Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3520202091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária HORVÁTH, s.r.o. so sídlom Slnečná 592/2, Galanta,
IČO: 56 059 108, proti žalovaným 1/ F. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX/X, I., 2/ PATRIOT
GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 45 407 657, obaja zastúpení Advokátska
kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 47 256 907,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. NM-4C/48/2020-247 zo dňa 6. júla 2023 v spojení s opravným uznesením č.k.

NM-4C/48/2020-291 zo dňa 12. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. J., obec J., okres K. C. K. L. ako: pozemok registra C
parc. č. 31/3 o výmere 423 m2 - záhrada, pozemok registra C parc. č. 36/1 o výmere 98 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok registra C parc. č. 36/2 o výmere 120 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,

pozemok registra C parc. č. 38 o výmere 124 m2 - záhrada, stavba súp. č. XX rodinný dom postavený
na pozemku parc. č. 36/1 (výrok I.), žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.), zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4C/48/2020-142 zo dňa
24.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/33/2021-165 zo dňa 27.05.2021,
a to momentom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.), žalovanému 1/ uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu (výrok IV.) a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 2/ trovy konania v plnom rozsahu (výrok V.). Súd prvej inštancie v spore rozhodol podľa §

3 ods. 1, § 48 ods. 1, ods. 2, § 49 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka a o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). Opravným uznesením č.k. NM-4C/48/2020-291 zo dňa 12.09.2023 súd prvej inštancie opravil
chybu v písaní vo výroku I. rozsudku v časti označenia rodného priezviska žalobkyne.

2.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobkyňasapodanoužalobou vočižalovaným
domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. J., obec

J., M. K. C. K. L. ako pozemky registra C: parc. č. 31/3 - záhrada o výmere 423 m2, parc. č. 36/1 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, parc. č. 36/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
120 m2, parc. č. 38 - záhrada o výmere 124 m2 a stavba súp. č. XX - rodinný dom na pozemku
parc. č. 36/1 (ďalej aj ako predmetné nehnuteľnosti) a náhrady trov konania. Žalobkyňa dôvodila tým,že ako bývalá vlastníčka predmetných nehnuteľností uzavrela dňa 11.12.2017 v tiesni a za nápadne
nevýhodnýchpodmienokkúpnuzmluvusožalovaným2/,naktoréhopreviedlapredmetnénehnuteľnosti.
Podľa žalobkyne nápadne nevýhodné podmienky spočívali v nápadne nižšej kúpnej cene, než aká bola

cena obvyklá (približne trojnásobne nižšia) a jej tieseň spočívala v jej nepriaznivom zdravotnom stave
a ťaživej životnej situácii (nepriaznivá finančná situácia, nátlak zo strany žalovaného 2/, zastrašovanie
exekúciou). Vzhľadom na uvedené žalobkyňa podaním zo dňa 22.05.2020 doručeným žalovanému 2/
dňa 25.05.2020 odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 11.06.2020 oznámil
žalobkyni,žeodstúpenieodzmluvyneuznáva.Žalovaný2/previedolkúpnouzmluvouzodňa06.05.2019

vlastnícke právo na žalovaného 1/ (ktorý je konateľom žalovaného 2/) a vklad vlastníckeho práva bol
povolený 10.01.2020. Uvedený prevod považovala žalobkyňa za špekulatívny s tým, že žalovaný 1/
nie je vzhľadom na okolnosti prípadu dobromyseľným nadobúdateľom. Podľa žalobkyne odstúpením od
zmluvy uzavretej v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok sa kúpna zmluva zrušila od počiatku a
prevod na tretiu osobu, ktorá nebola dobromyseľná, nepožíva právnu ochranu.

3. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný 2/ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
k sporným nehnuteľnostiam nemal žiaden vzťah, nebol ich vlastníkom.

4. Súd prvej inštancie zistil, že v čase rozhodovania bol vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný

1/ na základe kúpnej zmluvy zapísanej do katastra pod V-908/2019. K predmetným nehnuteľnostiam je
evidovaná ťarcha - záložné právo v prospech N. N., O., ktorá bola do katastra zapísaná pod V-764/2019.
Súd prvej inštancie zistil, že do roku 2018 predmetné nehnuteľnosti vlastnila žalobkyňa, pričom tieto boli
v tom čase evidované v katastri nehnuteľností mierne odlišne (na LV č. XXX pre k.ú. J. bola evidovaná
C-KN parcela č. 36 o výmere 218 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej bola postavená stavba -

