Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202458
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4419202458.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: TRUCK TRANS TRADE

s.r.o., so sídlom Gbelce 1046, 943 42 Gbelce, IČO: 46 757 651, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO:
36 857 751 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.434,63 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky náhradu trov znaleckého
dokazovania v sume 556,12 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania na súde prvého stupňa v rozsahu 51,80 % o výške trov
konania na súde prvého stupňa súd rozhodne osobitým uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Súdnároknanáhradutrovkonanianasúdedruhéhostupňa nepriznáva žiadnejsporovejstrane.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 30.04.2019 pomáhal,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 43.288,40 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 9C/144/2014-103 za
dňa 26.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2016 a vykonateľnosť dňa 29.08.2016 bol
žalovaný zaviazaný povinnosťou vydať žalobcovi nákladný ťahač, zn. RENAULT, typ Magnum 500.18
T, rok výroby 2007, e.č. S.-XXX, VIN: B osvedčenie o evidencii vozidla P 2 kusy kľúčov k vozidlu, 1 kus

diaľkové ovládanie uzamykania vozidla, úradný preklad Osvedčenia o evidencii vozidla a úradný preklad
faktúry, prináležiace k zaistenému motorovému vozidlu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Nitre svojím rozsudkom, č.k. 5Co/101/2015-135 za dňa 20.04.2016 vyššie uvedený
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 9C/144/2014-103 zo dňa 26.11.2014 potvrdil.

3. Výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06.09.2016 bol žalovaný vyzvaný na vydanie nákladného
ťahača zn. RENAULT, typ Magnum 500.18 T, rok výroby 2007, e.č. S.-XXX, VIN: B osvedčenie o

evidencii vozidla P 2 kusy kľúčov k vozidlu, kus diaľkové ovládanie uzamykania vozidla, úradný preklad
Osvedčenia o evidencii vozidla a úradný preklad faktúry, prináležiace k zaistenému motorovému vozidlu
v lehote do 16.09.2016. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 09.09.2016. Podaním s názvom „Výzva
- odpoveď“ zo dňa 26.09.2016, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30.09.2016, bolooznámené, že v dôsledku podania dovolania Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na Najvyšší súd
Slovenskej republiky nám nákladný ťahač zn. RENAULT, typ Magnum 500.18 T, rok výroby 2007, e.č.
S.-XXX, VIN: B XXXXXXXXX, osvedčenie o evidencii vozidla P 2 kusy kľúčov k vozidlu, 1 kus diaľkové

ovládanie uzamykania vozidla, úradný preklad Osvedčenia o evidencii vozidla a úradný preklad faktúry,
prináležiace k zaistenému motorovému vozidlu (ďalej len nákladný ťahač s príslušenstvom) nebudú
vydané.

4.VyššieuvedenýnákladnýťahačspoluspríslušenstvombolžalobcovizaistenýOkresnýmriaditeľstvom

Policajného zboru Nové Zámky, odbor kriminálnej polície dňa 27.12.2013 o 12.18 hod. a odovzdaný
do dispozície žalobcu späť dňa 14.09.2017. Predmetný ťahač bol mimo prevádzky približne tri roky
a deväť mesiacov, v dôsledku ktorých skutočností bolo potrebné vynaložiť nemalé náklady na jeho
sprevádzkovanie, konkrétne sumu vo výške 3.192,40 eur. Tieto náklady boli vyčíslené znaleckým
posudkom č. 52/2017 Ing. Gabriela Belohrada, znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie technického
stavu cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 17.11.2017.

5. Žalobca má za to, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 9C/144/2014-103 zo
dňa 26.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k. 5Co/101/2015-135 zo dňa
26.11.2014 bolo preukázané, že žalobcovi bol nákladný ťahač s príslušenstvom zo strany Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky nedôvodne zadržiavaný, nakoľko bol od počiatku tento ťahač výlučným

vlastníctvom žalobcu a teda ani nebol dôvod ho vôbec zaistiť a zadržiavať ho po obdobie štyroch rokov.
V dôsledku uvedených skutočností žalobca nemohol predmetný nákladný ťahač spolu s príslušenstvom
užívať v súlade s účelom, na ktorý bol zakúpený t. j. na podnikanie a produkciu zisku, čím nedošlo
k očakávanému rozmnoženiu majetku, v dôsledku ktorej skutočnosti si uplatňuje aj nárok na náhradu
škody titulom ušlého zisku za obdobie rokov 2014 až 2017 t. j. celkom vo výške 40.096,- eur. Uvedená

suma je vyčíslená na základe zisku na jedno vozidlo na jeden rok, ktorý bol v roku 2014 vo výške 11.306,-
eur, v roku 2015 vo výške 11.533,- eur, v roku 2016 vo výške 10.185,- eur a v roku 2017 vo výške vo
výške 7072,- eur.

6. Okresný súd Nové Zámky vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.: 18C 27/2019-245 zo dňa 25.09.2020

tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 8.396 eur zastavil, žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu
10.434,63 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň
zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky náhradu trov znaleckého dokazovania v
sume 556,12 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 51,80%.

7. Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie rozsudkom sp.zn.: 12Co 63/2022-420 zo dňa 15.11.2022,
ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 27.12.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej
časti potvrdil, vo výroku o povinnosti zaplatenia sumy 10.434,63 eur a vo výroku o trovách konania
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku okrem iného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o zastavení konania v časti a výroku o trovách znaleckého dokazovania nadobudol rozsudok
súdu prvej inštancie z dôvodu absencie odvolania právoplatnosť.

9. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie že žalovaná v období od 27.12.2013 do 29.08.2016
zadržiavala ťahač oprávnene. Aj súd druhej inštancie je toho názoru, že žalovaný subjekt v konaní sp.
zn. 9C/144/2014 bol povinný ťahač vydať až po nadobudnutí právoplatnosti a následnej vykonateľnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, čo bolo dňa 29.08.2016. Uviedol ďalej, že z odôvodnenia súdu prvej

inštancie nie je zrejmé, prečo súd na daný právny vzťah medzi stranami sporu aplikoval práve
ustanovenia o výpožičke, keď žalovaná nemala žiadne oprávnenie predmetný ťahač užívať, a v zmysle
§ 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. bol ťahač ako zaistená vec uložený do úschovy. V prvom rade si
je potrebné v konaní ujasniť, vo vzťahu k akému nesprávnemu úradnému postupu žalovanej si žalobca
uplatnil náhradu škody, a či postupom žalovanej došlo k porušeniu právnych predpisov v súvislosti s

výkonom jej právomoci pri zaistení veci podľa zákona č. 171/1993 Z. z. Pokiaľ k porušeniu úradného
postupu došlo, je potrebné ustáliť, v čom spočíval nesprávny úradný postup a určiť aj obdobie, po ktoré
žalovaná postupovala pri zaistení ťahača nesprávne.10. Uviedol ďalej, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vo vzťahu k ušlému zisku zohľadní a
vysporiada sa aj s poklesom vozidiel žalobcu v dôsledku poklesu vodičov, neodstúpením žalobcu od
žiadnej konkrétnej zmluvy v danom období a nevyužívaním niektorých vozidiel po celý rok. Vyhodnotí

zohľadniacvšetkykonkrétneokolnosti,činastranežalobcuvôbecušlýziskvznikolačivznikolvpríčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej, či nešlo len o pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, či žalobca nad všetku mieru pochybností preukázal, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť
protiprávneho konania žalovanej) mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Vo vzťahu ku
škode uplatnenej žalobcom vo výške 3.192,40 eura si súd ujasní, vo vzťahu k akému nesprávnemu

