Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123336056
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123336056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53255739,
konajúca prostredníctvom advokátov a konateľov A. A. B., C. A. D., C. C. E.,, proti žalovanému D. F.,
narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX G., G. XXXX/XX, v konaní zastúpeného JUDr. Peter
Vachan, advokát, s. r. o., so sídlom 010 01 Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47445092, o zaplatenie
14.377,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

15Csp/81/2023 - 169 zo dňa 30. 11. 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.716,50
eur s tam uvedeným príslušenstvom a v súdom určenej lehote (výrok I.) a rozhodol, že

žalobca má nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu)
voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný uhradiť žalobcovi v súdom určenej lehote (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu dlžnú sumu, ktorá
pozostávala z dlžnej istiny vo výške 14.377,03 eur, vyčísleného úroku vo výške 2.943,74 eur a úroku z
omeškania vo výške 1.395,67 eur, ako aj ďalšieho príslušenstva. Žalobca žalobou uplatňoval zaplatenie
dlžnej sumy na základe zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril dňa 14. 09. 2018 s právnym predchodcom

žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a. s., č. 236532511140918. Tvrdil, že jeho právny predchodca
mu postúpil pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka dňa 13. 11. 2020 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod
zo dňa 02. 06. 2022. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Podľa uvedenej zmluvy o úvere žalovaný mal poskytnutý úver vo
výške 20.000,- eur ako spotrebiteľský úver VÚB pôžička bezúčelová. Bola dohodnutá fixná 6,9% ročná

úroková sadzba, splátky k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 273,88 eur so splatnosťou prvej
splátky 15. 10. 2018, v počte splátok 95, s konečnou splatnosťou 15. 08. 2026, pri dojednanej RPMN
7,73%, priemernej RPMN 8,34% s tým, že celková čiastka spojená s úverom, ktorú sa zaviazal žalovaný
vrátiť, predstavovala sumu 26.418,60 eur. Žalovaný porušoval povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, neplnilsplátkyvdohodnutýchtermínoch,čímsadostaldoomeškania,nazákladečohobolopakovanevyzývaný
na úhradu dlžnej sumy. Tretia upomienka pokus o zmier zo dňa 26. 06. 2020 zostala bezúspešná a
postupca v tom čase evidoval nesplatené splátky vo výške 705,05 eur. S poukazom na § 53 ods. 9 OZ v

spojení s ustanovením § 565 OZ došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške
19.474,92 eur, a to dlh na istine 15.135,51 eur, úrok vo výške 2.943,74 eur, úrok z omeškania vo výške
1.395,67 eur a po postúpení pohľadávky evidoval žalobca úhrady 525,06 eur zo dňa 22. 11. 2022 a
233,36 eur zo dňa 16. 03. 2023.

3. Po vykonaní dokazovania okresný súd mal za preukázané, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného
na vrátenie dlžnej sumy pozostávajúcej z nezaplatenej istiny na základe poskytnutého spotrebiteľského
úveru, ako aj úroku a úroku z omeškania. Bolo nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru žalovanému za podmienok dojednaných v zmluve. Žalovaný v rámci obrany a písomného odporu

proti platobnému rozkazu vydaného súdom prvej inštancie namietol nesplnenie zákonných povinností
právneho predchodcu žalobcu s tým, že uvedená zmluva o úvere nespĺňa obligatórne náležitosti v
zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nespochybnil uzatvorenie zmluvy, ani čerpanie finančných
prostriedkov v rámci uvedenej úverovej zmluvy. Okrem námietky týkajúcej sa náležitostí uvedených v § 9
ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch inú náležitosť chýbajúcu v úverovej zmluve žalovaný

žalobcovi nevytkol.

4. Okresný súd po citovaní ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. 14. 09. 2018, podľa ktorého ustanovenia „Zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: právo
spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5, ak sa amortizuje istina
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Okresný súd poukázal na to, že nie je zrejmé absenciu
akého výpisu mal mať žalovaný na mysli, keď namietal v písomnom odpore nedostatok alebo nesplnenie

obligatórnych náležitostí v zmysle uvedeného ustanovenia. Následne poukazoval na absenciu údajov
týkajúcich sa výpočtu RPMN, k čomu okresný súd uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje presný popis informácií o spotrebiteľskom úvere s označením „Európske informácie
o spotrebiteľskom úvere“, kde v časti 2. opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru sú uvedené
aj údaje týkajúce sa poskytnutého úveru, v časti 3. rozpísané náklady spojené so spotrebiteľským