rodinný dom súp. č. XX; aktuálne sú na LV č. XXX namiesto C-KN parcely č. 36 evidované dve parcely, a
to parcela č. 36/1 o výmere 98 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela o výmere č. 36/2 výmere 120
m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XX aktuálne stojí na pozemku parc.č. 36/1). Súd
prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný 1/ jednak nepreukázal svoje
tvrdenie o tom, že došlo ku kolaudácii nehnuteľnosti a súpisné číslo 22 je pridelené vedľajšej budove

než tomu bolo pôvodne, preto dospel k záveru, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia
vlastníckeho práva k rovnakým nehnuteľnostiam ako tým, ktoré do roku 2018 vlastnila a potom kúpnou
zmluvou zo dňa 11.12.2017 previedla na žalovaného 2/.

5. Súd prvej inštancie zistil, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 20.06.2016 poskytol žalovaný

2/ žalobkyni ako podnikateľke úver vo výške 26.000,- eur, ktorý bol určený na splatenie dvadsiatich
exekučne vymáhaných pohľadávok voči žalobkyni v celkovej výške 25.179,50 eur. Žalobkyňa predmetný
úver žalovanému 2/ riadne nesplácala, dostala sa do omeškania so splácaním úveru, čo viedlo
žalovaného 2/ k vyhláseniu predčasnej splatnosti tohto úveru listom zo dňa 07.12.2017, ktorý žalobkyňa
prevzala dňa 11.12.2017. Ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti dňa 11.12.2017

evidoval žalovaný 2/ voči žalobkyni pohľadávku z titulu nesplateného úveru v celkovej výške 82.241,81
eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 24.200,- eur, zmluvného úroku 6,2 % vo
výške 2.144,19 eur, úroku z omeškania vo výške 88,67 eur a zmluvnej pokuty vo výške 55.808,95 eur.
Predmetný úverový vzťah posúdil súd prvej inštancie ako výlučne obchodnoprávny, nakoľko vznikol
medzi podnikateľmi a priamo súvisel s podnikateľskou činnosťou žalobkyne, preto vylúčil aplikáciu

noriem spotrebiteľského práva na tento právny vzťah. Súd prvej inštancie uzavrel, že nemá v tomto
konaní právomoc sa bližšie zaoberať skúmaním dôvodnosti alebo výšky pohľadávky žalovaného 2/ voči
žalobkyni vyplývajúcej z tohto úverového vzťahu. Súd prvej inštancie v konaní ďalej zistil, že žalovaný
2/ žalobkyni počas celého ich zmluvného vzťahu reálne poskytol sumu 42.691,43 eur (26.000,- eur istina
poskytnutého úveru, suma 6.085,44 eur navýšenie úveru učinené dodatkom č. 2 k úverovej zmluve pre

dlh matky žalobkyne, suma 10.605,99 eur predstavovala žalovaným 2/ uhradenú pohľadávku N. N. voči
žalobkyni titulom platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3Csp/48/2016).

6. Skúmaním kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017, ktorou žalobkyňa previedla svoje vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená kúpna

zmluva spĺňa formálne náležitosti vyžadované § 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a režimu
tohto zákona podlieha v celom svojom rozsahu. Súd tiež konštatoval, že dohodnutá kúpna cena
vo výške 60.000,- eur nezodpovedala reálnej hodnote prevádzaných nehnuteľností, nakoľko v roku
2008 mali predmetné nehnuteľnosti podľa predloženého znaleckého posudku hodnotu 176.000,- eura žalovaní 1/ a 2/ netvrdili a ani nepreukázali také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne spôsobiť
významnejšie znehodnotenie prevádzaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že obývanie nehnuteľnosti za normálnych okolností nemá výraznejší vplyv na samotnú hodnotu

nehnuteľnosti. Aj s poukazom na všeobecný nárast cien nehnuteľností medzi rokmi 2008 a 2017 ako aj
na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola
stanovená ako neprimerane nízka. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v celkovom kontexte vzájomných
vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ podmienky, za akých previedla žalobkyňa predmetné
nehnuteľnosti na žalovaného 2/, sú nápadne nevýhodné v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný 2/ v skutočnosti poskytol žalobkyni vyplatením jej exekúcii a splatením jej dlhov tretím osobám
finančné prostriedky vo výške necelých 43.000,- eur, pričom ako protihodnotu nadobudol nehnuteľnosti v
minimálneštvornásobnejhodnote.Kúpnucenupodľazhodnéhovyjadreniastránsporustanovilžalovaný
2/ podľa vlastného uváženia, pričom takéto konanie nemôže obstáť ani z pohľadu dobrých mravov, ani
z pohľadu poctivého obchodného styku, a teda nemôže požívať právnu ochranu.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa sa v čase podpisu kúpnej zmluvy objektívne
nachádzala v stave, ktorý možno charakterizovať ako tieseň v právnom slova zmysle. Žalobkyňa
uzavrela so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti dňa 11.12.2017, pričom
predloženými lekárskymi správami bolo preukázané, že v júli 2017 bolo zistené jej začínajúce
tehotenstvo, ktoré bolo sprevádzané zdravotnými komplikáciami a začiatkom októbra 2017 bolo toto