úradnému postupu žalovanej si žalobca uplatňuje náhradu škody, a či postupom žalovanej došlo k
porušeniu právnych predpisov v súvislosti s výkonom jej právomoci pri zaistení veci podľa zákona č.
171/1993 Z. z. Pokiaľ dospeje k záveru, že k porušeniu úradného postupu došlo, bude treba ustáliť, v
čom spočíval nesprávny úradný postup a určiť aj obdobie, po ktoré žalovaná postupovala pri zaistení
ťahača nesprávne. Zároveň treba mať na zreteli, že právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z.prináležílentomu,komubolaškodaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom,atozasúčasného

splnenia troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
existencia škody a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

11. V ďalšom konaní na súde prvej inštancie právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa

03.02.2023 uviedol, že v období od 29.08.2016 do 14.09.2017 bol nákladný ťahač žalobcu zadržiavaný
neoprávnene. Vyslovením právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k zaisteniu vozidla Policajným
zborom SR si žalobca dovoľuje uviesť, že v prípade analogickej aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka o zmluve o úschove mal podľa názoru žalobcu žalovaný povinnosť v prípade prevzatia
veci do úschovy hnuteľnú vec, v konkrétnom prípade nákladný ťahač, riadne opatrovať počas doby

trvania úschovy a to aj vo vzťahu k obdobiu oprávneného zadržiavania ťahača. Účelom prevzatia
veci je riadne opatrovanie veci počas trvania zaistenia ťahača, pričom si žalobca dovoľuje poukázať
na skutočnosť, že spôsob opatrovania mal byť v konkrétnom prípade taký, ktorý by zaistený ťahač
chránil pred poškodením, zničením alebo inou stratou t.j. opatrovať zaistenú vec starostlivo. Vzhľadom
k uvedenému si žalobca dovoľuje uviesť, že po kúpe predmetného ťahača, ktorý bol v tom čase

veľmi poškodený, žalobca do neho investoval nemalé finančné prostriedky a následne po jeho prevzatí
bolo potrebné do vozidla investovať opätovne v dôsledku neoprávneného zadržiavania vozidla a
nedostatočnejstarostlivostiovozidlovčaseúschovyžalovaným.Uvedenévyplývaajzobsahuzápisnice
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25.09.2020. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu je
nepochybne dôvodný v časti nákladov na sprevádzkovanie vozidla, nakoľko žalovaný nepostupoval v

čase zaistenia ťahača riadne, pokiaľ sa o ťahač riadne nestaral po celé obdobie trvania jeho zaistenia,
analogicky po celú dobu trvania úschovy. Vo vzťahu k preukázaniu svojho nároku v tejto časti žalobca
navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním fotografií, ktoré boli vyhotovené o zaistenej veci v zmysle
potvrdenia o zaistení veci Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky zo dňa 27.11.2013, ako
aj vyžiadaním záznamov o ťahači a vyžiadaním fotodokumentácie prostredia, v ktorom bola vykonávaná

úschova ťahača žalovaným
(v zmysle potvrdenia o vrátení veci zo dňa 14.09.2017, v ktorom sa uvádza ako miesto uloženia veci
„Rišňovce“). Súčasne žalobca navrhuje zaviazať žalovaného povinnosťou predloženia dôkazov o tom,
akým spôsobom zabezpečoval riadnu úschovu a opatrovanie ťahača, aké úkony vykonal k tomu, aby
nedošlo k vzniku škôd (výmena batérie, a podobne), ak nimi disponuje.

12. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu ušlého uviedol, že ťahač po kúpe sprevádzkoval ako vyplýva
z vyššie uvedeného, pričom vzhľadom na jeho kúpu, ktorá bola výhodná po zvážení potrieb investície na
sprevádzkovanie a stav u tachometra v čase jeho kúpy, by bol využívaný na podnikanie a dosahovanie
zisku v prípade, ak by nebol neoprávnene zadržiavaný žalovaným. V čase zadržiavania vozidlo, resp.

ťahač chradol a nebolo možné ním dosahovať zisk, resp. ho používať na podnikanie. Technický stav
predmetného ťahača bol v čase jeho kúpy takmer ako nový, resp. vzhľadom na ojazdené vozidlo, veľmi
dobrý, čo bolo aj dôvodom pre jeho kúpu. Žalobca predmetný ťahač nadobudol za sumu 12.000,- EUR,
pričom v prípade, ak by vozidlo nebolo zaistené žalovaným, v prípade jeho predaja mohol žalobca toto
vozidlo ešte v roku 2013 predať za vyššiu sumu, pričom rozdiel medzí kúpnou cenou vozidla a jeho

prípadnou predajnou cenou by bol pomerne značný. Žalobca si dovoľuje ako príklad v prílohe predložiť
ponuku porovnateľného ťahača značky Renault Magnum 500 DX1 MEGA roku výroby 2008 so stavom
najazdených kilometrov 310.000, ktoré bolo na predaj v roku 2013 za sumu 30.500,- EUR plus zákonná
sadzba DPH. Žalobca si dovoľuje uviesť, že predmetný nákladný ťahač by bolo možné v roku 2013predať sa vyššiu sumu, nakoľko stav najazdených kilometrov predmetného ťahača bol podstatne nižší.
Ako vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 1/2020 znaleckej organizácie Business Valuation Institute
s.r.o. žalobca sa v rámci podnikateľskej činnosti venuje aj nákupu a predaju jazdených nákladných a

úžitkových vozidiel.

