Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 55Ca/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124216794
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124216794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou vo veci Európskeho konania s nízkou hodnotou

sporu navrhovateľa: Sumfinidade Unipessoal LDA ZFM, A., ulica Rua Correia Teles, 28 A, 1350-100
Lisabon, Portugalsko proti odporcovi: ZITA HANČÁKOVÁ - CESTOVNÁ KANCELÁRIA DELTA -TRAVEL
AGENCY, so sídlom Letná 45, 040 01 Košice, Slovensko, IČO: 17 098 726, právne zastúpený Vojčík &
Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, Košice, o zaplatenie 5.000,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.860,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.860,- Eur od 30.12.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa prostredníctvom návrhu na uplatnenie pohľadávky (Tlačivo A – Európske konanie
s nízkou hodnou sporu) doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.9.2024 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 5.000,00 Eur. Zároveň žiadal úhradu trov konania v sume 95 Eur a sumy 67 Eur.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ vlastní výhradné ekonomické práva na obrazové diela
vytvorené známym fotografom a umelcom B. C.. Predmetné umelecké diela zobrazujú jedinečnú
umeleckú víziu, štýl a odborné znalosti v oblasti fotografií. Dňa 30. júna 2020 B. C. uzavrel výhradnú
licenčnú zmluvu s navrhovateľom, na základe ktorej navrhovateľ získal celosvetové, výhradné práva na
uvádzanie na trh a práva na kopírovanie, reprodukovanie, zobrazovanie, prenos, vysielanie, modifikáciu,
úpravu, vytváranie odvodených diel a publikovanie všetkých jeho fotografií (ďalej iba „diel“). Navrhovateľ
ako držiteľ licencie a zástupca pána C. realizuje predaj jeho fotografických diel prostredníctvom webovej

stránky D.. Diela sú predávané navrhovateľom ako limitované edície E. F. A. a sú licencované za
výhradných podmienok. Ďalej navrhovateľ poukázal na umelca B. C., ktorý je uznávaný umelecký
fotograf známy svojou prácou a práve týmto fotografickým dielom vytvoril jedinečné umelecké dielo a
zároveň poukázal na samotné umelecké dielo, ktorého kompozíciu starostlivo naplánoval, aby viedol
pohľad diváka k hlavným bodom záujmu. Scénu zachytil v optimálnom dennom čase, čím zvýraznil farby
avytvorilvizuálnuhĺbku.Podľanavrhovateľaodporcaspravujewebovústránkuhttp://www.ckdelta.sk/na
svoje podnikanie. Na tejto stránke odporca neoprávnene zobrazil fotografiu s názvom „St. G.,s Basilica /

Kraków, Poland“, čo bolo urobené bez súhlasu navrhovateľa. Umelecké dielo bolo zverejnené na
stránke http://sumfinity.com/photos/poland/krakow/st-marys-basilica/ a to dňa 23.02.2014. Navrhovateľ
uviedol, že je zodpovednosťou odporcu overiť si tieto skutočnosti pred použitím fotografie. Jednoduchým
vyhľadávaním obrázku, by bol odporca presmerovaný na webové stránky navrhovateľa, kde je možnési zakúpiť licenciu na použitie jednotlivých fotografií. Autorské právo je registrované na úrade pre
autorské práva v USA. Dňa 13.9.2021 sa navrhovateľ dozvedel o porušení svojho autorského práva
odporcom a doručil odporcovi oficiálne varovanie, rozpis nákladov a škôd. Odporca nereagoval ani na

rad nasledujúcich správ. Navrhovateľ uviedol výpočet škody a to uvedením cenového modulu ponúkanej
licencie s poukazom na celosvetovú exkluzivitu fotografie a cena závisí od dĺžky licencie a je verejne
dostupná na webovej stránke a to v rozsahu do 6 mesiacov v sume 1.465,- Eur, do 1 roka v sume 1.615,-
Eur,do3rokovvsume2.330,-Eurado5rokovvsume2.860,-Eur.Navrhovateľuviedol,žepredpokladá,
že odporca zverejnil fotografiu dňa 30.10.2020 a to dátum poslednej úpravy) do 16.8.2024. Poplatok za