tehotenstvo žalobkyne v 18. týždni gravidity ukončené v nemocnici indukovaným abortom z dôvodu
úmrtia plodu. Súd prvej inštancie nepochyboval o pravdivosti tvrdení žalobkyne o jej zlom zdravotnom a
psychickom stave po tomto traumatizujúcom zážitku. V roku 2017 bola žalobkyňa tehotná, do toho bola
opakovane kontaktovaná zamestnancom žalovaného 2/ pánom P. v súvislosti s poskytnutým úverom
zo strany žalovaného 2/ kvôli jeho riadnemu nesplácaniu, v máji 2017 boli žalobkyňa, jej matka a G.

H. zaviazaní platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3Csp/48/2016-77 na
zaplatenie ďalšieho dlhu žalobkyne vo výške cca 10.000,- eur voči N. N., O., pričom podľa vyjadrenia
žalovaného 1/ sa G. H. od žalobkyne rovnako domáhal zaplatenia na neho pripadajúcej časti záväzku.
Dňa 04.10.2017 žalobkyňa potratila a začiatkom decembra 2017 žalovaný 2/ predčasne zosplatnil
jej úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom na dom a pozemky žalobkyne. Z uvedeného súd

prvej inštancie vyvodil, že životná situácia žalobkyne bola veľmi náročná a komplikovaná, pričom po
psychickej stránke sotva mohla byť v optimálnej forme pokiaľ ide o schopnosť úplne racionálne konať
a rozhodovať sa. Pokiaľ sa za takto zložitej a objektívne tiesnivej situácii žalobkyňa spoľahla na slová
zamestnanca žalovaného 2/ pána P., ktorý ju mal ubezpečovať, že ide iba o preúverovanie, resp.
navýšenie pôvodného úveru, z čoho sa vyplatí jej záväzok voči N. N., O. a nastavia sa jej nanovo

splátky úveru s tým, že keď splatí 70% dlhu, bude si môcť dom odkúpiť späť a bude tam len záložné
právo, nie je podľa súdu prvej inštancie úplne nepochopiteľné, že žalobkyňa týmto slovám uverila a bez
adekvátnej pozornosti a obozretnosti podpísala tak nevýhodnú kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2017. Súd
prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa stretnutia so žalovaným 1/ časovala tak, aby
nebol na nich prítomný jej manžel a svokra, čo podľa súdu prvej inštancie nevylučovalo, že v danom

čase bola žalobkyňa na vzniknutú zložitú situáciu sama v nedobrom psychickom a fyzickom rozpoložení.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva zo
dňa 11.12.2017 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, predmetom, ktorej bol odpredaj sporných
nehnuteľností za kúpnu cenu 60.000,- eur, bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Z uvedeného dôvodu boli naplnené predpoklady stanovené v § 49 Občianskeho zákonníka a žalobkyni

vzniklo právo od tejto zmluvy odstúpiť.

8. Odstúpenie žalobkyne bolo žalovanému 2/ riadne a preukázateľne doručené dňa 25.05.2020, v
dôsledku čoho sa zmluva zrušila podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od počiatku. Súd prvej
inštancie mal za to, že toto odstúpenie je formulované dostatočne určito a zrozumiteľne, je z neho

jednoznačne zrejmé, od akého právneho úkonu žalobkyňa odstupuje, čo potvrdzuje aj fakt, že aj
žalovaný 2/ nepochybne vedel, ktorej zmluvy sa odstúpenie týka. Žalovaný 1/ je jediným konateľom
žalovaného 2/, pričom podpisoval so žalobkyňou nielen samotnú kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2017, ale
aj úverovú zmluvu zo dňa 20.06.2016 vrátane jej dodatkov a s ňou súvisiacich listín. Žalovaný 1/ bol
preto o celej situácii podrobne informovaný, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že k prevodu sporných

nehnuteľností na neho došlo z dôvodu, aby sa žalovaný 2/ ako právnická osoba vyhol prípadným
vysokým sankciám v stavebnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že v prípade
žalovaného 1/ nemožno hovoriť o dobromyseľnom nadobudnutí sporných nehnuteľností od nevlastníka,ktorým sa žalovaný 2/ stal doručením odstúpenia s účinkami ex tunc. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie podanej žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni
priznal voči neúspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň súd
priznal v konaní úspešnému žalovanému 2/ voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

