhradynemajetkovejujmyvzmyslerozhodnutiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo 252/2021. Uvedené pri
rozhodovaní zohľadnené vôbec nebolo.

26. Je nespochybniteľné, že negatívny zásah do osobnej sféry pôsobí zraňujúco individuálne a

rozmanito u každej fyzickej osoby inak, lebo každý človek, sama jeho podstata, jeho emócie,
vzťahy k iným sú veľmi individuálne. Ľudia nevnímajú vždy rovnako okolnosti vonkajšieho sveta a
ich vzťahy s inými vykazujú znaky osobnosti, neopakovateľnosti a jedinečnosti. Vzhľadom na to aj
dôsledky zásahov do osobnostných sfér života každej fyzickej osoby sú vysoko individuálne. Navyjadrenie rozsahu intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy od týchto oblastí súkromného a rodinného
života a následné vyčíslenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy konajúcim súdom je nepostačujúce len
jednoduché porovnanie s inými, i keď obdobnými prípadmi, bez zohľadnenia individuálnych čŕt daného

konkrétneho prípadu. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje finančné odškodnenie
najbližších príbuzných usmrtenej osoby a zároveň môže byť znakom uznania duševného utrpenia
pozostalých a symbolom solidarity, ktorý môže vytvoriť čiastočné zadosťučinenie a spravodlivosť.
Čiastočné zadosťučinenie a spravodlivosť je pre žalobcov dôležité o to viac, že vinník dopravnej nehody
G. G. bol odsúdený len podmienečne, čo žalobcov značne frustruje. Žalobcovia sa s úmrtím G. nie

sú schopní vyporiadať, nenávratne to rozvrátilo ich psychiku, čo ich poznamená na celý život. Značne
zraniteľnou je žalobkyňa v 6. rade, ktorá trpí mentálnym postihnutím a ktorá bola do značnej miery
odkázaná na pomoc a starostlivosť zo strany G., ktorý bol pre ňu každodennou oporou.

27. S prihliadnutím na charakter vzťahu medzi nebohým G.m a žalobcami považujú žalobcovia výšku
náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenú v žalobe za primeranú.

28. Žalovaný navrhol rozsudok v jeho zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k
vyhovujúcej časti požadoval odvolanie žalobcov odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

29. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v

spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov smerujúce proti zamietavému výroku rozsudku nie je
opodstatnené.

30. V tejto časti sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. Právna úprava povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla je obsiahnutá v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento právny predpis a rovnako ani Občiansky
zákonník termín škoda nedefinuje. Vo všeobecnosti pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia

zákona. Ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia upravené v ust. § 444 Občianskeho
zákonníka. Ak samotný Občiansky zákonník pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia tieto
nemajetkové ujmy považuje za súčasť náhrady škody, niet rozumného dôvodu vylúčiť z pôsobnosti
zákona č. 381/2001 Z.z. nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa
stali obeťami dopravnej nehody, a to len preto, lebo možnosť priznania takejto nemajetkovej ujmy je

systematicky zaradená do prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúceho v ust. § 11 a nasledujúcich
ochranu osobnosti.

32. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
uvedené v prílohe. V tejto prílohe v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev

a Európskej únie sú uvedené i Smernica Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5/EHS
z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a tretia Smernica Rady 90/232/EHS zo

14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno
posudzovať izolovane bez ohľadu na cieľ sledovaný vyššie uvedenými smernicami.

33.KotázkekrytianáhradyujmypovinnýmpoistenýmzásadnestanoviskovyslovilSúdnydvorvosvojom

rozsudku vydanom dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 týkajúcej sa Kataríny Haasovej. V tomto rozhodnutí
uviedol, že článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a ods. 2 druhejSmernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zmenenej a doplnenej
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005 a článok 1 ods. 1 tretej Smernice

Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo

uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor v rozhodnutí zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry
sa ustanovenia práva únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo
všetkých jazykoch únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva únie sa
má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je
súčasťou. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej Smernice v podstate používajú pojem
„ujma na zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“, treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení

a Smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“, a
pripomenúť, že uvedené ustanovenia a Smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto
okolností treba uplatniť extenzívny výklad, a to taký, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma,
ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné
v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj

psychickú traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou
a treťou Smernicou patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu
domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení
s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej Smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa

tejto Smernice platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu
oprávnená na náhradu škody spôsobnej motorovými vozidlami. Na druhej strane treba spresniť, na
rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, že tretia Smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak
stanovila povinné krytie škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné.
Okrem toho, keďže pojem škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej Smernice nie je nijako presnejšie

vymedzený, v rozpore s tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody akou
je nemajetková ujma majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu,
mali by sa vylúčiť z tohto pojmu. Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej Smernici
nemožno dospieť k záveru, že normotvorca únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito Smernicami len
na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada

škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli
blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením
v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej Smernice. V prejednávanej veci by
to tak malo byť, nakoľko osoby nachádzajúce sa v postavení pani Kataríny Haasovej a jej dcéry majú v
súlade s ust. § 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej

v dôsledku úmrtia ich manžela, resp. otca. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená
slovenskou vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho
zákonníka, ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá
od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť
poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z ust. § 11 a § 13 českého

Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič
nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za
škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.

34. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia pod pojem škoda na zdraví použitý v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona

č. 381/2001 Z.z. treba zahrnúť i nemajetkovú ujmu utrpenú v dôsledku úmrtia blízkeho príbuzného
pri dopravnej nehode. Pre možnosť pokrytia takejto náhrady povinným poistením zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlajeprávnevýznamnéto,čivnútroštátneprávonáhradu
tejto nemajetkovej ujmy upravuje a nie to, že uvedená náhrada nie je začlenená do časti týkajúcej sa
zodpovednosti za škodu. V podmienkach Slovenskej republiky je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru o potrebe pokrytia
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode
povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel dospel Súdny
dvor i v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-277/12 žalobcu Vitalijsa Drozdovsa.35. Výklad pojmu „ujma“ podal Súdny dvor i vo veci žalobcu Axela Walza vedenej pod sp. zn.
C-63/09. V zmysle tohto rozsudku pojem „ujma“ tvoriaci podklad článku 22 ods. 2 Dohovoru o

zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretý v Montreale 28.05.1999,
ktorý stanovuje obmedzenie zodpovednosti leteckého dopravcu za ujmu spôsobenú najmä stratou
batožiny, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu.

36. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov je potrebné mať na pamäti ich účel a zmysel. Je preto

nevyhnutné vychádzať z osobitosti každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených
skutkových okolnostiach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť ako v danej veci značne
komplikované a netypické. To ale nezbavuje všeobecné súdy povinností urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie, hoci sa to môže javiť zložité. Písané právo je treba vykladať tak, aby plnilo svoju funkciu
spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému, aby obstálo podľa zdravého rozumu a
predstáv spravodlivosti panujúcich v spoločnosti.

37. Podľa ust. § 13 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby

alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Uvedené ustanovenie pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zníženia
dôstojnosti fyzickej osoby, a to za situácie, ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Právo
na súkromie sa neobmedzuje len na slobodné rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností
týkajúcich sa jej súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia

fyzickej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a
rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, nakoľko súčasťou súkromného života je tiež rodinný
život zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy sociálne a morálne. Rodinný život
zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu
trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah

do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom
k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám predstavovať tak
vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobností pozostalého, že môže byť kvalifikovaná
ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva
podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v

dôsledku smrti blízkej osoby. Ak k smrti blízkej osoby dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla,
vzniknutá nemajetková ujma musí byť pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

38. V súvislosti s posudzovaním otázky či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá povinným

zmluvným poistením je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.12.2015 vydané vo veci III. ÚS 646/2015. V tomto rozhodnutí, ktorým bola sťažnosť odmietnutá
ako zjavne neopodstatnená Ústavný súd skonštatoval, že hoci vo veci C-22/12 súdny dvor viackrát
zdôraznil,ženiejeoprávnenývykladaťustanoveniavnútroštátnehopráva,jezjavné,žeakovnútroštátne
právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych

ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám
obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z
povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V Slovenskej
republike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla upravuje zákon č.381/2001 Z. z. , podľa ktorého má aj sťažovateľka ako poisťovateľ oprávnenie

vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.