úverom vrátane RPMN, úrokové sadzby, a tiež v časti iné dôležité právne aspekty časť 4., ako aj v
časti 5. pri dodatočných informáciách. Súčasťou zmluvy bol aj údaj o hodnote RPMN a o priemernej
RPMN k spotrebiteľskému úveru opätovne rozpísaný na konkrétny úver pri splátkach. Rovnaké údaje
boli uvedené aj v časti I., 1. základné podmienky zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru VÚB
pôžička, ktorú žalovaný podpísal a kde bol oboznámený s časťou 3. článku I.. Preto pokiaľ žalovaný

namietal nesplnenie podmienok v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a konkretizoval
nesplnenie podmienky v zmysle § 9 ods. 2, písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, túto námietku
okresný súd považoval za nedôvodnú.

5.Okresnýsúdkďalšejnámietkežalovaného,atonesplneniepovinnostívzmysleustanovenia§7ods.1

Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to overovanie bonity klienta, okresný súd poukázal na ustanovenie
§ 7 ods. 2 toho istého ustanovenia spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

6. Ku všeobecnej námietke žalovaného ohľadom nesplnenia povinností žalobcu overovať bonitu klienta
žalobca (v uznesení okresného súdu zrejme omylom uvedený ako „žalovaný“ – viď bod 15.5 dôvodov
napadnutého rozsudku) po doručení písomného odporu podrobne poukázal na splnenie tejto povinnosti
a doložil listiny preukazujúce dopyt do úverového registra. Súčasne doložil listiny preukazujúce žiadosť

žalovaného s údajmi, ktoré v rámci žiadosti žalovaný uviedol ohľadom jeho osobných a majetkových
pomerov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 7 ods. 24, písm. b/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa ustanovenia ods. 19 - 23 (realizovanie výpočtu schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) nevzťahujú na úver, ktorého výška je určená vopred bezaktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z
internýchzdrojovveriteľaoplatobnýchoperáciách,ktoréjemožnédoplniťoďalšieinformáciezinterných
zdrojov alebo externých zdrojov. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že práve v prípade žalovaného išlo o

takýto úver, kde sa jednalo o výnimku z povinností skúmať a počítať ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Výška úveru bola určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa, na základe
historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa, ktoré žalobca získal z interných zdrojov, o čom
žalobca doložil doklady preukazujúce skúmanie bonity práve v interných údajoch banky. Súd teda mal
za to, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver bola zachovaná.

7. K ďalšej námietke žalovaného, ktorá sa týka platnosti zosplatnenia úveru s poukazom na ustanovenie
§ 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 OZ a článku V., písm. b/ zmluvy o úvere okresný súd uviedol,
že právny predchodca žalobcu dodržal zákonný postup pri zosplatnení úveru, postupoval v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, výzvu zo dňa 26. 06. 2020, ktorá bola doručená
na Pošte Zvolen dňa 03. 07. 2020 prevzal. Bol upozornený na možnosť zosplatnenia, ku ktorému došlo

27. 08. 2020, žalovaný oznámenie o zosplatnení prevzal, o čom svedčí pripojená doručenka zo dňa 08.
09. 2020. Zosplatnenie teda bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

8. K ostatnej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na
podaniežalobyzdôvoduporušenia§92ods.8Zákonaobankáchokresnýsúduviedol,žepodľatvrdenia

žalobcu táto podmienka je splnená doručením tretej upomienky, ktorou mal byť žalovaný vyzvaný na
úhradu nesplatenej dlžnej sumy. Žalovaný naopak namietal, že výzva na predčasné splatenie úveru
nie je výzvou v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Táto upomienka neobsahuje
žiaden text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky. Je to výzva v zmysle
§ 53 ods. 9 a nie výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda nemohlo

dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Naopak, žalobca tvrdil, že vo výzve zo dňa 26. 06. 2020
označenej ako „tretia upomienka - pokus o zmier“ vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného
na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú
poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere a
zároveň upozornil žalovaného na právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Táto výzva bola doručená

žalovanému 03. 07. 2020 a súčasne výzvou zo dňa 27. 08. 2020, doručenou žalovanému 08. 09.
2020, bol po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru opätovne žalovaný vyzvaný na splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom. Okresný súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 24. 04. 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
všeobecných súdov SR ako R 60/2018 , v zmysle ktorého zákon č. 483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym

predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje za akých
okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj
na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 musí banka po a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a po b/ ak je
napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže

uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými
zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor
so zákonom. Žalovaný nenamietal nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, namietal len nezaslanie
písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže podľa neho má ísť o samostatnú
výzvu, ktorá má byť doručená dlžníkovi - žalovanému do vlastných rúk. Okresný súd poukázal na to, že