13. K situácii žalobcu týkajúcej sa poklesu vodičov a nedostúpenia od žiadnej zmluvy si žalobca dovoľuje
uviesť, že zvyklosťou v prípade podnikateľských aktivít žalobcu ohľadne prepravy, resp. medzinárodnej
prepravy je zverejňovanie ponuky dopravcov, pričom v prípade záujmu mu je doručená objednávka

na prepravu od obchodného partnera, resp. objednávateľa prepravy, pričom pri uverejňovaní ponúk je
významným faktorom aj vozidlo, na ktorom by mala byť preprava vykonaná. Ako je z vyššie uvedeného
zrejmé, vozidlo sa v čase kúpy žalobcom a po jeho sprevádzkovaní nachádzalo výbornom technickom
stave a z uvedeného dôvodu by bola preprava vykonávaná prednostne na vozidle s lepším technickým
stavom. Vozový park prepravcu je významným faktorom aj pre vodičov, ktorí nemajú záujem poskytovať
svoje služby na vozidle, ktoré sa nenachádza v dobrom technickom stave. Ako je z obsahu znaleckého

posudku č. 1/2020 zo dňa 27.08.2020 zrejmé, pri jeho vyhotovení bol vyčíslený ušlý zisk, ktorý by bol
žalobca dosiahol v rozhodnom období aj s predmetným vozidlom. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol
vykonať dokazovanie o predloženie súpisu vozového parku obsiahnutého v znaleckom posudku so
špecifikáciou technického stavu vozidiel, resp. roku výroby toho ktorého vozidla a stavu najazdených
kilometrov, nakoľko tie vozidlá, ktoré neboli využívané v rozhodnom období na využívanie prepravy

neboli vo vhodnom technickom stave, čo malo dopad na pokles vodičov. Súčasne žalobca v rámci
doplnenia dokazovania predloží súdu súpis využívaných vozidiel na základe doby používania aj v
období roku 2018 a 2019, z ktorých vyplýva, že predmetný ťahač bol po jeho odovzdaní žalovaným
využívaný na podnikanie predovšetkým kvôli jeho technickému stavu. Žalobca si dovoľuje uviesť, že je
nutné prihliadať aj na stratu hodnoty vozidla v dôsledku jeho neoprávneného zadržiavania žalovaným

v období od 29.08.2016 do 14.09.2017 a na významnú skutočnosť, že žalobcovi bol neoprávnene
zadržiavaný výrobný prostriedok, ktorým nemohol produkovať zisk. Súčasne si žalobca dovoľuje uviesť,
že v rozhodnom období a rovnako doposiaľ platí vysoké dane, z čoho je zrejmé, že produkuje a v
rozhodnom období aj produkoval zisk.

14. V priebehu konania právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok na
zaplatenie 10.434,63 eur. Tento nárok pozostáva zo škody, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom žalovaného, za ktorý žalobca považuje neoprávnené zadržiavanie vozidla v období od
29.08.2016do14.09.2017rešpektujúctakprávnynázorodvolaciehosúdu.Vuvedenomobdobínemohlo
predmetné vozidlo alebo ťahač nemohol žalobca využívať na podnikanie. Zvyšná časť pozostáva

z nákladov na sprevádzkovanie ťahača. Nesprávny úradný postup vidí v tom, že počas celej doby
zadržiavania ťahača sa žalovaný o vozidlo riadne nestaral, teda ho riadne neopatroval a nechránil
ho pred zničením resp. znehodnotením. Žalobca investoval do vozidla už pri jeho kúpe - týmto chce
preukázať že súčiastky, do ktorých investoval pri kúpe vozidla boli nové. Žalovaný počas úschovy vozidla
podľa jeho názoru vozidlo riadne neopatroval, súčiastky, ktoré bolo potrebné po vrátení vozidla vymeniť

sú zrejmé z posudku pána Belobrada, ktorý je založený v spise. Bolo potrebné nahradiť všetky súčiastky
uvedené v znaleckom posudku Ing. Belobrada č. 52/2017 v bode 2.1.3.

15.Uviedolďalej,žezadržiavanýťahačbolzaradenývemisnejtriedeeuro4ažeuro5.Žalobcaobmieňal
vozový park, teda predával vozidlá emisnej triedy euro 3 a nakupoval vozidlá emisnej triede euro 4 a

vyššie. Z hľadiska podnikania sa snažil znižovať náklady. Robil tak preto, že poplatky v Rakúsku za
nižšiu emisnú triedu boli vyššie.. Toto bol dôvod prečo u žalobcu klesal počet vozidiel, ktoré vlastnil, táto
skutočnosť bola zohľadnená aj v znaleckom posudku, ktorý preukazuje výšku ušlého zisku.

16. V priebehu konania právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd, ak to považuje za potrebné, vypočul

svedka npr. Q.. Q. S., ktorý bol prítomný pri prevzatí a odovzdaní predmetného ťahača. Uviedol ďalej,
že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody obsahovala všetky povinné náležitosti
predpokladaným §16 zák. č. 514/2003, potom ako žiadosti nebolo vyhovené si žalobca uplatnil svoj
nárok žalobou.

17. Uviedol ďalej, že rešpektujúc názor prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu má žalobca za to, že
žaloba je v zostávajúcej časti dôvodná. Medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že pokiaľ
žalovaná zadržiavala predmetné vozidlo žalobcovi, jeho povinnosťou bolo sa o zadržiavané vozidlo
riadne starať a chrániť ho pred poškodením, stratou a podobne. Analogicky mal žalobca snahu tútostarostlivosť priblížiť k starostlivosti o živé zviera. Pokiaľ ide o neoprávnené zadržiavanie vozidla,
žalobca mal za to, že zadržiavanie vozidla žalovaným za celé žalobou vymedzené obdobie bolo
neoprávnené, pričom s oprávneným žalovaného vozidlo zadržiavať je spojená povinnosť žalovaného

sa o zadržiavaný ťahač starať aspoň v takom rozsahu, aby na ňom nevznikla škoda. Teda aj v
čase oprávneného zadržiavania. Ako vyplynulo aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní súdu prvej
inštancie zo dňa 09.06.2023 vozidlo si po odovzdaní žalovaným odvážal na trailery teda prepravníku
vozidiel, nakoľko vozidlo nebolo spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Žalovaný
priebehu konania uviedol, že vozidlo stálo takmer 4 roky vonku. Na vozidle neboli vykonané v rámci

starostlivosti resp. v zmysle povinnosti žalovaného sa o vozidlo riadne starať ani minimálne úkony akými
je naštartovanie vozidla alebo nahustenie pneumatík. O stave ťahača poukazuje na vyjadrenie žalobcu
zo dňa 09.06.2023, ktorý uviedol že po príchode do Rišňoviec na ťahači vymenil batérie, filtre, natiahla
sa nafta a následne auto naštartovalo a naložilo na trailer. Toto vyjadrenie žalobcu o stave vozidla
v čase prevzatia je odlišné od vyjadrenia žalovaného z 09.06.2023, kedy na pojednávaní súdu prvej
inštancie žalovaný cestou svojho zástupcu uviedol, že k vozidlu žalovaný pristupoval tak, aby odvrátil

akékoľvek hroziace nebezpečenstvo. Toto tvrdenie nekorešponduje so stavom vozidla v čase jeho
prevzatia žalobcom. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za
škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. boli splnené všetky tri kumulatívne predpoklady a to tak protiprávne
konanie,ktorétedažalobcavidívnesprávnompostupežalovanéhoneoprávnenýmzadržiavanímvozidla
v období od 29.08.2016 do 14.09.2017 v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého

zisku, ktoré výšku žalobca v konaní preukázal ZP č. 1/2020. Rovnako nesprávny úradný postup vidí
žalobca v porušení povinnosti žalovaného sa o vozidlo riadne starať najmä chrániť ho pred poškodením,
zničením. Žalovaný si túto povinnosť neplnil počas celého držania vozidla, pričom táto povinnosť mu
vyplývala z ustanovenia § 21 odsek 4 zák. č. 171/1993 zb. zákonov, ktorý v súvislosti so zaistením veci
používa pojem úschova, ktoré gramatickým a analogickým výkladom je aplikovať ustanovenie § 747 a

nasl. Občianskeho zákonníka teda zmluvy o úschove. Po prevzatí vozidla žalobcom bolo zistené, že
na vozidle vznikla škoda v dôsledku neplnenia povinnosti žalovaného podrobne vyčíslená v znaleckom
posudku Gabriela Belobradu. Pokiaľ ide o kauzálny nexus poznamenal, že okrem vyššie uvedenej
povinnosti sa o vozidlo starať, aby na ňom nevznikla škoda, žalovaný mal dodržiavať aj generálnu
prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka nakoľko jediným subjektom,

ktorý sa v rozhodnom období mohol o vozidlo starať a zamedziť vzniku škody bol práve žalovaný. Zo
všetkých doposiaľ uvedených dôvodov navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
10.434,63 eur a priznal mu nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu.

18. Štatutárny zástupca žalobcu v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že k odovzdaniu

vozidla došlo tak, že vozidlo bol prevziať osobne. Dostal výzvu na prevzatie vozidla. Dohodli sa s
policajtami v Nových Zámkoch že im vozidlo odovzdajú. Vozidlo bolo za Nitrou v Rišňovciach. Vedel,
že vozidlo je nepojazdné.

19. V protokole zo dňa 14.09.2017 je uvedené, že vozidlo je pojazdné preto, že pojem pojazdný je veľmi

široký, podľa neho vozidlo nebolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách. Išiel tam na
trailery. Vedel, že po 4 rokoch budú zahrdzavené brzdové kotúče. V aute po príchode vymenili baterky,
filtre, natiahla sa nafta, auto naštartovalo, naložili ho na trailer, podpísal, že je pojazdné, pretože auto
na trailer vyšlo samo. Zdôraznil však, že na prevádzku na pozemných komunikáciách nebolo schopné.
Auto bolo 4 roky vonku. Ohľadne auta komunikoval s pánom S., ktorý mu auto zaisťoval. Z ministerstvom

vnútra komunikácia nebola možná. Pán S. mu povedal, že auto stálo dva roky v Nitre a po dvoch rokoch
ho previezli do Rišňoviec. Žiadnu fotodokumentáciu si pri prevzatí auta nerobil. Auto bolo v takom stave
ako po štyroch rokoch keď auto stojí, bolo zaprášené, neumyté a hrdzavé. Pán S. bol prítomný pri
odovzdaní auta. Uviedol, že k poklesu vodičov dochádza prirodzeným vývojom na trhu, niektorí vodiči
odchádzajú do inej firmy, on stým nemôže nič urobiť.

20.Zástupkyňažalovanéhovpriebehuďalšiehokonaniapredsúdomprvejinštancieuviedla,žežalovaný
pristupoval k vozidlu tak, aby odvrátil akékoľvek hroziace nebezpečenstvo. Vozidlo malo byť uložené
vonku, ale túto informáciu nevie potvrdiť. Dokumenty preukazujúce skutočnosť, kde bolo vozidlo, nemá
k dispozícii. V prípade potreby sa pokúsi dokumenty dohľadať. Ak dostane možnosť tak sa k tomuto

vyjadrí, chce súd požiadať o možnosť predloženia dôkazov. Rozporuje výšku položiek, ktoré sú uvedené
v znaleckom posudku. V znaleckom posudku je uvedené, že súčiastky tam uvedené, resp. práca,
mali byť použité na prevádzku vozidla. Má za to, že znalecký posudok nezohľadnil, že zadržanie bolo
oprávnené a nezohľadnil ani bežné opotrebenie vozidla. Taktiež nevychádza z časového úseku odprávoplatnosti rozhodnutia rozsudku na vydanie veci až po dobu samotného vydania, ale zohľadňuje
časový úsek od samotného zaistenia v roku 2014 po vydanie v roku 2017. Rozporuje výšku nákladov,
má za to, že k opotrebeniu by došlo bez ohľadu na to, že ťahač bol v úschove žalobcu. Má za to, že

niektoré zo súčiastok by podliehali pravidelnej výmene. Nevie sa vyjadriť, ktoré konkrétne.

21. V písomnom podaní zo dňa 06.07.2023 žalovaný uviedol, že vzhľadom na právny názor odvolacieho
súdu a s poukazom na argumentáciu žalobcu uvedenú v podaní zo dňa 03. 03. 2023 a zo dňa 24. 04.
2023 si žalovaná na úvod dovoľuje uviesť, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že žalobca nesprávny
úradný postup žalovaného videl v tom, že žalovaný žalobcovi ťahač nevydal bezodkladne po rozhodnutí
súdom prvej inštancie, ktorý rozhodol o povinnosti ťahač vydať, nie v tom, že žalovaný sa o zaistený
ťahač riadne nestaral, čo jednoznačne vyplýva z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, ako aj žaloby a následných vyjadrení (do vydania rozsudku súdu prvej inštancie).
Uvedené potvrdila aj právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 09. 06. 2023, cit.: „... Tento
nárok pozostáva zo škody, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom žalovaného, za
ktorý žalobca považuje neoprávnené zadržiavanie vozidla v období od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017
rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu.“ Žalovaný súčasne s poukazom na názor odvolacieho súdu

uvádza, že k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného by mohlo dôjsť len porušením právnych
predpisov, ktoré upravujú postup súvisiaci so zaistením veci, avšak takýmto titulom sa žalobca náhrady
škody v tomto konaní nedomáha a taktiež žalobca doposiaľ neuviedol, v čom vidí porušenie právnych
predpisov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03. 02. 2023 poukázal na analogickú aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka o zmluve o úschove. Žalovaný sa s takouto argumentáciou vzhľadom na

uvedené nestotožňuje a uvádza, že ani ustanovenia zmluvy o úschove, tak ako ustanovenia zmluvy o
výpožičke, nie je možné aplikovať na danú vec.

22. Uviedol ďalej, že v konaní o náhradu škody je potrebné rozlišovať medzi pojmami „sprevádzkovanie“
a „škoda“. Úlohou znalca v žalobcom predloženom znaleckom posudku č. 52/2017 zo dňa 20. 09. 2017

bolo určiť náklady na sprevádzkovanie predmetného ťahača, nie určiť výšku škody, ktorá (mala) vzniknúť
napredmetnomťahačivdôsledkujehonevydanianazákladevykonateľnéhorozsudkuvkonaníovydaní
veci. Vzhľadom na i/ predmet znaleckého posudku a s poukazom na ii/ bod 1.2 Účel znaleckého posudku
- Posudok bude slúžiť ako podklad pre vyčíslenie škody, iii/ zadanú otázku č. 1 na znalca - Určite náklady
na sprevádzkovanie ťahača návesov zn. RENAULT MAGNUM 500dxi, bez EČ, ku dňu 14. 09. 2017,

ktorý bol zaistený políciou dňa 27. 12. 2013 a bol vrátený majiteľovi dňa 14. 09. 2017, iv/ na skutočnosť,
že žalobca neidentifikoval údajnú výšku škody v období od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017 a na dôkazné
bremeno, ktoré je v tomto konaní na žalobcovi, žalovaný má za to, že žalobcom predložený znalecký
posudok je v danom konaní neaplikovateľný, nakoľko nerieši otázku predmetu tohto sporu, t. j. výšku
žalobcom tvrdenej škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovanej nevydaním predmetnej

veci v rozhodnom období.