licenciu preto vypočítal na sumu 2.860,- Eur. Ďalej uviedol, že by mal byť pridaný príplatok vo výške
100 % za neoznačenie fotografa. Ak nie poskytnuté správne označenie, uplatňuje sa 100 % prirážka,
ako je uvedené na ich verejne dostupnom cenníku. Táto prirážka má kompenzovať finančnú stratu a
znížené uznanie značky. Celková suma podľa navrhovateľa tak predstavuje výšku 5.720,- Eur a celková
licencia za 2 fotografie by bola 6.460,- Eur, avšak nárok je znížený na 5.000,- Eur z dôvodu postupu
pre európske konanie s nízkou hodnou sporu. Fotografické dielo je chránené podľa práva Európskej

únie ako aj medzinárodného práva v zmysle Smernice č. 2006/116/ES a Bernskej dohody o ochrane
literárnych a umeleckých diel. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby všetky predvolania a oznámenie týkajúce
sa konania boli zaslané na adresu navrhovateľa, ako aj na email.

3. K návrhu navrhovateľ pripojil listinné dôkazy, ktoré označil a to kópie Zmlúv, výhradné podmienky

– príklad faktúr, originálna fotografia zobrazujúca dátum, kedy bola vytvorená fotografická práca a
platforma odporcu – digitálny snímok obrazovky.

4. Mestský súd Košice dňa 3.10.2024 zaslal odporcovi v zmysle Čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu (ďalej iba „Nariadenie EP a Rady č. 861/2007“) tlačivo na odpoveď (Tlačivo C – Tlačivo na
odpoveď).

5. V súlade s čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 mal odporca tridsať dní
na odpoveď tým, že vyplnil časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, ktorú súdu doručil dňa 6.11.2024. V

doručenej odpovedi odporca uviedol, že na webových stránkach naozaj mal niekoľko rokov umiestenú
ilustračnú fotografiu z námestia v meste Krakow. Odporca ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či
pán B. C. je skutočne autorom spornej fotografie. Odporca v minulosti poveril vytvorením ich webových
stránok tretiu osobu a to agentúru BAJAN, ktorá je označená v päte webovej stránky CK DELTA ako
bajan.sk a sporná fotografia bola pridaná na ich webové stránky zamestnancom zhotoviteľa webových

stránok. Odporca ďalej uviedol, že konal v dobrej viere, že prípadné autorské práva má dodávateľ jeho
webových stránok vysporiadané a nemal žiaden dôvod sa domnievať, že tomu tak nie je. Odporca
k tomu, že navrhovateľ ho v minulosti upozornil a zaslal mu „varovania“ ohľadom autorských práv k
spornej fotografii, odporca uviedol, že o týchto varovaniach nemal vedomosť, pričom ak mu aj boli nejaké
správy doručené napríklad e-mailom, odporca nehovorí anglicky ani portugalsky a preto by ani nevedel

reagovať. Odporca hneď po doručení uplatnenia pohľadávky skúmal, aký je zdroj fotografie námestia v
Krakowe, ktorú mal umiestnenú na svojich webových stránkach. Zdroj sa mu zistiť nepodarilo. Zároveň
odporca uviedol, že bol celý čas dobromyseľný, nekonal v úmysle porušiť autorské práva autora spornej
fotografie. Navyše, keď vyhľadával, kde všade sa sporná fotografia nachádza, zistil prostredníctvom
služby Google Lens, že táto fotografia je umiestená na desiatkach iných webových stránok. V prípade

