Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3715209805.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu

JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcov
1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt 017 05 C. D. E. X,
právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom kancelárie
ul. Železničná 12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 721 589, 2/ A. A. B.,
nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt 017 05 C. D. E. X, proti žalovaným
1/ F. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt 017 05 C. D. E. XXX,
2/ B. G., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt 017 05 C. D. E. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Mariánom

Rojkom, advokátom, so sídlom kancelárie ul. Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
42 020 921, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov
do nerušeného a pokojného užívania nehnuteľností, o vydanie časti pozemku a o vzájomnej žalobe
žalovaných 1/, 2/ o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín (do 31.5.2023 Okresného súdu Považská
Bystrica) č. k. 7C/326/2015-1094 zo dňa 5. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, v ktorej uložil žalovaným 1/, 2/

povinnosťzdržaťsazásahovdonerušenéhoapokojnéhoužívanianehnuteľnostižalobcov1/,2/-parcely
č. KN C XX/X, zastavané plochy a nádvorie, o výmere 709 m2 a rodinného domu súp. č. X stojaceho
na parcele KN C XX/X v k. ú. C. D., zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica,
katastrálny odbor, obťažovaním žalobcov 1/, 2/ nad mieru primeranú pomerom vytváraním hlučnosti a
prašnosti zasahujúcimi parcelu KN C XX/X a rodinný dom súp. č. X stojaci na parcele KN C XX/X
z parcely č. KN C XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 355 m2 a parcely č. KN C XX, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 465 m2, obe v k. ú. C. D., zapísané na
LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor, ktoré nie sú mestom Považská

Bystrica ako stavebným úradom povolené ako skladovacie a predajné plochy pre účely podnikania, a
to najmä v podobe hlučnosti a prašnosti pri pohybe motorových vozidiel po parcelách KN C XX/X a
KN C XX, k. ú. C. D. pri dovoze a odvoze stavebného materiálu, hutníckeho materiálu a palivového
dreva, hlučnosti a prašnosti pri vykladaní, vysýpaní a nakladaní takýchto materiálov na nákladovú
plochu a z nákladovej plochy vozidiel za pomoci strojov, alebo ručne, ako aj pri premiestňovaní a ďalšej
manipulácii s týmito materiálmi za pomoci strojov alebo ručne, ako aj hlučnosti a prašnosti pri rezaní a
pílení stavebného materiálu, hutníckeho materiálu a palivového dreva, najmä za pomoci uhlovej brúsky,

priamočiarej motorovej píly a motorovej reťazovej píly a v napadnutej časti výroku, ktorým rozhodol, že
žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/, 2/ sa proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, druhým v poradí, č.k. 7C/326/2015 – 1094 zo dňa 5.1.2022 uložil súd prvej
inštancie vo výrokovej časti rozsudku žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do nerušeného a

pokojného užívania nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/ - parcely
č. KN C XX/X, zastavané plochy a nádvorie, o výmere 709 m2 a rodinného domu súp. č. X stojaceho
na parcele KN C XX/X v k. ú. C. D., zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica,
katastrálny odbor, obťažovaním žalobcov 1, 2/ nad mieru primeranú pomerom vytváraním hlučnosti a
prašnosti zasahujúcimi parcelu KN C XX/X a rodinný dom súp. č. X stojaci na parcele KN C XX/X z
parcely č. KN C XX/X, zastavaná plocha a nádvorie,

o výmere 355 m2 a parcely č. KN C XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 465 m2, obe
v k.ú. C. D., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor, ktoré nie
sú mestom Považská Bystrica ako stavebným úradom povolené ako skladovacie a predajné plochy pre
účely podnikania, a to najmä v podobe hlučnosti
a prašnosti pri pohybe motorových vozidiel po parcelách KN C XX/X a KN C XX,

k. ú. C. D. pri dovoze a odvoze stavebného materiálu, hutníckeho materiálu
a palivového dreva, hlučnosti a prašnosti pri vykladaní, vysýpaní a nakladaní takýchto materiálov na
nákladovúplochuaznákladovejplochyvozidielzapomocistrojov,aleboručne,akoajpripremiestňovaní
a ďalšej manipulácii s týmito materiálmi za pomoci strojov alebo ručne, ako aj hlučnosti a prašnosti pri
rezaní a pílení stavebného materiálu, hutníckeho materiálu a palivového dreva, najmä za pomoci uhlovej

brúsky, priamočiarej motorovej píly
a motorovej reťazovej píly a v tejto vyhovujúcej časti priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %. Vo výroku II. rozsudku súd prvej inštancie zastavil
konanie o žalobe v časti o určenie podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/ k parcele KN C...., druh
pozemku..., o výmere 15 m2, k. ú. C. D., vytvorenej geometrickým plánom č. ..., z parcely č. KN - C

XX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 355 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. C. D., zapísanej na LV
č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor, a v tejto časti rozhodol, že žiadna zo
strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Vo výroku III. rozsudku súd prvej inštancie zastavil
konanie o vzájomnej žalobe o určenie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/,
k parc. KN C... (určenej geometrickým plánom), druh pozemku... o výmere 13 m2,

k. ú. C. D., vytvorenej z parc. č. KN - C XX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 709 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. D. a v tejto časti rozhodol, že žiadna zo strán
sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Vo výroku IV. rozsudku priznal súd prvej inštancie štátu proti
žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Rozsudkom, prvým v poradí, č.k. 7C/326/2015-619 zo dňa 10.5.2018 súd prvej inštancie vo výroku I.
zamietol žalobu o uloženie povinnosti odstrániť všetky stavebné a hutnícke materiály, tlakové
a plynové nádoby, vrátane izolačných materiálov zo sklených kremičitých vlákien, vrátane sypkých a
prašných materiálov a nebezpečných horľavých látok a všetky zásoby z parciel č. KN C XX/X, KN

C XX a priestorov rodinného domu č. 1,
k.ú. C. D., ktoré svojou povahou ohrozujú zdravie, majetok a bezpečnosť žalobcov a
žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, vo výroku II. zamietol žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do nerušeného a pokojného
užívania nehnuteľností žalobcov, najmä aby žalovaní prijali také opatrenia, ktorými zamedzia prašnosti,

znečisťovaniu a hlučnosti obytnej zóny v C. D. najmä spojených s dovozom, nakládkou, vykládkou,
uskladňovaním, presúvaním
a spracúvaním dreva a stavebného materiálu nad rámec prípustnosti platných právnych noriem a
žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %, vo výroku III. zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti odstrániť

z domu č. X všetky kamery, resp. vykonať také technické opatrenia, aby kamery nemohli za žiadnych
okolností snímať rodinný dom č. X a žiadnu časť k nemu prináležiacich pozemkov
aokolitýchverejnýchpriestranstievtitulomspäťvzatiažalobyažalovaným1/,2/priznalnároknanáhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, vo výroku IV. zamietol žalobu o určenie vlastníckeho
práva k časti pozemku z parcely č. KN C XX/X, k.ú. C. D. vyznačenej v znaleckom nákrese H. I. B. z

novembra 2016 žltou farbouovýmere15m2ažalovaným1/,2/priznalnároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniavrozsahu
100 %, vo výroku V. zastavil konanie o žalobe o vydanie časti pozemku prináležiaceho k parcele KN C
XX/X, o výmere 13 m2, vyznačenú v znaleckom nákrese

H. I. B. z novembra 2016 šedou farbou titulom späťvzatia žaloby a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na
náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, vo výroku VI. uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/
povinnosť vydať žalovaným 1/ a 2/ časť pozemku
prináležiacu k parc. č. KN C XX/X, k. ú. C. D., vyznačenú v znaleckom nákrese
H. I. B. žltou farbou, o výmere 15 m2, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaným

1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 % a vo výroku VII. priznal štátu náhradu trov konania tak, že trovy budú štátu v plnom
rozsahu nahradené žalobcami 1/, 2/ a 3/.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie prvým v poradí č.k. 7C/326/2015-619 zo dňa 10.5.2018 podali
odvolanie žalobcovia 1/, 2/ (v tom čase A. B., ktorá dňa XX.X.XXXX zomrela) prostredníctvom právnej

zástupkyne a žalobca 3/, všetci proti výrokom I., II., III. ods. 2, IV., V. ods. 2, VI. a VII. rozsudku súdu
prvej inštancie (okrem výroku III.
ods. 1 a V. ods. 1 rozsudku súdu prvej inštancie).

4. V priebehu odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 16Co/7/2018 rozhodol odvolací súd uznesením

č.k. 16Co/7/2018-771 zo dňa 4.11.2019 tak, že v konaní po žalobkyni
2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, posledne trvalý pobyt C.
D. E. X sa pokračuje s jej právnym nástupcom, ktorým je žalobca 1/ A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. X. Zároveň odvolací súd rozhodol, že v pokračujúcom konaní sa
A. A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. X označuje ako subjekt na strane žalobcu v procesnom

postavení žalobcu 2/.

5. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 16Co/7/2018-787 zo dňa 18.3.2020 vo výroku I. rozsudok
súdu prvej inštancie, prvý v poradí, v napadnutom výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu o uloženie
povinnosti odstrániť všetky stavebné a hutnícke materiály, tlakové a plynové nádoby, vrátane izolačných

materiálov zo sklených kremičitých vlákien, vrátane sypkých a prašných materiálov a nebezpečných
horľavých látok a všetky zásoby z parciel č. KN C XX/X, KN C XX a priestorov rodinného
domu č. X, k. ú. C. D., ktoré svojou povahou ohrozujú zdravie, majetok a bezpečnosť žalobcov zamietol
a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % a
v napadnutej časti výroku V., v ktorej žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených

trov konania v rozsahu 100 %, potvrdil. Výrokom II. rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II., ktorým žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do nerušeného a
pokojného užívania nehnuteľností žalobcov, najmä aby žalovaní prijali také opatrenia, ktorými zamedzia
prašnosti, znečisťovaniu a hlučnosti obytnej zóny v C. D. najmä spojených s dovozom, nakládkou,
vykládkou, uskladňovaním, presúvaním a spracúvaním dreva a stavebného materiálu nad

rámec prípustnosti platných právnych noriem zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v napadnutom výroku IV., ktorým žalobu o určenie
vlastníckeho práva k časti pozemku z parcely č. KN C XX/X, k.ú. C. D. vyznačenej v znaleckom nákrese
H. I. B. z novembra 2016 žltou farbou o výmere 15 m2 zamietol
a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu

100 %, v napadnutom výroku VI., ktorým uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť vydať žalovaným 1/ a 2/
časť pozemku prináležiacu k parc. č. KN C XX/X, k. ú. C. D., vyznačenú v znaleckom nákrese H. I. B.
žltou farbou, o výmere 15 m2, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaným 1/, 2/
priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % a v napadnutom výroku
VII., ktorým priznal štátu náhradu trov konania tak, že trovy štátu budú v plnom rozsahu nahradené

žalobcami 1/, 2/ a 3/, zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Výrokom III. rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
III., v ktorej žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, zmenil tak, že žalobcom 1/, 2/ priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

6. Potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie prvým v poradí vo výroku I. a časti výroku V., v ktorej
žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, sa rozsudok súdu prvej inštancie stal v týchto výrokoch jeho doručením stranám sporu, resp.
ich zástupcom, právoplatným.Konanie na súde prvej inštancie

7. Žalobou, pôvodne podanou žalobcom 1/ a A. B. (žalobkyňa 2/), sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd
a/ uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ odstrániť všetky stavebné a hutnícke materiály, tlakové, plynové
nádoby a všetky zásoby z pozemkov KN C XX/X a KN C XX a z priestorov domu č. X, ktoré tovary súvisia
s ich doterajšou podnikateľskou činnosťou a odstrániť všetky provizórne prístrešky umiestnené na týchto
pozemkoch, slúžiace ako sklady tovarov a materiálov, vrátane dreveného paravánu, b/ žalovaným

zakázal
v predajni rozličného tovaru č. X a jej okolí dovážať, skladovať a predávať rozmerný tovar, najmä
stavebný a hutnícky materiál, vrátane materiálov izolačných, sypkých a prašných, ako i tlakové nádoby,
nebezpečné a horľavé látky, potraviny a zároveň, aby súd žalovaným 1/
a 2/ zakázal vykonávanie rušivých - hlučných a znečisťujúcich činností na parcelách KN C XX/X a
KN C XX, ktoré súvisia s podnikaním, c/ zakázal žalovaným blokovať príjazdovú cestu na pozemok

žalobcov a prikázal im vykonať potrebné opatrenia, aby k takýmto porušeniam nedochádzalo ani zo
strany zásobovacích vozidiel a zákazníkov, d/ určil, že žalovaní sú povinní do 10 dní od právoplatnosti
rozsudku odstrániť z domu č. X všetky kamery, resp. vykonať také technické opatrenia, aby kamery
nemohli za žiadnych okolností snímať rodinný dom č. X a žiadnu časť k nemu prináležiacich pozemkov
a okolitých verejných priestranstiev, e/ určil, že žalovaní sú povinní do 10 dní od právoplatnosti rozsudku

vydať žalobcom časť pozemku prináležiacu k parcele KN C XX/X, zakreslenú geometrickým plánom,
ktorú neoprávnene užívajú a zároveň, aby súd zaviazal žalovaných nahradiť žalobcom trovy konania.
Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu č. X v C. D., postavenom na parcele
č.KNCB.ovýmere709m2vk.ú.C.D..Naseverovýchodnejstranesusedítentopozemokspozemkami
parcelné číslo KN C XX/X (záhrady) a parcelné číslo KN C XX (zastavané plochy a nádvoria). Na parcele

KN C XX je situovaný rodinný dom č. X, ktoré nehnuteľnosti získali do spoluvlastníctva žalovaní 1/, 2/
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2012. Vzdialenosť medzi najbližšími rohmi domov je
4,97 m, ktorý stav bol v minulosti zakreslený do katastrálnej mapy. Žalobcovia získali parcelu KN C XX/X
v roku 1976 darovacou zmluvou od matky žalobkyne 2/ tak, že táto vznikla rozdelením pôvodnej parcely
č. XX na parcelu č. XX/X a parcelu č. XX/X o výmere 709 m2.