10. Proti výrokom I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietne a prizná
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, prípadne aby rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný 1/ namietal konštatovanie súdu
o tom, že nebola preukázaná rekolaudácia rodinného domu, nakoľko skutočnosť zmeny stavby vyplýva

z oznámenia o určení súpisného čísla, z ktorého je zrejmé aj to, že došlo k zmene parcely pod domom.
Zároveň došlo k zmene zápisu hraníc a tvaru domu na základe geometrického plánu, pretože dom
tak, ako bol zapísaný v katastri nehnuteľností, nekorešpondoval s reálnym stavom rodinného domu.
Rodinný dom bol v katastri zapísaný v pôvodnom stave z roku 1988 ako starý sedliacky dom a takto bol
aj predaný žalovanému 2/. V roku 2004 bola pristavená prístavba a následne vykonaná rekonštrukcia

rodinného domu. N. E. XX nebolo pridelené vedľajšej budove ale stavbe rodinného domu postaveného
na parcele CKN č. 36/1 na základe faktického stavu danej stavby. Žalovaný 2/ tak uskutočnil všetky
kroky k legalizácii stavby a prístavieb aby boli v súlade so zákonom a faktický stav sa zhodoval s
právnym stavom. Žalovanému 1/ preto nebolo zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval
nepreukázanie rekolaudácie a legalizácie stavby rodinného domu. Poukázal na to, že z trestného

spisu ČVS: KRP-94/2/VYS-TN-2020 vyplýva, že žalobkyňa a jej matka nie sú dôveryhodné osoby a
vyšetrovateľka aj prokurátor prijali záver o tom, že nebola zneužitá tieseň a neskúsenosť poškodených.
Žalovaní 1/mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkou o tom, že kúpna
zmluva bola uzavretá v režime obchodnoprávnom a nie občianskoprávnom. Zmluvné strany sa v zmluve
výslovne dohodli, že ich právny vzťah sa bude riadiť režimom obchodného práva s poukazom na článok

IV. bod 1 posledná odrážka kúpnej zmluvy pričom uvedené vyplýva aj z označenia predávajúcej z jej
identifikátora ako fyzickej osoby podnikateľa. Žalovaný 1/ tvrdil, že kúpnu cenu si zmluvné strany určili
vzájomnou dohodou na 60.000,- eur a žalobkyňa túto kúpnu cenu 2,5 roka nenamietala. Zmluvné strany
výšku kúpnej ceny dojednali po zrelej úvahe a po zohľadnení trhových cien nehnuteľností v danej oblasti.
Neprimerane nízka kúpna cena môže byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy len v spojení s existenciou

tiesne, ktorú u žalobkyne popieral. Tvrdil, že došlo k významnejšiemu zhodnoteniu prevádzaných
nehnuteľnostínajmäspoukazomnaodstránenieprávnychvádnanehnuteľnosti.Okolnosťouznižujúcou
trhovúhodnotunehnuteľnostibolaskutočnosť,žepredmetnénehnuteľnostiboliužívanétretímiosobami,
čo je pre nadobúdateľa zásadný problém pri vysťahovaní. K tvrdenej tiesni žalobkyne uviedol, že
v konaní nebolo preukázané, že by zamestnanec žalovaného 2/ pán P. kontaktoval žalobkyňu do

nemocnice a že by na ňu vyvíjal akýkoľvek nátlak. Bola to práve žalobkyňa, ktorá iniciovala stretnutia
so zástupcom žalovaného 2/ a ktorá si sama korigovala tieto stretnutia s ohľadom na jej zdravotný stav.
Podľa žalovaného 1/ nebolo preukázané, že by žalobkyňa počas hospitalizácie či zlého zdravotného
stavu bola opakovane kontaktovaná zamestnancom žalovaného 2/. Tvrdenie žalobkyne ohľadom
údajného vrátenia nehnuteľnosti po splatení 70% dlžnej sumy je ničím nepodložené tvrdenie vyvrátené

výpoveďou svedka. Poukázal na tvrdenie žalobkyne o tom, že nemala vedomosť o navýšení splátok
a uzavretí dodatku číslo 1 k úverovej zmluve, ktoré bolo nepravdivým a je významné pri hodnotení
vierohodnosti jej výpovede. Žalobkyňa mala k dispozícii dodatok číslo 1 a vedela o tom, že mala platiť
vyššie splátky. Existenciu tiesne nepovažoval za preukázanú, a preto je podľa žalovaného 1/ rozsudok
súdu prvej inštancie nesprávny. Žalobkyňa nepredložila v konaní žiaden dôkaz o tom, že by jej zdravotný

či psychický stav bol do takej miery nepriaznivý, aby jej spôsobil tieseň či oslabené rozumové vnímanie.
Zdôraznil, že pán P. žalobkyňu telefonicky neuháňal, naopak jej povedal, že má čas, aby si vyriešila
osobné veci a potom sa ozvala.