žalovaný bol vyzývaný písomne upomienkou, kde bol upozornený na nepretržité omeškanie, možnosť
zosplatnenia vrátane postúpenia pohľadávky. Uvedenú výzvu žalovaný riadne prevzal, o čom svedčí
potvrdenie z Pošty Zvolen 7. Následne opätovne bol vyzývaný na úhradu dlžnej sumy pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a táto výzva a zosplatnenie boli riadne do vlastných rúk žalovaného doručené,
o čom svedčí vrátená a podpísaná doručenka. Obe písomnosti si žalovaný riadne prevzal v odbernej

lehote. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa vyžaduje vo výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách povinnosť banky informovať klienta o možnosti postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Zákon
o bankách vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to omeškanie trvajúce aspoň 90 dní a preukázateľné
zaslaniepísomnejvýzvy.Vdanejvecisúdmalpreukázanépísomnéoznámenieonepretržitomomeškaní
dlžníka a zaslanie písomnej výzvy žalovanému na omeškanie so splácaním poskytnutého úveru, a teda

boli podľa názoru súdu splnené podmienky predpokladané v § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné
postúpenie pohľadávky. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, ani zo Zákona o bankách,
nevyplýva povinnosť samostatnej písomnej výzvy a zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že táto výzva
banky na omeškanie nemôže byť súčasťou výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, prípadnezosplatnenia, kde opätovne banka vyzývala žalovaného na úhradu dlhu, s ktorým je alebo bol žalovaný
v omeškaní. Ak banka klienta písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy, možno
takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90

dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou
jeho peňažného záväzku (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.
09. 2023).

9. Vzhľadom k tomu, že okresný súd všetky námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, žalobe

v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti splatiť dlžnú istinu, úroky a úroky
z omeškania, ako aj úroky z omeškania zvyšku dlžnej istiny tak, ako bola splácaná priebežne po
postúpení pohľadávky.

10. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 OZ, o úrokoch
z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ, ďalej podľa ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v súdenej veci, ako aj podľa § 7 ods. 1 a 2 toho istého právneho predpisu, podľa
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, o náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v konaní .

11. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1, veta
prvá CSP) odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia

spočívajú v tom, že konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov, mal
preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a mal preukázané platné
postúpenie pohľadávky, a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Poukázal
na ustanovenie § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru . V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa

považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. V čase uzatvorenia zmluvy právny predchodca
žalobcu nemal k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného, právny predchodca žalobcu
reálne neposúdil aká finančná čiastka ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie
spolu s mesačnou splátkou za úver k dispozícii. Neskúmal aké má žalovaný náklady na živobytie,
stravu, ubytovanie, celkovo na bežný chod domácnosti. Navyše, údaje z výpisu z registra klientskych

informácií sú neúplné, nič nehovoriace, a teda právny predchodca žalobcu nedostatočne zisťoval bonitu
žalovaného a hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Údaje o
finančnej situácii a skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver uvedené v bode 5 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia preukazujú, že platobná disciplína žalovaného pri predošlých záväzkoch
nebola dodržiavaná, čo preukazuje údaj o exekúciách a zároveň odmietnuté žiadosti o poskytnutie

úveru.Poukázalnaustanovenie§7ods.24zák.č.129/2010Z.z.,ktoréustanovenievýslovneneuvádza,
že veriteľ nie je povinný postupovať podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona.

12. Ďalej žalovaný tvrdil, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
a predžalobnú upomienku, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, treba považovať za

neplatné právne úkony, pretože žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru. Žalobca
výzvou zo dňa 26. 06. 2020 označenou ako tretia upomienka - pokus o zmier, ktorú možno považovať
za výzvu zmysle § 53 ods. 9 OZ, vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na
možnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru.Právnypredchodcažalobcuvšakprávonavyhlásenie

mimoriadnej splatnosti nepoužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, teda do zročnosti splátky
zročnej dňa 15. 08. 2020. Došlo k postúpeniu takzvaného živého úveru pred termínom konečnej
splatnosti úveru, a preto takéto postúpenie pohľadávky je v rozpore s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 a
odporuje zákonu, a to § 525 ods. 2 OZ. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že preukázal v konaní, že pri posúdení bonity
žalovaného mal k dispozícii informáciu o zamestnaní a príjmoch žalovaného za obdobie šiestich