uplatneniapohľadávkyvovýške2.860,-Eurzapoužitiespornejfotografie,odporcauviedol,žeideocenu
licenciu, ktorú má navrhovateľ uvedenú jednostranne na svojich stránkach. Odporca tým nespochybňuje
umelecké kvality autora, ale suma 2.860,- Eur je neobvykle vysoká, a to aj s ohľadom na časové
obmedzenie použitia fotografie do 5 rokov. Odporca poukázal na ustanovenie § 442a ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (pozn. slovenský právny predpis), kde

platí, že „Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej
zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by
za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane
vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.“ V prípade, ak by
odporca vedel, že cena licencie na obdobie do 5 rokov na použitie akejkoľvek fotografie je 2.860,- Eur,

nikdy by nesúhlasil s tým, aby mu zhotoviteľ webových stránok zabezpečil fotografiu s takouto drahou
licenciou. Odporca uviedol, že je bežné a zvyčajné, že cena licencie za použitie fotografie z fotobanky
je nanajvýš niekoľko sto eur a uviedol príklad, že iná fotografia námestia v Krakowe je dnes ponúkaná
na stránkach fotobanky Getty Images za jednorazovú cenu 475,- Eur vo vysokom rozlíšení (Large) abez časového obmedzenia (Royalty free). V súlade s citovanou právnou úpravou je tak zvyčajná cena
na úrovni rádovo stoviek a nie tisícov eur. V prípade zvyšnej časti pohľadávky nad 2.860,- Eur odporca
uviedol, že táto sankcia je však iba jednostranne uvedená na stránkach navrhovateľa a odporca by s

takouto podmienkou nikdy nesúhlasil a nebol zmluvnou stranou. Odporca navrhol, že ak by súd posúdil,
že skutočne došlo k porušeniu autorských práv navrhovateľa, aby priznal navrhovateľovi sumu vo výške
500,- Eur, ktorá predstavuje podľa odporcu zvyčajnú odmenu za licenciu a za použitie fotografie so
zákonným úrokom z omeškania od uplatnenia nároku do zaplatenia a nepriznal stranám náhradu trov
konania, resp. ak súd vyhodnotí, že nedošlo k porušeniu autorských práv navrhovateľa, navrhol, aby

súd nevyhovel návrhu v celom rozsahu a priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % odporcovi.

6. Mestský súd Košice dňa 7.11.2024 zaslal navrhovateľovi v zmysle Čl. 5 ods. 4 Nariadenia EP a Rady
č. 861/2007 kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

7. V súlade s čl. 7 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 861/2007 súd do 30 dní od doručenia odpovede

navrhovateľa vydal rozsudok o pohľadávke navrhovateľa.

8. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu oboznámenia sa s obsahom listinných dôkazov predložených
navrhovateľom ako aj listinným dôkazmi a tvrdeniami predloženými odporcom, v súlade s čl. 9
Nariadenia EP a Rady č. 861/2007 a zistil, tento skutkový stav a súd vec právne posúdil a to podľa

nasledujúcich ustanovení.

9. Súd pri vydaní tohto rozsudku postupoval v súlade s vnútroštátnym procesným právnym predpisom,
zákonom č. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP.“), a to v zmysle čl. 19 Nariadenie
EP a Rady č. 861/2007, podľa ktorého pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo

veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsavediekonanie.

10. V zmysle Čl. 5 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné konanie.

11. V zmysle Čl. 5 ods. 1a Nariadenia EP a Rady č. 861/2007, súd alebo tribunál uskutoční ústne
pojednávanie, len ak sa domnieva, že nie je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov,
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť zamietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti sporu nie je pre spravodlivé vedenie konania potrebné ústne
pojednávanie. Dôvody zamietnutia sa uvedú písomne. Proti tomuto zamietnutiu nemožno podať opravný

prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku.

12. V zmysle Čl. 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 861/2007, tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky, odpoveď, akákoľvek protipohľadávka, akákoľvek odpoveď na protipohľadávku a akýkoľvek
opis príslušných podporných dokumentov sa predkladajú v jazyku alebo v jednom z jazykov, v akom sa

vedie konanie súdu alebo tribunálu.