K parcele č. XX/X boli pri jej vzniku pričlenené aj nejaké m2 z parcely č. XX. Na susednom pozemku
stál a stojí rodinný dom č. X postavený v roku 1914. Pri rozdelení parcely č. XX bola parcela č. XX/
X vytvorená tak, že svojou rozlohou zasahovala do už stojaceho rodinného domu č. X. Geodet H. A.
pri vypracovaní geodetického plánu v roku 1976 vedel, že hranica prechádza cez rodinný dom č. X, no
zámerne v pláne hranicu zakreslil ako dotyčnicu západnej steny, aby neprechádzala cez stojaci dom.

Toto žalobcovia akceptovali. Oplotenie medzi parcelami strán bolo postavené v roku 1986 len z dôvodu,
abynedochádzalokzbytočnýmsporomsmajiteľmirodinnéhodomuč.X.Napriekoploteniusižalobcovia
boli vedomí, že im patrí časť pozemku za plotom, o čom svedčí aj to, že žalobcovia oplotenie ošetrujú
a natierajú aj zo strany rodinného domu č. X, k čomu je potrebné prejsť za plot. Žalobcovia využívajú
aj studňu za týmto plotom od 70-tych rokov, odkedy z nej majú priamo potrubím do domu napojenú

úžitkovú vodu, pravidelne vykonávajú údržbu napojenia a dezinfekciu vody
v studni. Hranica pozemkov v skutočnosti prechádza cez západný roh rodinného domu č. X,
a teda časť pozemku o rozlohe 66 m2, ktorá sa nachádza za súčasným oplotením na strane žalovaných
patrí žalobcom. Žalovaný 1/ bol vyzvaný o vydanie predmetného pozemku, čo odmietol akceptovať
s odôvodnením, že pozemok pri studni síce patrí žalobcom, avšak nejaká časť pozemku, ktorý je za

plotom v záhrade žalobcov patrí žalovanému 1/. Dňa 11.2.2013 bolo na podnet geodeta H. E. zmenené
zakreslenie hranice pozemkov na katastrálnom odbore tak, že hranica už v grafickej dokumentácii
neprechádza cez dom č. X, ale je
vedená ako dotyčnica rohu jeho západnej steny. Pri tejto zmene došlo na katastrálnej mape
ku grafickému posunutiu hranice v neprospech žalobcov a bez ich vedomia, preto

žalobcovia žiadajú o vydanie tohto pozemku, ktorý neoprávnene užívajú žalovaní. Na dobrovoľné
vydanie pozemku boli žalovaní vyzvaní, avšak toto odmietli. Žalobcovia
ďalej uviedli, že rozhodnutím Mesta Považská Bystrica o dodatočnom povolení zmeny dokončenej
stavby sp.zn. Odd.SP/936/20l3/1l370/TS1-A-10 zo dňa 30.4.2013, v spojení
s rozhodnutím Obvodného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky sp.zn.

OVBP 20I3-582/2051-2Kr zo dňa 3.9.2013, bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení zmeny dokončenej
stavby - rodinného domu č. l na rodinný dom s prevádzkou - predajňou rozličného tovaru. V predmetnom
stavebnom konaní žalovaní deklarovali, že sa bude jednať výhradne
o malú predajňu s drobným spotrebným tovarom pre domácnosť, mimo potravína nebezpečných látok. Od otvorenia predajne začiatkom roka 2014 tam však žalovaní začali predávať
v prevažnej miere stavebný a hutnícky materiál (cement, vápno, stavebné lepidlá, tyčovinu, sieťovinu,
drenážne hadice, plastové potrubia, atď.), sudové víno, propán - butánové tlakové nádoby (plynové

fľaše) rôznych veľkostí a iné. Podľa odhadov žalobcov sa v areáli predajne bežne nachádzalo približne
okolo 30 plynových tlakových nádob (2,5 a10 kg tlakové nádoby). Tovar sa do predajne sústavne dováža
rôznymi rozmernými a ťažkými nákladnými vozidlami s hydraulickou rukou a vozidlami dodávkového
typu, ktoré sústavne v okolí predajne porušujú dopravné predpisy a ohrozujú bezpečnosť a plynulosť'
cestnej premávky, nakoľko parkujú v križovatke, v protismere, na moste alebo blokujú výjazd z

rodinnéhodomuč.X.Dopredajnesústavneprichádzajúzákaznícinamotorovýchvozidlách,ajtechnicky
nespôsobilých na premávku na pozemných komunikáciách, pričom nakladajú a odvážajú prevažne
stavebný materiál a svojimi vozidlami sústavne ohrozujú bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
porušujú dopravné predpisy parkovaním v križovatke, v protismere, na moste a blokujú výjazd z
rodinného domu č. X. Takýmto spôsobom bežne parkujú svoje súkromné vozidlá aj žalovaní. V okolí
predajne dochádza sústavne k rušivým vplyvom spojeným s nakladaním a vykladaním stavebného

materiálu, plynových fliaš, rezaním rozmerných oceľových armatúr a oceľovej tyčoviny, skladovaním
stavebného materiálu vrátane balíkov sklenenej izolačnej vaty, ktorá je karcinogénny produkt, atď. S
uvedeným súvisí sústavný hluk z takýchto vozidiel, z rezania kovov, vravy zákazníkov v tesnej blízkosti
rodinného domu č. X, zvýšená prašnosť zapríčinená pohybom motorových vozidiel
a manipuláciou so stavebným materiálom (bežne sa stáva, že po vyložení dovezených vriec

s cementom, lepidlami a vápnom je nákladová plocha zásobovacích vozidiel vymetaná metlou rovno
pred oknami RD č. X, tak isto parkovacia plocha predajne je obdobným spôsobom upratovaná
od zvyškov stavených materiálov. Tento spôsob podnikania žalovaných svojimi rušivými vplyvmi
závažným spôsobom obmedzuje žalobcov v bežnom spôsobe života, predovšetkým hlukom, zvýšeným
pohybom osôb, prašnosťou, sústavným blokovaním vjazdu na pozemok žalobcov. Stavebný materiál s

provizórnymi prístreškami esteticky degraduje pozemok aj rodinný dom žalobcov a výrazne znižuje ich
všeobecnú a trhovú hodnotu. Tovarová skladba bola rozšírená aj o vysoko horľavý a výbušný propán-
bután (uskladnený
v rozpore s protipožiarnymi predpismi v tesnom priľnutí na stenu domu i v jeho vnútorných priestoroch)
a o potraviny-víno. Uvedený stav je rozpore s § 127 ods. l Občianskeho zákonníka a s územným

plánom, v zmysle ktorého je v obytnej zóne zakázané prevádzkovať skladovanie a všetky druhy činností,
ktoré svojimi vplyvmi priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie územia mestského bloku a priľahlých
pozemkov najmä na účely bývania. Navyše žalovaný 1/ postavil pri plote žalobcov 2 m vysoký drevený
paraván, ktorý svojim negustióznym vyhotovením a výzorom esteticky poškodzuje vzhľad rodinného
domu žalobcov. V podaní zo dňa 28.6.2016 žalobcovia uviedli, že konaním žalovaných dochádza

k porušeniu ustanovení zákona č. 50/1976 Zb., protipožiarnych predpisov, konkrétne vyhlášky MV SR
č. 94/2004 Z.z., nimi spôsobený stav je v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k
skladovaniu propán-butánovým fľašiam žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že podľa správy Okresného riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru zo dňa 5.11.2014 bol stav porušením § 79 ods. 5 vyhlášky MV SR č.
94/2004 Z.z. a zároveň neboli dodržané odstupové vzdialenosti.

8. Uznesením č.k. 7C/326/2015-225 zo dňa 18.04.2016 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania
vstúpil A. A. B. ako žalobca 3/.

9. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili, navrhli žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Vo vyjadrení zo dňa 22.12.2015 uviedli, že žalovaný 1/ nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nie
je držiteľom živnostenského oprávnenia a neprevádzkuje predajňu v C. D. E. X. Prevádzku zriadila
žalovaná 2/ na základe rozhodnutia Mesta Považská Bystrica č. Odd.SP/936/2013/11370/TS1-A-10
zo dňa 30.4.2013, potvrdeného rozhodnutím Okresného úradu Trenčín č. OVBP 2013-582/2051-2Kr,
ktoré žalobcovia napadli žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne

túto žalobu zamietol rozsudkom sp.zn. 13S/185/2013 zo dňa 15.10.2014. Podmienky prevádzkovania
predajne rozličného tovaru boli stanovené kolaudačným rozhodnutím Mesta Považská Bystrica č.
Odd.SP/8923/2013/2577/TS1-A-10 tak, že stavba môže byť užívaná pre účely, na ktoré bola povolená a
vybudovaná za podmienok dodržania platných predpisov a vykonávania pravidelných revízií a skúšok.
Žalovaná 2/ je podnikateľkou s predmetom podnikania,

o. i. kúpa tovaru na účely jeho konečného predaja spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) zo zriadenou prevádzkou v C. D. E. X. Mesto Považská
Bystrica potvrdením č. Odd.SMD/1711/2014/4086/PC1-5 zo dňa 13.2.2014 potvrdilo súlad oznámenia
prevádzkovej doby s VZN a akceptovalo prevádzkovú dobu prevádzkarne. S uvedením predajnerozličného tovaru do prevádzky bol udelený súhlas Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
rozhodnutím č. A/2013/976-2-HŽPaZ zo dňa 19.6.2013. S predajom vína v prevádzke bol udelený
súhlasRegionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvarozhodnutímč.A/2014/782-2/HVzodňa29.4.2014.

Plnenieúlohtechnikapožiarnejochranyvzmyslezákonač.314/2001Z.z.abezpečnostnejslužbypodľa
zákona č. 124/2016 Z. z. je v prevádzke rozličného tovaru zabezpečené na základe mandátnej
zmluvy uzatvorenej s mandatárom GAJOS, s.r.o. zo dňa 27.02.2014. Podľa tvrdenia žalovanej 2/ sú
všetky činnosti v súvislosti s prevádzkovaním predajne rozličného tovaru vykonávané
v súlade so zákonom, bezpečnostnými predpismi a nad mieru primeranú pomerom neobťažujú žalobcov

1/ a 2/. Žalovaní vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalobcov, že v stavebnom konaní bolo žalovanými
deklarované, že sa bude jednať výhradne o malú predajňu s drobným spotrebným tovarom pre
domácnosť, pretože z rozhodnutia Mesta Považská Bystrica č.
Odd.SP/936/2013/11370/TS1-A-10 zo dňa 30.04.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu
Trenčín č. OVBP 2013-582/2051-2Kr vyplýva, že predmetom stavebného konania bola zmena stavby,
ktorá pozostáva zo stavebných úprav v spojení so zmenou užívania časti stavby na prevádzku

predajne rozličného tovaru. Položky, ktoré vymenovali žalobcovia v žalobe, žalovaná predáva v
predajni rozličného tovaru na základe príslušných povolení, ich predajom nezasahuje do práv žalobcov.
Predávaný tovar je certifikovaný, sú dodržiavané bezpečnostné predpisy pri manipulácii a jeho
skladovaní. Pokiaľ ide o sklenenú izolačnú vatu, je to výrobok, ktorý je možné v originálnom obale
skladovať na vonkajších plochách, je bez zápachu, nie je karcinogénny, nie je nebezpečný pre životné

prostredie. Žalovaní namietli, že nemôžu niesť zodpovednosť za konanie tretích osôb, ak ich činnosťou
dochádza
k porušovaniu dopravných predpisov, každý účastník pozemnej komunikácie je povinný dodržiavať
pravidlá cestnej premávky. Vo vzťahu k žalobe o uloženie povinnosti odstrániť všetky provizórne
prístrešky, vrátane dreveného paravánu, žalovaní uviedli, že sa nejedná

o provizórne prístrešky, ale o drobné stavby postavené v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb., ktoré
nezasahujú do práv žalobcov, sú postavené v dostatočnej vzdialenosti od hranice pozemku žalobcov.
Drevený paraván a prístrešok 1 a 2 boli riadne ohlásené stavebnému úradu, ktorý nemal proti ich
uskutočneniu žiadne námietky. Ďalej žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobcov, že časť rodinného domu
č. X stojí na pozemku č. parc. č. KN C XX/X, nie sú pravdivé. V písomnom podaní zo dňa 18.1.2017