23. Žalovaný ďalej poukázal na listinu „Vrátenie veci“ zo dňa 14. 09. 2017, z ktorej jednoznačne a
nepochybne vyplýva, že predmetný ťahač bol „bez viditeľných poškodení“ (bod 6a), pričom predmetný
ťahač bol „pojazdný“ (bod 6b), z predmetnej listiny taktiež vyplýva, že karoséria, motorový priestor,

sklá vozidla a osvetlenie, pneumatiky a disky, interiér vozidla, iné zariadenia a veci boli v deň vrátenia
predmetného ťahača bez poškodenia, keďže listina neobsahuje akúkoľvek informáciu o poškodení,
pričom žalobca túto listinu dňa 14. 09. 2017 podpísal, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 09. 06. 2023, kde
právny zástupca žalobcu uviedol, cit.: „V aute sme po príchode vymenili sme baterky, filtre, natiahla sa
nafta, auto naštartovalo, naložili sme ho na trailer, podpísal som, že je pojazdné, pretože auto na trailer

vyšlo samo“, žalobcom predložený znalecký posudok č. 52/2017 zo dňa 20. 09. 2017, ktorý neurčuje
výšku žalobcom tvrdenej škody ako skutočne vzniknutej škody žalobcovi v dôsledku nevydania veci po
právoplatnosti rozsudku o vydaní veci, a preto nie je aplikovateľný na danú vec, príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o škode a ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej sa pod pojmom skutočná škoda
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, skutočnosť, že
dôkaznébremeno,žeškodažalobcovivznikla,vakejvýškežalobcovivzniklaakoaj,ževzniklavpríčinnej
súvislosti s titulom, ktorého sa žalobca jej náhrady domáha, je na žalobcovi, ktorý doposiaľ neuviedol,
ktoré položky z predloženého znaleckého posudku(z ktorého obsahu vyplýva, že má iba slúžiť ako podklad k vyčísleniu škody) považuje za škodu (nie je
možné za škodu považovať všetky vymenené súčiastky, k čomu sa žalovaný v konaní (viackrát) vyjadril.
Až po určení žalobcu, ktoré položky uvedené v predmetnom znaleckom posudku žalobca považuje za

„skutočnú škodu“, bude možné po vyžiadaní si stanoviska od príslušného odborného útvaru žalovaného,
takto určené položky spochybniť žalovaným.

24. Uviedol, že vzhľadom na uvedené a vo vzťahu k súdom uloženej povinnosti predložiť do spisu
doklady preukazujúce starostlivosť o ťahač, ako sú definované v podaní žalobcu zo dňa 03. 03.

2023 a uviesť, ktoré položky uvedené v posudku Ing. Gabriela Belobrada č. 52/2017 v tabuľke časť
2.1.3 spochybňuje, od začiatku súdneho konania spochybňuje celý uvedený znalecký posudok, ako
neaplikovateľný na danú vec, nakoľko jeho predmetom nie je určenie výšky škody, nevyplýva z neho aká
škody mala žalobcovi vzniknúť práve v rozhodnom období a nakoľko aj z vyššie uvedených vyjadrení
žalobcuvyplýva,žepredmetnýťahačbolvčasejehovydaniapojazdný,pretožalovanejaniniejezrejmé,
akej škody sa žalobca domáha. Znalec nevzal do úvahy skutočnosť, že náklady na údržbu spojené

s výmenou autobatérie, filtrov, pneumatík a pod. by žalobcovi vznikli aj v prípade, ak by predmetný
ťahač nebol zaistený a bol by v dispozícii žalobcu, nakoľko ide o (všetky) súčiastky, ktoré podliehajú
pravidelnej výmene, to znamená, že ide o bežné opotrebovanie jednotlivých súčiastok, ku ktorému
by podľa názoru žalovanej došlo aj v prípade, ak by žalobca predmetný ťahač riadne využíval na
podnikanie, ako aj v prípade, ak by tento ťahač „stál“ u žalobcu a taktiež ani skutočnosť, že predmetný

ťahač bol zadržiavaný oprávnene do 29. 08. 2016, nakoľko úlohou znalca, nebolo určiť výšku škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Z predložených listín je zrejmé, že žalovaný predmetný ťahač vrátil
žalobcovi bez viditeľných poškodení a pojazdný. Skutočnosť, že žalobca vynaložil na sprevádzkovanie
predmetného ťahača vyššie uvedenú sumu, nie je samo o sebe tiež dôkazom preukazujúcim, že
ide o skutočnú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom žalovaného, titulom ktorého sa žalobca náhrady škody domáha, a to
nevydaním predmetného ťahača žalobcovi na základe vykonateľného rozsudku v konaní o vydanie
veci. Nakoľko dôkazné bremeno preukazujúce škodu, jej vznik, výšku a príčinnú súvislosť je na
žalobcovi, žalovaná má za to, že žalobca ako poškodený má povinnosť svoje tvrdenia relevantným
spôsobom preukázať a vyvrátiť námietky žalovaného a nie naopak, ako to požaduje súd prvej inštancie.

Uviedol, že z vyjadrenia príslušného vecného útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva,
že tento nedisponuje dokladmi ne/preukazujúcimi starostlivosť o predmetný ťahač, ako ani žiadnou
fotodokumentáciou, nakoľko žiadny právny predpis neukladá povinnosti, ktoré vyplývajú z požiadavky
žalobcu uvedenej vo vyjadrení zo dňa 03. 02. 2023.

25. Vo vzťahu k ušlému zisku sa žalovaný pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení a ústnych
prednesov a aj naďalej má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal vznik
ušlého zisku, ako ani jeho výšku a taktiež ani, či tvrdený ušlý zisk žalobcovi vznikol v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom žalovanej, t. j. žalobca nad mieru pochybností nepreukázal, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť nesprávneho úradného postupu žalovanej) mohol dôvodne očakávať

zväčšenie svojho majetku. Žalobca sa na pojednávaní dňa 09. 06. 2023 vyjadril k predaju vozidiel v
dôsledku poklesu vodičov, pričom uviedol, cit.: „že vozidlá, ktoré neboli využívané v jednotlivých rokoch
stáli preto, lebo boli na predaj a to niečo trvá“, avšak táto skutočnosť nevylučuje, že predmetné vozidlá
by mohli jazdiť, ak by boli zazmluvnené, resp. ak by mal žalobca dostatok vodičov a pod., a to až do
ich predaja. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nemohol objektívne vzniknúť žiaden tvrdený ušlý zisk.