13. V zmysle Čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia EP a Rady č. 861/2007, do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie

podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany
na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

14. V zmysle Čl. 16 Nariadenia EP a Rady č. 861/2007, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v
konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné

alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

15. V zmysle Čl. 19 Nariadenia EP a Rady č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie.

16. V zmysle Čl. 1 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886
(Ďalej iba „Bernský dohovor“), štáty, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, tvoria Úniu na ochranu práv
autorov k ich literárnym a umeleckým dielam.17. V zmysle Čl. 2 ods. 1 Bernského dohovoru, výraz "literárne a umelecké diela" zahŕňa všetky
výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia,

ako: knihy, brožúry a iné písomné diela; prednášky, preslovy, kázne a iné diela takej istej povahy;
dramatické alebo hudobno-dramatické diela; choreografické diela a pantomímy; hudobné skladby s
textom alebo bez textu; filmové diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom
obdobným filmu; kresliarske, maliarske, architektonické, sochárske, rytecké, litografické diela, ktorým sú
na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným fotografii; diela úžitkového umenia; ilustrácie,

zemepisné mapy; plány, náčrtky a plastické zemepisné, miestopisné, architektonické alebo vedecké
diela.

18. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Bernského dohovoru, podľa tohto dohovoru sú chránení a) autori, ktorí sú
občanmi niektorého zo štátov Únie, pre svoje diela, či už uverejnené alebo nie; b) autori, ktorí nie sú
občanmi niektorého zo štátov Únie, pre svoje diela prvý raz uverejnené v niektorom z týchto štátov alebo

súčasne v štáte, ktorý nie je členom Únie, a v štáte Únie.

19. V zmysle Čl. 5 ods. 1 Bernského dohovoru, autori majú vo vzťahu k dielam, pre ktoré sú chránení
podľa tohto dohovoru, v ostatných štátoch Únie okrem štátu pôvodu diela práva, ktoré príslušné
zákony už priznávajú alebo v budúcnosti priznávajú ich občanom, ako aj práva osobitne priznané týmto

dohovorom.

20. V zmysle Čl. 6 bis ods. 1 Bernského dohovoru, nezávisle od autorských majetkových práv a aj po
ich postúpení má autor právo uplatňovať svoje autorstvo k dielu a odporovať každému znetvoreniu,
skomoleniu alebo inej zmene diela, ako aj inému zásahu do diela, ktorý by bol na ujmu jeho cti alebo

dobrej povesti.

21. V zmysle Čl. 6 bis ods. 2 Bernského dohovoru, práva priznané autorovi podľa odseku 1 sa
po jeho smrti zachovávajú aspoň do zániku autorských majetkových práv a vykonávajú ich osoby
alebo inštitúcie oprávnené na to právnym poriadkom štátu, kde sa uplatňuje nárok na ochranu. Tie

štáty, ktorých právny poriadok platný v čase ratifikácie tohto Aktu alebo prístupu k nemu neobsahuje
ustanovenie zabezpečujúce ochranu všetkých práv uznaných podľa odseku 1 po autorovej smrti, môžu
však ustanoviť, že niektoré z týchto práv autorovou smrťou zanikajú.

22. V zmysle Čl. 6 bis ods. 3 Bernského dohovoru, právne prostriedky ochrany práv priznaných v tomto

článku sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom sa uplatňuje nárok na ochranu.

23. V zmysle Čl. 7 ods. 4 Bernského dohovoru, zákonodarstvám štátov Únie sa vyhradzuje možnosť
ustanoviť dobu ochrany pri fotografických dielach a pri dielach úžitkového umenia, pokiaľ sú chránené
ako umelecké diela; táto doba však nesmie byť kratšia ako obdobie dvadsiatich piatich rokov od

vytvorenia takého diela.