žalovaní1/,2/namietlinedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmužalobcovnaurčovacejžalobe.Zároveň
žalovaní 1/, 2/ podali
v zmysle § 147 ods. 1 CSP vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd prvej inštancie určil, že
vlastníkmi časti parc. KN C XX/X, k.ú. C. D., vyznačenej v znaleckom nákrese H. I. B. šedou farbou,
o výmere 13 m2, sú žalovaní 1/, 2/ v podiele 1/1. Dňa 3.2.2017 žalovaní zmenili vzájomnú žalobu

tak, že netrvali na určení vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ k časti parc. č. KN C XX/X, k.ú. C. D.,
vyznačenej v znaleckom nákrese H. I. B. šedou farbou, o výmere 13 m2, ale sa domáhali vydania časti
pozemku prináležiacej k parc. č. KN C XX/X, k.ú. C. D., vyznačeného v znaleckom nákrese H. I. B. žltou
farbou, o výmere 15 m2, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedli, že zo znaleckého nákresu
vyplynulo, že žalobcovia 1/ až 3/ neoprávnene užívajú časť parc. KN C XX/X, vyznačenú v znaleckom

nákrese H. I. B. žltou farbou, o výmere 15 m2. Boli toho názoru, že k tejto časti pozemku nemohli
nadobudnúť žalobcovia vlastnícke právo vydržaním, nakoľko nemajú nadobúdací titul. Regionálny úrad
verejného zdravotníctva Považská Bystrica vykonal u žalovanej 2/ dňa 17.8.2016 štátny zdravotný
dozor, pri ktorom konštatoval, že predajňa rozličného tovaru bola uvedená do prevádzky súhlasným
rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Považská Bystrica č. A/2013/976-2-HŽPaZ

zo dňa 19.6.2013 s tým, že posudzované priestory sa
k 17.8.2016 nezmenili, došlo k rozšíreniu sortimentu predaja o prípravky na ochranu rastlín, prípravky
proti škodcom, herbicídy a iné chemické látky bežne využívané v domácnosti,
k čomu vydal súhlasné stanovisko rozhodnutím č. A/2016/1572-3/OPPL zo dňa 22.08.2016. Zmena
vzájomnej žaloby bola pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.10.2017.

10. Žalobcovia 1/, 2/ vyjadrili nesúhlas so vzájomnou žalobou a spochybnili tvrdenie žalovaných, že títo
nadobudli vlastnícke právo k časti parc. č. KN C XX/X, k.ú. C. D., vyznačenej v znaleckom nákrese H.
I. B. šedou farbou, o výmere 13 m2 vydržaním.

11. V písomnom podaní zo dňa 24.4.2017 žalobcovia uviedli, že časť pozemku o výmere 15 m2, ktorá
časť je vyznačená v znaleckom posudku H. B. žltou farbou, užívajú v domnienke, že sa jedná o
súčasť ich vlastníctva, konkrétne o súčasť parcely KN C XX/X, nepretržite, v dobrej viere a nerušene od1976, pričom od roku 1986, kedy bolo žalobcom 1/ vystavané oplotenie medzi parcelami, sú žalobcovia v
domnienke, že oplotenie je postavené na parcele č. KN C XX/X, nakoľko podľa vyjadrení D. J. a geodeta
H. A. hranica pozemkov KN C XX/X K. J. L. XX/X, XX mala prechádzať cez roh rodinného domu č. X.

Predmetná časť pozemku je súčasť dvora žalobcov, kde majú stromy, pestujú ovocie a zeleninu a nikto
iný okrem rodiny žalobcu 1/ ju neužíval ani ju nevlastnil, čím sú splnené podmienky vydržania.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, ktorých konkretizáciu uviedol v odsekoch 12. a 27.
odôvodnenia rozsudku, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov A. J., M. N., O. K., O. N., znaleckým

nákresom znalkyne H. I. B., obhliadkou parc. č. KN C XX/X, k.ú. C. D. zo dňa 18.7.2016, obhliadkou
rodinného domu č. X, k. ú. C. D. dňa 31.03.2017, odbornými vyjadreniami A. J. zo dňa 31.5.2017 a
zo dňa 30.6.2017, odborným vyjadrením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, fotografiami
predloženými v konaní žalobcami a prehratím DVD nosičov predložených v konaní taktiež
žalobcami, ktoré sa týkali činností žalovaných od roku 2018 do roku 2020, rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 28Sa/23/2019 zo dňa 26.2.2020, rozhodnutím Okresného úradu Trenčín,

odbor výstavby č. OU-TN-OVBP2-2019/006354-002/Ja zo dňa 13.12.2018 a projektovej dokumentácie.

13. Zistený skutkový stav uvedený v odsekoch 29. – 46. odôvodnenia rozsudku právne posúdil súd
prvej inštancie podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odsekoch 49. – 59. odôvodnenia
rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil a uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Uviedol,

že predmetom konania v danej veci bola ochrana pred obťažovaním imisiami nad mieru primeranú
pomerom poskytovaná v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri tzv. susedských vzťahoch.
Žalobcovia 1/, 2/ navrhli, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do nerušeného
a pokojného užívania nehnuteľností žalobcov 1/, 2/ nachádzajúcich sa v obytnej zóne v C. D. - parcely
č. KN C XX/X

a rodinného domu súp. č. X stojaceho na parcele KN C XX/X, k. ú. C. D. obťažovaním žalobcov 1/,
2/ nad mieru primeranú pomerom vytváraním hlučnosti a prašnosti zasahujúcimi parcelu KN C XX/X a
rodinný dom súp. č. X z parcely č. KN C XX/X a parcely
č. KN C XX, k. ú. C. D., a to najmä v podobe hlučnosti a prašnosti pri pohybe motorových vozidiel po
parcelách KN C XX/X a KN C XX v k. ú. C. D., pri dovoze

a odvoze stavebného materiálu, hutníckeho materiálu a palivového dreva, hlučnosti
a prašnosti pri vykladaní, vysýpaní a nakladaní takýchto materiálov na nákladovú plochu
a z nákladovej plochy vozidiel za pomoci strojov, alebo ručne, ako aj pri premiestňovaní
a ďalšej manipulácii s týmito materiálmi za pomoci strojov alebo ručne, ako aj hlučnosti
a prašnosti pri rezaní a pílení stavebného materiálu, hutníckeho materiálu a palivového dreva, najmä

za pomoci uhlovej brúsky, priamočiarej motorovej píly a motorovej reťazovej píly. Súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že v rámci výkonu vlastníckeho práva spojeného
s užívaním nehnuteľnosti môže dôjsť k zásahu do pokojného užívania susediacej nehnuteľnosti tzv.
imisiami. Pokiaľ nejde o zásah pri bežnom užívaní nehnuteľnosti, právna úprava umožňuje vlastníkovi
susediacej nehnuteľnosti (ale i iným osobám) domáhať sa ochrany pred rušivým zásahom do jeho práv.

Predpokladom vzniku nároku na takúto ochranu, ktorá znamená do istej miery obmedzenie vlastníckeho
práva, je existencia takých zásahov vlastníka, ktorými by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného.Pretootázka,vyriešeniektorejmáurčujúcivýznampreposúdeniedôvodnostiuplatnenéhonároku
žalobcov 1/, 2/ spočívala na závere, či v danej veci žalovaní 1/, 2/ pri výkone svojich vlastníckych práv
k parc. č. KN C XX/X a KN C XX k. ú. C. D. nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov 1/, 2/.

14. Podľa názoru súdu prvej inštancie pojem „miera primeraná pomerom" nie je zákonom definovaný,
pretobolopotrebnévychádzaťzustálenejsúdnejpraxe,vzmyslektorejjetentopojempotrebnévykladať
tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním od optimálneho stavu po stav ešte prípustný a
nedovoleným správaním nad prípustnú mieru a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom

mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo
117/1993 zo dňa 30.11.1993).

15. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaní 1/, 2/ vykonávajú
podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej v prevádzke rozličného tovaru v rodinnom dome č.X umiestnenom

na parcele č. KN C XX/X a na parc. č. KN C XX k. ú. C. D. vykonávajú predaj rozličného tovaru, fľašového
a čapovaného vína, stavebného, hutníckeho a záhradníckeho materiálu. Predmetné nehnuteľnosti
sa nachádzajú v centre C. D., v susedstve viacerých rodinných domov, okrem iných aj rodinného domuč. X umiestneného na parc. č KN C XX/X, k. ú. C. D., vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/. Ide o mestskú časť
Mesta Považská Bystrica, ktorá má charakter vidieka, je určená na účely bývania
a občianskeho vybavenia. Popred rodinným domom č. X a č. X vedie verejná komunikácia.

V myšlienkovej úvahe považoval súd prvej inštancie za nesporné, že na zabezpečenie riadneho
fungovania prevádzky predajne je nevyhnutný obeh tovaru, teda jeho naskladnenie, uskladnenie a
zároveňjesprevádzkouspätáfluktuáciazákazníkov,čoznamenázvýšenýpohybľudí,aleajmotorových
vozidiel, s čím je nepochybne späté väčšie množstvo imisií vo forme hluku i prachu. Zriadenie
vyššie uvedenej predajne bolo povolené rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č.

A/2013/976-2-HŽP zo dňa 19.6.2013, pri ktorom zriadení boli nepochybne zvážené aj imisie hluku a
prachu späté s prevádzkou predajne rozličného tovaru a vzhľadom na povolenie zriadenia prevádzky
boli vyhodnotené ako prípustné, teda primerané pre dané podmienky. Podmienkou zriadenia bolo,
že predajňa nemôže negatívne ovplyvňovať susedov hlukom a prachom. Žalovaní 1/, 2/ však v
predajni predávajú aj rôzny stavebný, hutnícky a záhradný materiál ako kari rohože, stavebné železo,
debniace tvárnice, rôzne dlažby, vodoinštalačný materiál, propán-butánové fľaše, izolácie, stavebné

železo, vrecovanú maltu, omietky, lepidlá a podobne, ktorý materiál sa nachádza aj na priľahlom
pozemku pri rodinnom dome č. X - na parcele č. KN C XX/X a parc. č. KN C XX, k. ú. C. D..
Žalovaná 2/ v rámci zriadenia predajne neuvádzala, že prevádzka bude slúžiť na predaj stavebného
a hutníckeho materiálu ako ani to, že okrem priestorov rodinného domu č. X budú v rámci prevádzky
využívané aj priľahlé pozemky. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že vo vzťahu k činnosti

žalovanýchpripredaji(dovoz,odvoz,skladovanie,spracovanieapredaj)tohtostavebného,hutníckehoa
záhradného materiálu nemožno automaticky, na základe povolenia správneho orgánu, posudzovať ako
oprávnený výkon práva vylučujúci ochranu žalobcov proti obťažovaniu spôsobenému touto činnosťou.
Rovnako tak dospel súd prvej inštancie k záveru aj v súvislosti s rozhodnutím Mesta Považská Bystrica
ako príslušného stavebného orgánu č. Odd.Sp/936/2013/11370/TS1/-A-10 zo dňa 30.4.2013, ktorým

stavebný úrad povolil žalovaným ako stavebníkom dodatočnú zmenu dokončenej stavby rodinného
domu súp. č. X na rodinný dom s prevádzkou - predajňou rozličného tovaru a s rozhodnutím č.
Odd.SP/8926/2013/2577/TS1-A-10 zo dňa 29.1.2014, ktorým bolo povolené užívanie tejto stavby.
V rámci stavebného konania bol daný súhlas príslušných orgánov štátnej správy (ako napríklad
Obvodného úradu životného prostredia, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, atď.) k zmene

stavby na rodinný dom
s prevádzkou predajne rozličného tovaru, kde nebude predaj nebezpečných a obzvlášť škodlivých
látok. Vymedzenie predaja na drobný spotrebný materiál pre domácnosť mimo potravín a náterových
látok vyplynulo aj z technickej správy projektu pre zmenu rodinného domu. Kolaudačné rozhodnutie
založilo právo užívať skolaudovanú nehnuteľnosť na účel povolený v kolaudačnom rozhodnutí. Súd

prvej inštancie pri konštatovaní, že žalovaní 1/, 2/ využívajú ako predajné a skladovacie priestory pre
stavebný, hutnícky a záhradný materiál aj priľahlé pozemky, nielen vnútorné priestory rodinného domu
č. X, uviedol, že ich využitie je
v rozpore s uvedenými rozhodnutiami stavebného orgánu. Preto nemožno vo vzťahu
k činnosti žalovaných pri predaji (dovoz, odvoz, skladovanie, spracovanie a predaj) tohto stavebného,

hutníckeho a záhradného materiálu automaticky, na základe povolenia správneho orgánu, posudzovať
túto činnosť ako oprávnený výkon vlastníckeho práva vylučujúci ochranu žalobcov proti obťažovaniu
spôsobenému touto činnosťou. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ pri výkone podnikateľskej činnosti na parcele
č. KN C XX/X a č. KN C XX, k. ú. C. D. prekročili medze vytýčené rozhodnutím Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva ako aj rozhodnutím Mesta Považská Bystrica ako príslušného stavebného

orgánu a žalobcovia 1/, 2/ tvrdili, že pri tejto činnosti dochádza k rušivým zásahom do ich práv, bolo
potrebné vprípadeichobťažovanianadmieruprimeranúpomeromposkytnúťimprávnuochranu.