Vychádzajúc z uvedeného žalovaný zotrváva na doposiaľ prezentovanom právnom názore, že žalobca
v konaní relevantným spôsobom nepreukázal kumulatívne splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu.

26. V priebehu konania zástupkyňa žalovaného uviedla, že výsluch navrhovaného svedka Q.. Q. S.

považuje za nadbytočný. Je zjavné, že ťahač stál na otvorenom priestranstve a navrhovaný svedok
by k veci nič nové nepovedal. Uviedla, že nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný, poukazujúc
na právny názor odvolacieho súdu v bode 18, ktorý uviedol: žalobca súdiac podľa obsahu žaloby však
nesprávny úradný postup žalovanej nevidel v tom, že žalovaná sa o zaistený ťahač riadne nestarala, ale
v tom, že žalovaná ten ťahač nevydala bezodkladne po rozhodnutí súdom prvej inštancie, ktorý rozhodol

o povinnosti ťahač vydať, pričom právny zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2023 uviedla,
citujem: Zvyšná časť pozostáva z nákladov na sprevádzkovanie ťahača, nesprávny úradný postup vidím
v tom, že počas celej doby zadržiavania ťahača sa žalovaný o vozidlo riadne nestaral, teda ho riadneneopatroval a nechránil ho pred zničením, resp. znehodnotením. Má za to, že tu by malo ísť o zmenu
žaloby, avšak v danom prípade o nej súdom ešte nebolo rozhodnuté.

27. Uviedla ďalej, že má za to, že vykonaným dokazovaním žalobca doposiaľ bezpečne nepreukázal
kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom č. 514/2003, nakoľko žalobca nepreukázal
vznik tvrdenej škody a to jednak tvrdenej skutočnej škody pretože žalobca nepreukázal, že k tejto
škode došlo v období od 28.09.2016 do vydania ťahača, pričom poukazujeme na skutočnosť, že
predmetný ťahač bol pri vydaní pojazdný a bez viditeľný známok poškodenia a má za to, že k výmene

jednotlivých súčiastok by došlo bez ohľadu na to, či by vozidlo jazdilo alebo nie, nakoľko ide o bežné
opotrebenie. Žalobca taktiež nepreukázal vznik ušlého zisku ani ako skutočnosť, že škoda mu vznikla v
priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nevydaní
predmetnéhoťahačanazákladevykonateľnéhorozsudkuKSatvrdenouškodou.Nazákladeuvedeného
žalovaný zastáva názor, že nárok žalobcu je nedôvodný a preto žalovaný navrhuje, aby súd aj túto v
tejto časti zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 9C/144/2014 zo dňa 26.11.2014, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/101/2015
zo dňa 20.04.2016, výzvou zo dňa 06.09.2016, odpoveďou na výzvu zo dňa 26.09.2016, potvrdením
o zaistení veci zo dňa 27.12.2013, znaleckým posudkom č. 52/2017 a jeho doplnením č. 1, žiadosťou

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveďou žalovaného zo dňa 25.01.2019,
faktúrami založenými v spise na č.l. 82 až 90, platobnými príkazmi na úhradu založenými na č.l. 91 až 99,
znaleckým posudkom č. 1/2020, dokladmi doloženými v spise č.k. 9C/144/2014, protokolom o vrátení
veci zo dňa 14.09.2017, zoznamom áut žalobcu v prevádzke, oznámením o zmene elektronického mýta
v Rakúsku, daňovými priznaniami žalobcu za roky 2013 až 2017, výpoveďou zástupkyne žalovaného,

ďalšími dokladmi doloženými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

29. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/144/2014 zo dňa 26.11.2014, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 29.08.2016 mal súd preukázané, že súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi
nákladný ťahač značky Renault, typ Magnum 500.18T.

30. Z rozsudku krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/101/2015 mal súd preukázané, že vyššie uvedený
rozsudok súdu prvej inštancie bol rozsudkom súdu druhej inštancie potvrdený.

31. Z výzvy zo dňa 06.09.2016 ktorá bola žalovanému doručená dňa 09.09.2016 mal súd preukázané,

že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného aby žalobcovi vydal nákladný ťahač značky Renault.

32. Z odpovede žalovaného zo dňa 26.09.2016 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi,
že v uvedenej veci podal dovolanie na najvyšší súd Slovenskej republiky spolu s návrhom na odklad
vykonateľnosti.

33. Z potvrdenia o zaistení veci vydaného ORPZ Nové Zámky č. ORPZ-NZ-KP1-503/2013 zo dňa
27.12.2013 mal súd preukázané, že policajný zbor Slovenskej republiky podľa § 21 ods.1 Zákona č.
171/1993 Z.z. zaistil nákladný ťahač značky Renault spolu s kľúčmi od vozidla bez evidenčného čísla.

34. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Gabriela Belobrada č. 52/2017 zo dňa 17.11.2017 znení
doplnenia č. 1 tohto posudku zo dňa 20.06.2020 mal súd preukázané, že náklady na sprevádzkovanie
ťahača návesov vo výške 3.192,40 eur podľa znalca zodpovedajú nákladom na sprevádzkovanie ťahača
návesov.

35. Súčasťou znaleckého posudku je aj doklad o vrátení ťahača žalobcovi, podľa ktorého bol ťahač
žalobcovi fyzicky vrátený dňa 14.09.2017.

36. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 03.10.2018, ktorá bola na
poštovú prepravu podaná dňa 15.10.2018 mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu vyzval

žalovaného v súlade s § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu škody vo výške 43.288,40
eur. Zo žiadosti je zrejmé, že žalobca sa domáhal v bode III žiadosti náhrady škody súvisiacich s
prevádzkovaním ťahača vo výške 3.192,40 eur a náhrady ušlého zisku vo výške 40.096,- eur.37.Zodpovedežalovanéhonatútožiadosťzodňa25.01.2019malsúdpreukázané,žežalovanýoznámil
právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti o náhradu škody nie je možné vyhovieť.

38. Z faktúr založených v spise na č. l. 82 až 90 mal súd preukázané, že žalobcovi boli fakturované sumy
súvisiace s opravou ťahača tak ako boli uvedené v znaleckom posudku.

39.Zplatobnýchpríkazovnaúhraduzaloženýchvspisenač.l.91až99malsúdpreukázané,žežalobca
fakturovanú sumu uhradil.

40.Zoznaleckéhoposudkuč.1/2020vyhotovenéhoznaleckouorganizáciouBusinessValuationInstitute
s.r.o. zo dňa 03.08.2020 mal súd preukázané, že ušlý zisk žalobcu vypočítaný na jedno vozidlo bol za
rok 2014 vo výške 7.444,29 eur, za rok 2015 vo výške 8.883,51 eur, za rok 2016 vo výške 10.152,70 eur
a za rok 2017 vo výške 5.446,59 eur. Celkový ušlý zisk žalobcu vypočítaný na jedno vozidlo za obdobie
rokov 2014 až 14.09.2017 bol podľa znaleckého posudku po zaokrúhlení 31.700 eur.

41. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise Okresného súdu Nové Zámky č.k.
9C/144/2014, ktoré navrhol vykonať PZ žalobcu mal súd preukázané že:

42. Dňa 15.05.2014 bola na Okresnom súde Nové Zámky podaná žalobcom žaloba na vydanie veci -

ťahača Renault.

43. Z odovzdávanie a preberacieho protokolu zo dňa 20.11.2013 mal súd preukázané, že ťahač Renault
bol žalobcovi dňa 20.11.2013 odovzdaný spoločnosťou Eurotrade Kft.

44. Z faktúry č. KE1300066 mal súd preukázané, že žalobca zaplatil za ťahač spoločnosti Eurotrade
Kft sumu 12.000 eur.

45.Z kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Eurotrade Kft a žalobcom dňa 20.11.2013
mal súd preukázané, že žalobca kúpil od spoločnosti Eurotrade Kft ťahač Renault za sumu 12.000 eur.

46. Z listu riaditeľa Eurotrade Kft adresovanému žalobcovi mal súd preukázané, že spoločnosťou
Eurotrade Kft bol podal tvrdenia jej riaditeľa ťahač nadobudnutý v súlade s právnymi predpismi platnými
v Maďarskej republike.

47. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.2014 mal súd preukázané, že konateľ žalobcu súdu opísal
spôsob nadobudnutia ťahača.

48. Súd mal preukázané, že v pripojenom spise Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/144/2014 je na
č. l. 103 založený originál rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/144/2014 zo dňa 26.11.2014

s vyznačenou doložkou vykonateľnosti dňa 29.08.2016 a na č. l. 135 je založený originál rozsudku
Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/101/2015 zo dňa 20.04.2016.

49. Z protokolu o vrátení veci zo dňa 14.09.2017 a z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu mal súd
preukázané, že ťahač bol žalobcovi fyzicky vrátený dňa 14.09.2017. V bode 6 je uvedené, že ťahač bol

bez viditeľných poškodení, vozidlo bolo pojazdné.

50. Zo zoznamu áut žalobcu v prevádzke (č.l. 465) a zo zoznamu nakupovaných a predaných áut a z
výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca nakupoval a predával vozidlá,
obmieňal ich z emisnej triedy 4 za vyššiu emisnú triedu 5.

51. Z oznámenia o zmene elektronického mýta v Rakúsku mal súd preukázané, že poplatky za vozidlá
nižšej emisnej triedy boli od 01.01.2010 vyššie ako poplatky za vozidlá vyššej emisnej triedy.

52. Z daňových priznaní žalobcu za roky 2013 až 2017 mal súd preukázané, že žaloba v uvedených

rokoch vykazoval zisk.

53. Z výpovede zástupkyne žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný nedisponuje žiadnou
fotodokumentáciou ani inými dokladmi preukazujúcimi starostlivosť o zadržiavaný ťahač.54. Podľa § 1 ods. 3 zákona číslo 171/1993 Z.z. (platného v čase zaistenia ťahača políciou) Policajný
zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

55. Podľa § 21 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z.z. Policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných
úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie
je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní,

alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného
štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným
opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento
zákon neustanovuje inak.

56. Podľa § 21 ods. 9 prvá veta zákona číslo 171/1993 Z.z. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec

patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného
zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom
oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili
vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.

57. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona číslo 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

58. Podľa § 3 ods. 1 a) a d) zákona číslo 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím d) nesprávnym úradným postupom.

59. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

60. Podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

61. Podľa § 9 ods. 4 zákona číslo 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

62. Podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

63. Podľa § 16 ods. 4 prvá veta zákona číslo 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

64. Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

65. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.66. Podľa § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno

uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

67. Podľa § 749 ods. 1 Občianskeho zákonníka uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať
dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať
starostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec

vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.

68. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

69. Podľa § 232 ods. 1 C.s.p. vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť

plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

70. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

71. V ďalšom konaní na súde prvej inštancie súd v prvom rade ustálil predmet konania. Zastavenie
konania v časti zaplatenia sumy 8.396,- eur nadobudlo právoplatnosť, pretože proti tejto časti rozsudku
súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2020 nebolo podané odvolanie. Tento rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť aj v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Predmetom konania zostala teda
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.434,63 eur. Preto, že zrušujúci rozsudok Krajského

súdu v Nitre neobsahoval výrok týkajúci sa náhrady trov znaleckého dokazovania, ktoré má podľa
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2020 zaplatiť žalobca, súd opätovne rozhodol aj o náhrade
trov znaleckého dokazovania.

72. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku

náhradu škody sa týkala náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v súvislosti so sprevádzkovaním ťahača vo
výške 3.192,40 eur a náhrady ušlého zisku vo výške 40 096,- eur. Táto skutočnosť je zrejmá zo žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 03.10.2018 (pozri bod 36 odôvodnenia tohto
rozsudku). Námietky žalovaného, že náhrada škody nebola predbežne prerokovaná v časti náhrady
škody spôsobenej nákladmi na sprevádzkovanie ťahača aj v časti ušlého zisku súd považuje za

neopodstatnené.

73. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ťahač bol v úschove žalovaného od 27.12.2013
do 14.09.2017. V čase od 27.12.2013 do 29.08.2016 bol ťahač v úschove žalovaného oprávnene, v čase
od 29.08.2016 do 14.09.2017 bol ťahač v úschove žalovaného neoprávnene. Takýto názor súdu prvej

inštancie potvrdil aj súd druhej inštancie (pozri bod 14 odôvodnenia rozsudku súdu druhej inštancie).

74. Súd druhej inštancie v zrušujúcom rozsudku uviedol, že ťahač ako zaistená vec bol uložený do
úschovy žalovaného. V uvedenej veci je teda potrebné aplikovať na právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ustanovenia § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o úschove.