11. Žalobkyňa k podanému odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za správne, rešpektujúce zákonnú úpravu aj reálny stav. Navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil
a priznal jej voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla,
že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetné nehnuteľnosti sa reálne plne
zhoduje s pôvodnými nehnuteľnosťami a to, že žalovaný 2/ prispel k zosúladeniu právneho stavu sostavom faktickým nemalo žiaden zásadný vplyv na hodnotu sporných nehnuteľností a išlo prakticky
o formalitu. Žalovanému 2/ bol stav nehnuteľnosti pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy známy a na
faktickom stave sa k dnešnému dňu na nehnuteľnosti nič nezmenilo. Tvrdenia žalovaného 1/ o vplyve

rekolaudácie na hodnotu nehnuteľnosti považovala za účelové. Považovala za nespochybniteľné a
nesporné, že v danom prípade ide o nehnuteľnosti totožné s nehnuteľnosťami označenými v relevantnej
kúpnej zmluve a formálnymi krokmi vykonanými žalovaným nedošlo k žiadnej zmene vo faktickom stave
nehnuteľností a na ich hodnotu to nemalo žiaden vplyv. K tvrdeniu žalovaného 1/ o nezohľadňovaní
obsahu trestného spisu súdom prvej inštancie uviedla, že orgány činné v trestnom konaní sa otázkou

tiesne mohli zaoberať len z pohľadu trestného práva a nie sú oprávnené ani spôsobilé posudzovať
otázku tiesne a nápadne nevýhodných podmienok z pohľadu občianskeho práva hmotného. V uznesení
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.07.2022 bolo uvedené, že to, či boli predmetné
kúpnezmluvyuzavretévtiesniazanápadnenevýhodnýchpodmienokvzmysleObčianskehozákonníka
bude predmetom civilného konania, ktoré prebieha na tunajšom Okresnom súde. Tvrdenie žalovaného,
že orgány činné v trestnom konaní konštatovali neexistenciu tiesne bolo tak účelovým a zavádzajúci.

Pre posúdenie stavu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia predmetnej kúpnej
zmluvy a pre posúdenie platnosti odstúpenia od tejto zmluvy a následného určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nemá obsah vyšetrovacieho spisu žiaden význam, nie je pre účely tohto konania
relevantný a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že nevyhodnotením tohto dôkazu boli porušené
jeho práva na spravodlivý proces. V rámci civilného sporového konania sa s obsahom vyšetrovacieho

spisu súd prvej inštancie zaoberal dôkladne. Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že
predmetná kúpna zmluva a jej jednotlivé ustanovenia spadajú do režimu Občianskeho zákonníka.
Kúpna zmluva bola uzavretá podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a spĺňa všetky podmienky
a náležitosti vyžadované uvedeným zákonným ustanovením a podlieha občianskemu zákonníku ako
celku. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani označenie žalobkyne v rámci zmluvy ako fyzickej

osoby podnikateľky. Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by kúpna cena medzi sporovými
stranami bola odkomunikovaná a výsledkom konsenzu. Žalovaný ohľadom tejto skutočnosti neuniesol
dôkaznébremenosvojhotvrdenia,účinnenepoprelskutkovétvrdeniažalobkyneanedokázalspochybniť
ňou produkované dôkazy. Žalovaný jednak nepreukázal, že so žalobkyňou komunikoval a na výške
kúpnej ceny sa vzájomne dohodli. Uvedené tvrdenie žalovaného je účelové a nepravdivé, žalobkyňa

na výšku kúpnej ceny určenú žalovaným nemala žiaden vplyv. Aj keby uvedená kúpna cena bola
výsledkom dohody zmluvných strán, nemalo by to žiaden vplyv na očividnú a nápadnú nevýhodnosť
kontraktu. Tvrdenie žalovaného, že výška kúpnej ceny vychádzala aj z trhových cien nehnuteľností,
je nepravdivá, nakoľko bola hlboko pod trhovým priemerom. Inzeráty predložené žalovaným sa týkali
neporovnateľne menší, starších a zanedbaných domov. Žalobkyňa opakovane poukazovala na znalecký