16. Vzhľadom na charakter a kvantitu stavebného, hutníckeho a záhradného materiálu, ktorý sa
nachádza v predajni a na priľahlých pozemkoch, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybné,

že pri manipulácii s týmto tovarom vzniká zvýšená hlučnosť
a prašnosť. Vo svojej úvahe súd prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že predmetné nehnuteľnosti sú
situované v lokalite, ktorá má charakter vidieka, s čím je spätá aj pomerne väčšia hlučnosť (v porovnaní
napríklad s mestskou časťou radových rodinných domov),
a to napríklad z dôvodu záhradkárskej činnosti, obrábania pôdy a chovu úžitkových domácich zvierat.

Ide však o hlučnosť vychádzajúcu zo zdrojov pre vidiecku lokalitu typických
a primeraných. Predajňu stavebného, hutníckeho a záhradného materiálu uprostred rodinných domov
však nemožno podľa názoru súdu označiť za zdroj hlučnosti pre predmetnú lokalitu obvyklú ani
primeranú. V súvislosti s prevádzkou predajne v rodinnom dome č. X I. C. D. je zvýšená hlučnosť aprašnosť súvisiaca s opakovanou manipuláciou s tovarom, najmä s nakladaním tovaru na nákladné
motorovévozidlá,traktorovévlečkyaprívesnévozíky,osobnémotorovévozidlá,spoužívanímmotorovej
píly, priamočiarej píly a uhlovej píly. Takéto imisie podľa názoru súdu prvej inštancie znemožňujú pokojné

užívanie rodinného domu súp. č. X a parcely KN C XX/X, k. ú. C. D.. Keďže v konaní bolo preukázané,
že žalovaní 1/, 2/ pri pohybe motorových vozidiel po parcelách KN C XX/X a KN C XX,
k. ú. C. D. pri dovoze a odvoze stavebného materiálu, hutníckeho materiálu
a palivového dreva, hlučnosti a prašnosti pri vykladaní, vysýpaní a nakladaní takýchto materiálov na
nákladovúplochuaznákladovejplochyvozidielzapomocistrojov,aleboručne,akoajpripremiestňovaní

a ďalšej manipulácii s týmito materiálmi za pomoci strojov alebo ručne, ako aj pri rezaní a pílení
stavebného materiálu, hutníckeho materiálu
a palivového dreva, najmä za pomoci uhlovej brúsky, priamočiarej motorovej píly
a motorovej reťazovej píly nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov 1/, 2/ hlučnosťou a
prašnosťou pri nerušenom a pokojnom užívaní parcely č. KN C XX/X
a rodinného domu súp. č. X stojaceho na parcele KN C XX/X, k.ú. C. D., súd prvej inštancie žalobe

vyhovel.

17. Pre úplnosť považoval súd prvej inštancie za vhodné k námietkam žalovaných prostredníctvom
zástupu dňa 2.12.2020 o tom, že intenzita zvuku na audiozáznamoch predložených súdu prvej inštancie
žalobcami ako dôkaz z obdobia od roku 2018 do roku 2020, nezodpovedá realite, uviesť, že vzhľadom

na kvantitu opakovaní týchto zvukov
a povahu ich zdroja, keďže vznikajú pri manipulácii so stavebným a záhradníckym tovarom, pílení a
pohybe nákladných a osobných motorových vozidiel na pozemkoch susediacich
s pozemkami žalobcov, bola námietka vyhodnotená ako irelevantná. Zvuky vznikajúce pri manipulácii
so stavebným a záhradníckym tovarom, pílení a pohybe nákladných a osobných motorových vozidiel v

kvantiteopakovanízachytenýchnaaudiozáznamesúvlokalite,hocajscharakteromvidieka,obťažujúce
nad mieru primeranú nielen konkrétnym pomerom, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom,
keďže v zmysle územného plánu Mesta Považská Bystrica je predmetná lokalita určená najmä na
účely bývania a občianskeho vybavenia a sú zakázané všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi
vplyvmi (napríklad hlukom) priamo obmedzujú využitie tohto územia na daný účel.

18. Žalobcovia 1/, 2/ dňa 7.12.2021 zobrali žalobu späť v časti, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že
žalobcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi a to žalobca 1/ v podiele 4/5
a žalobca 2/ v podiele 1/5 parcely KN C...., druh pozemku..., o výmere 15 m2, k. ú. C. D., vytvorenej
geometrickým plánom č. ..., geodeta..., z parcely č. KN C XX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

355 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. C. D., zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica,
katastrálny, preto súd prvej inštancie za súhlasu žalovaných 1/, 2/ konanie v tejto časti zastavil.

19. Dňa 7.12.2021 žalovaní 1/, 2/ zobrali vzájomnú žalobu späť v časti, ktorou sa domáhali, aby súd určil,
že vlastníkom parc. KN C... (určené geometrickým plánom), druh pozemku... (určené geometrickým

plánom) o výmere 13 m2, kat. územie C. D., zakreslenom v geometrickom pláne č. ... v zmysle
geometrickéhoplánu)súžalovaní1/,2/spoluvpodiele1/1,pretosúdprvejinštanciezasúhlasužalobcov
1/, 2/ konanie v tejto časti zastavil.

20. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd prvej inštancie z toho, že predmetom konania bolo

niekoľko samostatne žalovateľných nárokov žalobcov 1/, 2/ a jeden nárok žalovaných 1/, 2/. Žalobcovia
1/, 2/ boli úspešní čo do nároku na ochranu pred zásahom žalovaných 1/ 2/ do pokojného užívania
susediacej nehnuteľnosti tzv. imisiami. Z dôvodu úspechu žalobcov rozhodol súd prvej inštancie o
trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP tak, že žalobcom
1/ a 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v

rozsahu 100 %. Žalobcovia
1/, 2/, ktorí zobrali žalobu späť čo do určenia podielového spoluvlastníctva a žalovaní 1/, 2/, ktorí zobrali
späť vzájomnú žalobu čo do určenia podielového spoluvlastníctva, náhradu trov nežiadali, preto súd
prvej inštancie podľa § 257 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP rozhodol o trovách tak, že žiadnej
zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

21. V odseku 61. odôvodnenia rozsudku odôvodnil súd prvej inštancie výrok IV., ktorým podľa § 259
CSP priznal štátu proti žalovaným 1/, 2/ ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Uviedol, že v priebehu konania vznikli štátu trovy, kedy z rozpočtových prostriedkov
štátu boli uhradené trovy dokazovania nekryté preddavkami zloženými stranami konania.Odvolanie žalovaných 1/, 2/.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, druhému v poradí, podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní
1/, 2/ čo do výrokov I. a IV. tohto rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP,
podľa ktorých súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní tiež citovali znenie § 220 ods. 2 CSP. S poukazom na odsek

56. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedli, že súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalovaní obťažujú žalobcov hlučnosťou a prašnosťou nad mieru primeranú pomerom, pričom toto
obťažovanie malo vyplynúť z audiozáznamu z rokov 2017-2020. Za účelom zistenia, či dochádza
k obťažovaniu žalobcov 1/, 2/ hlukom, oslovili žalovaní 1/, 2/ odborne spôsobilé osoby, spoločnosti
INŽINIERSKE SLUŽBY, spol. s r.o. a AKUSON s.r.o. s požiadavkou o vykonanie merania hluku
a na pojednávaní dňa 2.12.2020 navrhli vykonanie tohto dôkazu. Súd prvej inštancie uznesením na

tomto pojednávaní vykonanie dôkazu nepripustil. V tomto smere žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že zamietnutím
vykonania dôkazu súd prvej inštancie pochybil, pretože tento dôkaz bol spôsobilý priniesť relevantné
skutkové zistenia. Žalovaní 1/, 2/ ako dôkaz predložili cenovú ponuku a e-mailovú komunikáciu
s označenými spoločnosťami. Tvrdili s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.
ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019, že zistenie hladiny hlučnosti pri prevádzkovaní predajne je kľúčovým

dôkazom pre posúdenie dôvodnosti žaloby, jeho nevykonanie sťažilo dôkaznú situáciu žalovaných 1/,
2/ a znížilo mieru zistenia skutkového stavu.

23. Žalovaní 1/, 2/ namietali skutkový stav v časti, v ktorej bol súdom prvej inštancie zistený
a hodnotený pre právne posúdenie veci vykonanými dôkazmi – audiovideozáznamami na pojednávaní

dňa 2.12.2020, ktoré boli žalobcami predložené za obdobie cc 3,5 roka v trvaní 60 minút. Podľa
ich názoru bolo trvanie záznamov zanedbateľné vzhľadom k dlhému časovému obdobiu a preto
týmto dôkazom nemôžu byť preukázané imisie nad mieru primeranú pomerom. Žalobcovia mohli
zaznamenávať akúkoľvek hlučnú činnosť, napr. prejazd autobusu alebo traktora, čím by bola vyvolaná
hlučnosť vnímaná ako neprimeraná a obťažujúca. Poukázali na to, že reprodukovaný zvuk bol skreslený

a veľkosťou reproduktora neprimerane zosilnený. Žalobcovia vyhotovili záznamy cez otvorené okno,
mimo obdobia nočného kľudu, pričom v záznamoch počuť zvuk vtákov. Ak by malo ísť o neprimeraný
hluk, zvuk vtákov by musel prehlušiť. Prehratím audiovideozáznamov nemožno preukázať obťažovanie
prachom nad mieru primeranú pomerom.

24. Uplatnené odvolacie dôvody odôvodňovali žalovaní 1/, 2/ taktiež námietkou
proti konštatovaniu súdu prvej inštancie, že rušivé konanie má pochádzať zo
skladových priestorov nepovolených na podnikanie. Uviedli, že Mesto Považská Bystrica
ako stavebný úrad schválil oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - prístreškov
pre materiál pod č. Odd.SP/5436/2014/20179/TF3-10 zo dňa 5.8.2014 a pod

č. Odd.SP/1838/2015/4737/TF3-10 zo dňa 26.2.2015 a Regionálny úrad verejného zdravotníctva
schválil rozhodnutím č. A/2016/1572-3/OPPL prevádzkový poriadok pre prácu s expozíciou chemickým
faktorom zo dňa 29.7.2016, prevádzkový poriadok pre predaj výrobkov v predajnom priestore a pod
prístreškom vo vonkajšom priestore. Z týchto rozhodnutí, ako aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 28Sa/23/2019 zo dňa 26.2.2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o priestupku za užívanie

nehnuteľnosti v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, vyplynulo, že neboli posudzované iba vnútorné
priestory.VzmysleprevádzkovéhoporiadkuschválenéhoRegionálnymúradomverejnéhozdravotníctva
je prevádzka rozličného tovaru umiestnená vo vlastných priestoroch majiteľky, pracovisko je v intraviláne
obce C. D. a výrobky sú umiestnené len na predajnom priestore, pod prístreškom vo vonkajšom priestore
avuzamykateľnejskrinilenvpotrebnom predajnommnožstve.Chemickélátkyazmenysa objednávajú

vo väčšom množstve. Dopravné komunikácie a ďalšie plochy a zariadenia sú v otvorenom priestranstve
usporiadané tak, aby sa chodci a mechanizmy mohli bezpečne pohybovať. Sypké materiály sú
predávané len v originálnych obaloch, pri predávaných chemikáliách nedochádza k priamej expozícii,
nedochádza k ich dávkovaniu, riedeniu ani k rozlievaniu. Priama expozícia vzniká pri vykonávaní
čistiacich a dezinfekčných prácach za používania bežných čistiacich prostriedkov. Tovar je do predajne

dovážaný vlastným dodávkovým automobilom, je vykladaný ručne, kovy sú strihané nožnicami, sypké
materiály sú balené vo vreciach, čím je vylúčená ich prašnosť. Podľa názoru žalovaných nie je nárok
žalobcov preukázaný, nakoľko v konaní nebolo vykonané meranie hluku a prašnosti, súd prvej inštancie
nezisťoval frekvenciu manipulácie s tovarom.25. S poukazom na § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia, poukázali žalovaní na to, že v r. 2022 súd prvej inštancie rozhodol na základe

audiovideozáznamov z r. 2017-2020, čo je v rozpore s § 219 ods. 1 CSP (pravdepodobne § 217
ods. 1 CSP - poznámka odvolacieho súdu), podľa ktorého musí byť v čase vyhlásenia rozsudku
preukázaný skutkový stav; súd musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase vyhlásenia rozsudku.
Žalovaní neporušili rozhodnutie úradu o súhlase s návrhom na uvedenie priestorov predajne rozličného
tovaru do prevádzky. V predajni sa predáva tovar – domáce potreby, železiarstvo, náradie, potreby

pre dom, stavbu, dielňu a záhradu. Predajňa sa nachádza v prímestskej oblasti zastavanej rodinnými
domami, má dedinský charakter, čo sa prejavuje aj tým, že takmer pri každom dome sa nachádza
záhrada alebo dielňa, bežné sú práce pri dome, obrábanie pôdy, kosenie, pílenie, rezanie, stavebné
úpravy, rekonštrukcie domov a výstavba nových domov, s čím je spojená hlučnosť, prípadne prašnosť.
V danej oblasti sa nachádza zámočnícka dielňa, stolárska dielňa, autobazár alebo prevádzka na opravu
vysokozdvižných vozíkov.

26. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 2296/2006, v ktorom sa
uvádza, že je „povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku uviesť mieru obťažovania, ktorá je v danej
veci primeraná pomerom a mieru obťažovania, ktorú v danej veci zistil“, poukázali žalovaní na to, že
pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplývalo, čo bola primeraná

miera imisií a akej miery sa imisií dopúšťajú žalobcovia. V konaní nebola preukázaná frekvencia vozidiel,
nakladania alebo vykladania tovaru, nebola objektívne zmeraná hlučnosť a prašnosť.

27. V závere odvolania žalovaní namietali výrok o trovách konania. S uvedením vymedzenia nárokov
pod bodmi 1. – 8. (č.l. 1114 súdneho spisu), ktorých sa žalobcovia žalobou domáhali, žalovaní tvrdili,

že okrem právoplatne rozhodnutých výrokov, resp. výroku, ktorý je predmetom odvolania, žalobcovia
nemali úspech vo výrokoch pod bodmi 2., 3., 5. a 6., čo bolo potrebné zohľadniť a v zmysle § 255 ods.
1 CSP nárok na ich náhradu priznať žalovaným.

28. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že

žalobu zamietne a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Vyjadrenia strán sporu podľa § 373 a § 374 CSP

29. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ podali žalobcovia 1/, 2/ vyjadrenie podaním zo dňa 21.2.2022
s konštatovaním záveru o nedôvodnosti odvolania a vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

s náležitým odôvodnením. Zdôraznili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o silný dôkazný
rámec vykonaných dôkazov, v dôsledku ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. K odvolacím tvrdeniam
a k námietke nevykonania dôkazu žalobcovia uviedli, že dôkaz navrhovaný žalovanými by bol
jednostranný, účelový a neobjektívny a z týchto dôvodov aj nadbytočný. Súd prvej inštancie správne

rozhodol o jeho nepripustení. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie správne posúdil konania
žalovaných aj vo vzťahu k pojmu „miera primeraná pomerom“, ktorý treba vykladať ako určenie hranice
medzi dovoleným správaním od optimálneho stavu po stav ešte prípustný a nedovoleným správaním
nad prípustnú mieru, a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj
vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Miera prípustná pomerom v tomto konkrétnom prípade

vyplýva jednoznačne z charakteru posudzovanej lokality – obytná zóna, z územného plánu, ako
i z postojov, rozhodnutí a stanovísk dotknutých orgánov verejnej správy, najmä RÚVZ v Považskej
Bystrici a stavebného úradu mesta Považská Bystrica. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že
obťažovanie imisiami hlukom a prachom nad mieru primeranú pomerom vyvodzoval súd prvej inštancie
iba z audiovideozáznamov z r. 2017-2020, pretože v konaní mal k dispozícii aj iné videozáznamy

a množstvo iných dôkazov, ktoré v odôvodnení uviedol a analyzoval, vrátane výpovedí svedkov,
odborných vyjadrení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, stavebného úradu, technickej
správy projektanta, grafickej projektovej dokumentácie k zmene účelu užívania stavby – RD súp.č.X
na rodinný dom s prevádzkou, rozsiahlej fotodokumentácie predloženej žalobcami za r. 2014-2020
a vlastných zistení súdu prvej inštancie pri obhliadke na mieste samom. Žalobcovia sa vo vyjadrení

k odvolaniu žalovaných podrobne vyjadrili k zisteniam, ktoré vyvodil súd prvej inštancie z vykonaných
dôkazov, najmä k odbornému vyjadreniu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Považská
Bystrica zo dňa 11.7.2017 a k výpovedi jeho zamestnankyne P. O. M. N., C., k územnému plánu
mesta Považská Bystrica, správe stavebného úradu, k výpovedi svedka O. A. J. a svedkyne O. N.,k záväzným stanoviskám Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Považská Bystrica zo dňa
20.12.2012, 19.6.2013, 20.1.2014, 29.4.2014 a zo dňa 22.8.2016, k technickej správe projektanta
H. O. N. z 12/2012 vrátane jej grafickej časti, k písomnému vyjadreniu žalovaných zo dňa 9.4.2013

predloženému v stavebnom konaní o zmenu účelu užívania stavby – RD súp.č. X na rodinný dom
s prevádzkou – predajňou rozličného tovaru. Poukázali tiež na to, že v konaní predložili viaceré
objemné fotoalbumy obsahujúce detailné fotografie s presným popisom, desiatky videosúborov na
3 DVD nosičoch. Žalobcovia nesúhlasili aj s odvolacími tvrdeniami žalovaných, v ktorých žalovaní
upriamili pozornosť najmä na videozáznamy prehraté na pojednávaní dňa 2.12.2020 s tvrdením, že

tieto majú byť jediným relevantným dôkazom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, že pri prehrávaní
videozáznamov na pojednávaní dňa 2.12.2020 bol zvuk neprimerane zosilnený a skreslený. Intenzita
hlasitosti z prehrávacieho zariadenia – notebooku bola nastavená na 52 %, o čom sa presvedčil aj
konajúci sudca na tomto pojednávaní. Žalobcovia predložili v konaní celkom tri videozáznamy (tri DVD
nosiče), z ktorých bolo prvé predlžené na pojednávaní dňa 8.2.2017 po výsluchu P. N., druhé bolo
predloženéakoprílohakvyjadreniuzodňa19.9.2018atretie bolopredloženéaprehraténapojednávaní

dňa 2.12.2020. Nesúhlasili s námietkou žalovaných, že na videozáznamoch nie je zachytená prašnosť
a hlučnosť. Zdôraznili, že v konaní predložili stovky fotografií zachytávajúcich dovoz, nakládku, vykládku,
uskladnenie stavebných materiálov, manipuláciu s nimi, stovky rôznych vozidiel za r. 2014 – 2020
– ťažké nákladné vozidlá a traktory s hydraulickými ramenami, nákladné autá s korbou valníkového
a skriňového typu, malotraktory, autá s prívesnými vozíkmi, vysokozdvižné vozíky a pod. Aj napriek

tomu žalovaní tvrdili, že zásobovanie vykonávajú iba svojim vozidlom. Podľa názoru žalobcov nie je
pravdivé ani tvrdenie žalovaných o tom, že na videách a fotkách nebola zachytá prašnosť. Predložené
dôkazy zachytili, že vozidlá sa pohybovali tesne pri plote žalobcov po prašnom makadame, vysypávali
z korby sypký brizolit, pri plote žalobcov sa pílilo drevo motorovými reťazovými pílami, rozrezával sa
na mieru stavebný materiál, na prístupovom chodníku pred predajňou žalovaných a na štátnej ceste

bol rozsypaný cement. Pokiaľ žalovaný tvrdili, že vídeí je málo, žalobcovia poukázali na skutočnosť, že
žalobca1/jedôchodcasozdravotnýmpostihnutím,A.B.–pôvodnežalobkyňa2/zomrelapočaskonania
a žalobca 2/ je zamestnaný. Preto nemožno očakávať, že zdokumentujú každý moment chodu predajne
žalovaných. Žalovaný 1/ sa snažil všemožne zabrániť zdokumentovaniu aktivít na ich dvore. Na tomto
mieste žalobcovia podrobne opísali situácie o priebehu zdokumentovania aktivít žalovaných, ktoré boli

sprevádzané arogantným a vulgárnych správaním žalovaného 1/, i za prítomnosti polície, na žalobcu 2/
podávali žalovaní vymyslené podania a trestné oznámenia. S poukazom na oznámenia Mesta Považská
Bystrica č. Odd.SP/5436/2014/20179/TF3-10 zo dňa 5.8.2014,
č. Odd.SP/1838/2015/4737/TF3-10 zo dňa 26.2.2015 - schválenie prístreškov na materiál, č.
Odd.SP/936/2013/11370/TS1-A-10 zo dňa 30.4.2013 – dodatočná zmena dokončenej stavby rodinného

domu súp.č. 1, rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. A/2016/1572-3/
OPPL zo dňa 29.7.2016 – schválenie prevádzkového poriadku pre prácu s expozíciou chemickým
faktorom pri práci, č. A/2013/976-2-HŽPaZ zo dňa 19.6.2013 – súhlas na uvedenie priestorov predajne
rozličného tovaru do prevádzky, č. A/2014/782-2/HV zo dňa 29.4.2014 – súhlas s predajom vína, č.
A/2016/1572-3-OPPLzodňa22.8.2016–súhlassrozšírenímsortimentupredajaoprípravkynaochranu

rastlín, proti škodcom, herbicídy a iné chemické látky bežne využívané v domácnostiach, záväzné
stanoviská Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. A/2012/2321-2-HŽPaZ zo dňa 20.12.2012 –
súhlas so zmenou v užívaní stavby z rodinného domu na predajňu rozličného tovaru,
č. A/2014/88-2-HŽPaZ zo dňa 20.1.2014 - kolaudácia z rodinného domu na predajňu rozličného
tovaru, žalobcovia zdôraznili, že stavebný úrad ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva nikdy

neposudzovali vonkajšie plochy na parc. KNC č. XX/X a č. XX ako predajné a skladovacie plochy,
posudzovali len vnútorné priestory domu č. X, a to len tie časti, ktoré mali slúžiť ako predajňa rozličného
tovaru a sklad. Tieto rozhodnutia a stanoviská považoval za podstatné pre skutkové a právne závery
aj Krajský súd v Trenčíne – vec
sp.zn. 16Co/7/2018. Svoj nesúhlas vyjadrili žalobcovia aj k odvolaciemu tvrdeniu o pochybení súdu

prvej inštancie spočívajúce v tom, že bol zamietnutý ich návrh na vykonanie dokazovania meraním
hluku ako kľúčový dôkaz spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia. Súd prvej inštancie jasne
a zreteľne vysvetlil dôvody nevykonania tohto dôkazu. K vedenému žalobcovia dodali, že bez navodenia
modelových situácií by meranie hluku nebolo objektívne a dôkaz navrhovaný žalovanými vyvoláva
pochybnosti o jeho objektivite už vo svojej základnej podstate, pretože počas merania by mohli

žalovaní ľubovoľne prispôsobovať svoje správanie zamýšľanému cieľu. Pre správnosť postupu súdu
prvej inštancie týkajúci sa nevykonania tohto dôkazu navrhovaného žalovanými poukázali žalobcovia
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2021sp.zn. 5Cdo/107/2019 a zo dňa 31.5.2018 sp.zn. 4Obdo/41/2017. Žalobcovia považovali za neprijateľné
a absurdné aj odvolacie tvrdenie žalovaných o tom, že mestská časť C. D. má dedinský charakter, kde
občania pília drevo, rekonštruujú domy, obhospodarujú pôdu a pod. Preto porovnávanie ojedinelých

dedinských činností s každodennou
10-hodinovou prevádzkou predajne stavebnín vrátane veľkej frekvencie pohybujúcich sa nákladných
vozidiel, traktorov, zákazníkov a manipulácie so stavebným a hutníckym materiálom neprichádza do
úvahy. Žalobcovia žijú v rodinnom dome od r. 1997 a tak ako každý človek očakávali v obytnej zóne
nerušené a pokojné žitie. Žalovaní, ktorí nadobudli susedné nehnuteľnosti až v r. 2012 sa rozhodli,

že napriek nesúhlasným stanoviskám žalobcov, stavebného úradu a Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva budú mať v obytnej zóne ako predajňu drobného spotrebného tovaru predajňu stavebnín
s nadrozmerným tovarom tesne pri dome žalobcov, kde medzi domami súp. č. 4 a č. 1 je vzdialenosť
iba 4,9 m. Odvolacie tvrdenie žalovaných, že žaloba žalobcov mala obsahovať až 8 žalobných návrhov
a žalovaní boli úspešní v bodoch 2, 3, 5 a 6, čo malo byť zohľadnené pri rozhodovaní o trovách
konania, nie je pravdivé. Žaloba zo dňa 21.9.2015 mala žalobné návrhy pod písm. a/ až e/. Žalobcovia

v rámci dispozície žalobu menili. Súd prvej inštancie nikdy nerozhodoval o 8 žalobných návrhoch
sformulovaných žalovanými v odvolaní. V tejto súvislosti odkázali žalobcovia na výrokovú časť rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.5.2018 (prvý v poradí), rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 18.3.2020 sp.zn. 16Co/7/2018 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 5.1.2022 (druhý v poradí). V závere vyjadrenia žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a žalobcom priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. V súlade s postupom podľa § 374 ods. 2 CSP podali žalovaní ako odvolatelia dňa 21.3.2022
vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov zo dňa 21.2.2022. Na podanom odvolaní zotrvali v celom rozsahu.
Uviedli, že zo žiadneho dôkazu konkrétne nevyplýva, že by žalovaní obťažovali žalobcov nad mieru

primeranú pomerom a porušujú tzv. susedské práva podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uvedené nemôže byť preukázané rozhodnutiami a stanoviskami Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Považská Bystrica, technickou správou, grafickou projektovou dokumentáciou a pod.
Svedkyňa M. N. vychádzala pri posudzovaní hlučnosti z informácií poskytnutých žalobcom 2/, vlastné
merania nerealizovala. Táto svedkyňa potvrdila, že je v priateľskom vzťahu so žalobcom 1/, čo vylučuje