24. V zmysle Čl. 9 ods. 1 Bernského dohovoru, autori literárnych a umeleckých diel chránených týmto
dohovorom majú výlučné právo udieľať súhlas na rozmnožovanie týchto diel akýmkoľvek spôsobom
alebo v akejkoľvek podobe.

25. V zmysle Čl. 19 Bernského dohovoru, ustanovenia tohto dohovoru nevylučujú uplatňovanie nároku
na použitie širšej ochrany, ktorú môže zákonodarstvo štátu Únie priznať.

26. V zmysle Čl. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/116/ES z 12. decembra 2006

o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (ďalej iba „Smernica EP a Rady č.
2006/116/ES“), práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru
trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti, bez ohľadu na to, kedy bolo dielo oprávnene
sprístupnené verejnosti.

27. V zmysle Čl. 6 Smernice EP a Rady č. 2006/116/ES, fotografie, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú
výsledkom autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti, sú chránené podľa článku 1. Žiadne iné kritériá
sa na rozhodovanie o ich ochrane nevzťahujú. Členské štáty môžu upraviť ochranu iných fotografií.28. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona v platnom znení, predmetom
autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej
duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu

jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

29. V zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, dielom výtvarného umenia je
maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo
výtvarného umenia a fotografické dielo.

30. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, fotografickým dielom je zachytenie
obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej
činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa odseku 1 sa neuplatnia.

31. V zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, autor je fyzická osoba, ktorá

dielo vytvorila.

32. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, autor má právo na autorstvo
k svojmu dielu.

33. V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, autor má právo a) rozhodnúť o
zverejneníaleboonezverejnenísvojhodiela,b)byťoznačenýakoautorarozhodnúťospôsobetakéhoto
označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob
označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý, c) na nedotknuteľnosť svojho diela,
najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho

diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela
alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.

34. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, autor má právo použiť svoje dielo
a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.

35. V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, dielo je možné použiť iba so
súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, za použitie diela má autor právo

na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods.
1 druhej vety.

37. V zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, použitím diela je najmä

a) spracovanie diela,
b) spojenie diela s iným dielom,
c) zaradenie diela do databázy podľa § 131,
d) vyhotovenie rozmnoženiny diela,
e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela

1. prevodom vlastníckeho práva,
2.vypožičaním,
3. nájmom,
f) uvedenie diela na verejnosti
1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,

2. verejným vykonaním diela,
3. verejným prenosom diela.

38. V zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, pri použití diela podľa § 37 a
39 sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby,

pod ktorej menom, obchodným menom alebo názvom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela
a prameň.39. V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, autor, do ktorého práva sa
neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä

a) určenia svojho autorstva,
b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené,
c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté,

d) poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu
jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane údajov o:

1. vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi, prijímateľovi, odosielateľovi,
vývozcovi alebo predajcovi rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi
služieb,

2. vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom, odoslanom, vyvezenom alebo objednanom
množstve alebo cene rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby,
e) poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora vrátane
údajov o

1. užívateľoch a poskytovateľoch elektronických komunikačných služieb a služieb poskytujúcich obsah,

2. rozsahu použitia diela,

3. priamom alebo nepriamom majetkovom prospechu súvisiacom s takýmto porušením, f) odstránenia

následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným
zásahom, a to

1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z
obehu alebo z iného použitia alebo

2. zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 60 a 61 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo
hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
g) náhrady nemajetkovej ujmy,
h) náhrady škody,

i) vydania bezdôvodného obohatenia.

40. V zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, dohodnutá odmena za udelenie
licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým
podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť

proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.

41. V zmysle § 69 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, ak odmena nie je dohodnutá v
závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia
diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak

a) je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
b) ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom
licencie,
c) v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím

licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena
zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
d) ide o použitie diela novinárskej povahy,
e) ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
f) ide o použitie počítačového programu alebo databázy,

g) ide o použitie diela na nekomerčný účel.