39. Tento záver Ústavný súd Slovenskej republiky zopakoval i v uznesení zo dňa 17.8.2016 vydanom
vo veci I. ÚS 474/2016. K tomuto ešte navyše dodal, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím
na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada
škody.40. Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv

pozostalých obetí dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. Uvedený záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 31.07.2017 vydaného vo veci 6MCdo 1/2016, ktorý bol publikovaný v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. 61.

41. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcom je potrebné dodať, že táto je
primeraná. Smrť blízkej osoby žalobcov bez akýchkoľvek pochybností spôsobil poistenec žalovaného,
za čo bol právoplatne odsúdený.

42. Ust. § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie
je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti.

Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah
do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu
na jednotlivých stránkach osobnosti. Súdna prax rozlišuje 3 prostriedky ochrany osobnostných práv, a
to: 1/ žalobu na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2/ žalobu na odstránenie
následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba) a 3/ žalobu na poskytnutie primeraného

zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv
sa podľa jednotlivých okolností konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak
si to vyžaduje ich účel). Z ustanovenia § 13 vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na
osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia,
poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v týchto prípadoch, kde došlo k

porušeniu osobnostných práv v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná
inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia
v peniazoch. Spôsob odstránenia následkov zásahu do osobnostných práv bude rozdielny podľa povahy
veci, najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu
došlo. Zo žaloby žalobcov je zrejmé, že sa jedná o satisfakčnú žalobu, a to so zreteľom na to, že zásah

do osobnostných práv nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

43. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť
svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to na závažnosť
vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to ako na strane žalobcov, tak

aj na strane žalovanej. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu
ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej
ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti
preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1

Občianskeho zákonníka a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých dôsledkov.

44. V danom prípade nespochybniteľne došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého ako aj
jeho rodiny v tej najhoršej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len ospravedlnením či
prinavrátením do pôvodného stavu. Vzhľadom k tomu, že došlo k usmrteniu syna a brata žalobcov, z

hľadiska pozostalých trestno-právna ochrana je nedostatočná, rovnako ako klasická občianskoprávna
ochrana prostredníctvom náhrady škody s poukazom na citovú ujmu vzniknutú žalobcom.

45. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle ust. § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní

vychádzať ex offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania.

46. Všeobecne platí, že spôsob ochrany osobnosti musí byť primeraný povahe zásahu, pričom

nutnosťou je stanoviť mieru závažnosti zásahu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy.
Treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a
posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.47. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určenítejtovýškysúdmusíprihliadnuťajnaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Tietookolnosti
môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.

48. V danom prípade rodine žalobcov nespochybniteľne vznikla nenapraviteľná ujma, strata ich syna
a brata. Závažným spôsobom bolo dotknuté právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život, pričom

s prihliadnutím na charakter zásahu je vylúčené domáhať sa morálneho zadosťučinenia v zmysle ust.
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

49. Smrťou G. T. bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma, strata mladého života. Smrť syna
žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobcov v 3. až 8. rade spôsobila veľmi závažný a nenapraviteľný zásah

do ich súkromného a rodinného života a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade
nemôže byť postačujúca na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobcov. Od smrti syna a brata
žalobcov je rodina ochudobnená o sféru vzťahov s nebohým ako najbližším rodinným príslušníkom.
Žalobcovia stratili možnosť prejavovať mu lásku, priazeň, dostávať oporu, porozumenie. Došlo k
nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného a rodinného života. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej

ujme, ktorú možno len zmierniť priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu.

50. Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma
nenahradí žalobcom syna a brata, no môže zmierniť následky vzniknutej nemajetkovej ujmy. Priznanie
nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, aj keď Občiansky zákonník nestanovuje

maximálnu,animinimálnuvýškufinančnéhozadosťučinenia,totomusíbyťprimerané.Jehozmyslomnie
je byť finančnou zábezpekou, zdrojom obživy, ani náhradou príjmu a nemôže tiež viesť k neprimeranému
obohacovaniu sa. Priznaná výška finančného zadosťučinenia je postačujúca a primeraná okolnostiam
prípadov, ako aj závažnosti zásahu do nemajetkovej sféry. Žalobcovia budú stratu syna a brata pociťovať
po celý život. Na druhej strane sa prihliadlo aj na osobu škodcu, jeho správanie, keď k spáchaniu skutku

sa priznal a tento oľutoval.

51. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú rodičmi nebohého. So svojim nebohým synom prešli všetkými životnými
fázami a to od prvých krokov, predškolského obdobia, ako aj obdobia školskej výchovy. Silné citové
väzby, ktoré žalobcov v 1. a 2. rade spájali s ich zosnulým synom, boli následne prerušené pri dopravnej

nehode ešte predtým ako syn žalobcov v 1. a 2. rade dosiahol plnoletosť. Z rodičov, teda zo žalobcov
v 1. a 2. rade, sa so smrťou syna ťažšie vyrovnávala jeho matka, žalobkyňa v 1. rade. Nebohý G.
bol jej veľkou oporou v každodennom živote a pomáhal jej s opaterou invalidnej žalobkyne v 6. rade
a mal. žalobkyne v 8. rade. U žalobkyni v 1. rade došlo aj k zhoršeniu jej zdravotného stavu, pričom
jej bola stanovená diagnóza akútnej stresovej reakcie. Za takejto situácie bolo namieste za primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade považovať sumu 15.000 eur, teda sumu o
2.000 eur vyššiu v porovnaní so sumou 13.000 eur z toho istého titulu priznanú žalobcovi v 2. rade ako
druhému rodičovi nebohého. Rovnako správnym je i rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy
pre žalobcov v 3. až 8. rade ako súrodencov nebohého v čiastke po 7.000 eur pre každého z nich. Takto
priznanú výšku je potrebné považovať za súladnú s princípom primeranosti a proporcionality, nakoľko

je nepochybné, že smrťou G. boli najviac postihnutí jeho rodičia.

52.Vzhľadomnazistenýskutkovýstavsúdprvejinštanciesprávnepostupoval,aknáhradunemajetkovej
ujmy stanovil diferencovane vo vzťahu ku každému zo žalobcov.

53. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, sú v zmysle ust. § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka určujúce pre stanovenie výšky náhrady súdom. Určenie tejto náhrady
ale nemôže byť svojvoľné a ničím neobmedzené. V prejednávanej veci stanovená náhrada pri strate
syna sumou 15.000 eur u žalobkyni v 1. rade a sumou 13.000 eur u žalobcu v 2. rade a pri strate brata
sumou 7.000 eur u každého zo žalobcov v 3. až 8. rade sa nedá podľa ustálenej súdnej praxe považovať

za neprimeranú. Neoprávneným zásahom poistenca žalovaného, na ktorom sa nikto zo žalobcov ani
čiastočne nepodieľal, došlo k nezvratnej, nenahraditeľnej a neodčiniteľnej deštrukcii interpersonálnych
väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým aj k intenzívnemu zásahu do právana súkromie a rodinný život, pričom uvedený zásah obral žalobcov o možnosť ďalšieho udržiavania a
rozvíjania vzťahov so zosnulým.

54. Správne je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok
žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška uplatneného nároku teda bez akýchkoľvek
pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné
úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška

plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo povinnosťou
žalobcov v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. V sporovom konaní je kritérium procesného
úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie
ustanovenia § 255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj
vtedy, ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška
nároku závisí od úvahy súdu.

55.Vychádzajúczuvedenéhoodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzust.§387C.s.p.rozsudokvspojení
s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

56. Zároveň odmietol odvolanie proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1.
rade 15.000 eur, žalobcovi v 2. rade 13.000 eur a žalobcom v 3. až 8. rade, každému z nich po 7.000
eur ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C.s.p.).

57. Kto je oprávnený podať odvolanie upravuje ust. § 359 C.s.p. V zmysle tohto ustanovenia odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

58. V prejednávanej veci v prípade výroku, ktorým bolo žalobe žalobcov čiastočne vyhovené, osobou
oprávnenou na podanie odvolania mohol byť iba žalovaný. Žalovaný však odvolanie nepodal v dôsledku
čoho žalobcovia nemajú postavenie osôb oprávnených na podanie odvolania.

59. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto sa rozhodlo v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli a neúspešní žalobcovia nemajú
právo na ich náhradu.

60. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).