nestrannosť jej výpovede. Pokiaľ uviedla, že v r. 2014 videla na susednom pozemku rezať uhlovou
brúskou a že sa tam nachádzalo nákladné motorové vozidlo, uvedené nepreukazuje obťažovanie
hlukom a prachom nad mieru primeranú pomerom. Na posudok Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Považská Bystrica zo dňa 11.7.2017 nemožno s poukazom na § 206 CSP prihliadať ako
na dôkaz tiež z dôvodu, že nebola daná možnosť vyjadrenia žalovaným. Napriek uvedenému úrad

v posudku konštatoval, že je nemožné zabezpečiť objektivizáciu zdraviu škodlivých faktorov – hluku
a prachu v ovzduší. Posudkom úrad nepreukázal, že by žalovaní nad mieru stanovenú príslušnou
legislatívou o ochrane životného prostredia zaťažoval a ohrozoval žalobcov hlukom a prachom. Žalovaní
podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nepreukázania nároku žalobcami.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, čo je primeraná miera imisií v danej lokalite

a akej miery imisií sa dopúšťajú žalobcovia. V konaní nebola preukázaná frekvencia vozidiel, frekvencia
nakladania alebo vykladania tovaru, nebola objektívne zmeraná hlučnosť a prašnosť napriek návrhu
žalovaných. Svedok A. J. riešil vec z hľadiska stavebného zákona, žiadne objektívne merania hlučnosti
a prašnosti nerealizoval a iba subjektívne konštatoval, že môže dochádzať k zvýšeniu prašnosti.
Žalovaní vo vyjadrení poukázali na zrušujúci rozsudok zo dňa 18.3.2020 sp.zn. 17Co/7/2018, v ktorom

odvolací súd uviedol, že posúdenie skutkových tvrdení a dôkazov nedáva jasnú odpoveď pre záver,
či prašnosť a hlučnosť sú alebo nie sú zásahmi do nerušeného a pokojného užívania nehnuteľností
nad rámec prípustnosti platných právnych noriem. Súd prvej inštancie rozhodol opačne ako v prvom
rozsudku zo dňa 10.5.2018 napriek tomu, že po doplnení dokazovania nedošlo k zásadnej zmene
dôkaznej situácie a žalobe vyhovel iba na základe vlastného názoru bez opory v objektívnom dôkaze,

ktorého vykonania sa na návrh žalovaní domáhali. Podľa názoru žalovaných si žalobcovia vo vyjadrení
odporujú tým, že na jednej strane spochybňujú návrh žalovaných na vykonanie dokazovania meraním
hlučnosti a na strane druhej podaním zo dňa 29.1.2016 navrhli znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctva, požiarnej ochrany a životného prostredia k posúdeniu, či nedošlo k porušeniu § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka, na pojednávaní dňa 24.1.2017 navrhol žalobca 2/ vyhotovenie odborného

vyjadrenia k otázke, či dochádza k obmedzovaniu žalobcov imisiami a na pojednávaní dňa 2.12.2020
navrhol žalobca 1/ vykonanie znaleckého dokazovania k otázke, či v súvislosti s prevádzkou stavebnín
žalovanými dochádza k zvýšenej hlučnosti, ktorá by presahovala právnymi predpismi stanovené normy.
Podľa názoru žalovaných nevykonaním navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie pochybil. Zo žalobyzo dňa 21.9.2015 jednoznačne vyplýva rozsah nárokov uplatnených žalobcami. Rozlišujúcim kritériom
pre posúdenie toho, či ide o jeden alebo viac nárokov je to, či je každý nárok samostatne uplatniteľný
žalobou. Každý nárok, ktorý žalovaní uviedli v odvolaní pod 1. – 8. je samostatne uplatniteľný, pričom

na tom nič nemení skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene žaloby. Podľa názoru žalovaných
je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, že okrem právoplatne rozhodnutých výrokov,
resp. výroku, ktorý je predmetom odvolania nemali žalobcovia úspech vo výrokoch v odvolaní
označenými pod č. 2, 3, 5 a 6. Zotrvali na odvolacom návrhu zmeny rozsudku súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP tak, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

31. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení zo dňa 8.4.2022 (§ 374 ods. 3 CSP - k vyjadreniu žalovaných zo
dňa 21.3.2022) namietali dôvodnosť a pravdivosť vyjadrenia žalovaných v celom rozsahu a zopakovali
obsah výpovede svedkyne P. O. M. N., C., ktorú predniesla svedkyňa na pojednávaní dňa 13.12.2017.
Zdôraznili, že svedkyňa pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia vychádzala aj z informácií, ktoré

mal Regionálny úrad verejného zdravotníctva k dispozícií v súvislosti s vydaním rozhodnutia zo dňa
19.6.2013, z vlastných poznatkov získaným sledovaním prevádzky žalovaných v minulosti a pohybom
pracovníkov tohto úradu v teréne. Žalobcovia zotrvali na tvrdení, že z dôkazov vyplynulo aké konkrétne
podmienky v lokalite obytnej zóny boli deklarované a následne prijaté pre povolenie zmeny účelu
užívania časti vnútorných priestorov rodinného domu súp. č. X v C. D. na účely obchodovania s drobným

spotrebným tovarom pre domácnosť, že tieto podmienky žalovaní svojvoľne prekročili a sústavne ich
hrubo porušujú. Dôkazmi bol jednoznačne vymedzený rámec čo je ešte prípustné pre danú lokalitu.
Zmena účelu užívania rodinného domu by nebola žalovaným povolená ak by žalovaní pravdivo
deklarovali svoj skutočný podnikateľský zámer. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie správne
posúdil konanie žalovaných vo vzťahu k miere primeranej pomerom, ktorý pojem treba vykladať tak, že

určuje hranicu medzi dovoleným správaním od optimálneho stavu po stav ešte prípustný a nedovoleným
správaním nad prípustnú mieru a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste
a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Miera primeraná pomerom v konkrétnom
prípade vyplynula z charakteru posudzovanej lokality – obytnej zóny, z územného plánu a z rozhodnutí
a stanovísk dotknutých orgánov verejnej správy. V súvislosti s tvrdeniami žalovaných o nepreukázaní

frekvencie vozidiel a frekvencie nakladania a vykladania tovarov poukázali žalobcovia opätovne na
predložené a rozsiahle dôkazy – fotografie a videozáznamy. Namietali, že poukaz žalovaných na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v tejto veci zo dňa 18.3.2020 v jeho odseku 54. nezohľadňuje celé
znenie tohto odseku, pričom z celého znenia vyplývalo, že i odvolací súd považuje za dôležité práve
nedovolené zmeny, ktoré nastali v prevádzkovaní predajne od r. 2013. Zároveň odvolací súd v

odseku 53. uviedol, ktoré tvrdenia žalobcov považoval za podstatné s vplyvom na skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie. Za nepravdivé tvrdenie žalovaných považovali žalobcovia tvrdenie, že po
doplnení dokazovania (po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie) nedošlo k zásadnej zmene
dôkaznej situácie a súd prvej inštancie rozhodol opačne. Na pojednávaní dňa 13.10.2020 predložili
žalobcovia okrem iného ďalší rozsiahly fotoalbum a ďalší DVD nosič s množstvom videí

súborov, ktoré detailne zachytávajú vysokú hlučnosť a prašnosť na parcelách žalovaných súvisiacich
s predajom stavebných a hutníckych materiálov a palivového dreva. Videá boli prehraté na pojednávaní
dňa2.12.2020asudcaskonštatoval,žejeznichpreukázanázvýšenáhlučnosťaprašnosť.Dokazovanie
bolo doplnené aj výsluchom svedka O. J., pracovníka stavebného úradu, ktorý okrem iného uviedol, že
žalovaný sústavne porušujú kolaudačné rozhodnutie a dochádza k zásadnému rozporu i so stavebnou

dokumentáciou, čo zistil pri vykonávaní opakovaných štátnych stavebných dohľadov. Na pojednávaní
dňa 2.12.2020 bola súdu prvej inštancie predložená grafická časť projektovej dokumentácie týkajúca
sa zmeny účelu užívania stavby rodinného domu súp.č. X, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že zmena
sa týkala len využitia vnútorných priestorov. Žalobcovia zopakovali, že na pojednávaní dňa 2.12.2020
sudca jasne a zreteľne vysvetlil dôvody nevykonania dôkazu meraním hlučnosti. Práve v tejto súvislosti

žalobcovia uviedli, že ak má byť vykonané nejaké objektívne a neskreslené meranie hlučnosti tak nech je
vykonané spôsobom navodenia modelových situácií presne tak, ako sú zachytené na videozáznamoch
a fotografiách. Žalobcovia taktiež zopakovali, že v priebehu konania došlo k zmene pôvodnej žaloby.
Argumentáciu žalovaných týkajúcu sa rozhodovania o trovách konania s ohľadom na žalobné návrhy
uvedené v pôvodnej žalobe bez ohľadu na ich zmeny, to aj s poukazom na výroky doposiaľ vydaných

rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vo veci, považovali žalobcovia za iracionálnu.
Rôznorodé prejavy žalobcov v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých potláčanie smeruje
k jednému cieľu, v prípade žalobcov k zamedzeniu hlučnosti a prašnosti nad mieru primeranú pomerom,
nemôžu byť považované za viacnásobné samostatné žalobné návrhy.32. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.5.2022 zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a vo
vyjadreniach, ktoré podali v rámci odvolacieho konania v zmysle § 374 CSP.

33. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli v odvolacom konaní podané.

Konanie na odvolacom súde

34. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore – žalovaní 1/, 2/, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

35. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť v napadnutej časti výroku vo veci samej a v tejto časti aj čo do nároku na

náhradu trov konania (pri existujúcom označení výrokov v rozsudku súdu prvej inštancie by bol tento
výrok označený I. – poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Dňa 16.1.2024 odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania

postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením.

36. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

37. Odvolací súd po preskúmaní a vyhodnotení veci v odvolacom prieskume dospel k názoru, že

žalovanými 1/, 2/ uplatnené odvolacie dôvody, ich tvrdenia a argumentácia vzťahujúca sa k uplatneným
odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP v rozsahu vykonaných dôkazov, ustáleného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie neobstoja a uzavrel, že nie sú
opodstatnené. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti preukázané vykonaným

dokazovaním alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom podľa § 191 CSP. Pri rozhodovaní použil súd prvej inštancie správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Za aplikácie § 387 ods. 2
CSP poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

38. V rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP odvolací súd k odvolacím dôvodom žalovaných 1/, 2/,
ktoré uplatnili v odvolaní podanom v priebehu 15-dňovej odvolacej lehoty uvádza :

39. Podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

40. Podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.41. Podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Z obsahu odvolania žalovaných odvolací súd vyvodil a ustálil, že odvolacie tvrdenia smerujú najmä
k odôvodneniu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP. Odvolacie dôvody
podľa týchto ustanovení zakladajú vady v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, skutkové vady
rozhodnutia. V danom spore tieto skutkové vady rozhodnutia predstavujú :
a/ nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu – žalovanými, a to vykonanie merania hluku

odborne spôsobilou osobou, ktorý bol podľa ich názoru potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.
S poukazom na odsek 56. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaní uviedli, že za účelom
zistenia,čidochádzakobťažovaniužalobcov1/,2/hlukom,osloviliodbornespôsobiléosoby,spoločnosti
INŽINIERSKE SLUŽBY, spol. s r.o. a AKUSON s.r.o. s požiadavkou o vykonanie merania hluku
a vykonanie tohto dôkazu navrhli na pojednávaní dňa 2.12.2020. Na tomto pojednávaní súd prvej
inštancie uznesením vykonanie dôkazu nepripustil. Podľa názoru žalovaných 1/, 2/ zamietnutím

vykonania dôkazu súd prvej inštancie pochybil, pretože tento dôkaz bol spôsobilý priniesť relevantné
skutkové zistenia. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 168/2019
zo dňa 21.11.2019 tvrdili, že zistenie hladiny hlučnosti pri prevádzkovaní predajne je kľúčovým dôkazom
pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Nevykonanie tohto dôkazu sťažilo dôkaznú situáciu žalovaných 1/, 2/
a znížilo mieru zistenia skutkového stavu.

b/ zistenie skutkového stavu audiovideozáznamami na pojednávaní dňa 2.12.2020 za obdobie cca 3,5
roka v trvaní 60 minút, ktoré trvanie bolo zanedbateľné vzhľadom k zachytenému dlhému časovému
obdobiu s tým, reprodukovaný zvuk bol skreslený a veľkosťou reproduktora neprimerane zosilnený.
V súvislosti s týmto dôkazom žalovaní namietali, že prehratím audiovideozáznamov nemožno preukázať
obťažovanie prachom nad mieru primeranú pomerom.

c/nesprávnosťkonštatovaniasúduprvejinštancie,žerušivékonaniepochádzazoskladovýchpriestorov
nepovolených na podnikanie. Na tomto mieste uviedli, že Mesto Považská Bystrica ako stavebný úrad
schválil oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - prístreškov pre
materiál pod č. Odd.SP/5436/2014/20179/TF3-10 zo dňa 5.8.2014 a pod
č. Odd.SP/1838/2015/4737/TF3-10 zo dňa 26.2.2015 a Regionálny úrad verejného zdravotníctva

schválil rozhodnutím č. A/2016/1572-3/OPPL prevádzkový poriadok pre prácu s expozíciou chemickým
faktorom zo dňa 29.7.2016 a prevádzkový poriadok pre predaj výrobkov v predajnom priestore a pod
prístreškom vo vonkajšom priestore.