42. V zmysle § 69 ods. 6 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, ak nie je v licenčnej zmluve
dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľujebezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá
v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.

43. V zmysle § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občiansky zákonník“),
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

44. V zmysle § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

45. V zmysle § 442a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo
ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie
iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá
porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.

46. V zmysle § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.

47. V zmysle § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

48. Súd považoval v konaní za nesporné, že odporca má v užívaní a spravuje svoju webovú stránku
http://www.ckdelta.sk/ a to za účelom svojho podnikania. Z listín predložených navrhovateľom je
zrejmé, že odporca na predmetnej stránke, zriadenej za účelom svojho podnikania, zverejnil fotografiu
s názvom „St. G.,s Basilica / Kraków, Poland“, ktorá zároveň bola zverejnená ako umelecké dielo

dňa 23.02.2014 na stránke http://sumfinity.com/photos/poland/krakow/st-marys-basilica/, kde zároveň
navrhovateľ poskytoval možnosť zakúpiť si predmetnú licenciu na použitie spomínanej fotografie. S
poukazom na uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy je zrejmé aj to, že odporca predmetnú
fotografiu s najväčšou pravdepodobnosťou zverejnil najneskôr dňa 30.10.2020 a to s poukazom na
dátum poslednej úpravy na predmetnej fotografii, čo zároveň v konaní odporca nijakým spôsobom

nepoprel.

49. Súd ďalej považoval za zrejmé, že navrhovateľ sa o porušení svojho autorského práva zo strany
odporcu dozvedel dňa 13.9.2021.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že celková výška škody
spôsobenejporušenímautorskýchprávnavrhovateľa,ktorúnavrhovateľstanovilpredloženýmifaktúrami
v obdobných veciach, na sumu vo výške 2.860,- Eur, čo predstavuje samotnú odmenu za požívanie diela
v prípade, ak by zo strany odporcu došlo k uzatvoreniu licenčnej zmluvy s navrhovateľom za účelom
používania spornej fotografie na verejne dostupných stránkach odporcu, ktorý ju primárne využíva na

svoje podnikanie, je dôvodná a v rozsahu, s ktorou sa súd plne stotožnil na základe predložených
listinných dôkazov zo strany navrhovateľa a to obdobnými faktúrami za použitie fotografie, za používanie
v určitom počte rokov, keďže v prípade, ak by došlo k riadnemu uzatvoreniu licenčnej zmluvy za
používanie tohto diela, tak by výška odmeny za spornú fotografiu pozostávala z primerane rovnakej
sumy odmeny za používanie diela, za predmetné roky zverejnenia, resp. do 5 rokov a používanie

diela na stránkach odporcu v súlade s ust. § 69 ods. 1 autorského zákona, ktorý definuje prípadne
dohodnutú odmena za udelenie licencie, ktorá musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela
a očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na
zhodnocovanom diele, čo vzhľadom na zámer odporcu s použitím tohto diela na jeho stránkach, za
účelom podnikania v cestovnom ruchu, sa javí súdu ako zjavne opodstatnená výška náhrady škody

spôsobenej porušením autorských práv navrhovateľa. Na základe uvedeného súd považoval nárok
navrhovateľa týkajúceho sa náhrady spôsobenej škody vo výške 2.860,- Eur v súlade so vnútroštátny
právnym poriadkom a to zákonom č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, ktorý definuje v ust. § 58 ods. 1
citovaného zákona, že autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, sa môže domáhať náhradyškody, ktorá mu týmto predmetný zásahom vznikla a preto považoval súd nárok navrhovateľa v
predmetnej časti za dôvodný.