posudok predložený v rámci konania aj odborné stanovisko zabezpečené do vyšetrovacieho spisu
OČTK, z ktorých vyplýva úplne odlišná trhová hodnota nehnuteľnosti. Poprela, žeby žalovaný akokoľvek
zhodnotil predmetnú nehnuteľnosť, žalovaný len zosúladil právny a faktický stav, čo nemalo reálny vplyv
na hodnotu nehnuteľnosti. Žalobkyňa bola presvedčená, že v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy
sa nachádzala v tiesni. Lekárskymi správami dokladovala svoj zdravotný stav a tvrdenie žalovaného, že

na uzavretie kúpnej zmluvy tlačila žalobkyňa sa nezakladá na pravde a je nepreukázané. Udalosti, ktoré
žalobkyňu postihli, boli mimoriadne psychicky náročné a traumatizujúce a spolu s jej finančnú situáciu
vyvolali stav tiesne. Splnenie podmienky tiesne považovala za hodnoverne preukázané a predložené
listinnými dôkazmi. Mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, že kúpna zmluva
bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, preto odstúpenie od uvedenej zmluvy

bolo platné. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a podané
odvolanie považovala za účelové a zavádzajúce.

12. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné vo výrokoch I. a IV. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie

súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Ústavnoprávnadoktrínapovažuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byťhodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo
nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako
celku atď.).

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada

na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam po zrušení kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej žalobkyňou,
nakoľko zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V konaní pred súdom prvej
inštancie ako aj v podanom odvolaní žalovaný 1/ spochybňoval splnenie podmienok u žalobkyne podľa
§ 49 Občianskeho zákonníka pre jej právo odstúpiť od uzavretej kúpnej zmluvy.

17. Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu
nebola vytvorená slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku, ktorým je tieseň. To, či v konkrétnom
prípade išlo o tieseň, ako aj existenciu nápadne nevýhodných podmienok, súd v občianskoprávnom
konaní skúma s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Pri konaní v tiesni konajúci
neprejavuje celkom slobodne svoju vôľu, nekoná však pod vplyvom fyzického donútenia ani bezprávnej

vyhrážky, a preto právny úkon nie je absolútne neplatný. Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky
alebo sociálny, niekedy aj psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na
osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon,
ktorý by inak neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí na
ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej

osoby tak, že koná vo svoj v neprospech. Tieseň je vyslovene subjektívnym stavom, ktorý má základ v
objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Je nerozhodné, ako tieseň vznikla, či ju spôsobila udalosť,
tretia osoba alebo dokonca sama osoba, ktorá je tiesňou postihnutá. Za tieseň je potrebné považovať
sociálny, najmä hospodársky stav osoby, ktorý na ňu dolieha tak závažným spôsobom, že osoba bez
slobodného utvárania svojej vôle uzavrie zmluvu, ktorú by inak neuzavrela.

18. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní uviedol, že nepovažoval existenciu tiesne u žalobkyne za
preukázanú. Odvolací súd sa v danej otázke stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
uzavrela dňa 11.12.2017 kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ v tiesni, ktorá bola vyvolaná objektívne
jej psychickým stavom ako aj jej hospodárskou a sociálnou situáciou. Súd prvej inštancie správne

vyhodnotil, že psychický a zdravotný stav žalobkyne po predčasnom ukončení gravidity v pokročilejšom
štádiu tehotenstva v októbri 2017 bol veľmi zlý, uvedená okolnosť bola pre žalobkyňu podľa jej
výpovede traumatizujúca a vyrovnanie sa s ňou žalobkyni trvalo dlhší čas. V danom čase finančná
situácia žalobkyne bola mimoriadne nepriaznivá. Po neúspešných pokusoch o podnikanie bolo voči
žalobkyni v roku 2016 exekučne vymáhaných 20 pohľadávok v celkovej výške 25.179,50 eur, na