43. V danom spore sa žalobcovia domáhali proti žalovaným zdržania tých zásahov do nerušeného

a pokojného užívania nehnuteľností v ich vlastníctve, ktoré sa prejavujú prenikaním závadných
účinkov – hlučnosti a prašnosti vznikajúcich na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalovaným
na mieru primeranú pomerom vykonávaním činností súvisiacich s prevádzkou predajne a predajom
a manipuláciou tovaru uskladneného na priľahlých nehnuteľnostiach ich rodinného domu súp.č. X v C.
D.. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval, že predmetom konania v danej veci je ochrana pred

obťažovaním imisiami nad mieru primeranú pomerom, ktorá je poskytovaná v režime § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka (odseky 49. – 51. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd
aj s poukazom na názory, ktoré prezentoval v odseku 49. odôvodnenia rozsudku v predchádzajúcom
odvolacom konaní sp.zn. 16Co/7/2018, dodáva, že ochrana v zmysle citovaného ustanovenia sa
neposkytuje pri každom obťažovaní. Zákon vyžaduje, aby išlo o obťažovanie nad mieru primeranú

pomerom a posúdenie tejto miery obťažovania je vždy individuálne a závislé od konkrétnych okolností.
44. Posúdenie dôvodnosti alebo nedôvodnosti odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ a f/ CSP znamenalo v odvolacom prieskume komplexné oboznámenie sa a posúdenie rozsahu
vykonaného dokazovania a vecného obsahu jednotlivých dôkazov, ktorými vykonal súd prvej inštancie
dokazovanie. Rozsah a vecný obsah týchto dôkazov uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 29. – 46.

odôvodneniarozsudku.Tietočiastkovéskutkovézisteniapovažujeodvolacísúdzasprávnesozákladom
vo vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov a s listinami ako dôkaznými prostriedkami.

45. Podstatným základom pre ustálenie skutkové stavu veci rozhodného pre právne posúdenie žalobou
uplatnenej ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli podľa názoru odvolacieho súdu tieto

skutočnosti, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie nesporné a dokazovaním preukázané :

46. Nehnuteľnosti – pozemky a rodinné domy súp.č. X a X k.ú. C. D. (odsek29. - 31. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) sú susediacimi nehnuteľnosťami v zastavanom
území mesta Považská Bystrica, mestská časť C. D. s vidieckym charakterom, pred ktorými je
umiestnená a vedie verejná komunikácia. Žalobcovia užívajú pozemky a rodinný dom súp.č. X

výlučne na vlastné bývanie a vlastné obhospodarovanie. Žalovaní využívajú pozemky a časť rodinného
domu súp.č. X na výkon podnikateľskej činnosti, žalovaná 2/ ako osoba podnikajúca na základe
živnostenského oprávnenia od
r. 2013. Obchodný zákonník v § 2 ods. 1 definuje podnikateľskú činnosť, podnikanie ako sústavnú
činnosť vykonávanú samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia

zisku. Záväzná časť Územného plánu mesta Považská Bystrica stanovuje, že územie mestského
bloku slúži výlučne na bývanie v nízkopodlažnej zástavbe rodinnými domami s funkčným využitím
ako dominantné funkcie, vhodné funkcie, podmienečne vhodné funkcie a neprípustné funkcie. Medzi
neprípustné funkcie zaraďuje Záväzná časť Územného plánu mesta Považská Bystrica aj všetky druhy
činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov
a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie územia mestského bloku a priľahlých pozemkov,

a to najmä na účely bývania a občianskeho vybavenia (odsek 32. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie). Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici vydal dňa 20.1.2013 záväzné
stanovisko, ktorým súhlasil s kolaudáciou stavby zmeny rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou
– predajňou rozličného tovaru na pozemku parc. KN C č. XX v k.ú. C. D. E. X. Z odôvodnenia
tohto stanoviska vyplynulo, že navrhovaná prevádzka – predajňa rozličného tovaru tvorí zadnú časť

objektu – rodinného domu. Rozhodnutím Mesta Považská Bystrica v postavení stavebného úradu č.
Odd.SP/936/2013/11370/TS1-A-10 zo dňa 30.4.2013 bola stavebníkom – žalovaným 1/, 2/ povolená
dodatočná zmena dokončenej stavby rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou – predajňou
rozličného tovaru na pozemku parc. KN C č. XX v k.ú. C. D.. V popise stavby bolo v rozhodnutí
uvedené, že zmena stavby je realizovaná v rozsahu vnútorných stavebných úprav. Mesto Považská

Bystrica listom zo dňa 10.6.2013 oznámilo žalovaným, že nemá námietky voči uskutočneniu drobnej
stavby na parcele č. KN C XX, k. ú. C. D., konkrétne voči drevenému paravánu umiestnenému
pri hranici susednej parcely č. KN C XX/X. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Považskej
Bystrici vydal dňa 19.6.2013 rozhodnutie, ktorým súhlasil s uvedením priestorov predajne rozličného
tovaru v objekte v C. D. E. X do prevádzky. Mesto Považská Bystrica vydalo žalovanej 2/ dňa

13.2.2014 potvrdenie, ktorým konštatovalo súlad oznámenia prevádzkovej doby s ustanoveniami VZN
a akceptovalo prevádzkovú dobu pre prevádzku rozličného tovaru s predmetom činnosti kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti na adrese C.
D. X, C. N. s dobou prevádzkarne pondelok – piatok od 7,30 hod. – 12,00 hod. a od 13,00 hod. do
17,00 hod. a v sobotu od 7,30 hod. do 12,00 hod. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Považskej

Bystrici vydal dňa 29.4.2014 rozhodnutie, ktorým súhlasil s uvedením priestorov „predajňa vína“ C. D.
E. X do prevádzky so sortimentom : predaj čapovaného vína a predaj originálne baleného fľašového
vína. Listom zo dňa 5.8.2014 a zo dňa 26.2.2015 Mesto Považská Bystrica oznámilo žalovaným, že
nemá námietky voči uskutočneniu drobných stavieb na parcele č. KN C XX, k. ú. C. D., konkrétne voči
dvom prístreškom slúžiacim ako prístrešky pre materiál (odsek 33., 35. odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie). Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici vydal dňa 22.8.2016
rozhodnutie, ktorým súhlasil s prevádzkovým poriadkom pre prácu s expozíciou chemickým faktorom
pri práci a na manipuláciu a skladovanie chemických karcinogénov a mutagénov na pracovisku.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že dňa 17.8.2016 bol vykonaný štátny zdravotný dozor, pri
ktorom bolo zistené, že priestory, ktoré boli predmetom posúdenia sa nezmenili, ale došlo k rozšíreniu

sortimentu predaja o prípravky na ochranu rastlín, prípravky proti škodcom, herbicídy a iné chemické
látky bežne využívané v domácnostiach.

47. Z vyjadrení žalobcov a žalovaných, z vykonania štátneho zdravotného dozoru dňa 30.3.2016 na to
oprávnenými osobami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici, z odborného

vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici zo dňa 11.7.2017
a z výpovede svedka O. A. J., zamestnanca Mesta Považská Bystrica v postavení stavebného úradu,
bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne preukázané, že žalovaní využívajú aj pozemky
priľahlé k rodinnému domu č. X, v ktorom sa nachádzajú aj priestory predajne a na týchto pozemkoch
je uskladnený rôzny stavebný a hutnícky materiál, ktorý je predmetom predaja tretím osobám v rámci

výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej 2/.

48. Za tohto skutkového stavu je potrebné konštatovať správnosť názorov a záverov súdu prvej inštancie
vyslovených v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov postupom podľa § 191 ods. 1 CSPvodsekoch53.–56.odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,
že i napriek vidieckemu charakteru danej lokality, predstavujú predajné a skladovacie priestory pre
stavebný, hutnícky a záhradný materiál na priľahlých pozemkoch za také využitie týchto priestorov, ktoré

je v rozpore s vydanými rozhodnutiami. Podľa názoru odvolacieho súdu v odseku 56. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie dal súd prvej inštancie odpoveď na posúdenie miery primeranej pomerom
so zohľadnením vidieckeho charakteru lokality zastavanej rodinnými domami, v ktorej sa nachádza
predajňa rozličného tovaru prevádzkovaná žalovanými 1/, 2/ v rámci ich podnikateľskej činnosti, a
to nielen v povolených vnútorných priestorov rodinného domu súp. č. X, ale najmä aj na priľahlých

pozemkoch tohto rodinného domu, na ktorých nebolo posudzované ani povolené príslušným štátnym
orgánom skladovanie materiálov a tovarov, pri manipulácii s ktorými sa už z povahy samotných
materiálov a tovarov a ich druhu predpokladá zvýšená hlučnosť a prašnosť. V tejto sporovej veci bola
posudzovaná miera primeraná pomerom vo vzájomnom vzťahu občan a podnikateľ. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predajňu stavebného, hutníckeho a záhradného materiálu
uprostred rodinných domov nemožno označiť za zdroj hlučnosti pre danú lokalitu obvyklý ani primeraný.

Imisie hlučnosti a prašnosti nepredstavujú imisie z obyčajného a normálneho užívania pozemku. Hluk
je nežiadúci, nepríjemný, škodlivý alebo rušivý zvuk šíriaci sa zvukovými vlnami, ktorý vzniká takmer pri
každej ľudskej činnosti. Ochrana proti nemu je upravená nielen v občianskoprávnych predpisoch, ale
i v predpisoch týkajúcich sa životného prostredia a ochrany ľudského zdravia. Základným predpisom na
ochranu proti hluku je zákon

č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vlastník môže pri užívaní svojej
nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania
susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva
iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje
alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradného rozhodnutia a zo zákona. K

neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia.
V konkrétnych okolnostiach daného sporu je nesporné, že žalovaní rozsahom a spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti predajom najmä stavebných a hutníckych materiálov a tovarov a s tým
súvisiacimi manipulačnými činnosťami, vrátane zvýšeného výskytu a pohybu motorových vozidiel,
nákladných a osobných na dotknutej časti verejnej komunikácie, vytvárajú zdroj hluku a prašnosti, ktorý

nie je v mestskej časti C. D. ani obvyklý a ani primeraný.

49. V súlade s vyššie zisteným a uvedeným skutkovým stavom odvolací súd uzavrel, že žalovanými
navrhovaný dôkaz, vykonanie merania hluku za účelom zistenia, či dochádza k obťažovaniu žalobcov 1/,
2/odbornespôsobilouosobou,niejevdanomsporerozhodujúcimakľúčovýmdôkazomnapreukázanie,

že žalovanými uskutočňovaná činnosť na pozemkoch parc. KNC č. XX/X a č. XX k.ú. C. D. je zásahom
v zmysle § 127
ods. 1 Občianskeho zákona v prípustnej miere primeranej pomerom v lokalite mestskej časti Považská
Teplá. Postavenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici k spornej,
žalovanými uskutočňovanej činnosti v danej lokalite na predmetných pozemkoch, vyplýva zo zákona

č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

50. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukázali v súvislosti s tvrdeniami odôvodňujúcimi odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 168/2019 zo

dňa 21.11.2019, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna veta v odseku 35. odôvodnenia
tohto nálezu nepochybne zakladá splnenie podmienky pre uplatnenie základného princípu Civilného
sporového poriadku vyjadreného v čl. 2 ods. 1 a 2. V okolnostiach danej veci a veci posudzovanej
Ústavným súdom Slovenskej republiky bol však odvolací súd toho názoru, že individuálne a konkrétne
okolnosti týchto vecí nie sú rovnaké, ani obdobné a ani porovnateľné pre prijatie názoru bez ďalšieho, že

pre určenie miery primeranej pomerom v konaní poskytujúcom ochranu podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúcim dôkazom meranie zásahu odborne spôsobilou osobou v zmysle § 206, §
207 a § 209 CSP bez ohľadu na doposiaľ zistený skutkový stav. Ústavný súd Slovenskej republiky
v odseku 35. odôvodnenia tohto nálezu zovšeobecnil svoj názor, pričom v ústavnej sťažnosti posudzoval
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky spočívajúcom v nesprávnom výklade § 11 ods. 6 písm. a/
a b/ zákona č. 381/2001 Z.z., keď doručenie oznámenia v zmysle tohto ustanovenia je hmotnoprávnou
podmienkou výšky poistného plnenia alebo vysvetlenia dôvodov odmietnutia poistného plnenia alebo
zníženia poistného plnenia.51. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, pretože

tieto závery vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výrokoch jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vo veci samej vecne správny a táto
vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
zisteného skutkového stavu.