51. Navrhovateľ zároveň v rámci svojho nároku si spolu s náhradou škody za používanie predmetného
diela uplatnil aj nárok na 100 % príplatku, resp. prirážku za neoznačenie fotografa vo výške dostupnej v
cenníku verejne dostupnom na stránkach navrhovateľa. Na základe uvedeného súd musí konštatovať,
že autor má podľa ust. § 18 ods. 2 písm. b) autorského zákona právo byť označený ako autor a
rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití

svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý.
Vzhľadom na citovaného ustanovenia a uvedené skutočnosti, že v danom prípade došlo podľa súdu aj k
porušeniuautorskýchprávtýkajúcichsaprávautoranaoznačeniefotografasporenejfotografiezostrany
odporcu, avšak zo skutkových tvrdení odporcu, k uvedenému porušeniu došlo neúmyselne z dôvodu,
že odporca konal v dobrej viere v tom, že pri zhotovení jeho webovej stránky za účelom podnikania,
a to agentúrou BAJAN, bola predmetná fotografia použitá na jeho webovej stránke a odporca mal za

to, že boli vyporiadané autorské práva k dielu. Súd sa v danom prípade však nestotožnil nie len s
výškou uplatneného príplatku, resp. prirážky v rozsahu 100 %, ale so samotným inštitútom tejto prirážky
zo strany navrhovateľa, keďže vzhľadom na neúmyselne konanie odporcu, ktorý sa výlučne spoliehal
na agentúru, ktorá mu predmetnú stránku zhotovila aj so zverejnením predmetnej fotografie, samotná
prirážkabezakéhokoľvekprejaveniavôledruhejstranyabezakéhokoľvekzmluvnéhovzťahusporových

strán sa podľa súdu predmetná prirážka, ako určitá sankcia za neuverejnenie mena autora, javí ako
nedôvodná a zavádzajúca vzhľadom na to, že prirážku si určil samotný navrhovateľ jednostranne
uverejnením cenníku na svojej webovej stránke, s čím samotný odporca ako to sám uviedol neprejavil
súhlas a nemal podľa súdu ani možnosť v žiadnej miere ovplyvniť. Na základe uvedeného súd považuje
nárok navrhovateľa, týkajúceho sa vyššie uvedenej prirážky v rozsahu 100 %, ako zjavne nedôvodný

a preto ho v uvedenom rozsahu zamietol.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ v spore uniesol povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu
dôkaznú povinnosť týkajúceho sa nároku titulom poplatku za licenciu v sume 2.860,- Eur, pričom
odporca ním uvádzané skutkové tvrdenia k uvedenému nároku nijako nespochybnil. V zvyšnom rozsahu

navrhovateľom uplatneného nároku súd nárok navrhovateľa zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

53. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

54. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

55. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. februára 2013 výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Odporca sa s plnením dostal do omeškania, preto súd mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa, od

ktorého si ho žalobca v súlade s predloženým tlačivo A uplatnil, t.j. odo dňa 30.12.2020 do zaplatenia.
Súd ich považoval za dôvodné, a preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

57. Súd zároveň posúdil aj uplatnený nárok navrhovateľa na uhradenie úrokov z trov, ktorý považoval
za nedôvodný vzhľadom na to, že samotná výška trov konania podľa Slovenského právneho poriadku

bude vyčíslená až v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu a preto podľa súdu nie je možné sa ustáliť na tom,
že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu úrokov z trov, ktorých výška v konečnom dôsledku nebola
súdom ešte vyčíslená.58. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení

o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

63. Podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods.1 CSP v spojení s Čl. 16 Nariadenia EP a Rady
č. 861/2007 súd vychádzajúc z toho, že navrhovateľ sa pôvodne domáhal v európskom konaní s
nízkou hodnotou sporu zaplatenia sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom, súd vzhľadom na predložené

dôkazy a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
a preto navrhovateľov úspech v konaní predstavoval 57,20 % a neúspech 42,80 %. Úspešnejšiemu
navrhovateľovi tak po odrátaní neúspechu od jej úspechu vznikol proti odporcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 14,40 % (57,20 % - 42,80 %) s tým, že súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd Košice
(§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).