úhradu ktorých poskytol žalovaný 2/ žalobkyni úver na základe úverovej zmluvy zo dňa 20.06.2016,
pričom predmetný úver bol zabezpečený záložným právom na predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa
žalovanému 2/ uvedený úver riadne nesplácala, so splácaním úveru sa dostala do omeškania, v
dôsledkučohožalovaný2/vyhlásilpredčasnúsplatnosťúverulistomzodňa07.12.2017,ktorýžalobkyňa
prevzala dňa 11.12.2017. Ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti dňa 11.12.2017

evidoval žalovaný 2/ voči žalobkyni pohľadávku z titulu nesplateného úveru v celkovej výške 82.241,81
eur a žalobkyňa v roku 2017 nemala zo živnosti žiaden príjem, jej jediným príjmom bol rodičovský
príspevok vo výške cca. 240,- eur mesačne. Žalobkyňa sa tak v deň uzavretia kúpnej zmluvy ocitla
v situácii, keď sa psychicky a zdravotne vyrovnávala s ukončením tehotenstva v pokročilejšom štádiu, jejpríjem predstavoval len rodičovský príspevok a mala voči žalovanému 2/ splatný dlh v sume 82.241,81
eur, pričom vlastnila predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 2/ na
zabezpečenie splatenia zosplatneného úveru. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že hospodársky

a sociálny stav žalobkyne na ňu doliehal takým spôsobom a s takou závažnosťou, že bol pohnútkou na
uzavretie kúpnej zmluvy aj za podmienok, ktoré boli pre žalobkyňu nápadne nevýhodné.

19. V prípade tiesne sa nedostatok slobodného utvárania vôle konajúceho prejaví právnymi následkami
v podobe možnosti odstúpenia od právneho úkonu iba vtedy, keď bol právny úkon urobený v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach, ako pridruženej podmienke
tiesne, je možné hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividnú
nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok v neprospech tiesneného účastníka. Uvedené predpokladá,
že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok musela byť zrejmá. V danom prípade nezáleží
na tom, či druhý účastník zmluvy o tiesni iného vedel alebo nie.

20. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní tvrdil, že podmienky uzavretia kúpnej zmluvy neboli voči žalobkyni
nápadne nevýhodné, nakoľko si zmluvné strany kúpnu cenu určili vzájomnou dohodou po zrelej úvahe
a po zohľadnení trhových cien nehnuteľností v danej oblasti, pričom podľa žalovaného na hodnotu
nehnuteľnosti mala znižujúci charakter skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli užívané tretími
osobami, čo by bolo pre nadobúdateľa zásadným problémom pri vysťahovaní. Zároveň poukazoval

na významnejšie zhodnotenie prevádzaných nehnuteľností z dôvodu odstránenia právnych vád na
nehnuteľnosti žalovaným 2/, keď došlo k rekolaudácii rodinného domu a legalizácii stavby rodinného
domu. K uvedenej námietke žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie
o naplnení podmienky existencie nápadne nevýhodných podmienok bol správny. Súd prvej inštancie
vzal správne do úvahy skutočnosti vyplývajúce z predloženého znaleckého posudku č. 50/2008 zo

dňa 22.07.2008, ktorý ohodnotil predmetné nehnuteľnosti sumou 175.927,77 eur (5.300.000,- Sk)
ako aj následný vývoj cien nehnuteľností na realitnom trhu. Predmetný rodinný dom bol daný do
užívanie v roku 1988, prístavba skladu, verandy a podkrovia v roku 2004, pričom v roku 2004 bola
zrealizovaná kompletná rekonštrukcia pôvodného rodinného domu a vedľajšej stavby na druhú bytovú
jednotku a garáž. Rodinný dom sa skladá z dvoch častí, jedna časť rodinného domu je podpivničená,

má dve nadzemné podlažia a podkrovie. Tvrdenie žalovaného 1/, že dojednaná cena nehnuteľnosti
zodpovedalavtedajšejponukenatrhusnehnuteľnosťamispoukazomnapredloženéinzeráty,považoval
odvolací súd za účelové, nakoľko nehnuteľnosti ponúkané na predaj v predložených ponukách boli
v neprimerane horšej kvalite (staršie, menšie, nezrekonštruované prízemné domy). Žalovaný 1/ v konaní
netvrdil a ani nepreukázal, že by ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy na predmetných nehnuteľnostiach

došlo k takému zásahu, v dôsledku ktorého by hodnota predmetných nehnuteľností klesla na tretinu
z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom v roku 2008. Rovnako skutočnosť, že nehnuteľnosť je
obývaná, nespôsobuje pokles hodnoty nehnuteľnosti v uvedenom rozsahu a žalovaný 1/ v konaní
netvrdil a ani nepreukázal, že by osoby užívajúce predmetné nehnuteľnosti tieto devastovali alebo
poškodzovali. Rovnako tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaný 2/ vykonal rekolaudáciu rodinného, čím

zvýšil hodnotu predmetných nehnuteľností, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodné.
Z oznámenia o pridelení súpisného čísla Obce J. zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalovaný dal vypracovať
geometrický plán a požiadal obec o určenie súpisného čísla pre stavbu, ktorá je podľa predloženého
geometrického plánu postavená na parc. č. 36/1 v k.ú. J.. Stavbe bolo určené súpisné číslo XX
(rovnaké číslo bolo dovtedy pridelené stavbe - domu postavenému na parc. č. 36 v k.ú. J.) s tým,