mesiacov pred poskytnutím úveru, ako aj informácie o výške úverových záväzkov žalovaného a jeho
úverovej histórii z dopytu do úverového registra, ktorý žalobca v konaní predložil. Žalobca tiež zohľadnil
životné náklady žalovaného s ohľadom na životné minimum žalovaného, ktorý žiadne ďalšie vyživované
osoby neuviedol. Postupca teda mal všetky informácie pre náležité posúdenie bonity žalovaného, s čím
sa stotožnil aj súd prvého stupňa. Údaj, ktorý je v dopyte z úverového registra označený ako „Počet EX

zmlúv7“aktorýsúdprvejinštancievbode5rozsudkuoznačilzrejmechybouvpísaníako„Početexekúcií
zmlúv 7“ znamená, že žalovaný mal v čase vykonania dopytu do úverového registra 7 existujúcich zmlúv
a nie 7 exekučných konaní. Skutočnosť, že žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal 7 exekučných
konaní, musí byť žalovanému, ktorý ani aktuálne exekučné konanie nemá, dobre známa, a teda jeho
tvrdenie je skôr pokusom o zavádzanie než pokusom o riadne odôvodnenie odvolania.

14. K tvrdeniu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, a že postupca právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti nepoužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, teda do zročnosti splátky zročnej dňa
15. 08. 2020, žalobca uviedol, že súd prvého stupňa sa s názorom žalovaného správne nestotožnil.
Po uplynutí 15 dňovej lehoty od upozornenia v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ je len na veriteľovi, či
svoje právo podľa § 565 OZ uplatní alebo neuplatní a poskytne tak dlžníkovi viac času na zaplatenie

omeškaných splátok. Hmotnoprávna podmienka upozornenia na možnosť uplatnenia práva podľa §
565 OZ je splnená a nezaplatenie ďalšej splátky túto skutočnosť neanuluje. V tomto smere poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/16/2022 z 12. 04. 2023, v zmysle ktorého, pokiaľ
žalovaný poukazoval na ust. § 565 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že veriteľ môže žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky,

čo v danej veci dodržané nebolo, nakoľko výzva právneho predchodcu žalobcu bola zo dňa 30. 01.
2020 a k zosplatneniu došlo dňa 30. 03. 2020 (správne 02. 03. 2020), premisa uvedená v citovanom
zákonnom ustanovení je akceptovateľná v prípade, že najbližšia splátka bude dlžníkom uhradená. V
prípade, že k uhradeniu ani ďalšej splátky nedôjde, nie je možné považovať zosplatnenie úveru za
neplatné. Žalovaný si tak mylne vysvetľoval ust. § 565, že je možné zosplatnenie realizovať výlučne do

splatnosti najbližšej ďalšej splátky i v prípade, že ani táto splátka uhradená nebude. Uvedená námietka
žalovaného je nedôvodná.

15. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu a žiadal, aby ho odvolací súd posúdil ako správny.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na ust. § 565 OZ, v zmysle
ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím práva veriteľa alebo márnym
uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, respektíve do jej účinného splnenia, nedochádza k

splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach. Toto právo však veriteľ opäť
získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Žalovaný naďalej tvrdil,
ženebolisplnenépodmienkypreplatnévyhláseniemimoriadnejsplatnosti.Predžalobnúupomienku,ako
aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, treba považovať za neplatné právne úkony, pretože

žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a v čase postúpenia
pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru. Naďalej žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť
a žalobu zamietnuť.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu z
nasledovných dôvodov.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd v

konaní zistil riadne a dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vyhodnotil tvrdenie žalovaného o nedostatku skúmania
bonity žalovaného pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere a mal za to, že právny predchodca žalobcutúto skúmal dostatočným spôsobom tak ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (viď
body 4., 4.1, 4.2 dôvodov napadnutého rozsudku).

