Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/149/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203634
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324203634.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/X, D., zastúpená: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO 47 250 640, so sídlom
A. E. XXX/XX, D., proti žalovanej: D. F., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, H., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.

26C/103/2024-14 zo dňa 4. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobkyne sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
odmietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, ods.
3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 132 ods. 1, § 326 ods. 2, §327, § 343 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, § 344 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa formulovala petit návrhu na zriadenie
záložného práva zabezpečovacím opatrením tak, že toto sa malo vzťahovať na dve osobné motorové

vozidlá bez ich špecifikácie tak, aby neboli zameniteľné a inými vecami (vozidlami), vo svetle čoho
bolo možné vyhodnotiť petit návrhu ako neurčitý, nejasný a v konečnom dôsledku nevykonateľný. Pre
absenciu formulácie určitého a vykonateľného petitu návrhu súd prvej inštancie o návrhu rozhodol tak,
že ho odmietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a k odvolaniu pripojila platobný

rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 35Up/1652/2024 zo dňa 4. novembra 2024.
V odvolaní uviedla, že poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažuje za správne. Súd prvej
inštancie nepostupoval pri rozhodovaní o návrhu zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobkyne na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie žalobkyňu nevyzval na doplnenie podania, neuviedol v čom sú
jeho nedostatky, následne vydal uznesenie s nesprávnym poučením o neprípustnosti odvolania. Ak by

súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 129 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,
žalobkyňa a jej splnomocnená advokátska kancelária by na základe takejto výzvy vedeli osvedčiť voči
orgánuvedúcemuevidenciuvozidiel,žesúoprávnenouosobounazískanieinformáciíotom,čižalovaná
je v evidencii zapísaná ako držiteľka vozidla. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
podala oprávnená osoba (§ 359 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia pojednávania(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či proti napadnutému uzneseniu je
odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo
podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

6. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 357 Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie

o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

8. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.
Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne,

ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku,
ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej
úpravy Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak

to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa v civilnom sporovom konaní odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 357 Civilného sporového poriadku. Proti iným rozhodnutiam
v civilnom sporovom konaní odvolanie nie je prípustné.

10. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej

inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné
podať odvolanie proti uzneseniu, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa odvolaním napadla uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol.

Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 4.10.2024 (podaným na súde prvej
inštancie dňa 4.10.2024) v preskúmavanom prípade žiadala žalobkyňa zriadiť záložné právo na
motorových vozidlách vo vlastníctve žalovanej na zabezpečenie jej pohľadávky voči žalovanej v sume
20.000 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2024 do zaplatenia tejto sumy s
príslušenstvom. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 4.10.2024, podaným na Okresnom

súde Banská Bystrica dňa 4.10.2024, v konaní vedenom pod sp. zn. 35Up/1652/2024, sa žalobkyňa
domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť jej sumu
20.000 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2024. Rozhodujúcim v prejednávanej
veci pre posúdenie, či je proti napadnutému uzneseniu prípustné odvolanie, bolo zodpovedanie otázky,či návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je návrhom vo veci samej alebo nie
je návrhom vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci
však kritéria návrhu vo veci samej nespĺňal, keďže žalobkyňa sa zaplatenia peňažnej pohľadávky, na

zabezpečenie ktorej má slúžiť záložné právo, domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica sp. zn. 35Up/1652/2024, čím je daná bezprostredná väzba na konanie vo veci samej (ktorého
predmetom je získanie judikovanej peňažnej pohľadávky) a navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie
do zaplatenia tejto peňažnej pohľadávky, čím je daná i dočasnosť žiadanej ochrany. Bez existencie
meritórneho rozhodnutia nemá totiž zabezpečovacie opatrenie zmysel i s poukazom na ustanovenie §

343 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v preskúmavanom prípade nie je návrhom vo veci samej, proti
odmietnutiu ktorého by bolo prípustné odvolanie podľa ustanovenia § 357 písm. b) Civilného sporového
poriadku. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak nie je v citovanom zákonnom ustanovení §
357 Civilného sporového poriadku uvedené, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že proti nemu nie je
odvolanie objektívne prípustné.

12.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuatiežvyššiecitovanézákonnéustanovenia,odvolanie
žalobkyne tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak
bolo, aby odvolací súd podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c) Civilného sporového
priadku odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami žalobkyne, pretože

vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).