že kolaudačné rozhodnutie o uvedení stavby do trvalého užívania bolo vydané dňa 28.03.1988 pre
stavebníka G. a O. C.. Vyhotovením geometrického plánu, jeho zapísaním do katastra nehnuteľností
a následné zosúladenie pridelenia súpisného čísla k stavbe postavenej na novozniknutej parcele podľa
uvedeného geometrického plánu je zosúladením skutočného stavu s právnym a možno ho označiť za
odstránenie právnych vád, avšak bez realizácie stavebných úprav v súlade so stavebným povolením

alebo ohlásením stavby nemožno hovoriť tzv. „rekolaudácii“ nehnuteľnosti žalovaným 2/. Súd prvej
inštancie preto správne vyhodnotil, že kúpna cena stanovená v kúpnej zmluve zo dňa 11.12.2017 je
neprimerane nízka, absolútne nezodpovedá reálnej hodnote prevádzaných nehnuteľností a je nápadne
nevýhodne stanovená v neprospech žalobkyne.
21. Tvrdenie žalovaného 1/ v podanom odvolaní, že by kúpna cena za nehnuteľnosti bola výsledkom

vzájomnej dohody zmluvných strán, z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva.
Žalobkyňa dojednanie kúpnej ceny popierala, svedok P. vo svojej výpovedi uviedol, že kúpnu cenu riešilo
vedenie spoločnosti a žalovaný 1/ uviedol, že kúpnu cenu stanovili na základe ich trhového odhadu
s ohľadom na obývanosť a právne vady týkajúce sa súpisného čísla a zápisu v katastri nehnuteľností.Z uvedených dôkazov nemožno vyhodnotiť ako pravdivé a preukázané tvrdenie žalovaného 1/, že kúpna
cena bola zmluvnými stranami dojednaná vzájomne po zrelej úvahe, práve naopak, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že kúpnu cenu určil nápadne nevýhodne podľa svojej vlastnej a zrelej úvahy

výlučne žalovaný 2/.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 2/ dňa 11.12.2017 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, preto mala súlade s § 49 Občianskeho zákonníka

právo od tejto zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa uvedené právo využila a podaním zo dňa 22.05.2020
doručeným žalovanému 2/ dňa 25.05.2020 platne odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy, v dôsledku
čoho došlo v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu uvedenej kúpnej zmluvy
súčinkamiextunc.Právnymúčinkomodstúpeniaodzmluvyboloobnovenievlastníckychprávžalobkyne
k predmetným nehnuteľnostiam bez zohľadnenia prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaného
1/, ktorý vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol v dobrej viere. Posúdením

nedostatku dobrej viery žalovaného 1/ pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou
zo dňa 06.05.2019 od žalovaného 2/ sa súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu
vysporiadal. Súd prvej inštancie v tejto otázke zohľadnil nielen konanie žalovaného 1/ v mene
žalovaného 2/ ako konateľa pri uzatváraní zmlúv so žalobkyňou, ale aj jeho výpoveď týkajúcu sa dôvodu
uskutočnenia prevodu zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/.

23. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie uzavretej kúpnej
zmluvy s tým, že podľa neho zmluvu uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba – podnikateľ s tým, že si
dojednali v zmluve právny režim podľa Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti podlieha režimu Občianskeho zákonníka.

Kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti aj prípade, že by ju medzi sebou uzavreli podnikatelia,
by sa riadila Občianskym zákonníkom, nakoľko nie je možné prevádzať nehnuteľnosť medzi dvoma
podnikateľmi na základe právnej úpravy kúpnej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku. Žalobkyňa
ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu v postavení fyzickej osoby - nepodnikateľa, nakoľko predmetné
nehnuteľnosti nemala zahrnuté v obchodnom majetku (príjem z prevodu nebol zahrnutý do daňového

priznania zo živnosti žalobkyne) a nemohla nimi disponovať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ani
označenie žalobkyne v kúpnej zmluve okrem údajov o fyzickej osobe aj údajmi o podnikaní v rámci
živnosti nemajú na správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie žiaden vplyv.

24. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., ako

aj súvisiacom výroku IV. o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto má v súlade s ustanoveniami § 369 ods.
1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).