19. K námietke žalovaného, že v súdenej veci neboli splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky, odvolací súd uvádza, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného najneskôr listinou
označenou ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 26. 06. 2020 na uhradenie záväzkov
vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere, a to pohľadávky vo výške 705,05 eur, z ktorej istina tvorila
sumu 365,68 eur, pričom žiadal o okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude

požadovať, aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve o úvere. Zároveň žalovaného upozornil na právo banky odstúpiť od zmluvy o
úvere. Uvedená listina je výzvou banky na uhradenie dlžných splátok podľa § 53 ods. 9 OZ.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

22. Vzhľadom na výšku dojednaných splátok v zmluve o úvere 273,88 eur mesačne a na výšku
omeškanej istiny v zmysle „tretej upomienky - pokusu o zmier“ zo dňa 26. 06. 2020, teda 365,68 eur,
je zrejmé, že žalovaný sa do omeškania dostal už so splátkou splatnou ku dňu 15. 05. 2020. Pokiaľ k

zosplatneniu zostatku úveru s príslušenstvom došlo listinou zo dňa 27. 08. 2020, došlo k zosplatneniu
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky pred splatnosťou najbližšie
nasledujúcej splátky. Právnemu predchodcovi žalobcu teda nič nebránilo zosplatneniu zostatku úveru,
ku ktorému došlo v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ.

23. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8
Zákona o bankách, okresný súd správne dospel k záveru, že žalovaný bol napriek výzve právneho
predchodcu žalobcu v omeškaní so zaplatením čo i len časti úveru najmenej 90 dní, a teda právny
predchodca žalobcu mohol platne postúpiť celý zostatok dlhu žalobcovi. Výzvou zo dňa 26. 06. 2020
označenou ako „tretia upomienka - pokus o zmier“ právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného

na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú
poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere,
a zároveň upozornil žalovaného na právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Táto výzva bola
doručená žalovanému dňa 03. 07. 2020, pričom pohľadávka bola postúpená žalobcovi na základe
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2020 a na základe žiadosti o postúpenie

a prevod zo dňa 02. 06. 2022. Právny predchodca žalobcu mohol najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle §
565 a nemusel v uvedenej lehote pohľadávku postúpiť inej osobe. Odvolací súd sa teda stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku uvedenými v bodoch 15.7 až 15.10 napadnutého rozsudku. Mal
za preukázané písomné oznámenie dlžníkovi o nepretržitom omeškaní dlžníka a zaslanie písomnej

výzvy žalovanému, kde žalovaný bol upozornený na omeškanie so splácaním poskytnutého úveru a boli
splnené podmienky predpokladané v § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky.
Tak, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 15.10 dôvodov napadnutého rozsudku, zo žiadnych
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj špeciálneho zákona k Občianskemu zákonníku, t. j. Zákona
o bankách, nevyplýva povinnosť samostatnej písomnej výzvy ako podmienky, za splnenia ktorých môže

veriteľ úver mimoriadne zosplatniť. Predovšetkým tak môže urobiť vtedy, ako to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené. V tomto spore nie je sporná tá skutočnosť, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným takáto dohoda uzavretá bola. Zároveň platí, že veriteľ právo zosplatniť úver
môže najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pričom v spotrebiteľských veciach platí,
že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a zároveň, keď upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Upozornenie spotrebiteľa je fakticky výzvou na zaplatenie splatnej nezaplatenej splátky
(aleboniektorýchnezaplatenýchsplatnýchsplátok)supozornením,žeakdlžníksvojdlhneuhradí,veriteľ
môže uplatniť právo podľa § 565 OZ, teda dlh mimoriadne zosplatniť. Od tejto výzvy (upozornenia) trebaodlišovať výzvu podľa § 92 Zákona o bankách, podľa ktorého ustanovenia sa pre platné postúpenie
pohľadávky vyžaduje samostatná písomná výzva banky alebo pobočky zahraničnej banky klientovi
(dlžníkovi) na úhradu čo len časti peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,

a teda môže ísť aj o výzvu na zaplatenie celého zostatku z úveru po jeho mimoriadnom zosplatnení
za splnenia podmienky, že je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní a len ak
je táto podmienka splnená môže sa pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou a bez súhlasu klienta. Toto je
výlučná a samostatná písomná výzva banky, na ktorú poukazuje Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.

zn. 2 Cdo/266/2020. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom Najvyššieho súdu SR vysloveného
v uvedenom rozsudku, v zmysle ktorého skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
Zákona o bankách, avšak dodáva, že žalobca okrem oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
vyzval zároveň žalovaného aj na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a táto listina
teda nie je len oznámením vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ale zároveň aj výzvou na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

24. V ostatnom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a v
ďalšom na tieto poukazuje. Akékoľvek ďalšie dôvody, ktoré by uviedol odvolací súd, by vlastne boli len
opakovaním dôvodov, ktoré už uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

25. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel, správne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v konaní a žalovanému
správne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom
rozsahu.

26. V odvolaní bol v celom rozsahu žalobca taktiež úspešný, a preto odvolací súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v celom rozsahu taktiež podľa pomeru
úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP)
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).