52. Odvolacie tvrdenia žalovaných, ktorými namietali výrok o trovách konania z procesného hľadiska
neobstoja. Tieto tvrdenia založili na tom, že pri rozhodovaní o trovách konania je nevyhnutné prihliadať
na to, čoho sa žalobcovia domáhali a toto porovnať s výrokom rozsudku. Uviedli, že žalobou zo dňa
21.9.2015 sa žalobcovia domáhali :
1. uloženia povinnosti odstrániť všetky stavebné a hutnícke materiály, tlakové nádoby a všetky zásoby
z pozemkov KNC XX/X a KNC XX a z priestorov rodinného domu č. X, ktoré tovary súvisia s ich

doterajšou podnikateľskou činnosťou,
2. uloženia povinnosti odstrániť všetky provizórne prístrešky umiestnené na týchto pozemkoch, slúžiace
ako sklady tovaru a materiálov, vrátane dreveného paravánu,
3. uloženia zákazu v predajni rozličného tovaru č. X a jej okolí dovážať, skladovať a predávať rozmerný
tovar, najmä stavebný hutnícky materiál, vrátane materiálov izolačných, sypkých a prašných, ako

i tlakové nádoby, nebezpečné a horľavé látky, i potraviny,
4. uloženia zákazu vykonávania rušivých – hlučných a znečisťujúcich činností na
parc. KNC XX/X a KNC XX, ktoré súvisia s ich podnikaním,
5. uloženia zákazu blokovať príjazdovú cestu na pozemok žalobcov,
6. uloženia povinnosti vykonať potrebné opatrenia, aby k takýmto porušeniam nedochádzalo ani zo

strany zásobovacích vozidiel a zákazníkov,
7. uloženia povinnosti odstrániť z domu súp.č. X všetky kamery, resp. vykonať také technické opatrenia,
aby kamery nemohli snímať rodinný dom súp.č. X a žiadnu časť k nemu prináležiacich pozemkov
a verejných priestranstiev,
8. uloženia povinnosti vydať časť pozemku prináležiacu k parc.č. XX/X,

s tým, že v určitom úseku konania bola žalovaná 2/ žalovaná ako fyzická osoba (žalovaná 2/) a súčasne
ako fyzická osoba – podnikateľ (žalovaná 3/). Okrem právoplatne rozhodnutých výrokov, resp. výroku,
ktorý je predmetom odvolania, nemali žalobcovia úspech vo výrokoch pod bodom č. 2., 3., 5. a 6., čo
je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť a v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznať nárok
na ich náhradu žalovaným.

53. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 23.2.2016, navrhli žalobcovia zmenu žaloby vo vzťahu
k bodu 1. tak, že žalovaní sú povinní v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť všetok materiál
ako stavebný, tak hutnícky, tlakové a plynové nádoby a všetky zásoby, ktoré svojou povahou ohrozujú
zdravie a bezpečnosť žalobcov z par. KNC XX/X a KNC XX domu č. X k.ú. C. D. a k bodu 2. tak, že súd

ukladá žalovaným povinnosť robiť také opatrenia, aby sa zdržali a zamedzili prašnosti a hlučnosti obytnej
zóny v C. D. vedľa rodinného domu žalobcov nad rámec platných právnych noriem, všetko v lehote 10
dní. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásenom na tomto pojednávaní pripustil zmenu žaloby.

54. Podaním zo dňa 29.2.2016 navrhli žalobcovia rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane

žalovaných aj o podnikateľský subjekt B. G., IČO XXXXXXXX s miestom podnikania C. N., C. D. E.
XXX a upravili petit rozsudku čo do výrokov uložených povinností. Na pojednávaní dňa 12.4.2016 súd
nerozhodol o vstupe B. G., IČO XXXXXXXX s miestom podnikania C. N., C. D. E. XXX na strane
žalovaných do konania, uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 29.2.2016
nasledovne :

1. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť všetky stavebné
a hutnícke materiály, tlakové plynové nádoby, vrátane izolačných materiálov zo sklených kremičitých
vlákien, vrátane sypkých a prašných materiálov a nebezpečných horľavých látok a všetky zásoby
z parciel KNC XX/X, KNC XX a priestorov rodinného domu č. X k.ú. C. D., ktoré svojou povahou ohrozujú
zdravie, majetok a bezpečnosť žalobcov tak, ako bude tento rozsah ustálený v zmysle výsledkov

znaleckého dokazovania.
2. Žalovaní sú povinní v lehote 10 dní od právoplatnosti zdržať sa zásahov do nerušeného a pokojného
užívania nehnuteľností žalobcov, najmä aby prijali také opatrenia, ktorými zamedzia prašnosti,
znečisťovaniu a hlučnosti obytnej zóny v C. D., najmä spojených s dovozom, nakládkou, vykládkou,uskladňovaním, presúvaním a spracovaním dreva a stavebného materiálu nad rámec prípustnosti
platných právnych noriem tak, ako toto bude ustálené znaleckým dokazovaním.
3. Žalovaní sú povinní do 10 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z domu súp. č. X všetky kamery,

resp. vykonať také technické opatrenia, aby kamery nemohli za žiadnych okolností snímať rodinný dom
č. X a žiadnu časť k nemu prináležiacich pozemkov a okolitých verejných priestranstiev.
4. Žalovaní sú povinní do 10 dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalobcom časť pozemku prináležiacu
k parc. KNC XX/X, zakreslenú geometrickým plánom, ktorú neoprávnene užívajú.
5. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom všetky trovy konania.

55. V rozsahu takto pripustenej zmeny žaloby a vzájomnej žaloby žalovaných
rozhodol súd prvej inštancie o uplatnených nárokoch rozsudkom, prvým v poradí,
č.k. 7C/326/2015-619 zo dňa 10.5.2018. Výroková časť tohto rozsudku obsahuje 7 výrokov :
- vo výroku I. zamietol žalobu o uloženie povinnosti odstrániť všetky stavebné a hutnícke
materiály, tlakové a plynové nádoby, vrátane izolačných materiálov zo sklených kremičitých vlákien,

vrátane sypkých a prašných materiálov a nebezpečných horľavých látok a všetky zásoby z parciel č. KN
C XX/X, KN C XX a priestorov rodinného domu č. X, k.ú. C. D., ktoré svojou povahou ohrozujú zdravie,
majetok a bezpečnosť žalobcov a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %,
- vo výroku II. zamietol žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do nerušeného a pokojného

užívania nehnuteľností žalobcov, najmä aby žalovaní prijali také opatrenia, ktorými zamedzia prašnosti,
znečisťovaniu a hlučnosti obytnej zóny
v C. D. najmä spojených s dovozom, nakládkou, vykládkou, uskladňovaním, presúvaním a spracúvaním
dreva a stavebného materiálu nad rámec prípustnosti platných právnych noriem a žalovaným 1/, 2/
priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %,

- vo výroku III. zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti odstrániť z domu č. X všetky kamery, resp.
vykonať také technické opatrenia, aby kamery nemohli za žiadnych okolností snímať rodinný dom č. X
a žiadnu časť k nemu prináležiacich pozemkov a okolitých verejných priestranstiev titulom späťvzatia
žaloby a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %,
- vo výroku IV. zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k časti pozemku z parcely č. KN C XX/X,

k.ú. C. D. vyznačenej v znaleckom nákrese
H. I. B. z novembra 2016 žltou farbou o výmere 15 m2 a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %,
- vo výroku V. zastavil konanie o žalobe o vydanie časti pozemku prináležiaceho
k parcele KN C XX/X, o výmere 13 m2, vyznačenú v znaleckom nákrese

H. I. B. z novembra 2016 šedou farbou titulom späťvzatia žaloby
a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %,
- vo výroku VI. uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť vydať žalovaným 1/ a 2/ časť pozemku prináležiacu
k parc. č. KN C XX/X, k. ú. C. D., vyznačenú

v znaleckom nákrese H. I. B. žltou farbou, o výmere 15 m2, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%,
- vo výroku VII. priznal štátu náhradu trov konania tak, že trovy budú štátu v plnom rozsahu nahradené
žalobcami 1/, 2/ a 3/.

Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. čo do trov konania, IV., V. čo
do trov konania, VI. a VII. podali odvolania žalobcovia. Odvolaním zostali nedotknuté výrok III. a V.
čo do zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby v týchto častiach. Odvolací súd rozsudkom č.k.
16Co/7/2018-787 zo dňa 18.3.2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej a čo do
trov konania a vo výroku V. čo do trov konania potvrdil, vo výroku II. vo veci samej a čo do trov konania,

vo výroku IV. vo veci samej a čo do trov konania, vo výroku VI. vo veci samej a čo do trov konania a vo
výroku VII. čo do trov konania štátu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku III.
čo do trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil odvolací súd tak, že žalobcom priznal proti
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

56. Predmetom opätovného konania pred súdom prvej inštancie, ako to vyplynulo z uvedeného
prehľaduuplatnenýchnárokovarozhodnutí,zostaližaloboužalobcamiavzájomnoužaloboužalovaných
uplatnené nároky :
- o uloženie povinnosti odstrániť všetky stavebné a hutnícke materiály, tlakovéa plynové nádoby, vrátane izolačných materiálov zo sklených kremičitých vlákien, vrátane sypkých a
prašných materiálov a nebezpečných horľavých látok a všetky zásoby z parciel č. KN C XX/X, KN C XX
a priestorov rodinného domu č. X,

k.ú. C. D., ktoré svojou povahou ohrozujú zdravie, majetok a bezpečnosť žalobcov,
- o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do nerušeného a pokojného užívania nehnuteľností žalobcov,
najmä aby žalovaní prijali také opatrenia, ktorými zamedzia prašnosti, znečisťovaniu a hlučnosti
obytnej zóny v Považskej Teplej najmä spojených s dovozom, nakládkou, vykládkou, uskladňovaním,
presúvaním a spracúvaním dreva

a stavebného materiálu nad rámec prípustnosti platných právnych noriem,
- o určenie vlastníckeho práva k časti pozemku z parcely č. KN C XX/X, k.ú. C. D. vyznačenej v
znaleckom nákrese H. I. B. z novembra 2016 žltou farbou o výmere 15 m2
- o uloženie povinnosti žalobcom povinnosť vydať žalovaným 1/ a 2/ časť pozemku prináležiacu k parc.
č. KN C XX/X, k. ú. C. D., vyznačenú v znaleckom nákrese H. I. B. žltou farbou, o výmere 15 m2, v
lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

- nároky na náhradu trov konania

57. Tento rozsah uplatnených nárokov žalobcami a uplatneného nároku žalovanými zodpovedá rozsahu
opätovného konania pred súdom prvej inštancie. V intenciách názoru odvolacieho súdu vysloveného
v predchádzajúcom odvolacom konaní sp.zn. 16Co/7/2018 žalobcovia a žalovaní na výzvu súdu prvej

inštancie č.k. 7C/326/2015-809 zo dňa 5.5.2020 a č.k. 7C/326/2015-811 zo dňa 5.5.2020 podaním zo
dňa 4.6.2020 a podaním zo dňa 11.6.2020 opravili a doplnili žalobu a vzájomnú žalobu a navrhli ich
zmeny. Zmenu žaloby a zmenu vzájomnej žaloby pripustil súd prvej inštancie uzneseniami vyhlásenými
na pojednávaní dňa 13.10.2020. Na pojednávaní dňa 7.12.2021 zobrali žalobcovia späť žalobu v časti,
v ktorej sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely KNC o výmere

15 m2 vytvorenej novým geometrickým plánom z parc. KNC č. XX/X a žalovaní zobrali späť vzájomnú
žalobu, obe strany sporu s tým, že v prípade zastavenia konania si bude každá strana znášať trovy
konania a nárok na ich náhradu si žalobcovia a žalovaní neuplatňujú.

58. Zmene žaloby, späťvzatiu žaloby v časti a späťvzatiu vzájomnej žaloby zodpovedá výroková časť

rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 7C/326/2015-1094 zo dňa 5.1.2022. Rovnako proti tejto výrokovej
časti rozsudku súdu prvej inštancie koncipovali žalovaní obsah odvolania, ktorého rozsahom bol
odvolací súd viazaný.

59. Z vyššie uvedeného procesného stavu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súdom

prvej inštancie je nepochybné, že súd prvej inštancie nemal zákonný dôvod prihliadať pri rozhodovaní
o nárokoch žalobcov na znenie žaloby zo dňa 21.9.2015, pretože po pripustení jej zmien bol povinný
rešpektovať posledný procesný stav podľa podania žalobcov zo dňa 4.6.2020. Za tohto stavu bol
predmetom odvolacieho prieskumu výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, v ktorej uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do nerušeného a pokojného užívania nehnuteľností

vpodobehlučnostiaprašnostivytváranýchpohybomamanipuláciousmateriálomatovaromžalovanými
alebo tretími osobami na nehnuteľnostiach, ktoré nie sú príslušným orgánom povolené ako skladovacie
a predajné plochy pre účely podnikania a s ním závislý výrok o nároku na náhradu trov konania.

60. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov

predchádzajúceho odvolacieho konania, postupoval súd prvej inštancie správne podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, pretože sa dôsledne riadil zásadou úspechu strany v spore. Úspech
v spore/vo veci skúma súd čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada
úspechu vo veci, tiež označovaná ako zásada zodpovednosti za výsledok sporu, bola súdom prvej
inštancievpostupepodľa§262ods.1CSPuplatnenátak,žežalovanýmakoneúspešnejstranevkonaní

bola uložená povinnosť nahradiť žalobcom ako úspešnej strane v konaní trovy konania, ktoré jej vznikli.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní proti žalovaným úspešní. V odvolacom konaní bolo zistené, že
žalobcom 1/, 2/ nevznikli žiadne náklady spojené s vedením odvolacieho konania, ktoré sú vymedzené

v § 251 CSP ako preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky. Z tohto dôvodu odvolací súd
rozhodol, že žalobcom 1/, 2/ sa proti žalovaným 1/, 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.62. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251
CSP.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).