75. Náhrada škody, ktorú uplatňuje žalobca žalobou v súvislosti s nákladmi na sprevádzkovanie ťahača
mala žalobcovi vzniknúť tým, že sa žalovaný počas celej doby, v ktorej mal ťahač v úschove o predmet
úschovy riadne nestaral. Povinnosť starať sa o predmet úschovy vyplýva žalovanému z ustanovení
Zákona o policajnom zbore Slovenskej republiky - § 1 ods. 3 tohto zákona, v ktorom je uvedené, že

policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pri
úschove zadržanej veci platí pre Policajný zbor Slovenskej republiky nepochybne generálna prevenčná
povinnosť uvedená v § 415 Občianskeho zákonníka, podľa tohto ustanovenia je každý povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Tak ako

uviedol krajský súd, na právne vzťahy súvisiace s úschovou ťahača, ktoré vznikmi medzi žalobcom a
žalovaným je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o
úschove. Podľa § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uschovávateľ povinný hnuteľnú prevzatú vec
riadne opatrovať. Podľa § 479 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uschovávateľ povinný prevzatú vecopatrovaťstarostlivo.Súdnemalpreukázané,žebyžalovanýakouschovávateľtietopovinnosti,ktorému
vyplývajú zo zákona plnil. Žalovaný v priebehu konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval
akýmspôsobomsaopredmetúschovy,tedaoťahač,staral.Jetedamožnéprisvedčiťnázoružalobcu,že

žalovaný sa o predmet úschovy nestaral vôbec. Ťahač bol odstavený na voľnom, nekrytom priestranstve
a žalovaný počas celej doby úschovy na ťahači nevykonal žiadne úkony súvisiace s jeho ochranou a
údržbou.

76. Skutočnosť, že v preberacom protokole, ktorý bol spísaný pri odovzdaní ťahača je uvedené, že ťahač

je pojazdný, neznamená, že sa žalovaný o ťahač v priebehu úschovy riadne staral. Je nepochybné,
že pri prevzatí ťahača bolo nevyhnuté na ťahači vymeniť baterky, filtre a natiahnuť naftu. Ťahač
zjavne nebol spôsobilý na premávku na pozemných komunikáciách, preto bolo nevyhnuté ťahač z
miesta úschovy odviesť na traileri. V čase, keď mal žalovaný ťahač u seba v úschove, žalovaný
nepochybne porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, teda povinnosť riadne sa o ťahač
starať. K prvému splneniu podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, teda k porušeniu právnej

povinnosti zo strany žalovaného nepochybne došlo. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný nespochybnil
jednotlivé položky uvedené v znaleckom posudku Ing. Gabriela Belobrada. Podľa názoru súdu boli
teda všetky položky uvedené v tomto znaleckom posudku nevyhnutne potrebné pre sprevádzkovanie
ťahača, znalec má dostatočnú spôsobilosť na to, aby určil ich cenu. Úvahy žalovaného, že k výmene
položiek uvedených v znaleckom posudku s prevádzkovaním ťahača by došlo aj tak jeho bežným

opotrebením nemajú reálny základ. Prvotnou príčinou, prečo bolo potrebné súčiastky na ťahači vymeniť
jeskutočnosť,žesažalovanýpočascelejdobyúschovyoťahačriadnenestaral.Žalobcamuselvynaložiť
na výmenu súčiastok finančné prostriedky, čo žalovaný nespochybnil, žalobcovi teda vznikla ujma na
jeho majetku. Žalovaný pri úschove ťahača jednoznačne porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z
vyššie citovaných platných právnych predpisov Slovenskej republiky, žalobcovi v tejto súvislosti vznikla

škoda, ktorá bola vyčíslená v znaleckom posudku Ing. Gabriela Belobrada, medzi konaním žalovaného
(resp. nekonaním žalovaného) a vznikom škody je príčinná súvislosť. Súd preto žalobe v časti uplatnenia
nároku na náhradu škody súvisiacu so sprevádzkovaním ťahača v sume 3.192,40 eur vyhovel.

77. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný zadržiaval v čase od 29.08.2016

do 14.09.2017 u seba ťahač neoprávnene. Dňa 29.08.2016 nadobudol rozsudok ktorým súd zaviazal
žalovaného vydať ťahač žalobcovi vykonateľnosť. Žalovaný bol povinný právoplatný a vykonateľný
rozsudok rešpektovať. Tým, že žalovaný právoplatný a vykonateľný rozsudok nerešpektoval porušil
svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušných ustanovení C.s.p. (§ 228 ods.1 C.s.p, § 232 ods.1
C.s.p.).Žalovanýakoústrednýorgánštátnejsprávymalamuselvedieť,žepodaniedovolaniavuvedenej

veci nemá odkladný účinok. Tým, že žalovaný nerešpektoval právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu
jednoznačne porušil zákon.

78. Je nepochybné, že v čase, v ktorom mal žalovaný u seba ťahač ním žalobca nemohol disponovať.
Žalobca v uvedenom čase podnikal v oblasti automobilovej dopravy resp. kúpy a predaja vozidiel -

nemožnosť dispozície ťahačom, ktorý bol v neoprávnenej držbe žalovaného nepochybne obmedzila až
znemožnila žalobcovi s týmto ťahačom podnikať a produkovať zisk. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že žalobca v čase neoprávnenej držby ťahača žalovaný zisk v účtovníctve vykazoval
(pozri odôvodnenie bod 52 tohto rozsudku). Štatutárny zástupca žalobcu v priebehu konania dostatočne
zdôvodnil, prečo dochádzalo u neho v uvedenom čase k poklesu vodičov. Jedná sa o prirodzenú súčasť

podnikania, ktorá žiadnym spôsobom neovplyvňuje skutočnosť, že žalobca nemohol s ťahačom, ktorý
bol v neoprávnenej držbe žalovaného v čase od 29.08.2016 do 14.09.2017 riadne podnikať. Tými istými
úvahami sa súd riadil aj pri posudzovaní zmeny počtu vozidiel u žalobcu v tomto období. Skutočnosť, že
neoprávnené zadržiavanie ťahača žalovaným spôsobilo žalobcovi problémy v podnikaní a teda ušlý zisk
mal súd dostatočne preukázaný. Pri určení výšky ušlého zisku súd vychádzal zo znaleckého posudku

č. 1/2020, ktorý vyhotovila znalecká organizácia Business Valuation Institute s.r.o. Znalecký posudok
podľa názoru súdu dostatočne zohľadňuje pohyb v počte vozidiel resp. šoférov u žalobcu v období, v
ktorom bol ťahač žalovaným neoprávnene zadržiavaný. Za rok 2016 súd priznal žalobcovi nárok na ušlý
zisk za obdobie 29.08.2016 až 31.12.2016 teda za štyri mesiace vo výške 3.384,23 eur a za rok 2017
za obdobie od 01.01.2017 do 14.09.2017 teda za osem a pol mesiaca vo výške 3.858 eur.

79. Z dôvodu právnej istoty sporových strán (výrok zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre
neobsahoval ustanovenia o náhrade znaleckého dokazovania) súd opätovne rozhodol o nároku na
náhradu znaleckého dokazovania tak ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.80. O nároku žalovaného na náhradu trov konania na súde prvého stupňa súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku III tohto rozsudku. Súd zohľadnil pôvodnú výšku žalovanej sumy, skutočnosť, že

žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 8.396,- eur späť a skutočnosť, že žaloba bola v časti
právoplatne zamietnutá. Pomer čistého úspechu žalovaného v konaní je 51,80 %.

81. Podľa názoru súdu bol žalobca a žalovaný v konaní na súde druhej inštancie úspešní rovnako, súd
preto žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania na súde druhej inštancie nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zákona číslo 233/1995 Z.z.).